UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 29. júna 2010

Vec F‑11/10

María Soledad Palou Martínez

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Zjavná neprípustnosť – Omeškanie – Nedodržanie konania pred podaním žaloby – Článok 35 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE podľa jej článku 106a, ktorou M. S. Palou Martínez navrhuje Súdu pre verejnú službu, aby „preskúmal dané skutočnosti a okolnosti sprevádzajúce [jej] situáciu a keď tak urobí… aby prijal rozhodnutie, že vyhovuje [jej] návrhom; aby zrušil „rozhodnutie [Európskej] komisie“; aby nariadil Komisii, aby „uznala a garantovala [jej] pracovné miesto a [jej] kategóriu v Barcelone“ (Španielsko) a aby jej „v dôsledku toho“ „vrátila jej pracovné miesto, z toho vyplývajúcu kategóriu a celú jej odmenu od okamihu, keď bolo vyslovené, že je spôsobilá a schopná pracovať“

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz administratíve – Rozhodnutie – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o neplatnosť nepodaná v stanovených lehotách – Žaloba o náhradu škody smerujúca k rovnakému výsledku – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody podaná bez uskutočnenia konania pred podaním žaloby podľa služobného poriadku – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Návrhy na to, aby Súd pre verejnú službu udelil administratíve príkazy alebo aby uznal dôvodnosť niektorých žalobných dôvodov uvedených na podporu návrhov na zrušenie, obsiahnuté v žalobe podanej podľa článku 91 služobného poriadku, sú zjavne neprípustné, keďže neprislúcha súdu Únie udeľovať príkazy inšitúciám Únie alebo robiť právne vyhlásenia. To je prípad návrhov smerujúcich k tomu, aby Súd pre verejnú službu zistil určité skutočnosti a nariadil administratíve prijať opatrenia na reštitúciu práv dotknutej osoby.

(pozri body 29 – 31)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. novembra 1989, Becker a Starquit/Parlament, C‑41/88 a C‑178/88, Zb. s. 3807, uverejnenie výberu z rozhodnutí, bod 2

Súd prvého stupňa: 9. júna 1994, X/Komisia, T‑94/92, Zb. VS s. I‑A‑149 a II‑481, bod 32; 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, Zb. VS s. I‑A‑259 a II‑1263, bod 28 a tam citovaná judikatúra; 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑203 a II‑A‑2‑1309, bod 55 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 7. novembra 2007, Hinderyckx/Rada, F‑57/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑329 a II‑A‑1‑1831, bod 65

2.      Je vylúčené, aby žaloba o náhradu škody umožňovala úradníkovi napadnúť akt spôsobujúci ujmu, ktorý nebol predtým napadnutý v lehotách stanovených v služobnom poriadku.

(pozri bod 43)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Skoulidi/Komisia, F‑4/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑47 a II‑A‑1‑229, body 69 a 70 a tam citovaná judikatúra

3.      Podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku sa musí konanie o náhradu škodu štandardne začať žiadosťou zaslanou administratíve a pokračovať sťažnosťou proti zamietnutí tejto žiadosti. Keď toto konanie v dvoch etapách nepredchádzalo podaniu návrhu na Súd pre verejnú službu, musí byť žaloba v dôsledku toho zamietnutá ako zjavne neprípustná.

(pozri bod 44)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. júla 1995, Ojha/Komisia, T‑36/93, Zb. VS s. I‑A‑161 a II‑497, bod 117; 6. novembra 1997, Liao/Rada, T‑15/96, Zb. VS s. I‑A‑329 a II‑897, bod 57

Súd pre verejnú službu: 2. mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑121 a II‑A‑1‑657, bod 69; Skoulidi/Komisia, už citovaný, bod 56