Language of document : ECLI:EU:T:2022:5

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 12. januára 2022 (*)

„Inštitucionálne právo – Posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry – Nariadenie (EÚ) 2017/1939 – Vymenovanie európskych prokurátorov Európskej prokuratúry – Vymenovanie jedného z kandidátov navrhnutých Belgickom – Pravidlá vymenovania európskych prokurátorov“

Vo veci T‑647/20,

JeanMichel Verelst, bydliskom v Éghezée (Belgicko), v zastúpení: C. Molitor, advokát,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: K. Pleśniak, R. Meyer a K. Kouri, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: C. Pochet, M. Van Regemorter a M. Jacobs, splnomocnené zástupkyne,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/1117 z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 244, 2020, s. 18), v rozsahu, v akom sa týka vymenovania pána Yvesa Van Den Bergeho za európskeho prokurátora Európskej prokuratúry a zamietnutia kandidatúry žalobcu,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudkyne M. Kănčeva (spravodajkyňa) a T. Perišin,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobca pán Jean‑Michel Verelst vykonáva od roku 2010 funkciu zástupcu procureur du Roi de Bruxelles (kráľovský prokurátor v Bruseli, Belgicko) so špecializáciou na daňovú oblasť. Okrem toho sa po tom, ako od decembra 2013 zastával funkciu zástupcu riaditeľa Organe central pour la saisie et la confiscation (Ústredný orgán pre exekúciu a konfiškáciu, Belgicko) (ďalej len „OCSC“), stal od 2. januára 2017 riaditeľom tohto orgánu v rámci belgickej ministère public (prokuratúra).

2        Dňa 12. októbra 2017 Rada Európskej únie prijala nariadenie (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 2017, s. 1). Týmto nariadením sa zriaďuje Európska prokuratúra ako orgán Európskej únie a stanovujú sa pravidlá jej fungovania.

3        Podľa odôvodnenia 40 nariadenia 2017/1939:

„Postup vymenovania hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov by mal zaručiť ich nezávislosť. Ich legitímnosť by sa mala odvodzovať od inštitúcií Únie zapojených do postupu vymenovania.“

4        Odôvodnenie 41 nariadenia 2017/1939 znie:

„Výberová komisia by mala vypracovať užší zoznam kandidátov na funkciu hlavného európskeho prokurátora. Právomoc stanoviť pravidlá fungovania tejto komisie a vymenovať jej členov by sa mala preniesť na Radu, a to na základe návrhu [Európskej] komisie. V tejto vykonávacej právomoci by sa odzrkadľovali osobitné právomoci prenesené na Radu podľa článku 86 ZFEÚ a odrážala by sa v nej osobitná povaha Európskej prokuratúry, ktorá zostane pevne zakotvená v systéme orgánov podľa vnútroštátneho práva a súčasne bude orgánom Únie. Európska prokuratúra bude pôsobiť v konaní, v ktorom bude mať väčšina ostatných aktérov vnútroštátnu povahu, ako napríklad súdy, polícia a iné orgány presadzovania práva, a preto má Rada osobitný záujem byť úzko zapojená do procesu vymenovania. Prenesením uvedených právomocí na Radu sa tiež primerane zohľadňuje potenciálna citlivá povaha akýchkoľvek rozhodovacích právomocí s priamymi dôsledkami pre vnútroštátnu organizáciu súdnictva a prokuratúry…“

5        V súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 má každý členský štát, ktorý sa zúčastňuje na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, nominovať troch kandidátov na pozíciu európskeho prokurátora z uchádzačov, ktorí sú aktívnymi členmi prokuratúr alebo súdnictva príslušného členského štátu, ktorých nezávislosť je nespochybniteľná a ktorí majú kvalifikáciu požadovanú na obsadenie najvyšších prokurátorských alebo sudcovských funkcií vo svojich členských štátoch a relevantné praktické skúsenosti z vnútroštátnych právnych systémov, finančného vyšetrovania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach.

6        Článok 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939 stanovuje, že Rada po doručení odôvodneného stanoviska výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 tohto nariadenia (ďalej len „výberová komisia“) vyberie a vymenuje jedného z kandidátov do funkcie európskeho prokurátora za daný členský štát, a že ak výberová komisia zistí, že kandidát nespĺňa podmienky, ktoré sa požadujú na výkon povinností európskeho prokurátora, jej stanovisko je pre Radu záväzné. Podľa článku 16 ods. 3 nariadenia 2017/1939 sa Rada jednoduchou väčšinou uznáša o výbere a vymenovaní európskych prokurátorov na funkčné obdobie šiestich rokov, ktoré nie je obnoviteľné, a na konci šesťročného funkčného obdobia môže rozhodnúť o jeho predĺžení o najviac tri roky.

7        V súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia 2017/1939 Rada stanoví pravidlá fungovania výberovej komisie a prijme rozhodnutie, ktorým vymenuje jej členov na návrh Európskej komisie.

8        Dňa 13. júla 2018 prijala Rada vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2018/1696 o pravidlách fungovania výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 nariadenia 2017/1939 (Ú. v. EÚ L 282, 2018, s. 8).

9        Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2018/1696 je nazvaná „Pravidlá fungovania“ (ďalej len „pravidlá fungovania výberovej komisie“). V súlade s bodom VI.2 týchto pravidiel, ktorý sa týka postupu vymenovania európskych prokurátorov, po prijatí nominácií predložených členským štátom výberová komisia tieto nominácie preskúma z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 a pozve na pohovor nominovaných kandidátov, ktorí sa musia dostaviť na vypočutie osobne. Prvý odsek bodu VII.2 tých istých pravidiel stanovuje, že „výberová komisia na základe svojich zistení z preskúmania prihlášky a pohovoru sformuluje stanovisko ku kvalifikácii uchádzačov na plnenie úloh európskych prokurátorov a výslovne uvedie, či uchádzač spĺňa alebo nespĺňa podmienky uvedené v článku 16 ods. 1 nariadenia… 2017/1939“. Podľa tretieho odseku uvedeného bodu VII.2 „výberová komisia určí poradie kandidátov podľa ich kvalifikácie a skúseností“, pričom toto poradie „zohľadňuje preferenciu výberovej komisie a pre… Radu nie je záväzné“.

