ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

zo 17. novembra 2009 (*)

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Oblasť boja proti podvodom – Oznámenie o výberom konaní EPSO/AD/116/08 a EPSO/AD/117/08 – Nemožnosť uchádzačov prihlásiť sa súčasne do viacerých výberových konaní – Zamietnutie kandidatúry žalobkyne vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08“

Vo veci F‑99/08,

ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,

Rita Di Prospero, dočasná zamestnankyňa Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Uccle (Belgicko), v zastúpení: S. Rodrigues a C. Bernard‑Glanz, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. Berardis‑Kayser a B. Eggers, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora),

v zložení: sudcovia S. Gervasoni (predseda komory), H. Kreppel a H. Tagaras (spravodajca),

tajomník: R. Schiano, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. mája 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhom podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 12. decembra 2008 faxom (originál bol následne predložený 15. decembra 2008) pani Di Prospero podala túto žalobu, ktorou navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), ktorým jej nebolo umožnené podať kandidatúru vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08, rozhodnutia vyplývajúceho zo znenia oznámenia o výberovom konaní uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie z 23. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 16 A, s. 1) o organizácii verejných výberových konaní EPSO/AD/116/08 na obsadenie miest referentov (triedy AD 8) v oblasti boja proti podvodom a EPSO/AD/117/08 na obsadenie miest hlavných referentov (triedy AD 11) v tej istej oblasti (ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“) v spojení s elektronickou poštou EPSO adresovanou žalobkyni 26. a 27. februára 2008.

 Právny rámec

2        Článok 4 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) stanovuje:

„Menovanie alebo povýšenie sa môže vykonať jedine s cieľom obsadenia voľného miesta v súlade s ustanoveniami tohto služobného poriadku.

Voľné miesta v orgáne [inštitúcii – neoficiálny preklad] sa oznámia úradníkom tohto orgánu [inštitúcie – neoficiálny preklad], len čo menovací orgán rozhodne, že sa toto voľné miesto má obsadiť.

Ak voľné miesto nemôže byť obsadené preložením, vymenovaním do funkcie podľa článku 45a alebo povýšením, oznámi sa táto skutočnosť zamestnancom ostatných inštitúcií a/alebo usporiada sa interné výberové konanie.“

3        Článok 27 služobného poriadku stanovuje:

„Cieľom prijatia nových úradníkov je zabezpečiť pre orgán služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov spoločenstiev.

Žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu.“

4        Článok 29 ods. 1 služobného poriadku stanovuje:

„Pred obsadením voľného miesta v inštitúcii menovací orgán najprv zváži:

a)      či dané miesto môže byť obsadené:

i)      preložením alebo

ii)      vymenovaním podľa článku 45a, alebo

iii)      povýšením

v rámci inštitúcie;

b)      či žiadosti o preloženie boli prijaté od zamestnancov rovnakej triedy v iných inštitúciách a/alebo či je potrebné vypísať interné výberové konania v rámci inštitúcie, na ktorých sa budú môcť zúčastniť len zamestnanci a dočasní zamestnanci definovaní v článku 2 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev;

a potom sa riadi postupmi pre výberové konania na základe odborných predpokladov alebo skúšok, alebo odborných predpokladov a skúšok zároveň. Postup pri výberovom konaní určuje príloha III.

Tento postup sa môže vykonať aj na účely vytvorenia rezervy pre budúci nábor pracovných síl.“

5        V zmysle článku 1 ods. 1 prílohy III služobného poriadku:

„Oznámenie o výberovom konaní vypracuje menovací výbor [menovací orgán – neoficiálny preklad] po porade so spoločným výborom.

Musí uvádzať:

a)      charakter výberového konania (interné výberové konanie orgánu [inštitúcie – neoficiálny preklad], interné výberové konanie orgánov [inštitúcií – neoficiálny preklad], verejné výberové konanie, prípadne spoločné výberové konanie dvoch alebo viacerých orgánov [inštitúcií – neoficiálny preklad]);

b)      typ výberového konania (či vychádza z kvalifikácie, alebo skúšok, alebo z kvalifikácie aj skúšok);

c)      typ povinností a úloh spojených s obsadzovaným pracovným miestom a ponúkanou funkčnou skupinou a platovou triedou;

d)      podľa článku 5 ods. 3 služobného poriadku diplomy a ostatné doklady o formálnej kvalifikácii alebo stupni praxe požadovanej pre obsadzované pracovné miesta;

e)      ak vychádza výberové konanie zo skúšok, informáciu o ich type a o spôsobe hodnotenia;

f)      v prípade potreby znalosť jazykov, požadovanú s ohľadom na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest;

g)      v prípade potreby vekový limit a všetky predĺženia vekového limitu v prípade úradníkov spoločenstiev, ktorí ukončili najmenej jednoročnú službu;

h)      termín uzávierky pre prihlášky;

i)      všetky výnimky podľa článku 28 písm. a) služobného poriadku.

…“

6        Oznámenie o výberovom konaní stanovuje organizáciu verejných výberových konaní EPSO/AD/116/08 na obsadenie miest referentov (triedy AD 8) a EPSO/AD/117/08 na obsadenie miest hlavných referentov (triedy AD 11) v oblasti boja proti podvodom. EPSO súčasne organizoval v oblasti boja proti podvodom aj výberové konanie EPSO/AST/45/08 na obsadenie miest asistentov (triedy AST 4). Oznámenie o tomto výberovom konaní bolo tiež uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 23. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 16 A, s. 16).

7        Piaty odsek časti I oznámenia o výberovom konaní, ktorá má názov „Pracovná náplň a podmienky pripustenia“ (ďalej len „napadnuté ustanovenie“), znie takto:

„Uchádzačov upozorňujeme na skutočnosť, že skúšky v rámci výberových konaní [EPSO/AD116/08, EPSO/AD/117/08 a EPSO/AST/45/08] môžu byť organizované súčasne. Uchádzači sa teda môžu prihlásiť len do jedného z týchto troch výberových konaní. Príslušné výberové konanie si uchádzači vyberú pri elektronickej registrácii. Po dátume uzávierky registrácie sa výberové konanie nedá zmeniť.“

8        Bod B písm. b) časti I oznámenia o výberovom konaní, týkajúci sa špecifických podmienok pripustenia, stanovuje:

„…

2. Odborná prax

EPSO/AD/116/08

Referenti (AD 8)

Uchádzači musia:

–        po získaní požadovaného diplomu/dokladu o ukončení štúdia …,

[alebo]

–        po získaní požadovaného diplomu/dokladu o ukončení štúdia a požadovanej odbornej praxe…

mať odbornú prax minimálne 9 rokov, pričom aspoň polovica z tejto praxe musí byť v oblasti činností týkajúcich sa boja proti podvodom.

