ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

z 19. mája 2021 (*)

„Dumping – Dovoz určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Združenie – Aktívna legitimácia – Záujem na konaní – Stanovenie ujmy – Výpočet objemu dovozu – Makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele – Výber vzorky – Výpočet výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie – Ceny účtované v rámci skupiny – Príčinná súvislosť – Analýza pripísania a nepripísania – Chýbajúca analýza ujmy po segmentoch – Hodnotenie významu cenového podhodnotenia – Dôverné zaobchádzanie s informáciami – Právo na obranu – Metóda KČV po KČV – Porovnateľnosť výrobkov – Výpočet normálnej hodnoty – Analogická krajina – Úprava z dôvodu DPH – Stanovenie predajných nákladov, všeobecných nákladov a administratívnych nákladov, ako aj zisku“

Vo veci T‑254/18,

China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products, so sídlom v Pekingu (Čína), a ostatné žalobkyne, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I(1), v zastúpení: R. Antonini, E. Monard a B. Maniatis, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: T. Maxian Rusche a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

EJ Picardie, so sídlom v Saint‑Crépin‑Ibouvillers (Francúzsko), a ostatní vedľajší účastníci konania, ktorých názvy sú uvedené v prílohe II(2), v zastúpení: U. O’Dwyer, B. O’Connor, solicitors, a M. Hommé, advokát,

vedľajší účastníci konania,

ktorého predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/140 z 29. januára 2018, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 25, 2018, s. 6), v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni, L. Madise, P. Nihoul (spravodajca), R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares, sudcovia,

tajomník: E. Artemiou, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. júna 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 31. októbra 2016 bol na Európskej komisii podaný podnet v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21; ďalej len „základné nariadenie“) na začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Indickej republike.

2        Tento podnet podalo sedem výrobcov z Európskej únie, konkrétne Fondatel Lecomte SA, Fonderies Dechaumont SA, Fundiciones de Odena, SA, Heinrich Meier Eisengießerei GmbH & Co. KG, Saint‑Gobain Construction Products UK Ltd, Saint‑Gobain PAM SA a Ulefos Oy (ďalej len „navrhovatelia“). Podporili ho dvaja výrobcovia z Únie, konkrétne EJ Picardie a Montini SpA.

3        Komisia začala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie 10. decembra 2016 (Ú. v. EÚ C 461, 2016, s. 22) antidumpingové konanie týkajúce sa predmetného dovozu.

4        Výrobkom, ktorého sa týkalo prešetrovanie, boli „určité výrobky z liatiny s lamelárnou štruktúrou grafitu (sivá liatina) alebo z liatiny s guľôčkovým grafitom (známej aj ako tvárna liatina), a ich časti a súčasti[, pričom] tieto výrobky [boli] druhu používaného na… zakrytie pozemných alebo podpovrchových systémov a/alebo otvorov do pozemných alebo podpovrchových systémov, ako aj… umožnenie prístupu do pozemných alebo podpovrchových systémov a/alebo umožnenie pohľadu do pozemných alebo podpovrchových systémov“ (ďalej len „dotknutý výrobok“).

5        Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

6        Komisia prijala 16. augusta 2017 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1480, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 211, 2017, s. 14; ďalej len „predbežné nariadenie“). Komisia predbežne nezistila žiadny dumping, pokiaľ ide o dovoz výrobkov z Indickej republiky.

7        Po skončení antidumpingového konania Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/140 z 29. januára 2018, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 25, 2018, s. 6; ďalej len „napadnuté nariadenie“).

8        China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products (ďalej len „CCCME“) je združenie založené podľa čínskeho práva, k členom ktorého patria čínski vyvážajúci výrobcovia dotknutého výrobku. CCCME sa zúčastnilo na správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia.

9        Ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, sú deviati čínski vyvážajúci výrobcovia, pričom dvoch z nich vybrala Komisia ako súčasť vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov použitých na účely prešetrovania.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

10      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. apríla 2018 žalobkyne, konkrétne CCCME a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Vyjadrenie k žalobe bolo podané 22. augusta 2018, replika bola podaná 12. novembra 2018 a duplika bola podaná 23. februára 2019.

11      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. júla 2018 EJ Picardie a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe II, podali návrh na vstup vedľajších účastníkov do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Predseda prvej komory Všeobecného súdu uznesením z 24. októbra 2018 povolil tento vstup vedľajších účastníkov do konania.

12      Dňa 13. decembra 2018 vedľajší účastníci konania podali do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie vedľajších účastníkov konania. Žalobkyne a Komisia predložili pripomienky k tomuto vyjadreniu 24. januára 2019.

13      Keďže došlo k zmene zloženia komôr Všeobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k štvrtej komore, ktorej bola prejednávaná vec opätovne pridelená.

14      Na návrh štvrtej komory Všeobecný súd na základe článku 28 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, že postúpi vec rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

15      Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky a požiadal Komisiu, aby predložila listinu. Účastníci konania odpovedali na tieto otázky a na túto žiadosť o predloženie listiny v určenej lehote.

16      Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní z 29. júna 2020.

17      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa vzťahuje na ne, ako aj na členov CCCME spomenutých v prílohe A.2,

–        uložil Komisii a vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy konania.

18      Žalobkyne tiež navrhujú, aby Všeobecný súd na základe opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariadil Komisii, aby predložila výpočty a údaje týkajúce sa objemu dovozu, ujmy a dumpingového rozpätia čínskych a indických vyvážajúcich výrobcov.

19      Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú,

–        subsidiárne zamietol žalobu ako čiastočne prípustnú,

–        subsidiárne v druhom rade zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O prípustnosti

20      Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, napáda prípustnosť žaloby podanej na Všeobecnom súde viacerými prekážkami konania, ktoré sú založené na:

–        nejednoznačnosti a nepresnosti návrhu (prvá prekážka konania, ktorá je uvedená v prvom rade),

–        tom, že CCCME nemôže konať vo svojom mene a v mene svojich členov (druhá a tretia prekážka konania, ktoré sú uvedené subsidiárne),

–        neprípustnosti žaloby v rozsahu, v akom ju podali ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I (štvrtá prekážka konania, ktorá je tiež uvedená subsidiárne).

21      Tieto prekážky konania sú rozobraté v nasledujúcich bodoch.

 O nejednoznačnosti a nepresnosti návrhu

22      Komisia v prvom rade v rámci prvej prekážky konania, ktorú uvádza, tvrdí, že žaloba je neprípustná v celom rozsahu z dôvodu, že návrh nespĺňa minimálne požiadavky týkajúce sa jednoznačnosti a presnosti, ktoré sú uvedené v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, keďže zoskupenie subjektov, ktoré napádajú napadnuté nariadenie, pod tým istým slovom „žalobkyne“ podľa Komisie neumožňuje identifikovať nároky uplatnené každým z týchto subjektov v návrhu.

23      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa v súlade s článkom 53 prvým odsekom tohto štatútu a článkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku uplatní na konanie na Všeobecnom súde, návrh musí obsahovať najmä meno navrhovateľa, ako aj stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.

24      Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné, aby žalovanému umožnili pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez iných informácií (rozsudok z 11. septembra 2014, Gold East Paper a Gold Huasheng Paper/Rada, T‑444/11, EU:T:2014:773, bod 93).

25      V prejednávanom prípade Komisia netvrdí, že žalobkyne nie sú náležite označené alebo že žalobné dôvody nie sú dostatočne jasné, ale tvrdí, že žalobkyne vo svojej žalobe nespresnili žalobné dôvody, ktoré uvádza každá z nich, hoci tieto spresnenia sú podľa Komisie potrebné na posúdenie vplyvu ich postavenia na prípustnosť uvádzaných žalobných dôvodov.

26      V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, z návrhu vyplývajú podstatné údaje týkajúce sa vzťahu medzi žalobkyňami a uvádzanými žalobnými dôvodmi.

27      V bode 1 návrhu sa totiž uvádza, že žalobu podáva po prvé CCCME vo svojom mene, pokiaľ ide o určité nároky, po druhé CCCME v mene svojich členov a po tretie deväť čínskych vyvážajúcich výrobcov individuálne, bez účasti CCCME.

28      Z tohto opisu vyplýva, že len návrh na zrušenie, ktorý podalo CCCME vo svojom mene, je obmedzený.

29      Rozsah žaloby, ktorú podalo CCCME vo svojom mene, je opísaný v bode 5 návrhu tak, že cieľom žaloby je dosiahnuť ochranu jeho procesných práv, pričom CCCME v tejto súvislosti namieta porušenie zásady riadnej správy vecí verejných, práva na obranu a určitých ustanovení základného nariadenia, konkrétne článku 6 ods. 7, článku 19 ods. 1 až 3 a článku 20 ods. 2 a 4.

30      V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, teda na základe návrhu možno vytvoriť vzťah medzi žalobnými dôvodmi a žalobkyňami, ktoré ich uvádzajú.

31      Z toho vyplýva, že Komisia bola schopná pripraviť si obranu s prihliadnutím na vplyv rozdielov v postavení žalobkýň na prípustnosť žalobných dôvodov, ako aj dospieť k záverom týkajúcim sa týchto otázok a že Všeobecný súd zasa môže preskúmať vec s úplnou znalosťou veci v súlade s judikatúrou spomenutou v bode 24 vyššie.

32      Za týchto podmienok treba prvú prekážku konania zamietnuť.

 O prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom ju CCCME podáva vo svojom mene

33      CCCME vo svojej žalobe uvádza, že koná vo svojom mene s cieľom dosiahnuť ochranu procesných práv, ktoré mu boli priznané počas prešetrovania na základe základného nariadenia.

34      Podľa Komisie, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, je žaloba v tejto súvislosti neprípustná, keďže CCCME nie je združením, ktoré zastupuje záujmy svojich členov, ale skôr orgánom Čínskej ľudovej republiky. Z tohto dôvodu sa CCCME podľa Komisie nemôže odvolávať na procesné práva, ktoré zastupujúcim združeniam a zainteresovaným stranám priznáva základné nariadenie, ale vzhľadom na toto nariadenie mu treba priznať postavenie zástupcu vyvážajúcej krajiny, z ktorého by mu vyplynulo nanajvýš právo na informácie.

35      Na podporu tohto stanoviska, ktoré sa uvádza subsidiárne a predstavuje druhú prekážku konania, ktorou sa spochybňuje prípustnosť žaloby, Komisia a vedľajší účastníci konania uvádzajú nasledujúce skutočnosti.

36      Po prvé článok 4 stanov CCCME tým, že stanovuje, že CCCME koná pod dohľadom, riadením a obchodným vedením čínskeho ministerstva civilných vecí a čínskeho ministerstva obchodu, preukazuje, že CCCME je pracovnou skupinou čínskej vlády, a nie obchodným združením.

37      Po druhé valné zhromaždenie členov CCCME sa koná len raz za päť rokov, ako sa to uvádza v článku 16 jeho stanov, hoci toto zhromaždenie sa označuje za najvyšší orgán skupiny a na základe toho sa považuje za orgán, ktorý má právomoci vymenované v článku 14 stanov CCCME.

38      Po tretie čínske obchodné komory vznikli reorganizáciou vládnych inštitúcií a čínskej komunistickej strany. Ich úloha ako predĺženej ruky strany a orgánov verejnej moci sa však pri tejto reorganizácii podstatne nezmenila. O ich správaní naďalej rozhodujú orgány verejnej moci, takže nemajú nezávislosť potrebnú na to, aby sa mohli považovať za zastupujúce združenia.

39      Po štvrté CCCME je riadené národným orgánom príslušným pre riadenie združení v súlade s čínskymi právnymi predpismi týkajúcimi sa združení, čo má za následok, že CCCME nemôže podniknúť nijakú iniciatívu ani obhajovať nijaké stanovisko bez predchádzajúceho súhlasu Čínskej ľudovej republiky.

40      Po piate o existencii úzkych väzieb s čínskym ministerstvom obchodu svedčí účasť zástupcu riaditeľa tohto ministerstva na stretnutí, ktoré usporiadalo CCCME 9. decembra 2016 s cieľom preskúmať prešetrovanie, ktoré v tom čase plánovala Komisia a ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia. Pokiaľ ide o túto účasť, o ktorej svedčí zápisnica z tohto stretnutia, ktorú predložili žalobkyne, Komisia uvádza, že táto účasť potvrdzuje skutočnosť, že účasť CCCME na prešetrovaní bola prostriedkom, ktorým Čínska ľudová republika mohla dohliadať na priebeh prešetrovania. CCCME sa systematicky zúčastňovalo na kontrolách, ktoré uskutočňovali zástupcovia Komisie v sídle čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby mohlo vykonávať taký dohľad. Títo výrobcovia navyše zasielali CCCME v kópii všetky e‑maily, ktoré si CCCME vymenilo s Komisiou, aj keď neboli členmi CCCME.

41      Vedľajší účastníci konania zasa tvrdia, že CCCME podľa pokynov Čínskej ľudovej republiky uskutočňuje stratégiu, ktorej cieľom je oslabiť legitimitu opatrení na ochranu obchodu prijatých Úniou a Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Podľa ich názoru o tom svedčí skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa CCCME usiluje dosiahnuť dve zásadné zmeny, a to jednak rozšírenie preskúmania zákonnosti napadnutého nariadenia, ktoré vykonáva Všeobecný súd, a jednak poskytnutie úplného prístupu k dôverným údajom obsiahnutým v spise týkajúcom sa prešetrovania, ktorý založila Komisia.

42      Po šieste vedľajší účastníci konania tvrdia, že CCCME sa sama opisuje na svojej internetovej stránke ako organizácia, ktorej úlohou je naprávať a regulovať vnútroštátny systém trhového hospodárstva. V tomto zmysle uvádzajú, že v rámci CCCME bola zriadená pracovná skupina pre sebadisciplínu priemyselného odvetvia s cieľom zabrániť škodlivej hospodárskej súťaži medzi čínskymi spoločnosťami týkajúcej sa zahraničného obchodu a riadenia zahraničných trhov.

43      Po siedme potvrdenia predložené žalobkyňami preukazujú, že 19 podnikov, v mene ktorých CCCME údajne koná, nebolo členmi tohto subjektu počas prešetrovania, ale stalo sa nimi až v období od decembra 2017 do januára 2018. CCCME za takých podmienok podľa názoru vedľajších účastníkov konania nemôže tvrdiť, že je skutočným združením zastupujúcim týchto členov. Na internetovej stránke CCCME navyše výrobky z liatiny nie sú uvedené ako oblasť činností, ktorú zastrešuje toto združenie.

44      Na zaujatie stanoviska treba pripomenúť, že úlohou súdov Únie, keď majú rozhodnúť o námietke vznesenej voči prípustnosti žaloby alebo časti žaloby, je určiť, či sú splnené požiadavky stanovené v judikatúre týkajúcej sa tohto druhu námietky.

45      V prejednávanom prípade sa zdá, že podľa judikatúry na určenie, či je CCCME oprávnené podať žalobu vo svojom mene, treba overiť, či má CCCME jednak aktívnu legitimáciu a jednak záujem na konaní, ktoré vyžaduje článok 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 62 a citovanú judikatúru).

–       O aktívnej legitimácii

46      Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ stanovuje, že akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku tohto ustanovenia podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

47      Keďže napadnuté nariadenie nie je určené CCCME, je potrebné určiť, či sa CCCME v rozsahu, v akom sa podaním žaloby vo svojom mene domáha ochrany svojich procesných práv, môže odvolávať na druhú situáciu uvedenú v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, teda na situáciu, keď žalobca môže preukázať, že sa ho napadnutý akt týka jednak osobne a jednak priamo.

48      Tieto dve požiadavky (osobná dotknutosť a priama dotknutosť) budú postupne preskúmané v nasledujúcich bodoch.

49      Podľa judikatúry osobná dotknutosť vyžaduje, aby sa napadnutý akt dotýkal žalobcu z dôvodu jeho určitých osobitných vlastností alebo z dôvodu skutkovej situácie, ktorá ho charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ho individualizuje analogickým spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223).

50      Skutočnosť, že sa osoba alebo subjekt nejakým spôsobom zúčastní na procese, ktorý vedie k prijatiu napadnutého aktu, nestačí na individualizovanie tejto osoby alebo tohto subjektu vo vzťahu k dotknutému aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia, 191/82, EU:C:1983:259, bod 31; zo 17. januára 2002, Rica Foods/Komisia, T‑47/00, EU:T:2002:7, bod 55, a z 9. júna 2016, Growth Energy a Renewable Fuels Association/Rada, T‑276/13, EU:T:2016:340, bod 81).

51      Naopak osobnú dotknutosť možno považovať za preukázanú, ak ustanovenie práva Únie vyžaduje, aby sa pri prijímaní aktu Únie dodržal určitý postup, v rámci ktorého táto osoba alebo tento subjekt môže uplatňovať procesné práva vrátane práva byť vypočutý, pričom osobitné právne postavenie tejto osoby alebo tohto subjektu potom individualizuje túto osobu alebo tento subjekt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia, 191/82, EU:C:1983:259, bod 31; zo 17. januára 2002, Rica Foods/Komisia, T‑47/00, EU:T:2002:7, bod 55, a z 9. júna 2016, Growth Energy a Renewable Fuels Association/Rada, T‑276/13, EU:T:2016:340, bod 81).

52      V tejto súvislosti je potrebné preskúmať, či v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, tvorca tohto nariadenia priznal CCCME procesné práva, ktorých ochrany by sa CCCME mohlo domáhať tým, že by podalo žalobu vo svojom mene na súde Únie.

53      V rámci tohto skúmania je potrebné konštatovať, že CCCME dostalo na základe svojej žiadosti od Komisie povolenie na získanie prístupu k spisu týkajúcemu sa prešetrovania na základe článku 6 ods. 7 základného nariadenia, pričom toto povolenie bolo udelené 16. decembra 2016.

54      Komisia následne poskytla CCCME v súlade s článkom 20 ods. 1 základného nariadenia predbežné informácie. Podľa listín založených v spise k tomuto oznámeniu došlo 17. augusta 2017. CCCME predložilo písomné pripomienky k predbežnému poskytnutiu informácií 15. septembra 2017.

55      CCCME neskôr 8. novembra 2017 dostalo v súlade s článkom 20 ods. 2 základného nariadenia konečné informácie, v ktorých Komisia zamýšľala odporučiť uloženie konečných opatrení.

56      Pokiaľ ide o toto konečné poskytnutie informácií, CCCME predložilo 20. novembra 2017 písomné pripomienky, na ktoré Komisia odpovedala, ako sa uvádza v odôvodnení 9 napadnutého nariadenia.

57      Napokon Komisia priznala CCCME právo zúčastniť sa na dvoch vypočutiach zorganizovaných v rámci prešetrovania, ako to stanovuje článok 6 ods. 5 základného nariadenia v prípade osôb alebo subjektov, ktoré v lehote predpísanej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie podajú písomnú žiadosť o vypočutie, z ktorej je zrejmé, že sú pravdepodobne ovplyvnené výsledkom konania a že existujú vážne dôvody na to, aby boli vypočuté.

58      Z týchto procesných listín vyplýva, že Komisia počas celého správneho konania považovala CCCME za zainteresovanú stranu, ktorej sa majú priznať procesné práva stanovené v základnom nariadení.

59      Priznanie tohto postavenia a práv, ktoré z neho vyplývajú CCCME, bolo zaznamenané v napadnutom nariadení, v odôvodnení 25 ktorého Komisia uviedla, že na základe ustanovení obsiahnutých v základnom nariadení treba tento subjekt považovať za zainteresovanú stranu, ktorá zastupuje najmä čínske odvetvie zlievarenstva.

60      Na základe toho je potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že Komisia takto individuálne označila CCCME počas správneho konania, CCCME spĺňa požiadavky stanovené judikatúrou na to, aby sa považovalo za osobne dotknuté napadnutým nariadením, pokiaľ ide o žalobu, ktorú podalo vo svojom mene na ochranu svojich procesných práv.

61      Tento záver spochybňujú Komisia a vedľajší účastníci konania, ktorí – bez toho, aby spochybnili skutočnosť, že počas prešetrovania boli CCCME priznané procesné práva a osobitné postavenie na základe základného nariadenia – tvrdia, že táto situácia v skutočnosti vyplýva z pochybenia. Pri príprave svojej obrany na Všeobecnom súde si Komisia uvedomila, že vzhľadom na to, že CCCME je orgánom Čínskej ľudovej republiky, v skutočnosti mu nemožno priznať postavenie a procesné práva stanovené v základnom nariadení. Aj keď k nemu dôjde v štádiu súdneho konania, uznanie takého pochybenia by malo podľa tejto inštitúcie viesť k neprípustnosti žaloby, ktorú CCCME podalo vo svojom mene.

62      V reakcii na toto tvrdenie treba po prvé pripomenúť, že ak súd Únie rozhoduje o námietke týkajúcej sa prípustnosti, musí overiť, či sú splnené požiadavky vyplývajúce zo Zmluvy, a že toto overenie viedlo k záveru, že v prejednávanom prípade to skutočne bolo tak.

63      Po druhé je potrebné poukázať na to, že z argumentácie Komisie vyplýva, že právne postavenie, ktoré Komisia priznala CCCME na základe základného nariadenia, treba pre potreby prejednávanej žaloby ignorovať z dôvodu, že toto postavenie vyplýva z pochybenia, za ktoré zodpovedá Komisia.

64      Také pochybenie – aj za predpokladu, že by bolo preukázané – pritom nemôže negovať to, čo bolo uznané a priznané počas správneho konania, najmä ak autor napadnutého aktu má možnosť napraviť pochybenia, ktorých sa dopustí pri jeho prijímaní. Tento autor teda v prípade, ak si uvedomí pochybenie, môže rozhodnúť, že priznané procesné práva a postavenie sa dotknutej osobe odnímu, pričom nie je dotknutá možnosť, aby táto osoba potom navrhla, aby súdy Únie preskúmali platnosť takto prijatého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2000, BEUC/Komisia, T‑256/97, EU:T:2000:21, body 27 a 84). Ak sa pochybenie zistí po skončení správneho konania, ako to bolo v prejednávanom prípade podľa argumentácie, ktorú uvádza Komisia, autor napadnutého aktu má stále možnosť zrušiť tento akt a obnoviť konanie, čím napraví pochybenie vo fáze, v ktorej k nemu došlo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2016, Frucona Košice/Komisia, T‑103/14, EU:T:2016:152, bod 61 a citovanú judikatúru), pričom opäť nie je dotknutá možnosť, aby dotknutá osoba napadla rozhodnutie vydané vo vzťahu k nej.

65      Z toho vyplýva, že tvrdenie, ktoré uviedla Komisia s podporou vedľajších účastníkov konania, treba zamietnuť.

66      V rozsahu, v akom je to potrebné, treba poznamenať, že Komisia ďalej tvrdí, že aj za predpokladu, že CCCME by sa mohlo domáhať procesných práv, ktoré mu vyplývajú zo základného nariadenia, tento subjekt by sa mal uznať za zastupujúce združenie v zmysle uvedeného nariadenia, a nie za zainteresovanú stranu v zmysle toho istého nariadenia. Postavenie zastupujúceho združenia pritom poskytuje prístup k obmedzenejším procesným právam, než sú procesné práva, ktoré majú zainteresované strany, v dôsledku čoho by sa malo rozhodnúť, že žaloba je neprípustná, pokiaľ ide o určité procesné práva, ktorých sa dovoláva CCCME a ktoré základné nariadenie priznáva len zainteresovaným stranám.

67      V reakcii na toto tvrdenie stačí uviesť, že tento opis CCCME zo strany Komisie nezodpovedá tomu, čo je uvedené v napadnutom nariadení, ktorého odôvodnenie sa má vziať do úvahy v rámci prejednávanej žaloby.

68      Komisia totiž v napadnutom nariadení jednoznačne priznala združeniu CCCME postavenie zainteresovanej strany, ako to bolo uvedené v bode 59 vyššie. Komisia teda v odôvodnení 25 uviedla:

„Komisia… usúdila, že otvorený spis prípadu, ktorý bol k dispozícii stranám vrátane CCCME, obsahoval všetky informácie, ktoré boli relevantné na predloženie ich prípadu a použité pri prešetrovaní. Ak sa informácie považovali za dôverné, otvorený spis obsahoval ich zmysluplné zhrnutia. Všetky zainteresované strany vrátane CCCME mali prístup k otvorenému spisu a mohli doň nahliadnuť. Pokiaľ ide o CCCME, Komisia poznamenala, že hoci okrem iného zastupuje čínske odvetvie zlievarenstva, žiadny jednotlivý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky jej nepovolil prístup k svojim dôverným informáciám. Dôverné informácie zaslané jednotlivým čínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky teda nemohli byť poskytnuté CCCME.“

69      Okrem toho, ako vyplýva z bodov 53 až 58 vyššie, Komisia počas konania priznala CCCME tak procesné práva, ktoré sú výslovne stanovené pre zastupujúce združenia, ako sú práva zakotvené v článku 20 ods. 1 a 2 základného nariadenia, ktoré umožňujú získať informácie o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia alebo na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ako aj ďalšie procesné práva, ktoré sa podľa toho istého nariadenia priznávajú všetkým zainteresovaným stranám bez rozdielu, ako je právo byť vypočutý v súlade s článkom 6 ods. 5.

70      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné konštatovať, že CCCME spĺňa požiadavky na to, aby sa považovalo za osobne dotknuté v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, bez toho, aby bola dotknutá možnosť, aby Komisia prípadne v budúcnosti nepriznala CCCME sporné postavenie a záruky, a možnosť, aby dotknutý subjekt v takom prípade napadol toto rozhodnutie na súdoch Únie.

71      Keďže osobná dotknutosť je teda preukázaná, je potrebné preskúmať, či CCCME možno tiež považovať za priamo dotknuté, čo vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené nasledujúce podmienky.

72      Po prvé napadnutý akt musí priamo ovplyvňovať právne postavenie žalobcu (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, bod 66).

73      Po druhé napadnutý akt nesmie ponechávať žiaden priestor na voľnú úvahu adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia ďalších sprostredkujúcich predpisov (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, bod 66).

74      Tieto podmienky sú v prejednávanom prípade splnené, keďže CCCME môže dosiahnuť rešpektovanie svojich procesných práv len v prípade, ak má možnosť napadnúť napadnuté nariadenie.

75      Keďže CCCME je teda nielen osobne, ale aj priamo dotknuté, je potrebné konštatovať, že má aktívnu legitimáciu na podanie návrhu vo svojom mene s cieľom zabezpečiť ochranu svojich procesných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P, EU:C:2019:155, body 101 až 109).

76      Pre úplnosť analýzy sa uvádza, že Komisia vo vyjadrení k žalobe tvrdila, že CCCME nie je právnickou osobou v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Na pojednávaní však upustila od tejto prekážky konania po tom, čo preskúmala listiny, ktoré predložili žalobkyne, týkajúce sa právnej subjektivity CCCME podľa čínskeho práva, čo bolo zaznamenané do zápisnice o pojednávaní.

–       Záujem na konaní

77      Pokiaľ ide o záujem na konaní, v judikatúre sa uvádza, že žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom žalobca má záujem na zrušení napadnutého aktu (rozsudok z 10. decembra 2010, Ryanair/Komisia, T‑494/08 až T‑500/08 a T‑509/08, EU:T:2010:511, bod 41; uznesenia z 9. novembra 2011, ClientEarth a i./Komisia, T‑120/10, neuverejnené, EU:T:2011:646, bod 46, a z 30. apríla 2015, EEB/Komisia, T‑250/14, neuverejnené, EU:T:2015:274, bod 14).

78      V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prípade zrušenia napadnutého nariadenia by Komisia musela opäť začať antidumpingové konanie, a ak by dospela k záveru, že boli splnené podmienky stanovené v tejto súvislosti v základnom nariadení, umožniť CCCME zúčastniť sa na konaní tak, že by vyzvala CCCME, aby predložilo pripomienky v súlade so základným nariadením.

79      Keďže zrušenie môže mať také účinky, mohlo by mať právne následky pre CCCME, ktoré koná vo svojom mene.

80      Za týchto podmienok, je potrebné konštatovať, že CCCME má záujem na konaní potrebný na to, aby mohlo podať prejednávanú žalobu vo svojom mene.

 O prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom ju podalo CCCME v mene svojich členov, a o prípustnosti tvrdení uvedených na podporu tejto žaloby

81      V rámci tretej prekážky konania, ktorá je tiež uvedená subsidiárne, Komisia prostredníctvom štyroch tvrdení spochybňuje možnosť, aby CCCME podalo žalobu v mene svojich členov.

–       Nereprezentatívnosť

82      Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, tvrdí, že právo podať žalobu, ktoré majú združenia, ak konajú v mene svojich členov, je v judikatúre vyhradené združeniam, ktoré sú reprezentatívne. V právnej tradícii členských štátov tento výraz označuje charakter súkromnoprávneho subjektu, ktorý je schopný zastupovať kolektívne záujmy svojich členov, ako ich títo členovia demokraticky vymedzili v rámci tohto subjektu. Táto reprezentatívnosť podľa Komisie chýba v prípade CCCME, ktoré treba považovať za orgán Čínskej ľudovej republiky, a preto sa CCCME nemôže odvolávať na predmetnú judikatúru.

83      V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry je združenie oprávnené podať žalobu o neplatnosť najmä vtedy, keď zastupuje záujmy podnikov, ktoré sú samy oprávnené podať žalobu (uznesenie z 23. novembra 1999, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, T‑173/98, EU:T:1999:296, bod 47, a rozsudok z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14, neuverejnený, EU:T:2016:509, bod 33).

84      Možnosť združenia podať žalobu v mene svojich členov spočíva v podstatnej výhode, ktorú poskytuje tento postup, keďže umožňuje vyhnúť sa tomu, aby členovia združenia, ktoré zastupuje ich záujmy, podali veľký počet žalôb smerujúcich proti tým istým aktom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T‑447/93 až T‑449/93, EU:T:1995:130, bod 60; z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14, neuverejnený, EU:T:2016:509, bod 35, a z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 25).

85      Z judikatúry citovanej v bode 84 vyššie vyplýva, že na to, aby sa táto výhoda prejavila, je potrebné a postačujúce po prvé, aby dotknuté združenie konalo v mene svojich členov (ktorí sú sami oprávnení podať žalobu, čo je potrebné neskôr overiť), a po druhé, aby právomoci, ktoré mu priznávajú jeho stanovy, dovoľovali podať žalobu.

86      Je potrebné overiť, či možno konštatovať, že tieto dve požiadavky sú v prípade CCCME splnené.

87      Pokiaľ ide o prvú požiadavku, je potrebné konštatovať, že na preukázanie ich postavenia člena CCCME poskytla Všeobecnému súdu v prípade každého z podnikov, v mene ktorých sa podáva žaloba, listinu, ktorá osvedčuje ich postavenie člena.

88      Pokiaľ ide o druhú požiadavku, možno poznamenať, že v stanovách, ktoré predložilo CCCME, je predmet činnosti tohto združenia opísaný spôsobom, ktorý umožňuje zaradiť doň žalobu podanú s cieľom chrániť záujmy jeho členov proti opatreniam na ochranu obchodu.

