Súd pre verejnú službu

Paul J. Mahoney
Paul J. Mahoney

narodený v roku 1946; štúdiá práva (Master of Arts na Oxfordskej univerzite, 1967; Master of Laws na University College London, 1969); vyučujúci na University College London (1967 - 1973); barrister (Londýn 1972 - 1974); referent, hlavný referent na Európskom súde pre ľudské práva (1974 - 1990); hosťujúci profesor práva na Saskatchewanskej univerzite v Saskatoone, Kanada (1988); vedúci personálneho oddelenia Rady Európy (1990 - 1993); vedúci sekcie (1993 - 1995), zástupca tajomníka (1995 - 2001), tajomník Európskeho súdu pre ľudské práva (2001 - september 2005); predseda Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2005 do 6. októbra 2011.

Sean Van Raepenbusch
Sean Van Raepenbusch

narodený v roku 1956; skončené právnické vzdelanie (Slobodná univerzita v Bruseli, 1979); osobitný diplom z medzinárodného práva (Brusel 1980); doktor práv (1989); zodpovedný pracovník za právne oddelenie Société anonyme du canal et des installations maritimes v Bruseli (1979 - 1984); úradník Komisie Európskych spoločenstiev (Generálne riaditeľstvo pre sociálne záležitosti, 1984 - 1988); člen právneho servisu Komisie Európskych spoločenstiev (1988 - 1994); súdny referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1994 - 2005); vyučujúci v univerzitnom stredisku v Charleroi (medzinárodné a európske právo sociálneho zabezpečenia, 1989 - 1991), na univerzite v Mons-Hainaut (európske právo, 1991 - 1997), na Univerzite v Liège (právo európskej verejnej služby, 1989 - 1991; inštitucionálne právo Európskej únie, 1995 - 2005; európske právo sociálneho zabezpečenia, 2004 - 2005) a od roku 2006 na slobodnej univerzite v Bruseli (inštitucionálne právo Európskej únie); autor viacerých publikácií v oblasti európskeho práva sociálneho zabezpečenia a inštitucionálneho práva Európskej únie; sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2005; predseda Súdu pre verejnú službu 07.10.2011 do 31. augusta 2016.

Heikki Kanninen
Heikki Kanninen

narodený v roku 1952; diplom na Vysokej škole obchodu v Helsinkách a na Právnickej fakulte Helsinskej univerzity; referendár na Najvyššom správnom súde Fínska; generálny tajomník výboru pre reformu právnej ochrany vo verejnej správe; hlavný radca Najvyššieho správneho súdu; generálny tajomník výboru pre reformu správneho sporového konania, poradca riaditeľstva pre legislatívu ministerstva spravodlivosti; zástupca tajomníka Súdneho dvora EZVO; referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev; sudca Najvyššieho správneho súdu (1998 - 2005); člen odvolacej komisie pre utečencov; podpredseda výboru pre rozvoj fínskych súdnych inštitúcií; sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2005 do 6. októbra 2009; sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2009; podpredseda Všeobecného súdu od 17. septembra 2013.

Haris Tagaras
Haris Tagaras

narodený v roku 1955; skončené právnické vzdelanie (univerzita v Solúne, 1977); osobitný diplom z európskeho práva (Inštitút európskych štúdií Slobodnej univerzity v Bruseli, 1980); doktor práv (univerzita v Solúne, 1984); právnik prekladateľ v Rade Európskych spoločenstiev (1980 - 1982); vedecký pracovník v stredisku medzinárodného a európskeho hospodárskeho práva v Solúne (1982 - 1984); úradník na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev a v Komisii Európskych spoločenstiev (1986 - 1990); profesor práva Spoločenstva, medzinárodného súkromného práva a ľudských práv na univerzite Panteion v Aténach (od roku 1990); externý spolupracovník pre európske záležitosti na ministerstve spravodlivosti a člen Stáleho výboru pre Luganský dohovor (1991 - 2004); člen Národnej komisie pre hospodársku súťaž (1999 - 2005); člen Národnej komisie pre telekomunikácie a pošty (2000 - 2002); člen advokátskej komory v Solúne, advokát pred Kasačným súdom; zakladajúci člen Únie európskych advokátov (UAE); pridružený člen Medzinárodnej akadémie porovnávacieho práva; sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2005 do 6. októbra 2011.

