Vec T‑763/20
(uverejnenie výňatkov)
Inner Mongolia Shuangxin Environment‑Friendly Material Co. Ltd
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 21. februára 2024
„Dumping – Dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1336 – Výpočet normálnej hodnoty – Výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine – Článok 2 ods. 6a nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Právo WTO – Zásada konformného výkladu – Výber vhodnej reprezentatívnej krajiny – Ľahko dostupné údaje – Nespolupráca – Pojem ‚potrebné informácie‘ – Článok 18 nariadenia 2016/1036 – Cenové podhodnotenie – Trhové segmenty – Metóda kontrolných čísel výrobku – Článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia 2016/1036 – Právo na obhajobu – Dôverné zaobchádzanie – Články 19 a 20 nariadenia 2016/1036“
1. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Výklad vzhľadom na medzinárodné dohody uzavreté Úniou – Výklad nariadenia 2016/1036 vzhľadom na antidumpingovú dohodu GATT z roku 1994 – Zohľadnenie výkladu, ktorý si osvojil orgán na urovnávanie sporov – Výklad sekundárneho práva Únie contra legem – Neprípustnosť
[Článok 216 ods. 2 ZFEÚ; Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a a ods. 7]
(pozri body 20 – 22, 28 – 33, 39 – 49)
2. Medzinárodné dohody – Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie – GATT z roku 1994 – Nemožnosť odvolať sa na dohody WTO na účely spochybnenia zákonnosti aktu Únie – Výnimky – Akt Únie smerujúci k zabezpečeniu ich vykonania alebo výslovne a presne na ne odkazujúci
[Článok 216 ods. 2 ZFEÚ; Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a]
(pozri body 23, 24, 38)
3. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Určenie antidumpingového cla – Antidumpingové clo, ktoré nemá prekročiť sumu potrebnú na vyrovnanie škodlivých účinkov dovozov, ktoré sú predmetom dumpingu – Uplatnenie pravidla nižšieho cla
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a)
(pozri body 56 – 58)
4. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neúčinný dôvod – Pojem – Žalobné dôvody uvedené na podporu žaloby proti nariadeniu zavádzajúcemu antidumpingové clo – Žalobné dôvody spochybňujúce dumpingové rozpätie – Dumpingové rozpätie, ktoré nebolo zohľadnené na účely výpočtu antidumpingového cla – Neúčinné dôvody – Kritériá posúdenia
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri body 62 – 65, 69, 173)
5. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Výrazné deformácie trhu vo vyvážajúcej krajine – Výpočet normálnej hodnoty na základe neskreslených referenčných cien alebo hodnôt – Zohľadnenie zodpovedajúcich výrobných a predajných nákladov v reprezentatívnej krajine – Výber vhodnej reprezentatívnej krajiny – Kritériá – Relevantné ľahko dostupné údaje – Pojem – Krajina, ktorá poskytla dôverné verejne nedostupné údaje – Vylúčenie
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a, článok 6 ods. 7 a články 19 a 20)
(pozri body 86 – 104)
6. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Výrazné deformácie trhu vo vyvážajúcej krajine – Výpočet normálnej hodnoty na základe neskreslených referenčných cien alebo hodnôt – Zohľadnenie zodpovedajúcich výrobných a predajných nákladov v reprezentatívnej krajine – Výber vhodnej reprezentatívnej krajiny – Voľná úvaha inštitúcií – Kritériá – Adekvátna úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany – Chýbajúca relevantnosť za prítomnosti jedinej vhodnej reprezentatívnej krajiny
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a a ods. 7 písm. a)]
(pozri body 119 – 134)
7. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Priebeh prešetrovania – Použitie údajov dostupných v prípade odmietnutia spolupráce podniku – Podmienky – Odmietnutie prístupu k potrebným informáciám – Pojem potrebné informácie – Informácie týkajúce sa objemov výroby a nákladov na výrobu – Zahrnutie
[Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 18 ods. 1 a 3]
(pozri body 140 – 161)
8. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Priebeh prešetrovania – Povinnosť Komisie zabezpečiť informovanie dotknutých účastníkov konania – Rozsah – Právo na obhajobu – Porušenie – Podmienky – Možnosť dotknutého podniku lepšie zabezpečiť svoju obranu za absencie procesnej vady
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, články 19 a 20)
(pozri bod 166)
9. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice
(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 3)
(pozri body 198, 199)
10. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Účinky dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie – Výpočet rozpätia podhodnotenia ceny – Metóda výpočtu – Voľná úvaha Komisie – Povinnosť Komisie zohľadniť segmenty trhu predmetného výrobku – Neexistencia okrem výnimočných okolností
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 1 ods. 4 a článok 3 ods. 2 a 3)
(pozri body 200 – 209)
11. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Účinky dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie – Výpočet rozpätia podhodnotenia ceny – Metóda výpočtu – Povinnosť Komisie zohľadniť všetky predaje podobných výrobkov výrobcov Únie zahrnutých do vzorky – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 3 ods. 2 a 3)
(pozri body 240, 244 – 249)
12. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Prešetrovanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Povinnosť inštitúcií zabezpečiť informovanie dotknutých podnikov a rešpektovať dôvernosť informácií zladením týchto povinností – Rozhodnutie Komisie o zamietnutí žiadosti dotknutého podniku k dôverným informáciám – Neexistencia nesprávneho právneho posúdenia Komisie – Podnik, ktorý sa s týmto odmietnutím neobrátil na úradníka povereného vypočutím – Okolnosť nasvedčujúca záveru, pokiaľ ide o absenciu nesprávneho právneho posúdenia Komisie
[Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994), článok 6.5; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 6 ods. 7, články 19 a 20]
(pozri body 257, 258, 264 – 273)
Zhrnutie
Všeobecný súd, na ktorý sa obrátil čínsky vyvážajúci výrobca, zamietol žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Európskej komisie 2020/1336, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov (ďalej len „PVAL“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike(1). Pri tejto príležitosti súd spresnil pojem „ľahko dostupné“ údaje v rámci výberu vhodnej reprezentatívnej krajiny na výpočet normálnej hodnoty výrobku dotknutého antidumpingovým prešetrovaním pri existencii výrazných deformácií trhu vo vyvážajúcej krajine. Poskytol tiež spresnenia, pokiaľ ide o pojem „potrebné informácie“, ktoré majú zainteresované strany poskytnúť Komisii v rámci antidumpingového prešetrovania. V prejednávanej veci Komisia na základe podnetu, ktorý podala spoločnosť Kuraray Europe GmbH, hlavný výrobca PVAL v Európskej únii, začala antidumpingové prešetrovanie, na konci ktorého prijala napadnuté nariadenie.
V tomto kontexte Inner Mongolia Shuangxin Environment‑Friendly Material Co. Ltd, čínska spoločnosť vyrábajúca a vyvážajúca PVAL do Európskej únie, ktorá sa domnieva, že bola poškodená antidumpingovým clom uloženým Komisiou, podala na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia 2020/1336 v rozsahu, v akom sa jej týka.(2)
Posúdenie Všeobecným súdom
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa po prvé tvrdila, že Komisia nesprávne vyložila článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia(3). Tento článok stanovuje, že ak sa z dôvodu existencie výrazných deformácií na tomto trhu považuje za nevhodné vychádzať z cien a nákladov na domácom trhu vyvážajúcej krajiny, normálna hodnota dotknutého výrobku sa vypočíta výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj, ktoré predstavujú neskreslené ceny alebo referenčné hodnoty. Na tento účel môže Komisia použiť ako zdroj informácií najmä zodpovedajúce výrobné a predajné náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné. Ak existuje možnosť výberu medzi viacerými krajinami, uprednostní sa krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.
V tejto súvislosti Všeobecný súd uviedol, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď si vybrala Turecko, a nie Mexiko ako reprezentatívnu krajinu na účely vytvorenia normálnej hodnoty dotknutého výrobku. Komisia totiž mohla vychádzať len z údajov poskytnutých spoločnosťou so sídlom v Turecku, keďže údaje poskytnuté spoločnosťami so sídlom v Mexiku nemožno kvalifikovať ako „ľahko dostupné“ údaje.
V prvom rade, pokiaľ ide o pojem „ľahko dostupné“ údaje, Všeobecný súd potvrdil doslovný výklad Komisie v napadnutom nariadení, podľa ktorého „verejne dostupné“ znamená dostupné širokej verejnosti, kým „ľahko dostupné“ znamená dostupné pre všetkých za predpokladu, že boli splnené určité podmienky, napríklad úhrada poplatku. Údaje poskytnuté spoločnosťami so sídlom v Mexiku však boli buď poskytnuté len v dôvernej forme, ktorá nie je verejne dostupná, alebo boli dostupné len za obdobie odlišné od obdobia, ktorého sa týkalo prešetrovanie.
Na základe kontextuálneho a teleologického výkladu sa vnútroštátny súd domnieva, že tento pojem treba vykladať z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení základného nariadenia týkajúcich sa dôverného zaobchádzania a informovania účastníkov konania na účely ochrany ich práva na obhajobu. Základné nariadenie týmto spôsobom sleduje dva ciele, a to jednak umožniť dotknutým osobám účinne brániť svoje záujmy a jednak zachovať dôvernosť informácií získaných v priebehu prešetrovania.(4) Ak sa Komisia snaží získať „ľahko dostupné“ údaje, má vzhľadom na tieto ciele právo odmietnuť použiť na tento účel údaje, ktoré strana, ktorá ich poskytla, považuje za dôverné a v prípade ktorých nedokáže získať súhrn, ktorý nemá dôverný charakter, na základe ktorého by ostatné strany dotknuté prešetrovaním mohli uplatniť svoje právo na obhajobu.