EPSO/AD/117/08

Hlavní referenti (AD 11)

Uchádzači musia:

–        po získaní požadovaného diplomu/dokladu o ukončení štúdia …,

[alebo]

–        po získaní požadovaného diplomu/dokladu o ukončení štúdia a požadovanej odbornej praxe…

mať odbornú prax minimálne 16 rokov, pričom aspoň polovica z tejto praxe musí byť v oblasti činností týkajúcich sa boja proti podvodom.

…“

9        Termín uzávierky pre elektronickú registráciu vo výberových konaniach EPSO/AD/l16/08 a EPSO/AD/117/08 bol 26. február 2008.

 Skutkové okolnosti

10      Žalobkyňa, ktorá je dočasnou zamestnankyňou Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), podala 26. februára 2008 on‑line kandidatúru vo výberovom konaní EPSO/AD/116/08. Keď sa následne chcela rovnakým elektronickým postupom prihlásiť vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08, nemohla tak urobiť, pretože jej to internetová stránka EPSO neumožnila. Prostredníctvom e‑mailu z toho istého dňa požiadala EPSO o prijatie jej prihlášky vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08; EPSO jej v ten istý deň, 26. februára, odpovedal, že oznámenie o výberovom konaní stanovuje, že uchádzači môžu podať kandidatúru len v jednom z troch výberových konaní. Na druhý deň, 27. februára 2008, jej EPSO túto informáciu potvrdil.

11      Žalobkyňa podala 26. mája sťažnosť proti rozhodnutiu EPSO zamietnuť jej podanie kandidatúry vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08. Listom z 2. septembra 2008, doručeným 4. septembra 2008, EPSO túto sťažnosť zamietol.

 Návrhy účastníkov konania a konanie

12      Žalobkyňa navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        vyhlásil žalobu za prípustnú,

–        zrušil rozhodnutie EPSO neumožniť jej podať kandidatúru vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08,

–        zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

13      Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

14      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých podľa článku 56 rokovacieho poriadku a poskytnutých účastníkom konania listom zo 6. apríla 2009 Súd pre verejnú službu požiadal Komisiu o určité spresnenia. Komisia vyhovela týmto opatreniam na zabezpečenie priebehu konania v stanovenej lehote.

 Tvrdenia účastníkov konania

15      Na podporu svojho návrhu na zrušenie rozhodnutia žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na kombinovanom porušení článkov 4 a 29 služobného poriadku, ako aj článku 1 prílohy III služobného poriadku, ktoré spočíva v tom, že napadnuté ustanovenie dopĺňa „implicitne, avšak nevyhnutne“ podmienku „na nadobudnutie práva zúčastniť sa výberového konania“, ktorú služobný poriadok nestanovuje ani nepovoľuje. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 27 prvého odseku služobného poriadku a zásad, ktoré z neho vyplývajú pri jeho uplatňovaní, pričom podľa žalobkyne má napadnuté ustanovenie za následok, že jednak neumožňuje prijať pracovníkov s „najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti“ a jednak zabraňuje prijatiu „na čo najširšom… základe“.

16      Komisia po tom, ako jednak uviedla, že žalobkyňa v skutočnosti vzniesla námietku nezákonnosti proti napadnutému ustanoveniu a jednak najmä počas pojednávania spochybnila záujem žalobkyne na konaní, navrhuje zamietnuť žalobné dôvody ako nedôvodné. Komisia osobitne uvádza, že napadnuté ustanovenie nie je nezlučiteľné s cieľom uvedeným v článku 27 prvom odseku služobného poriadku a že toto ustanovenie bolo prijaté v záujme služby, ako aj v súlade so zásadami proporcionality a riadnej správy vecí verejných.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

 O záujme na konaní

17      Komisia implicitne vo svojich podaniach a následne explicitne počas pojednávania nastolila otázku záujmu žalobkyne na konaní. Tvrdila totiž, že žalobkyňa v každom prípade nespĺňa špecifické podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/117/08 týkajúce sa odbornej praxe, pretože sa nemohla odvolávať na celkovú odbornú prax v trvaní šestnásť rokov, keďže čas venovaný písaniu jej dizertačnej práce nie je možné započítať do uvedenej praxe.

18      V tejto súvislosti z kandidatúry žalobkyne vo výberovom konaní EPSO/AD/116/08 vyplýva, že žalobkyňa preukázala odbornú prax v trvaní trinásť rokov a šesť mesiacov, z toho – podľa nej – deväť rokov a dva mesiace v oblasti boja proti podvodom, a to bez započítania troch rokov doktorandského štúdia, počas ktorých pôsobila dva roky ako asistentka na univerzite; zo spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa e‑mailom 1. februára 2008 (teda pred jej prihlásením sa do výberového konania) oslovila EPSO s otázkou, či je možné započítať toto obdobie doktorandského štúdia do odbornej praxe, pričom EPSO jej odpovedal, že táto otázka bude prejednaná výberovou komisiou.

19      Podľa judikatúry sa pojem „požadovaná odborná prax“ musí vykladať výlučne s ohľadom na účely predmetného výberového konania, ako to vyplýva zo všeobecného opisu úloh, ktoré sa majú vykonať (pozri rozsudok Súdu pre verejnú službu z 22. mája 2008, Pascual‑García/Komisia, F‑145/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 64).

20      Je pravda, že Komisia v rámci svojich odpovedí na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uviedla, že na účely pripustenie uchádzačov do výberových konaní EPSO/AD/116/08 a EPSO/AD/117/08 výberová komisia akceptovala ako požadovanú odbornú prax len prax „skutočne odbornú, obvykle založenú na pracovnej zmluve“, a že rok alebo roky venované písaniu dizertačnej práce neboli zohľadnené, s výnimkou „(kratšieho) pracovného času na základe pracovnej zmluvy, napríklad ako asistent na univerzite“. Keďže však nepripustenie žalobkyne do výberového konania EPSO/AD/117/08 nevyplýva z rozhodnutia výberovej komisie, ktoré konštatovalo, že nevyhovela podmienke odbornej praxe v trvaní šestnástich rokov, ale z jednoduchej nemožnosti prihlásiť sa do daného výberového konania, teda praktickej nemožnosti vyplývajúcej z informačného systému, ktorý EPSO používa na prihlasovanie sa do predmetných výberových konaní (uvedených v bode 6 tohto rozsudku), ktorú EPSO potvrdil a vysvetlil vo svojich listoch z 26. a 27. februára 2008, samotné vyššie uvedené tvrdenie Komisie nepostačuje na to, aby viedlo Súd pre verejnú službu k zamietnutiu žaloby ako neprípustnej z dôvodu nezáujmu na konaní.

