ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 19. novembra 2015 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2001/29/ES – Článok 3 ods. 1 – Verejný prenos – Pojmy ‚prenos‘ a ‚verejný‘ – Distribúcia televíznych programov – Technika známa ako ‚priamy príjem‘“
Vo veci C‑325/14,
ktorej premetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd v Bruseli, Belgicko) zo 17. júna 2014 a doručený Súdnemu dvoru 7. júla 2014, ktorý súvisí s konaním:
SBS Belgium NV
proti
Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers (SABAM),
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: sudcovia J. Malenovský (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu deviatej komory, M. Safjan a K. Jürimäe,
generálny advokát: N. Wahl,
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. júna 2015,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– SBS Belgium NV, v zastúpení: P. Maeyaert a A. De Bleeckere, advocaten,
– Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers (SABAM), v zastúpení: E. Marissens, advokát,
– francúzska vláda, v zastúpení: D. Segoin a F.‑X. Bréchot, splnomocnení zástupcovia,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi SBS Belgium NV (ďalej len „SBS“) a Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers (SABAM) (Belgická spoločnosť autorov, skladateľov a vydavateľov) vo veci povinnosti zaplatiť spravodlivú odmenu za vysielanie programov prostredníctvom techniky známej ako priamy príjem.
Právny rámec
3 Odôvodnenia 23 a 27 smernice 2001/29 znejú:
„(23) Táto smernica ďalej harmonizuje práva autorov na verejný prenos. Pod týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahŕňa žiadne iné činnosti.
…
(27) Samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo osebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice.“
4 Podľa článku 3 tejto smernice nazvanom „Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti“:
„1. Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.
…
3. Práva uvedené v odseku 1 a 2 nezaniknú žiadnym aktom verejného prenosu alebo sprístupnenia verejnosti ako je uvedené v tomto článku.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
5 SABAM ako organizácia kolektívnej správy práv zastupuje autorov pri udeľovaní súhlasu s používaním ich diel, ktoré sú chránené autorským právom, treťou osobou a pri vyberaní odmeny za toto používanie.
6 SBS je organizácia poskytujúca komerčné vysielanie v holandskom jazyku, ktorá vyrába a distribuuje televízne programy. V rámci svojho vysielania prevádzkuje SBS viaceré súkromné komerčné stanice v Belgicku. Programová koncepcia SBS zahŕňa vlastné, ako aj kúpené programy tuzemských a zahraničných produkčných spoločností a dodávateľov programov.
7 SBS vysiela svoje relácie výlučne prostredníctvom techniky, ktorá je známa ako „priamy príjem“. Ide pritom o proces, ktorý má dve fázy, a SBS pri ňom vysiela svoje signály, ktorými sa prenášajú programy, svojim distribútorom, ako sú Belgacom, Telenet a TV Vlaanderen, prostredníctvom súkromného pripojenia z bodu do bodu. Počas tohto prenosu verejnosť nemôže tento signál prijímať. V nadväznosti na to – prípadne po kódovaní – sprostredkúvajú distribútori signál svojim predplatiteľom, takže tí si môžu programy pozrieť na svojom televíznom prijímači – prípadne pomocou dekodéra, ktorý im poskytol ich distribútor. V závislosti od dotknutého distribútora sú signály prenášané satelitom, pokiaľ ide o TV Vlaanderen, káblom, pokiaľ ide o Telenet, alebo pripojením xDSL, pokiaľ ide o Belgacom.
8 SABAM sa domnieva, že SBS ako vysielacia organizácia tým, že vysiela prostredníctvom techniky priameho príjmu, uskutočňuje verejný prenos v zmysle článku 3 smernice 2001/29. Nato je však potrebný súhlas majiteľov autorských práv. Z dôvodu kompenzácie preto požaduje platbu určitej sumy peňazí.
9 SBS túto žiadosť napadla. Podľa nej iba distribútori a iné organizácie podobného typu uskutočňujú relevantný verejný prenos, ktorý sa dotýka autorských práv. Preto si myslí, že nie je povinná platby uhrádzať.
10 Rechtbank van koophandel te Brussel (Obchodný súd v Bruseli) prijal žalobu SABAM a uložil SBS povinnosť,zaplatiť na základe autorských práv za rok 2009 sumu takmer milión eur.