Všeobecný súd ďalej spresnil, že Komisia tým, že prijala údaje poskytnuté spoločnosťou so sídlom v Turecku, neporušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti tým, že nevhodne alebo neprimerane vypočítala normálnu hodnotu dotknutého výrobku. Tvrdenia žalobkyne smerujúce k spochybneniu relevantnosti zvolených údajov – vzhľadom na obdobie prešetrovania, ako aj informácie obsiahnuté v týchto údajoch – nie sú v prejednávanej veci podložené. Žalobkyňa preto nepredložila dostatočné dôkazy, ktoré by zbavili vierohodnosti posúdenia skutkového stavu uvedené v napadnutom nariadení.
Po prijatí záveru, že Turecko bolo jediná vhodná reprezentatívna krajina, Komisia správne prijala záver, že nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany uvedené v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.
V druhom rade, pokiaľ ide o porušenie článku 18 základného nariadenia, Všeobecný súd zamietol tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia pri výpočte normálnej hodnoty nesprávne použila dostupné údaje v zmysle článku 18 základného nariadenia napriek tomu, že žalobkyňa spolupracovala podľa svojich najlepších možností.
Cieľom článku 18 základného nariadenia je umožniť Komisii pokračovať v antidumpingovom prešetrovaní v prípade, že by zainteresované strany odmietli spolupracovať, alebo by nedostatočne spolupracovali. Prvý odsek tohto ustanovenia tak umožňuje Komisii použiť dostupné údaje, ak požadované informácie nie sú napokon získané. Na to, aby sa strany mohli považovať za spolupracujúce podľa tohto ustanovenia, musia poskytnúť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré inštitúcie považujú za potrebné na vyvodenie svojich záverov.
Čo sa týka pojmu „potrebné informácie“, zo znenia, kontextu a účelu článku 18 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že tento pojem odkazuje na informácie, ktorými disponujú zainteresované strany a ktoré inštitúcie Únie od nich žiadajú, aby ich poskytli na účely dosiahnutia zistení nevyhnutných v rámci antidumpingového zisťovania. Informácie týkajúce sa objemov výroby a nákladov na výrobu výrobku dotknutého antidumpingovým prešetrovaním tak predstavujú potrebné informácie v zmysle tohto ustanovenia.
V prejednávanej veci Všeobecný súd v prvom rade poznamenal, že žalobkyňa nepredložila dôkazy, o ktoré ju Komisia požiadala, pokiaľ ide o vstupy na výrobné faktory z vlastnej produkcie, pričom tieto informácie boli nevyhnutné vzhľadom na stanovenie normálnej hodnoty. Keďže normálna hodnota bola vytvorená podľa metódy založenej na výrobných nákladoch, bolo potrebné, aby Komisia poznala objem spotreby všetkých vstupov použitých na výrobu PVAL, teda vrátane vstupov potrebných na výrobné faktory z vlastnej produkcie. Keďže žalobkyňa nepreukázala údajnú nemožnosť poskytnúť uvedené informácie, Komisia neporušila článok 18 ods. 1 tým, že na nahradenie týchto informácií použila dostupné údaje.
Pokiaľ ide ďalej o údajné porušenie článku 18 ods. 3 základného nariadenia, Všeobecný súd pripomenul, že odseky 1 a 3 tohto nariadenia sa týkajú odlišných situácií. Zatiaľ čo článok 18 ods. 1 všeobecne opisuje prípady, v ktorých neboli poskytnuté informácie, ktoré inštitúcie potrebujú na účely prešetrovania, ods. 3 tohto článku upravuje prípady, v ktorých údaje potrebné na účely prešetrovania boli poskytnuté, ale nie sú relevantné, a tak dostupné údaje nemusia byť nevyhnutne použité. Keďže však žalobkyňa neoznámila požadované informácie, článok 18 ods. 3 základného nariadenia nie je uplatniteľný, pretože Komisia môže použiť iba dostupné údaje na nahradenie chýbajúcich informácií.
Komisia napokon neporušila ani právo žalobkyne na obhajobu tým, že jej včas neoznámila „správu o overení“, ktorá jej mala byť zaslaná pred listom, ktorým ju Komisia informovala o svojom zámere použiť dostupné údaje v zmysle článku 18 základného nariadenia. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušenie práva na obhajobu vedie k zrušeniu rozhodnutia prijatého v správnom konaní iba vtedy, ak by pri neexistencii tejto vady mohlo toto konanie dospieť k inému výsledku. Žalobkyňa však neuviedla ani najmenšiu skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že nebolo vylúčené, že by konanie mohlo viesť k inému výsledku, ak by uvedenú správu dostala skôr.
Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody spochybňujúce dumpingové rozpätie, ktoré Komisia použila v napadnutom nariadení, z analýzy uvedených žalobných dôvodov vyplýva, že pri výpočte dumpingového rozpätia nedošlo ku chybe, a tak toto rozpätie zostáva vyššie ako rozpätie ujmy, ktoré bolo zohľadnené pri stanovení antidumpingovej sadzby podľa pravidla nižšieho cla. Keďže tieto ostatné žalobné dôvody nemôžu spochybniť tento záver, Všeobecný súd ich zamietol ako neúčinné.