CURIA
rss
rozšírené vyhľadávanie
Prezentácia

   
  corner-tpi  
 

Zloženie

Právomoci

Konanie

Judikatúra

   

 

Zloženie

vignette-tpi  

Všeobecný súd sa skladá z najmenej jedného sudcu za každý členský štát (45 sudcov vo funkcii k 8. júnu 2017). Sudcovia sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s výborom, ktorého úlohou je poskytovať stanovisko k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu. Ich mandát je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Z vlastných radov si zvolia na tri roky svojho predsedu. Vymenúvajú tajomníka na funkčné obdobie šiestich rokov.


Sudcovia vykonávajú svoju funkciu nestranne a nezávisle. Na rozdiel od Súdneho dvora na Všeobecnom súde nepôsobia stáli generálni advokáti. Vykonávaním ich úlohy však môže byť výnimočne poverený sudca.

O veciach, ktoré sú predložené Všeobecnému súdu, sa rozhoduje v komorách zložených z piatich alebo troch sudcov, pričom v niektorých prípadoch rozhoduje samosudca. Môže tiež zasadať vo veľkej komore (pätnásť sudcov), ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení z radov sudcov na obdobie troch rokov. Všeobecný súd má vlastnú kanceláriu, ale opiera sa o administratívne a jazykové služby inštitúcie v prípade svojich ostatných potrieb. 

up

Právomoci

Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni:

  • o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú (ide napríklad o žalobu podanú podnikom proti rozhodnutiu Komisie, ktorým mu bola uložená pokuta), ako aj proti právnym aktom, ktoré sa ich priamo dotýkajú a ktoré neobsahujú vykonávacie opatrenia alebo o žalobách podaných tými istými osobami proti nečinnosti týchto inštitúcií, orgánov a agentúr,
  • o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii,
  • o žalobách podaných členskými štátmi proti Rade týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu („dumping") a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc,
  • o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami,
  • o žalobách založených na zmluvách uzatváraných Európskou úniou, ktoré výslovne stanovujú právomoc Všeobecného súdu,
  • o žalobách vo veciach duševného vlastníctva podaných proti Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a proti Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO),
  • o sporoch medzi inštitúciami Európskej únie a ich zamestnancami týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov a systému sociálneho zabezpečenia.

Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu možno v lehote dvoch mesiacov podať na Súdny dvor odvolanie, ktoré musí byť obmedzené na právne otázky.

K 31. decembru 2016 sa prebiehajúce veci delili takto: 51 % žaloby, 30 % veci duševného vlastníctva, 11 % veci verejnej služby a 8 % odvolania a osobitné konania.

 

up

Konanie

Všeobecný súd má vlastný rokovací poriadok. Konanie v zásade pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. 
Konanie sa začína podaním návrhu ‑ žaloby vyhotovenej v písomnej forme advokátom alebo splnomocneným zástupcom a zaslanej do kancelárie. Podstatné náležitosti žaloby sú uverejnené v oznámení vo všetkých úradných jazykoch v Úradnom vestníku Európskej únie. Tajomník doručí návrh žalovanému, ktorý môže podať svoje vyjadrenie k žalobe v lehote dvoch mesiacov. Pri žalobách má žalobca v zásade možnosť podať v určenej lehote repliku, na ktorú môže žalovaný odpovedať duplikou.

Každá osoba, ktorá preukáže záujem na výsledku sporu prejednávaného pred Všeobecným súdom, ako aj členské štáty a inštitúcie Únie môžu vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci. Vedľajší účastník konania predkladá svoje vyjadrenie, v ktorom navrhuje podporiť alebo zamietnuť návrhy jedného z účastníkov konania a na ktoré účastníci konania môžu potom odpovedať. Počas prípadnej ústnej časti konania sa koná verejné pojednávanie. V jeho priebehu môžu sudcovia klásť otázky zástupcom účastníkov konania. Sudca spravodajca v stručnej správe pre pojednávanie zhrnie uvádzaný skutkový stav a tvrdenia každého účastníka konania, prípadne aj vedľajších účastníkov konania. Táto správa je zverejnená v jazyku konania.

Sudcovia sa rozhodujú na základe návrhu rozsudku vypracovaného sudcom spravodajcom a rozsudok je vyhlásený na pojednávaní.

Konanie pred Všeobecným súdom je bezplatné. Všeobecný súd ale nenahrádza náklady na advokáta oprávneného na zastupovanie pred súdmi členského štátu, ktorého musia účastníci konania poveriť ich zastupovaním. Každý, ktorá nie je schopný znášať trovy spojené s konaním, však môže požiadať o poskytnutie právnej pomoci.

Konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia

Podanie žaloby na Všeobecný súd nemá za účinok pozastavenie vykonateľnosti napadnutého aktu. Všeobecný súd však môže nariadiť odklad jeho výkonu alebo nariadiť iné predbežné opatrenia. Predseda Všeobecného súdu alebo prípadne podpredseda rozhodne o takomto návrhu odôvodneným uznesením.

Predbežné opatrenie sa nariadi, iba ak sú splnené tri podmienky:

  1. žaloba vo veci samej sa nesmie na prvý pohľad javiť ako zjavne nedôvodná;
  2. navrhovateľ musí preukázať naliehavosť opatrení, bez ktorých by utrpel vážnu a nenapraviteľnú škodu;
  3. predbežné opatrenia musia zohľadniť zváženie záujmov účastníkov konania, ako aj všeobecného záujmu.

Uznesenie má predbežnú povahu a nemá vplyv na rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej. Okrem toho môže byť napadnuté odvolaním u podpredsedu Súdneho dvora.

Skrátené konanie

Toto konanie umožňuje Súdnemu dvoru v čo najkratšej lehote rozhodnúť o podstate veci vo veciach, ktoré sa považujú za mimoriadne naliehavé. Skrátené konanie môže navrhnúť žalobca alebo žalovaný. Všeobecný súd o ňom môže rozhodnúť aj z úradnej moci.

Jazykový režim

Položka sa aktualizuje.

Schéma procedúry

Položka sa aktualizuje.

up

Judikatúra

 

Životné prostredie a spotrebitelia

Únia zakazuje obchodovanie s výrobkami z tuleňov, s výnimkou výrobkov pochádzajúcich z lovu tradične vykonávaného komunitami Inuitov na účely obživy. Všeobecný súd v roku 2013 potvrdil platnosť tohto zákazu. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na rôzne pravidlá, ktoré prijali členské štáty v oblasti obchodovania s výrobkami z tuleňov, má Únia právo harmonizovať pravidlá obchodovania s týmito výrobkami, aby zabránila narušeniu trhu a súčasne zohľadnila dobré životné podmienky zvierat.

Inuit Tapiriit Kanatami/Komisia, T‑526/10, 25. apríla 2013

 

Na území Únie môžu byť geneticky modifikované organizmy (GMO) uvádzané na trh len s povolením. V roku 2010 povolila Komisia uvádzanie geneticky modifikovaného zemiaku Amflora na trh po tom, ako získala vedecké stanovisko, podľa ktorého tento zemiak nepredstavuje riziko pre zdravie ľudí ani pre životné prostredie. Všeobecný súd zrušil povolenie vydané Komisiou z dôvodu procesných vád, keďže Komisia nepredložila návrh povolenia príslušným výborom.

Maďarsko/Komisia, T‑240/10, 13. decembra 2013

 

Slobodné poskytovanie služieb

Podľa práva Únie musí byť možné udalosti, ktorým členský štát pripisuje základný spoločenský význam, vysielať nielen prostredníctvom plateného televízneho vysielania, ale aj prostredníctvom voľne dostupného televízneho vysielania. V roku 2011 Všeobecný súd potvrdil, že členský štát môže stanoviť, že vysielanie všetkých futbalových zápasov majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy bude voľne dostupné. Všeobecný súd toto rozhodnutie odôvodnil právom verejnosti na informácie a potrebou zabezpečiť široký prístup verejnosti k televíznemu vysielaniu týchto udalostí.

FIFA/Komisia, T‑385/07, 17. februára 2011

 

Právo inštitúcií EÚ

V roku 2007 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) zverejnil výzvu na vyjadrenie záujmu na účely prijatia zmluvných zamestnancov inštitúciami Únie. Tieto oznámenia boli zverejnené len v nemčine, angličtine a vo francúzštine. Všeobecný súd výzvu zrušil z dôvodu jazykovej diskriminácie, keďže jej zverejnenie v troch jazykoch zabránilo niektorým potenciálnym uchádzačom oboznámiť sa s ňou a zvýhodňovalo uchádzačov hovoriacich po nemecky, anglicky a francúzsky.

