Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 24. februára 2020 – LW/Spolková republika Nemecko

(vec C-91/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: LW

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 3 smernice 2011/95/EÚ1 vykladať v tom zmysle, že bráni právnemu predpisu členského štátu, v zmysle ktorého sa maloletému nezosobášenému dieťaťu osoby, ktorej bolo priznané postavenie utečenca, prizná postavenie utečenca odvodené od vyššie uvedeného postavenia (tzv. ochrana rodinných príslušníkov utečenca) aj v tom prípade, že toto dieťa prostredníctvom druhého z rodičov získa štátnu príslušnosť inej krajiny, ktorá sa líši od štátu pôvodu utečenca a v ktorej môže požiadať o ochranu?

Má sa článok 23 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ vykladať v tom zmysle, že obmedzenie, na základe ktorého sa má nárok rodinných príslušníkov na plnenia uvedené v článkoch 24 až 35 tejto smernice priznať len v tom prípade, ak je v súlade s osobným právnym postavením rodinného príslušníka, vylučuje, aby sa maloletému dieťaťu za okolností uvedených v prvej otázke priznalo postavenie utečenca odvodené od práva osoby, ktorej sa priznalo postavenie utečenca?

Je pre odpoveď na otázky 1 a 2 relevantné, či je od dieťaťa a jeho rodičov možné a spravodlivé požadovať, aby si založili svoj pobyt v krajine štátneho občianstva dieťaťa a jeho matky, v ktorej môžu využiť právo na ochranu a ktorá sa líši od štátu pôvodu utečenca (otca) alebo postačuje, že celistvosť rodiny na spolkovom území sa môže zaručiť prostredníctvom právnej úpravy pobytu?

____________

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).