10      Na účely nominovania troch kandidátov na pozíciu európskeho prokurátora podľa článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 uverejnili belgické orgány v Moniteur belge z 25. januára 2019 výzvu na podávanie prihlášok, na ktorú odpovedalo šesť uchádzačov vrátane žalobcu. Dňa 14. marca 2019 boli títo uchádzači vypočúvaní zo strany belgického Collège des procureurs généraux (Kolégium generálnych prokurátorov) a procureur fédéral (federálny prokurátor). Kolégium generálnych prokurátorov vo svojom stanovisku z 20. marca 2019 ku kandidatúre žalobcu na pozíciu európskeho prokurátora uviedlo, že „predchádzajúce a súčasné funkcie [žalobcu] najmä v oblasti boja proti hospodárskej, finančnej a daňovej kriminalite, ako aj jeho skúsenosti v rámci riadenia OCSC (európske činnosti – ARO – a medzinárodné činnosti – CARIN), sú výhodami z hľadiska plnenia funkcií európskeho prokurátora na Európskej prokuratúre“. Uvádza sa však v ňom, že „[žalobca] nedokázal presvedčiť Kolégium, že má dostatočne jasnú predstavu o úlohách a činnostiach budúcej Európskej prokuratúry a [európskeho] prokurátora [členského štátu]“. Na záver Kolégium generálnych prokurátorov prijalo voči žalobcovi „zdržanlivé stanovisko k mandátu európskeho prokurátora (na stupnici veľmi priaznivé – priaznivé – zdržanlivé – nepriaznivé)“.

11      Listom z 11. apríla 2019 belgický ministre de la Justice (minister spravodlivosti) informoval žalobcu, že v súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 navrhol 29. marca 2019 predsedovi výberovej komisie troch kandidátov na pozíciu európskeho prokurátora, pričom uviedol, že žalobca je jedným z nich.

12      Výberová komisia žalobcu vypočula 24. mája 2019.

13      Dňa 20. júna 2019 výberová komisia zaslala Rade svoje odôvodnené stanovisko týkajúce sa kandidátov na pozíciu európskeho prokurátora navrhnutých Belgickým kráľovstvom.

14      V tomto stanovisku výberová komisia v prvom rade spresnila, že na základe preskúmania životopisov a motivačných listov, ako aj vypočutiach uskutočnených 23. a 24. mája 2019 dospela k záveru, že kandidáti navrhnutí Belgickým kráľovstvom na pozíciu európskeho prokurátora spĺňajú podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939.

15      Výberová komisia ďalej uviedla, že zoradila uvedených kandidátov podľa preferencií, pričom žalobca sa nachádzal na prvom mieste, zatiaľ čo pán Yves van den Berge bol na treťom mieste.

16      Pokiaľ ide o žalobcu, výberová komisia odôvodnila toto poradie takto:

„Komisia spomedzi navrhnutých kandidátov považuje [žalobcu] za najvhodnejšieho na výkon funkcie európskeho prokurátora v rámci Európskej prokuratúry… Okrem funkcie zástupcu kráľovského prokurátora v Bruseli je [žalobca] riaditeľom [OCSC] v rámci belgického service public fédéral Justice [(Federálny úrad pre spravodlivosť)]. Počas svojej kariéry získal rozsiahle skúsenosti s vyšetrovaním a stíhaním závažných finančných trestných činov vrátane prípadov prania špinavých peňazí a závažných tzv. kolotočových podvodov. Získal tiež cenné skúsenosti v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach. [Žalobca] je členom riadiacej skupiny a kontaktným bodom Camdenskej medziagentúrnej siete pre vyhľadávanie majetku (CARIN) a pravidelne sa zúčastňuje na pracovných skupinách [Únie] súvisiacich s konfiškáciou nezákonne nadobudnutého majetku. [Žalobca] preukázal veľkú schopnosť pracovať v multikultúrnom prostredí vrátane schopnosti zaoberať sa právnymi systémami odlišnými od jeho vlastného a dobrých znalostí inštitucionálneho rámca Únie… Má tiež solídne manažérske skúsenosti.

Počas jeho vypočutia [žalobca] prezentoval strategický pohľad na úlohu a prácu európskeho prokurátora v rámci Európskej prokuratúry a poskytol veľmi presné odpovede na otázky komisie. Preukázal správne pochopenie nariadenia [2017/1939] a výziev, ktorým by mohla čeliť Európska prokuratúra, a navrhol realizovateľné riešenia na ich zdôraznenie. Komisia ocenila zdôraznenie potreby dodržiavania základných a procesných práv Európskou prokuratúrou v jej konaniach. Komisia osobitne ocenila jeho odborné znalosti v oblasti konfiškácie a vymáhania nezákonne nadobudnutého majetku, ako aj jeho pragmatický prístup k riešeniu potenciálnych konfliktov. Komisia je presvedčená, že [žalobca] spĺňa všetky podmienky na to, aby bol efektívnym európskym prokurátorom.“

17      Otázkou výberu a vymenovania európskych prokurátorov sa zaoberali členovia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) na šiestich po sebe nasledujúcich zasadnutiach (ďalej len „stretnutia COPEN“), ktoré sa konali 9. septembra, 26. novembra a 12. decembra 2019, ako aj 1., 20. a 22. júla 2020.

18      Predsedníctvo Rady zaslalo 18. septembra 2019 Výboru stálych predstaviteľov (Coreper) dokument s názvom „Úlohy a postupy výberu európskych prokurátorov“. Bod 8 tohto dokumentu uvádzal:

„Technické prípravné práce vykonajú príslušné orgány Rady (pracovná skupina COPEN a/alebo prípadne členovia SVV). Preskúmanie bude vychádzať z odôvodnených stanovísk zaslaných výberovou komisiou, pričom sa zohľadní poradie podľa preferencií nezáväzne určené výberovou komisiou a skutočnosť, že zásluhy a odborná kvalita [, ako aj] kvalifikácia uchádzačov zaradených do užšieho zoznamu už boli dôkladne posúdené výberovou komisiou. Po tomto preskúmaní príslušný orgán Rady navrhne európskych prokurátorov a odporučí [výboru Coreper] ich vymenovanie. V súlade s článkom 16 [ods. 3 a 4] nariadenia [2017/1939] sa Rada jednoduchou väčšinou zúčastnených členských štátov uznáša o výbere a vymenovaní európskych prokurátorov…“

19      Na zasadnutí COPEN 26. novembra 2019 belgická delegácia uviedla [dôverné](1).

20      Na zasadnutí COPEN 12. decembra 2019 [dôverné].

21      Dňa 27. februára 2020 Belgické kráľovstvo poskytlo Rade písomné odôvodnenie týkajúce sa [dôverné].

22      V tomto písomnom odôvodnení Belgické kráľovstvo [dôverné].

23      Belgické kráľovstvo následne vysvetlilo stanovisko Kolégia generálnych prokurátorov a federálneho prokurátora takto:

„[dôverné]“

24      Belgické kráľovstvo okrem toho uvádza, prečo sa domnieva, že v tomto prípade by sa malo zohľadniť stanovisko Kolégia generálnych prokurátorov, a to takto:

„[dôverné]“

25      Belgické kráľovstvo tiež spresnilo, že „[dôverné]“.

26      V závere svojho písomného odôvodnenia Belgické kráľovstvo uviedlo, že „[dôverné]“.

27      Predsedníctvo Rady na zasadnutí COPEN z 1. júla 2020 pripomenulo, že [dôverné].

28      V dôsledku toho bola otázka výberu a vymenovania európskeho prokurátora Belgického kráľovstva prediskutovaná na zasadnutí „skupiny ANTICI“ 13. júla 2020.

29      Dňa 24. júla 2020 prijal Coreper návrh rozhodnutia o vymenovaní európskych prokurátorov Európskej prokuratúry.

30      Dňa 27. júla 2020 prijala Rada vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2020/1117, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 244, 2020, s. 18) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

31      Odôvodnenia 7 a 8 napadnutého rozhodnutia znejú takto:

„(7)      Výberová komisia vypracovala odôvodnené stanoviská a určila miesto v poradí u každého z nominovaných uchádzačov, ktorí splnili podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939, a predložila ich Rade, ktorá ich dostala 29. mája, 20. júna, 11. októbra, 18. novembra a 10. decembra 2019 a 16. júla 2020.

(8)      Podľa [bodu VII.2] štvrtého odseku pravidiel fungovania výberovej komisie určila výberová komisia poradie uchádzačov podľa ich kvalifikácie a skúseností. V poradí sa zohľadňuje preferencia výberovej komisie, pričom toto poradie nie je pre Radu záväzné.“

32      V odôvodnení 12 napadnutého rozhodnutia Rada uviedla, že posúdila kvality jednotlivých kandidátov, pričom zohľadnila odôvodnené stanoviská, ktoré predložila výberová komisia. V odôvodnení 13 tohto rozhodnutia Rada spresnila, že na základe tohto posúdenia postupovala podľa nezáväzného preferenčného poradia, ktoré určila výberová komisia pre všetkých kandidátov nominovaných zúčastnenými členskými štátmi s výnimkou kandidátov nominovaných Belgickom, Bulharskom a Portugalskom, v prípade ktorých Rada vychádzala z odlišného posúdenia kvalít týchto kandidátov, ktoré bolo vykonané v príslušných prípravných orgánoch Rady.

33      Podľa článku 1 napadnutého rozhodnutia:

„Za európskych prokurátorov Európskej prokuratúry sa týmto ako dočasní zamestnanci zaradení do platovej triedy AD 13 na funkčné obdobie šiestich rokov od 29. júla 2020, ktoré nie je obnoviteľné, vymenúvajú tieto osoby:

pán Yves VAN DEN BERGE

…“

34      Listom zo 7. októbra 2020 Rada oznámila žalobcovi, ako aj všetkým ostatným neúspešným uchádzačom napadnuté rozhodnutie a príslušné informácie týkajúce sa dôvodov, ktoré viedli k jej rozhodnutiu vymenovať iného kandidáta, v tomto prípade pána van den Bergeho.

35      Rada tak spresnila [dôverné].

36      V tejto súvislosti Rada poskytla viaceré spresnenia. Uviedla tak [dôverné].

37      Rada tiež zdôraznila [dôverné].

38      Okrem toho Rada uviedla [dôverné].

39      V tomto liste Rada tiež spresnila [dôverné].

40      Listom z 19. októbra 2020 žalobca požiadal Radu, aby mu zaslala všetky dokumenty súvisiace s priebehom výberového konania, ktoré sa ho týkajú. V odpovedi Rada 25. novembra 2020 zaslala žalobcovi hodnotenie jeho kandidatúry výberovou komisiou, písomné odôvodnenie Belgického kráľovstva, pokiaľ ide o odchýlenie sa od preferenčného poradia stanoveného výberovou komisiou v súvislosti s kandidátmi na pozíciu európskeho prokurátora nominovanými týmto členským štátom, výňatky zo zápisníc zo zasadnutí COPEN z 26. novembra 2019, 12. decembra 2019 a z 1. júla 2020 v rozsahu, v akom sa týkali výberu kandidátov nominovaných uvedeným členským štátom, ako aj dokument Rady 12175/19 z 18. decembra 2019, v ktorom stanovuje vnútorný postup, ktorý sa má v rámci Rady dodržiavať pri vymenovaní európskych prokurátorov, a ďalšie dva dokumenty týkajúce sa účasti „skupiny ANTICI“ na tomto postupe.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

41      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. októbra 2020 žalobca podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

42      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. januára 2021 Belgické kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady. Rozhodnutím z 23. februára 2021 predsedníčka deviatej komory Všeobecného súdu tomuto návrhu vyhovela. Belgické kráľovstvo predložilo svoje vyjadrenie a hlavní účastníci konania Všeobecnému súdu oznámili, že v určených lehotách nebudú mať pripomienky k tomuto vyjadreniu.

43      Dňa 26. januára 2021 podala Rada do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

44      Všeobecný súd na základe odôvodneného návrhu predloženého Radou 11. februára 2021 v súlade s článkom 66 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodol vynechať vo verejnej verzii tohto rozsudku obsah listu Rady zo 7. októbra 2020 priloženého k žalobe a listu Rady z 25. novembra 2020 a jeho príloh priložených k vyjadreniu k žalobe.

45      Žalobca a Rada predložili repliku a dupliku v príslušnom poradí 12. marca a 19. apríla 2021.

46      Po úmrtí sudcu Berkeho, ku ktorému došlo 1. augusta 2021, predsedníčka deviatej komory určila ďalšieho sudcu na doplnenie komory.

47      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd položil účastníkom konania písomné otázky. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v určenej lehote.

48      Všeobecný súd v súlade s článkom 106 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania.

49      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

50      Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania,

–        subsidiárne zachoval účinky napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 264 druhým odsekom ZFEÚ až dovtedy, kým nebude tento akt nahradený novým riadne prijatým aktom, najneskôr do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia súdov Únie, ktorým sa s konečnou platnosťou rozhodne v tejto veci.