89      Toto konštatovanie je založené na článku 3 stanov CCCME, v ktorom je sa uvádza, že predmetom činnosti CCCME je „poskytovať jeho členom koordináciu, poradenstvo a služby, zachovávať spravodlivé pravidlá hospodárskej súťaže proti protekcionizmu, chrániť práva a oprávnené záujmy svojich členov a podporovať zdravý rozvoj priemyselných odvetví mechaniky a elektroniky“.

90      Toto konštatovanie je tiež založené na článku 6 ods. 4, 5 a 9 stanov, ktorý priznáva CCCME oprávnenie „organizovať podniky na riešenie vecí týkajúcich sa prostriedkov nápravy v oblasti obchodu a konaní v oblasti duševného vlastníctva týkajúcich sa vývozu mechanických a elektronických výrobkov z Číny do zahraničia, poskytovať právne poradenstvo a právnu podporu členom, žiadať vládu, aby prešetrila nekalé súťažné praktiky zahraničných podnikov[,] organizovať vypracovávanie predpisov týkajúcich sa služieb priemyselného odvetvia, podporovať samoreguláciu priemyselného odvetvia[,] zachovávať bežný obchodný chod dovozu a vývozu a chrániť spoločné záujmy členov… a vykonávať iné činnosti podľa potreby členov“.

91      V rozsahu, v akom je to potrebné, možno poznamenať, že predmet činnosti CCCME je opísaný v jeho stanovách podobným spôsobom ako v stanovách združení, ktoré podali žalobu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association (C‑465/16 P, EU:C:2019:155, body 60 až 63), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že podmienka týkajúca sa aktívnej legitimácie bola v prípade uvedených združení splnená.

92      Je teda potrebné konštatovať, že v prejednávanom prípade sú splnené obe podmienky na to, aby združenie podalo žalobu v mene svojich členov, stanovené v judikatúre.

93      Komisia a vedľajší účastníci konania však spochybňujú toto stanovisko z dvoch hľadísk.

94      V prvom rade vedľajší účastníci konania uvádzajú, že potvrdenia, ktoré predložilo CCCME s cieľom preukázať členstvo podnikov, ktoré tvrdia, že sú súčasťou jej organizácie, boli vyhotovené krátko pred podaním žaloby, pričom toto členstvo nebolo preukázané počas správnej fázy, ktorá viedla k prijatiu napadnutého nariadenia.

95      Podľa ich názoru pritom na to, aby bolo možné odvolávať sa na judikatúru, ktorá umožňuje združeniam konať v mene ich členov, treba preukázať zastupovanie vzťahujúce sa na celé konanie vrátane správnej fázy, bez čoho by zastupovanie bolo umelé a súviselo by výlučne s podaním žaloby.

96      V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že podľa judikatúry je priznanie práva podať žalobu združeniam v mene ich členov založené na procesnom dôvode súvisiacom s riadnym výkonom spravodlivosti, konkrétne na výhode vyplývajúcej zo spojenia súboru žalôb, ktoré by inak podali dotknuté podniky, do jednej žaloby (pozri bod 84 vyššie), a že na to, aby združenie mohlo podať žalobu v mene svojich členov, sa nevyžaduje, aby sa zastupovanie vzťahovalo na celé konanie vrátane správnej fázy.

97      V prejednávanom prípade taká výhoda skutočne existuje, keďže žaloba, ktorú podalo CCCME v mene svojich členov, umožňuje vyhnúť sa tomu, aby každý z členov, v mene ktorých CCCME koná, podal žalobu. Okrem toho je nesporné, že ku dňu podania žaloby podniky, v mene ktorých CCCME podalo žalobu, boli skutočne členmi tohto združenia.

98      V druhom rade Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, tvrdí, že okrem dvoch požiadaviek, ktoré boli preskúmané vyššie, bola rozsudkom z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association (C‑465/16 P, EU:C:2019:155), zavedená tretia podmienka súvisiaca s reprezentatívnosťou dotknutého združenia v zmysle spoločnej právnej tradície členských štátov.

99      V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Súdny dvor v rozsudku z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association (C‑465/16 P, EU:C:2019:155, body 120 až 125), konštatoval, že skutočnosť, že podniky nedisponujú hlasovacím právom alebo iným prostriedkom, ktorý by im umožnil presadzovať svoje záujmy v rámci združenia, nebráni tomu, aby združenie podalo žalobu v mene svojich členov.

100    Na základe toho Súdny dvor zrušil rozsudok z 9. júna 2016, Growth Energy a Renewable Fuels Association/Rada (T‑276/13, EU:T:2016:340), v ktorom Všeobecný súd na prvom stupni zaviedol ďalšiu požiadavku popri podmienkach, ktoré boli preskúmané vyššie, a konštatoval, že právo združení podať žalobu, ak chcú konať v mene svojich členov, musí byť podmienené existenciou hlasovacieho práva alebo iného prostriedku, ktorý týmto členom umožní vyjadriť svoje názory v rámci tejto organizácie.

101    Je teda potrebné odmietnuť výklad rozsudku z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association (C‑465/16 P, EU:C:2019:155), ktorý podávajú Komisia a vedľajší účastníci konania a podľa ktorého právo združení podať žalobu v mene svojich členov zahŕňa dodatočnú podmienku súvisiacu s reprezentatívnosťou tohto združenia v zmysle spoločnej právnej tradície členských štátov.

102    Okrem toho možno poznamenať, že normotvorca Únie postupoval v istom zmysle realisticky, keď v antidumpingových právnych predpisoch upravil situáciu, v ktorej dumpingový dovoz pochádza z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom. Článok 2 základného nariadenia konkrétne stanovuje odlišné pravidlá pre určovanie normálnej hodnoty podľa toho, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia sú alebo nie sú usadení v krajine s trhovým hospodárstvom.

103    Ak by sa v prípade subjektu, ktorý tvrdí, že je združením, vyžadovala podmienka reprezentatívnosti, pri posudzovaní, či je táto podmienka splnená, by sa museli zohľadniť jednak špecifiká tretieho štátu, z ktorého tento subjekt pochádza, a jednak skutočnosť, že v prípade, ak ide o štát s iným ako trhovým hospodárstvom, orgány verejnej moci vo väčšej miere zasahujú do fungovania a činností podnikov alebo združení pôsobiacich na jeho území.

104    Na základe týchto úvah je potrebné zamietnuť prvé tvrdenie, ktorým Komisia a vedľajší účastníci konania spochybňujú prípustnosť žaloby, ktorú CCCME podalo v mene svojich členov.

–       Povaha napadnutého nariadenia

105    Komisia tvrdí, a to tiež s cieľom spochybniť možnosť, aby CCCME konalo v mene svojich členov, že povaha napadnutého nariadenia bráni tomu, aby sa v konaniach týkajúcich sa opatrení na ochranu obchodu uplatnila judikatúra týkajúca sa prípustnosti žalôb podaných združeniami.

106    Podľa Komisie napadnuté nariadenie zahŕňa súbor rozhodnutí, pričom každé z nich sa týka konkrétneho vyvážajúceho výrobcu. Keďže účinky prípadného zrušenia tohto nariadenia môžu byť len na prospech vyvážajúceho výrobcu, ktorý podal žalobu, z dôvodov týkajúcich sa právnej istoty má zásadný význam určiť podniky, ktoré sa domáhajú tohto zrušenia prostredníctvom združenia, ktoré koná v ich mene. Toto určenie pritom na základe oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcom sa súdnych konaní začatých na Súdnom dvore Európskej únie nie je možné, ak žalobu podáva združenie v mene svojich členov.

107    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že judikatúra nedovoľuje nepriznať združeniu právo podať žalobu v mene svojich členov v konaní týkajúcom sa opatrení na ochranu obchodu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P, EU:C:2019:155, bod 126; z 21. marca 2012, Fiskeri og Havbruksnæringens Landsforening a i./Rada, T‑115/06, neuverejnený, EU:T:2012:136, bod 29, a z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14, neuverejnený, EU:T:2016:509, bod 63).

108    Procesné výhody uznané v judikatúre v prípade žalôb tohto druhu existujú aj v prejednávanom prípade, lebo nariadenia, ktorými sa zavádzajú antidumpingové clá, sa môžu dotknúť veľkého počtu vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú označení v týchto aktoch alebo ktorých sa týka prešetrovanie, ktoré predchádzalo prijatiu týchto nariadení.

109    Je pravda, že podľa judikatúry sa nariadenie, ktorým sa ukladajú rôzne antidumpingové clá, osobne týka každého subjektu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, len pokiaľ ide o ustanovenia tohto nariadenia, ktorými sa mu ukladá konkrétne antidumpingové clo a ktorými sa určuje jeho výška, a nie pokiaľ ide o ustanovenia, ktorými sa ukladajú antidumpingové clá iným podnikom (rozsudok z 10. marca 1992, Ricoh/Rada, C‑174/87, EU:C:1992:108, bod 7).

110    Žaloba o neplatnosť smerujúca proti nariadeniu, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, v prípade, ak sa jej vyhovie, teda má za následok zrušenie tohto nariadenia v rozsahu, v akom sa ním ukladá antidumpingové clo žalobcovi, a uvedené zrušenie sa nedotýka platnosti ostatných aspektov tohto nariadenia a najmä antidumpingového cla, ktoré sa vzťahuje na iné subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2001, Nachi Europe, C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 27).

111    Stačí však konštatovať, že vyvážajúcimi výrobcami, v mene ktorých CCCME koná, je 19 čínskych vyvážajúcich výrobcov označených v prílohe A.2 návrhu ako Hebei Cheng’An Babel Casting Co. Ltd, Shanxi Jiaocheng Xinglong Casting Co. Ltd, Tianjin Jinghai Chaoyue Industrial and Commercial Co. Ltd, Qingdao Jiatailong Industrial Co. Ltd, Qingdao Jinfengtaike Machinery Co. Ltd, Shahe City Fangyuan Casting Co. Ltd, Shandong Heshengda Machinery Technology Co. Ltd, Baoding Shuanghu Casting Co. Ltd, Tang County Kaihua Metal Products Co. Ltd, Weifang Nuolong Machinery Co. Ltd, Laiwu Xinlong Weiye Foundry Co. Ltd, Handan Zhangshui Pump Manufacturing Co. Ltd, Zibo Joy’s Metal Co. Ltd, Dingxiang Sitong Forging and Casting Industrial, Jiaocheng County Honglong Machinery Manufacturing Co. Ltd, Laiwu City Haitian Machinery Plant, Lianyungang Ganyu Xingda Casting Foundry, Rockhan Technology Co. Ltd a Botou GuangTai Precision Casting Factory.

112    Z toho vyplýva, že v súlade s judikatúrou spomenutou v bode 110 vyššie by len títo členovia mohli mať prospech zo zrušenia, ak by Všeobecný súd vyhovel žalobe, ktorú v ich mene podalo CCCME.

113    Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť druhé tvrdenie, ktorým Komisia spochybnila prípustnosť žaloby, ktorú CCCME podalo v mene svojich členov.

–       Členovia, ktorí neboli zaradení do vzorky

114    Komisia pripomína, že členovia CCCME neboli zaradení do vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorých vybrala počas prešetrovania, a tvrdí, že podľa judikatúry majú aktívnu legitimáciu výlučne subjekty, ktoré boli takto vybraté.

115    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že – ako to bolo uvedené v bode 46 vyššie – podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ osoba môže podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené, proti aktom, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, alebo proti regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

116    Prvá situácia a tretia situácia, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, sa netýkajú členov CCCME, lebo po prvé napadnuté nariadenie im nie je určené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14, neuverejnený, EU:T:2016:509, bod 39) a po druhé napadnuté nariadenie vyžaduje vykonávacie opatrenia, keďže systém zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013 , ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1), v súvislosti s ktorým bolo napadnuté nariadenie prijaté, stanovuje, že clá stanovené týmto nariadením sa vyberajú na základe opatrení prijatých vnútroštátnymi orgánmi (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. januára 2014, Bricmate/Rada, T‑596/11, neuverejnené, EU:T:2014:53, bod 72 a citovanú judikatúru).

117    Keďže v prejednávanom prípade nejde o prvú a tretiu situáciu, ktoré sú uvedené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, je potrebné určiť, či sú v prípade členov CCCME splnené podmienky stanovené na uplatnenie druhej podmienky, čo si vyžaduje preskúmať ich priamu a osobnú dotknutosť.

118    V prejednávanom prípade je podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti splnená, keďže napadnuté po prvé nariadenie priamo ovplyvňuje právne postavenie členov CCCME a po druhé colné orgány členských štátov sú povinné vyberať clá uložené napadnutým nariadením, pričom nemajú nijakú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 1979, ISO/Rada, 118/77, EU:C:1979:92, bod 26, a z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14, neuverejnený, EU:T:2016:509, bod 62).

119    Čo sa týka osobnej dotknutosti, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry nariadenia zavádzajúce antidumpingové clá majú na základe svojej povahy a rozsahu normatívnu povahu, keďže sa uplatňujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty (rozsudky zo 16. apríla 2015, TMK Europe, C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 19, a z 28. februára 2019, Rada/Marquis Energy, C‑466/16 P, EU:C:2019:156, bod 47). Táto normatívna povaha však nebráni tomu, aby sa uvedené nariadenia mohli osobne týkať tých výrobcov a vývozcov dotknutého výrobku, ktorým sa na základe údajov o ich obchodnej činnosti pripisuje dumping. Vo všeobecnosti je to tak v prípade vyrábajúcich a vyvážajúcich podnikov, ktoré môžu preukázať, že boli uvedené v aktoch Komisie a Rady alebo že sa ich týkalo prípravné prešetrovanie (rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P, EU:C:2019:155, bod 79; pozri tiež rozsudok zo 16. januára 2014, BP Products North America/Rada, T‑385/11, EU:T:2014:7, bod 74 a citovanú judikatúru).

120    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že členovia CCCME sú podniky vyrábajúce a vyvážajúce dotknutý výrobok, ktoré na jednej strane poskytli Komisii informácie v odpovedi na dotazník obsiahnutý v prílohe I oznámenia o začatí prešetrovania a na druhej strane sú označené v napadnutom nariadení, presnejšie v prílohe, na ktorú odkazuje článok 1 ods. 2 výroku tohto nariadenia. Na členov CCCME v postavení ostatných spolupracujúcich spoločností označených v tejto prílohe sa uplatňuje antidumpingové clo v osobitnej výške, ktorá je odlišná od sumy, ktorá sa vzťahuje na všetky ostatné neoznačené spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje napadnuté nariadenie. Preto – ako tvrdí samotná Komisia –, ako bolo uvedené v bode 106 vyššie, napadnuté nariadenie zahŕňa súbor rozhodnutí, pričom každé z nich sa týka konkrétneho vyvážajúceho výrobcu.

121    Za týchto podmienok je potrebné vzhľadom na kritériá vyplývajúce z judikatúry, ktoré boli pripomenuté v bode 119 vyššie, konštatovať, že napadnuté nariadenie sa týka členov CCCME nielen priamo, ale aj osobne.

122    Napokon členovia CCCME majú záujem na konaní, keďže vzhľadom na to, že sa na nich vzťahujú antidumpingové clá uložené napadnutým nariadením, majú záujem na tom, aby sa toto nariadenie zrušilo.

123    Je teda potrebné konštatovať, že členovia CCCME, a teda aj samotné toto združenie spĺňajú podmienky na to, aby ich žaloba bola prípustná, a preto je potrebné zamietnuť tretie tvrdenie, ktorým Komisia spochybňuje tento záver.

–       Obmedzenie tvrdení, ktoré možno uvádzať

124    Komisia tvrdí, že CCCME sa v mene svojich členov nemôže odvolávať na porušenie ustanovení, ktoré sa v základnom nariadení týkajú iných otázok, než sú otázky súvisiace so stanovením ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie zo strany Komisie.

125    Komisia totiž poukazuje na to, že splnomocnenie, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia udelili CCCME počas antidumpingového prešetrovania, sa vzťahovalo len na obranu týchto podnikov proti jej tvrdeniam týkajúcim sa ujmy. Z toho vyplýva, že členovia CCCME priznali tomuto subjektu právo zastupovať ich počas prešetrovania, a teda v konaní o prejednávanej žalobe, len s cieľom brániť ich proti tvrdeniam Komisie týkajúcim sa ujmy.

126    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že – ako bolo uvedené v bodoch 88 až 90 vyššie – úlohy, ktoré CCCME zverujú stanovy, ktoré upravujú jeho vytvorenie a organizáciu, zahŕňajú obranu záujmov jeho členov.

127    Taká úloha vzhľadom na svoju všeobecnú povahu zahŕňa podanie žaloby s cieľom brániť záujmy jeho členov proti opatreniam na ochranu obchodu a v tejto súvislosti uviesť akýkoľvek žalobný dôvod, ktorý môže spochybniť zákonnosť týchto opatrení, aj keď bolo splnomocnenie udelené členmi počas prešetrovania obmedzené na ujmu.

128    Navyše treba poukázať na to, že podľa judikatúry združenie, ktorého úlohy podľa stanov zahŕňajú obranu záujmov jeho členov, ako je to v prípade CCCME, nemusí mať osobitné oprávnenie alebo poverenie vydané členmi, ktorých záujmy zastupuje, aby mu bola priznaná aktívna legitimácia pred súdmi Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 2013, Aiscat/Komisia, T‑182/10, EU:T:2013:9, bod 53), keďže podanie žaloby je vzhľadom na svoju povahu nerozlučne späté s obranou takých záujmov.

129    Je teda potrebné zamietnuť štvrté tvrdenie uvedené Komisiou, podľa ktorého sa CCCME nemôže v mene svojich členov odvolávať na porušenie ustanovení, ktoré sa netýkajú ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

 O prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom ju podali ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I

130    Komisia subsidiárne tiež spochybňuje prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom ju podali ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I.

131    V prvom rade Komisia tvrdí, že z dôvodu, ktorý už bol uvedený v bode 114 vyššie, sedem z ostatných právnických osôb, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, ktoré sú čínskymi vyvážajúcimi výrobcami nezaradenými do vzorky, nemá potrebnú aktívnu legitimáciu.

132    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že tieto podniky, ktoré sú vyvážajúcimi výrobcami dotknutého výrobku, ako členovia CCCME jednak poskytli Komisii informácie v odpovedi na dotazník obsiahnutý v prílohe I oznámenia o začatí prešetrovania a jednak sú označené v napadnutom nariadení ako ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v zozname v prílohe tohto nariadenia. Z tohto dôvodu sa ich názov nachádza v uvedenej prílohe a vzťahuje sa na ne antidumpingové clo v osobitnej výške, takže treba konštatovať, že napadnuté nariadenie zahŕňa súbor rozhodnutí, pričom každé z nich sa týka konkrétneho vyvážajúceho výrobcu. Z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 118 až 122 vyššie, je teda potrebné konštatovať, že týchto sedem právnických osôb má záujem na konaní a aktívnu legitimáciu.

133    V druhom rade Komisia tvrdí, že splnomocnenia predložené ostatnými právnickými osobami, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, obsahujú nezrovnalosti, ktoré bránia prípustnosti žaloby, z dôvodu, že v nich nie je jasne označená funkcia osôb, ktoré ich podpísali, a nie je v nich preukázané, že tieto osoby mali právomoc podpísať také dokumenty.

134    Konkrétnejšie, pokiaľ ide o sedem z ostatných právnických osôb, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, osoba, ktorá podpísala uvedené splnomocnenie, mala funkciu „generálneho riaditeľa“, „výkonného riaditeľa“, „finančného kontrolóra“ alebo „riaditeľa“ bez ďalšieho spresnenia alebo odôvodnenia, či táto osoba podľa čínskeho práva bola oprávnená podpísať také splnomocnenie.

135    Pokiaľ ide o dve ostatné právnické osoby ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, Komisia tvrdí, že tieto osoby predložili splnomocnenie, v ktorom nie je uvedená funkcia osoby, ktorá ho podpísala, pričom navyše nepripojili nijaké dokumenty, ktoré by preukazovali, že táto osoba mala právomoc podpísať taký dokument.

136    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rokovací poriadok v znení vyplývajúcom z nariadenia z 23. apríla 2015 (Ú. v. EÚ L 105, 2015, s. 1) nevyžaduje dôkaz o tom, že splnomocnenie udelené advokátovi vyhotovil zástupca, ktorý je na tento účel kvalifikovaný, ako to bolo v prípade rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, ktorý platil predtým [pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. marca 2016, Sopra Steria Group/Parlament, T‑182/15, neuverejnené, EU:T:2016:165, body 26 až 29; rozsudky z 28. septembra 2016, European Food/EUIPO – Société des produits Nestlé (FITNESS), T‑476/15, EU:T:2016:568, bod 19, a zo 17. februára 2017, Batmore Capital/EUIPO – Univers Poche (POCKETBOOK), T‑596/15, neuverejnený, EU:T:2017:103, body 19 a 20].

137    Z toho vyplýva, že prekážka konania, ktorú uvádza Komisia, sa musí zamietnuť.

138    Je teda potrebné konštatovať, že ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, sú oprávnené podať žalobu o neplatnosť proti napadnutému nariadeniu.

 Záver týkajúci sa prípustnosti

139    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné konštatovať, že žaloba je prípustná po prvé v rozsahu, v akom ju podalo CCCME vo svojom mene s cieľom dosiahnuť ochranu svojich procesných práv, po druhé v rozsahu, v akom ju podalo CCCME v mene 19 členov, ktorých označilo, a po tretie v rozsahu, v akom ju podali ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I.

 O veci samej

140    Žalobkyne uvádzajú na podporu svojej žaloby šesť žalobných dôvodov.

141    Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 ods. 2, 3 a 5 až 7 základného nariadenia, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných, keďže Komisia nezaložila svoje závery týkajúce sa ujmy a príčinnej súvislosti na nesporných dôkazoch ani na objektívnom preskúmaní.

142    Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia pri analýze príčinnej súvislosti porušila článok 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia.

143    Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia tým, že odmietla sprístupniť žalobkyniam informácie relevantné pre stanovenie dumpingu a ujmy, porušila právo na obranu, ako aj článok 6 ods. 7, článok 19 ods. 1 až 3 a článok 20 ods. 2 a 4 základného nariadenia.

144    Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 10, článku 3 ods. 2 písm. a), článku 3 ods. 3 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných pri určovaní dumpingového rozpätia, cenového podhodnotenia a úrovne odstránenia ujmy.

145    Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia tým, že v rámci porovnávania vývoznej ceny a normálnej hodnoty vykonala úpravu z dôvodu dane z pridanej hodnoty (DPH), porušila článok 2 ods. 10 písm. b) a článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

146    Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pri určovaní predajných nákladov, všeobecných nákladov a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“), ako aj zisku, ktoré boli použité na vytvorenie normálnej hodnoty.

 O rozsahu súdneho preskúmania

147    Na úvod žalobkyne tvrdia, že súdne preskúmanie týkajúce sa napadnutého nariadenia musí byť úplné a nemá byť obmedzené na kritérium zjavne nesprávneho posúdenia, na ktorom je vo všeobecnosti založené súdne preskúmanie zložitých hospodárskych posúdení.

148    Na pojednávaní žalobkyne spresnili, že uvedením tejto úvodnej úvahy sa nechceli odkloniť od jestvujúcej judikatúry, ale chceli len zdôrazniť, že podľa ich názoru súdy Únie mali overiť vecnú správnosť, spoľahlivosť a súlad dôkazov uvádzaných Komisiou aj v oblastiach, v ktorých Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

149    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie Únie vo veciach obchodných ochranných opatrení, sa súdy Únie v konaniach týkajúcich sa obchodných ochranných opatrení, ktoré sa vyznačujú zložitosťou hospodárskych a politických a situácií, ktoré sa musia preskúmať, musia obmedziť na overenie dodržania právnych predpisov, dodržania príslušných procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávnych posúdení tohto skutkového stavu a neexistencie zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18, EU:C:2019:766, bod 47 a citovanú judikatúru).

150    V tejto súvislosti súdom prináleží – ako to žiadajú žalobkyne – jednak preskúmať vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad a jednak preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a overiť, či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodzujú (rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209, bod 36).

 O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa stanovenia existencie ujmy a príčinnej súvislosti

151    Prvý žalobný dôvod sa delí na šesť častí.

–       O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa výpočtu objemu dovozu

152    V rámci prvej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia použila pri výpočte objemu dumpingového dovozu málo spoľahlivé údaje poskytnuté navrhovateľmi.

153    Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí.

154    Na úvod je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia antidumpingové clo možno uložiť na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Únii spôsobuje ujmu.

155    Podľa článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa ujma stanovuje na základe nesporných dôkazov a zahŕňa objektívne preskúmanie týkajúce sa okrem iného objemu dumpingového dovozu.

156    Pri výpočte objemu dumpingového dovozu sa používajú údaje Štatistického úradu Európskej únie (Eurostat) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2012, GLS, C‑338/10, EU:C:2012:158, bod 30). Tieto údaje sú zatriedené podľa číselných znakov vyplývajúcich z kombinovanej nomenklatúry (KN). V prejednávanom prípade výrobok, ktorého sa týka napadnuté nariadenie, spadá pod dva číselné znaky: číselný znak KN ex 7325 10 00 (nekujná liatina) a číselný znak KN ex 7325 99 10 (kujná liatina), pričom slovo „ex“ pred číselným znakom v oboch prípadoch svedčí o tom, že výrobok, ktorého sa týka prešetrovanie, spadá len pod časť posudzovaného číselného znaku.

157    Na stanovenie objemu dumpingového dovozu je potrebné sčítať transakcie, ktoré boli zaznamenané pod týmito číselnými znakmi počas posudzovaného obdobia, teda od 1. januára 2013 do 30. septembra 2016.

158    V prejednávanom prípade sa museli vykonať úpravy s cieľom vyriešiť tri ťažkosti, ktoré sa objavili pri výpočte objemu dumpingového dovozu.

159    Prvá ťažkosť sa týkala výrobkov z nekujnej liatiny (KN ex 7325 10 00). Pred rokom 2014 boli tieto výrobky súčasťou väčšej skupiny (KN ex 7325 10), ktorá bola rozdelená do čiastkových číselných znakov, pričom tri z nich zahŕňali dotknutý výrobok, avšak tretí z týchto čiastkových číselných znakov s číslom KN ex 7325 10 99 nebol obmedzený na tento výrobok. Od roku 2014 toto rozdelenie už neexistovalo. Na účely stanovenia objemu dumpingového dovozu mala Komisia k dispozícii len údaje zodpovedajúce číselnému znaku KN ex 7325 10 00, pod ktorý patril dotknutý výrobok spolu s inými výrobkami. Na vyriešenie tejto ťažkosti bolo potrebné oddeliť v rámci týchto všeobecnejších číselných údajov číselné údaje zodpovedajúce dovozu dotknutého výrobku, ktorý bol uskutočnený počas posudzovaného obdobia. Komisia na to, aby to dosiahla, vychádzala z návrhu predloženého navrhovateľmi, s ktorým boli spojené dve metodické rozhodnutia. Najprv na určenie podielu dovozu dotknutého výrobku vo všeobecnej kategórii navrhovatelia navrhli Komisii, aby vychádzala z pomeru tvoreného týmto dovozom v troch čiastkových číselných znakoch, ktoré pred rokom 2014 poskytovali údaje o tomto výrobku. Následne, pokiaľ ide o tretí z týchto čiastkových číselných znakov, ktorý nezahŕňal len dotknutý výrobok, ale ktorý bol širší, sa navrhlo odhadnúť pomer, ktorý možno priradiť k dotknutému výrobku, na 30 %.

160    Na základe týchto úvah sa zistilo, že pred rokom 2014 – pokiaľ ide o dovoz z Číny – 60 % objemu zaznamenaného ako dovoz z Číny pod číselným znakom KN ex 7325 10 patrilo pod tri čiastkové číselné znaky zodpovedajúce dotknutému výrobku. Čo sa týka dovozu z Indie, tento pomer bol 73 % a v prípade ostatných tretích krajín predstavoval 50 %. Tieto percentuálne podiely boli potom uplatnené na dovoz zaznamenaný počas obdobia od 1. januára 2014 do konca obdobia prešetrovania pod číselným znakom KN ex 7325 10 00.

161    Druhá ťažkosť súvisela s kujnou liatinou (KN ex 7325 99 10). Číselný znak zodpovedajúci tomuto výrobku zostal počas celého posudzovaného obdobia nezmenený. Tento číselný znak však zahŕňal aj iné výrobky než dotknutý výrobok. Na vyriešenie tejto ťažkosti Komisia použila metódu, ktorú navrhli navrhovatelia, ako to urobila v prípade nekujnej liatiny.

162    V prvom rade Komisia – tak ako navrhovatelia – konštatovala, že dovozcovia dotknutého výrobku z kujnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike začali v roku 2005, keď boli zavedené predchádzajúce antidumpingové opatrenia nariadením Rady (ES) č. 1212/2005 z 25. júla 2005, ktorým sa stanovuje konečné antidumpingové clo na dovoz určitých odliatkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 199, 2005, s. 1), používať číselný znak KN ex 7325 99 10. S cieľom vypočítať dovoz, ktorého sa týkal tento číselný znak, si Komisia na základe tohto konštatovania vybrala predchádzajúci rok, teda rok 2004, ako referenčný rok. V súvislosti s týmto referenčným rokom mala k dispozícii údaje, v ktorých bol v prípade Čínskej ľudovej republiky uvedený dovoz, ktorý zodpovedal číselnému znaku KN ex 7325 99 10, ale netýkal sa dotknutého výrobku. Preto vypočítala množstvo výrobku, ktorého sa týkal dovoz z Čínskej ľudovej republiky pod týmto číselným znakom, tak, že od objemu dovozu počas posudzovaného obdobia odpočítala transakcie, ktoré boli uskutočnené v roku 2004. Na základe týchto úvah Komisia teda dospela k záveru, že v prípade Čínskej ľudovej republiky transakcie, ktoré sa týkali dotknutého výrobku, spadali pod číselný znak KN ex 7325 99 10 v podiele 100 %, od ktorého bolo potrebné odpočítať 14 645 ton.

163    Potom bol vykonaný podobný výpočet v prípade dovozu z Indickej republiky. Navrhovatelia poznamenali, že v prípade dotknutého výrobku sa dovoz pod číselným znakom KN ex 7325 99 10 z tejto krajiny začal v roku 2010. Podľa ich názoru tento jav bolo možné vysvetliť späťvzatím záväzku týkajúceho sa minimálnej ceny, ktorý sa vzťahoval na CCCME a určité čínske spoločnosti v rámci predchádzajúcich antidumpingových opatrení zavedených nariadením č. 1212/2005. Od tohto späťvzatia sa mnohé subjekty usilovali odoberať tovar od indických výrobcov. To viedlo k nárastu dovozu dotknutého výrobku z tejto krajiny. Komisia po tomto konštatovaní – pričom sa riadila návrhom, ktorý predložili navrhovatelia – vypočítala množstvo dotknutého výrobku pod číselným znakom KN ex 7325 99 10 v rámci dovozu z Indickej republiky tak, že od objemu dovozu počas posudzovaného obdobia odpočítala objem dovozu v roku 2009. Na základe týchto úvah Komisia teda dospela k záveru, že transakcie, ktoré sa týkali dotknutého výrobku, spadali pod číselný znak KN ex 7325 99 10 v podiele 100 %, od ktorého bolo potrebné odpočítať 6 074 ton.