21      Po prvé tvrdenie Komisie nie je doložené písomným potvrdením výberovej komisie preukazujúcim jej tvrdenia týkajúce sa rokov venovaných písaniu dizertačnej práce v súvislosti s odbornou praxou ani inými dôkaznými prostriedkami, ako sú konkrétne odkazy na príbuzné alebo rovnaké prípady, ako je prípad žalobkyne, teda prípady uchádzačov, ktorí sa prihlásili do výberového konania EPSO/AD/117/08, ale ich kandidatúra nebola prijatá z dôvodu nedodržania podmienky týkajúcej sa odbornej praxe na základe skutočnosti, že obdobie písania dizertačnej práce bez pracovnej zmluvy asistenta na univerzite nebolo možné započítať do uvedenej praxe. Naopak, žalobkyňa počas pojednávania tvrdila (zaiste bez toho, aby to Komisia potvrdila, pričom však voči tomu vôbec nenamietala, len jednoducho uviedla prípadnú možnosť pristúpiť k overeniu), že medzi úspešnými uchádzačmi z výberového konania EPSO/AD/117/08 bol jeden uchádzač, ktorý si v rámci odbornej praxe uplatnil rok strávený na „law school“ v Anglicku.

22      Po druhé je bezpochyby pravda, že výberové komisie v zásade disponujú diskrečnou právomocou pri posudzovaní predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov ako podmienky pripustenia k výberovému konaniu, pokiaľ ide o jej povahu a trvanie, ako aj pokiaľ ide o viac alebo menej užší vzťah, ktorý môže mať s požiadavkami pracovného miesta, ktoré má byť obsadené, a že v rámci svojho preskúmania zákonnosti sa musí súd Spoločenstva obmedziť na overenie toho, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri rozsudok Pascual‑García/Komisia, už citovaný, bod 55 a tam citovanú judikatúru). Napriek tomu, aj za predpokladu, že v prejednávanej veci si výberová komisia výberového konania stanovila postup, podľa ktorého čas venovaný písaniu dizertačnej práce nebolo možné započítať do odbornej praxe, tento postup bol nutne stanovený a dodržaný z hľadiska prípustných kandidatúr (pri ktorých musela výberová komisia skúmať podmienku týkajúcu sa odbornej praxe) a v každom prípade bez zohľadnenia osobitného prípadu žalobkyne (alebo prípadne iných osôb, ktorým bolo rovnako zabránené prihlásiť sa do výberového konania EPSO/AD/117/08); je teda pravdepodobné, že odborná prax uvedených osôb vrátane žalobkyne vykazovala určité zvláštnosti, ktoré viedli výberovú komisiu k odlišnému posudzovaniu podmienky týkajúcej sa odbornej praxe. Nič teda nevylučuje, že ak by výberová komisia poznala odbornú prax žalobkyne (alebo iných osôb, ktorých prihlášky boli zamietnuté), tak by si buď stanovila odlišný postup pri prijatí možnosti započítať do odbornej praxe určité obdobie písania dizertačnej práce bez pracovnej zmluvy za odplatu, i keď za určitých podmienok (napríklad, že čas venovaný samotnému písaniu neprekročí určité percento času, počas ktorého v rámci vypracovania práce mala dotknutá osoba platené zamestnanie ako asistentka na univerzite alebo iné zamestnanie), alebo by pripustila výnimky v osobitných prípadoch (napríklad pri témach dizertačných prác, ktoré mali obzvlášť úzky vzťah s oblasťou uvedenou v oznámení o výberovom konaní).

23      Po tretie, hoci je pravda, že Súd pre verejnú službu, ktorému bola položená analogická otázka, pri rozhodnutí, že obdobie doktorandského štúdia bolo oprávnene započítané do odbornej praxe, sa vyslovene odvolával na okolnosť, že predmetné výskumné činnosti boli nielen skutočné a účinné, ale že boli aj odmeňované, nič v odôvodnení alebo znení rozhodnutia Súdu pre verejnú službu, ktoré bolo prijaté za osobitných skutkových okolností, neumožňuje výklad v tom zmysle, že práca spojená s prípravou na doktorát, aby sa mohla kvalifikovať ako odborná prax, musí v každom prípade zahŕňať aj odmeňované činnosti, a že teda opačné rozhodnutie výberovej komisie výberového konania predstavuje zjavne nesprávne posúdenie (pozri rozsudok Pascual‑García/Komisia, už citovaný, body 57, 65 a 66).

24      Po štvrté zamietnutím žaloby ako neprípustnej z dôvodu nezáujmu na konaní by bolo žalobkyni odopreté právo na to, aby samotná výberová komisia preskúmala v osobitnom kontexte kandidatúry podanej žalobkyňou všeobecnú otázku zohľadnenia času, ktorý venovala vypracovaniu dizertačnej práce v odbornej praxi požadovanej v oznámení o výberovom konaní; hoci najmä z dôvodu diskrečnej právomoci, ktorou disponujú výberové komisie pri posudzovaní odbornej praxe, neexistuje v tejto otázke jasná judikatúra so všeobecnou pôsobnosťou a samotný EPSO nemohol na otázku položenú žalobkyňou odpovedať a uviedol len, že otázka bude prejednaná výberovou komisiou výberového konania (pozri bod 18 tohto rozsudku).

25      Z uvedeného vyplýva, že žaloba je prípustná.

 O návrhoch na zrušenie

 O článku 27 prvom odseku služobného poriadku a o judikatúre týkajúcej sa voľnej úvahy a záujmu služby

26      Je nesporné, že ustanovenia článku 27 prvého odseku služobného poriadku, podľa ktorých cieľom prijatia nových úradníkov je zabezpečiť pre orgán služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, sú založené na dosiahnutí základného cieľa, aby každý úradník Európskych spoločenstiev disponoval kvalitami na veľmi vysokej úrovni.

27      Je pravda, že menovací orgán (ďalej len „MO“) disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri stanovení kritérií na schopnosti požadované pre pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť, a pri špecifikovaní podmienok a spôsobov organizácie výberového konania v závislosti od týchto kritérií a v záujme služby (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. februára 2005, Pyres/Komisia, T‑256/01, Zb. VS s. I‑A‑23 a II‑99, bod 36, a z 27. septembra 2006, Blackler/Parlament, T‑420/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑185 a II‑A‑2‑943, bod 45 a tam citovanú judikatúru). Podľa súdu Spoločenstva články 4 a 29 služobného poriadku teda poskytujú MO viacero možností výkonu tejto právomoci, pokiaľ ide o obsadenie voľného miesta v inštitúcii; článok 1 prílohy III služobného poriadku tiež priznáva MO širokú mieru voľnej úvahy pri organizácii výberových konaní (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. novembra 1990, Bataille a i./Parlament, T‑56/89, Zb. s. II‑597, bod 42).

