Súdne štatistiky Všeobecného súdu

Pozri podrobné štatistiky Všeobecného súdu PDF  

Komentované štatistiky o činnosti Všeobecného súdu v roku 2022

Emmanuel Coulon, tajomník Všeobecného súdu

 

Štatistiky týkajúce sa súdnej činnosti Všeobecného súdu sú základným nástrojom riadenia súdnej činnosti, nástrojom hodnotenia účinkov súdnych rozhodnutí a odrazom súdnych sporov vyplývajúcich z legislatívnej, regulačnej a rozhodovacej činnosti inštitúcií a orgánov Európskej únie. Analýza týchto číselných údajov, ktorú vypracúva kancelária súdu, spĺňa povinnosť verejne informovať o práci Všeobecného súdu a o trendoch vývoja súdnych sporov. Je preto veľmi dôležitá.

V roku 2022 Všeobecný súd pokračoval vo svojej politike dynamického riadenia vecí a prijal opatrenia na obnovu konaní vo veľkých skupinách vecí, ktoré boli prerušené do vyriešenia vecí označených ako pilotné. Tieto zmeny viedli k zintenzívneniu súdnej činnosti, ako to jasne vyplýva z údajov o činnosti kancelárie. Všeobecný súd zároveň reagoval na hospodársky, spoločenský, environmentálny a geopolitický vývoj v Európskej únii a jej členských štátoch. Po veciach súvisiacich so sanitárnou krízou (veci týkajúce sa štátnej pomoci, verejného obstarávania, obchodnej politiky, verejného zdravia, prístupu k dokumentom a verejnej služby), ktoré poznačili rok 2021, je jedným z hlavných znakov roka 2022 zvýšenie počtu sporov týkajúcich sa reštriktívnych opatrení prijatých Európskou úniou v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou.

Veľmi všeobecne možno konštatovať, že pri 904 začatých 858 skončených veciach sa počet prebiehajúcich vecí zvýšil na 1 474.

Pojem prebiehajúce veci zahŕňa podané veci, ktoré predseda Všeobecného súdu ešte nepridelil rozhodujúcej komore, prejednávané veci a veci, ktoré boli prerušené v súlade s rokovacím poriadkom.

 

Podané veci: prehľad hlavných dotknutých oblastí

Počet podaných vecí prevyšuje počet z dvoch predchádzajúcich rokov (882 v roku 2021 a 847 v roku 2020), ale zostáva nižší ako v predchádzajúcich rokoch (939 v roku 2019, 917 v roku 2017, 974 v roku 2016 a 912 v roku 2014). Vzhľadom na to, že Všeobecný súd má právomoc rozhodovať v prvom stupni o priamych žalobách podaných členskými štátmi a fyzickými a právnickými osobami, s výnimkou žalôb vyhradených Súdnemu dvoru, jeho činnosť do značnej miery závisí od aktov prijatých inštitúciami a orgánmi Európskej únie a od spochybnenia zákonnosti týchto aktov.

Spomedzi približne štyridsiatich oblastí, v ktorých sa podávajú žaloby, si osobitnú pozornosť zaslúžia oblasti vonkajšej činnosti Európskej únie (reštriktívne opatrenia) a pravidlá hospodárskej súťaže uplatniteľné pre štáty (štátna pomoc).

Súdne spory týkajúce sa reštriktívnych opatrení, ktoré podľa pozorovaní úzko súvisia s geopolitickým vývojom, predstavovali spolu so 103 novými vecami 11,4 % z celkového počtu vecí podaných v roku 2022 (v porovnaní so 4,8 % v roku 2021 a 3 % v roku 2020). Od februára 2022 Európska únia prijala v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou sériu reštriktívnych opatrení voči fyzickým osobám a subjektom. Zákonnosť mnohých aktov, ktorými za zaviedli tieto opatrenia a ktoré sa týkali niekoľkých stoviek štátnych príslušníkov a subjektov, viedla k 75 žalobám podaným v období od 30. marca do 31. decembra. Treba poznamenať, že medzi týmito žalobami bola aj žaloba podaná 8. marca 2022 proti Rade Európskej únie spoločnosťou RT France so sídlom vo Francúzsku, ktorej predmetom činnosti je tvorba tematických kanálov, ktorá sa domáhala zrušenia dočasného zákazu vysielania obsahu. Túto vec (T‑125/22), v ktorej mal Všeobecný súd rozhodnúť najmä o dodržiavaní práva na obhajobu a o údajnom porušení slobody prejavu a práva na informácie, rozhodla veľká komora Všeobecného súdu (zložená z 15 sudcov) v skrátenom súdnom konaní, ktoré trvalo štyri mesiace a 19 dní.

oblasti štátnej pomoci bolo podaných68 vecí (v porovnaní so 46 v roku 2021 a 42 v roku 2020), z ktorých 50 podali fyzické a právnické osoby, ktoré napadli rozhodnutie Komisie o schéme pomoci, ktorú Portugalsko zaviedlo pre slobodné pásmo Madeira.