164    Napokon prešetrovanie, ktoré uskutočnili navrhovatelia, ukázalo, že bolo nepravdepodobné, že dovoz z iných tretích krajín, ktorý spadá pod tento číselný znak, zahŕňa dotknutý výrobok. Komisia teda dospela k záveru – pričom súhlasila s navrhovateľmi –, že v prípade ostatných tretích krajín transakcie, ktoré sa týkali dotknutého výrobku, spadali pod číselný znak KN ex 7325 99 10 v rozsahu 0 %.

165    Tretia ťažkosť sa týkala mreží odvodňovacích žľabov. Tieto výrobky sú uvedené v údajoch Eurostatu zodpovedajúcich číselným znakom, ktoré sa používajú v prípade dotknutého výrobku. Ako sa však uvádza v odôvodnení 41 napadnutého nariadenia, boli vylúčené z prešetrovania. Na stanovenie objemu dumpingového dovozu teda bolo potrebné odpočítať od dostupných číselných údajov číselné údaje, ktoré možno priradiť k mrežiam odvodňovacích žľabov.

166    S cieľom vyriešiť túto ťažkosť Komisia – ktorá konala z vlastného podnetu – vychádzala z odhadu dovozu mreží odvodňovacích žľabov. Pri určovaní tohto odhadu uviedla priemerný predaj mreží odvodňovacích žľabov, ktorý uskutočnili čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania. Tento predaj predstavoval 10 % celkového dovozu použitého v prípade tohto obdobia. Tento percentuálny podiel bol uplatnený na číselné údaje získané v prípade dovozu zaznamenaného počas posudzovaného obdobia.

167    Po tomto vysvetlení kontextu prvej časti prvého žalobného dôvodu je potrebné poukázať na to, že žalobkyne v tejto časti uvádzajú tri výhrady týkajúce sa výpočtu, ktorý uskutočnila Komisia s cieľom stanoviť objem dumpingového dovozu.

168    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne vytýkajú Komisii, že bez overenia prijala údaje predložené navrhovateľmi, a to v rozpore s nestrannosťou, ktorou sa musí riadiť jej prístup v takomto konaní.

169    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia v prejednávanom prípade pri výpočte objemu dumpingového dovozu nielen použila údaje poskytnuté navrhovateľmi, ale skôr použila metódu, ktorú navrhli navrhovatelia, pričom na základe tejto metódy, ktorú medzitým potvrdila, dbala na to, aby sama vykonala výpočty, z ktorých vyplynuli číselné údaje, ktoré napokon použila.

170    Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré prijala metódu, ktorú navrhli navrhovatelia, minimálne v dvoch dokumentoch. V odôvodnení 122 predbežného nariadenia konkrétne uviedla, že „v podnete navrhovatelia vysvetlili svoju metódu, ktorou dospeli k údajom o dovoze na základe údajov Eurostatu obmedzených na dotknutý výrobok“ a že „vzhľadom na neexistenciu spoľahlivejšej metódy a údajov“ Komisia na základe toho podložila „určenie objemu dovozu dotknutého výrobku z [Čínskej ľudovej republiky]… touto metódou s využitím údajov Eurostatu, z ktorých boli vylúčené údaje o odvodňovacích žľaboch“, pričom „CCCME okrem toho neposkytla alternatívne údaje“. Okrem toho v odôvodneniach 110 a 111 napadnutého nariadenia Komisia najmä uviedla, že „poznamenala, že metóda, pomocou ktorej navrhovatelia dospeli k údajom o dovoze súvisiacim s dotknutým výrobkom počas posudzovaného obdobia, bola založená na údajoch Eurostatu“, pričom táto metóda je následne stručne opísaná, a spresnila, že „keďže Komisia nenašla žiadny iný alternatívny zdroj informácií, ktorý by presnejšie odrážal údaje o dovoze pre dotknutý výrobok, považovala metódu založenú na údajoch Eurostatu za najvhodnejšiu“.

171    Komisia teda preskúmala predmetnú metódu pred tým, ako ju použila, pričom vysvetlila, prečo ju považovala za primeranú. V odôvodnení 113 napadnutého nariadenia Komisia konkrétne zamietla žiadosť združenia ad hoc neprepojených dovozcov Free Castings Imports (FCI) a CCCME o vylúčenie číselného znaku KN 7325 99 10 alebo o zohľadnenie pomeru tohto číselného znaku pri výpočte objemu dovozu dotknutého výrobku, pričom uviedla, že „z analýzy dovozu v rámci tohto číselného znaku KN od uloženia predbežných opatrení do začiatku októbra 2017 vyplynul významný dovoz z [Čínskej ľudovej republiky] v objeme 6 796 ton pod kódom TARIC 7325991051, ktorý sa vzťah[oval] výlučne na dotknutý výrobok“, a že „preto [bolo] zrejmé, že dotknutý výrobok sa dováža[l] aj pod číselným znakom KN 7325 99 10“. V tejto súvislosti Komisia spresnila, že „nemala žiadne dôkazy o tom, že dovoz iných výrobkov pod týmto číselným znakom KN vykazoval rovnaký trend ako dotknutý výrobok od roku 2005“ a že „v dôsledku toho by použitie percentuálneho podielu počas posudzovaného obdobia nebolo spoľahlivé“.

172    Navyše je potrebné poukázať na to, že metóda výpočtu, ktorú navrhli navrhovatelia, nebola prijatá bez overenia zo strany Komisie. Komisia totiž 30. mája 2017 navštívila priestory zástupcov navrhovateľov. Po tomto overení dospela jednak k záveru, že navrhované rozdelenie medzi jednotlivé číselné znaky KN bolo najspoľahlivejším odhadom na určenie objemu dumpingového dovozu, a jednak k záveru, že tento odhad predstavoval objektívne zhodnotenie týchto údajov vzhľadom na neexistenciu podrobnejších údajov pochádzajúcich z iného zdroja.

173    Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť prvú výhradu vznesenú žalobkyňami, podľa ktorej Komisia „automaticky“ prijala metódu, ktorú navrhli navrhovatelia.

174    Žalobkyne uvádzajú druhú výhradu, podľa ktorej údaje použité Komisiou spočívajú na neodôvodnených a neprimeraných predpokladoch, ktoré nie sú založené na nijakom nespornom dôkaze, čo Komisia podľa ich názoru navyše sama uznala.

175    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v rozpore s tým, čo uvádzajú žalobkyne, Komisia neuznala, že metóda výpočtu objemu dovozu, ktorú použila, alebo dovozné ceny vyplývajúce z tejto metódy boli nesprávne, neprimerané alebo nespoľahlivé.

176    Je pravda, že Komisia v odôvodnení 126 predbežného nariadenia, na ktoré odkazujú žalobkyne, uviedla, že „keďže tieto údaje vychádzajú zo štatistík dovozu a podrobný sortiment druhov výrobku nie je známy, vývoj cien nie je úplne spoľahlivý“.

177    Toto uznanie však znamená len to, že použitá metóda neviedla – ako uvádza Komisia – k takému podrobnému výsledku, ako by si želala, a nevyplýva z neho, že podľa názoru tejto inštitúcie údaje získané pomocou tejto metódy boli úplne nespoľahlivé a nemohli sa vôbec použiť pri vypracúvaní napadnutého nariadenia.

178    Prináleží teda žalobkyniam, ak chcú napadnúť spoľahlivosť údajov týkajúcich sa objemu dumpingového dovozu, ktoré použila Komisia, aby podložili svoje tvrdenia dôkazmi spôsobilými konkrétne spochybniť hodnovernosť metódy alebo údajov, ktoré použila táto inštitúcia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2019, Jinan Meide Casting/Komisia, T‑650/17, EU:T:2019:644, bod 357 (neuverejnený)].

179    V tejto súvislosti žalobca, ak chce mať v konaní úspech, nemôže len predložiť alternatívne číselné údaje, napríklad číselné údaje získané na základe údajov pochádzajúcich od colných orgánov krajiny, z ktorej boli sporné výrobky dovezené, ale musí predložiť dôkazy spôsobilé spochybniť údaje poskytnuté Komisiou [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2019, Jinan Meide Casting/Komisia, T‑650/17, EU:T:2019:644, bod 357 (neuverejnený)].

180    Okrem toho treba pripomenúť, že Komisia disponuje pri analýze údajov vrátane údajov, ktoré poskytol Eurostat, širokou mierou voľnej úvahy (rozsudok z 23. septembra 2015, Schroeder/Rada a Komisia, T‑205/14, EU:T:2015:673, bod 41).

181    V prejednávanom prípade žalobkyne spochybňujú päť predpokladov, z ktorých Komisia vychádzala pri výpočte objemu dovozu na základe údajov Eurostatu.

182    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v súvislosti s každou z týchto sporných otázok žalobkyne dostali počas prešetrovania vysvetlenia týkajúce sa metódy použitej pri vypracúvaní odhadov, na ktorých boli založené úpravy údajov Eurostatu týkajúcich sa dovozu, ktoré vykonala Komisia.

183    Žalobkyne konkrétne v prvom rade popierajú, že objem dovozu dotknutého výrobku so zreteľom na celkový objem dovozu deklarovaného pod bývalým číselným znakom KN ex 7325 10 99 (nekujná liatina) od roku 2009 do roku 2013 stabilne dosahoval 30 % a potom zostal od roku 2013 nezmenený.

184    V tejto súvislosti bolo vysvetlené, že približne 30 % z celkového dovozu deklarovaného pod bývalým číselným znakom KN ex 7325 10 99 sa týkalo dotknutého výrobku. Podľa Komisie sa tento odhad mohol považovať za konzervatívny, keď platili antidumpingové opatrenia z roku 2005. V tom čase bol pre tento výrobok určený desaťmiestny číselný znak integrovaného colného sadzobníka Európskej únie (TARIC), vďaka čomu Komisia a colné orgány mohli zistiť presné sumy.

185    Takto bolo vysvetlené, že percentuálny podiel 30 %, ktorý použila Komisia, zodpovedal percentuálnemu podielu, ktorý bol zistený po prijatí nariadenia č. 1212/2005, keď sa po prvý raz uplatnili antidumpingové clá na dovoz liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Následne Komisia použila tento percentuálny podiel v tomto konaní, keďže nebol k dispozícii spoľahlivejší odhad.

186    V druhom rade žalobkyne napádajú uplatnenie percentuálneho podielu 30 %, ktorý vyplýva z odhadu údajov týkajúcich sa dovozu z Čínskej ľudovej republiky do všetkých krajín, z ktorých pochádzal dovoz zohľadnený v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia.

187    V tejto súvislosti bolo vysvetlené, že odhad 30 % bol uplatnený na ostatné tretie krajiny, lebo neexistovali osobitné údaje týkajúce sa týchto krajín, pričom jediné informácie, ktoré sa dali získať, boli informácie zhromaždené vďaka zavedeniu antidumpingových opatrení týkajúcich sa len dovozu z Čínskej ľudovej republiky nariadením č. 1212/2005.

188    V treťom rade žalobkyne spochybňujú predpoklad, že objem dovozu dotknutého výrobku so zreteľom na celkový objem dovozu zaznamenaného pod bývalým číselným znakom KN ex 7325 10 zostal od roku 2013 nezmenený.

189    V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že pri výpočte objemu dovozu vzťahujúceho sa na dotknutý výrobok, ktorý bol zaznamenaný od roku 2014 pod všeobecným číselným znakom KN ex 7325 10, vychádzala z pomeru tvoreného týmto dovozom v troch čiastkových číselných znakoch, ktoré pred rokom 2014 poskytovali presnejšie údaje o tomto výrobku, pričom boli samostatne uvedené údaje o Čínskej ľudovej republike, Indickej republike a ostatných tretích krajinách (pozri bod 159 vyššie).

190    V štvrtom rade žalobkyne spochybňujú predpoklad, že absolútny objem dovozu z Čínskej ľudovej republiky, ktorý bol uskutočnený pod číselným znakom KN ex 7325 99 10 (kujná liatina) a netýka sa dotknutého výrobku, zostal od roku 2004 neznemený.

191    V tejto súvislosti Komisia vysvetlila metodiku použitú pri výpočte objemu dovozu z Čínskej ľudovej republiky uskutočneného pod číselným znakom KN ex 7325 99 10, ktorá spočívala v určení roka, počas ktorého sa dovoz prešetrovaného výrobku začal pod týmto číselným znakom v dotknutej tretej krajine, a v porovnaní počtu dovozov zaznamenaných pod týmto číselným znakom v roku, ktorý predchádzal tomuto referenčnému roku, s počtom dovozov pripadajúcich na posudzované obdobie s cieľom určiť objem dovozu dotknutého výrobku zaznamenaného pod číselným znakom KN ex 7325 99 10 počas posudzovaného obdobia, ktorý zodpovedá rozdielu (pozri body 162 až 164 vyššie).

192    Napokon v piatom rade žalobkyne spochybňujú predpoklad, že percentuálny podiel dovozu mreží odvodňovacích žľabov z Číny so zreteľom na celkový dovoz z Číny zostal od roku 2013 nezmenený a je zhodný s percentuálnym podielom dovozu mreží odvodňovacích žľabov čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky so zreteľom na ich celkový dovoz. V tejto súvislosti žalobkyne tiež spochybňujú predpoklad, že tretie krajiny nevyvážajú mreže odvodňovacích žľabov, lebo – pokiaľ sa žalobkyne nemýlia – tretie krajiny zrejme neboli vylúčené. Ak došlo k vylúčeniu, predpokladom, ktorý by bol podľa žalobkýň rovnako neodôvodnený, bolo, že percentuálny podiel dovozu mreží odvodňovacích žľabov z tretích krajín vzhľadom na ich celkový dovoz bol od roku 2013 stabilný a zhodný s percentuálnym podielom dovozu mreží odvodňovacích žľabov čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

193    Pokiaľ ide o túto poslednú uvedenú námietku, Komisia vysvetlila, že vzhľadom na to, že nemala k dispozícii informácie o objeme dovozu mreží odvodňovacích žľabov, ktoré bolo potrebné vylúčiť z dotknutého výrobku, vychádzala z percentuálneho podielu mreží odvodňovacích žľabov, ktoré doviezli určití výrobcovia zaradení do vzorky počas prešetrovania. Komisia vo svojej odpovedi na otázky Všeobecného súdu uviedla, že v tejto súvislosti vychádzala z údajov od vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov a z údajov od vzorky indických vyvážajúcich výrobcov týkajúcich sa obdobia prešetrovania. Tento odhad bol následne použitý na všetky dovozy, teda na dovozy z Čínskej ľudovej republiky, z Indickej republiky a z iných tretích krajín.

194    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobkyne vo svojich námietkach neuviedli nijaké dôkazy, ktoré by umožnili spochybniť spoľahlivosť týchto odhadov, lebo v podstate nespochybňujú spoľahlivosť odhadov, z ktorých Komisia vychádzala, ale skôr ich uplatnenie na obdobie po období, ktorého sa týkajú údaje, z ktorých vyplynuli tieto odhady (prvý, tretí, štvrtý a piaty predpoklad, ktoré sú uvedené v bodoch 183, 188, 190 a 192 vyššie), alebo ich uplatnenie na iné krajiny, než je krajina, z ktorej pochádzali údaje, z ktorých vyplynul odhad (druhý predpoklad uvedený v bode 186 vyššie a piaty predpoklad uvedený v bode 192 vyššie).

195    Komisia pritom uviedla, že nemá k dispozícii presnejšie a novšie údaje, ktoré by boli rovnako spoľahlivé alebo spoľahlivejšie.

196    V takom kontexte, ktorý sa vyznačuje po prvé neexistenciou presnejších a novších informácií, ktoré by boli rovnako spoľahlivé alebo spoľahlivejšie, a po druhé primeranosťou a prijateľnosťou odhadov, ktoré predložila Komisia, ktoré vyplývajú z vysvetlení poskytnutých Komisiou s cieľom odôvodniť ich uplatnenie, je potrebné vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanej Komisii zamietnuť druhú výhradu žalobkýň, podľa ktorej údaje použité Komisiou spočívajú na neodôvodnených a neprimeraných predpokladoch, ktoré nie sú založené na nijakom nespornom dôkaze.

197    V rámci svojej tretej výhrady žalobkyne v podstate uvádzajú, že neexistencia spoľahlivejších alternatívnych údajov je spôsobená nedostatkom starostlivosti a nečinnosťou Komisie, ktoré by podľa ich názoru mali viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia.

198    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry je Komisia povinná z úradnej povinnosti skúmať všetky dostupné informácie, keďže jej úloha v antidumpingovom konaní nie je úlohou rozhodcu, ktorého právomoci sa obmedzujú na rozhodovanie iba s ohľadom na informácie a dôkazy predložené účastníkmi konania. V tejto súvislosti treba poznamenať, že základné nariadenie vo svojom článku 6 ods. 3 a 4 splnomocňuje Komisiu, aby od členských štátov žiadala predložiť informácie a vykonať potrebné inšpekcie a kontroly (rozsudok z 22. marca 2012, GLS, C‑338/10, EU:C:2012:158, bod 32).

199    Pri stanovení rozsahu požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na Komisiu, je však potrebné zohľadniť obmedzenia týkajúce sa času, ktorý má Komisia k dispozícii, najmä vzhľadom na procesné lehoty, ktoré nemusia postačovať na uskutočnenie preverovaní, kontrol a vyšetrovaní, ktoré by sa mohli plánovať [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2019, Jinan Meide Casting/Komisia, T‑650/17, EU:T:2019:644, bod 408 (neuverejnený)].

200    Okrem toho treba vziať do úvahy, či plánované údaje môžu s dostatočne veľkou mierou pravdepodobnosti viesť k spoľahlivejším výsledkom, než sú výsledky získané v príslušných lehotách [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2019, Jinan Meide Casting/Komisia, T‑650/17, EU:T:2019:644, bod 410 (neuverejnený)].

201    V prejednávanom prípade sa zdá, že Komisia rešpektovala judikatúru spomenutú v bodoch 198 až 200 vyššie, z ktorej jej vyplýva povinnosť využiť všetky zdroje, ktoré má k dispozícii.

202    Pokiaľ totiž ide o informácie, ktoré sa podľa žalobkýň dali získať od vnútroštátnych colných orgánov, je potrebné poukázať na to, že – ako uviedla Komisia – aj keď jej to základné nariadenie dovoľuje, bolo by neprimerané vyžadovať od tejto inštitúcie, aby získala zoznamy dovozov s rozpisom jednotlivých transakcií od colných orgánov všetkých členských štátoch a preskúmala ich s cieľom určiť, či ich možno vziať do úvahy, a následne zostavila údaje o dotknutom výrobku za štyri roky pre celú Úniu.

203    Žalobkyne vo svojich písomných vyjadreniach uvádzajú dve tvrdenia, ktorými spochybňujú správanie Komisie v súvislosti s vyhľadávaním spoľahlivých informácií.

204    V prvom rade žalobkyne tvrdia, že Komisia mohla získať určité podrobnejšie údaje od vnútroštátnych colných orgánov s cieľom overiť spoľahlivosť sformulovaných predpokladov a následne uplatniť výsledky tejto analýzy na všetky údaje.

205    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že také informácie nie sú okamžite dostupné, ale museli by sa tiež získať ad hoc od príslušných vnútroštátnych orgánov. Komisia by potom na to, aby mohla zostaviť vzorku údajov, musela počkať na odpoveď týchto orgánov, v ktorej poskytnú požadované údaje. Taký postup by však predstavoval značnú investíciu, pokiaľ ide o pracovnú záťaž, a vyžadoval by si značnú dobu, keďže tieto dve aspekty treba uviesť do súvislosti so striktnými procesnými lehotami uloženými Komisii, ako je to uvedené v bode 199 vyššie.

206    Okrem toho taká vzorka transakcií by tiež mohla vyvolať otázky, pokiaľ ide o reprezenatívnosť vybraných transakcií, a tiež vyvolať pochybnosti o ich relevantnosti, lebo by neumožnila presne vypočítať objem dovozu vzťahujúceho sa na dotknutý výrobok.

207    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že Komisia sa mohla obrátiť na dovozcov a zaslať im dotazníky, pričom odpovede na ne by jej umožnili overiť spoľahlivosť použitých údajov a vykonať opravy.

208    Žalobkyne uvádzajú, že inštitúcie Únie využili tento zdroj informácií v iných antidumpingových prešetrovaniach, ako je prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 430/2013 z 13. mája 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa Indonézie (Ú. v. EÚ L 129, 2013, s. 1).

209    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako uviedla Komisia – v prejednávanom prípade nebolo možné získať spoľahlivejšie údaje od dovozcov. V prvom rade 28 dovozcov, ktorí sa prihlásili počas prešetrovania, poskytlo vo svojich odpovediach na dotazník obsiahnutý v prílohe II oznámenia o začatí prešetrovania celkový číselný údaj preukazujúci objem dovozu vzťahujúceho sa na dotknutý výrobok, ktorý sa týkal len dovozu z Čínskej ľudovej republiky a Indickej republiky, pričom prešetrovanie sa týkalo týchto dvoch krajín. Tieto údaje následne v prejednávanom prípade neboli rozdelené podľa číselných znakov KN prešetrovaného výrobku. Napokon tieto odpovede sa podarilo overiť len v prípade troch dovozcov zaradených do vzorky, ktorí odpovedali na dotazník. Nie je pritom preukázané, že títo dovozcovia boli dostatočne reprezentatívni pre všetkých dovozcov prešetrovaného výrobku. Komisia totiž uviedla, že trh bol rozdrobený a vyznačoval sa veľkým počtom malých a stredných podnikov a že v takom kontexte nebolo vylúčené, že sa neprihlásili mnohí iní nezávislí dovozcovia pôsobiaci na trhu, ktorí nemali priamy záujem na spolupráci pri prešetrovaní.

210    Je teda potrebné konštatovať, že v prejednávanom prípade sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že obmedzila svoje posúdenie, pokiaľ ide o výpočet objemu dovozu vzťahujúceho sa na dotknutý výrobok, na údaje vyplývajúce z databázy Eurostatu, ktoré boli upravené na základe odôvodnených predpokladov a vyjadrovali primeraný odhad skutočných číselných údajov týkajúcich sa uvedeného dovozu.

211    Prvú časť teda treba zamietnuť.

–       O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa makroekonomických ukazovateľov, ktoré Komisia použila na stanovenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie

212    V rámci druhej časti žalobkyne spochybňujú spoľahlivosť makroekonomických ukazovateľov, ktoré Komisia použila na stanovenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

213    Na úvod je potrebné poukázať na to, že – ako bolo objasnené v odpovediach účastníkov konania na otázky Všeobecného súdu – Komisia posúdila makroekonomické ukazovatele pre výrobné odvetvie Únie ako celok.

214    V tejto súvislosti Komisia vychádzala z rôznych typov údajov. V prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky (ďalej len „výrobcovia zaradení do vzorky“) Komisia vzala do úvahy údaje, ktoré oznámili títo výrobcovia a ktoré Komisia overila. V prípade ostatných výrobcov z Únie, ktorí podali podnet, na základe ktorého sa začalo prešetrovanie, alebo ktorí ho podporili (ďalej len „ostatní navrhovatelia“), Komisia vychádzala z údajov, ktoré získala z odpovedí na dotazníky vrátené týmito podnikmi. Napokon v prípade zvyšných výrobcov z Únie (ďalej len „zvyšní výrobcovia“) Komisia použila odhady, ktoré v súvislosti s týmito výrobcami poskytli navrhovatelia.

215    V prejednávanom prípade žalobkyne uvádzajú šesť výhrad, s ktorými Komisia nesúhlasí.

216    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne vytýkajú Komisii, že neaktualizovala údaje o ostatných navrhovateľoch, ktoré mala k dispozícii.

217    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa odôvodnenia 136 napadnutého nariadenia údaje o ostatných navrhovateľoch vyplynuli z ich odpovedí na dotazník, ktorý im zaslala Komisia, pričom tieto údaje boli zostavené navrhovateľmi a „aktualizovali [sa], aby pokrývali obdobie prešetrovania“. Komisia predložila list, ktorý zaslala CCCME v stredu 14. júna 2017 a v ktorom uviedla, že navrhovatelia zostavili údaje na základe odpovedí na dotazník, ktoré overila Komisia, ako aj informácií získaných e‑mailom od výrobcov, ktorí podali alebo podporili podnet. Vedľajší účastníci konania zasa uviedli, že tieto údaje boli aktualizované s cieľom vylúčiť údaje o mrežiach odvodňovacích žľabov a začleniť posledné dostupné štvrťročné údaje.

218    Keďže žalobkyne neuviedli nijaký dôkaz spôsobilý spochybniť tieto tvrdenia, prvú výhradu treba zamietnuť.

219    V rámci svojej druhej výhrady žalobkyne napádajú napadnuté nariadenie z dôvodu, že Komisia sa pri jeho prijímaní neopierala o skutočné údaje, ale o odhady, pokiaľ ide o zvyšných výrobcov.

220    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že základné nariadenie nepriznáva Komisii prešetrovacie právomoci, ktoré by jej umožnili prinútiť podniky zúčastniť sa na prešetrovaní alebo predložiť informácie. Komisia sa teda musí spoľahnúť na to, že subjekty s ňou budú dobrovoľne spolupracovať a poskytnú jej potrebné informácie v určených lehotách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Yuanping Changyuan Chemicals/Rada, T‑310/12, neuverejnený, EU:T:2015:295, bod 152 a citovanú judikatúru).

221    V takej situácii je potrebné overiť, či sa Komisia v prejednávanom prípade starostlivo usilovala získať skutočné údaje pred tým, ako použila odhady vytvorené na základe informácií, ktoré mohla získať.

222    V oznámení o začatí prešetrovania Komisia vyzvala výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú dotknutý výrobok, aby sa zúčastnili na antidumpingovom konaní, a každú zainteresovanú stranu, aby do 21 dní po dni uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania oznámila svoj názor na výber vzorky výrobcov z Únie.

223    Komisia následne výslovne informovala navrhovateľov a iných známych výrobcov v Únii o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

224    Komisia po tom, čo konštatovala, že údaje, ktoré poskytli navrhovatelia, sa týkali len ich vlastnej situácie, e‑mailom zo 16. mája 2017 požiadala zástupcov navrhovateľov, aby jej poskytli makroekonomické údaje týkajúce sa výrobného odvetvia ako celku.

225    Za týchto podmienok nemožno vytýkať Komisii, že vychádzala z odhadov, ktoré poskytli navrhovatelia, pokiaľ ide o zvyšných výrobcov, keďže cieľom bolo získať obraz o výrobnom odvetví Únie ako celku v súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia.

226    Okrem toho, ako poznamenávajú vedľajší účastníci konania, použitie odhadov môže byť v antidumpingových konaniach nevyhnutné, ak sa niektorí výrobcovia rozhodnú nespolupracovať alebo ak – ako to bolo v prejednávanom prípade – v čase, keď boli makroekonomické údaje zhromaždené, niektorí výrobcovia z Únie ukončili výrobu alebo zanikli.

227    Navyše je potrebné pripomenúť, že tieto odhady nie sú domnienky a že navrhovatelia sa riadili metódou výpočtu, ktorú overila Komisia, ktorá po tomto overení požiadala o vykonanie zmien. V tejto súvislosti vedľajší účastníci konania poukázali na to, že – na rozdiel od návrhu navrhovateľov, aby sa odhadla skutočná výroba dotknutých subjektov –Komisia sa rozhodla použiť namiesto toho výrobnú kapacitu týchto výrobcov, čo zvýšilo celkovú výrobu Únie a znížilo nárast podielov na trhu, ktoré získali čínski vyvážajúci výrobcovia. Vedľajší účastníci konania z toho vyvodzujú – pričom im nikto neprotirečí –, že toto rozhodnutie, ktoré prijala Komisia, spôsobilo zníženie ukazovateľa ujmy v prospech čínskych vyvážajúcich výrobcov.

228    Druhú výhradu teda treba zamietnuť.

229    V rámci svojej tretej výhrady žalobkyne tvrdia, že údaje použité Komisiou boli bez vysvetlenia podstatne revidované.

230    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zo spisu a z odpovedí účastníkov konania na otázky Všeobecného súdu vyplýva, že Komisia revidovala makroekonomické údaje takto.

231    Dňa 7. apríla 2017 Komisia listom požiadala zástupcov navrhovateľov, aby jej najneskôr k 12. máju 2017 poskytli určité makroekonomické údaje za posudzované obdobie. Dňa 12. mája 2017 zástupcovia navrhovateľov e‑mailom zaslali tabuľku obsahujúcu makroekonomické údaje.

232    Dňa 15. mája 2017 si Komisia e‑mailom vyžiadala nedôvernú verziu tohto dokumentu. Dňa 16. mája 2017 zaslala ďalší e‑mail, ktorým požiadala o oznámenie verzie obsahujúcej makroekonomické údaje výrobného odvetvia Únie ako celku s vylúčením mreží odvodňovacích žľabov. Dňa 24. mája 2017 Komisia opäť zaslala e‑mail zástupcom navrhovateľov, ktorým ich požiadala o zaslanie vyžiadaných údajov do 29. mája 2017 a o súhlas s overením týchto údajov v ich priestoroch 30. mája 2017.

233    Dňa 29. mája 2017 zástupcovia navrhovateľov poskytli e‑mailom novú verziu tabuľky obsahujúcej makroekonomické údaje (ďalej len „druhá verzia makroekonomických ukazovateľov“). Komisia overila tieto údaje 30. mája 2017. Počas overovania na mieste navrhovatelia predložili úplnejšie informácie o údajoch týkajúcich sa výrobcov zaradených do vzorky, ktoré odôvodnili aktualizáciu číselných údajov. Okrem toho Komisia uviedla, že údaje nachádzajúce sa v druhej verzii makroekonomických ukazovateľov obsahovali konsolidované údaje týkajúce sa zvyšných výrobcov, ale že navrhovatelia neboli schopní overiť súlad medzi týmito údajmi a listinnými dôkazmi v lehote určenej pre overovanie na mieste. Overovací tím preto požiadal navrhovateľov, aby rozpísali údaje podľa známych výrobcov a následne predložili aktualizovanú tabuľku.

234    Dňa 1. júna 2017 zástupcovia navrhovateľov poskytli e‑mailom novú nedôvernú verziu makroekonomických údajov (ďalej len „tretia verzia makroekonomických ukazovateľov“), ktorá zahŕňala žiadosti Komisie. Podľa žalobkýň sa táto verzia podstatne odlišuje od predchádzajúcej verzie. CCCME e‑mailom požiadalo Komisiu, aby vysvetlila dôvody tohto rozdielu. Komisia e‑mailom odpovedala, že išlo o aktualizáciu údajov po overovaní uskutočnenom 30. mája 2017. Dňa 2. júna 2017 Komisia e‑mailom požiadala o umožnenie vykonania overenia aktualizovaných tabuliek v priestoroch zástupcov navrhovateľov v ten istý deň. Navrhovatelia s tým e‑mailom súhlasili.

235    Po tomto overení navrhovatelia v ten istý deň poskytli Komisii štvrtú verziu makroekonomických ukazovateľov na USB kľúči. Dňa 12. júna 2017 zástupcovia navrhovateľov opäť zaslali štvrtú verziu makroekonomických ukazovateľov, ale tento raz e‑mailom, a to v dôvernej a nedôvernej verzii. Vedľajší účastníci konania uviedli, že tretia verzia makroekonomických ukazovateľov, ktorá bola preskúmaná počas overovania na mieste, omylom obsahovala údaje o výrobe mreží odvodňovacích žľabov dvoch výrobcov a že bola upravená na mieste. Navyše uvádzajú, že štvrtá verzia tiež zohľadňovala doplňujúce informácie o iných výrobcoch získané v tento deň od výrobného odvetvia Únie.