11 SBS sa následne proti rozsudku Rechtbank odvolala na vnútroštátny súd.
12 Za týchto okolností Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd v Bruseli) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Uskutočňuje vysielacia organizácia, ktorá vysiela svoje relácie výlučne prostredníctvom techniky známej ako priamy príjem – t. j. dvojfázového procesu, pri ktorom sa signály prenášajúce jej programy vysielajú pre distribútorov (poskytovateľov satelitných balíčkov, káblovej televízie alebo pripojením xDSL) v kódovanej forme prostredníctvom satelitu, pripojenia prostredníctvom optických vláken alebo inými prenosovými prostriedkami, pričom signály počas prenosu alebo v súvislosti s ním nie sú prístupné verejnosti, a pri ktorom distribútori poskytujú signály svojim predplatiteľom, aby si mohli pozrieť uvedené relácie, verejný prenos v zmysle článku 3 smernice 2001/29?“
O prejudiciálnej otázke
13 Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods.1 smernice 2001/29 má vykladať v tom zmysle, že vysielacia organizácia vykonáva verejný prenos v zmysle tohto ustanovenia, ak sa signály prenášajúce programy vysielajú výlučne pre distribútorov, pričom signály počas prenosu alebo v súvislosti s ním nie sú prístupné verejnosti, a títo distribútori následne poskytujú uvedené signály svojim predplatiteľom, aby si mohli pozrieť relácie.
14 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hlavným cieľom smernice 2001/29 je zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel, najmä v súvislosti s ich verejným prenosom. Z toho vyplýva, že pojem „verejný prenos“ uvedený v článku 3 ods. 1 tejto smernice sa musí chápať v širšom zmysle, ako to výslovne stanovuje aj odôvodnenie 23 uvedenej smernice (rozsudok ITV Broadcasting a i., C‑607/11, EU:C:2013:147, bod 20 ako aj citovaná judikatúra).
15 Súdny dvor už rozhodol, že pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 zahrnuje dva kumulatívne prvky, a to samotný „prenos“ diela a jeho „verejný“ prenos (pozri rozsudok Svensson a i., C‑466/12, EU:C:2014:76, bod 16).
16 Pokiaľ ide po prvé o „prenos“, tento zahŕňa každú transmisiu chránených diel, nezávisle od technického prostriedku alebo technického postupu, ktoré sa použili (rozsudok Football Association Premier League a i., C‑403/08 a C‑429/08, EU:C:2011:631, bod 193).
17 Okrem toho každá transmisia a retransmisia diela, ku ktorej dochádza pri použití špecifickej technológie, podlieha v zásade individuálnemu povoleniu autora dotknutého diela (rozsudok ITV Broadcasting a i., C‑607/11, EU:C:2013:147, bod 24).
18 V prejednávanom prípade z návrhu na prejudiciálne konanie vyplýva, že vysielacia organizácia v konaní vo veci samej uskutočňuje transmisiu signálov prenášajúcich programy viacerým distribútorom signálov satelitom, káblom alebo pripojením xDSL, a teda prostredníctvom technického prostriedku alebo technického postupu.
19 Z toho vyplýva, že tieto prenosy, paralelné alebo nie, sa musia považovať za predstavujúce „prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
20 Po druhé, aby bol zahrnutý pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, je ešte potrebné, ako bolo tiež pripomenuté v bode 15 tohto rozsudku, aby chránené diela boli predmetom prenosu „verejnosti“.
21 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „verejný“ sa týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov a okrem toho zahrnuje dosť významný počet osôb (pozri v tomto zmysle rozsudky SGAE, C‑306/05, EU:C:2006:764, body 37 a 38, ako aj ITV Broadcasting a i., C‑607/11, EU:C:2013:147, bod 32).
22 V situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, ako tiež jasne vyplýva z prejudiciálnej otázky, predmetná vysielacia organizácia prenáša signály prenášajúce programy individuálnym a určeným distribútorom bez toho, aby k nim potenciálni diváci mali prístup.
23 Diela prenášané vysielacou organizáciou, o akú ide v konaní vo veci samej, nie sú prenášané „verejne“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ale individuálnym a určeným poskytovateľom.