Na rozdiel od nárastu v týchto dvoch oblastiach sa zaznamenal pokles počtu nových žalôb v oblasti duševného vlastníctva (270 v porovnaní s 308 v roku 2021 a 282 v roku 2020) a verejnej služby (66 v porovnaní s 81 v roku 2021 a 120 v roku 2020).

Napokon, hoci nárast počtu žalôb podaných v bankovej a finančnej oblasti nie je významný, treba poznamenať, že počet týchto žalôb sa každoročne zvyšuje o niekoľko jednotiek. V roku 2022 bolo zaregistrovaných 49 nových žalôb, z ktorých 37 podali banky a finančné inštitúcie proti Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, agentúre Európskej únie zodpovednej za správu Jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ako aj prípravu a vykonávanie riešenia krízových situácií bánk usadených v členských štátoch zapojených do jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.

Na zdôraznenie toho, že právna úprava ochrany osobných údajov je veľmi aktuálna, treba upozorniť na žalobu o neplatnosť, ktorú v roku 2022 podala spoločnosť Meta Platforms Ireland proti rozhodnutiu Európskeho výboru pre ochranu údajov (vec T‑682/22). Ide o druhú žalobu podanú proti rozhodnutiam tohto Výboru, pričom prvú podala spoločnosť WhatsApp Ireland v roku 2021 (vec T‑709/21), ktorú Všeobecný súd v roku 2022 zamietol ako neprípustnú.

2022: rok odchodov a nástupov sudcov do funkcie

Všeobecný súd s 858 skončenými vecami vyriešil menej vecí ako v roku 2021 (951). Tento pokles o 9,8 % je do značnej miery konjunkturálny. Zloženie Všeobecného súdu sa totiž výrazne zmenilo jednak v dôsledku nástupu nových sudcov do funkcie v priebehu roka a jednak v dôsledku odchodov a príchodov sudcov v rámci čiastočnej trojročnej obnovy Všeobecného súdu. Tieto pohyby mali samozrejme vplyv na organizáciu a fungovanie súdu a jeho kancelárie, čo je vhodné vysvetliť.

Niekoľko sudcov nastúpilo do funkcie v priebehu roka 2022 mimo obdobia trojročnej obnovy a nahradili tak sudcov, ktorých miesta boli vyhlásené za voľné po ich vymenovaní na Súdny dvor v októbri 2021 [D. Gratsias (Grécko) bol vymenovaný za sudcu a A. M. Collins (Írsko) bol vymenovaný za generálneho advokáta] a úmrtí sudcu v roku 2021 [sudca B. Berke (Maďarsko)]. Sudkyňa S. Kingston (Írsko) a sudca I. Dimitrakopoulos (Grécko) tak zložili sľub 13. januára 2022 a sudca T. Tóth (Maďarsko) 6. júla 2022.

Dvaja noví sudcovia vymenovaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/2422 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 14) nastúpili do svojej funkcie, v januári 2022 [sudca D. Kukovec (Slovinsko)] a v júli 2022 (sudkyňa B. Ricziová (Slovensko)], takže Všeobecný súd po prvýkrát od ukončenia reformy, ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby mal Všeobecný súd dvoch sudcov z každého členského štátu, pozostáva z 54 sudcov.

V rámci čiastočnej obnovy Všeobecného súdu v septembri 2022 nastúpili do svojej funkcie traja noví sudcovia [sudkyňa E. Tichy‑Fisslberger (Rakúsko), sudca W. Valasidis (Grécko) a sudca S. Verschuur (Holandsko)].

Všeobecný súd v roku 2022 privítal osem nových sudcov

Sudcovia okrem toho, tak ako každé tri roky, ihneď po čiastočnej obnove zvolili predsedu, podpredsedu a predsedov komôr Všeobecného súdu.