28      Výkon voľnej úvahy, ktorou inštitúcie disponujú v oblasti organizácie výberových konaní, osobitne pokiaľ ide o stanovenie podmienok pripustenia kandidatúr, je však vymedzený požiadavkou zlučiteľnosti so záväznými ustanoveniami článku 27 prvého odseku služobného poriadku. V skutočnosti totiž „článok 27 prvý odsek stanovuje cieľ každého prijatia do zamestnania kogentne“ (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa Bataille a i./Parlament, už citovaný, bod 48, a zo 6. marca 1997, Kerros a Kohn­Bergé/Komisia, T‑40/96 a T‑55/96, Zb. VS s. I‑A‑47 a II‑135, bod 40, pričom tieto rozsudky rovnako odkazujú na článok 29 ods. 1 služobného poriadku).

29      Pokiaľ ide konkrétne o podmienky pripustenia k výberovému konaniu nad rámec samotnej povinnosti inštitúcie jednak vykonávať výber, ktorý mu zabezpečuje jeho široká miera voľnej úvahy, podľa požiadaviek obsadzovaného pracovného miesta a všeobecnejšie podľa záujmu služby, a jednak preukázať existenciu dostatočnej súvislosti medzi napadnutou podmienkou a týmito požiadavkami a záujmom (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa Noonan/Komisia, T‑60/92, Zb. s. II‑215, bod 43, a Kerros a Kohn‑Bergé/Komisia, už citovaný, bod 42), bolo rozhodnuté, že článok 27 prvý odsek služobného poriadku neprestáva byť pre MO platný a tak požiadavky súvisiace s obsadzovanými pracovnými miestami, ako aj záujem služby môžu byť koncipované len v úplnom súlade s týmto ustanovením (rozsudok Kerros a Kohn‑Bergé/Komisia, už citovaný, bod 51). Podmienky pripustenia každého výberového konania, vyplývajúce z vyššie uvedených požiadaviek a záujmu, musia teda v každom prípade zostať zlučiteľné s ustanoveniami článku 27 prvého odseku služobného poriadku.

30      Ak aj ustanovenia obmedzujúce prihlásenie sa uchádzačov do výberového konania môžu obmedziť možnosti inštitúcie prijať na pracovné miesto najlepších uchádzačov v zmysle článku 27 prvého odseku služobného poriadku, neznamená to však, že každé ustanovenie zavádzajúce takéto obmedzenie je v rozpore s vyššie uvedeným článkom. V skutočnosti voľná úvaha správneho orgánu pri organizácii výberových konaní a zo všeobecnejšieho hľadiska záujem služby poskytujú inštitúcii právo stanoviť podmienky, ktoré považuje za primerané a ktoré napriek tomu, že obmedzujú prístup uchádzačov k výberovému konaniu, a teda nutne aj počet prihlásených uchádzačov, nepredstavujú riziko ohrozenia cieľa zabezpečiť prihlásenie sa uchádzačov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti v zmysle článku 27 prvého odseku služobného poriadku.

31      Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu odbornú prax tri roky ako dočasný zamestnanec, čo je podmienka, ktorú Komisia v presvedčení, „že dočasní zamestnanci majú najvyššiu úroveň schopností požadovaných [článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku]“, zakomponovala do oznámenia o výberovom konaní na vymenovanie do stálej služby, Súd prvého stupňa uznal súlad uvedenej podmienky so služobným poriadkom, pričom okrem iného poukázal na to, že zamestnanci pripustení k účasti na konaní o vymenovaní do stálej služby „preukázali… na základe svojich služieb poskytovaných v rámci postavenia dočasného zamestnanca, že si zaslúžia“ príležitosť byť vymenovaní do stálej služby (rozsudok Kerros a Kohn‑Bergé/Komisia, už citovaný, body 45 a 47).

32      Naopak, ak podmienky obmedzujúce prístup uchádzačov k výberovému konaniu predstavujú riziko, ktoré sa spomína v bode 30, teda riziko ohrozenia cieľa zabezpečiť prihlásenie sa uchádzačov s najvyššou úrovňou schopností, bolo rozhodnuté, že predmetné podmienky sú v rozpore s článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku.

33      Na jednej strane bolo teda rozhodnuté, pokiaľ ide osobitne o záujem služby, že ak podmienka uvedená v bode 31 tohto rozsudku, ktorá sa týka troch rokov odpracovaných v službe, navyše stanovovala, že obdobie služby v inštitúcii muselo byť neprerušené, táto dodatočná podmienka bola celkom jasne odôvodnená len praktickými ťažkosťami, s ktorými sa inštitúcia stretáva pri organizácii interných výberových konaní, vzhľadom na vysoký počet zamestnancov, ktorí by vyhoveli jednoduchej podmienke odpracovaných troch rokov, a teda že táto podmienka je nezlučiteľná s článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku a ako taká nemôže predstavovať legitímny záujem inštitúcie (pozri rozsudok Kerros a Kohn‑Bergé/Komisia, už citovaný, body 48 až 51). Z toho vyplýva, že do záujmu služby nepatria úvahy čisto praktickej povahy, ktoré sa týkajú materiálnych ťažkostí súvisiacich s organizáciou a s priebehom výberových konaní.

34      Na druhej strane bolo všeobecne rozhodnuté, že vylúčenie tých dočasných zamestnancov inštitúcie z výberového konania, ktorí boli prijatí do zamestnania mimo zoznamov úspešných uchádzačov vypracovaných po externých verejných výberových konaniach, nemôže predstavovať vhodný prostriedok dosiahnutia cieľa stanoveného v článku 27 prvom odseku služobného poriadku a môže tiež viesť k výsledku, ktorý je v rozpore s uvedeným účelom článku, čiže viesť k vylúčeniu uchádzača s rovnakou, prípadne s lepšou kvalifikáciou, než majú ostatní uchádzači pripustení k účasti vo výberovom konaní (pozri rozsudok Bataille a i./Parlament, už citovaný, bod 48). Okrem toho záujem služby nemôže odôvodňovať rozhodnutie inštitúcie vyhradiť prístup k internému výberovému konaniu len pre svojich dočasných zamestnancov, a nie pre svojich úradníkov; a to najmä so zreteľom na to, že každý postup pri prijímaní do zamestnania musí viesť k vymenovaniu úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, pričom nič nenaznačuje, že vylúčení úradníci nemajú rovnakú úroveň spôsobilosti, či dokonca úroveň vyššiu než dotknutí dočasní zamestnanci (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. novembra 1998, Carrasco Benítez/Komisia, T‑294/97, Zb. VS s. I‑A‑601 a II‑1819, bod 51).