51      Belgické kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

 Právny stav

52      Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca v podstate tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení pravidiel vymenovania európskych prokurátorov, a to najmä procesných pravidiel stanovených v článku 14 ods. 3 a článku 16 ods. 1 až 3 nariadenia 2017/1939, ako aj článku 1 vykonávacieho rozhodnutia 2018/1696, bodov VI.2 a VII.2 pravidiel fungovania výberovej komisie a zásady zákazu diskriminácie. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia uvedenej v článku 296 ZFEÚ a zakotvenej v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení upravujúcich postup vymenovania európskych prokurátorov a zásady zákazu diskriminácie

53      Prvý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí.

 O prvej časti prvého žalobného dôvodu

54      V prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobca v podstate tvrdí, že Rada porušila ustanovenia upravujúce postup prijatia napadnutého rozhodnutia tým, že porovnávala kvality troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom na základe stanoviska Kolégia generálnych prokurátorov a federálneho prokurátora tohto členského štátu, a nie na základe stanoviska výberovej komisie.

55      Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že z článku 16 nariadenia 2017/1939 vyplýva, že Rada vyberie a vymenuje jedného z troch kandidátov nominovaných každým z členských štátov zúčastnených na Európskej prokuratúre po tom, ako jej bolo doručené odôvodnené stanovisko výberovej komisie. Z toho podľa neho vyplýva, že výber jedného z troch dotknutých kandidátov Radou musí byť nevyhnutne založený na stanovisku výberovej komisie. Podľa žalobcu tak Rada nemôže nahradiť stanovisko výberovej komisie stanoviskom dotknutého členského štátu alebo príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorého úloha sa obmedzuje na určenie troch kandidátov spĺňajúcich podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939.

56      Tento výklad článku 16 nariadenia 2017/1939 potvrdila samotná Rada v internom dokumente 12175/19 z 18. decembra 2019 pripojenom k vyjadreniu k žalobe, v ktorom stanovuje vnútorný postup, ktorý sa má v rámci Rady dodržiavať pri vymenovaní európskych prokurátorov.

57      Podľa žalobcu pritom z odôvodnenia 13 napadnutého rozhodnutia, ako aj z listu Rady zo 7. októbra 2020 a z dôkazných materiálov predložených Radou v prílohe k vyjadreniu k žalobe vyplýva, že pokiaľ ide o vymenovanie kandidáta navrhnutého Belgickým kráľovstvom do funkcie európskeho prokurátora, Rada v rozpore s článkom 16 nariadenia 2017/1939 nepostupovala podľa porovnania kvalít kandidátov nominovaných týmto členským štátom, ktoré vykonala výberová komisia, ale sa priklonila k odlišnému porovnaniu kvalít, ktoré nie je stanovené v nariadení 2017/1939 a ktoré vykonali neoprávnené orgány, pričom prebrala stanovisko belgického Kolégia generálnych prokurátorov a federálneho prokurátora.

58      Rada a Belgické kráľovstvo spochybňujú tvrdenia žalobcu.

59      Na úvod treba uviesť, že žalobca nespochybňuje, že skutočne prebehlo konanie vedúce k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako je opísané v bodoch 10 až 30 vyššie.

60      Treba tiež poukázať na to, že žalobca nevzniesol námietku nezákonnosti proti článku 16 alebo článku 14 nariadenia 2017/1939 ani proti pravidlám fungovania výberovej komisie, ale tvrdí, že v prejednávanej veci Rada tieto ustanovenia porušila.

61      V tejto súvislosti, pokiaľ ide o ustanovenia upravujúce postup vedúci k prijatiu napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939 Rada po doručení odôvodneného stanoviska výberovej komisie vyberie a vymenuje do funkcie európskeho prokurátora za daný členský štát jedného z troch kandidátov nominovaných týmto členským štátom. To isté ustanovenie uvádza, že ak výberová komisia zistí, že kandidát nespĺňa podmienky požadované na výkon funkcie európskeho prokurátora, jej stanovisko je pre Radu záväzné.

62      Treba tiež pripomenúť, že podľa článku 16 ods. 3 nariadenia 2017/1939 „Rada sa jednoduchou väčšinou uznáša o výbere a vymenovaní európskych prokurátorov na funkčné obdobie šiestich rokov, ktoré nie je obnoviteľné…“.

63      Presný rozsah úloh zverených výberovej komisii je uvedený v pravidlách fungovania výberovej komisie.

64      V súlade s bodom VI.2 pravidiel fungovania výberovej komisie teda táto komisia preskúma prihlášky nominovaných kandidátov z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 a vypočuje týchto kandidátov, ktorí sa na vypočutie musia dostaviť osobne. Podľa bodu VII.2 prvého odseku týchto pravidiel výberová komisia na základe svojich zistení z preskúmania a vypočutia vydá odôvodnené stanovisko ku kvalifikácii kandidátov na výkon funkcie európskeho prokurátora a výslovne uvedie, či kandidát spĺňa, alebo nespĺňa podmienky uvedené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939. V súlade s bodom VII.2 druhým odsekom pravidiel fungovania výberovej komisie „v prípade, že nominovaní uchádzači nespĺňajú [uvedené] podmienky…, výberová komisia prostredníctvom svojho sekretariátu požiada príslušný členský štát, aby nominoval zodpovedajúci počet nových kandidátov“. Napokon podľa bodu VII.2 tretieho odseku tých istých pravidiel fungovania určí výberová komisia poradie kandidátov podľa ich kvalifikácie a skúseností, pričom toto poradie zohľadňuje preferenciu výberovej komisie a pre Radu nie je záväzné.

65      Z týchto ustanovení vyplýva, že pokiaľ ide o postup vymenovania európskych prokurátorov, ako správne uvádza Rada, činnosť výberovej komisie pozostáva z dvoch rôznych úloh. Prvou úlohou je pripraviť odôvodnené stanovisko ku kvalifikácii kandidátov na výkon funkcie európskeho prokurátora, pričom sa výslovne uvedie, či kandidát spĺňa, alebo nespĺňa podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939. Toto stanovisko, ktoré je vydané po preskúmaní prihlášok a po osobnom vypočutí kandidátov výberovou komisiou, je pre Radu záväzné, ak sa v ňom konštatuje, že kandidát nespĺňa podmienky na výkon funkcie európskeho prokurátora. V takom prípade výberová komisia vyzve dotknutý členský štát, aby nominoval nového kandidáta. Rada, ktorá podľa článku 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939 môže vybrať a vymenovať jedného z troch kandidátov nominovaných príslušným členským štátom do funkcie európskeho prokurátora až po tom, ako jej bolo doručené odôvodnené stanovisko výberovej komisie ku kvalifikácii uvedených kandidátov na výkon tejto funkcie, teda môže v tejto súvislosti prijať rozhodnutie len vtedy, keď odôvodnené stanovisko výberovej komisie bude vo vzťahu k trom kandidátom nominovaným príslušným členským štátom kladné. Z toho vyplýva, že prvou úlohou uvedenej komisie je zabezpečiť, aby Rada vyberala spomedzi troch kandidátov, z ktorých každý vzhľadom na svoju kvalifikáciu spĺňa podmienky na výkon funkcie európskeho prokurátora.