Tieto zmeny v zložení Všeobecného súdu si vyžiadali prijatie mnohých vnútorných organizačných opatrení. Spomedzi týchto opatrení treba uviesť, že Všeobecný súd rozhodol o vytvorení dvoch komôr zložených zo šiestich sudcov popri ôsmich komorách zložených z piatich sudcov, a o potvrdení čiastočnej špecializácie komôr zachovaním pravidla, podľa ktorého sa na jednej strane štyri komory zaoberajú vecami verejnej služby a šesť komôr vecami duševného vlastníctva, a ostatné veci sú na druhej strane rozdelené medzi všetky komory. Okrem toho sa zvýšil počet trojčlenných komôr na 68, k čomu pribudlo desať päťčlenných komôr, ako aj veľká komora zložená z pätnástich sudcov a naopak komora so samosudcom. Správa tejto organizácie Všeobecného súdu s 54 sudcami si vyžaduje dôslednosť a presnosť.

Vykonanie opatrení sprevádzajúcich postupné nástupy do funkcie, ktoré sa teda uskutočnili v januári, júli a septembri, si zakaždým vyžiadalo prijatie nových rozhodnutí Všeobecného súdu (o zložení veľkej komory, kritériách prideľovania vecí komorám, spôsobe vymenovania sudcu, ktorý nahradí sudcu, ktorý sa nemôže zúčastniť konania, zložení komôr a pridelení sudcov komorám), ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a sú prístupné na internetovej stránke Curia v časti „Konanie“.

Kancelária sa výrazne podieľala na prijatí nových sudcov a na navrhovaní a realizácii spôsobov organizácie práce súdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nástup nových sudcov do funkcie a nové prerozdelenie sudcov do komôr odôvodňuje pridelenie a prerozdelenie veľkého počtu vecí. Výkon a doručovanie pridelení a prerozdelení, za ktoré je zodpovedná kancelária, sa týkalo 938 vecí.

Niekoľko kľúčových číselných údajov

Treba poznamenať, že:

  • 82 % vecí bolo rozhodnutých trojčlennými komorami (84 % v roku 2021 a 75 % v roku 2020) a takmer 12 % rozšírenými päťčlennými komorami (v porovnaní s 9 % v roku 2021 a 15 % v roku 2020);
  • jednu vec ukončil Všeobecný súd zasadajúci vo veľkej komore (vec RT France/Rada);
  • dve veci rozhodol Všeobecný súd v zložení samosudcu (tri v roku 2021 a jednu v roku 2020);
  • 57 % vecí bolo ukončených rozsudkom (60 % v roku 2021 a 55 % v roku 2020) a 43 % uznesením (40 % v roku 2021 a 45 % v roku 2020), v prípade všetkých sporov a všetkých vecí spoločne;
  • v 55 % veciach skončených rozsudkom sa uskutočnilo pojednávanie (63 % v roku 2021 a 62 % v roku 2020).

Počet pojednávaní je, až na jednu výnimku, totožný s rokom 2021 (241 pojednávaní, v porovnaní s 240 v roku 2021 a 227 v roku 2020), a to pri 303 prejednávaných veciach (290 v roku 2021 a 335 v roku 2020) (tento rozdiel medzi počtom pojednávaní a počtom prejednávaných vecí sa vysvetľuje tým, že v spojených veciach sa uskutoční len jedno pojednávanie). Treba poznamenať, že pojednávanie vo veci Google a Alphabet/Komisia (Google AdSense for Search) (vec T‑334/19), ktoré sa konalo od 2. do 4. mája 2022, podobne ako viaceré iné, odôvodňovalo prijatie koordinovaných opatrení kanceláriou s cieľom zabezpečiť jeho hladký priebeh.

Podiel pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, ktorý sa v absolútnych hodnotách od roku 2020 do roku 2021 takmer zdvojnásobil (z 38 na 72), výrazne klesol: 4,6 % pojednávaní (t. j. 11 pojednávaní z 241) sa uskutočnilo týmto spôsobom v porovnaní s 30 % v roku 2020 (72 pojednávaní z 240). Tento vývoj je logický. Je potrebné pripomenúť, že použitie videokonferencie, ktoré je možné od roku 2020, bolo podmienené nemožnosťou účastníka konania, či už hlavného alebo vedľajšieho, cestovať do Luxemburska z dôvodu sanitárnej krízy spojenej s pandémiou COVID 19 a s jeho súhlasom s použitím tohto spôsobu. Bolo tiež technicky podmienené dodržiavaním určitých predpokladov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby rozprava prebiehala v súlade so zásadou spravodlivého procesu, a spočívajúcich v tom, že sa pred pojednávaním overí kvalita zabezpečeného prenosu a neexistencia problémov spojených so simultánnym tlmočením.

V dôsledku ukončenia pandémie sa však situácia v roku 2022 líšila od situácie v roku 2021.