35      Z toho vyplýva, že ak má byť ustanovenie týkajúce sa pripustenia k výberovému konaniu zákonné, musí zodpovedať dvojitej podmienke, ktorá vo svojej prvej časti vyžaduje, aby dané ustanovenie bolo odôvodnené požiadavkami obsadzovaného pracovného miesta a všeobecnejšie záujmom služby, a vo svojej druhej časti vyžaduje, aby toto ustanovenie dodržiavalo účel článku 27 prvého odseku služobného poriadku. Ak sa aj tieto dve časti často vo veľkej miere prekrývajú, predsa len zodpovedajú dvom odlišným pojmom.

 O predmetnom prípade

36      Je potrebné začať uvedením toho, že žalobkyňa, ktorá uplatnila žalobný dôvod založený na porušení článku 27 prvého odseku služobného poriadku na podporu svojich návrhov na zrušenie rozhodnutia EPSO, ktorým jej nebolo umožnené podať kandidatúru vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08, v skutočnosti vzniesla námietku nezákonnosti napadnutého ustanovenia.

37      Ďalej treba uviesť dve pripomienky všeobecnej povahy týkajúce sa prípadu, keby existovali dve alebo viacero výberových konaní (alebo viacero častí jedného výberového konania) organizovaných súčasne a zameraných na obsadenie pracovných miest v rovnakej oblasti činnosti Spoločenstva, pričom jediný rozdiel medzi týmito výberovými konaniami (alebo časťami výberových konaní) by sa týkal požadovanej úrovne vzdelania a/alebo odbornej praxe v uvedenej oblasti, a teda kategórie alebo platovej triedy pri nástupe do funkcie. Tak je to aj v prejednávanej veci, kde ide o výberové konania EPSO/AD/116/08, EPSO/AD/117/08 a EPSO/AST/45/08, ktoré boli organizované súčasne na účely obsadenia voľných pracovných miest asistentov (AST 4), referentov (AD 8) a hlavných referentov (AD 11) v OLAF, vo veľmi špecifickej oblasti boja proti podvodom.

38      Prvá pripomienka súvisí najmä s výberovými konaniami týkajúcimi sa úzko vymedzenej oblasti činnosti Spoločenstva, ako je to v predmetnom prípade, a pozostáva z dvojitého konštatovania. Na jednej strane, ak je nevyvrátiteľné, že možnosť uchádzačov mať prístup súčasne k viacerým výberovým konaniam (alebo častiam výberových konaní) organizovaným súbežne by umožňovala prihlásenie sa výrazne väčšieho množstva uchádzačov do každého z týchto výberových konaní, a teda prijímanie úradníkov „na čo najširšom základe“, ktorého potrebu už judikatúra viackrát uznala (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1965, Rauch/Komisia, 16/64, Zb. s. 179, 190; rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, Zb. VS s. I‑A‑13 a II‑73, bod 50, a z 8. novembra 2006, Chetcuti/Komisia, T‑357/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑255 a II‑A‑2‑1323, bod 48), tento počet by sa za bežných okolností so zreteľom na vymedzenie úzkym predpokladom oblasti, ktorej sa výberové konanie týka, nemohol nadmerne zvýšiť. Na druhej strane, ak potreba hľadať a prijímať do zamestnania najlepších uchádzačov nevyhnutne svedčí v prospech takého prístupu k výberovým konaniam, aby boli otvorené všetkých uchádzačom schopným splniť podmienky pripustenia, uvedené platí o to viac, ak ide o výberové konania v úzko vymedzených oblastiach činnosti Spoločenstva, a to z dôvodu už z povahy veci daného zníženého počtu osôb so špecifickým vzdelaním a odbornou praxou, ktoré požadujú oznámenia o výberových konaniach týkajúce sa takýchto oblastí.

39      Druhá pripomienka sa týka predvídateľných reakcií uchádzačov na možnosť prihlásiť sa súčasne do viacerých výberových konaní (alebo častí výberových konaní), ktoré budú prebiehať súčasne. Ak aj nie je abstraktne možné robiť predpoklady týkajúce sa toho, ako by túto možnosť uchádzači využili, treba konštatovať, že uchádzači spĺňajúci len podmienky pripustenia k výberovému konaniu, ktoré požadujú menšiu úroveň schopností, by nijako nemohli odôvodniť záujem prihlásiť sa do výberových konaní, v ktorých je úroveň požadovaných schopností vyššia, a nemali by teda nijaký dôvod prihlásiť sa do nich (a to preto, lebo by sa mohli dočkať iba zamietnutia ich kandidatúry z dôvodu nesplnenia požadovaných podmienok), takže túto otázku je možné položiť si len s ohľadom na tých uchádzačov, ktorých vzdelanie a odborná prax by sa nachádzala „na hranici“ požiadaviek požadovaných pre výberové konanie stanovujúce najvyššiu úroveň podmienok (ako je to v prípade žalobkyne v predmetnej veci); títo uchádzači by teda mohli bežne predstavovať iba nízke percento z celkového počtu uchádzačov. Zaiste však, pokiaľ ide o uchádzačov spĺňajúcich požiadavky požadované pre výberové konanie stanovujúce najvyššiu úroveň podmienok, ktorí zároveň už z povahy veci spĺňajú podmienky výberového konania nižšej úrovne, je možné tvrdiť (a Komisia tak počas pojednávania urobila), že najmä počas hospodárskej krízy a so zreteľom na výhody kariéry v inštitúciách si títo uchádzači zachovávajú záujem kandidovať rovnako aj v týchto výberových konaniach, pretože sa tým zvyšujú ich šance na prijatie do zamestnania v inštitúciách Spoločenstva. Je teda tiež pravdepodobné, že veľká väčšina týchto uchádzačov (a najmä tí, ktorých úroveň schopností a odbornej praxe je jednoznačne nad minimom stanoveným v najmenej vyžadujúcom oznámení o výberovom konaní) si práve vzhľadom na zvýšenú úroveň svojich schopností a odbornej praxe želá zúčastňovať sa výlučne tých výberových konan, ktorých podmienky pripustenia kladú vyššie požiadavky a ktoré sa týkajú takých obsadzovaných pracovných miest, ktoré jednak umožňujú prístup k najvyššej platovej triede, jednak vyžadujú najvyššiu úroveň schopností a napokon prinášajú najvýznamnejšiu zodpovednosť; navyše nie je vôbec preukázané (napríklad prostredníctvom štúdií, štatistík atď.), že by sa podstatný počet týchto uchádzačov skutočne uchádzal o výberové konanie nižšej úrovne, ktoré by im poskytovalo len perspektívu práce, ktorá by bola neprimeraná predpokladanej vyššej úrovni ich štúdia, vzdelania a odbornej praxe.