236    Komisia ďalej uvádza, že po predložení pripomienok FCI 21. júna 2017 boli k štvrtej verzii makroekonomických ukazovateľov doplnené údaje výrobcu Únie, ktoré omylom vynechali navrhovatelia.

237    Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné konštatovať, že žalobkyne dostali odpoveď na svoj e‑mail uvedený v bode 234 vyššie, v ktorom požiadali Komisiu, aby vysvetlila, prečo existoval rozdiel medzi druhou a treťou verziou makroekonomických ukazovateľov.

238    Okrem toho treba poukázať na to, že vzhľadom na obsah spisu a vysvetlenia poskytnuté v odpovediach účastníkov konania na otázky Všeobecného súdu uskutočnené revízie mali za cieľ doplniť, spresniť, a teda zvýšiť spoľahlivosť údajov. Ako zdôraznili vedľajší účastníci konania, niektoré z opísaných revízií sa uskutočnili práve s cieľom zohľadniť námietky, ktoré vzniesli zainteresované strany a ktoré akceptovala Komisia. Bolo teda potrebné jednak doplniť údaje o ďalšom výrobcovi Únie, ktoré navrhovatelia vynechali, a jednak vylúčiť údaje, ktoré sa týkali mreží odvodňovacích žľabov, pričom Komisia súhlasila s ich vylúčením z definície prešetrovaného výrobku.

239    Za týchto podmienok treba tretiu výhradu zamietnuť.

240    V rámci štvrtej výhrady žalobkyne tvrdia, že zoznam zdrojov, ktoré použila Komisia pri výpočte makroekonomických ukazovateľov, je nekoherentný, lebo obsahuje údaje, ktoré – ako napríklad investície – nemožno vziať do úvahy, keďže nepredstavujú makroekonomický ukazovateľ.

241    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako bolo uvedené v bode 214 vyššie – Komisia vychádzala z rôznych typov údajov v závislosti od kategórie dotknutých výrobcov z Únie. Zdá sa teda, že predmetný zoznam, ktorý je nazvaný „Doplňujúce listinné dôkazy“, nezahŕňa všetky zdroje, ktoré boli použité, ale má len doplňujúci charakter so zreteľom na všetky údaje, ktoré boli použité.

242    Okrem toho, pokiaľ ide o obsah tohto zoznamu, ako uviedli žalobkyne, sú v ňom spomenuté tri dokumenty nazvané „[názov spoločnosti] reinvestície“. Tento počet dokumentov, ktoré spochybňujú žalobkyne, je však obmedzený so zreteľom na všetky dokumenty, ktoré obsahuje predmetný zoznam. Minimálne 13 dokumentov z celkového počtu 22 dokumentov uvedených v zozname, pričom niektoré z nich sa týkajú navrhovateľov a iné iných výrobcov z Únie, sa teda vzťahuje na „aktíva“, „aktíva a investície“, „finančné súvahy“, „finančné správy“, „zamestnávanie“, „nepriame pracovné miesta“ a „pracovné miesta“, ktoré sú relevantné pre stanovenie makroekonomických údajov.

243    Napokon navrhovatelia v pripomienkach, ktoré predložili počas prešetrovania, poskytli doplňujúce údaje o zdrojoch použitých pri výpočte makroekonomických ukazovateľov, pričom uviedli:

„Zhromaždili sme údaje o navrhovateľoch a podnikoch, ktoré podporili podnet, na základe ich účtov. V prípade ostatných podnikov navrhovatelia sformulovali odhady na základe použitia údajov z finančných súvah týchto iných podnikov, internetových stránok, článkov v tlači a svojich poznatkov o trhu.“

244    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba štvrtú výhradu zamietnuť.

245    V rámci piatej výhrady žalobkyne vytýkajú Komisii, že navštívila kancelárie zástupcov navrhovateľov len s cieľom overiť údaje, ktoré poskytli navrhovatelia. Uvádzajú, že Komisia mohla napríklad kontaktovať zvyšných výrobcov a požiadať ich, aby potvrdili odhady, ktoré sa ich týkali, alebo aby sa k nim vyjadrili.

246    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa článku 6 ods. 8 základného nariadenia je potrebné v miere, v akej je to možné, skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.

247    V reakcii na iné tvrdenia, ktoré uviedli žalobkyne, už bolo uvedené, že Komisia nemala prešetrovacie právomoci, ktoré by jej umožnili prinútiť podniky zúčastniť sa na prešetrovaní alebo predložiť informácie, ale sa musela spoľahnúť na to, že subjekty s ňou budú dobrovoľne spolupracovať a poskytnú jej potrebné informácie (bod 220 vyššie).

248    V prejednávanom prípade Komisia vyzvala výrobcov z Únie, ktorí vyrábali dotknutý výrobok, aby sa zúčastnili na prešetrovaní (pozri body 222 a 223 vyššie). Len navrhovatelia však poskytli informácie potrebné na výpočet makroekonomických ukazovateľov. V tomto kontexte sa Komisia obrátila na navrhovateľov so žiadosťou o údaje týkajúce sa výrobcov z Únie, ktorí nespolupracovali na prešetrovaní, a dostala od nich odhady, ktoré sa ich týkali (bod 224 vyššie).

249    Článok 16 ods. 1 základného nariadenia dovoľuje Komisii v prípade potreby vykonať overovanie na mieste s cieľom overiť poskytnuté informácie.

250    Z toho teda vyplýva, že Komisia bola oprávnená vykonať overovanie na mieste u pôvodcov predmetných informácií s cieľom overiť presnosť poskytnutých informácií, pričom v prejednávanom prípade tieto informácie pochádzali od navrhovateľov.

251    Pokiaľ ide o skutočnosť, že toto overovanie bolo vykonané v priestoroch zástupcov navrhovateľov, je potrebné poukázať na to, že Komisia už na začiatku konania požiadala navrhovateľov – prostredníctvom ich zástupcov –, aby uchovávali všetky „doklady a pracovné listy použité pri príprave odpovedí na tento list, ako aj pre makroekonomické údaje uvedené v podnete za roky 2013 až 2015“.

252    Z praktických dôvodov bolo prijateľné, aby Komisia navštívila kancelárie zástupcov navrhovateľov s cieľom nahliadnuť – na účely kontroly – do listín, z ktorých pochádzali údaje poskytnuté navrhovateľmi, vzhľadom na potrebu, aby analýzy boli založené na spoľahlivých a hodnoverných údajoch.

253    Preto je potrebné zamietnuť piatu výhradu.

254    V rámci šiestej výhrady žalobkyne vytýkajú Komisii, že presne neoznačila dôkazy, ktoré boli predmetom overovania.

255    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia počas konania uviedla, že overovanie z 30. mája 2017 sa týkalo „údajov o makroekonomických ukazovateľoch, ktoré boli poskytnuté (zdrojové dokumenty použité v súvislosti s oznámenými údajmi, spôsob zostavenia údajov, spôsob získania určitých číselných údajov spomenutých v podnete v súvislosti so spotrebou a dovozom atď.)“, a teda v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, označila dôkazy, ktorých sa týkalo overovanie.

256    Keďže táto informácia bola oznámená žalobkyniam, túto výhradu treba zamietnuť, a preto treba zamietnuť aj druhú časť prvého žalobného dôvodu ako celok.

–       O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa ziskovosti výrobcov z Únie

257    V rámci tretej časti žalobkyne spochybňujú číselné údaje, ktoré použila Komisia na preukázanie poklesu, ktorým sa podľa nej vyznačuje vývoj ziskovosti výrobcov z Únie počas rokov predchádzajúcich prešetrovaniu.

258    V odôvodnení 162 predbežného nariadenia Komisia uviedla, že ziskovosť výrobcov z Únie sa v roku 2006 pohybovala približne na úrovni 10 %, v prvom roku posudzovaného obdobia, teda v roku 2013, bola 5,3 % a počas tohto obdobia sa ďalej znižovala.

259    V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú tri výhrady, s ktorými Komisia nesúhlasí.

260    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia oznámila číselné údaje použité pri výpočte ziskovosti výrobného odvetvia Únie bezdôvodne, keďže jediné údaje, ktoré získala od výrobného odvetvia Únie, boli oznámené 2. októbra 2017, teda po prijatí predbežného nariadenia a viac ako päť mesiacov po overovaní uskutočnenom v priestoroch zástupcov navrhovateľov.

261    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že táto výhrada nemá nijaký skutkový základ.

262    Údaje o ziskovosti za roky 2006 až 2012 totiž boli v každom prípade poskytnuté Komisii 11. mája 2017, teda jednak pred prijatím predbežného nariadenia a jednak pred overovaním na mieste, ktoré sa uskutočnilo 30. mája a 2. júna 2017. E‑mail, ktorým boli tieto údaje poskytnuté, predložila Komisia, ktorá vysvetlila, že tento dokument predložili navrhovatelia z vlastnej iniciatívy v dôvernej verzii, a preto nebol založený do spisu dostupnému zainteresovaným stranám, ale len do časti spisu, ktorá bola vyhradená Komisii. Táto inštitúcia tiež uviedla, že dokument z 2. októbra 2017, ktorý zaslali navrhovatelia, bol len verziou dokumentu z 11. mája 2017, ktorá bola dostupná zainteresovaným stranám.

263    Pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, je zrejmé, že bola vypočítaná na základe odpovedí vzorky výrobcov z Únie na dotazník, ktorý im zaslala Komisia, ktorý jej mal byť vrátený do 22. februára 2017, teda pred prijatím predbežného nariadenia.

264    Prvú výhradu teda treba zamietnuť.

265    V rámci druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že v dokumente z 2. októbra 2017, spomenutom v bode 260 vyššie, sa nenachádzajú nijaké informácie o použitých zdrojoch.

266    V tejto súvislosti stačí uviesť, že zdroje, ktoré použili navrhovatelia na stanovenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie od roku 2006 do roku 2012 v dokumente z 11. mája 2017, ktoré si vyžiadali žalobkyne, nie sú relevantné pre preskúmanie zákonnosti posúdenia mikroekonomických ukazovateľov zo strany Komisie. Ako totiž zdôraznila Komisia, napriek zmienke o úrovni ziskovosti výrobného odvetvia Únie v roku 2006 v odôvodnení 162 predbežného nariadenia, pri posudzovaní jej vývoja sa vychádzala jedine zo ziskovosti výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia (od 1. januára 2013 do 30. septembra 2016), ako to vyplýva z odôvodnenia 168 uvedeného nariadenia.

267    Táto výhrada je teda neúčinná a z toho istého dôvodu je neúčinná aj tretia výhrada, ktorú uvádzajú žalobkyne, podľa ktorej číselným údajom, ktoré použila Komisia, odporujú číselné údaje spomenuté v žiadosti o preskúmanie, ktorú podalo výrobné odvetvie Únie v roku 2010 v súvislosti so skončením platnosti antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 1212/2005.

268    Údaje o ziskovosti výrobného odvetvia Únie, o ktoré išlo v tejto žiadosti o preskúmanie, sa totiž nevyhnutne týkali rokov pred rokom 2010. Ako je pritom uvedené v bode 266 vyššie, hoci Komisia v odôvodnení 162 predbežného nariadenia spomenula rok 2006, relevantnými údajmi, na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie, boli údaje týkajúce sa posudzovaného obdobia, teda obdobia od 1. januára 2013 do 30. septembra 2016.

269    V každom prípade, ako uviedli vedľajší účastníci konania, ziskovosť odhadovaná v rámci prešetrovania bola založená na údajoch od vzorky výrobcov z Únie, zatiaľ čo priemerná ziskovosť, ktorú oznámilo výrobné odvetvie Únie vo svojej žiadosti o preskúmanie podanej v súvislosti so skončením platnosti antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 1212/2005, bola založená na údajoch šiestich ďalších výrobcov.

270    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť tretiu časť prvého žalobného dôvodu.

–       O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa vzorky výrobcov z Únie

271    V rámci štvrtej časti žalobkyne spochybňujú výber výrobcov z Únie, ktorý uskutočnila Komisia, na vytvorenie vzorky, na základe ktorej Komisia posúdila účinky dumpingového dovozu.

272    V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú dve výhrady, s ktorými Komisia nesúhlasí.

273    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia účinným spôsobom nevyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predbežnej vzorke.

274    CCCME totiž podľa žalobkýň získalo 18. januára 2017 – po tom, čo v tejto súvislosti kontaktovalo Komisiu – prístup jednak k dokumentu datovanému z 12. decembra 2016, nazvanému „Návrh vzorky výrobcov z Únie“, ktorý obsahoval vzorku troch výrobcov z Únie, a jednak k dotazníkom, ktoré Komisia zaslala 16. januára 2017 „EJ Picardie a štyrom ďalším“ výrobcom z Únie, ako bolo uvedené v názve tohto dokumentu.

275    Podľa žalobkýň tieto dokumenty vzbudzujú dojem, že predbežná vzorka bola rozšírená aj na iných výrobcov z Únie. Komisia však 20. januára 2017 založila do nedôverného spisu konečnú vzorku výrobcov z Únie datovanú zo 16. januára 2017, v ktorej potvrdila pôvodný výber troch výrobcov.

276    Žalobkyne sa domnievajú, že tieto okolnosti svedčia o tom, že Komisia oznámila predbežnú vzorku zainteresovaným stranám po tom, čo bola schválená konečná vzorka a boli zaslané dotazníky výrobcom zaradeným do vzorky, čo predstavuje porušenie práva zainteresovaných strán na obranu a článku 17 ods. 2 základného nariadenia, ktorý stanovuje, že sa uprednostní výber vzorky konzultovanej a odsúhlasenej dotknutými stranami.

277    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia „konečný výber strán, druhov výrobkov alebo transakcií vykonaných [vykonaný – neoficiálny preklad] podľa týchto ustanovení o výbere vzorky závisí od Komisie, uprednostní sa však výber vzorky konzultovanej a odsúhlasenej dotknutými stranami za predpokladu, že sa takéto strany prihlásia a sprístupnia dostatočné množstvo informácií do troch týždňov od začatia prešetrovania, aby sa umožnilo vybratie reprezentatívnej vzorky“.

278    Na to, aby konzultácia s dotknutými stranami uvedená v článku 17 ods. 2 základného nariadenia bola účinná, musí sa uskutočniť v štádiu, keď je Komisia schopná zohľadniť predložené pripomienky a prípadne zmeniť vzorku.

279    Je potrebné poukázať na to, že Komisia v prejednávanom prípade v oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že sa rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky a že na tento účel vytvorila predbežnú vzorku, ktorej zloženie bolo poskytnuté zainteresovaným stranám na nahliadnutie. V tomto oznámení Komisia tiež uviedla, že zainteresované strany, ktoré by chceli predložiť akékoľvek ďalšie relevantné informácie týkajúce sa výberu vzorky, tak musia urobiť do 21 dní odo dňa uverejnenia uvedeného oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak.

280    Komisia vo svojich písomných vyjadreniach tvrdí, že dôvodom, pre ktorý dokument z 12. decembra 2016, nazvaný „Návrh vzorky výrobcov z Únie“, nebol pôvodne založený do nedôverného spisu, ako bolo uvedené v oznámení o začatí prešetrovania, bola chyba v písaní, ktorej sa dopustil tím poverený prešetrovaním. Tento dokument bol náhodou označený ako „dôverný“, hoci mal byť označený ako „nedôverný“, aby k nemu mohli mať prístup všetky zainteresované strany. Len čo CCCME 18. januára 2017 oznámilo Komisii, že tento dokument nie je súčasťou informácií, ku ktorým mal tento subjekt prístup, uvedený dokument bol v systéme označený ako „nedôverný“, aby doň mohli nahliadnuť zainteresované strany vrátane CCCME.

281    Z toho vyplýva, že konzultácia s CCCME sa uskutočnila 18. januára 2017, teda trochu neskôr než jeden mesiac po začatí prešetrovania, čiže v okamihu, keď jeho pripomienky mohli byť zohľadnené pri výbere vzorky.

282    Aj keď CCCME už od tohto okamihu malo možnosť predložiť pripomienky k zloženiu tejto vzorky, nepredložilo ich.

283    Je pravda, že žalobkyne tvrdia, že počet podnikov zaradených do vybratej vzorky bol zmenený a potom s konečnou platnosťou stanovený pred tým, ako došlo ku konzultácii s nimi, čo podľa ich názoru malo za následok, že táto konzultácia bola neúčinná, keďže o zložení vzorky sa rozhodlo pred tým, ako sa žalobkyne mohli vyjadriť.

284    Aj za predpokladu, že Komisia skutočne uvažovala o zmene predbežnej vzorky a potom zmenila svoj názor pred tým, ako sa CCCME mohlo oboznámiť so zložením navrhovanej vzorky, v reakcii na toto tvrdenie v každom prípade stačí poukázať na to, že po prvé zainteresovaným stranám bolo umožnené, aby sa v prejednávanom prípade vyjadrili k vzorke navrhnutej Komisiou, po druhé zloženie, ktorého sa týkala konzultácia, zahŕňalo tri podniky a po tretie konečná vzorka sa skutočne týkala týchto troch podnikov.

285    Žalobkyne teda mohli predložiť pripomienky týkajúce sa vzorky výrobcov z Únie, ktoré Komisia mohla zohľadniť, čo znamená, že v rozpore s tým, čo tvrdia, ich právo na obranu, ako aj článok 17 ods. 2 základného nariadenia skutočne boli dodržané.

286    Z týchto dôvodov treba prvú výhradu zamietnuť.

287    V rámci svojej druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že vzorka vybratá Komisiou neodzrkadľuje rôznorodosť situácií, v ktorých sa nachádzajú výrobcovia v rámci Únie, najmä špecifickú situáciu, v ktorej sa nachádzajú východoeurópski výrobcovia.

288    Podľa Komisie je tvrdenie, ktoré žalobkyne uvádzajú v tejto súvislosti, nedôvodné, ako aj neprípustné, lebo bolo uvedené po prvýkrát v konaní na Všeobecnom súde.

289    V tejto súvislosti je potrebné – pokiaľ ide o vec samu – poukázať na to, že podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia musí byť analýza Komisie založená na výrobnom odvetví Únie ako celku, aby bolo možné získať spoľahlivý obraz o ekonomickej situácii výrobného odvetvia na celom území Únie.

290    Komisia je však oprávnená v rozsiahlych veciach obmedziť prešetrovanie na primeraný počet strán a použiť metódu výberu vzorky uvedenú v článku 17 základného nariadenia.

291    Článok 17 ods. 1 a 2 základného nariadenia stanovuje dve metódy na vytvorenie vzorky, ktorú možno považovať za reprezentatívnu podľa uvedeného nariadenia. Prvá metóda spočíva v tom, že Komisia použije vzorku strán, výrobkov alebo transakcií, ktoré sú štatisticky reprezentatívne na základe informácií dostupných v čase výberu. Pokiaľ ide o druhú metódu výberu vzorky uvedenú v článku 17 ods. 1 toho istého nariadenia, reprezentatívnosť vzorky je založená na tom, že vzorka zahŕňa najväčší objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať (pozri rozsudok z 15. júna 2017, T.KUP, C‑349/16, EU:C:2017:469, bod 24 a citovanú judikatúru).

292    Okrem toho z článku 17 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že konečný výber vzorky závisí od Komisie, ktorá uplatní ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky (rozsudky z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 87, a z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia, T‑211/16, EU:T:2018:148, bod 48).

293    Okrem toho je potrebné mať na zreteli okolnosť, že keď Komisia použije vzorky, disponuje širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie zo strany súdov Únie je preto obmedzené spôsobom uvedeným v bodoch 149 a 150 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 93).

294    V judikatúre sa napokon uvádza, že ak sa Komisia rozhodne pre druhú metódu výberu vzorky, disponuje určitou voľnosťou pri zohľadnení toho, čo môže primerane dosiahnuť v lehote, ktorá jej je stanovená na uskutočnenie jej prešetrovania (rozsudky z 15. júna 2017, T.KUP, C‑349/16, EU:C:2017:469, bod 31, a z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia, T‑211/16, EU:T:2018:148, bod 41).

295    V takom kontexte, ktorý sa vyznačuje existenciou širokej miery voľnej úvahy Komisie a obmedzenia týkajúceho sa preskúmania zo strany súdov Únie, podľa judikatúry prináleží žalobkyniam, aby predložili dôkazy, ktoré umožnia Všeobecnému súdu konštatovať, že Komisia sa tým, že vytvorila vzorku výrobného odvetvia Únie konkrétnym spôsobom, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri hodnotení ujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia, T‑211/16, EU:T:2018:148, bod 49).

296    V prejednávanom prípade Komisia pri uplatnení druhej metódy uvedenej v bode 291 vyššie vybrala vzorku na základe najvyšších objemov výroby a predaja, čo jej dovoľoval článok 17 ods. 1 základného nariadenia.

297    Podľa odôvodnenia 13 predbežného nariadenia táto vzorka predstavovala 48 % celkového objemu výroby a 43 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie, pričom žalobkyne nespochybnili rozsah objemu výroby a celkového predaja týchto výrobcov.

298    Vzhľadom na to, že bola zvolená táto metóda výberu vzorky, teda nie je možné vzniesť námietku založenú na nedostatočnej zemepisnej reprezentatívnosti, keďže objemy výroby, predaja alebo vývozu zaradené do vzorky sa – v prípade, ak sú vysoké – považujú za objemy, ktoré poskytujú primeraný základ na posúdenie situácie vo výrobnom odvetví ako celku.

299    Žalobkyne sa preto nesprávne domnievajú, že vzorka Komisie nebola dostatočne reprezentatívna v zmysle článku 17 ods. 1 základného nariadenia z dôvodu, že nezahŕňala východoeurópskych výrobcov.

300    Druhú výhradu teda treba zamietnuť z vecného hľadiska, pričom nie je potrebné rozhodnúť o tvrdeniach, ktoré Komisia uviedla v súvislosti s prípustnosťou.

301    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť štvrtú časť prvého žalobného dôvodu.

–       O piatej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa začlenenia cien účtovaných v rámci skupiny do výpočtu nákladov výrobného odvetvia Únie

302    V rámci piatej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia na účely výpočtu ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, použila v prípade spoločnosti Saint‑Gobain PAM ceny účtované za ďalší predaj v rámci skupiny spoločností, ktorej súčasťou je tento výrobca (použitie transferových cien), pričom neposúdila nezávislosť týchto kúpnych cien.

303    Na posúdenie skutočnej ziskovosti pritom Komisia mala porovnať jednak hodnotu predaja neprepojeným zákazníkom a jednak náklady vynaložené na výrobu výrobkov a PVA náklady subjektov, ktoré uskutočňovali ďalší predaj, pričom v opačnom prípade by bola analýza ujmy skreslená.

304    Komisia nesúhlasí s argumentáciou žalobkýň.

305    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia vo svojej odpovedi na otázky Všeobecného súdu vysvetlila, že Saint‑Gobain PAM predávala predmetný výrobok priamo neprepojeným zákazníkom, ale tiež – ako poznamenali žalobkyne – nepriamo prostredníctvom prepojených obchodníkov.

306    Ukázalo sa však, že táto okolnosť nemá vplyv na stanovenie výrobných nákladov, keďže po prvé oba spôsoby predaja sa týkajú výrobkov, ktoré vyrobil posudzovaný podnik, a po druhé hodnota zohľadnená v rámci výpočtu Komisie zodpovedá výrobným nákladom vynaloženým týmto podnikom v rámci výroby, bez ohľadu na spôsob predaja, ktorý sa následne uskutoční.

307    Ako uviedla Komisia, skutočnosť, že predaj sa uskutočňoval aj prostredníctvom prepojených spoločností, teda nemala nijaký vplyv na výpočet výrobných nákladov spoločnosti Saint‑Gobain PAM, a teda ani na posúdenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

308    Je pravda, že Komisia vo svojej odpovedi na otázky Všeobecného súdu uviedla, že Saint‑Gobain PAM nakupovala určité suroviny od prepojených podnikov.

309    Komisia však na to, aby mohla začleniť do svojho výpočtu výrobné náklady spojené s týmito transakciami, overila, či tieto transakcie možno považovať za transakcie uskutočnené za bežných trhových podmienok.

310    Komisia totiž pri porovnaní priamych nákladov v rámci jednotkových výrobných nákladov a v rámci ceny pri ďalšom predaji neprepojeným subjektom v Únii konštatovala, že Saint‑Gobain PAM sa nachádza v rovnakom rozpätí ako ďalší dvaja výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí nenakupovali suroviny od prepojených dodávateľov.

311    Piatu časť prvého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

–       O šiestej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týka predovšetkým rozdielu v praktikách pripisovaných vyvážajúcim výrobcom podľa toho, či išlo o indických alebo čínskych vyvážajúcich výrobcov

312    V rámci šiestej časti žalobkyne uvádzajú viaceré výhrady, pričom jedna z nich je preskúmaná v tejto časti rozsudku, zatiaľ čo ostatné budú vzhľadom na svoj predmet preskúmané v iných častiach tohto rozsudku (pozri bod 325 nižšie).

313    V rámci výhrady skúmanej v tejto časti rozsudku žalobkyne tvrdia, že záver Komisie – že indickým vyvážajúcim výrobcom nebolo možné pripísať nijaký dumping, zatiaľ čo v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov bola konštatovaná existencia dumpingu – je nezrozumiteľný. Podľa žalobkýň je tento záver nezlučiteľný s nasledujúcimi dvoma skutočnosťami. Po prvé indické vývozné ceny boli nižšie ako čínske vývozné ceny. Po druhé, keďže Indická republika bola vybratá ako analogická krajina, údaje použité Komisiou na stanovenie normálnej hodnoty boli v prípade indických aj čínskych vyvážajúcich výrobcov rovnaké.

314    Komisia navrhuje zamietnuť túto výhradu.

315    Na zaujatie stanoviska je potrebné poukázať na to, že – ako pripomínajú žalobkyne – dovoz dotknutého výrobku z Indickej republiky do Únie bol súbežne s dovozom z Čínskej ľudovej republiky predmetom prešetrovania, ktorého cieľom bolo stanoviť prípadnú existenciu dumpingových praktík (pozri bod 3 vyššie).

316    V rámci prešetrovania Komisia konštatovala, že z objemu v tonách vyplývalo, že čínske dovozné ceny boli v priemere vyššie než indické ceny.

317    Zároveň vzhľadom na to, že Čínska ľudová republika sa nepovažovala za krajinu s trhovým hospodárstvom, normálna hodnota použitá na určenie, či čínski vyvážajúci výrobcovia uplatňovali dumping, bola v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vypočítaná na základe údajov z Indickej republiky (ďalej len „metóda analogickej krajiny“).

318    Podľa článku 1 ods. 2 základného nariadenia pritom treba konštatovať, že výrobok je dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Únie nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku v bežnom obchode, stanovená pre krajinu vývozu.

319    Podľa žalobkýň vzhľadom na to, že v rámci posudzovania, či čínski a indickí vyvážajúci výrobcovia uplatňovali dumping, Komisia musela zohľadniť skutočnosť, že po prvé normálna hodnota bola v oboch prípadoch založená na údajoch z Indie a po druhé vývozné ceny indických vyvážajúcich výrobcov boli nižšie než ceny, ktoré účtovali čínski vyvážajúci výrobcovia, logickým dôsledkom bolo, že indickí vyvážajúci výrobcovia mali vyššie dumpingové rozpätia a že Komisia konštatuje, že vyvážajúci výrobcovia z tejto krajiny sa dopúšťali dumpingu, keďže dospela k takému záveru v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov.

320    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia počas prešetrovania vysvetlila tento rozdiel medzi čínskymi a indickými vyvážajúcimi výrobcami.

321    V prvom rade, hoci Komisia uznala, že z objemu v tonách vyplývalo, že indické vývozné ceny boli v priemere nižšie než čínske ceny, vysvetlila, že tieto ceny nemožno náležite porovnať. Ako totiž Komisia podrobne uviedla v odôvodnení 179 predbežného nariadenia, na ktoré odkazuje odôvodnenie 19 napadnutého nariadenia, cenový rozdiel bol podľa nej spôsobený tým, že indickí vyvážajúci výrobcovia vyvážali sivú liatinu, ktorá si vzhľadom na to, že bola lámavejšia, vyžadovala na dosiahnutie porovnateľného výkonu väčšie množstvo suroviny než v prípade výrobkov z tvárnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Z tohto dôvodu boli čínske ceny vyššie, ak sa uskutočnilo porovnanie na základe objemu v tonách. Naopak bolo to inak, ak sa porovnanie uskutočnilo podľa výrobkov, čo predstavovalo primerané kritérium, pokiaľ ide o predaj, ktorý sa mal porovnať.

322    Okrem toho, ako Komisia poznamenala v odôvodnení 20 napadnutého nariadenia, ceny indických výrobkov na domácom trhu sa vyznačovali tiež určitým daňovým špecifikom, ktoré si vyžadovalo určité úpravy. Z analýzy, ktorú uskutočnila Komisia, vyplývalo, že DPH sa neuplatňovala na indické ceny na domácom trhu, ktoré boli na základe metódy analogickej krajiny použité na stanovenie normálnej hodnoty, ktorá slúžila na určenie existencie dumpingového vývozu z Čínskej ľudovej republiky. Táto situácia vytvárala nerovnováhu medzi čínskymi vývoznými cenami a indickými cenami na domácom trhu, ktoré boli použité na stanovenie normálnej hodnoty. Komisia na to, aby umožnila porovnanie týchto cien, preto upravila normálnu hodnotu tak, že do nej začlenila DPH, čím zvýšila normálnu hodnotu použitú na posúdenie existencie dumpingu zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

323    Na základe týchto úvah, ktorých koherentnosť sa žalobkyniam nepodarilo spochybniť, Komisia dospela k odlišným záverom, pokiaľ ide o existenciu dumpingu, v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov a indických vyvážajúcich výrobcov.

324    Za týchto podmienok treba prvú výhradu zamietnuť.

325    V rámci šiestej časti žalobkyne uvádzajú ďalšie dve výhrady, ktoré budú preskúmané spolu s inými žalobnými dôvodmi, s ktorými tieto výhrady súvisia. Žalobkyne konkrétne vytýkajú Komisii, že úplne odmietla sprístupniť CCCME informácie potrebné na overenie analýz, ktoré uskutočnila. Táto výhrada bude preskúmaná v rámci tretieho žalobného dôvodu. Okrem toho žalobkyne napádajú skutočnosť, že Komisia odmietla zhromaždiť údaje s cieľom posúdiť ukazovatele ujmy podľa členských štátov a podľa kategórie výrobku, teda podľa toho, či ide o výrobok zo sivej liatiny alebo z tvárnej liatiny. Táto výhrada bude preskúmaná v rámci druhej časti druhého žalobného dôvodu.

326    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť šiestu časť prvého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o výhradu preskúmanú vyššie, a odkázať na analýzu, ktorá sa ich týka, pokiaľ ide o dve výhrady súvisiace s inými žalobnými dôvodmi, a v dôsledku toho zamietnuť prvý žalobný dôvod ako celok.

