UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 1. februára 2008

Vec F‑77/07

Kay Labate

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Choroba z povolania – Rakovina pľúc – Pasívne fajčenie – Zastavenie konania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou K. Labate navrhuje zrušiť rozhodnutia Komisie z 18. októbra 2004 a zo 6. októbra 2006, ktorými sa zamieta žiadosť o uznanie rakoviny pľúc za chorobu z povolania, ktorá sa prejavila u jej manžela a na ktorú zomrel, zaviazať Komisiu na vyplatenie všetkých dávok, na ktoré má podľa článku 73 služobného poriadku nárok, a na preplatenie v súlade s článkom 9 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov pre prípad úrazu a choroby z povolania cestovných nákladov, ktoré jej manžel vynakladal na lekárske vyšetrenia v Bruseli, ako aj nariadiť akékoľvek ďalšie opatrenie, ktoré považuje za spravodlivé, a zaviazať Komisiu na náhradu trov konania

Rozhodnutie: Konanie o návrhoch predložených žalobkyňou v jej žalobe sa zastavuje. Návrhy na náhradu škody uvedené v liste žalobkyne z 25. októbra 2007 sa zamietajú ako zjavne nedôvodné. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba proti rozhodnutiu – Odvolanie napadnutého rozhodnutia počas konania – Žaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou – Zastavenie konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 75)

2.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Zaviazanie ex offo žalovanej inštitúcie na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

1.      O žalobe o neplatnosť už nie je potrebné rozhodnúť, ak bolo sporné rozhodnutie formálne odvolané počas konania inštitúciou, ktorá ho prijala, a nebolo zároveň s jeho odvolaním prijaté iné rozhodnutie, ktoré by malo rovnaký predmet. Takéto odvolanie samotným autorom, ktorým sa retroaktívne zrušuje sporné rozhodnutie, má totiž rovnaké účinky, ako účinky, ktoré by vyplývali z jeho zrušenia v súdnom konaní.

V tejto súvislosti tvrdenie, že inštitúcia odvolala sporné rozhodnutie len preto, aby predišla jeho súdnemu preskúmaniu, nemôže preukázať, že sa konanie nestalo bezpredmetným. Inštitúcii totiž nie je možné vyčítať, že po preskúmaní žaloby a všetkých okolností sporu považovala za vhodné opraviť niektoré nedostatky alebo nezrovnalosti ovplyvňujúce dané rozhodnutie, a preto opätovne začala konanie o jeho prijatí. Navyše okolnosť, že rozhodnutie bolo odvolané neskoro, nemá, napriek jej poľutovaniahodnosti, vplyv na tú skutočnosť, že sporné rozhodnutie bolo odstránené z právneho poriadku.

(pozri body 7, 11 a 13)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. septembra 1996, Langdon/Komisia, T‑22/96, Zb. s. II‑1009, body 12 až 14

2.      Hoci je pravda, že súd Spoločenstva má podľa článku 91 ods. 1 neobmedzenú právomoc v sporoch finančného charakteru a môže zaviazať, dokonca aj ex offo, inštitúciu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobkyni, takéto rozhodnutie môže prijať až po posúdení zákonnosti aktu predloženého na jeho preskúmanie. Ak súd Spoločenstva nemôže preskúmavať zákonnosť napadnutého aktu ani posúdiť, či tvrdená škoda skutočne vznikla a určiť jej povahu, nemožno predpokladať, že zodpovednosť inštitúcie už vznikla.

V prípade návrhu na náhradu škody spôsobenej neprimeranou dĺžkou konania o uznanie choroby za chorobu z povolania, ktoré bolo spôsobené odvolaním pôvodného rozhodnutia a následným opätovným začatím konania pred lekárskou komisiou, súd Spoločenstva nemôže preskúmať zákonnosť odvolaného rozhodnutia ani neprimeranosť dĺžky konania, ktoré stále prebieha a ktorého všetky štádiá a podmienky priebehu mu nie sú prístupné, a ktorého celkovú dĺžku nemožno predpokladať. Navyše samotné rozhodnutie, ktoré bude na jeho konci prijaté, je už na základe svojej definície účastníkom konania a súdu Spoločenstva neznáme, a nároky žalobkyne na náhradu ujmy budú nevyhnutne závisieť od rozhodnutia prijatého na konci konania.

(pozri body 16 – 22)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. decembra 1996, Stott/Komisia, T‑99/95, Zb. s. II‑2227, bod 72; 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑95, II‑A‑2‑441, body 163 až 167 a tam citovaná judikatúra; 15. marca 2007, Katalagarianakis/Komisia, T‑402/03, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 104