24 Za predpokladu kumulatívneho charakteru dvoch konštitutívnych prvkov verejného prenosu, ktorý je spomínaný v bode 15 tohto rozsudku, keďže podmienka, podľa ktorej sa chránené diela musia prenášať verejnosti, nie je splnená, nespadajú prenosy uskutočnené vysielacou organizáciou, o akú ide v konaní vo veci samej, v zásade pod pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
25 Preto nemožno istotne vopred vylúčiť, za určitých okolností, že predplatitelia distribútorov, o akých ide v konaní vo veci samej, môžu byť považovaní za „verejnosť“, ku ktorej smeruje pôvodný prenos vykonávaný vysielacou organizáciou.
26 V tejto súvislosti je ustálené, že distribútori, o akých ide v konaní vo veci samej, netvoria, v každom prípade, súčasť verejnosti, na rozdiel od subjektov, ako sú hotelové zariadenia, ktoré sú predmetom vecí, v ktorých boli vydané rozsudky SGAE (C‑306/05, EU:C:2006:764) a Phonographic Performance (Ireland) (C‑162/10, EU:C:2012:141).
27 Z toho vyplýva, že predplatitelia, ktorí sú adresátmi prenosu uskutočňovaného distribútormi v predmetnej veci, sa nemôžu a priori považovať za „novú“ verejnosť, ku ktorej smeroval pôvodný prenos vykonávaný vysielacou organizáciou (pozri naopak rozsudok SGAE, C‑306/05, EU:C:2006:764, bod 40).
28 Následne teda existuje v konaní vo veci samej iba jedna „verejnosť“, teda všetci predplatitelia každého dotknutého distribútora.
29 V tejto súvislosti vyplýva zo znenia otázky, ako bola položená vnútroštátnym súdom, že v dôsledku zásahu týchto distribútorov si predplatitelia takýchto distribútorov môžu pozerať televízne programy.
30 Súdny dvor už rozhodoval, že distribúcia diela vysielaného poskytovateľom, o akého ide v konaní vo veci samej, svojim predplatiteľom predstavuje samostatné poskytovanie služieb, ktoré sa uskutočňuje s cieľom dosiahnuť zisk, pričom uvedené osoby neplatia predplatné vysielacej organizácii, ale tomuto poskytovateľovi, a táto cena sa neplatí za prípadné technické služby, ale za prístup k predmetnému prenosu, čiže za diela, ktoré sú predmetom ochrany (pozri analogicky rozsudok Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, bod 80).
31 Prenos uskutočňovaný poskytovateľom za podmienok uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku teda nepredstavuje jednoduchý technický prostriedok určený na zaručenie alebo zlepšenie príjmu pôvodného vysielania v oblasti jeho pokrytia (pozri analogicky rozsudok Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, bod 79).
32 Nie je však vylúčené, že distribútor sa môže nachádzať v nesamostatnej pozícii vo vzťahu k vysielacej organizácii a že jeho distribučné služby majú čisto technickú povahu, takže jeho zásah predstavuje iba technický prostriedok v zmysle judikatúry Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky Football Association Premier League a i., C‑403/08 a C‑429/08, EU:C:2011:631, bod 194 a Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, body 74 a 79).
33 Ak by tomu tak bolo, čo musí vnútroštátny súd overiť, predplatitelia predmetných distribútorov by sa mohli považovať za verejnosť, ku ktorej smeruje prenos uskutočňovaný vysielacou organizáciou, a to by malo za následok, že takáto vysielacia organizácia vykonáva „verejný prenos“.
34 Na základe všetkých vyššie uvedených úvah je potrebné na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že vysielacia organizácia nevykonáva verejný prenos v zmysle tohto ustanovenia, ak vysiela svoje signály prenášajúce programy výlučne pre distribútorov signálov, pričom signály počas prenosu alebo v súvislosti s ním nie sú prístupné verejnosti, a títo distribútori následne poskytujú uvedené signály svojim predplatiteľom, aby si mohli pozrieť relácie, ibaže by zásah dotknutých distribútorov predstavoval iba technický prostriedok, čo musí overiť vnútroštátny súd.
O trovách
35 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že vysielacia organizácia nevykonáva verejný prenos v zmysle tohto ustanovenia, ak vysiela svoje signály prenášajúce programy výlučne pre distribútorov signálov, pričom signály počas prenosu alebo v súvislosti s ním nie sú prístupné verejnosti, a títo distribútori následne poskytujú uvedené signály svojim predplatiteľom, aby si mohli pozrieť relácie, ibaže by zásah dotknutých distribútorov predstavoval iba technický prostriedok, čo musí overiť vnútroštátny súd.
Podpisy