66      Druhou úlohou výberovej komisie je určiť poradie kandidátov nominovaných príslušným členským štátom na základe ich kvalifikácie a skúseností, t. j. porovnať kvality uvedených kandidátov, pričom toto poradie zohľadňuje preferenciu výberovej komisie. Ako bolo pripomenuté v bode 64 vyššie, bod VII.2 tretí odsek pravidiel fungovania výberovej komisie výslovne uvádza, že toto poradie nie je pre Radu záväzné. Z toho vyplýva, že druhá úloha výberovej komisie spočíva v tom, že vykoná výlučne poradné porovnanie kvalít troch kandidátov nominovaných príslušným členským štátom, ktorí spĺňajú podmienky na výkon funkcie európskeho prokurátora, na ktorom môže Rada prípadne založiť rozhodnutie o vymenovaní jedného z týchto kandidátov do funkcie európskeho prokurátora.

67      V prejednávanej veci zo stanoviska výberovej komisie z 20. júna 2020 týkajúceho sa troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom na pozíciu európskeho prokurátora, ktorého obsah je uvedený v bodoch 14 až 16 vyššie, vyplýva, že po preskúmaní prihlášok a vypočutí týchto kandidátov táto komisia konštatovala, že uvedení kandidáti spĺňajú podmienky na výkon funkcie európskeho prokurátora stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939. Z tohto stanoviska tiež vyplýva, že výberová komisia zostavila preferenčné poradie kandidátov, podľa ktorého sa žalobca umiestnil na prvom mieste a pán van den Berge na treťom mieste, a že toto poradie bolo založené na porovnaní kvalifikácií a skúseností kandidátov.

68      Ďalej zo zápisníc z rôznych stretnutí COPEN (pozri body 19, 20 a 27 vyššie) vyplýva, že vo fáze preskúmania prihlášok na pozíciu európskeho prokurátora delegácia Belgického kráľovstva uviedla [dôverné].

69      Okrem toho z odôvodnenia 13 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 32 vyššie) a z listu Rady zo 7. októbra 2020 (pozri body 34 až 36 vyššie) vyplýva, že pokiaľ ide o vymenovanie európskeho prokurátora Belgického kráľovstva, Rada svoje rozhodnutie nezaložila na poradí stanovenom výberovou komisiou, ale na „odlišn[om] posúden[í] zásluh“. Z tých istých materiálov vyplýva, že v rámci tohto porovnania bola osobitná pozornosť venovaná okolnosti, že [dôverné].

70      Treba teda konštatovať, že aj keď sa výberová komisia po stanovení poradia na základe kvalifikácie a skúseností troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom na pozíciu európskeho prokurátora skutočne domnievala, že žalobca je najvhodnejším kandidátom na výkon dotknutej funkcie, Rada založila napadnuté rozhodnutie na odlišnom porovnaní kvalít, v ktorom bolo rozhodujúce stanovisko Kolégia generálnych prokurátorov, ktoré jej zaslali belgické orgány.

71      Na jednej strane treba pritom pripomenúť, že podľa bodu VII.2 tretieho odseku pravidiel fungovania výberovej komisie nemá poradie určené touto komisiou na základe kvalifikácie a skúseností troch kandidátov nominovaných príslušným členským štátom pre Radu záväzný charakter (pozri bod 63 vyššie).

72      Na druhej strane treba uviesť, že ani článok 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2017/1939, ani pravidlá fungovania výberovej komisie nebránia tomu, aby Rada pri výbere spomedzi troch kandidátov nominovaných členským štátom v rámci výkonu právomoci, ktorú jej priznáva uvedený článok 16 ods. 2 a 3, zohľadnila informácie, ktoré jej poskytli vlády členských štátov zastúpených v Rade, prípadne samotný dotknutý členský štát.

73      Z toho vyplýva, že žalobca nesprávne tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s procesnými pravidlami upravujúcimi jeho prijatie, a najmä s článkami 14 a 16 nariadenia 2017/1939, ako aj s bodmi VI.2 a VII.2 pravidiel fungovania výberovej komisie.

74      Prvú časť prvého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

 O druhej časti prvého žalobného dôvodu

75      V druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada porušila zásadu zákazu diskriminácie tým, že svoje rozhodnutie o vymenovaní európskych prokurátorov Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky a Portugalskej republiky založila na porovnaní kvalít vykonanom orgánom, ktorý na to nebol oprávnený, pričom rovnaké rozhodnutie o vymenovaní, pokiaľ ide o ostatné členské štáty zúčastnené na Európskej prokuratúre, založila na stanovisku výberovej komisie v súlade s nariadením 2017/1939.

76      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že všeobecná zásada zákazu diskriminácie alebo rovnosti zaobchádzania je porušená len vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo sa s rôznymi situáciami zaobchádza rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, C‑455/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:796, bod 77 a citovanú judikatúru, a zo 16. júna 2021, Krajowa Izba Gospodarcza Chłodnictwa i Klimatyzacji/Komisia, T‑126/19, EU:T:2021:360, bod 47 a citovanú judikatúru).

77      V prejednávanej veci pritom na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, nemožno z okolnosti, že Rada nedodržala poradie stanovené výberovou komisiou pre vymenovanie európskych prokurátorov v prípade Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky a Portugalskej republiky, vyvodiť, že by v prejednávanej veci založila svoje rozhodnutie v tejto súvislosti na porovnaní kvalít vykonanom orgánom, ktorý na to nebol oprávnený.

78      Treba totiž pripomenúť, že z ustanovení nariadenia 2017/1939 a z pravidiel fungovania výberovej komisie vyplýva, že poradie kandidátov nominovaných členským štátom zúčastneným na Európskej prokuratúre, ktoré stanovila výberová komisia, nie je pre Radu záväzné, a že Rada môže zohľadniť informácie poskytnuté členskými štátmi, ktoré sú v nej zastúpené, v rámci porovnania kvalít uvedených kandidátov, ktoré v konečnom dôsledku musí vykonať (pozri body 71 a 72 vyššie).