 O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa príčinnej súvislosti

327    Druhý žalobný dôvod, ktorý sa skladá z troch častí, sa týka článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia, podľa ktorého musí Komisia preskúmať, do akej miery ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, prípadne vyplýva zo sporného dovozu, a nie z iných faktorov.

–       O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie súbehu medzi zvýšením dumpingového dovozu a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie

328    V rámci prvej časti žalobkyne spochybňujú úvahy, ktoré uviedla Komisia s cieľom preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi zvýšením dumpingového dovozu na jednej strane a konštatovaným zhoršením, pokiaľ ide o situáciu výrobného odvetvia Únie, počas posudzovaného obdobia.

329    Táto časť, s ktorou Komisia nesúhlasí, sa delí na štyri výhrady.

330    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že na preukázanie príčinnej súvislosti Komisia porovnala ekonomické ukazovatele na začiatku a na konci posudzovaného obdobia, hoci mala posúdiť trendy zistené počas tohto obdobia. Ak by použila tento prístup, podľa žalobkýň by mohla dospieť k záveru, že ukazovatele charakterizujúce situáciu výrobného odvetvia Únie sa zhoršovali od roku 2014. Z údajov poskytnutých Komisiou však vyplýva, že od tohto okamihu dovoz z Čínskej ľudovej republiky klesal. Podľa žalobkýň je taký pokles nezlučiteľný so záverom, že uvedený dovoz prispel k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie.

331    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ukazovatele uvedené v nasledujúcej tabuľke sa vyvíjali počas posudzovaného obdobia takto.

Index (2013 = 100)	2013	2014	2015	Obdobie prešetrovania
Objem predaja výrobného odvetvia Únie (v tonách)	100	97	90	89
Objem výroby výrobného odvetvia Únie (v tonách)	100	103	96	96
Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu (v %)	100	97	95	97
Objem dovozu z Čínskej ľudovej republiky (v tonách)	100	124	120	116
Podiel dovozu z Čínskej ľudovej republiky na trhu Únie (v %)	100	125	126	126

332    Z tejto tabuľky vyplýva, že – ako uvádzajú žalobkyne – objem dovozu z Čínskej ľudovej republiky v roku 2015 klesol v porovnaní s úrovňou, ktorú dosahoval v roku 2014.

333    To však neznamená, že je vylúčená príčinná súvislosť medzi vývojom tohto dovozu a vývojom ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie.

334    Uvedená tabuľka totiž ukazuje, že pokles uvedeného dovozu od roku 2014 je relatívny, lebo úroveň dovozu je naďalej podstatne vyššia než na začiatku posudzovaného obdobia (+16 %), takže sa zdá neprirodzené hovoriť o poklese dovozu, ak sa vezme do úvahy dlhšie obdobie.

335    Okrem toho v informáciách, ktoré poskytli žalobkyne, sa vôbec nespomína podstatné zvýšenie predmetného dovozu v období od roku 2013 do roku 2014 (+24 %). Také rozsiahle zvýšenie pritom mohlo nasýtiť trh Únie a viesť k predčasnému zadávaniu objednávok zákazníkov Únie, v dôsledku čoho predaj následne poklesol, najmä v roku 2015, počas ktorého objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol (–10 % v porovnaní s východiskovým indexom), zatiaľ čo dovoz tiež zaznamenal pokles, aj keď tento pokles zostal obmedzený v porovnaní s poklesom predaja uvedeného výrobného odvetvia.

336    Žalobkyne vo svojej argumentácii zásadným spôsobom spochybňujú – okrem špecifických úvah, ktoré boli preskúmané vyššie – metódu spočívajúcu v tom, že Komisia založila svoje závery na porovnaní údajov charakterizujúcich začiatok a koniec posudzovaného obdobia.

337    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry je myšlienkou, na ktorej je založené stanovenie „posudzovaného obdobia“, umožniť Komisii preskúmať dlhšie obdobie, než je obdobie, ktorého sa týka prešetrovanie v pravom zmysle, aby mohla založiť svoju analýzu na skutočných alebo potenciálnych trendoch, na identifikáciu ktorých je potrebné dostatočne dlhé obdobie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, EU:C:1991:186, bod 87).

338    Práve to urobila Komisia v prejednávanom prípade, keďže neobmedzila svoju analýzu na vývoj zaznamenaný počas jedného alebo dvoch rokov, ale preskúmala trendy počas dlhšieho obdobia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2014, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑643/11, EU:T:2014:1076, bod 145 (neuverejnený)]. Dospela tak k záveru, že dumpingový dovoz sa od roku 2013 do konca obdobia prešetrovania celkovo zvýšil o 16 % , zatiaľ čo objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol o 11 %, a že podiel tohto výrobného odvetvia na trhu sa počas toho istého obdobia znížil o 3 %.

339    Keďže žalobkyne napádajú možnosť Komisie vychádzať zo začiatku a konca posudzovaného obdobia, v konečnom dôsledku spochybňujú metodické rozhodnutie prijaté touto inštitúciou.

340    Podľa judikatúry majú pritom inštitúcie Únie v takýchto otázkach širokú mieru voľnej úvahy, v dôsledku ktorej musí žalobca v prípade, ak chce úspešne napadnúť konanie týchto inštitúcií, preukázať, že sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia (rozsudok zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T‑107/04, EU:T:2007:85, bod 71).

341    V prejednávanom prípade treba konštatovať, že žalobkyne vo svojich tvrdeniach nepredložili dôkazy umožňujúce konštatovať existenciu takého nesprávneho posúdenia, ale skôr navrhujú alternatívny výklad vývoja ekonomických ukazovateľov, pričom poznamenávajú, že prístup, ktorý použila Komisia, je podľa ich názoru umelý (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14, EU:C:2016:74, bod 172).

342    Z týchto dôvodov treba prvú výhradu zamietnuť.

343    V rámci svojej druhej výhrady žalobkyne poukazujú na to, že Komisia v odôvodnení 174 napadnutého nariadenia uviedla, že po prvé dumpingový dovoz spôsobil zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie a po druhé uvedený dovoz sa vyvíjal súbežne s výrobou Únie, teda stúpal a potom klesal.

344    Žalobkyne tvrdia, že je ťažké pochopiť úvahy Komisie, keďže skutočnosť, že k zvýšeniu dumpingového dovozu došlo súčasne so zvýšením objemu výroby výrobného odvetvia Únie a že k poklesu dovozu, ktorý nasledoval, došlo súčasne s poklesom objemu výrobného odvetvia Únie, svedčí skôr o neexistencii príčinnej súvislosti.

345    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako uvádzajú žalobkyne – Komisia v napadnutom nariadení spomenula súbežný vývoj dumpingového dovozu a výroby výrobného odvetvia Únie.

346    Toto konštatovanie je správne, keďže – ako sa uvádza v tabuľke, ktorá sa nachádza v bode 331 vyššie – dumpingový dovoz sa zvýšil v roku 2014, pričom stúpol z indexu 100 na index 124, tak ako objem výroby výrobného odvetvia Únie, ktorý stúpol z indexu 100 na index 103. V roku 2015 oba tieto indexy klesli, pričom dumpingový dovoz klesol na index 120 a objem výroby výrobného odvetvia Únie klesol na index 96.

347    Napriek tomu je potrebné uviesť formuláciu, ktorú použila Komisia v celom odôvodnení 174 napadnutého nariadenia, s cieľom určiť, ako dospela k záveru, že existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie.

348    Na základe všetkých vysvetlení, ktoré Komisia poskytla v odôvodnení 174 napadnutého nariadenia, pritom možno pochopiť, prečo vzhľadom na číselné údaje uvedené v ukazovateľoch ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, konštatovala, že tieto ukazovatele sa zhoršili súčasne s nárastom dumpingového dovozu a že bolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma javmi.

349    Komisia totiž v odôvodnení 174 napadnutého nariadenia uviedla, že trend zohľadnený za celé posudzované obdobie preukazuje existenciu príčinnej súvislosti medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie, posudzovanej z hľadiska objemov a podielov na trhu, a nárastom dumpingového dovozu počas tohto obdobia.

350    Tento záver podporujú číselné údaje uvedené v tabuľke, ktorá sa nachádza v bode 331 vyššie, z ktorých vyplýva, že dumpingový dovoz sa zvýšil počas posudzovaného obdobia, pričom stúpol z indexu 100 na index 116, zatiaľ čo ukazovatele charakterizujúce situáciu výrobného odvetvia Únie celkovo poklesli, pričom objem výroby klesol z indexu 100 na index 96, objem predaja klesol z indexu 100 na index 89 a podiel na trhu za to isté obdobie klesol z indexu 100 na index 97.

351    Žalobkyne sú teda schopné pochopiť úvahy Komisie a porozumieť dôvodom, pre ktoré Komisia dospela k záveru – pričom sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia –, že existovala časová zhoda medzi vývojom dumpingového dovozu a ukazovateľmi uvedenými v bode 350 vyššie, pokiaľ ide o celé posudzované obdobie.

352    Z týchto dôvodov treba druhú výhradu zamietnuť.

353    V rámci svojej tretej výhrady žalobkyne spochybňujú tvrdenie Komisie, že pokles spotreby Únie nenarušil príčinnú súvislosť medzi zvýšením dumpingového dovozu a zhoršením ukazovateľov charakterizujúcich situáciu výrobného odvetvia Únie.

354    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia v odôvodnení 191 predbežného nariadenia uznala, že spotreba dotknutého výrobku sa počas posudzovaného obdobia znížila.

355    Komisia však v tom istom odôvodnení zdôraznila, že existencia tohto poklesu a vplyv, ktorý mohol mať tento pokles na vývoj ukazovateľov, nemohli narušiť príčinnú súvislosť medzi zvýšením dumpingového dovozu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

356    Na odôvodnenie tohto stanoviska Komisia uviedla tri súbory číselných údajov. Po prvé poznamenala, že spotreba sa v prípade dotknutého výrobku znížila o 8 %. Po druhé konštatovala, že objem predaja sa v prípade výrobného odvetvia Únie znížil o 11 %. Keďže tento druhý číselný údaj bol vyšší než prvý uvedený číselný údaj, dospela k záveru, že pokles objemu predaja nebolo možné úplne vysvetliť poklesom spotreby. Po tretie uviedla, že dumpingový dovoz sa zároveň zvýšil o 16 %. Podľa jej názoru toto zvýšenie umožnilo vysvetliť rozdiel medzi poklesom spotreby a väčším poklesom, ktorý sa týkal objemu predaja výrobného odvetvia Únie.

357    Žalobkyne vo svojej argumentácii neuviedli nijaké dôkazy umožňujúce konštatovať, že Komisia sa pri formulovaní týchto úvah dopustila akéhokoľvek zjavne nesprávneho posúdenia. Naopak sa zdá, že také úvahy sú v súlade s judikatúrou [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2014, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑643/11, EU:T:2014:1076, bod 122 (neuverejnený)].

358    Tretiu výhradu teda treba zamietnuť.

359    V rámci svojej štvrtej výhrady žalobkyne napádajú skutočnosť, že – ako Komisia uviedla v napadnutom nariadení – cenové podhodnotenie vyplývajúce z dumpingového dovozu mohlo znížiť podiel na trhu a zisk výrobcov z Únie, keďže podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa zvýšil počas obdobia, v ktorom bolo zistené cenové podhodnotenie, teda v období prešetrovania, pričom stúpol z indexu 95 na index 97.

360    V tejto súvislosti sa zdá, že pri preukazovaní príčinnej súvislosti Komisia vychádzala jednak z existencie cenového podhodnotenia (v rozpätí od 31,6 % do 39,2 %) zisteného počas obdobia prešetrovania a jednak zo skutočnosti, že počas posudzovaného obdobia podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol o 2,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo podiel dumpingového dovozu na trhu sa zvýšil o 5,6 percentuálneho bodu.

361    Za týchto okolností vzniká otázka, či Komisia môže na základe cenového podhodnotenia zisteného počas obdobia prešetrovania preukázať vplyv na výrobné odvetvie Únie počas celého posudzovaného obdobia.

362    V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že cenové podhodnotenie sa v súlade s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia analyzuje s cieľom určiť, či dumpingový dovoz mohol mať z hľadiska ceny vplyv na predaj podobného výrobku výrobného odvetvia Únie. Stanovuje sa na základe údajov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, najmä s cieľom určiť ich dumpingové rozpätia. Tieto údaje sa pritom počítajú na základe obdobia prešetrovania. Za týchto podmienok nemožno konštatovať, že Komisia sa mohla dopustiť pochybenia tým, že vypočítala cenové podhodnotenie na základe údajov týkajúcich sa tohto obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia, T‑500/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:691, bod 51).

363    Ďalej je potrebné zdôrazniť, že existuje vzťah medzi preukázaním cenového podhodnotenia a všeobecnejšie účinku dumpingového dovozu na cenu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie podľa článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia na jednej strane a preukázaním príčinnej súvislosti podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia na druhej strane (pozri rozsudok z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia, T‑500/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:691, bod 32; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 30. novembra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada a Komisia, T‑107/08, EU:T:2011:704, bod 59).

364    Dôkazy o existencii ujmy vrátane dôkazov týkajúcich sa účinku dumpingového dovozu na cenu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie sa totiž zohľadňujú v rámci analýzy príčinnej súvislosti, ktorú uskutočňuje Komisia, uvedenej v článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Porovnanie, ktoré uskutočňuje Komisia v rámci článku 3 ods. 3 základného nariadenia, preto musí slúžiť ako základ pre jej analýzu týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie (rozsudok z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia, T‑500/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:691, bod 57).

365    Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať, že vzala do úvahy cenové podhodnotenie zistené počas obdobia prešetrovania s cieľom posúdiť jeho účinky na zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie, posudzovaného za dlhšie obdobie.

366    V takom kontexte skutočnosť, že počas roka prešetrovania, v ktorom bolo preukázané cenové podhodnotenie, sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zvýšil, zatiaľ čo v roku 2014 a v roku 2015 a všeobecne počas posudzovaného obdobia sa znížil, nemôže vyvrátiť príčinnú súvislosť, ktorú v tejto súvislosti preukázala Komisia.

367    Z týchto dôvodov treba štvrtú výhradu zamietnuť.

368    V rámci svojej piatej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia mala posúdiť vývoj podielov na trhu a dumpingového dovozu, pričom mala odlíšiť výrobky z tvárnej liatiny od výrobkov zo sivej liatiny.

369    Keďže táto výhrada úzko súvisí s druhou výhradou, ktorá je súčasťou druhej časti druhého žalobného dôvodu, bude preskúmaná v rámci tohto žalobného dôvodu.

370    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu, pokaľ ide o štyri výhrady, ktoré boli preskúmané vyššie, a poukázať na analýzu, ktorá sa ho týka, pokiaľ ide piatu výhradu súvisiacu s inou časťou.

–       O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa potreby uskutočniť analýzu ujmy po segmentoch

371    Podľa žalobkýň Komisia nebola oprávnená všeobecne tvrdiť, že dumpingový dovoz spôsobil zistenú ujmu, ale mala pomocou analýzy po segmentoch preukázať existenciu súvislosti medzi týmito dvoma faktormi.

372    Komisia tvrdí, že táto časť je neprípustná, ako aj nedôvodná, lebo tvrdenia, ktoré uvádzajú žalobkyne, nie sú z právneho hľadiska podložené.

373    Pokiaľ ide o prípustnosť, je potrebné poznamenať, že žalobkyne namietajú porušenie článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia, keďže Komisia neposúdila, ako dumpingový dovoz tvorený určitým druhom výrobku (štandardný výrobok, vyrobený takmer výlučne z tvárnej liatiny) mohol spôsobiť zistenú ujmu, ak sa táto ujma vzťahovala aj na iné druhy výrobkov. Keďže je možné po prvé určiť dotknuté ustanovenia a po druhé pochopiť tvrdenie žalobkýň, túto časť treba vyhlásiť za prípustnú.

374    Pokiaľ ide o vec samu, žalobkyne na podporu svojej argumentácie uvádzajú rozsudok z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317).

375    Všeobecný súd v bode 127 rozsudku z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317), rozhodol, že Rada neporušila základné nariadenie tým, že uskutočnila analýzu výrobku, o ktorý išlo v tejto veci, teda elektronických váh, po segmentoch, aby zhodnotila rozličné ukazovatele ujmy. Všeobecný súd poukázal na to, že základné nariadenie nevylučuje analýzu po segmentoch a že inštitúcie ju môžu použiť, najmä ak sa výsledky získané s použitím inej metódy ukážu byť skreslené z akéhokoľvek dôvodu. V tejto veci Rada v odôvodnení 83 nariadenia, ktoré bolo napadnuté, uviedla, že metóda výpočtu priemerných predajných cien všetkých elektronických váh by zmenila výsledky z dôvodu „zm[ien] v kombinácii výrobkov (t. j. podstatné zmeny v objeme predaja palety výrobkov od roku 1995 po obdobie vyšetrovania [prešetrovania – neoficiálny preklad])“.

376    Okrem toho je potrebné poukázať na to, že Všeobecný súd v rozsudku z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia (T‑500/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:691), na ktorý sa žalobkyne odvolávajú vo svojej odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu, rozhodol, že vzhľadom na to, že Komisia konštatovala, že posudzovaný výrobok (teda v tejto veci určité bezšvíkové rúry a rúrky zo železa alebo ocele) patrí do troch rôznych segmentov (ropa a zemný plyn, stavebníctvo a výroba elektrickej energie), musela vziať do úvahy túto segmentáciu pri stanovovaní existencie ujmy a najmä v rámci analýzy cenového podhodnotenia. Všeobecný súd spresnil, že analýza po segmentoch bola v tejto veci odôvodnená obmedzenou zameniteľnosťou výrobkov na strane dopytu, zmenami cien medzi segmentmi, skutočnosťou, že najväčší výrobca z Únie zaradený do vzorky pôsobil prevažne v odvetví ropy a zemného plynu, a tým, že dovoz vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zameriaval na segment stavebníctva. V tomto kontexte Všeobecný súd uviedol, že porovnávacia metóda založená na kontrolných číslach výrobkov (KČV), ktorá je známa ako „metóda KČV po KČV“, sa môže použiť na stanovenie zhody medzi druhmi výrobkov, ak sa použije v rámci analýzy zohľadňujúcej segmentáciu trhu.

377    Z rozsudkov z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317), a z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia (T‑500/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:691), vyplýva, že analýza po segmentoch môže byť odôvodnená, ak prešetrované výrobky nie sú zameniteľné a ak sa dumpingový dovoz môže dotýkať jedného alebo viacerých segmentov vo väčšej miere než iných segmentov.

378    Naproti tomu taká analýza po segmentoch sa nevyžaduje, ak sú výrobky dostatočne zameniteľné. V takom prípade neexistencia jasného odlíšenia výrobkov alebo segmentov (A, B a C) a vzťah, ktorý existuje medzi nimi, znamenajú, že predaj výrobkov A a C výrobcami z Únie by sa tiež mohol znížiť v prospech dovozu výrobku B do Únie. Aj keď sa teda dumpingový dovoz zameriava na jeden segment trhu (B), môže ovplyvniť výrobné odvetvie Únie ako celok.

379    Len v prípade, ak sa ukáže, že výsledky sú z akéhokoľvek dôvodu skreslené, by bola odôvodnená analýza po segmentoch, pokiaľ ide o výrobky, ktoré sú napriek tomu zameniteľné. V takom prípade prináleží zainteresovanej strane, aby predložila konkrétne dôkazy umožňujúce podložiť jej tvrdenie, že rôzne výrobky nie sú dostatočne zameniteľné alebo že neexistencia analýzy po segmentoch, pokiaľ ide o dostatočne zameniteľné výrobky, by v prejednávanom prípade viedla k skresleným výsledkom.

380    V súvislosti s touto otázkou segmentácie uvádzajú žalobkyne na podporu svojej argumentácie tri výhrady.

381    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne odkazujú na podnet, na základe ktorého sa začalo prešetrovanie. V tomto podnete dotknutí výrobcovia z Únie uviedli, že dumpingový dovoz sa týkal výlučne štandardných výrobkov a že situácia bola odlišná v Únii, kde sa výroba týkala vo všeobecnosti 90 % štandardných výrobkov a 10 % neštandardných výrobkov. Podľa žalobkýň mohla v takom kontexte len analýza po segmentoch zaručiť, že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, pokiaľ ide o jeho neštandardné výrobky, sa omylom nepripíše dovozu z Čínskej ľudovej republiky.

382    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že štandardné výrobky sú vymedzené v podnete ako výrobky, ktoré spĺňajú normu EN 124 alebo normu EN 1433. Podľa týchto noriem majú neštandardné výrobky väčšie otvory a majú doplňujúce vlastnosti, ktoré sa považujú za vlastnosti predstavujúce pridanú hodnotu výrobku: vodotesnosť, bezpečnostný uzamykací systém, patent atď.

383    Skutočnosť, že výrobky patria do rôznych kategórií, pritom sama osebe nepostačuje na preukázanie ich nezameniteľnosti, a teda vhodnosti uskutočniť analýzu po segmentoch, keďže výrobky patriace do rôznych kategórií môžu mať zhodné funkcie alebo plniť rovnaké potreby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 1992, Sanyo Electric/Rada, C‑177/87, EU:C:1992:111, bod 12).

384    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobkyne v prejednávanom prípade nepredložili nijaký dôkaz týkajúci sa prípadných špecifických a osobitných potrieb zákazníkov, ktoré uspokojuje každá z týchto kategórií výrobkov (štandardné a neštandardné výrobky).

385    Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že žalobkyne nepredložili dôkazy preukazujúce opak, neexistencia analýzy po segmentoch, v ktorej by boli rozlíšené štandardné výrobky a neštandardné výrobky, v prejednávanom prípade neodporovala požiadavkám vyplývajúcim z judikatúry, takže prvú výhradu treba zamietnuť.

386    V rámci druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že na posúdenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie Komisia mala rozlíšiť dotknuté výrobky podľa toho, či boli vyrobené z tvárnej liatiny alebo zo sivej liatiny. Toto tvrdenie je uvedené aj v rámci šiestej časti prvého žalobného dôvodu a piatej výhrady, ktorá je súčasťou prvej časti druhého žalobného dôvodu.

387    V tomto smere je potrebné poukázať na to, že súvislosti medzi tvárnou liatinou a sivou liatinou boli rozobraté počas preskúmania prvých antidumpingových opatrení prijatých proti dovozu tohto druhu výrobku z Čínskej ľudovej republiky.

388    V prejednávanom prípade bolo cieľom postupu preskúmania určiť, či odliatky vyrobené z tvárnej liatiny spadali – tak ako odliatky vyrobené zo sivej liatiny – pod definíciu dotknutého výrobku stanovenú v nariadení č. 1212/2005, konkrétne pod určité predmety z nekujnej liatiny.

389    V nariadení prijatom po tomto preskúmaní, teda v nariadení Rady (ES) č. 500/2009 z 11. júna 2009 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1212/2005 (Ú. v. EÚ L 151, 2009, s. 6), Komisia konštatovala, že odliatky vyrobené zo sivej liatiny a odliatky vyrobené z tvárnej liatiny predstavujú jeden výrobok na účely antidumpingového konania, lebo majú rovnaké (fyzikálne, chemické a technické) vlastnosti, sú používané na rovnaké účely a sú zameniteľné.

390    V tejto súvislosti Komisia uviedla, že sivá liatina aj tvárna liatina sú zliatinami železa a uhlíka, aj keď medzi nimi mohli existovať menšie rozdiely v štruktúre suroviny a tiež v látkach pridávaných počas výrobného procesu. Ďalej uviedla, že tvárna liatina síce má v porovnaní so sivou liatinou technické vlastnosti, ktoré umožňujú, aby mal materiál vyššiu medzu pevnosti, a čo je dôležitejšie, aby bol pri namáhaní tlakom v omnoho vyššej miere tvarovateľný. Tento rozdiel však kompenzujú porovnateľné mechanické alebo technické vlastnosti, ako sú tvarovateľnosť, odolnosť voči opotrebovaniu a pružnosť. Okrem toho z nariadenia č. 500/2009 vyplýva, že vyššie uvedený rozdiel sa dotýka len požadovaného prevedenia odliatku (t. j. či je nutné upevňovacie zariadenie), ale nie vhodnosti odliatku na daný účel, ktorým je zakrytie a/alebo umožnenie prístupu do podzemných alebo podpovrchových systémov. Komisia vo svojom posúdení tiež poukázala na to, že spotrebitelia považujú obidva typy odliatkov za ten istý výrobok používaný na zakrytie poklopov vstupu do šachty, odolný voči zaťaženiu premávkou, zabezpečujúci bezpečný a ľahký prístup k podzemným sieťam alebo zachytávajúci povrchovú vodu (žľaby) a že obidva typy poskytujú dlhodobé trvalé riešenia.

391    V prejednávanom prípade je potrebné poukázať na to, že žalobkyne nepredložili dôkazy spochybňujúce tieto konštatovania, ale tvrdia, že v niektorých členských štátoch sa „uprednostňuje“ alebo „preferuje“ jeden alebo druhý druh liatiny. Podľa ich názoru tak na nemeckom trhu prevláda sivá liatina a na francúzskom trhu tvárna liatina.

392    Keďže také tvrdenie nie je podporené konkrétnymi dôkazmi, nepostačuje na spochybnenie posúdenia Komisie. V každom prípade samotné uprednostnenie nestačí na to, aby sa s istotou preukázala nedostatočná zameniteľnosť výrobkov, takže druhú výhradu treba tiež zamietnuť.

393    V rámci svojej tretej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia mala posúdiť ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie tým, že odlíši východnú Európu od zvyšku Únie, keďže podmienky hospodárskej súťaže sú v tejto časti Únie menej rozvinuté.

394    V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že táto výhrada nie je dostatočne podložená na to, aby sa mohla riadne preskúmať, keďže žalobkyne len uviedli – pričom neposkytli nijaké konkrétne vysvetlenie –, že podmienky hospodárskej súťaže vo východnej Európe a v iných regiónoch Európy nie sú rovnaké.

395    Je pravda, že žalobkyne poukazujú na to, že Komisia v nariadení č. 1212/2005, ktoré viedlo k prijatiu antidumpingových opatrení z roku 2005, vykonala posúdenie po segmentoch, pričom vylúčila určitú zemepisnú oblasť, v danom prípade Francúzsko.

396    V odôvodnení 73 nariadenia č. 1212/2005 však Komisia odôvodnila taký postup tým, že prenikanie dumpingového dovozu nebolo rovnaké v rámci trhu Únie. Zatiaľ čo totiž prenikanie dumpingového dovozu bolo v štrnástich členských štátoch vysoké, francúzsky trh sa ešte nestal cieľom dumpingového dovozu. Pritom bol faktor váhy dvoch francúzskych výrobcov vo vzorke v celkovej situácii výrobného odvetvia Únie mimoriadne vysoký, pretože ich výroba a predaj odliatkov vo Francúzsku predstavovala približne 36 % celkovej výroby a celkového objemu predaja tohto výrobného odvetvia. Z hľadiska tejto zvláštnej situácie Komisia považovala za vhodné predložiť spolu s analýzou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie ako celku aj analýzu trendov určitých ukazovateľov cieľového trhu Únie, t. j. tohto trhu bez Francúzska.

397    Žalobkyne nepreukázali, že takéto okolnosti v prejednávanom prípade odôvodňovali samostatné posúdenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu západnej Európy a výrobnému odvetviu východnej Európy, takže tretiu výhradu, a teda aj druhú časť druhého žalobného dôvodu ako celok treba zamietnuť.

–       O tretej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa dovozných cien a významu cenového podhodnotenia

398    V rámci tretej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú dve výhrady, s ktorými Komisia nesúhlasí.

399    V rámci prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia nemala k dispozícii spoľahlivé informácie o cenách dumpingového dovozu.

400    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Komisia v odôvodnení 126 predbežného nariadenia uznala, že vývoj cien dumpingového dovozu nebol „úplne spoľahlivý“, keďže údaje vychádzali zo štatistík dovozu a podrobný sortiment druhov výrobku nebol známy.

401    Je však potrebné poukázať na to, že Komisia v tomto výňatku – v rozpore s tým, čo uvádzajú žalobkyne – neuznala, že vývoj cien dumpingového dovozu nebol dostatočne spoľahlivý na to, aby sa mohol použiť, ale len to, že z výpočtu dovoznej ceny nevyplynul taký podrobný výsledok, ako by si želala, pričom sa však nedomnievala, že tieto údaje sú úplne nespoľahlivé, a neuvažovala o tom, že tieto údaje sa vôbec nebudú môcť použiť pri príprave napadnutého nariadenia.

402    Skutočnosť, že vývoj uvedených cien nie je „úplne spoľahlivý“, pritom vyplýva z toho, že v údajoch Eurostatu je dotknutý výrobok zatriedený pod číselné znaky, ktoré zahŕňajú aj iné výrobky, a že z tohto dôvodu boli tieto údaje upravené, ako to bolo uvedené v bodoch 158 až 166 vyššie.

403    V reakcii na prvú časť prvého žalobného dôvodu Všeobecný súd rozhodol, že Komisia bola oprávnená na základe týchto upravených údajov určiť objem dumpingového dovozu, keďže neboli k dispozícii presnejšie, novšie a spoľahlivejšie informácie.

404    V nadväznosti na toto posúdenie je potrebné konštatovať, že Komisia tiež bola oprávnená použiť tieto údaje na posúdenie ceny dumpingového dovozu a vysledovanie vývoja tejto ceny.

405    Prvú výhradu teda treba zamietnuť.

406    V rámci druhej výhrady žalobkyne vytýkajú Komisii, že dostatočne neposúdila význam cenového podhodnotenia vzhľadom na časť výroby výrobného odvetvia Únie, v prípade ktorej nebolo zistené cenové podhodnotenie.

407    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia v odôvodnení 187 napadnutého nariadenia uviedla, že zistila, že 62,6 % celkového predaja výrobcami z Únie zaradenými do vzorky v Únii bolo cenovo podhodnotených dumpingovým dovozom od vyvážajúcich výrobcov z Čínskej ľudovej republiky zaradených do vzorky. Komisia dospela k tomuto záveru na základe toho, že na jednej strane všetky dovážané druhy výrobku boli porovnateľné s druhmi výrobku predávanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a na druhej strane ceny všetkých dovážaných druhov výrobku boli podhodnotené oproti predajným cenám porovnateľných druhov výrobku predávaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Na základe týchto rôznych skutočností Komisia dospela k záveru, že bol dostatočne preukázaný vplyv cien dumpingového dovozu spôsobujúci ujmu predaju výrobného odvetvia Únie.

408    Podľa žalobkýň Komisia nemohla dospieť k tomuto záveru vzhľadom na obmedzený podiel, v súvislosti s ktorým bolo skutočne zistené cenové podhodnotenie – v prejednávanom prípade 62,6 % predaja uskutočneného výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Podľa nich je taký podiel nedostatočný z dvoch dôvodov. Prvou námietkou vznesenou žalobkyňami je, že podiel predaja, v prípade ktorého bolo preukázané cenové podhodnotenie, sa rovná len 26,9 % predaja v Únii, keďže vzorka výrobcov z Únie predstavuje 43 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie. Druhou námietkou vznesenou žalobkyňami je, že tento podiel 62,6 % znamená, že v prípade zvyšnej časti tohto predaja, ktorá však nie je zanedbateľná (viac ako 37 %), nebolo zistené nijaké cenové podhodnotenie. V takom kontexte mala Komisia podľa žalobkýň preskúmať, či bolo možné skutočne preukázať príčinnú súvislosť s ujmou zistenou v prípade výrobného odvetvia Únie ako celku. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že predaj výrobného odvetvia Únie vykazoval – vo vzťahu k dumpingovému dovozu – významné rozdiely v závislosti od výrobkov (z tvárnej liatiny alebo zo sivej liatiny) a od členských štátov.