40      V prejednávanej veci je nesporné na jednej strane to, že možnosť prihlásiť sa súčasne do výberových konaní EPSO/AD/116/08, EPSO/AD/117/08 a EPSO/AST/45/08 by mala za následok prihlásenie sa väčšieho počtu uchádzačov do každého z výberových konaní, a na druhej strane to, že v dôsledku toho napadnuté ustanovenie obmedzuje prístup potenciálnych uchádzačov k uvedeným výberovým konaniam. Ak je totiž aj pravda, že napadnuté ustanovenie nemá za bezprostredný a priamy účinok úplné vylúčenie uchádzača z predmetných výberových konaní, keďže toto ustanovenie, ako zdôrazňuje Komisia, len núti uchádzača vybrať si spomedzi výberových konaní, nič to nemení na skutočnosti, že takéto ustanovenie bráni prihláseniu sa do jedného z vyššie uvedených výberových konaní uchádzačovi, ktorý pre dané výberové konanie disponuje rovnakou, prípadne lepšou kvalifikáciou, než majú ostatní uchádzači pripustení k účasti na súťaži; tak je to najmä v prípade uchádzačov spĺňajúcich podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/117/08, ktorí sa prihlásili do jedného z dvoch výberových konaní platovej triedy AD a nemohli sa prihlásiť aj do druhého z nich, ako aj v prípade uchádzačov, ako je žalobkyňa, spĺňajúcich podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/116/08, pričom sa však zachovali pochybnosti týkajúce sa zistenia, či spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/117/08, ktorí sa prihlásili do prvého výberového konania, ale nemohli podať kandidatúru do druhého výberového konania.

41      Je však potrebné preskúmať, či sa na obmedzenie stanovené napadnutým ustanovením v prejednávanej veci vzťahujú predpoklady uvedené v bode 30 tohto rozsudku, a všeobecnejšie, či toto ustanovenie spĺňa dvojitú podmienku spomenutú v bode 35 tohto rozsudku, čiže či napriek tomu, že obmedzuje prístup uchádzačov k výberovému konaniu, a teda nutne aj počet prihlásených uchádzačov, je jednak odôvodnené požiadavkami súvisiacimi s obsadzovanými pracovnými miestami a jednak dodržiava účel článku 27 prvého odseku služobného poriadku.

42      Komisia odpovedala na túto otázku kladne, keď uviedla viac dôvodov, ktoré mali preukázať najmä to, že napadnuté ustanovenie je odôvodnené záujmom služby. Podľa Komisie malo napadnuté ustanovenie predovšetkým umožniť po prvé zrýchliť výberové konanie a prijímanie do zamestnania, po druhé podporiť vyrovnanú konkurenciu v rámci skupiny uchádzačov prihlásených do každého výberového konania, po tretie zamedziť prekrývaniu sa uchádzačov, ktorí by uspeli v dvoch relevantných výberových konaniach úrovne AD, po štvrté vyhnúť sa rizikám súvisiacim s dátumom organizácie skúšok, ktoré sa môžu konať v ten istý deň pre rôzne výberové konania, po piate dodržať rovnosť medzi uchádzačmi, keďže niektorí by si mohli ľahšie vziať dovolenku, a teda absolvovať všetky výberové konania, zatiaľ čo iní by si nemohli tak ľahko vziať dovolenku, a teda by si museli vybrať spomedzi výberových konaní, po šieste zamedziť dodatočným nákladom na prenájom priestorov a nákup materiálov, ako aj nákladom súvisiacim s platbami za otázky, ktoré pripravuje a dodáva Komisia prostredníctvom externých poradcov, ktorí si za ne účtujú jednotkovo a na základe zvýšených sadzieb.

43      Prvý dôvod nie je možné prijať, lebo ak sa na cieľ rýchlosti výberových konaní a prijímania do zamestnania môže vzťahovať záujem služby, keďže tento cieľ nie je čisto organizačnej povahy (pozri bod 33 tohto rozsudku), netvrdilo sa a už vôbec nebolo preukázané, že za okolností, aké sú v prejednávanej veci, tento cieľ nenaráža na ustanovenie článku 27 prvého odseku služobného poriadku, ktorého záväznú povahu už judikatúra viackrát uznala; naopak, argumentáciu Komisie možno vykladať len v tom zmysle, že Komisia si za prioritu zvolila cieľ rýchlosti, a nie cieľ prijatia uchádzačov s najvyššou úrovňou schopností v zmysle článku 27 prvého odseku služobného poriadku. V každom prípade úspora času, ktorú napadnuté ustanovenie umožnilo, je relatívne obmedzená a nie je primeraná v porovnaní s porušením článku 27 prvého odseku služobného poriadku a s obmedzením práva na prístup k výberovému konaniu, ktoré toto ustanovenie taktiež zahŕňalo. Bezpochyby, Komisia na podporu svojej argumentácie počas pojednávania predovšetkým uviedla, že výraznejší počet uchádzačov prihlásených do každého výberového konania by mal za následok predĺženie doby opravovania testov v rámci predbežného výberu v oboch výberových konaniach, do ktorých sa žalobkyňa chcela prihlásiť, a najmä predĺženie fázy, počas ktorej majú uchádzači možnosť napadnúť udelené známky, pričom inštitúcia je povinná v každom jednotlivom prípade pristúpiť k náležitému preskúmaniu daného napadnutia. Ako však Komisia počas pojednávania ďalej uznala, oprava testov v rámci predbežného výberu sa vykonáva automaticky a pomocou počítačov; pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa omeškaní, ktoré by vyplynuli z prípadných napadnutí výsledkov a z preskúmavania týchto napadnutí, ktoré s tým súvisí, pričom by išlo o výraznejší počet napadnutí a preskúmavaní, je potrebné konštatovať, že tieto tvrdenia vychádzajú z predpokladu, že by došlo k výraznému nárastu počtu uchádzačov v každom z výberových konaní, pričom tento predpoklad sa nepreukázal (pozri prvé konštatovanie uvedené v bode 38 tohto rozsudku a úvahy uvedené v bode 39 tohto rozsudku) a nebol podporený nijakým dôkazom zo strany Komisie. Komisia sa teda nemôže na podporu svojho stanoviska dovolávať úvah založených na potrebe urýchliť výberové konania a prijímanie do zamestnania.

