ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

z 26. januára 1993 (*)

„Prejudiciálne konanie podľa článku 177 Zmluvy EHS – Podmienky“

V spojených veciach C‑320/90, C‑321/90 a C‑322/90,

ktorých predmetom sú návrhy podané podľa článku 177 Zmluvy EHS, ktorými Pretura di Frascati (Taliansko) navrhuje, aby v súvislosti s konaniami pred vnútroštátnym súdom medzi

Telemarsicabruzzo SpA

a

Circostel, Ministero delle Poste e Telecommunicazioni a Ministero della Difesa,

a medzi

Telaltitalia Srl

a

Circostel, Ministero delle Poste e Telecommunicazioni a Ministero della Difesa,

a medzi

Telelazio SpA

a

Circostel, Ministero delle Poste e Telecommunicazioni a Ministero della Difesa,

Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie o výklade článkov 85, 86 a 90 Zmluvy EHS v súvislosti s konaním talianskej vlády pri prideľovaní kanálov UHF určených na televízne vysielanie,

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda O. Due, predsedovia komôr C. N. Kakouris, G. C. Rodríguez Iglesias, M. Zuleeg a J. L. Murray, sudcovia G. F. Mancini, R. Joliet, F. A. Schockweiler, J. C. Moitinho de Almeida, F. Grévisse, M. Diez de Velasco, P. J. G. Kapteyn a D. A. O. Edward,

generálny advokát: C. Gulmann,

tajomník: H. A. Rühl, hlavný referent,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       spoločnosť Telemarsicabruzzo SpA, v zastúpení: Giorgio Rubini, advokát vo Frascati,

–       spoločnosť Telelazio SpA, v zastúpení: Fabrizio Paoletti, advokát Rímskej advokátskej komory,

–       talianska vláda, v zastúpení: profesor Luigi Ferrari Bravo, vedúci oddelenia diplomatických sporov ministerstva zahraničných vecí, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci Sergio Laporta, avvocato dello Stato,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Enrico Traversa, člen právneho servisu, splnomocnený zástupca,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli talianska vláda a Komisia na pojednávaní 9. júna 1992,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. októbra 1992,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Uzneseniami zo 4. septembra 1990 doručenými Súdnemu dvoru 22. októbra 1990 Vice Pretore di Frascati (Taliansko) položil podľa článku 177 Zmluvy EHS dve prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu ustanovení Zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže, aby sa posúdila zlučiteľnosť niektorých aspektov vnútroštátneho systému prideľovania frekvencií pre rozhlasové a televízne vysielanie s právom Spoločenstva.

2       Tieto otázky boli položené v súvislosti s konaniami medzi obchodnými spoločnosťami Telemarsicabruzzo, Telaltitalia a Telelazio, majiteľkami televíznych vysielačov, na jednej strane a spoločnosťou Circostel (Circolo Costruzioni Telegrafiche e Telefoniche di Roma, stavebná služba telegrafických a telefonických sietí Ríma), Ministerstvom pôšt a telekomunikácií a Ministerstvom obrany na druhej strane.

3       Na vysvetlenie týchto otázok sa Vice Pretore di Frascati vo veciach C‑320/90 a C‑322/90 obmedzil na citovanie článku 86 Zmluvy EHS a tvrdil, že toto ustanovenie zakazuje akúkoľvek formu monopolu. Vo veci C‑321/90 Vice Pretore dodal, že v tomto konaní sa namietala jeho právomoc konať o veci. Domnieva sa, že z dôvodu prednosti práva Spoločenstva nemôže skúmať túto námietku skôr, ako položí prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru. Okrem toho spresňuje, že aj keď nemá právomoc konať o veci, tieto otázky odôvodňuje potreba hospodárnosti konania.

4       Prejudiciálne otázky položené Vice Pretore di Frascati znejú takto:

„1.      Predstavuje skutočnosť, že talianska vláda si vyhradila používanie určitých kanálov na televízne vysielanie, čím zabránila, aby súkromný sektor mohol disponovať týmito kanálmi na frekvenciách od 67 do 99 UHF, osobitne kanálmi 67, 68 a 69, a to bez toho, aby zaviedla pravidlá koordinácie pri používaní týchto kanálov, porušenie článku 85 ods. 3 a článku 86 Zmluvy?

2.      Je takéto konanie zlučiteľné s Rímskou zmluvou a jej pravidlami vzťahujúcimi sa na hospodársku súťaž?“

5       Komisia úvodom poznamenala, že uznesenia o začatí prejudiciálneho konania sú mimoriadne stručné a málo presné, pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti, ktoré by umožňovali identifikovať predmet položených otázok, a teda pochopiť ich zmysel a dosah.

6       Treba pripomenúť, že potreba podať výklad práva Spoločenstva, ktorý bude užitočný pre vnútroštátneho sudcu, vyžaduje, aby vnútroštátny sudca určil skutkový a právny rámec, do ktorého patria položené otázky, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové okolnosti, na ktorých sa tieto otázky zakladajú.

7       Tieto požiadavky sú mimoriadne významné predovšetkým v oblasti hospodárskej súťaže, ktorú charakterizujú zložité skutkové a právne situácie.

8       Uznesenia o začatí prejudiciálneho konania však v tomto smere neobsahujú nijaké údaje.

9       Súdny dvor získal určité informácie zo spisu doručeného vnútroštátnym súdom a písomných pripomienok, ako to vyplýva aj zo správy pre pojednávanie, rovnako ako aj z ústnych pripomienok účastníkov konania prednesených na pojednávaní. Sú však neúplné a neumožňujú Súdnemu dvoru z dôvodu nedostatočnej znalosti skutkových okolností veci samej, aby podal výklad súťažných pravidiel Spoločenstva vo vzťahu k situácii, ktorá je predmetom sporu, ako ho k tomu vyzýva vnútroštátny súd.

10     Za týchto podmienok sa konanie o otázkach, ktoré položil Vice Pretore di Frascati, zastavuje.

 O trovách

11     Vlády Talianskej republiky a Holandského kráľovstva a Komisia Európskych spoločenstiev nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor v odpovedi na otázky, ktoré položil Vice Pretore di Frascati uzneseniami zo 4. septembra 1990, rozhodol takto:

Konanie o položených otázkach sa zastavuje.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. januára 1993.

* Jazyk konania: taliančina.