V nadväznosti na vyššie uvedené bude zaujímavé sledovať budúci vývoj po nadobudnutí účinnosti nového ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré navrhol Všeobecný súd a ktoré prijala Rada Európskej únie. Pravidlá používania videokonferencie, ktoré sú stanovené v novom článku 107a rokovacieho poriadku, okrem iného spresňujú právne podmienky jej používania a právomoc rozhodovať o prípadných návrhoch, a zároveň stanovujú, že technické podmienky sa nachádzajú v Praktických ustanoveniach o vykonávaní rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

S cieľom konkretizovať politiku inštitúcie v oblasti prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím je potrebné zdôrazniť, že po prvýkrát v histórii inštitúcie boli splnené podmienky umožňujúce osobe so sluchovým postihnutím zúčastniť sa na pojednávaní pred Všeobecným súdom.

Priemerná dĺžka konania je veľmi uspokojivá. Predstavuje na 16,2 mesiaca v prípade vecí skončených rozsudkom alebo uznesením (v porovnaní so 17,3 mesiaca v roku 2021 a 15,4 mesiaca v roku 2020) a 20,4 mesiaca, ak sa zohľadnia len veci skončené rozsudkom, pričom sa pohybuje medzi priemernou dĺžkou trvania 13,4 mesiaca v prípade vecí duševného vlastníctva až po 43,7 mesiaca v prípade veľkých a zložitých vecí z oblasti práva hospodárskej súťaže [medzi tieto veci patria vecí Intel Corporation/Komisia (T‑286/09 RENV), Qualcomm/Komisia (Qualcomm – Platby za exkluzivitu) (T‑235/18), Google a Alphabet/Komisia (Google Android) (T‑604/18), ako aj trinásť vecí týkajúcich sa dohôd a zosúladených postupov v súvislosti s viacerými zložkami cien za služby leteckej nákladnej dopravy].

Pokiaľ ide o veci rozhodnuté uznesením, priemerná dĺžka konania 8,9 mesiaca je najkratšia, aká bola kedy zaznamenaná.

Ako bolo uvedené vyššie, k 31. decembru 2022 bolo na Všeobecnom súde 1 474 prebiehajúcich vecí (o 46 viac ako k 31. decembru 2021, ale o 23 menej ako na konci roka 2020). Z týchto vecí tvorili 6,5 % veci v oblasti verejnej služby a 20,3 % veci v oblasti duševného vlastníctva. Takmer 27 % prebiehajúcich vecí sa teda týkalo oblastí, v ktorých Všeobecný súd rozhodoval v špecializovaných komorách.

Uvedené štatistické údaje nezohľadňujú návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré patria do právomoci predsedu Všeobecného súdu (alebo podpredsedu, ktorý ho zastupuje, ak sa nemôže zúčastniť), ani žiadosti o skrátené súdne konanie, ktoré patria do právomoci komory, ktorej bola vec pridelená. Táto prezentácia by preto nebola úplná, ak by neobsahovala osobitný bod zameraný na tie naliehavé súdne konania, v prípade ktorých musí kancelária preukázať okamžitú reakciu pri spracovaní predložených dokumentov, ako aj pri výkone rozhodnutí prijatých predsedom alebo Všeobecným súdom.

Konanie o nariadení predbežného opatrenia umožňuje požiadať predsedu Všeobecného súdu (alebo, ak mu v tom bráni prekážka, podpredsedu) o odklad výkonu aktu alebo iného predbežného opatrenia určeného na ochranu záujmov navrhovateľa, kým Všeobecný súd nerozhodne vo veci samej. Niektoré návrhy na nariadenie predbežného opatrenia sú doplnené návrhmi o vydanie mimoriadne naliehavého rozhodnutia.

Skrátené súdne konanie môže byť povolené na žiadosť hlavného účastníka konania alebo z vlastného podnetu Všeobecného súdu. Ak sa rozhodne o rozhodovaní v skrátenom súdnom konaní, uplatňujú sa osobitné procesné pravidlá, ktoré umožňujú Všeobecnému súdu rýchlo rozhodnúť vo veci.

 

Počet návrhov na vydanie predbežného opatrenia sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 znížil o 22 % [37 (z toho 9 v oblasti reštriktívnych opatrení) oproti 45], rovnako ako počet ukončených návrhov na vydanie predbežného opatrenia (37 oproti 45).

Počet žiadostí o skrátené súdne konanie dosiahol 20 (v porovnaní s 38 v roku 2021 a 22 v roku 2020), z ktorých trinásť sa týkalo vecí spochybňujúcich zákonnosť reštriktívnych opatrení prijatých Európskou úniou v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou. Iba jednému z týchto návrhov sa vyhovelo v rámci návrhu na zrušenie rozhodnutia Komisie o vrátenie neoprávnene vyplatených súm. Pokiaľ ide o Všeobecný súd, ten päťkrát využil možnosť, ktorú mu poskytuje článok 151 Rokovacieho poriadku, aby z vlastného podnetu rozhodol v skrátenom súdnom konaní (medzi ktoré patrí aj vec RT France/Rada).