409    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako bolo uvedené v bode 290 vyššie – Komisia je podľa základného nariadenia oprávnená založiť svoje prešetrovanie v rozsiahlych veciach na určitom počte subjektov a použiť metódu výberu vzorky, ktorá je upravená v článku 17 uvedeného nariadenia, pričom žalobkyne v prejednávanom prípade nespochybnili túto možnosť alebo metódy uvedené v tomto ustanovení v rámci námietky nezákonnosti.

410    V prejednávanom prípade Komisia pri tomto výbere vzorky – ako je uvedené v bode 296 vyššie – použila druhú metódu uvedenú v tomto ustanovení, a to výber založený na „najvyšších“ objemoch (výroba a predaj).

411    Preto je potrebné v súlade so základným nariadením konštatovať, že analýza, ktorú uskutočnila Komisia, bola založená na údajoch, ktoré treba považovať za reprezentatívne, čo má za následok, že pokiaľ sa cenové podhodnotenie konštatuje v prípade predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, treba ho považovať za reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie Únie.

412    Prvú námietku žalobkýň týkajúcu sa existencie cenového podhodnotenia len v prípade 26,9 % predaja Únie, ktorá v podstate znamená spochybnenie možnosti, aby sa Komisia opierala o reprezentatívne vzorky, teda treba zamietnuť.

413    Pokiaľ ide o druhú námietku vznesenú žalobkyňami, žalobkyne vo svojej odpovedi na písomné otázky položené Všeobecným súdom zdôrazňujú, že predaj zodpovedajúci 37,4 %, ktorý nebol zohľadnený, nebol porovnateľný s dovozom čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a logicky nebol cenovo podhodnotený.

414    Na podporu svojej argumentácie žalobkyne odkazujú na rozsudok z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia (T‑500/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:691), ktorým bolo antidumpingové nariadenie Komisie zrušené okrem iného z dôvodu, že táto inštitúcia vo svojej analýze nevzala do úvahy 8 % objemu predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky na účely preskúmania cenového podhodnotenia, lebo neexistoval zodpovedajúci druh dovážaného výrobku.

415    Podľa žalobkýň treba v prejednávanom prípade dospieť k rovnakému záveru vzhľadom na podobnosti, ktoré existujú medzi týmito dvoma vecami, najmä ak percentuálny podiel, ktorý Komisia nezohľadnila, je v tomto prípade väčší (okolo 37 %) než ten, ktorý bol zistený v uvedenom prípade (8 %). V oboch veciach boli všetky údaje, ktoré použila Komisia na stanovenie priemerných jednotkových predajných cien a výnosnosti predaja v Únii neprepojeným zákazníkom, založené na všetkých druhoch výrobku, ktoré predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Komisia rovnako vytvorila v oboch veciach osobitnú súvislosť medzi posúdením cenového podhodnotenia dumpingového dovozu a vývojom cien výrobného odvetvia Únie. V tom istom zmysle Komisia v oboch veciach identifikovala vzťah medzi poklesom cien výrobného odvetvia Únie na jednej strane a zhoršením výnosnosti tohto výrobného odvetvia, ako aj poklesom jeho podielov na trhu na druhej strane. Napokon Komisia v prejednávanom prípade – tak ako v predchádzajúcej veci – neposkytla konkrétne odôvodnenie, ktoré by umožnilo vylúčiť, že nezohľadnené výrobky sa mohli v nezanedbateľnej miere podieľať na poklese cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

416    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd v rozsudku z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia (T‑500/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:691), na ktorý sa odvolávajú žalobkyne, rozhodol v kontexte, v ktorom samotná Komisia poukázala na existenciu rôznych segmentov v rámci celku tvoreného prešetrovanými výrobkami. V tomto kontexte Všeobecný súd konštatoval, že Komisia posúdila cenové podhodnotenie, pričom však nerozlíšila segmenty, ktoré identifikovala. Okrem toho Všeobecný súd konštatoval, že Komisia vo svojej analýze nevzala do úvahy určité druhy výrobkov, ktoré predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, v prípade ktorých neexistoval zodpovedajúci dovážaný druh výrobku. V tomto špecifickom rámci v bode 74 uvedeného rozsudku rozhodol, že „keďže v napadnutom nariadení nie je v tejto súvislosti uvedené osobitné odôvodnenie, nemožno vylúčiť, že predmetných 17 druhov výrobkov, ktoré predstavujú 8 % objemu predaja uvedených výrobcov a možno viac z hľadiska hodnoty vzhľadom na kolísanie cien medzi segmentmi, sa v nezanedbateľnej miere podieľalo na poklese cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky“.

417    Táto situácia je odlišná od situácie, o ktorú ide v prejednávanom prípade, v ktorej Komisia nekonštatovala existenciu rôznych segmentov na trhu s dotknutým výrobkom a podrobne vysvetlila stanovisko, ktoré v tejto súvislosti zaujala, pričom žalobkyne neboli schopné predložiť dôkazy umožňujúce vyvrátiť alebo spochybniť toto posúdenie.

418    Žalobkyne sa domnievajú, že ich druhú námietku podporujú aj závery odvolacieho orgánu WTO v spore „Čína – Opatrenia, ktorými sa ukladá antidumpingové clo na bezšvové rúry z vysokovýkonnej nehrdzavejúcej ocele (HP‑SSST) z Japonska“ (WT/DS 454/AB/R a WT/DS 460/AB/R, správa zo 14. októbra 2015).

419    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry výklad Dohody o uplatňovaní článku VI GATT (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189; ďalej len „antidumpingová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82), podaný týmto orgánom nemôže byť záväzný pre Všeobecný súd pri posudzovaní platnosti napadnutého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2005, Van Parys, C‑377/02, EU:C:2005:121, bod 54).

420    Navyše je potrebné poukázať na to, že odvolací orgán WTO v správe spomenutej v bode 418 vyššie uviedol, že orgán poverený prešetrovaním na to, aby objektívne vyhodnotil účinok dumpingového dovozu na domáce ceny, mal vykonať dynamické posúdenie cenového vývoja a trendov vo vzťahu medzi cenami dumpingového dovozu na jednej strane a cenami podobného domáceho výrobku počas obdobia, ktorého sa týkalo prešetrovanie, s prihliadnutím na všetky relevantné dôkazy a v prípade, ak by to bolo vhodné, aj na pomerný podiel na trhu týkajúci sa každého druhu výrobku.

421    Toto tvrdenie však treba uviesť do kontextu. V uvedenej veci bolo preukázané, že predmetné výrobky, teda bezšvové rúry z vysokovýkonnej nehrdzavejúcej ocele (HP‑SSST), bolo potrebné odlíšiť na rôznych trhových segmentoch zodpovedajúcich rôznym škálam výrobkov, ktorých zameniteľnosť nebola preukázaná. Okrem toho čínsky orgán poverený prešetrovaním počas prešetrovania poznamenal, že počas obdobia, ktorého sa týkalo prešetrovanie, sa dumpingový dovoz a predaj na domácom trhu zameriaval na rôzne segmenty trhu s HP‑SSST. Zatiaľ čo väčšina domácej čínskej výroby HP‑SSST zodpovedala výrobkom kvality A, podiel na trhu pripadajúci na dumpingový dovoz výrobkov kvality A bol v roku 2008 1,45 % a po tomto dátume 0 %.

422    V tomto špecifickom kontexte odvolací orgán WTO konštatoval, že čínsky orgán poverený prešetrovaním nemohol jednoducho konštatovať – ako to urobil – existenciu cenového podhodnotenia v prípade dovážaných výrobkov kvality B a C, ale že tiež mal vziať do úvahy pomerný podiel na trhu každého výrobku – A, B a C.

423    Situácia je odlišná v prejednávanom prípade, keďže – hoci ho Komisia pre potreby porovnania rozdelila na KČV – dotknutý výrobok zahŕňa celú škálu druhov výrobkov, ktoré sú naďalej zameniteľné.

424    Odvolací orgán WTO navyše potvrdil túto metódu vo svojej správe spomenutej v bode 418 vyššie, keďže v bode 5.180 uviedol, že orgán poverený prešetrovaním nebol podľa článku 3.2 antidumpingovej dohody povinný stanoviť existenciu cenového podhodnotenia v prípade každého z prešetrovaných druhov výrobkov alebo vo vzťahu k celej škále tovaru, ktorá predstavovala podobný domáci výrobok.

425    Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že existencia rozpätia cenového podhodnotenia v rozmedzí od 31,6 % do 39,2 %, ktoré sa týka 62,6 % predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, sa v prejednávanom prípade javí ako dostatočná na konštatovanie existencie významného cenového podhodnotenia v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia.

426    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť druhú výhradu, a teda aj tretiu časť druhého žalobného dôvodu ako celok.

427    Keďže všetky tvrdenia uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu boli zamietnuté, tento žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa odmietnutia poskytnúť určité informácie

428    V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyne vytýkajú Komisii, že im odmietla poskytnúť informácie užitočné pre stanovenie dumpingu a ujmy. Táto námietka je vznesená aj v rámci šiestej časti prvého žalobného dôvodu.

–       O prípustnosti tretieho žalobného dôvodu

429    Podľa Komisie treba tretí žalobný dôvod vyhlásiť za neprípustný vo vzťahu ku všetkým žalobkyniam. Po prvé Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že CCCME nie je zainteresovanou stranou v zmysle základného nariadenia, nemôže namietať porušenie procesných práv vyplývajúcich z uvedeného nariadenia. Po druhé Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že členovia CCCME a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, sa nezúčastnili na prešetrovaní, pričom nepredložili pripomienky a nepožiadali o sprístupnenie nedôverného spisu, nemôžu namietať porušenie procesných práv súvisiace s tým, že im neboli poskytnuté informácie.

430    Na preskúmanie tejto prekážky konania je potrebné rozlíšiť tri situácie, ktoré závisia od totožnosti subjektu alebo podniku, ktorý uvádza žalobný dôvod.

431    Prvou situáciou, ktorú treba preskúmať, je konkrétne situácia, v ktorej toto tvrdenie uvádza CCCME vo svojom mene.

432    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že CCCME – vzhľadom na to, že sa zúčastnilo na prešetrovaní a požiadalo o sprístupnenie informácií, ktoré sú uvedené v treťom žalobnom dôvode – má procesné práva, ktorých ochrany sa môže domáhať v rámci prejednávanej žaloby.

433    Za týchto podmienok Všeobecný súd konštatuje, že tretí žalobný dôvod je prípustný v rozsahu, v akom ho uvádza CCCME vo svojom mene.

434    Druhou situáciou, ktorú treba preskúmať, je situácia, v ktorej žalobný dôvod uvádzajú členovia CCCME a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, ktorí napádajú napadnuté nariadenie z dôvodu, že im neboli poskytnuté informácie, ktoré sú podstatné pre obranu ich záujmov.

435    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tieto dve kategórie zahŕňajú podniky, ktoré nepreukázali, že sa zúčastnili na prešetrovaní alebo podali žiadosti o poskytnutie predmetných informácií.

436    Zo základného nariadenia a najmä z jeho článku 5 ods. 10 pritom vyplýva, že vzhľadom na to, že inštitúcie nie sú schopné identifikovať všetky podniky, ktorých sa môže týkať antidumpingové konanie, a tak určiť, komu sa majú poskytnúť informácie, ktorých zverejnenie je povolené, prináleží zainteresovaným stranám, aby sa prihlásili a prejavili svoj záujem byť informovaný a zúčastniť sa na prešetrovaní.

437    Ako sa uvádza v judikatúre, tieto osoby musia umožniť inštitúciám posúdiť problémy, ktoré im môžu vzniknúť v dôsledku absencie určitej informácie v rámci informácií, ktoré im boli poskytnuté, pričom nemôžu pred súdom Únie namietať, že im nebola poskytnutá určitá informácia, ak počas prešetrovania nepredložili inštitúciám nijakú žiadosť týkajúcu sa tejto informácie (pozri rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 93 a citovanú judikatúru).

438    V dôsledku toho tretí žalobný dôvod nemožno považovať za prípustný vo vzťahu k členom CCCME a ostatným právnickým osobám, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, v rozsahu, v akom sa tieto podniky domáhajú zrušenia napadnutého nariadenia z dôvodu, že im neboli poskytnuté informácie, ktoré im mali byť poskytnuté.

439    Napokon treťou a poslednou situáciou, ktorú treba posúdiť, je situácia, v ktorej žalobný dôvod uvádzajú členovia CCCME a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, pričom tvrdia, že nebolo dodržané právo na obranu vo vzťahu k CCCME.

440    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry je porušenie práva na obranu vzhľadom na svoju povahu subjektívnou protiprávnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2010, CNOP a CCG/Komisia, T‑23/09, EU:T:2010:452, bod 45), čo má za následok, že ho musí namietať samotná dotknutá osoba, a nemôže ho namietať iná osoba (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, T‑62/08, EU:T:2010:268, bod 186).

441    Je teda potrebné konštatovať, že podľa tejto judikatúry ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, nemôžu pred súdom Únie namietať porušenie procesných práv, ktoré boli počas prešetrovania priznané CCCME.

442    Podľa žalobkýň však právo Únie dovoľuje členom združenia namietať porušenie procesných práv uplatnených združením, ak toto združenie konalo v ich mene vo vzťahu ku Komisii počas prešetrovania, pričom v takom prípade sa v konečnom dôsledku domáhajú ochrany svojich práv, ktoré počas tejto správnej fázy v ich mene uplatnilo združenie.

443    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v judikatúre bola pripustená možnosť, aby združenie uplatnilo procesné práva niektorých z jeho členov počas antidumpingového konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2019, Zhejiang Jndia Pipeline Industry/Komisia, T‑228/17, EU:T:2019:619, bod 36).

444    Táto možnosť bola však v tej istej judikatúre podmienená tým, že tento subjekt počas prešetrovania prejavil úmysel konať v postavení zástupcu niektorých zo svojich členov, čo si vyžaduje, aby títo členovia v tom čase boli označení a aby tento subjekt bol schopný preukázať, že od nich dostal splnomocnenie, ktoré mu dovoľuje uplatniť tieto procesné práva v ich mene.

445    Zo spisu pritom vyplýva, že CCCME sa v prejednávanom prípade takto neprezentovalo Komisii počas prešetrovania, ale naopak počas celého prešetrovania vystupovalo ako subjekt zastupujúci čínske výrobné odvetvie posudzované ako celok.

446    CCCME konkrétne v pripomienkach k predbežnému nariadeniu, ktoré predložilo 15. septembra 2017, uviedlo:

„Záujem CCCME zodpovedá záujmu čínskeho odvetvia výroby liatiny ako celku. Tento záujem sa môže zhodovať – a často sa zhoduje – so záujmami jednotlivých čínskych vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku, ale je odlišný a ide nad rámec týchto individuálnych záujmov. Členmi CCCME sú konkrétne nielen čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ale aj čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky a na ktorých sa preto bude vzťahovať sadzba, ktorá sa uplatňuje na ‚ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v zozname v prílohe‘ alebo na ‚všetky ostatné spoločnosti‘. K jeho členom patria aj spoločnosti, ktoré v tomto štádiu nevyvážajú dotknutý výrobok do Európskej únie (‚EÚ‘), ale mohli by uvažovať o tom, že ho budú vyvážať v budúcnosti. Cieľom účasti CCCME na tomto prešetrovaní je chrániť kolektívny záujem jeho členov a čínskeho odvetvia (vývozu) liatiny na rozdiel od individuálnych záujmov jeho členov. Tieto individuálne záujmy uplatňujú samotní jednotliví čínski (vyvážajúci) výrobcovia, pričom niektorí z nich sa osobne zúčastňujú na tomto konaní.“

447    Za týchto podmienok nemožno konštatovať, že sú splnené požiadavky stanovené v judikatúre na to, aby členovia združenia mohli chrániť procesné práva, ktoré CCCME údajne uplatnilo počas správnej fázy.

448    Na pojednávaní žalobkyne navrhli, že predložia splnomocnenia, ktoré podľa ich tvrdení udelili členovia CCCME, aby mu umožnili a požiadali ho, aby v ich mene uplatnilo procesné práva, ktorých sa mohli domáhať.

449    Tento návrh dôkazu však treba v tomto štádiu považovať za neúčinný, lebo tieto splnomocnenia – pokiaľ existovali – mali byť predložené počas prešetrovania, aby Komisia mohla priznať dotknutým podnikom procesné práva, ktorých sa mohli domáhať.

450    Vzhľadom na vyššie uvedené sa Všeobecný súd domnieva, že CCCME môže uplatniť tretí žalobný dôvod vo svojom mene ako združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie ako celok, a zamieta tvrdenia, ktoré v rámci tohto žalobného dôvodu uviedli členovia CCCME a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, ako neprípustné.

–       O vzťahu medzi právom na obranu a povinnosťou dôvernosti

451    Pokiaľ ide o vec samu, je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry je dodržiavanie práva na obranu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu nepriaznivo zasahujúcemu do jej právneho postavenia, základnou zásadou práva Únie, ktorú treba zabezpečiť, a to aj pri úplnom nedostatku procesnoprávnej úpravy (pozri rozsudok z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 83 a citovanú judikatúru).

452    Podľa Súdneho dvora má táto zásada zásadnú dôležitosť v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu (pozri rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 77 a citovanú judikatúru).

453    Na základe uvedenej zásady dotknutým podnikom musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko jednak k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a jednak k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingu a ujmy, ktorá z neho vyplýva (pozri rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 76 a citovanú judikatúru).

454    V tejto súvislosti inštitúcie Únie musia postupovať starostlivo a usilovať sa poskytnúť dotknutým podnikom údaje potrebné na obranu ich záujmov, pričom majú určitú slobodu zvoliť si, a to prípadne ex offo, vhodný spôsob takéhoto poskytnutia údajov (rozsudky z 27. júna 1991, Al‑Jubail Fertilizer/Rada, C‑49/88, EU:C:1991:276, bod 17, a z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 99; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 30).

455    Tieto zásady sú vykonané v základnom nariadení, ktoré stanovuje systém záruk, ktorého cieľom je jednak umožniť dotknutým osobám účinne brániť svoje záujmy a jednak zachovať dôvernosť informácií získaných v priebehu prešetrovania (rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 96).

456    Pravidlá týkajúce sa týchto dvoch cieľov budú preskúmané v nasledujúcich bodoch.

457    Pokiaľ ide o prvý cieľ, procesné záruky, ktoré zaručujú právo dotknutých osôb na informácie, sú definované predovšetkým v článku 6 ods. 7 a následne v článku 20 základného nariadenia (rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 97).

458    Článok 6 ods. 7 základného nariadenia tak stanovuje, že dotknuté osoby vrátane vývozcov a združení, ktoré ich zastupujú, sa môžu na základe písomnej žiadosti oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla akákoľvek osoba dotknutá prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jej členských štátov, ak sú tieto informácie relevantné pre obranu ich záujmov, nie sú dôverné a boli použité pri prešetrovaní (rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 98).

459    V článku 20 základného nariadenia sú zasa uvedené dva okamihy, v ktorých sa môžu dotknutým osobám vrátane vývozcov a združení, ktoré ich zastupujú, poskytnúť konkrétne informácie o podstatných skutočnostiach a úvahách, ktoré by mohli byť základom antidumpingových opatrení, a to jednak po zavedení predbežných opatrení a jednak pred zavedením konečných opatrení (rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 99).

460    Pokiaľ ide o druhý cieľ, základné nariadenie stanovuje pravidlá, ktoré sa majú dodržať, aby bola zachovaná dôvernosť informácií získaných počas prešetrovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 103).

461    V tejto súvislosti článok 19 ods. 1 základného nariadenia stanovuje zásadu, podľa ktorej orgány musia zaobchádzať s informáciami dôverného charakteru ako s dôvernými informáciami.

462    Týmito informáciami sú informácie, ktorých dôvernosť vyplýva z ich povahy alebo z toho, že ich za dôverné označili osoby alebo subjekty, ktoré ich poskytli. Do prvej kategórie patria informácie, ktorých zverejnenie by poskytlo významnú konkurenčnú výhodu konkurentovi alebo by malo významne nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej táto osoba získala informácie. Pokiaľ ide o druhú kategóriu, článok 19 ods. 5 prvá veta základného nariadenia zakazuje Komisii, členským štátom a ich úradníkom vyzradiť akékoľvek informácie poskytnuté osobou alebo subjektom, ktoré požiadali o dôverné zaobchádzanie s nimi, bez ich výslovného súhlasu.

463    Podľa článku 19 ods. 5 druhej vety základného nariadenia sa zákaz zverejnenia vzťahuje aj na výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a na interné dokumenty inštitúcií a členských štátov, pričom jedinými povolenými výnimkami sú výnimky výslovne stanovené v základnom nariadení.

464    Po uvedenom opise dvoch cieľov, ktoré sleduje právna úprava, je potrebné poukázať na to, že právo Únie poskytuje usmernenia týkajúce sa spôsobu, akým možno vymedziť ich vzťah (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 105).

465    Niektoré ustanovenia uvedené v základnom nariadení zdôrazňujú význam, ktorý sa pripisuje dôvernosti. V článku 6 ods. 7 uvedeného nariadenia, ktorý bol pripomenutý v bode 458 vyššie, sa konkrétne uvádza, že dôverný charakter informácií, ktoré poskytla určitá osoba dotknutá prešetrovaním, bráni tomu, aby tieto informácie boli sprístupnené zainteresovaným stranám. Okrem toho článok 20 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje, že konečné informácie sa poskytnú „pri zohľadnení ochrany dôverných informácií“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 105).

466    V judikatúre sa však uvádza, že požiadavka súvisiaca so zachovaním dôvernosti informácií nemôže zbaviť právo na obranu jeho podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 29).

467    Na vymedzenie vzťahu medzi oboma cieľmi článok 19 ods. 2 základného nariadenia stanovuje, že ak sa poskytnú dôverné informácie, osoba, ktorá žiada o dôverné zaobchádzanie s nimi, musí predložiť súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter, pričom tento súhrn musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil zainteresovaným stranám pochopiť podstatu poskytnutých informácií.

468    S tým istým cieľom chrániť právo na obranu, ak dôvernosť bráni zverejneniu informácií, článok 19 ods. 4 základného nariadenia vyžaduje, aby inštitúcie zverejnili všeobecné informácie, najmä dôvody, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle základného nariadenia.

469    So zreteľom na tieto zásady a ustanovenia je potrebné overiť, či CCCME bolo umožnené účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou, pričom v prípade, ak dotknuté inštitúcie musia zosúladiť požiadavky dôvernosti s právom dotknutých osôb na informácie, musia posúdiť konkrétnu situáciu dotknutej osoby s ohľadom na tieto informácie, a najmä postavenie tejto dotknutej osoby na predmetnom trhu vo vzťahu k postaveniu osoby, ktorá tieto informácie poskytla (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 199).

470    Pri tomto preskúmaní budú postupne preskúmané tri časti, z ktorých sa skladá tento žalobný dôvod.

–       O prvej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa žiadosti o poskytnutie výpočtov, ktoré vykonala Komisia

471    V rámci prvej časti CCCME vytýka Komisii, že mu neposkytla podrobnosti týkajúce sa výpočtov normálnej hodnoty, dumpingových rozpätí, účinkov čínskeho dovozu na ceny, ujmy a úrovne odstránenia ujmy. Podľa CCCME prístup k podrobným výpočtom Komisie a k údajom použitým pri týchto výpočtoch umožňuje zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, ktoré sú účinnejšie pre ich obranu. Tieto strany totiž potom môžu presne overiť, ako Komisia použila tieto údaje, a porovnať ich so svojimi výpočtami, čo im umožňuje zistiť prípadné pochybenia zo strany Komisie, ktoré by sa inak nedali zistiť.

472    Komisia nepopiera, že výpočty, o ktoré požiadalo CCCME, môžu predstavovať podstatné skutkové okolnosti a úvahy v zmysle článku 20 ods. 2 základného nariadenia pre zainteresované strany, ako sú vyvážajúci výrobcovia, ktorým hrozí, že sa na ne budú vzťahovať predmetné antidumpingové opatrenia. Domnieva sa však, že CCCME nemožno považovať za zainteresovanú stranu v zmysle základného nariadenia, keďže tento subjekt sám nepôsobí ako výrobca alebo predajca dotknutého výrobku. Podľa Komisie je povinnosť poskytnúť informácie užšia v prípade zastupujúcich združení než v prípade zainteresovaných strán, najmä vyvážajúcich výrobcov.

473    V tejto súvislosti treba v prvom rade určiť, či výpočty, o sprístupnenie ktorých CCCME požiadalo, obsahujú dôverné informácie v zmysle článku 19 ods. 1 základného nariadenia, ako to namietala Komisia počas prešetrovania.

474    Pokiaľ ide o výpočty normálnej hodnoty, Komisia v napadnutom nariadení vysvetlila, že boli použité rôzne metódy výpočtu podľa posudzovanej situácie. Prvou použitou situáciou je teda situácia, v ktorej bol vyvážaný druh výrobku zhodný alebo porovnateľný s druhom výrobku vyrábaným na indickom trhu, pričom treba poznamenať, že Indická republika bola vybratá ako tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá slúžila ako referencia pri výpočte normálnej hodnoty. V tomto prípade boli použité rôzne metódy podľa toho, či sa dotknutý druh výrobku predával v reprezentatívnych množstvách na indickom trhu. Ak sa totiž predávaný druh výrobku predával v reprezentatívnych množstvách na indickom trhu, čo sa konkrétne týkalo jedného druhu výrobku predávaného jedným indickým výrobcom, Komisia použila predajné ceny účtované v rámci bežného obchodu. Ak sa predmetný druh výrobku nepredával v reprezentatívnych množstvách na indickom trhu, čo sa týkalo všetkých ostatných druhov výrobkov, ktoré boli zhodné alebo porovnateľné s vyvážanými druhmi výrobku, Komisia tiež rozlíšila, či daný druh výrobku predával „v dostatočnom množstve“ aspoň jeden indický výrobca, pričom v takom prípade použila predajné ceny účtované v rámci bežného obchodu (ďalej len „druhá metóda“), alebo podľa toho, či daný druh výrobku nepredával, ale vyrábal aspoň jeden indický výrobca, pričom v takom prípade vytvorila normálnu hodnotu na základe výrobných nákladov s pripočítaním PVA nákladov a zisku z predaja na domácom trhu v rámci bežného obchodu uskutočneného týmto indickým výrobcom (ďalej len „tretia metóda“). Druhou situáciou je situácia, v ktorej vyvážaný druh výrobku nebol zhodný alebo porovnateľný s druhom výrobku vyrábaným na indickom trhu. V tomto prípade Komisia použila normálnu hodnotu založenú na predaji všetkých druhov výrobkov, v ktorých bola použitá rovnaká surovina (tvárna alebo sivá liatina), uskutočnenom indickými výrobcami na domácom trhu v rámci bežného obchodu.

475    Vzhľadom na tieto vysvetlenia je potrebné konštatovať, že výpočty normálnej hodnoty, o sprístupnenie ktorých CCCME požiadalo, sa týkajú predajných cien, ako aj výrobných nákladov, PVA nákladov a zisku indických výrobcov, ktoré sú rozpísané podľa druhu výrobku.

476    Údaje ako výrobné náklady, PVA náklady alebo zisk sú pritom v prejednávanom prípade vzhľadom na svoju povahu dôverné v zmysle článku 19 ods. 1 základného nariadenia, keďže, ako sa uvádza v tomto ustanovení, skutočnosť, že tretie osoby by poznali tieto údaje, by pri obchodovaní mohla poskytnúť významnú konkurenčnú výhodu konkurentovi alebo mať významne nepriaznivý vplyv na osobu, ktorá poskytla informáciu (pozri bod 462 vyššie).

477    V každom prípade je potrebné konštatovať, že tieto údaje – vzhľadom na to, že boli zahrnuté do vyhradenej verzie dotazníka zaslaného Komisii – tak ako ceny boli poskytnuté účastníkmi prešetrovania dôverne, v dôsledku čoho boli orgány, ktoré sa dozvedeli o týchto informáciách, povinné chrániť túto dôvernosť, lebo v opačnom prípade by porušili článok 19 ods. 1 a 5 základného nariadenia (pozri bod 462 vyššie).

478    K tomu istému záveru treba dospieť, pokiaľ ide o ostatné výpočty, ktoré si vyžiadalo CCCME.

479    Výpočty dumpingových rozpätí – vzhľadom na to, že predstavujú porovnanie normálnej hodnoty a vývozných cien čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky – sa týkajú dôverných údajov indických výrobcov a čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorých ceny sú porovnané.

480    Výpočty ujmy, ktorých súčasťou je v tejto súvislosti výpočet účinkov čínskeho dovozu na ceny, rovnako zahŕňajú dôverné údaje. Po prvé výpočty cenového podhodnotenia, ktoré umožňujú posúdiť účinok dovozu na ceny výrobkov na trhu Únie, vyplývajú z porovnania vývozných cien čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a cien podobných modelov alebo výrobkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Po druhé ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie je posúdená s prihliadnutím na vplyv dovozu na výrobné odvetvie Únie. V tomto smere sa dôverné údaje výrobného odvetvia Únie, konkrétne údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré sa týkajú cien a faktorov ovplyvňujúcich ceny, mzdových nákladov, zásob, výnosnosti, peňažných tokov, investícií, investičných výnosov a schopnosti získať kapitál, zbierajú a analyzujú v súvislosti s mikroekonomickými ukazovateľmi, ktoré vyhodnocuje Komisia. To isté platí pre údaje výrobcov výrobného odvetvia Únie týkajúce sa výroby, výrobných kapacít, využívania kapacít, objemu predaja, podielu na trhu, rastu, zamestnanosti a produktivity, pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele vyhodnocované Komisiou.

481    Napokon – stále v tom istom zmysle – výpočty úrovne odstránenia ujmy sa tiež týkajú dôverných údajov, keďže vyplývajú z porovnania vývozných cien a zodpovedajúcich cien, ktoré nespôsobujú ujmu, účtovaných výrobným odvetvím Únie.

482    Z vyššie uvedenej analýzy teda vyplýva, že všetky výpočty, o ktoré požiadalo CCCME, sú dôverné a zasluhujú si ochranu.

483    Je však potrebné pripomenúť, že ak informácie nemožno poskytnúť z dôvodu, že sú dôverné, článok 19 ods. 2 až 4 základného nariadenia jednak vyžaduje, aby dotknuté osoby predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter, pokiaľ je to možné, a jednak vyžaduje, aby Komisia zverejnila všeobecné informácie, najmä dôvody, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v rámci základného nariadenia.

484    Je teda potrebné určiť, či vzhľadom na informácie, ktoré mu boli poskytnuté, CCCME bolo umožnené, ako to vyžaduje judikatúra, poskytnúť informácie užitočné pre jeho obranu.