Taliansko/Komisia, T‑205/07, 3. februára 2011

 

Ochranné známky – Duševné a priemyselné vlastníctvo

V roku 2012 Všeobecný súd rozhodol, že označenie VIAGUARA nemožno zapísať ako ochrannú známku Spoločenstva pre nápoje kvôli ochrannej známke VIAGRA zapísanej pre liečivá. Všeobecný súd uznal, že nápoje a liečivá sú rozdielne výrobky, ale konštatoval, že VIAGUARA môže neoprávnene ťažiť z dobrého mena ochrannej známky VIAGRA: spotrebiteľ by totiž mohol byť vedený ku kúpe nápojov v domnienke, že budú mať podobné vlastnosti ako liečivo (najmä zvýšenie libida).

Viaguara/ÚHVT, T‑332/10, 25. januára 2012

 

Spoločnosť Apple Corps, založená slávnou rockovou skupinou „The Beatles“, nesúhlasila so zapísaním slova „BEATLE“ pre elektrické invalidné vozíky určené osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Všeobecný súd jej dal za pravdu, keď konštatoval, že slovo „BEATLE“ by mohlo mať neoprávnený úžitok z dobrého mena a trvalej atraktivity ochranných známok (THE) BEATLES spoločnosti Apple Corps. Osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie by totiž mohol zaujať veľmi pozitívny obraz slobody, mladosti a pohybu spojený s ochrannými známkami spoločnosti Apple Corps.

You Q/ÚHVT, T‑369/10, 29. marca 2012

 

V roku 2010 požadovalo Monako zabezpečenie ochrany medzinárodnej ochrannej známky „MONACO“ v EÚ, čo bolo zamietnuté okrem iného pre zábavné, športové a ubytovacie služby. Všeobecný súd toto rozhodnutie potvrdil: výraz MONACO, najmä z dôvodu všeobecnej známosti jeho kniežacej rodiny, organizácie Veľkej ceny automobilových pretekov formula 1 alebo cirkusového festivalu, evokuje zemepisné územie a označuje čisto zemepisný pôvod alebo miesto určenia dotknutých služieb. V EÚ ho teda nemožno chrániť ako ochrannú známku.

MEM/ÚHVT (MONACO), T‑197/13, 15. januára 2015

 

Hospodárska súťaž

V roku 2004 uložila Komisia spoločnosti Microsoft pokutu vo výške 497 miliónov eur, lebo sa domnievala, že táto spoločnosť zneužila svoje dominantné postavenie, keďže celé roky odmietala poskytnúť svojim konkurentom informácie, ktoré by im umožnili vývoj a distribúciu alternatívnych riešení kompatibilných s operačným systémom Windows. Všeobecný súd potvrdil pokutu v rozsudku z roku 2007. V roku 2008 Komisia uložila spoločnosti Microsoft penále vo výške 899 miliónov eur z dôvodu jej neochoty vykonať rozhodnutie z roku 2004 a poskytnúť svojim konkurentom predmetné informácie v stanovenej lehote a za primeraný poplatok. Všeobecný súd analýzu Komisie potvrdil, penále však znížil na 860 miliónov eur, aby zohľadnil skutočnosť, že Komisia spoločnosti Microsoft dočasne povolila pokračovať v určitom konaní.

Microsoft/Komisia, T‑201/04, 17. septembra 2007, a T‑167/08, 27. júna 2012

 

V roku 2009 Komisia uložila dve pokuty vo výške 553 miliónov eur nemeckej spoločnosti E.ON a francúzskej spoločnosti GDF Suez. Vytýkala im, že uzavreli kartelovú dohodu, ktorá každej z týchto spoločností zakazovala predávať na vnútroštátnom trhu tej druhej plyn vedený z Ruska do Nemecka a Francúzska. Všeobecný súd potvrdil analýzu Komisie, pokuty však znížil na 320 miliónov eur, aby zohľadnil pochybenie Komisie so zreteľom na dĺžku trvania kartelovej dohody (ktorá trvala o rok menej, ako uviedla Komisia).

E.ON Energie AG/Komisia, T‑360/09, a GDF Suez/Komisia, T‑370/09, 29. júna 2012

 

Organizácie kolektívnej správy spravujú autorské práva najmä k hudobným dielam. Povoľujú komerčným používateľom, ktorí o to požiadajú, právo za odmenu diela používať. V roku 2008 Komisia konštatovala, že 24 takýchto organizácií obmedzilo hospodársku súťaž tým, že licenciu na používanie niektorých hudobných diel obmedzili len na svoje vnútroštátne územie. Všeobecný súd analýzu Komisie pre nedostatok dôkazov vyvrátil, keďže územné obmedzenia licencií možno vysvetliť skôr nutnosťou účinne bojovať proti neoprávnenému používaniu hudobných diel.

