Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Gdańsku (Poľsko) 16. januára 2020 – I.W., R.W./Bankowi BPH S.A.

(vec C-19/20)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Okręgowy w Gdańsku

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: I.W., R.W.

Žalovaná: Bank BPH S.A.

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 3 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 4 ods. 1 v spojení s článok 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách1 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný konštatovať nekalý charakter (podľa článku 3 ods. 1 smernice) podmienky spotrebiteľskej zmluvy, aj keď v čase rozhodnutia súdu strany zmenili obsah zmluvy formou dodatku, takže podmienka bola zmenená tak, že nemá nekalý charakter a konštatovanie nekalej povahy podmienky v jej pôvodnom znení môže mať za následok neplatnosť (zrušenie) celej zmluvy?

Má sa článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 druhou vetou a článkom 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže konštatovať nekalý charakter len niektorých prvkov zmluvnej podmienky týkajúcej sa výmenného kurzu stanoveného bankou pre cudziu menu, na ktorú sa indexuje poskytnutý spotrebiteľský úver (ako vo veci samej), teda odstráni jednostranne a nejasným spôsobom dohodnutú maržu banky, ktorá je zložkou výmenného kurzu, a ponechá jednoznačné ustanovenie, ktoré odkazuje na stredný kurz Poľskej národnej banky, čo nevyžaduje nahradenie odstráneného obsahu akýmkoľvek právnym ustanovením,… čo bude viesť k navráteniu skutočnej rovnováhy medzi spotrebiteľa a predajcu alebo dodávateľa, hoci sa zmení podstata ustanovenia týkajúceho sa splnenia záväzku spotrebiteľom spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší?

Má sa článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) vykladať v tom zmysle, že aj v situácii, keď vnútroštátny zákonodarca stanoví prostriedky na predchádzanie ďalšiemu používaniu takých nekalých podmienok v zmluvách, ako vo veci samej, prostredníctvom prijatia predpisov, ktoré bankám ukladajú povinnosť uviesť konkrétne spôsoby a lehoty na určenie výmenného kurzu, na základe ktorého sa vypočítava najmä výška úveru, splátky istiny a úrokov, ako aj spôsoby prepočtu na menu, v ktorej je úver poskytnutý alebo splatený, verejný záujem bráni konštatovaniu nekalosti len niektorých prvkov zmluvnej podmienky spôsobom opísaným v druhej otázke?

Má sa neplatnosť zmluvy uvedená v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), ktorá vyplýva z vylúčenia nekalých zmluvných podmienok uvedených v článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3 smernice vykladať v tom zmysle, že je sankciou, ktorá môže nastať ako výsledok konštitutívneho rozhodnutia súdu vydaného na výslovnú žiadosť spotrebiteľa s účinkami od momentu uzavretia zmluvy, teda ex tunc, a nároky spotrebiteľa a predajcu alebo dodávateľa na vrátenie sú vymáhateľné súčasne s právoplatnosťou rozsudku?

Má sa článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie z 30. marca 2010 (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá povinnosť informovať spotrebiteľa, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti zmluvy z dôvodu odstránenia nekalých podmienok, o právnych dôsledkoch tohto rozhodnutia, vrátane nárokov zo strany predajcu alebo dodávateľa (banka) na vrátenie, aj keď neboli uplatnené v predmetnom konaní, ako aj o tých, ktorých platnosť nie je jasne určená, aj keď je spotrebiteľ zastúpený právnym zástupcom?

____________

1 Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288.