Vec T‑473/12
(uverejnenie výňatkov)
Aer Lingus Ltd
proti
Európskej komisii
„Štátna pomoc – Írska daň z cestujúcich v leteckej doprave – Znížená sadzba v prípade miest určenia nachádzajúcich sa najviac 300 km od letiska v Dubline – Rozhodnutie vyhlasujúce štátnu pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďujúce jej vymáhanie – Výhoda – Selektívna povaha – Identifikácia príjemcov pomoci – Článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 – Povinnosť odôvodnenia“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 5. februára 2015
1. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Obnovenie predchádzajúceho stavu – Výpočet sumy, ktorá sa má vymáhať – Povinnosť Komisie stanoviť sumu, ktorá skutočne zodpovedá skutočnej výhode pomoci – Rozsah – Výhoda vyplývajúca z uplatnenia nepriamej dane so zníženou vnútroštátnou sadzbou vyberanej od leteckých spoločností – Spôsoby výpočtu – Povinnosť Komisie identifikovať príjemcov pomoci – Rozsah
(Článok 108 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie s ohľadom na článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Zohľadnenie predchádzajúcej praxe – Vylúčenie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
1. Nijaké ustanovenie práva Únie nevyžaduje, aby Komisia, keď nariaďuje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, stanovila presnú výšku pomoci, ktorá má byť vrátená. Stačí totiž, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umožňujúce jeho adresátovi túto výšku určiť bez neprimeraných ťažkostí. Ak sa však Komisia predsa len rozhodne nariadiť vymáhanie určitej sumy, musí v súlade so svojou povinnosťou náležitého a nestranného skúmania spisu v rámci článku 108 ZFEÚ nejakým spôsobom určiť presne v rozsahu, v akom to okolnosti veci umožňujú, hodnotu pomoci, ktorú podnik prijal. Komisia tým, že obnoví stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci, je na jednej strane povinná zabezpečiť, aby skutočná výhoda pomoci bola odstránená, a nariadiť tak vrátenie všetkej pomoci. Komisia vedená snahou o zhovievavosť voči príjemcovi pomoci nemôže nariadiť vrátenie nižšej sumy, než je hodnota pomoci získanej príjemcom. Na druhej strane Komisia, aby vyjadrila svoj nesúhlas, pokiaľ ide o závažnosť protiprávnosti, nemôže nariadiť vymáhanie vyššej sumy, než je hodnota pomoci získanej príjemcom.
V dôsledku toho Komisia, pokiaľ ide o daň z leteckej dopravy, ktorá sa vyberá priamo od prevádzkovateľov leteckých služieb v najnižšej sadzbe zdanenia v prípade vnútroštátnych letov, nemohla predpokladať, že v situácii, keď bola táto daň určená na to, aby sa preniesla na cestujúcich, a keď mohla byť ekonomická výhoda vyplývajúca z uplatnenia nižšej vnútroštátnej sadzby tiež prenesená na cestujúcich, výhoda, ktorú letecké spoločnosti využívajúce toto zníženie skutočne získali a ponechali si ju, v každom prípade predstavuje sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi výškou dane vypočítanou na základe zníženej sadzby dane a sumou vypočítanou na základe bežnej sadzby dane. V takom prípade totiž výhoda, ktorú letecké spoločnosti skutočne získali, nespočíva nevyhnutne v rozdiele medzi dvomi sadzbami, ale v možnosti ponúknuť ich zákazníkom príťažlivejšie ceny a v dôsledku toho zvýšiť tak obrat. V prípade leteckých spoločností, ktoré odviedli nepriamu daň v nižšej sadzbe, mala preto Komisia určiť rozsah, v akom tieto spoločnosti skutočne preniesli na svojich cestujúcich ekonomickú výhodu vyplývajúcu z uplatnenia uvedenej zníženej sadzby dane, aby mohla presne stanoviť výšku výhody, ktorú skutočne získali. Ak sa ukáže, že v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje vrátenie pomoci, nemožno presne určiť sumy, ktoré skutočne zodpovedajú uvedenej skutočnej výhode, Komisia musí zveriť túto úlohu vnútroštátnym orgánom, pričom im poskytne na tento účel nevyhnutné údaje.
V každom prípade vymáhanie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi bežnou sadzbou dane a zníženou sadzbou dane od leteckých spoločností totiž neumožnilo zabezpečiť návrat k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné plnenia uskutočnili bez poskytnutia pomoci, pretože pre letecké spoločnosti nie je možné spätne vymôcť od svojich zákazníkov uvedenú sumu na cestujúceho, ktorá mala byť vybratá. Vymáhanie uvedenej sumy nie je preto nevyhnutné na účely odstránenia narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného konkurenčnou výhodou získanou na základe tejto pomoci. Naproti tomu vymáhanie takej sumy by mohlo viesť k dodatočným narušeniam hospodárskej súťaže, pretože by to mohlo viesť k situácii, že sa od leteckých spoločností vymôže viac, než predstavuje výhoda, ktorú skutočne získali.
Navyše okolnosť, že zákazníci leteckých spoločností podliehajúcich dani z leteckej dopravy nie sú podnikmi v zmysle práva Únie, takže nie je možné od nich vymáhať nijakú pomoc, nemôže spochybniť povinnosť Komisie presne identifikovať príjemcov pomoci, t. j. podniky, ktoré ju skutočne využili, a obmedziť vymáhanie pomoci na finančné výhody, ktoré skutočne vyplývajú z poskytnutia pomoci príjemcom.
(pozri body 84 – 86, 97 – 99, 105, 115, 122)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 117, 118)