79      Preto, ako tvrdí Rada, okolnosť, že uplatnenie procesných pravidiel stanovených v nariadení 2017/1939 viedlo v niektorých prípadoch k tomu, že Rada postupovala podľa poradia stanoveného výberovou komisiou a v iných prípadoch sa od tohto poradia odchýlila a založila svoje rozhodnutie na odlišnom porovnaní kvalít, nie je spôsobilá preukázať, že s niektorými kandidátmi sa zaobchádzalo diskriminačne.

80      Druhú časť prvého žalobného dôvodu treba teda zamietnuť ako nedôvodnú, a tým aj prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

81      Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie, ako bolo uverejnené v úradnom vestníku, je neodôvodnené, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa Rada rozhodla nepostupovať podľa preferenčného poradia výberovej komisie a vychádzať z odlišného porovnania kvalít vykonaného prípravnými orgánmi Rady.

82      Podľa žalobcu list Rady zo 7. októbra 2020 nemôže napraviť tento nedostatok odôvodnenia. Na jednej strane totiž ide o odôvodnenie zaslané a posteriori, ktoré sa teda nenachádza v napadnutom rozhodnutí, ako bolo uverejnené v úradnom vestníku. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorého cieľom je práve stanoviť základy tohto rozhodnutia a odôvodniť voľbu Rady pri prijímaní tohto rozhodnutia, by pritom malo existovať a byť známe v čase prijatia rozhodnutia.

83      Na druhej strane dôvody uvedené v tomto liste sú irelevantné, keďže sú v rozpore so systémom hodnotenia prihlášok na pozíciu európskeho prokurátora, ktorý bol zavedený nariadením 2017/1939. Žalobca tu poukazuje na okolnosť, že Rada odôvodnila výber kandidáta vymenovaného za európskeho prokurátora Belgického kráľovstva tým, že [dôverné]. V tejto súvislosti žalobca odkazuje aj na okolnosť, že Rada odôvodnila svoj výber tým, že [dôverné]. Podľa žalobcu tieto okolnosti nemohli odôvodniť to, že Rada uprednostnila stanovisko vnútroštátneho orgánu pred stanoviskom príslušného orgánu Únie, teda výberovej komisie. Okrem toho podľa žalobcu kritérium spojené s [dôverné] nemôže odôvodniť uprednostnenie kandidatúry vymenovaného uchádzača pred kandidatúrou žalobcu.

84      Rada a Belgické kráľovstvo spochybňujú tvrdenia žalobcu.

85      V prvom rade treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia stanovená v článku 296 ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v akom bol prijatý. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývať úvahy inštitúcie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak brániť svoje práva a overiť, či rozhodnutie je, alebo nie je dôvodné, a aby súd Únie mohol vykonať preskúmanie jeho zákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P, EU:C:2020:457, bod 29 a citovanú judikatúru).

86      Z toho vyplýva, že odôvodnenie sa v zásade musí oznámiť dotknutej osobe súčasne s rozhodnutím, ktoré jej spôsobuje ujmu, a že neexistenciu odôvodnenia nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody rozhodnutia v konaní na súde Únie (rozsudok z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, EU:C:2008:134, bod 50; pozri tiež rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P, EU:C:2020:457, bod 51 a citovanú judikatúru).

87      V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že Rada napadnutým rozhodnutím vybrala a vymenovala do funkcie európskeho prokurátora jedného z troch kandidátov nominovaných každým z členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

88      Na jednej strane pritom treba konštatovať, že takéto rozhodnutie o vymenovaní nemožno považovať za všeobecne záväzný akt, keďže sa netýka všeobecne a abstraktne vymedzených kategórií osôb, a že ani všetkých jednotlivcov Únie, ktorí spadajú do právomoci Európskej prokuratúry, nemožno považovať za takúto kategóriu osôb predpokladanú rozhodnutím o vymenovaní. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku, navyše nemôže zmeniť jeho právnu povahu (pozri uznesenie z 8. júla 2021, Mendes de Almeida/Rada, T‑75/21, neuverejnené, v odvolacom konaní, EU:T:2021:424, bod 52 a citovanú judikatúru).

89      Na druhej strane treba uviesť, že rozhodnutie vymenovať do funkcie európskeho prokurátora niektorých kandidátov nominovaných členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, je neoddeliteľne spojené s implicitným odmietnutím vymenovať do tejto funkcie ostatných kandidátov nominovaných týmito členskými štátmi (pozri uznesenie z 8. júla 2021, Mendes de Almeida/Rada, T‑75/21, neuverejnené, v odvolacom konaní, EU:T:2021:424, bod 52 a citovanú judikatúru).

90      Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie treba považovať za súbor individuálnych aktov, ktoré negatívne postihujú iné osoby než tie, ktorým sú určené, t. j. kandidátov nominovaných členskými štátmi zúčastnenými na Európskej prokuratúre, ktorých Rada nevymenovala za európskeho prokurátora (pozri uznesenie z 8. júla 2021, Mendes de Almeida/Rada, T‑75/21, neuverejnené, v odvolacom konaní, EU:T:2021:424, bod 53 a citovanú judikatúru).

91      Treba teda konštatovať, že vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 85 a 86 vyššie malo byť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom implicitne zamieta kandidatúru žalobcu na pozíciu európskeho prokurátora Belgického kráľovstva, v zásade oznámené žalobcovi súčasne s napadnutým rozhodnutím.

92      V tejto súvislosti treba konštatovať, že jediné odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ako bolo uverejnené v úradnom vestníku, sa nachádza v jeho odôvodnení 13. Uvádza sa v ňom totiž, že „pokiaľ ide o uchádzačov nominovaných Belgickom, Bulharskom a Portugalskom, Rada nepostupovala podľa nezáväzného preferenčného poradia výberovej komisie v dôsledku odlišného posúdenia zásluh uvedených uchádzačov, ktoré bolo vykonané v príslušných prípravných orgánoch Rady“.

93      Žalobca tvrdí, že toto odôvodnenie mu neumožnilo pochopiť dôvody, pre ktoré sa Rada rozhodla nepostupovať podľa preferenčného poradia výberovej komisie, ktorá ho označila za najvhodnejšieho kandidáta na výkon funkcie európskeho prokurátora spomedzi kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom. Podľa žalobcu bola totiž Rada povinná vzhľadom na obsah stanoviska výberovej komisie odôvodniť, prečo sa rozhodla nepostupovať podľa tohto preferenčného poradia.