485    Pri tomto skúmaní je potrebné vziať do úvahy dva aspekty, konkrétne po prvé informácie, ktorými konkrétne disponovalo CCCME, a po druhé postavenie, ktoré malo CCCME počas prešetrovania (pozri judikatúru pripomenutú v bode 469 vyššie). Tieto aspekty budú preskúmané nižšie.

486    Pokiaľ ide o prvý z týchto aspektov, je potrebné poukázať na to, že – čo sa týka výpočtov normálnej hodnoty – v záujme ochrany citlivých obchodných informácií spolupracujúcich indických výrobcov, ale aj čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia poskytla CCCME opis metódy výpočtu normálnej hodnoty uplatnenej podľa situácií spomenutých v bode 474 vyššie a niektoré údaje týkajúce sa výsledku týchto výpočtov. Komisia ho teda informovala, že tento výsledok sa nachádza v rozpätí od 3 000 do 4 000 juanov renminbi (CNY) a od 8 000 do 9 000 CNY podľa druhu výrobku. V nadväznosti na žiadosť CCCME Komisia tiež uviedla – v bode 61 svojho konečného poskytnutia informácií a v odôvodnení 67 napadnutého nariadenia –, že súčet PVA nákladov a zisku, ktorý bol pripočítaný v rámci tretej metódy, sa pohyboval v rozmedzí od 1 % do 10 % v prípade obratu týkajúceho sa výrobkov zo sivej liatiny a v rozmedzí od 10 % do 20 % v prípade obratu týkajúceho sa výrobkov z tvárnej liatiny.

487    Pokiaľ ide o výpočty dumpingového rozpätia, CCCME poznalo metodiku, ktorú použila Komisia, teda vedelo, že – ako sa uvádza v odôvodnení 92 predbežného nariadenia – Komisia vypočítala dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tak, že porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku. Komisia tak získala dumpingové rozpätie pre každý druh výrobku. Následne vypočítala dumpingové rozpätie pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky podľa druhov výrobkov, ktoré tento výrobca predával. CCCME bolo informované o tom, že z výsledku týchto výpočtov vyplynuli dumpingové rozpätia v rozmedzí od 15,5 % do 38,1 %.

488    V prípade výpočtov cenového podhodnotenia CCCME bolo – ako to je uvedené v odôvodneniach 127 a 128 predbežného nariadenia – informované o tom, že Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala vážené priemerné predajné ceny podľa druhu výrobku vyrábaného tromi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie a upravené na „úroveň cien zo závodu“, a zodpovedajúce vážené priemerné ceny dovozu, podľa druhu výrobku, od piatich vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republiky zaradených do vzorky, účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na základe cien „náklady, poistenie a prepravné“ (CIF) s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi clá vo výške 1,7 % v prípade výrobkov zo sivej liatiny a 2,7 % v prípade výrobkov z tvárnej liatiny. Komisia ďalej uviedla, že porovnanie cien bolo uskutočnené podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania a vyplynuli z neho rozpätia podhodnotenia ceny od 35,4 % do 42,7 %, ktoré boli následne upravené, ako to je uvedené v odôvodnení 122 napadnutého nariadenia.

489    V prípade výpočtov, na ktorých bolo založené preskúmanie mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov a ktoré umožnili posúdiť ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, CCCME získalo celkové číselné údaje podľa ukazovateľa a podľa roka, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 137 až 166 predbežného nariadenia.

490    Pokiaľ ide napokon o výpočet úrovne odstránenia ujmy, CCCME bolo informované o tom, že s cieľom stanoviť zisk, ktorý by výrobné odvetvie Únie mohlo primerane dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, Komisia preskúmala zisk dosiahnutý v rámci neprepojeného predaja. Cieľový zisk sa predbežne stanovil na úroveň 5,3 % v súlade so ziskom z roku 2013 z neprepojeného predaja. Komisia v tejto súvislosti spresnila, že keďže dovoz za dumpingové ceny sa v roku 2014 do veľkej miery zvýšil a potom stabilizoval, považovala úrovne zisku z roku 2013 za úrovne, ktoré by bolo možné primerane dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. v prípade neexistencie dovozu za dumpingové ceny. Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny čínskych spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, náležite upravenej o dovozné náklady a clo, ktorá sa stanovila na účely výpočtu podhodnocovania ceny, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF (náklady, poistenie a prepravné). Z výsledku týchto výpočtov vyplynula percentuálna sadzba od 70,7 % do 80,7 %.

491    Pokiaľ ide o druhý aspekt, ktorý treba vziať do úvahy s cieľom určiť, či CCCME boli poskytnuté informácie, ktoré potrebovalo na uplatnenie svojho práva na obranu, je potrebné pripomenúť, že tento subjekt nie je vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Nenachádza sa teda v situácii, v akej sa nachádzajú subjekty, ktorých individualizované údaje, ktoré samy poskytli Komisii, táto inštitúcia použila vo svojich výpočtoch s cieľom dospieť ku konštatovaniam, ktoré vyžaduje základné nariadenie. Komisia pritom poskytuje každému z týchto subjektov výpočty, ktoré sa ho týkajú, pričom časť týchto údajov sa vzťahuje na jeho vlastné údaje a nie je vo vzťahu k nemu problematická z hľadiska dôvernosti a druhá časť týchto údajov sa vzťahuje na dôverné údaje indických výrobcov alebo výrobcov z Únie. V ich situácii im tieto vysvetlenia umožňujú pochopiť – spolu s vysvetleniami poskytnutými Komisiou – clo, ktoré sa im uloží, pričom tieto vysvetlenia musia byť čo najpodrobnejšie a čo najpresnejšie, aby tieto subjekty mohli prípadne spochybniť rozhodnutia prijaté Komisiou.

492    Ako bolo uvedené v bode 58 vyššie, CCCME malo počas prešetrovania postavenie zainteresovanej strany v zmysle základného nariadenia. V rámci prešetrovania vystupovalo – podľa opisu, ktorý samo poskytlo na začiatku konania – ako združenie zastupujúce čínskych výrobcov pôsobiacich v dotknutom odvetví v Čínskej ľudovej republike ako celok, teda značný počet podnikov. Z tohto dôvodu nemôže žiadať o zhromaždenie všetkých informácií o určitých čínskych vyvážajúcich výrobcoch bez ich súhlasu. Okrem toho tiež nemôže žiadať o sprístupnenie dôverných údajov indických výrobcov a výrobcov z Únie, ktorých rozhodnutie spolupracovať na prešetrovaní závisí najmä od záruk dôvernosti, ktoré sa im poskytnú. Ak by sa umožnilo CCCME získať taký rozsiahly prístup, o aký požiadalo, nebolo by to v súlade s požiadavkami rešpektovania dôvernosti, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie Únie podľa základného nariadenia.

493    Z toho vyplýva, že Komisia v prejednávanom prípade bola oprávnená – ako to urobila – oznámiť CCCME presné informácie, ktoré boli zároveň v súhrnnej podobe, aby dodržala povinnosti dôvernosti týkajúce sa výpočtov, ktoré vykonala.

494    Okrem toho v nadväznosti na komentáre, ktoré uviedlo CCCME, Komisia zmenila svoju metódu výpočtu normálnej hodnoty, najmä druhú a tretiu metódu, konkrétne metódu, ktorá sa uplatní, keď je druh vyvážaného výrobku zhodný alebo porovnateľný s druhom výrobku, ktorý sa vyrába a predáva na indickom trhu v malom množstve, a metódu, ktorá sa uplatní, keď tento druh výrobku nepredáva, ale vyrába aspoň jeden indický výrobca zaradený do vzorky. Komisia napokon vytvorila normálnu hodnotu na základe predajných cien účtovaných týmito predajcami (druhá metóda), ako to je vysvetlené v odôvodnení 66 napadnutého nariadenia, a na základe výrobných nákladov s pripočítaním PVA nákladov a zisku z predaja na domácom trhu v rámci bežného obchodu uskutočneného dotknutým indickým výrobcom (tretia metóda), ako to je vysvetlené v odôvodnení 67 napadnutého nariadenia, a nie – ako predtým – na základe normálnej hodnoty vytvorenej na základe priemerných nákladov na výrobu podobného výrobku každého indického výrobcu. CCCME tiež mohlo napadnúť výpočet normálnej hodnoty podľa tejto tretej metódy a konkrétnejšie zohľadnenie PVA nákladov a zisku jediného indického výrobcu, aj keď argumentácia CCCME bola zamietnutá, ako to je uvedené v odôvodneniach 70 až 72 napadnutého nariadenia.

495    Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že Komisia v prejednávanom prípade bola oprávnená odoprieť CCCME, ktoré vystupovalo ako združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie, prístup k podrobnostiam týkajúcim sa výpočtov normálnej hodnoty, dumpingových rozpätí, účinkov čínskeho dovozu na ceny, ujmy a úrovne odstránenia ujmy, ktoré si CCCME vyžiadalo počas prešetrovania, že CCCME ako združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie spolu s informáciami, ktoré mu boli oznámené a ktoré sú uvedené v bodoch 486 až 490 vyššie, malo k dispozícii podstatné skutkové okolnosti a úvahy, na základe ktorých Komisia zvažovala odporučiť uloženie konečných opatrení, a že Komisia mu pri dodržaní dôvernosti predmetných údajov poskytla možnosť účinne vyjadriť v tejto súvislosti svoj názor.

496    Na spochybnenie tohto stanoviska CCCME uvádza dva rozsudky.

497    Po prvé CCCME sa odvoláva na rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada (T‑424/13, EU:T:2016:378), v ktorom Všeobecný súd podľa názoru CCCME rozhodol, že Komisia porušila právo žalobcu na obranu tým, že mu odmietla oznámiť podrobnosti týkajúce sa výpočtov normálnej hodnoty podľa jednotlivých druhov výrobkov, ako aj výsledok týchto výpočtov.

498    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že skutkové okolnosti veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada (T‑424/13, EU:T:2016:378), na ktorý sa odvoláva CCCME, sú odlišné od skutkových okolností veci, o ktorú ide v prejednávanom prípade. Na jednej strane prvá uvedená vec sa týkala vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, a nie združenia zastupujúceho celé výrobné odvetvie, ako je CCCME, ktoré sa z dôvodov uvedených v bodoch 491 a 492 vyššie nachádza v situácii, ktorá je odlišná od situácie takého vyvážajúceho výrobcu. Na druhej strane k zrušeniu, o ktorom rozhodol Všeobecný súd v tejto veci, došlo v každom prípade v špecifickom kontexte, v ktorom výrobca z analogickej krajiny, ktorého údaje boli zahrnuté do týchto výpočtov, súhlasil so zverejnením svojich údajov, na ktorých boli založené tieto výpočty. Ako poznamenáva Komisia, Všeobecný súd v rozsudku z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada (T‑424/13, EU:T:2016:378), teda kritizoval nesúhlas vyjadrený Komisiou, hoci subjekt, ktorý poskytol údaje, súhlasil s ich zverejnením, pričom konštatoval, že ak súhlasil tento subjekt, mohla súhlasiť aj táto inštitúcia. V prejednávanom prípade nejde o takú situáciu, keďže najmä indickí výrobcovia neudelili súhlas s takým zverejnením svojich údajov.

499    Po druhé CCCME sa odvoláva na rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372), v ktorom Všeobecný súd podľa názoru CCCME rozhodol o zrušení nariadenia, ktoré bolo napadnuté, na základe toho, že Komisia odmietla poskytnúť informácie týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty, najmä pôvodu cien použitých v prípade dotknutého výrobku, ako aj faktorov ovplyvňujúcich porovnanie cien.

500    V tejto súvislosti je potrebné opäť poukázať na rozdiely medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372). Tento rozsudok sa totiž opäť týkal situácie prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu, ktorá je odlišná od situácie združenia zastupujúceho výrobné odvetvie ako celok. Okrem toho tento rozsudok nemá taký široký dosah, ako to tvrdí CCCME. V prvom rade zrušenie, o ktorom rozhodol Všeobecný súd, sa týkalo odmietnutia poskytnúť špecifické informácie týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty, konkrétne informácie týkajúce sa cenového rozdielu medzi kyselinou DL vínnou (ktorá bola predmetom prešetrovania) a kyselinou L+ vínnou (ktorá sa vyrábala v analogickej krajine), pričom v uvedenom rozsudku vôbec nešlo o oznámenie samotných cien. Toto zrušenie bolo navyše odôvodnené tým, že rozhodnutie Komisie o odmietnutí poskytnúť tieto konkrétne informácie nebolo založené na opodstatnenom dôvode. Komisia totiž neodôvodnila svoje zamietavé rozhodnutie počas správneho konania. V konaní na Všeobecnom súde vysvetlila, že požadované informácie neboli poskytnuté v konečnom dôsledku z dôvodov dôvernosti. Podľa Všeobecného súdu však také vysvetlenie nemohlo byť uvedené po prvýkrát v konaní pred ním. Malo byť poskytnuté žalobcovi počas správneho konania. Z vyššie uvedeného rozsudku teda vyplýva, že Všeobecný súd nevylúčil možnosť, aby Komisia v prípade, ak by riadne odôvodnila svoje rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie v štádiu správneho konania, nesúhlasila so sprístupnením dotknutých informácií žalobcovi.

501    Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že CCCME nemôže mať – ako združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie – prístup k podrobným výpočtom normálnej hodnoty, dumpingových rozpätí, účinkov čínskeho dovozu na ceny, ujmy a úrovne odstránenia ujmy, lebo sa týkajú dôverných informácií. Z okolností prejednávaného prípadu vyplýva, že informácie, ktoré tento subjekt získal, týkajúce sa podstatných skutkových okolností a úvah, na základe ktorých Komisia zvažovala prijatie konečných opatrení, mu umožnili, aby účinne bránilo svoje záujmy ako združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie.

502    Počas prešetrovania CCCME požiadalo, aby jeho advokátom boli sprístupnené vyššie uvedené informácie pod podmienkou, že budú rešpektovať dôvernosť týchto údajov.

503    V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie neupravuje taký postup, hoci – ako bolo uvedené v bodoch 467 a 468 vyššie – podrobne stanovuje, ako majú postupovať inštitúcie a osoby, ktoré majú k dispozícii predmetné informácie, ak sú tieto informácie dôverné. Keďže inštitúcie a zainteresované strany dodržali požiadavky, ktoré im boli v tejto súvislosti uložené, nie je namieste kritizovať rozhodnutie Komisie o odmietnutí takého prístupu.

504    Je teda potrebné zamietnuť prvú časť tretieho žalobného dôvodu.

–       O druhej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa žiadosti o oznámenie výpočtov v súhrnnej podobe

505    V rámci druhej časti, ktorá je subsidiárna vo vzťahu k prvej časti, CCCME tvrdí, že Komisia mala poskytnúť aspoň výpočty uvedené v prvej časti v súhrnnej podobe, najmä pokiaľ ide po prvé o výpočty normálnej hodnoty, účinkov čínskeho dovozu na ceny a úrovne odstránenia ujmy a po druhé o odhady týkajúce sa makroekonomických ukazovateľov.

506    Komisia navrhuje zamietnuť túto časť.

507    V tejto súvislosti je potrebné po prvé poukázať na to, že prezentácia dôverných údajov v súhrnnej podobe nevyhnutne neznamená, že tieto údaje už nie sú dôverné. V prejednávanom prípade sa to týka najmä výpočtov normálnej hodnoty. Komisia v tejto súvislosti správne uviedla, že vzhľadom na to, že v prípade určitých druhov výrobku použila údaje jediného indického výrobcu a v prípade iných druhov použila údaje týkajúce sa maximálne dvoch alebo troch indických výrobcov, zhrnutie údajov nemohlo dostatočne zaručiť nemožnosť identifikovať individuálne údaje týchto výrobcov. Týka sa to aj odhadov súvisiacich s makroekonomickými ukazovateľmi, ktoré vykonali navrhovatelia, pokiaľ ide o situáciu zvyšných výrobcov. Všeobecný súd v tomto zmysle už rozhodol, že odhadovaná výroba dotknutých výrobcov z Únie, z ktorej Komisia vychádzala pri výpočte spotreby, sa správne považovala za dôvernú, keďže bola založená na znalosti trhu, ktorú mali navrhovatelia. Všeobecný súd teda konštatoval, že Komisia tým, že poskytla len číselný údaj vyjadrujúci celkovú výrobu, postupovala v súlade so základným nariadením (rozsudok z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, EU:T:2011:618, bod 231).

508    Po druhé treba zdôrazniť, že – ako uviedla Komisia – výpočty vykonané pre potreby prešetrovania a stanovenia, ktoré vyžaduje základné nariadenie, neznamenajú, že Komisia má vo všetkých prípadoch k dispozícii súhrnné výsledky týkajúce sa všetkých dotknutých výrobcov.

509    Komisia tak v odôvodnení 24 napadnutého nariadenia uviedla, že výpočty cenového podhodnotenia v súhrnnej podobe, ktorú si vyžiadalo CCCME, neexistovali, lebo cenové podhodnotenie bolo vypočítané jedine pre každý druh výrobku a pre každého vyvážajúceho výrobcu. Každý čínsky vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky teda dostal výpočty cenového podhodnotenia pre každý z druhov výrobkov, ktoré vyvážal.

510    Je pravda, že Komisia môže byť povinná vytvoriť dokument s cieľom zabezpečiť právo účastníka konania na obranu (pozri analogicky rozsudok z 27. novembra 2019, Izuzquiza a Semsrott/Frontex, T‑31/18, EU:T:2019:815, bod 53 a citovanú judikatúru).

511    Túto povinnosť však nemožno rozšíriť na povinnosť Komisie vytvoriť v prejednávanom prípade dokument pre účastníka konania, ako je CCCME, teda združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie, aby CCCME malo k dispozícii všetky informácie, na základe ktorých sa zamýšľa uloženie opatrení na ochranu obchodu, lebo inak by sa na Komisiu vzťahovali požiadavky, ktoré idú nad rámec požiadaviek stanovených v základnom nariadení, pokiaľ ide o opatrenia na dodržanie dôvernosti informácií s cieľom chrániť právo zainteresovaných strán na obranu.

512    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že objem informácií, ktoré v prejednávanom prípade vyžadovalo CCCME, je taký, že činnosť a prešetrovanie Komisie by mohli byť narušené, ak by Komisia musela poskytnúť všetky tieto informácie v podobe upravenej len pre potreby takého subjektu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na jednotlivé fázy antidumpingového konania sa vzťahujú prísne lehoty. Článok 6 ods. 9 základného nariadenia konkrétne stanovuje celkovú lehotu pre prešetrovanie, ktorá je 15 mesiacov. V článku 7 ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza, že predbežné clo sa uloží najneskôr deväť mesiacov od začatia konania, a v súlade s článkom 9 ods. 4 sa návrh na uloženie konečného cla musí podať najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti predbežného cla.

513    Argumentácia, ktorú uvádza CCCME na podporu druhej časti, teda neumožňuje zmeniť záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v rámci prvej časti, že CCCME v prejednávanom prípade malo k dispozícii podstatné skutkové okolnosti a úvahy, na základe ktorých Komisia zvažovala prijatie konečných opatrení, a tento subjekt teda mohol účinne brániť svoje záujmy ako združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie.

514    Druhú časť tretieho žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

–       O tretej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa iných informácií, ktoré si vyžiadalo CCCME

515    V rámci tretej časti, s ktorou Komisia nesúhlasí, CCCME uvádza tri kategórie informácií, ktoré považuje za dôležité a ktoré mu Komisia podľa jeho názoru protiprávne odmietla sprístupniť.

516    V rámci svojej prvej výhrady CCCME vytýka Komisii, že mu neposkytla iné informácie než vlastnosti uvedené v KČV, pokiaľ ide o výrobky indických výrobcov a výrobcov z Únie, ktoré boli porovnané s dovezenými výrobkami. CCCME tvrdí, že táto situácia mu znemožnila určiť, či boli potrebné úpravy na zabezpečenie porovnateľnosti cien. Žalobkyne uvádzajú túto argumentáciu aj v rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu.

517    Na podporu tejto výhrady CCCME uvádza správu odvolacieho orgánu WTO v spore „Európske spoločenstvá – konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne“ (WT/DS 397/AB/RW, správa z 18. januára 2016).

518    V tejto veci odvolací orgán WTO konštatoval, že „v antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka výrobcu z analogickej krajiny, prešetrovaní vývozcovia tiež musia byť informovaní ‚o špecifických výrobkoch, v súvislosti s ktorými [bola] stanovená normálna hodnota‘, lebo v opačnom prípade by [neboli] ‚schopní požiadať o úpravy, ktoré považujú za potrebné‘“. V uvedenej veci bolo stanovisko odvolacieho orgánu založené na okolnosti, že v takomto prešetrovaní boli informácie o normálnej hodnote získané z tretieho zdroja, konkrétne od výrobcu z analogickej krajiny. Pokiaľ prešetrovaní vývozcovia nemajú prístup k týmto informáciám, nevedia, či môžu požiadať o úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien medzi vyvážanými výrobkami a výrobkami, ktoré na domácom trhu predáva výrobca z analogickej krajiny. Podľa odvolacieho orgánu nestačí oznámiť týmto výrobcom „skupiny výrobkov“, ktoré slúžili ako základ pri porovnávaní transakcií, tým, že sa im poskytnú KČV. Treba im poskytnúť všetky informácie o vlastnostiach výrobkov výrobcov z analogickej krajiny, ktoré boli použité na účely porovnania cien.

519    V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 419 vyššie, podľa judikatúry výklad antidumpingovej dohody, ktorý podal tento orgán, nemôže byť záväzný pre Všeobecný súd pri posudzovaní platnosti napadnutého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2005, Van Parys, C‑377/02, EU:C:2005:121, bod 54).

520    Okrem toho výklad, ktorý uvádza CCCME, nemožno použiť v prejednávanom prípade na zodpovedanie vzniknutých otázok.

521    Vec, ktorú uvádza CCCME, sa totiž týka vyvážajúcich výrobcov, ktorých údaje boli zohľadnené pri výpočte dumpingového rozpätia. V správe, ktorú cituje CCCME, odvolací orgán WTO na odôvodnenie poskytnutia informácií o vzoroch výrobkov v prípade, ak sa uplatní metóda analogickej krajiny, uvádza, že pri „štandardnom“ antidumpingovom prešetrovaní sa normálna hodnota obvykle stanovuje na základe predaja dotknutého vývozcu na jeho domácom trhu. Podľa neho bolo teda možné očakávať, že prešetrovaný vývozca má potrebné znalosti o svojich výrobkoch použitých na stanovenie tak vývoznej ceny, ako aj normálnej hodnoty.

522    Ak by sa teda vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého údaje Komisia skúma s cieľom vypočítať dumpingové rozpätie, oznámili vlastnosti výrobkov z analogickej krajiny, bol by schopný overiť – pri znalosti všetkých parametrov – porovnateľnosť týchto výrobkov s výrobkami, ktoré sám vyviezol do Únie.

523    Situácia je však odlišná v prejednávanom prípade, keďže práve CCCME, ktoré koná ako združenie zastupujúce čínske výrobné odvetvie ako celok, ako to už bolo uvedené v bodoch 445 a 446 vyššie, požiadalo o prístup k informáciám týkajúcim sa vlastností výrobkov.

524    Ak by sa mu poskytli informácie týkajúce sa vlastnosti výrobkov, tieto informácie by mu relevantným spôsobom neumožnili porovnať predmetné výrobky, lebo v zásade nemá k dispozícii vzory výrobkov, ktoré uvádzajú na trh čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktoré boli porovnané s indickými výrobkami.

525    Nie je teda preukázané, že poskytnutie informácií týkajúcich sa vlastností výrobkov výrobcov z analogickej krajiny by umožnilo CCCME lepšie zabezpečiť svoje právo na obranu.

526    V každom prípade, ako Komisia uviedla počas prešetrovania, tieto informácie sú dôverné. Preto – z tých istých dôvodov, aké sú uvedené najmä v bode 501 vyššie – treba konštatovať, že združenie zastupujúce výrobné odvetvie ako celok, ako je CCCME, má k dispozícii základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa uvažuje o uložení opatrení, a preto môže účinne vyjadriť svoj názor, ak má k dispozícii druhy výrobkov (KČV) porovnané na účely výpočtov, ktoré vyžaduje základné nariadenie.

527    Ten istý záver platí pre oznámenie vlastností výrobkov výrobného odvetvia Únie, ktorých ceny sú porovnané s cenami čínskych výrobkov s cieľom vypočítať cenové podhodnotenie, takže prvú výhradu treba zamietnuť.

528    V rámci svojej druhej výhrady CCCME uvádza, že Komisia mu mala poskytnúť výpočty týkajúce sa objemu dovozu z Čínskej ľudovej republiky, Indickej republiky a z iných tretích krajín, ako aj zdrojové dokumenty.

529    V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že CCCME bolo počas antidumpingového konania informované o metóde výpočtu objemu dovozu, ktorú použila Komisia. CCCME poznalo najmä percentuálne podiely zaznamenané v prípade dovozu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v Indickej republike a v iných tretích krajinách vo vzťahu k bývalým čiastkovým číselným znakom, ktoré sa používali pred zavedením všeobecného číselného znaku KN ex 7325 10 00 v roku 2014, pevnú sumu, ktorá sa mala odpočítať od číselného znaku KN ex 7325 99 10 s cieľom získať dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v Indickej republike a v tretích krajinách, ako aj percentuálny podiel, ktorý sa mal odpočítať od celkového dovozu s cieľom vylúčiť mreže odvodňovacích žľabov. Okrem toho, keďže údaje použité na určenie tohto dovozu boli získané zo štatistík, ktoré poskytol Eurostat a ktoré sú dostupné vo verejnej databáze Comext, CCCME malo k dispozícii všetky informácie potrebné na reprodukovanie výpočtov Komisie, o poskytnutie ktorých CCCME požiadalo. Za týchto podmienok nemožno konštatovať, že Komisia v tomto smere porušila základné nariadenie.

530    Je pravda, že Všeobecný súd v bode 207 rozsudku z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada (T‑424/13, EU:T:2016:378), na ktorý sa odvoláva CCCME, konštatoval, že došlo k porušeniu práva na obranu, pričom uviedol, že získanie výpočtov normálnej hodnoty vykonaných Komisiou predstavovalo pre žalobcu v tejto veci podstatný nárast informácií, ktorý mu mohol umožniť predložiť relevantnejšie pripomienky ako tie, ktoré už predložil.

531    Vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada (T‑424/13, EU:T:2016:378), sa však odlišuje od prejednávanej veci v dvoch dôležitých bodoch.

532    V prvom rade úroveň poznatkov, ktorými disponoval žalobca, bola oveľa nižšia než úroveň poznatkov, ktorú možno konštatovať v prejednávanom prípade. V rozsudku z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada (T‑424/13, EU:T:2016:378), mal žalobca len všeobecné poznatky o metóde použitej na výpočet normálnej hodnoty nezodpovedajúcich druhov výrobku. Nevedel, aký trh a aké referenčné ceny Komisia použila na účely výpočtu trhovej hodnoty úpravy normálnej hodnoty týchto druhov výrobkov potrebnej z dôvodu rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach medzi týmito druhmi výrobkov a zodpovedajúcimi druhmi výrobkov. Za týchto okolností Všeobecný súd poznamenal, že keby mal žalobca k dispozícii výpočty normálnej hodnoty podľa jednotlivých druhov výrobku, bol by schopný porovnať výsledky Komisie so svojimi výsledkami získanými na základe inej metódy. Tieto okolnosti sa odlišujú od prejednávanej veci, v ktorej CCCME poznalo metódu výpočtu, ktorú použila Komisia, ako to bolo uvedené v bode 529 vyššie.

533    Okrem toho lehota, ktorú mali účastníci konania k dispozícii na vykonanie svojich výpočtov, bola tiež veľmi odlišná so zreteľom na počet dokumentov, ktoré bolo potrebné spracovať. V rozsudku z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada (T‑424/13, EU:T:2016:378), mal žalobca k dispozícii veľmi krátku lehotu (sedem dní) na reprodukovanie výpočtov Komisie, ktoré boli rozsiahle, lebo sa týkali 1645 druhov výrobkov. V prejednávanej veci boli výpočty, ktoré sa mali vykonať, obmedzenejšie a CCCME dostalo požadované informácie týkajúce sa použitej metódy výpočtu dovozu najneskôr v čase, keď bolo prijaté predbežné nariadenie, ktoré odkazuje na podnet, v ktorom sú vysvetlené určité odhady a ku ktorému CCCME už malo prístup.

534    Z týchto dôvodov treba druhú výhradu zamietnuť.

535    V rámci svojej tretej výhrady CCCME napáda skutočnosť, že Komisia odmietla rozdeliť v prípade každého makroekonomického ukazovateľa použitého na preukázanie ujmy spôsobenej Únii zhromaždené číselné údaje do dvoch kategórií podľa toho, či sú založené na skutočných údajoch alebo na odhadoch, aby mu mohla oznámiť tieto odhady v súhrnnej podobe.

536    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že počas prešetrovania malo CCCME v prípade každého makroekonomického ukazovateľa, ktorý použila Komisia, prístup k súhrnným číselným údajom podľa rokov, ktoré sa týkali celého výrobného odvetvia Únie. Tieto súhrnné číselné údaje, ako sa uvádza v druhej časti prvého žalobného dôvodu, vznikli spojením údajov, ktoré poskytli navrhovatelia a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, a odhadov, ktoré uskutočnili navrhovatelia, pokiaľ ide zvyšných výrobcov.

537    CCCME sa domnieva, že jeho právo na obranu bolo porušené tým, že Komisia odmietla rozlíšiť v získaných číselných údajoch jednak číselné údaje, ktoré pochádzali zo skutočných údajov, a jednak číselné údaje vyplývajúce z odhadov.

538    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako uviedla Komisia – Komisia nie je povinná vykonať také rozlíšenie pri posudzovaní ujmy spôsobenej Únii, keďže táto ujma sa posudzuje vo vzťahu k výrobnému odvetviu Únie ako celku. Ako však bolo uvedené v bode 510 vyššie, Komisia môže byť povinná vytvoriť dokument, ak ide o požiadavku zabezpečiť právo zainteresovaných strán na obranu v rámci antidumpingového prešetrovania a musí v súlade s judikatúrou – pokiaľ je to zlučiteľné s dodržiavaním obchodného tajomstva – poskytnúť informácie relevantné pre obranu zainteresovaných strán, pričom prípadne aj z vlastného podnetu vyberie vhodné prostriedky na ich poskytnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 30).

539    V prejednávanom prípade je však potrebné poukázať na to, že skutočné údaje výrobcov zaradených do vzorky a ostatných navrhovateľov na jednej strane a odhady uskutočnené v prípade zvyšných výrobcov na druhej strane majú dôverný charakter, a to aj v súhrnnej podobe.

540    V tomto zmysle, ako je uvedené v bode 507 vyššie, Všeobecný súd v rozsudku z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada (T‑190/08, EU:T:2011:618, bod 231), rozhodol, že odhadovaná výroba dotknutých výrobcov z Únie, z ktorej Komisia vychádzala pri výpočte spotreby, bola správne považovaná za dôvernú, keďže vyplývala zo znalosti trhu, ktorú mali sťažovateľky. Všeobecný súd teda konštatoval, že Komisia tým, že poskytla len číselný údaj o celkovej výrobe, postupovala v súlade so základným nariadením.