CISAC/Komisia, T‑442/08, 12. apríla 2013

 

V roku 2011 Komisia konštatovala, že spojenie plánované spoločnosťou Microsoft na účely získania kontroly nad spoločnosťou Skype je zlučiteľné s právom Únie. Dvaja konkurenti spoločnosti Skype podali žalobu na Všeobecný súd, v ktorej namietali protisúťažné účinky vyvolané plánovaným spojením. Všeobecný súd však potvrdil rozhodnutie Komisie. Konštatoval, že spojenie neobmedzuje hospodársku súťaž na trhu internetovej komunikácie širokej verejnosti ani na trhu internetovej komunikácie podnikov.

Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, 11. decembra 2013

 

Štátna pomoc

V Rakúsku znášajú náklady vynaložené štátom na podporu ekologickej elektrickej energie všetci spotrebitelia elektriny. V roku 2008 chcel rakúsky štát obmedziť úhradu týchto nákladov pre energeticky náročné podniky. Komisia však dospela k záveru, že toto obmedzenie predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s právom Únie. Všeobecný súd jej dal za pravdu, keď konštatoval, že takéto obmedzenie predstavuje formu oslobodenia od parafiškálneho daňového odvodu, ktoré zvýhodňuje niektoré podniky na úkor iných, pričom toto rozdielne zaobchádzanie nemožno odôvodniť z hľadiska sledovaného cieľa. Táto pomoc okrem toho nie je zlučiteľná s usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia.

Rakúsko/Komisia, T‑251/11, 11. decembra 2014

 

ING je holandská finančná inštitúcia poskytujúca tzv. bankopoistenie. V súvislosti s finančnou krízou jej Holandsko poskytlo pomoc v podobe kapitálového vkladu, pričom podmienky jeho splácania sa časom zmenili. Komisia sa domnievala, že tieto nové podmienky viedli k dodatočnej štátnej pomoci vo výške 2 miliardy eur. Všeobecný súd však zastával názor, že nemožno dospieť k záveru o existencii štátnej pomoci, keďže Komisia neskúmala, či by súkromný investor nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako holandský štát odmietol súhlasiť s takouto zmenou podmienok splácania, a teda dodatočnou výhodou.

Holandsko/Komisia, T‑29/10, T‑33/10, 2. marca 2012

 

Talianskej leteckej spoločnosti Alitalia, ktorá mala závažné finančné ťažkosti, poskytol taliansky štát v roku 208 pôžičku vo výške 300 miliónov eur, pričom sa rozhodol predať svoj podiel v spoločnosti. Komisia kvalifikovala pôžičku poskytnutú spoločnosti Alitalia ako protiprávnu (pretože súkromný investor v rovnakej situácii by ju neposkytol), povolila však predaj aktív, pokiaľ sa uskutoční za trhovú cenu. Spoločnosť Ryanair, ktorá sa domnievala, že spoločnosti Alitalia bola poskytnutá štátna pomoc nezlučiteľná s právom Únie, podala žalobu na Všeobecný súd, ktorý analýzu Komisie potvrdil vo všetkých bodoch.

Ryanair/Komisia, T‑123/09, 28. marca 2012

 

Poľnohospodárstvo

V roku 2011 Komisia zaviedla povinné označovanie citrusového ovocia, ktoré je predmetom pozberového ošetrenia konzervačnými alebo inými chemickými látkami. Španielsko navrhlo, aby Všeobecný súd túto povinnosť zrušil, keďže sa vzťahuje len na výrobcov citrusového ovocia – a nie výrobcov iného ovocia ošetreného po zbere –, čím je diskriminačná. Všeobecný súd však konštatoval, že na rozdiel od tohto iného ovocia (banánov, dýň, melónov) možno šupky citrusového ovocia použiť v kuchyni, a preto povinnosť označovania zabezpečuje bez akejkoľvek diskriminácie jednotnú a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov.

Španielsko/Komisia, T‑481/11, 13. novembra 2014

 

Verejné zdravie

Orphacol je liek určený na liečbu zriedkavých, ale závažných ochorení pečene, ktoré môžu spôsobiť smrť dojčiat. V roku 2009 požiadala francúzska spoločnosť Laboratoires CTRS Komisiu o povolenie na uvedenie tohto lieku na trh, čo Komisia odmietla, keďže CTRS nepredložila výsledky klinických testov. Všeobecný súd toto rozhodnutie zrušil a konštatoval, že podľa uplatniteľných ustanovení CTRS nebola povinná tieto výsledky poskytnúť, keďže účinné látky tohto lieku majú osvedčené lekárske použitie v Únii v období aspoň desiatich rokov.