94      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sa nevyžaduje, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ES, sa musí posúdiť nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zreteľom na jeho kontext a všetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C‑88/03, EU:C:2006:511, bod 88 a citovanú judikatúru).

95      Ako bolo pritom konštatované v bode 66 vyššie, z bodu VII.2 tretieho odseku pravidiel fungovania výberovej komisie vyplýva, že poradie troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom na pozíciu európskeho prokurátora stanovené touto komisiou na základe ich kvalifikácie a skúseností nebolo pre Radu záväzné. Rada teda mohla buď prijať uvedené poradie, alebo založiť svoje rozhodnutie na odlišnom porovnaní kvalít kandidátov.

96      Žalobca teda nesprávne tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mu malo umožniť pochopiť, prečo sa Rada rozhodla nepostupovať podľa preferenčného poradia výberovej komisie.

97      Treba však uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsiahnuté v odôvodnení 13 tohto rozhodnutia samo osebe neumožňuje žalobcovi ani Všeobecnému súdu pochopiť, prečo Rada usúdila, že kandidatúra uchádzača vymenovaného do funkcie európskeho prokurátora Belgického kráľovstva má vyššie kvality než kandidatúra žalobcu.

98      Tvrdenie Rady, že žalobca mohol pochopiť, prečo bola kandidatúra vymenovaného uchádzača uprednostnená pred jeho vlastnou, keďže dostal stanovisko belgického Kolégia generálnych prokurátorov, ako aj stanovisko výberovej komisie v rozsahu, v akom sa ho tieto dokumenty týkali, nemôže spochybniť toto konštatovanie, keďže napadnuté rozhodnutie neobsahovalo žiadnu zmienku o tom, že Rada toto rozhodnutie založila na informáciách poskytnutých Belgickým kráľovstvom, ktoré sa týkali stanoviska Kolégia generálnych prokurátorov a federálneho prokurátora o najvhodnejšom kandidátovi na výkon funkcie európskeho prokurátora.

99      Treba však konštatovať, že Rada vo svojom liste zo 7. októbra 2020, ktorého obsah je uvedený v bodoch 34 až 36 vyššie, dostatočne podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, že vymenovaný kandidát je vhodnejší na výkon funkcie európskeho prokurátora ako ostatní dvaja kandidáti.

100    Hoci teda bolo žiaduce, aby boli žalobcovi dodatočné dôvody odmietnutia jeho kandidatúry oznámené súčasne s uverejnením napadnutého rozhodnutia v úradnom vestníku, treba uviesť, že žalobca sa mohol s uvedenými dôvodmi oboznámiť v liste Rady zo 7. októbra 2020, teda pred podaním žaloby, a že v prejednávanej veci mu takéto oznámenie umožnilo posúdiť opodstatnenosť tohto rozhodnutia a brániť svoje práva, čo preukazujú tvrdenia predložené na podporu tretieho žalobného dôvodu, ktoré výslovne odkazujú na dôvody uvádzané Radou v jej liste zo 7. októbra 2020.

101    Z toho vyplýva, že žalobca nemôže v tejto súvislosti účinne namietať proti porušeniu povinnosti odôvodnenia, ako je vyjadrená v judikatúre pripomenutej v bodoch 85 a 86 vyššie.

102    Okrem toho treba pripomenúť, že žalobný dôvod založený na porušení článku 296 druhého odseku ZFEÚ je odlišný od žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatiaľ čo prvý z nich, ktorým sa namieta proti neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia, totiž spočíva v porušení podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 ZFEÚ a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Únie preskúmať z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z meritórneho hľadiska, spočíva v porušení právneho pravidla súvisiaceho s uplatňovaním Zmluvy o FEÚ v zmysle toho istého článku 263 ZFEÚ a môže byť preskúmaný súdom Únie len vtedy, ak sa ho žalobca dovoláva. Povinnosť odôvodnenia je teda otázkou odlišnou od otázky dôvodnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 67).

103    Tvrdenia žalobcu založené na tom, že dôvody uvedené Radou v liste zo 7. októbra 2020 boli v rozpore so systémom hodnotenia prihlášok na pozíciu európskeho prokurátora zavedeným nariadením 2017/1939, keďže Rada uprednostnila stanovisko belgického Kolégia generálnych prokurátorov a federálneho prokurátora pred stanoviskom výberovej komisie, treba preto zamietnuť ako neúčinné v rozsahu, v akom sú uvedené na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia.

104    V každom prípade, keďže sa tieto tvrdenia do značnej miery zhodujú s tvrdeniami uvádzanými žalobcom na podporu tretieho žalobného dôvodu v rozsahu, v akom je založený na zjavne nesprávnom posúdení, budú preskúmané v rámci tohto žalobného dôvodu.

105    Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, povinnosti starostlivosti a zjavne nesprávnom posúdení

106    Podľa žalobcu článok 41 ods. 1 Charty základných práv v rámci práva na riadnu správu vecí verejných zakotvuje právo na nestranné a spravodlivé zaobchádzanie. V oblasti verejnej služby, najmä pokiaľ ide o vymenovanie alebo nominovanie do verejných funkcií alebo zamestnania vo verejnom sektore, táto zásada vedie k vzniku povinnosti starostlivosti, z ktorej vyplýva, že pri skúmaní spisu, a fortiori v prípade diskrečnej právomoci posúdenia, musí administratíva objektívne preskúmať všetky skutočnosti, ktoré sú jej predložené. Žalobca poznamenáva, že Súd pre verejnú službu Európskej únie rozhodol, že ak sa inštitúcia v rámci postupu prijímania do zamestnania zdrží konkrétneho výkonu diskrečnej právomoci, ktorou disponuje, a nezohľadní skutočnosti v záujme žalujúcej strany týkajúce sa jednak pravidiel prijímania do zamestnania a jednak kvalifikácie a kvalít dotknutej osoby, a teda konkrétne neuplatní svoju diskrečnú právomoc so zreteľom na všetky skutočnosti relevantné vo veci, porušuje zásadu riadnej správy vecí verejných a svoju povinnosť starostlivosti a dopúšťa sa zjavne nesprávneho posúdenia.