44      Druhým dôvodom uvedeným v súvislosti so záujmom služby Komisia tvrdí, že napadnuté ustanovenie umožnilo podporiť vyrovnanú konkurenciu v rámci skupiny uchádzačov prihlásených do každého výberového konania, lebo nútilo uchádzačov vybrať si jedno z výberových konaní, takže mohli byť zorganizované dve úzko súvisiace výberové konania s primeranejšou konkurenciou, aby tiež bolo možné získať výsledky viac prispôsobené profilom obsadzovaných pracovných miest. Takýto dôvod by mohol byť zlučiteľný s článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku, keďže hľadanie uchádzačov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti nemožno robiť abstraktne, ale so zreteľom na obsadzované pracovné miesta; v rámci voľnej úvahy administratívy, ktorá jej prináleží v oblasti výberových konaní, teda administratíva mohla dospieť najmä k záveru, že kandidáti s príliš vysokou kvalifikáciou vo vzťahu k pracovným miestam, ktoré zastávajú, nemôžu poskytnúť svoje „schopnosti vyššej úrovne“ v prospech inštitúcie, alebo všeobecnejšie, že výberové konanie už svojou porovnávacou povahou môže prebiehať len medzi uchádzačmi s porovnateľnými profilmi. V tejto súvislosti, teda pokiaľ ide o oznámenie o výberovom konaní týkajúce sa pracovných miest kategórie C (zodpovedajúcich výkonným funkciám vyžadujúcim znalosti na strednej úrovni vzdelania alebo rovnocennú odbornú prax), ktoré zakazuje prístup k výberovému konaniu uchádzačom s vysokoškolským diplomom, bolo so zohľadnením článku 27 prvého odseku služobného poriadku rozhodnuté, že získanie vysokoškolského titulu nemôže brániť uvedeným uchádzačom v plnení úloh súvisiacich s obsadzovanými pracovnými miestami ani mať negatívne účinky na kvalitu práce dotknutých osôb alebo na ich výkonnosť (pozri rozsudok Noonan/Komisia, už citovaný, body 34 a 38 až 42). Pokiaľ ide o tvrdenie inštitúcie, podľa ktorého, ak by nevylúčila uchádzačov s vysokoškolským diplomom, ostatní uchádzači by boli prijatí v menšom množstve alebo by boli dokonca úplne všetci neúspešní, súd Spoločenstva dodal, že takéto tvrdenie nemožno prijať, lebo niet žiadnych pochýb o tom, že uchádzači, ktorí majú vysokoškolský diplom, by mohli plniť budúce úlohy úspešných uchádzačov výberového konania rovnako ako ostatní uchádzači a zodpovedať kritériu stanovenému článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok Noonan/Komisia, už citovaný, bod 36). Súd Spoločenstva zároveň uviedol, že ak bol MO počas každého interného výberového konania povinný stanoviť výberové kritériá v súlade so záujmom služby, Komisia nemohla vylúčiť z výberového konania uchádzačov dotknutých napadnutou podmienkou z dôvodu, že by mali lepšie šance byť prijatí než ostatní uchádzači (pozri rozsudok Noonan/Komisia, už citovaný, body 36 a 37); v každom prípade teda súd Spoločenstva vychádzal z predpokladu, že keď uchádzači spĺňajú podmienky pripustenia k výberovému konaniu, neexistencia podobnosti alebo porovnateľnosti ich profilov nijakým spôsobom nepredstavuje okolnosť takej povahy, že by bránila tomu, aby výberové konanie prebiehalo v súlade s jeho účelom a plnilo svoje funkcie.

45      V prejednávanej veci, a to najmä so zreteľom na práve uvedenú judikatúru, žiadna skutočnosť neumožňuje dedukciu, že by uchádzači spĺňajúci podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/117/08 nemali aj profil prispôsobený pracovným miestam obsadzovaným v rámci výberového konania EPSO/AD/116/08; rovnako tak nič neumožňuje tvrdiť, že práve uchádzači, ktorí splnili len podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/116/08, a nie uchádzači, ktorí splnili rovnako aj podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/117/08, by mali nevyhnutne profil najviac prispôsobený pracovným miestam obsadzovaným v rámci prvého z vyššie uvedených výberových konaní. Okrem toho treba konštatovať, že predpoklad, z ktorého vychádza rozsudok Noonan/Komisia, už citovaný, tak ako je uvedený a pripomenutý v predchádzajúcom bode, platí v prejednávanej veci o to viac, keďže profily uchádzačov spĺňajúcich podmienky pripustenia k výberovým konaniam EPSO/AD/117/08 a EPSO/AD/116/08 sú si medzi sebou celkovo bližšie než profily rozlíšené s ohľadom na získanie alebo nezískanie vysokoškolského titulu v oznámení o výberovom konaní v už citovanom rozsudku Súdu prvého stupňa, pričom len požadovaná dĺžka trvania odbornej praxe odlišuje uchádzačov spĺňajúcich podmienky pripustenia k obom predmetným výberovým konaniam od uchádzačov spĺňajúcich výlučne podmienky pripustenia k výberovému konaniu EPSO/AD/116/08; nijako teda nemožno tvrdiť, že účasť všetkých potenciálnych uchádzačov na každom výberovom konaní (a najmä na výberovom konaní EPSO/AD/116/08) by bránila priebehu výberového konania v súlade s jeho účelom, ktorým je predovšetkým dosiahnuť po skončení objektívneho a porovnávacieho výberového konania prijatie uchádzačov s najvyššou úrovňou schopností v zmysle článku 27 prvého odseku služobného poriadku.

46      Tretím dôvodom Komisia uvádza, že napadnuté ustanovenie malo zamedziť „prekrývaniu sa“ uchádzačov, ktorí by uspeli súčasne v oboch výberových konaniach. Ak je pravda, že takéto riziko „prekrývania“ existuje, najmä v tom, že by tie isté osoby mohli byť zapísané tak do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania EPSO/AD/117/08, ako aj do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania EPSO/AD/116/08, a že po tom, ako by tieto osoby prijali pracovné miesta triedy AD 11 z prvého zoznamu, by sa druhý zoznam pre pracovné miesta triedy AD 8 vyčerpal bez toho, aby administratíva mohla medzičasom uspokojiť svoje potreby týkajúce sa prijatia úradníkov triedy AD 8, treba pripomenúť, že takéto riziko existuje pre každé výberové konanie, ktoré EPSO organizuje, keďže situácia, keď je jeden uchádzač zapísaný súčasne do zoznamu úspešných uchádzačov viacerých výberových konaní, nastáva relatívne často; v takejto situácii a na účely zamedzenia prípadného nedostatku uchádzačov by teda zvýšenie počtu uchádzačov zapísaných do zoznamu úspešných uchádzačov jednoducho umožnilo znížiť toto riziko. V každom prípade tento dôvod uvedený Komisiou s cieľom odôvodniť napadnuté ustanovenie je nezlučiteľný s cieľmi uvedenými v článku 27 prvom odseku služobného poriadku a nejaví sa ako proporcionálne postačujúci na odôvodnenie účinkov vzniknutých v dôsledku napadnutého ustanovenia, keďže je možné nájsť aj alternatívne riešenie, ktoré menej zasahuje do prístupu k výberovým konaniam s cieľom zamestnať sa v inštitúciách Spoločenstva.