Irena Boruta
Irena Boruta

narodená v roku 1950; diplom z práva na Vroclavskej univerzite (1972), doktorka práv (Lodž 1982); advokátka zapísaná v advokátskej komore Poľskej republiky (od roku 1977); hosťujúca vedecká pracovníčka (univerzita Paris X, 1987 - 1988; univerzita v Nantes, 1993 - 1994); expertka v Solidarite (1995 - 2000); profesorka pracovného práva a európskeho práva sociálneho zabezpečenia na Lodžskej univerzite (1997 - 1998 a 2001 - 2005), profesorka na Vyššej obchodnej škole vo Varšave (2002), profesorka pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave (2002 - 2005); štátna tajomníčka ministra práce a sociálnych vecí (1998 - 2001); členka rokovacieho výboru pre pristúpenie Poľskej republiky k Európskej únii (1998 - 2001); zástupkyňa poľskej vlády v Medzinárodnej organizácii práce (1998 - 2001); autorka viacerých publikácií o pracovnom práve a európskom práve sociálneho zabezpečenia; sudkyňa Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2005 do 7. októbra 2013.

Stéphane Gervasoni
Stéphane Gervasoni

narodený v roku 1967; diplom získal na Inštitúte politických štúdií v Grenobli (1988) a na Národnej škole pre verejnú správu (1993); audítor v Štátnej rade [(sudca spravodajca na sekcii súdnych sporov (1993 - 1997) a sudca na sekcii pre sociálne záležitosti (1996 - 1997)]; maître des requêtes v Štátnej rade (1996 - 2008); docent na Inštitúte politických štúdií v Paríži (1993 - 1995); prokurátor pred osobitnou dôchodkovou kasačnou komisiou (1994 - 1996); právny poradca ministerstva pre verejnú službu a mesta Paríž (1995 - 1997); generálny tajomník prefektúry departementu Yonne, podprefekt okresu Auxerre (1997 - 1999); generálny tajomník prefektúry departementu Savojsko, podprefekt okresu Chambéry (1999 - 2001); súdny referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (2001 - 2005); riadny člen odvolacej komisie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) (2001 - 2005); sudca Súdu pre verejnú službu Európskej únie (2005 - 2011, predseda komory 2008 - 2011); štátny poradca, zástupca predsedu ôsmej komory sekcie súdnych sporov (2011 - 2013); člen odvolacej komisie Európskej vesmírnej agentúry (2011 - 2013); sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013.

Horstpeter Kreppel
Horstpeter Kreppel

narodený v roku 1945; univerzitné štúdiá v Berlíne, Mníchove, vo Frankfurte nad Mohanom (1966 - 1972); prvá štátna skúška (1972); justičný čakateľ vo Frankfurte nad Mohanom (1972 - 1973 a 1974 - 1975); Collège d'Europe v Bruggách (1973 - 1974); druhá štátna skúška (Frankfurt nad Mohanom 1976); zamestnanec Spolkového úradu práce a advokát (1976); sudca pracovnoprávneho súdu (spolková krajina Hesensko 1977 - 1993); vyučujúci na Fachhochschule für Sozialarbeit vo Frankfurte nad Mohanom a na Verwaltungsfachhochschule vo Wiesbadene (1979 - 1990); národný expert v právnom servise Komisie Európskych spoločenstiev (1993 - 1996 a 2001 - 2005); atašé pre sociálne záležitosti na zastupiteľskom úrade Spolkovej republiky Nemecko v Madride (1996 - 2001); sudca Pracovnoprávneho súdu vo Frankfurte nad Mohanom (február - september 2005); sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2005 do 13. apríl 2016.

Maria Isabel Rofes i Pujol
Maria Isabel Rofes i Pujol

narodená v roku 1956; štúdium práva (licenciatura en derecho, Barcelonská univerzita, 1981); špecializácia na medzinárodný obchod (Mexiko 1983); štúdium európskej integrácie (obchodná komora v Barcelone, 1985) a práva Spoločenstva (Escola d'Administació Pública de Catalunya, 1986); úradníčka v Generalitat de Catalunya (členka právneho oddelenia ministerstva priemyslu a energetiky, apríl 1984 - august 1986); členka advokátskej komory v Barcelone (1985 - 1987); riadiaca pracovníčka, neskôr hlavná riadiaca pracovníčka oddelenia výskumu a dokumentácie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1986 - 1994); referendárka na Súdnom dvore (kabinet generálneho advokáta Ruiza-Jaraba Colomera, január 1995 - apríl 2004; kabinet sudcu Lõhmusa, máj 2004 - august 2009); vyučujúca v oblasti sporového konania Spoločenstva na právnickej fakulte (Universitat Autònoma de Barcelona, 1993 - 2000); autorka mnohých publikácií a prednášok v oblasti európskeho sociálneho práva; členka odvolacieho senátu Úradu spoločenstva pre odrody rastlín (2006 - 2009); sudkyňa Súdu pre verejnú službu od 7. októbra 2009 do 13. apríl 2016.