541    Pokiaľ ide – tak ako v prejednávanom prípade – o žiadosť, ktorá sa vzťahuje na údaje citlivé z obchodného hľadiska týkajúce sa časti výrobného odvetvia Únie, ktoré pochádzajú od združenia zastupujúceho všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov pôsobiacich v odvetví, ako aj výrobcov, ktorí budú v budúcnosti vyvážať dotknuté výrobky do Únie, ako to bolo uvedené v bodoch 445 a 446 vyššie, je potrebné konštatovať, že ak toto združenie poznalo súhrnné číselné údaje týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie v prípade každého z makroekonomických ukazovateľov, ktoré použila Komisia, stačilo to na to, aby mohlo brániť svoje záujmy.

542    Tretiu časť, a teda aj tretí žalobný dôvod ako celok preto treba zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa porovnateľnosti cien použitých pri výpočte dumpingového rozpätia a analýze ujmy

543    Štvrtý žalobný dôvod sa delí na tri časti, s ktorými Komisia nesúhlasí.

–       O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu týkajúcej sa metódy KČV po KČV

544    V rámci prvej časti žalobkyne napádajú zjednodušenie, ktoré údajne vykonala Komisia počas prešetrovania, pokiaľ ide o vlastnosti súvisiace s KČV použitými pri výpočte dumpingového rozpätia a pri analýze ujmy.

545    V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenúť, že KČV sú číselné znaky, ktoré sa používajú v antidumpingových prešetrovaniach na stanovenie zhôd medzi druhmi výrobkov. Počas prešetrovania sú kontaktované podniky vyzvané, aby zatriedili svoje výrobky do kategórií, ktorým zodpovedajú tieto číselné znaky. S týmito číselnými znakmi sú spojené vlastnosti, ktoré slúžia na opis dotknutých výrobkov.

546    V prejednávanom prípade Komisia počas prešetrovania vylúčila z dotknutých číselných znakov určité vlastnosti, ktoré síce s nimi boli pôvodne spojené, no Komisia ich nepovažovala za relevantné. KČV, ktorý bol oznámený indickým výrobcom, aby zatriedili svoje výrobky, konkrétne pôvodne zahŕňalo 15 vlastností. Počas prešetrovania boli pre potreby porovnania vybraté len niektoré: jediná vlastnosť (surovina) v prípadoch, keď predmetný výrobok nevyrábal ani nepredával indický výrobca zaradený do vzorky, a tri vlastnosti (surovina, koeficient zaťaženia a druh výrobku) v ostatných prípadoch.

547    Podľa Komisie je prax spočívajúca vo vylúčení určitých vlastností na účely porovnania obvyklá, ak sú druhy výrobkov komplexné, lebo umožňuje nájsť určitú zhodu medzi druhmi výrobkov, ktoré by sa inak nemohli porovnať.

548    Žalobkyne vo svojej argumentácii uvádzajú dve výhrady voči tomuto prístupu, s ktorými Komisia nesúhlasí.

549    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že 15 vlastností, ktoré boli pôvodne spojené s relevantnými KČV, bolo dôležitých a malo byť zachovaných počas celého prešetrovania, pričom Komisia nemohla vykonať zjednodušenie, ktoré bolo spomenuté v bode 546 vyššie.

550    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ak dotknutý výrobok obsahuje široký sortiment tovarov, ktorých vlastnosti a cena sú značne odlišné, môže sa ukázať nevyhnutné zaradiť ich do viac‑menej rovnorodých kategórií (rozsudok zo 4. marca 2010, Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory/Rada, T‑409/06, EU:T:2010:69, bod 172; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 18. novembra 2015, Einhell Germany a i./Komisia, T‑73/12, EU:T:2015:865, bod 76).

551    Podľa judikatúry je cieľom tejto operácie vykonať spravodlivé porovnanie medzi podobnými výrobkami a predísť tak nesprávnemu výpočtu jednak dumpingového rozpätia a jednak ujmy z dôvodu porovnaní nevhodných prvkov (rozsudok zo 4. marca 2010, Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory/Rada, T‑409/06, EU:T:2010:69, bod 172).

552    Ak chcú žalobkyne účinne spochybniť prístup, ktorý Komisia použila v tejto súvislosti, musia preukázať, že zatriedenie navrhnuté touto inštitúciou je zjavne nevhodné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2010, Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory/Rada, T‑409/06, EU:T:2010:69, bod 180).

553    V prejednávanom prípade pritom žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by konkrétne preukazoval, ako toto zatriedenie viedlo k zjavne nevhodným kategóriám výrobkov.

554    V prípade neexistencie takých dôkazov nemožno konštatovať, že žalobkyne preukázali, že zatriedenie, ktoré použila Komisia, bolo zjavne nevhodné, a preto treba prvú výhradu zamietnuť.

555    V rámci svojej druhej výhrady žalobkyne vytýkajú Komisii, že nepoužila rovnaké vlastnosti súvisiace s KČV na jednej strane pri stanovovaní dumpingu a na druhej strane pri analýze ujmy.

556    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako bolo uvedené v bodoch 550 a 551 vyššie – nomenklatúra KČV sa používa na označenie druhov vlastností, ktoré v rámci kategórie tvorenej dotknutým výrobkom umožňujú porovnať ceny a hodnoty v rámci prešetrovania.

557    Ako uvádza Komisia, použitie tejto nomenklatúry v kontexte týkajúcom sa krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom má za následok, že vlastnosti vyplývajúce z tejto nomenklatúry nie sú nevyhnutne totožné podľa toho, či ide o analýzu ujmy alebo stanovenie dumpingového rozpätia.

558    Na účely analýzy ujmy sa výrobky z Čínskej ľudovej republiky porovnajú s výrobkami v Únii. Keďže cieľom je preskúmať účinok dovozu čínskych výrobkov na cenu výrobkov v Únii, na vykonanie tohto porovnania musí existovať zhoda medzi skutočne porovnanými druhmi.

559    V rámci stanovenia dumpingu sa porovnanie týka predajných cien vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu a predajných cien výrobkov, ktoré do Únie vyvážajú tí istí vyvážajúci výrobcovia. Na vykonanie tohto stanovenia v prejednávanom prípade bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že Čínska ľudová republika sa nepovažovala za krajinu s trhovým hospodárstvom. Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia táto okolnosť znemožňuje použiť na účely porovnania ceny, ktoré sa uplatňujú na čínskom domácom trhu.

560    Normálna hodnota sa vytvára v tomto kontexte. Na vytvorenie tejto normálnej hodnoty Komisia hľadá krajinu, ktorá sa spomedzi krajín s trhovým hospodárstvom z hospodárskeho hľadiska nachádza najbližšie k Čínskej ľudovej republike. V prejednávanom prípade je krajinou, ktorá bola vybraná, Indická republika.

561    Na vykonanie vyššie opísaného porovnania musí potom Komisia určiť výrobky, ktoré sa vzhľadom na vlastnosti spojené s KČV nachádzajú najbližšie k výrobkom, ktoré vyvážajú čínski vyvážajúci výrobcovia do Únie. Na vykonanie tohto určenia útvary Komisie postupne vylučujú vlastnosti, ktoré neumožňujú nájsť zhodu medzi dotknutými výrobkami, až kým sa im nepodarí určiť vlastnosti, ktoré umožnia porovnanie.

562    V takom kontexte možno rozdiel medzi KČV použitými v rámci stanovenia dumpingu a v rámci analýzy ujmy vysvetliť rozdielom, ktorý existuje medzi výrobkami, ktoré sa majú porovnať s cieľom vykonať výpočty potrebné v týchto dvoch oblastiach.

563    Z týchto dôvodov treba druhú výhradu zamietnuť, lebo Komisii nemožno vytýkať, že nepoužila tie isté vlastnosti súvisiace s KČV jednak pri stanovení dumpingu a jednak pri analýze ujmy.

564    Keďže obidve výhrady boli zamietnuté, prvú časť štvrtého žalobného dôvodu treba v celom rozsahu zamietnuť.

–       O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie informácií o vlastnostiach porovnávaných výrobkov

565    V rámci druhej časti žalobkyne tvrdia, že aj keď Komisia oznámila použité KČV, neposkytla nijaké informácie o druhoch výrobkov, ktoré boli porovnané, v dôsledku čoho žalobkyne nemohli určiť, či boli potrebné úpravy na zabezpečenie porovnateľnosti cien.

566    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že členovia CCCME a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, nepreukázali, že sa zúčastnili na prešetrovaní alebo predložili Komisii žiadosť o poskytnutie predmetných informácií.

567    Keďže členovia CCCME a ostatné právnické osoby, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I, tak neumožnili Komisii posúdiť problémy, ktoré im mohli vzniknúť tým, že tieto prvky neboli súčasťou informácií, ktoré im boli poskytnuté, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 437 vyššie nemôžu uvádzať na podporu svojej žaloby druhú časť štvrtého žalobného dôvodu.

568    Pokiaľ ide navyše o túto časť v rozsahu, v akom ju uvádza CCCME, je potrebné poukázať na to, že tá istá argumentácia, ktorú uviedol tento subjekt v rámci tretej časti tretieho žalobného dôvodu, bola zamietnutá v bodoch 519 až 527 vyššie.

569    Preto je potrebné zamietnuť druhú časť štvrtého žalobného dôvodu.

–       O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu týkajúcej sa úpravy z dôvodu nákladov na výrobu tvárnej liatiny

570    V rámci tretej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia mala vykonať úpravu indických cien s cieľom zabezpečiť ich porovnateľnosť s čínskymi cenami. Podľa ich názoru chýbajúca špecializácia indických výrobcov na výrobu výrobkov z tvárnej liatiny mala vplyv na výrobné náklady, ktoré Komisia použila v rámci svojej analýzy. Tieto náklady sú podľa žalobkýň podstatne vyššie než náklady, ktoré znášajú čínski vyvážajúci výrobcovia, z dôvodu neexistencie úspor z rozsahu a know‑how indických výrobcov.

571    Žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú dve výhrady, s ktorými Komisia nesúhlasí.

572    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že žiadosť o úpravu nemohla byť zamietnutá z dôvodu, ktorý uviedla Komisia, že Komisia overila reprezentatívnosť indického predaja.

573    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako Komisia uviedla v odôvodnení 89 napadnutého nariadenia – Komisia overila, či predaj výrobkov z tvárnej liatiny jediného indického výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý vyrábal také výrobky a ktorého ceny boli použité, na domácom trhu boli reprezentatívne v zmysle základného nariadenia, teda či v súlade s článkom 2 ods. 2 tohto nariadenia predstavovali aspoň 5 % celkového objemu predaja v Únii, či sa tento predaj neuskutočňoval so stratou a či predstavoval bežný obchod.

574    V rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, tieto overenia umožňujú konštatovať, že vzhľadom na to, že jeho predaj výrobkov z tvárnej liatiny na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja v Únii, indický výrobca, ktorého údaje boli použité, má určité know‑how a disponuje určitou výrobnou kapacitou, čo je v rozpore s námietkou založenou na neexistencii know‑how a úspor z rozsahu indického výrobného odvetvia, pokiaľ ide o výrobu tvárnej liatiny, z dôvodu malého vyrobeného množstva.

575    Prvú výhradu teda treba zamietnuť.

576    V rámci svojej druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že bolo nemožné podložiť žiadosť o úpravu bez prístupu k údajom o výrobných nákladoch indických výrobcov alebo k zhrnutiu týchto informácií. Komisia tak podľa nich porušila judikatúru založenú na rozsudku z 8. júla 2008, Huvis/Rada (T‑221/05, neuverejnený, EU:T:2008:258, body 77 a 78), ktorá zakazuje uložiť osobe, ktorá sa domáha úpravy, neprimerané dôkazné bremeno.

577    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia sa medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou vykonáva spravodlivé porovnanie, pričom sa prípadne vo forme úprav prihliadne na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí a preukáže, že ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť.

578    Podľa judikatúry prináleží účastníkovi konania, ktorý podáva žiadosť, aby preukázal, že požadovaná úprava je potrebná na zabezpečenie porovnateľnosti normálnej hodnoty a vývoznej ceny na účely určenia dumpingového rozpätia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 58 a citovanú judikatúru).

579    Žalobkyniam teda podľa tejto judikatúry prináležalo, aby v prejednávanom prípade preukázali potrebu úpravy.

580    Je pravda, že z judikatúry, na ktorú sa odvolávajú žalobkyne a ktorá je spomenutá v bode 576 vyššie, možno vyvodiť, že osoba, ktorá žiada o úpravu podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia a ktorej prináleží preukázať potrebu požadovanej úpravy, nesmie niesť neprimerané dôkazné bremeno a že prináleží inštitúciám, aby jej oznámili, ktoré informácie sú potrebné.

581    V prejednávanom prípade však žalobkyne na základe svojich znalostí odvetvia, minimálne čínskeho odvetvia, mohli podložiť svoju žiadosť uvedením výrobných vzorcov a výrobných pomerov, ktoré neviedli k neprimeraným jednotkovým výrobným nákladom.

582    Komisia však vo svojej komunikácii s CCCME len poznamenala, že indickí výrobcovia vyrábali vo všeobecnosti obmedzený objem tvárnej liatiny, pričom z tejto situácie vyvodila, že ich jednotkové výrobné náklady boli nevyhnutne neprimerané a že ich ceny teda nemohli byť reprezentatívne.

583    V takom kontexte, ktorý sa vyznačuje aj dôvernosťou dotknutých informácií, nebolo neprimerané, aby Komisia vyžadovala od CCCME, aby najprv preukázalo, že žiadosť je do určitej miery dôveryhodná a neopiera sa len o všeobecné domnienky.

584    Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné zamietnuť druhú výhradu, a teda aj tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu ako celok.

585    Z toho vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa úpravy vykonanej z dôvodu DPH

586    V rámci svojho piateho žalobného dôvodu žalobkyne spochybňujú úpravu normálnej hodnoty z dôvodu DPH, ktorú vykonala Komisia.

587    Na úvod je potrebné poukázať na to, že na určenie, či dochádzalo k dumpingu, Komisia porovnala vývoznú cenu a normálnu hodnotu. Normálna hodnota sa spravidla vypočíta na základe cien zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode v krajine vývozu, teda v Čínskej ľudovej republike. Vzhľadom na to, že táto krajina sa nepovažovala za krajinu s trhovým hospodárstvom, však normálna hodnota bola v prejednávanom prípade vypočítaná na základe predajných cien na domácom trhu v Indii v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

588    Z odôvodnení 79 až 81 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia v prejednávanom prípade vykonala úpravu z dôvodu DPH s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť medzi vývoznou cenou z Čínskej ľudovej republiky a normálnou hodnotou z Indie, pričom sa opierala o článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia. V prípade vývoznej ceny vzhľadom na to, že sadzba vývoznej DPH v Čínskej ľudovej republike bola 17 %, z ktorých sa 5 % vracalo, Komisia použila vývoznú cenu, ktorá zahŕňala sadzbu DPH vo výške 12 %. V prípade normálnej hodnoty vzhľadom na to, že ceny v Indii nezahŕňali DPH, Komisia na ne zamýšľala uplatniť čínsku DPH vo výške 17 %, pričom od tejto percentuálnej sadzby odpočítala 5 % s prihliadnutím na článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia.

589    Piaty žalobný dôvod sa delí na dve výhrady, s ktorými Komisia nesúhlasí.

590    V rámci svojej prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia nedovoľuje vykonať opísanú úpravu. Podľa žalobkýň totiž zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že toto ustanovenie dovoľuje úpravu len vtedy, keď sa náklady na normálnu hodnotu pri vývoze nevyberajú alebo nevracajú. V prejednávanom prípade však podľa nich neexistujú „nepriam[e] dan[e] na ťarchu… výrobku“ predávaného v Indii ani „nepriam[e] dan[e] na ťarchu… výrobku“ predávaného v Čínskej ľudovej republike. Cieľom úpravy vykonanej Komisiou je podľa žalobkýň v skutočnosti napraviť situáciu, v ktorej existujú jedine nepriame dane z predaja určeného na vývoz z Čínskej ľudovej republiky do Únie, ktoré sa nevracajú. Znenie článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia však podľa žalobkýň nedovoľuje vykonať úpravu s cieľom prihliadnuť na túto situáciu.

591    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou musí byť spravodlivé. Porovnanie sa na tento účel uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k uskutočnenému predaju, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

592    Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí a preukáže, že ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť.

593    Ak sa vykoná úprava, jej cieľom je opätovné zavedenie symetrie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou výrobku. Táto symetria teda predstavuje kľúčový prvok zodpovedajúci potrebe vytvoriť porovnateľnosť cien v zmysle článku 1 ods. 2 základného nariadenia (rozsudok zo 16. decembra 2011, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, T‑423/09, EU:T:2011:764, body 42 a 43).

594    V článku 2 ods. 10 základného nariadenia sú vymenované faktory, na základe ktorých možno vykonať úpravy, vrátane dovozných platieb a nepriamych daní. Článok 2 ods. 10 písm. b) uvedeného nariadenia tak stanovuje, že sa „vykoná… úprava normálnej hodnoty o čiastku zodpovedajúcu ľubovoľným dovozným platbám alebo nepriamym daniam na ťarchu podobného výrobku a materiálov do neho manuálne začlenených, ak sú určené na spotrebu v krajine vývozu a nie sú vyberané alebo vrátené vo vzťahu k výrobku vyvážanému do Únie“.

595    V článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sa uvádza, že úprava sa môže vykonať aj kvôli rozdielom v iných faktoroch, ktoré nie sú uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až j), ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch.

596    Navyše je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry sa široká miera voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie v antidumpingových veciach, vzťahuje na posúdenie skutkových okolností, ktoré odôvodňujú spravodlivú povahu uplatnenej metódy porovnania, keďže pojem spravodlivosť musí byť konkretizovaný inštitúciami z prípadu na prípad so zreteľom na relevantný hospodársky kontext (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2011, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, T‑423/09, EU:T:2011:764, bod 41).

597    V prejednávanom prípade treba po prvé poukázať na to, že v článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia nie je výslovne uvedená úprava normálnej hodnoty v analogickej krajine s cieľom zohľadniť vývoznú DPH v krajine, odkiaľ pochádza dumpingový dovoz. Hoci Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní tohto ustanovenia, toto nesprávne posúdenie za okolností prejednávaného prípadu nemalo rozhodujúci vplyv na výsledok jej posúdenia veci, ktorá jej bola predložená, keďže článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia dovoľuje Komisii vykonať takú úpravu s cieľom opätovne zaviesť symetriu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou dotknutého výrobku a zabezpečiť spravodlivé porovnanie týchto dvoch hodnôt.

598    Po druhé treba poukázať na to, že rozhodnutie Komisie porovnať v prejednávanom prípade normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe „zahrnutej DPH“ nemožno kritizovať vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje, pokiaľ ide o uplatnenú metódu porovnania.

599    Všeobecný súd v rozsudku zo 16. decembra 2011, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada (T‑423/09, EU:T:2011:764), uznal spravodlivú povahu takej metódy porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny určitých magnéziových tehál s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Za týchto okolností rozhodol, že Rada sa mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že v danom prípade porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na základe „zahrnutej DPH“ predstavovalo spravodlivú metódu porovnania, pretože toto porovnanie sa vykonalo pri dodržaní požiadavky symetrie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodovania, vo vzťahu k simultánnym predajom tak domácim, ako aj na vývoz, ktoré všetky podliehali uplatneniu 17 % sadzby DPH.

600    V prejednávanom prípade je pritom vzhľadom na to, že Komisia je oprávnená použiť vývoznú cenu vrátane DPH, lebo Čínska ľudová republika uplatňuje vývoznú DPH vo výške 17 %, z ktorých sa 5 % vracia, opodstatnené, aby Komisia vykonala úpravu normálnej hodnoty tak, že k nej pripočíta DPH v „čistej“ sadzbe 12 %, s cieľom opätovne zaviesť symetriu medzi týmito dvoma hodnotami.

601    Z týchto dôvodov treba prvú výhradu zamietnuť.

602    V rámci svojej druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že predmetnú úpravu nemožno vykonať, ak Komisia použije metódu analogickej krajiny. Táto metóda má totiž podľa ich názoru za cieľ predchádzať zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu. Vzhľadom na to, že Komisia považuje systém vrátenia DPH za všeobecné skreslenie v čínskom hospodárstve, ktoré bráni tomu, aby sa mu priznalo postavenie trhového hospodárstva, táto inštitúcia by nemala prihliadať práve na takýto faktor. Inak povedané, žalobkyne tvrdia, že údajné skreslenie systému DPH už bolo napravené tým, že sa uplatnila metóda analogickej krajiny.

603    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom, ako je Čínska ľudová republika, sa normálna hodnota v zásade určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, v prejednávanom prípade v Indickej republike.

604    Podľa judikatúry má článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia za cieľ predchádzať zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu [pozri rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 64 a citovanú judikatúru].

605    To však neznamená, že takto určená normálna hodnota sa nemôže vôbec upraviť. V základnom nariadení sa totiž vôbec neuvádza, že článok 2 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia stanovuje všeobecnú odchýlku od požiadavky vykonať úpravy na základe článku 2 ods. 10 tohto nariadenia na účely porovnateľnosti.

606    V prípade, ako je prejednávaný prípad, keď inštitúcie určia normálnu hodnotu na základe metódy analogickej krajiny v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia, teda musia vo forme úprav prihliadnuť na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí a preukáže, že ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť.

607    V prípade, ak sa uvažuje o úpravách normálnej hodnoty, je však potrebné, aby sa článok 2 ods. 10 základného nariadenia vykladal z hľadiska a v kontexte článku 2 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia. Na to, aby druhé uvedené ustanovenie nebolo zbavené potrebného účinku, je pritom potrebné, aby vykonané úpravy opätovne nezavádzali do analýzy inštitúcií faktory súvisiace s parametrami, ktoré v tejto krajine, v prejednávanom prípade v Čínskej ľudovej republike, nie sú normálnym výsledkom síl pôsobiacich na trhu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi v spojených veciach Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2016:928, bod 102).

608    V prejednávanom prípade uplatnenie sadzby DPH uplatniteľnej v Čínskej ľudovej republike na normálnu hodnotu nemá za následok zavedenie alebo opätovné zavedenie skresľujúceho prvku čínskeho systému do výpočtu normálnej hodnoty určenej na základe metódy analogickej krajiny.

609    Aj keď totiž Komisia v dokumentoch, ktoré predložili žalobkyne, mohla konštatovať, že čínsky systém DPH vyvoláva skreslenia, bolo to jedine – ako uvádza – z dôvodu spôsobu, akým Čínska ľudová republika uplatňovala vývoznú DPH, pričom stanovovala vrátenie tejto DPH v prípade niektorých výrobkov a v prípade iných nie.

610    Zo všetkých týchto dôvodov je potrebné zamietnuť druhú výhradu, a teda aj piaty žalobný dôvod.

 O šiestom žalobnom dôvode týkajúcom sa PVA nákladov, ako aj zisku

611    V rámci šiesteho žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že na stanovenie normálnej hodnoty druhov výrobkov, ktoré nepredávali traja indickí výrobcovia zaradení do vzorky, ale ktoré vyrábal aspoň jeden z nich, Komisia nemohla použiť PVA náklady, ako aj zisk súvisiaci s predajom na domácom trhu v rámci bežného obchodu uskutočneného týmto výrobcom.

612    Podľa žalobkýň Komisia nemôže odôvodniť svoje stanovisko tým, že sa bude opierať o článok 2 ods. 6 základného nariadenia, ako to urobila v odôvodnení 71 napadnutého nariadenia. Toto ustanovenie sa totiž podľa nich vzťahuje len na spoločnosti, ktorým bolo priznané trhovohospodárske zaobchádzanie podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia.

613    Komisia navrhuje zamietnuť tento žalobný dôvod. Uvádza, že v rozsahu, v akom sa žalobkyne usilujú uviesť nový žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení článku 2 ods. 6 základného nariadenia, tento žalobný dôvod treba považovať za neprípustný, lebo bol uvedený až v štádiu repliky.

614    V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na to, že Komisia neprezentuje argumentáciu, ktorú uvádzajú žalobkyne, správne. Žalobkyne totiž tvrdia, že Komisia porušila článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, čo je ustanovenie, ktoré stanovuje, ako sa má vypočítať normálna hodnota v prípade uplatnenia metódy analogickej krajiny. Podľa žalobkýň článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia teda vylučuje, aby sa Komisia mohla oprieť o článok 2 ods. 6 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje pravidlá výpočtu PVA nákladov a zisku, lebo toto ustanovenie sa uplatní len v prípade dovozu z krajiny s trhovým hospodárstvom alebo na spoločnosti z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, o ktorých sa rozhodlo, že majú nárok na trhovohospodárske zaobchádzanie podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Táto argumentácia pritom bola uvedená už v štádiu návrhu, a preto je prípustná.

615    Ďalej je potrebné pripomenúť, že – ako Komisia uviedla v odôvodnení 67 napadnutého nariadenia – ak traja indickí výrobcovia zaradení do vzorky nepredávali daný druh výrobku, ale aspoň jeden z nich ho vyrábal, Komisia použila pri výpočte normálnej hodnoty vytvorenú hodnotu. Táto hodnota sa vytvorila na základe výrobných nákladov tohto indického výrobcu s pripočítaním PVA nákladov a zisku z predaja na domácom trhu v rámci bežného obchodu uskutočneného týmto výrobcom.

616    Podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia „čiastky zodpovedajúce výške [PVA] nákladov a zisku sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode výrobcom alebo vývozcom, ktorý podlieha prešetrovaniu“. V tomto ustanovení sú ďalej vymenované ďalšie metódy v prípade, ak tieto čiastky nemožno takto určiť.

617    Žalobkyne nepopierajú, že Komisia mohla použiť PVA náklady, ako aj zisk jediného indického výrobcu, ktorý vyrábal predmetné druhy výrobku, v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ak by sa toto ustanovenie mohlo uplatniť. Tvrdia, že v prípade, ako je prejednávaný prípad, keď sa normálna hodnota v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia určí podľa metódy analogickej krajiny, odseky 1 až 6 tohto článku nemožno uplatniť.

618    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že – ako to žalobkyne uviedli na podporu svojej argumentácie – z judikatúry vyplýva, že podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v prípade dovozu z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota v zásade určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, v zmysle výnimky z pravidiel stanovených v odsekoch 1 až 6 toho istého článku (rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 66).

619    Zo znenia a zo štruktúry článku 2 ods. 7 základného nariadenia teda vyplýva, že určenie normálnej hodnoty výrobkov z Čínskej ľudovej republiky na základe pravidiel uvedených v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia je obmedzené na jednotlivé osobitné prípady, o ktoré v prejednávanej veci nejde, v ktorých dotknutí výrobcovia podali každý za seba riadne podloženú žiadosť v súlade s kritériami a postupmi uvedenými v článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia (rozsudok z 23. októbra 2003, Changzhou Hailong Electronics & Light Fixtures a Zhejiang Yankon/Rada, T‑255/01, EU:T:2003:282, bod 40).

620    Cieľom je predchádzať zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu (rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 66).

621    Z toho vyplýva, že Komisia sa pri výpočte normálnej hodnoty nemôže odchýliť od požiadaviek stanovených v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, teda že musí v súlade s týmto ustanovením určiť normálnu hodnotu „na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane Únie, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v Únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie“.

622    Po uvedenom spresnení je potrebné poukázať na to, že – odhliadnuc od zdroja cien alebo nákladov, ktoré treba použiť, pričom tento zdroj zodpovedá tretej krajine s trhovým hospodárstvom, ktorú si vybrala Komisia, teda v prejednávanom prípade Indickej republike, a poradia, v akom sa majú uvedené metódy použiť, ktoré musí Komisia dodržať, ako to bolo pripomenuté v judikatúre (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2012, GLS, C‑338/10, EU:C:2012:158, body 24 až 26) – v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa nenachádza nijaký opis metód výpočtu ceny alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine, najmä pokiaľ ide o PVA náklady a zisk.

623    Za týchto okolností nie je vylúčená možnosť, aby Komisia použila určité metodické faktory obsiahnuté v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, pod podmienkou, že nie sú zjavne nevhodné a nemajú za následok opätovné zavedenie parametrov krajiny pôvodu, ktoré nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu.

624    V prejednávanom prípade sú PVA nákladmi a ziskom, ktoré boli použité pri výpočte normálnej hodnoty vytvorenej pre jeden druh výrobku z tvárnej liatiny a dvoch druhov výrobku zo sivej liatiny, PVA náklady a zisk jediného indického výrobcu, ktorý vyrábal predmetné výrobky a ktorého výrobné náklady teda boli použité.

625    Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanú Komisii v antidumpingových veciach nemožno konštatovať, že bolo zjavne nevhodné, aby Komisia pripočítala k výrobným nákladom tohto výrobcu PVA náklady, ako aj zisk z jeho predaja. Okrem toho zohľadnenie samotných PVA nákladov a zisku tohto indického výrobcu nemalo za následok opätovné zavedenie parametrov Čínskej ľudovej republiky, ktoré neboli normálnym výsledkom síl pôsobiacich na trhu.

626    Šiesty žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

 O návrhu na vydanie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania

627    V závere svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariadil Komisii, aby poskytla informácie, ktoré od tejto inštitúcie už bol vyžiadané počas prešetrovania, konkrétne výpočty a zdrojové údaje týkajúce sa objemu dumpingového dovozu, ujmy a dumpingového rozpätia čínskych a indických vyvážajúcich výrobcov.

628    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry Všeobecnému súdu prináleží posúdiť užitočnosť opatrení na zabezpečenie priebehu konania (pozri rozsudok z 9. marca 2015, Deutsche Börse/Komisia, T‑175/12, neuverejnený, EU:T:2015:148, bod 417 a citovanú judikatúru).

629    V prejednávanom prípade informácie obsiahnuté v spise postačujú na to, aby Všeobecný súd mohol vydať rozsudok, keďže bol schopný náležite rozhodnúť na základe návrhov, žalobných dôvodov a tvrdení uvedených počas konania a vzhľadom na listiny predložené účastníkmi konania.

630    Z toho vyplýva, že treba zamietnuť návrh na vydanie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a zamietnuť žalobu v celom rozsahu, pričom nie je potrebné rozhodnúť o prípustnosti alebo účinnosti všetkých výhrad spochybnených Komisiou, ktoré boli zamietnuté z vecného hľadiska.

 O trovách

631    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú vlastné trovy konania, a uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii a vedľajším účastníkom konania, v súlade s ich návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a ostatné žalobkyne, ktorých názvy sú uvedené v prílohe, sú povinné nahradiť trovy konania.

Gervasoni Madise Nihoul

Frendo Martín y Pérez de Nanclares

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. mája 2021.

Podpisy

Obsah

*      Jazyk konania: angličtina.

1      Zoznam ostatných žalobkýň je pripojený len k zneniu oznámenému účastníkom konania.

2      Zoznam ostatných vedľajších účastníkov konania je pripojený len k zneniu oznámenému účastníkom konania.