Vec T‑409/09

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE

proti

Európskej komisii

„Mimozmluvná zodpovednosť – Verejné obstarávanie služieb – Zamietnutie ponuky uchádzača – Zrušenie rozhodnutia rozsudkom Súdu prvého stupňa – Premlčanie – Lehota zohľadňujúca vzdialenosť – Žaloba, ktorá je čiastočne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o náhradu škody – Mimozmluvná zodpovednosť – Premlčacia lehota

(Štatút Súdneho dvora, článok 46; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 102 ods. 2)

2.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda spôsobená protiprávnym aktom – Pojem – Strata príležitosti – Zahrnutie – Podmienky

(Článok 288 ES)

3.      Žaloba o náhradu škody – Mimozmluvná zodpovednosť – Premlčacia lehota – Začiatok plynutia

(Štatút Súdneho dvora, článok 46)

4.      Verejné zmluvy Európskej únie – Mimozmluvná zodpovednosť Únie – Premlčacia lehota – Začiatok plynutia

(Štatút Súdneho dvora, článok 46)

1.      Lehota zohľadňujúca vzdialenosť sa týka iba procesných lehôt, a nie premlčacej lehoty, ktorej uplynutie vedie k zániku možnosti podania žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť, a preto ju nie je možné predĺžiť o lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť. V tejto súvislosti sú pravidlá premlčania, ktoré upravujú žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Únie, založené na striktne objektívnych kritériách, lebo inak by hrozilo, že bude dotknutá zásada právnej istoty, na ktorej sa tieto pravidlá práve zakladajú.

Procesné lehoty, akými sú lehoty na podanie žaloby, a päťročná premlčacia lehota na podanie žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Únie, sú lehotami, ktoré sa vo svojej povahe líšia. Lehoty na podanie žaloby sú totiž kogentné a účastníci konania ani súd ich nemôžu meniť, pretože boli stanovené s cieľom zabezpečiť jasnosť a istotu právnych vzťahov. Z tohto dôvodu musí súd Únie ex offo preskúmať, či žaloba bola podaná v stanovenej lehote. Naopak súd nemôže ex offo skúmať otázku týkajúcu sa uplynutia lehoty na podanie žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť.

Okrem toho sa premlčanie prerušuje buď podaním žaloby na súd Únie, alebo ak si pred týmto konaním poškodená strana uplatnila svoj nárok pred príslušnou inštitúciou. V poslednom uvedenom prípade k prerušeniu dochádza iba vtedy, pokiaľ je po uplatnení nároku podaná žaloba v lehote stanovenej podľa článku 230 ES, prípadne článku 232 ES.

V každom prípade sa pri stanovení premlčacej lehoty nerozlišuje, či dôvodom prerušenia uvedenej lehoty je podanie návrhu na začatie konania, alebo uplatnenie nároku ešte pred týmto konaním. Uplatnenie lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť by pritom v tomto ohľade malo za následok, že premlčanie by nastalo na konci obdobia, ktorého dĺžka je rôzna v závislosti od toho, či sa poškodená strana rozhodla predložiť vec priamo súdu Únie, alebo ešte predtým príslušnej inštitúcii. Tento rozdiel, ktorý nie je stanovený Štatútom Súdneho dvora, by podriaďoval uplynutie premlčacej lehoty faktoru, ktorý nie je objektívny a ktorý by mal za následok aj to, že by podporoval riešenie sporov súdnou cestou, a nie hľadaním prijateľného riešenia.

(pozri body 46, 56, 75 – 78)

2.      Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie sa viaže na splnenie všetkých podmienok, ktorými sú protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a uvádzanou škodou.

Jedna s týchto podmienok nie je splnená, ak nemožno konštatovať existenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zamietnutím ponuky uchádzača v rámci prvého verejného obstarávania a škodou, ktorú údajne utrpel v dôsledku straty príležitosti získať inú verejnú zákazku v rámci konaní spojených s prvým verejným obstarávaním.

V každom prípade stratu príležitosti získať nasledujúcu verejnú zákazku by bolo možné považovať za skutočnú a určitú škodu, iba keby v prípade neexistencie protiprávneho konania Komisie nebolo žiadnych pochybností o tom, že dotknutému podniku bola zadaná prvá verejná zákazka. V systéme verejného obstarávania má pritom obstarávateľ pri prijímaní rozhodnutia o zadaní verejnej zákazky širokú mieru voľnej úvahy.

(pozri body 47, 83 – 87)

3.      Premlčacia lehota začína plynúť vtedy, keď sú splnené všetky podmienky, ktorým podlieha povinnosť náhrady škody, najmä keď je konkretizovaná škoda, ktorá sa má nahradiť. Konkrétne v sporoch, ktoré sa týkajú individuálnych opatrení, začína premlčacia lehota plynúť vtedy, keď vzniknú účinky týchto opatrení voči osobám, ktorých sa týkajú.

Skutočnosť, že poškodený má presnú a podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu, nemá nijaký význam, keďže znalosť týchto skutkových okolností nepatrí medzi podmienky, ktoré by museli byť splnené, aby začala plynúť premlčacia lehota.

Keby to bolo inak, mohlo by dôjsť k zámene medzi procesným kritériom týkajúcim sa začatia plynutia premlčacej lehoty a konštatovaním, že podmienky týkajúce sa zodpovednosti boli splnené, o čom môže v konečnom dôsledku rozhodnúť iba príslušný súd v rámci konečného rozhodnutia o predmete sporu. Zabrániť začatiu plynutia premlčacej lehoty pri žalobe o určenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie dovtedy, kým údajne poškodený účastník konania osobne nenadobudol presvedčenie, že utrpel škodu, má totiž za dôsledok, že uplynutie lehoty na podanie uvedenej žaloby by záviselo od individuálneho vnímania skutočnosti škody každým účastníkom konania, čo je v rozpore s požiadavkou právnej istoty potrebnej na uplatnenie premlčacej lehoty.

(pozri body 48, 50, 62, 64)

4.      Požiadavka týkajúca sa existencie určitej škody je splnená, ak škoda bezprostredne hrozí alebo ak ju možno s dostatočnou istotou predvídať, a to dokonca aj vtedy, ak sa ešte nedá presne vyčísliť, a premlčacia lehota môže začať plynúť, až keď vznikla skutočná peňažná škoda. Pre začatie plynutia premlčacej lehoty je nepodstatné, že protiprávne konanie Únie bolo konštatované súdnym rozhodnutím.

Škoda, ktorá vznikla v rámci verejného obstarávania neúspešnému uchádzačovi v dôsledku toho, že mu nebola zadaná verejná zákazka, ako aj v dôsledku straty príležitosti získať túto verejnú zákazku, vyplýva priamo a bezprostredne z rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá jeho ponuka, bez ohľadu na budúce podpísanie konkrétnej zmluvy medzi inštitúciou Spoločenstva a úspešným uchádzačom a na dôvody zamietnutia tejto ponuky.

Zamietnutie ponuky teda predstavuje skutočnosť, ktorá vedie k začatiu konania týkajúceho sa určenia mimozmluvnej zodpovednosti v oblasti verejného obstarávania a ktorá mala za následok vznik škody údajne spôsobenej neúspešnému uchádzačovi. Premlčacia lehota preto začína plynúť odo dňa, keď bol neúspešný uchádzač osobne informovaný o zamietnutí svojej ponuky. Deň uverejnenia oznámenia o zadaní verejnej zákazky v úradnom vestníku je v tomto ohľade nepodstatný.

(pozri body 52, 61, 66, 68, 70)