Pohľad na prácu kancelárie Všeobecného súdu

Napokon treba venovať osobitnú pozornosť intenzívnej činnosti kancelárie Všeobecného súdu v roku 2022. Okrem zapojenia tajomníka a jeho kancelárie do správy súdu, zmien rokovacieho poriadku a prebiehajúcich jurisdikčných a inštitucionálnych projektov všetky tímy tohto oddelenia, ktoré tvorí 71 úradníkov a zamestnancov, urobili všetko pre to, aby podporili súd pri dosahovaní jeho cieľov. Kancelária sa tak vo veľkej miere podieľala na proaktívnom riadení vecí plánovaných a vykonávaných súdom.

Po prvýkrát boli prekročené viaceré významné čísla:

  • 60 000 písomností zapísaných do registra vedeného kanceláriou (60 691 v porovnaní s 56 827 v roku 2021 a 51 399 v roku 2020). Z podrobnejšej analýzy vyplýva, že posledný štvrťrok bol mimoriadne náročný, a to najmä v dôsledku prideľovania a prerozdeľovania vecí vyplývajúcich z nového zloženia rozhodovacích komôr v septembri 2022, ako aj z podaní a doručovania písomností vo veciach týkajúcich sa skupín vecí (14 % z celkového počtu zápisov vykonaných v poslednom štvrťroku súvisí so sériou vecí týkajúcich sa Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií);
  • 10 000 procesných písomností podaných do kancelárie advokátmi alebo splnomocnenými zástupcami (10 412 v porovnaní s 9 728 v roku 2021 a 9 572 v roku 2020);
  • 14 600 elektronických komunikačných správ, ktoré kancelária vyhotovuje a vymieňa si ich s kabinetmi sudcov v rámci konaní (14 631 správ oproti 14 314 v roku 2021 a 12 636 v roku 2020).

Kancelária poskytla svoje služby aj na 352 zasadnutiach komôr (zasadnutia, na ktorých sudcovia prejednávajú veci a prijímajú opatrenia na ich prípravu na pojednávanie) (338 v roku 2021 a 325 v roku 2020) a na 241 pojednávaniach.

Napokon kancelária mala opäť prospech z intenzívnejšieho využívania aplikácie e‑Curia, ktorej používanie sa od 1. decembra 2018 stalo, až na niekoľko výnimiek, povinné. V roku 2022 tak bolo do kancelárie Všeobecného súdu elektronicky podaných 94 % písomností, čo predstavuje objem takmer jeden milión strán (979 676 strán). Od roku 2018 bolo celkovo podaných a následne kanceláriou Všeobecného súdu spracovaných 4 588 664 strán dokumentov, čo poskytuje predstavu o objeme niektorých vecí predložených súdu na preskúmanie.

Tieto údaje neodrážajú dva dôležité vývojové trendy v roku 2022. Prvým bolo posilnenie bezpečnostných opatrení na zabezpečenie ochrany citlivých údajov v rámci súdu a inštitúcie. Druhým, ktorý odráža neustálu snahu Všeobecného súdu o modernizáciu, je používanie kvalifikovaného elektronického podpisu rozsudkov, uznesení a zápisníc z pojednávania Všeobecného súdu. Kancelária urobila z jej strany všetko pre to, aby prispôsobila vnútorné postupy a pokúsila sa dosiahnuť systém, ktorý spĺňa potrebné právne požiadavky a umožňuje trvalú elektronickú archiváciu.

Všeobecný súd Európskej únie a jeho kancelária sa preto opäť prispôsobili reálnym okolnostiam, aby čo najlepšie reagovali na legitímne očakávania účastníkov konania. Rokovací poriadok súdu sa naďalej upravoval tak, aby umožnil efektívne prejednávanie vecí s prihliadnutím na vznikajúce požiadavky a nové skutočnosti. Napokon v nadväznosti na opatrenia prijaté v predchádzajúcich rokoch sa pokračovalo v úsilí o digitalizáciu celého rozhodovacieho súdneho procesu, od podávania písomností prostredníctvom aplikácie e‑Curia až po doručovanie elektronicky podpísaných rozhodnutí rovnakou metódou, čo prispieva k nevyhnutnej modernizácii verejnej služby v oblasti spravodlivosti.


Súdne štatistiky z viacerých predchádzajúcich rokov možno takisto nájsť na stránke Curia v časti „História".