UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 26. apríla 2010

Vec F‑7/08 DEP

Peter Schönberger

proti

Európskemu parlamentu

„Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet: Návrh na určenie výšky trov konania, ktoré sa nahrádzajú podľa článku 92 rokovacieho poriadku

Rozhodnutie: Suma trov konania, ktoré sa majú žalobcovi nahradiť, je stanovená na výšku 12 750 eur.

Abstrakt

1.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

2.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

3.      Konanie – Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú – Trovy konania, ktoré vznikli v rámci konania o určenie výšky trov konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 86 a 92)

1.      Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli na účely konania na Súde pre verejnú službu a jednak na tie, ktoré boli na tieto účely nutné. Okrem toho prináleží žalobcovi, aby predložil doklady spôsobilé preukázať existenciu výdavkov, ktorých náhradu požaduje.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. júla 2004, De Nicola/EIB, T‑7/98 DEP, T‑208/98 DEP a T‑109/99 DEP, Zb. VS s. I‑A‑219, II‑973, bod 42

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑14/08 DEP, Zb. VS s. I‑A‑1‑425 a II‑A‑1‑2303, bod 21

2.      Súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale stanoviť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania povinným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie zobrať do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami. Pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify v práve Únie musí súd voľne posúdiť predmetné údaje pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.

Okrem toho, pokiaľ ide o cestovné výdavky, ktoré vznikli advokátom, v zásade možno nahradiť iba cestovné výdavky, ktoré advokát vynaložil na to, aby sa zo svojej kancelárie dostavil na pojednávanie Súdu pre verejnú službu v Luxemburgu.

Nie je však vylúčené, že v čase, keď Súd pre verejnú službu nariaďuje termín pojednávania, už dotknutý advokát má pracovné povinnosti v inom meste, než je mesto, v ktorom je sídlo jeho kancelárie. Na povolanie advokáta sa však vzťahuje právo na slobodné poskytovanie služieb v rámci Únie. Z tohto dôvodu možno za nutné výdavky považovať aj cestovné výdavky vynaložené na to, aby sa advokát dostavil na pojednávanie v Luxemburgu z vyššieho uvedeného mesta, v ktorom má pracovné povinnosti. Je však povinnosťou advokáta, aby v takomto prípade doložil pracovné povinnosti v inom meste, než je mesto, v ktorom je sídlo jeho kancelárie, ako aj existenciu z toho vyplývajúcich výdavkov na cestu do Luxemburgu.

(pozri body 24, 25, 36 a 37)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: X/Parlament, už citovaný, body 22 a 23

3.      Článok 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ktorý upravuje konanie o námietke proti trovám konania, na rozdiel od článku 86 tohto rokovacieho poriadku nestanovuje, že o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí. Ak by totiž súd Únie, ktorý v konaní o opravnom prostriedku podanom na základe článku 92 rokovacieho poriadku rozhoduje o námietke proti trovám konania vo veci samej, rozhodol o trovách konania, ktoré sú predmetom námietky a oddelene o nových trovách konaniach vynaložených v rámci konania o námietke proti trovám konania, bolo by prípadne možné na neho neskôr podať novú námietku proti novým trovám konania. Nie je preto potrebné rozhodovať oddelene o výdavkoch a odmenách vynaložených na účely konania o určení výšky trov konania na Súde pre verejnú službu. Prináleží však súdu Únie, aby pri určení trov konania, ktoré sa nahrádzajú, zohľadnil všetky okolnosti veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania.

(pozri body 45 – 47)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: X/Parlament, už citovaný, bod 40 a tam citovaná judikatúra