47      Pokiaľ ide o štvrtý uvedený dôvod týkajúci sa dátumov organizovania skúšok, teda že tieto skúšky sa môžu konať súčasne pre rôzne výberové konania a že jeden uchádzač by tak mohol byť pozvaný v ten istý deň na skúšky v rámci rôznych výberových konaní, zo spisového materiálu vyplýva, že pokiaľ ide o predbežné testy, uchádzači si mohli zvoliť dátum, kedy ich chceli absolvovať, a to v stanovenom období od 26. marca do 9. apríla 2008. Ďalej, čo sa týka písomných skúšok, ktoré sa konali v ten istý deň, čiže 21. októbra 2008, ale aj ústnych skúšok, pričom počet uchádzačov pripustených k týmto skúškam bol omnoho viac obmedzený než počet uchádzačov, ktorí sa zúčastnili predbežných testov, len ťažko si možno predstaviť, že by prekonanie takejto prekážky predstavovalo veľké a neprimerané administratívne zaťaženie pre Komisiu; Komisii totiž nič nebránilo v tom, aby stanovila blízke, avšak rozdielne dátumy uskutočnenia skúšok. V každom prípade tento dôvod je právne nedôvodný, keďže je čisto organizačnej povahy a ako taký zjavne nezodpovedá záujmu služby (pozri bod 33 tohto rozsudku) a odporuje cieľu článku 27 prvého odseku služobného poriadku.

48      Z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené in fine v predchádzajúcom bode, je právne nedôvodný aj piaty a šiesty uvedený dôvod. Navyše piaty dôvod je v skutočnosti čisto hypotetický, keďže Komisia nepredložila nijaký dôkaz na podporu tvrdenia, podľa ktorého by určití uchádzači nemohli získať dodatočné dni dovolenky potrebné na účasť na skúškach dvoch výberových konaní, ktorých sa žalobkyňa chcela zúčastniť. Pokiaľ ide o dôvod týkajúci sa dodatočných nákladov na prenájom priestorov a nákup materiálov, ak bolo 1 974 uchádzačov pripustených k účasti na výberovom konaní EPSO/AD/116/08 a 427 uchádzačov pripustených k účasti na výberovom konaní EPSO/AD/117/08, ako uviedla žalobkyňa počas pojednávania, pričom Komisia proti tomu nenamietala, tieto číselné údaje preukazujú a potvrdzujú, že aj za predpokladu, ktorý je v rozpore s prvým konštatovaním uvedeným v bode 38 tohto rozsudku a s úvahami uvedenými v bode 39 tohto rozsudku, že by sa všetci uchádzači pripustení k výberovému konaniu EPSO/AD/117/08 prihlásili do výberového konania EPSO/AD/116/08 a že určité percento uchádzačov prihlásených do výberového konania EPSO/AD/116/08 (ktorých odborná prax – ako je to u žalobkyne – sa môže považovať za dostatočnú na účely pripustenia k výberovému konaniu, ktorého cieľom bolo obsadenie pracovných miest triedy AD 11) by sa tiež uchádzalo o výberové konanie EPSO/AD/117/08, dodatočné náklady na prenájom priestorov a nákup materiálov, ako aj na dodatočné otázky by boli relatívne obmedzené; to vyvoláva rovnakú pripomienku, aká bola uvedená pri prvom dôvode, a to že dosiahnutá úspora nie je primeraná v porovnaní s porušením článku 27 prvého odseku služobného poriadku a s obmedzením prístupu k výberovému konaniu, ktoré toto ustanovenie zahŕňalo.

49      Úvahy uvedené v súvislosti s prvým a so šiestym dôvodom platia navyše o to viac, ak, ako bolo uvedené počas pojednávania (bez toho – pravda –, aby to Komisia bola schopná formálne potvrdiť), predbežné testy v rámci výberového konania, ktorého cieľom bolo obsadenie pracovných miest triedy AD 8, a predbežné testy v rámci výberového konania, ktorého cieľom bolo obsadenie pracovných miest triedy AD 11, mali rovnakú úroveň náročnosti, čo znamená, že osoba, ktorá sa chcela zúčastniť oboch výberových konaní, by mohla absolvovať len jeden test platný pre obe výberové konania.

50      Navyše z hľadiska odôvodnenia, ktorým Súd pre verejnú službu v bodoch 42 až 47 tohto rozsudku zamietol každý z dôvodov uvedených Komisiou, je zrejmé, že ak by sa aj tieto dôvody chápali ako celok, stále nemôžu (najmä z dôvodu záväznej povahy článku 27 prvého odseku služobného poriadku a z dôvodu úzko vymedzenej oblasti dotknutých výberových konaní – pozri najmä bod 28 tohto rozsudku, ako aj druhé konštatovanie uvedené v bode 38 tohto rozsudku) odôvodňovať napadnuté ustanovenie.

51      Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobný dôvod žalobkyne založený na nezlučiteľnosti ustanovenia, ktoré zakazuje prihlásiť sa súčasne do verejných výberových konaní EPSO/AD/116/08 a EPSO/AD/117/08 na obsadenie miest referentov (triedy AD 8) a hlavných referentov (triedy AD 11) v oblasti boja proti podvodom, s článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku je dôvodný.

52      V dôsledku toho, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o inom žalobnom dôvode uplatnenom žalobkyňou, treba zrušiť rozhodnutie EPSO, ktorým žalobkyni nebolo umožnené podať kandidatúru vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08.

 O trovách

53      Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy uvedeného poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 toho istého článku Súd pre verejnú službu môže rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, resp. ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.

54      V prejednávanej veci je Komisia účastníkom konania, ktorý nemal vo veci úspech. Okrem toho žalobkyňa vo svojich návrhoch vyslovene navrhla, aby bola Komisia povinná nahradiť trovy konania. Keďže okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, je opodstatnené zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) neumožniť pani Rite Di Prospero podať kandidatúru vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08 sa zrušuje.

2.      Komisia Európskych spoločenstiev znáša všetky trovy konania.

Gervasoni

Kreppel

Tagaras

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. novembra 2009.

Tajomník

 

      Predseda komory

W. Hakenberg

 

      S. Gervasoni

Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Európskej únie sú k dispozícii na internetovej stránke www.curia.europa.eu


* Jazyk konania: francúzština.