Laboratoires CTRS/Komisia, T-301/12, 4. júla 2013

 

Vonkajšie vzťahy EÚ

Reštriktívne opatrenia alebo „sankcie“ predstavujú základný nástroj zahraničnej politiky, ktorým chce Únia podnietiť zmenu politiky alebo konania určitej krajiny. Môžu mať podobu zbrojného embarga, zákazu vstupu na územie Únie a prechodu cez toto územie, zákazu dovozu a vývozu atď. Môžu smerovať proti vládam, spoločnostiam, fyzickým osobám, ako aj skupinám alebo organizáciám (napríklad teroristickým skupinám).

Okrem teroristických organizácií, akou je Al‑Káida, bolo predmetom sankcií zo strany Rady Európskej únie už približne tridsať krajín, medzi nimi Afganistan, Bielorusko, Pobrežie Slonoviny, Egypt, Irán, Líbya, Rusko, Sýria, Tunisko, Ukrajina alebo Zimbabwe.

 

V prípade Eyada Makhloufa (bratranec Bašára Al‑Asada) zmrazila Rada jeho finančné prostriedky z dôvodu, že je bratom Ramiho Makhloufa (jedného z najvplyvnejších sýrskych podnikateľov) a dôstojníkom generálneho riaditeľstva spravodajskej služby podieľajúcej sa na represiách namierených proti sýrskemu civilnému obyvateľstvu. Všeobecný súd zmrazenie potvrdil, pričom konštatoval, že E. Makhlouf nepredložil dôkazy, ktoré by umožňovali vyvrátiť tvrdenie, že podporuje sýrsky režim. Nebolo tým porušené ani právo E. Makhloufa na obhajobu, keďže mal možnosť sa proti Rade účinne brániť.

Makhlouf/Rada, T‑383/11, 13. septembra 2013

 

V roku 2010 boli zmrazené finančné prostriedky iránskej spoločnosti Fulmen a jej riaditeľa, pretože podľa Rady boli zapojení do inštalácie elektrického vybavenia na tajnom mieste, ktoré slúžilo pre iránsky jadrový program. Všeobecný súd však toto zmrazenie zrušil: dospel k záveru, že Rada vychádzala len z nepodložených tvrdení a nepreukázala pôsobenie spoločnosti Fulmen a jej riaditeľa na predmetnom mieste. Všeobecný súd rozhodol, že povinnosťou Rady bolo tieto dôkazy predložiť.

Fulmen a Fereydoun Mahmoudian/Rada, T‑439/10 a T‑440/10, 21. marca 2012

 

Hospodárska politika

„Centrálne protistrany“ sú finančné inštitúcie, ktoré zabezpečujú zúčtovanie určitých transakcií tým, že spravujú úverové riziko zmluvných strán. V roku 2011 uložila ECB centrálnym protistranám, ktoré vykonávali transakcie v eurách, povinnosť byť umiestnené na území eurozóny. Spojené kráľovstvo, ktoré do tejto zóny nepatrí, navrhlo zrušenie tejto povinnosti, keďže znevýhodňuje britské centrálne protistrany. Všeobecný súd mu dal za pravdu, keď konštatoval, že ECB nemá právomoc stanoviť takúto požiadavku umiestnenia.

Spojené kráľovstvo/ECB, T‑496/11, 4. marca 2015

 

Prístup k dokumentom

V roku 2009 požiadala holandská europoslankyňa Sophie in ’t Veld Radu o prístup k stanovisku jej právneho oddelenia týkajúcemu sa začatia rokovaní medzi Úniou a USA o budúcej dohode SWIFT (dohoda umožňujúca americkým orgánom prístup k európskym bankovým údajom na účely boja proti terorizmu). Rada odmietla prístup k tomuto stanovisku v celom rozsahu. Všeobecný súd toto odmietnutie čiastočne zrušil (tzn. pokiaľ ide o všetko, čo sa netýka konkrétneho obsahu dohody a usmernení pre rokovania): zastával názor, že Rada – pri overovaní, či sprístupnenie predmetných častí môže byť odôvodnené prevažujúcim verejným záujmom – nepreukázala konkrétnymi skutočnosťami existenciu nebezpečenstva porušenia ochrany právneho poradenstva, ani nezohľadnila, že dotknuté stanovisko sa týka špecifickej oblasti ochrany osobných údajov.

in ’t Veld/Rada, T‑529/09, 4. mája 2012

 

up

.