Ezio Perillo
Ezio Perillo

narodený v roku 1950; doktor práv a advokát v advokátskej komore v Padove; asistent, neskôr riadny vedecký pracovník občianskeho a porovnávacieho práva na Padovskej univerzite (1977 – 1982); prednášajúci v odbore právo Spoločenstva na Collegio Europeo (Parma, 1990 – 1998) a na právnických fakultách Padovskej univerzity (1985 – 1987), Maceratskej univerzity (1991 – 1994), Neapolskej univerzity (1995) a Milánskej univerzity (2000 – 2001); člen vedeckého výboru „Master in European integration“ na Padovskej univerzite; úradník na riaditeľstve pre knižnicu, výskum a dokumentáciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1982 – 1984); referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev u generálneho advokáta G. F. Manciniho (1984 – 1988); právny radca generálneho sekretára Európskeho parlamentu E. Vinciho (1988 – 1993); vedúci sekcie právnej služby Európskeho parlamentu (1995 – 1999); riaditeľ legislatívnych vecí a zmierovacieho konania, vzťahov medzi inštitúciami a vzťahov s vnútroštátnymi parlamentmi Európskeho parlamentu (1999 – 2004); riaditeľ pre vonkajšie vzťahy (2004 – 2006); riaditeľ pre legislatívu v rámci právnej sekcie Európskeho parlamentu (2006 – 2011); autor mnohých publikácií v oblasti talianskeho občianskeho práva a práva Európskej únie; sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2011 do 31. augusta 2016; sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 do 26. septembra 2019.

René Barents
René Barents

narodený v roku 1951; diplom v odbore právo, diplom v odbore ekonómia (Univerzita Erasma Rotterdamského, 1973); doktor práv (Utrechtská univerzita, 1981); výskumný pracovník v oblasti európskeho práva a medzinárodného hospodárskeho práva (1973 – 1974) a prednášajúci v odbore európske právo a hospodárske právo na Institut Europa Utrechtskej univerzity (1974 – 1979) a na Leidenskej univerzite (1979 – 1981); referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1981 – 1986), vedúci sekcie „Práva vyplývajúce zo služobného poriadku“ na personálnom oddelení Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1986 – 1987); člen právnej služby Komisie Európskych spoločenstiev (1987 – 1991); referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1991 – 2000); vedúci sekcie (2000 – 2009), neskôr riaditeľ (2009 – 2011) riaditeľstva pre výskum a dokumentáciu Súdneho dvora Európskej únie; riadny profesor (1988 – 2003) a čestný profesor (od roku 2003) európskeho práva na Maastrichtskej univerzite; radca na odvolacom súde v 's‑Hertogenbosch (1993 – 2011); člen Kráľovskej akadémie vied Holandska (od roku 1993); mnohé publikácie v oblasti európskeho práva; sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2011 do 31. augusta 2016; sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016.

Kieran Bradley
Kieran Bradley

narodený v roku 1957; diplom v odbore právo (Trinity College, Dublin, 1975 – 1979); výskumný asistent senátorky Mary Robinsonovej (1978 – 79 a 1980); štipendium „Pádraig Pearse“ na štúdium na Collège d’Europe (Bruggy, 1979); postgraduálne štúdium európskeho práva na Collège d’Europe (1979 – 1980); Master of law na Cambridgeskej univerzite (1980 – 1981); stážista v Európskom parlamente (Luxemburg, 1981); referent na sekretariáte právneho výboru Európskeho parlamentu (Luxemburg, 1981 – 1988); člen právnej služby Európskeho parlamentu (Brusel, 1988 – 1995); referendár na Súdnom dvore (1995 – 2000); prednášajúci európskeho práva na Harvard Law School (2000); člen právnej služby Európskeho parlamentu (2000 – 2003), potom vedúci oddelenia (2003 – 2011) a riaditeľ (2011); autor početných publikácií; sudca Súdu pre verejnú službu od 06.10.2011 do 31. augusta 2016.

Jesper Svenningsen
Jesper Svenningsen

narodený v roku 1966; štúdium práva (Candidatus juris) na univerzite v Aarhuse (1989); advokátsky koncipient u právneho poradcu dánskej vlády (1989 – 1991); referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev u generálneho advokáta C. C. Gulmanna (1991 – 1993); prijatie do advokátskej komory v Dánsku (1993); advokát u právneho poradcu dánskej vlády (1993 – 1995); vyučujúci európskeho práva na univerzite v Kodani; docent na Európskom inštitúte verejnej správy (EIPA) (Luxemburg, 1995 – 1997); advokát bruselskej advokátskej komory (1997); docent, neskôr vykonávajúci funkciu riaditeľa EIPA (Luxemburg, 1997 – 1999); riadiaci pracovník na právnom oddelení Dozorného orgánu Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) (1999 – 2000); referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev u sudcu Gulmanna (2003 – 2006), neskôr u sudcu L. Bay Larsena (2006 – 2013); sudca Súdu pre verejnú službu od 7.októbra 2013 do 31. augusta 2016; sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016.

João Sant
João Sant'Anna

narodený v roku 1957; diplom z práva získal na Klasickej univerzite v Lisabone (1980); asistent správneho práva na Klasickej univerzite v Lisabone (1979 - 1980); štúdiá v oblasti priemyselného vlastníctva na Inštitúte Maxa Plancka v Mníchove (1982 - 1984); administrátor a následne vedúci oddelenia ministerstva vnútra (1980 - 1986); advokát zapísaný v zozname lisabonskej advokátskej komory (1981 - 1986); v rámci Európskeho parlamentu administrátor na generálnom riaditeľstve „Informácie a vzťahy s verejnosťou" (1986 - 1987), na generálnom riaditeľstve „Výskum a štúdium" (1987 - 1992), na generálnom riaditeľstve „Personál, rozpočet a financie" (1992 - 1996) a (1996 - 2000); vedúci správneho a finančného oddelenia (2000 - 2007), neskôr riaditeľ právneho oddelenia (2007 - 2011) a riaditeľstva A (2012 - 2015) úradu Európskeho ombudsmana; sudca Súdu pre verejnú službu z 13. apríla do 31 augusta 2016.

Alexander Kornezov
Alexander Kornezov

narodený v roku 1978; diplom z práva získal na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v Sofii (2002) a diplom Master of Law z európskeho práva získal na Collège dʼEurope (Bruggy, 2004); doktor práv (2008); advokát zapísaný v zozname bruselskej advokátskej komory (2004 – 2006); prednášajúci procesného práva Európskej únie na Univerzite národného a svetového hospodárstva v Sofii (2008 – 2012) a na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v Sofii (2010 – 2013); hosťujúci profesor práva Európskej únie a medzinárodného súkromného práva na bulharskej akadémii vied (od roku 2014); hosťujúci prednášajúci na Univerzite v Cambridge a na KU v Lovani; referendár na Súdnom dvore Európskej únie (2007 – 2016); zakladateľ a člen riadiaceho výboru bulharského združenia pre európske právo; šéfredaktor periodika európskeho práva Evropeiski praven pregled; autor mnohých publikácií v oblasti európskeho práva; sudca Súdu pre verejnú službu od 13. apríla 2016 do 31 augusta 2016; sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016.

Waltraud Hakenberg
Waltraud Hakenberg

narodená v roku 1955; štúdium práva v Regensburgu a Ženeve (1974 - 1979); prvá štátna skúška (1979); postgraduálne štúdium práva Spoločenstva na Collège d'Europe v Bruggách (1979 - 1980); justičná čakateľka v Regensburgu (1980 - 1983); doktorka práv (1982); druhá štátna skúška (1983); advokátka v Mníchove a Paríži (1983 - 1989); úradníčka Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1990 - 2005); súdna referendárka na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (kabinet sudcu Janna, 1995 - 2005); vyučovanie na viacerých univerzitách v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku a v Rusku; čestná profesorka na Sárskej univerzite (od roku 1999); členka rôznych výborov, združení a právnych komisií; autorka početných publikácií v oblasti práva a sporov Spoločenstva; tajomníčka Súdu pre verejnú službu od 30.novembra 2005 do 31. 08. 2016; zomrela 20. januára 2024.