107    V prejednávanej veci, keďže rozhodnutie Rady vybrať a vymenovať jedného z kandidátov do funkcie európskeho prokurátora príslušného členského štátu mohlo byť prijaté až po tom, ako jej bolo doručené odôvodnené stanovisko výberovej komisie, a keďže táto komisia bola poverená zostavením poradia kandidátov podľa ich kvalifikácie a skúseností, v každom prípade bolo úlohou Rady, aby odôvodnila výber kandidáta a jeho vymenovanie účinným a konkrétnym porovnaním kvalít kandidátov, čo mohla urobiť buď odvolaním sa na stanovisko výberovej komisie, alebo tým, že sama vykoná porovnanie na základe údajov uvedených v tomto stanovisku.

108    Okrem toho žalobca tvrdí, že Rada bola povinná vychádzať pri svojom rozhodnutí z porovnania kvalít založenom na objektívnych údajoch, konkrétne z porovnania spisov kandidátov s kvalifikáciou požadovanou na výkon funkcie európskeho prokurátora. Podľa žalobcu vzhľadom na rozsah jeho odborných skúseností tak v oblasti vyšetrovania a stíhania finančných trestných činov, ako aj v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, mala Rada na základe takéhoto porovnania kvalít dospieť k záveru, že tieto skúsenosti boli relatívne bohatšie než skúsenosti vymenovaného kandidáta, čo jasne vyplýva zo stanoviska výberovej komisie. Rada pritom takéto porovnanie kvalít nevykonala a len prevzala informácie obsiahnuté v písomnom odôvodnení predloženom belgickými orgánmi, ktoré sa týkali kvalít vybraného kandidáta, pričom ich neporovnala s kvalitami ostatných kandidátov, najmä žalobcu.

109    Žalobca okrem toho vytýka Rade, že uprednostnila stanovisko belgického Kolégia generálnych prokurátorov pred stanoviskom výberovej komisie, pričom sa nevyjadrila k tomuto poslednému uvedenému stanovisku a neodôvodnila svoj odklon od neho.

110    Žalobca ďalej uvádza, že vzhľadom na spis nie je overené tvrdenie, že stanovisko Kolégia generálnych prokurátorov a federálneho prokurátora bolo založené najmä na všeobecnom hodnotení výkonnosti kandidátov počas celej ich kariéry. Naopak, výberová komisia podľa žalobcu vychádzala pri svojom posúdení najmä z kariérneho postupu navrhnutých kandidátov, pričom žalobca sa mohol opierať, ako zdôraznila uvedená komisia vo svojom stanovisku, aj o značné skúsenosti v oblasti riadenia, čo nebol prípad ďalších dvoch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom.

111    Žalobca okrem toho tvrdí, že argumentácia Rady vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorej Rada „osobitne zhodnotila schopnosti a skúsenosti kandidátov týkajúce sa vymedzenia a koordinácie uskutočňovania politík v trestných veciach na centrálnej úrovni členských štátov vrátane justičnej spolupráce v trestných veciach a schopnosť niesť zodpovednosť za koordináciu a dohľad na vysokej úrovni“, nie je ani preukázaná v spise, najmä odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ani svojou povahou nemôže odôvodniť uprednostnenie vymenovaného kandidáta vzhľadom na relatívne bohatšie odborné skúsenosti žalobcu v týchto oblastiach.

112    Žalobca tiež uvádza, že tvrdenie Rady, podľa ktorého „poukázala na to, že pokiaľ ide o dvoch ďalších kandidátov nominovaných [Belgickým kráľovstvom] vrátane žalobcu, vyjadrilo Kolégium generálnych prokurátorov pomerne dôležité výhrady“, nezodpovedá skutočnosti podľa spisu. Žalobca spresňuje, že v bode E stanoviska, ktoré sa ho týka, sa uvádza, že „jeho predchádzajúce a súčasné funkcie… najmä v oblasti boja proti hospodárskej, finančnej a daňovej kriminalite, ako aj jeho skúsenosti v rámci riadenia OCSC (európske činnosti – ARO – a medzinárodné činnosti – CARIN), sú výhodami z hľadiska plnenia funkcií európskeho prokurátora na Európskej prokuratúre“.

113    Napokon poznamenáva, že tvrdenie uvedené tiež v bode E tohto stanoviska, podľa ktorého „nedokázal presvedčiť Kolégium [generálnych prokurátorov], že má dostatočne jasnú predstavu o úlohách a činnostiach budúcej Európskej prokuratúry a jej národného prokurátora“, treba relativizovať, keďže pochádza práve od vnútroštátneho orgánu, a v každom prípade porovnať s posúdením kandidatúry žalobcu, ktoré vykonala výberová komisia vo svojom odôvodnenom stanovisku.

114    Rada a Belgické kráľovstvo spochybňujú tvrdenia žalobcu.

115    Je potrebné poznamenať, že žalobca vytýka Rade, že napadnuté rozhodnutie nesprávne založila na informáciách obsiahnutých v písomnom odôvodnení, ktoré poskytli belgické orgány na podporu stanoviska zameraného na odchýlenie sa od poradia určeného výberovou komisiou, hoci sa tieto informácie týkali iba kvalít vymenovaného kandidáta a neobsahovali porovnanie kvalít tohto kandidáta s kvalitami ďalších dvoch kandidátov vrátane žalobcu. Okrem toho podľa žalobcu jeho relatívne bohatšie odborné skúseností, než mal vymenovaný kandidát, mali Radu viesť k záveru, že je najlepším kandidátom na výkon funkcie európskeho prokurátora.

116    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že inštitúcia má širokú mieru voľnej úvahy pri hodnotení a porovnávaní kvalít kandidátov na funkciu, ktorá sa má obsadiť, a že prvkami tohto posúdenia nie sú len schopnosti a odborná spôsobilosť dotknutých osôb, ale aj ich povaha, správanie a ich celková osobnosť (pozri rozsudok z 3. februára 2005, Mancini/Komisia, T‑137/03, EU:T:2005:33, bod 97 a citovanú judikatúru).

117    Platí to o to viac v prípade, keď obsadzovaná funkcia zahŕňa veľkú zodpovednosť (rozsudok z 3. februára 2005, Mancini/Komisia, T‑137/03, EU:T:2005:33, bod 98).

118    V prejednávanej veci treba uviesť, že podľa článku 9 nariadenia 2017/1939 európski prokurátori spoločne s hlavným európskym prokurátorom tvoria kolégium Európskej prokuratúry, ktoré je poverené prijímaním rozhodnutí o strategických záležitostiach, ako napríklad určovanie priorít a politiky Európskej prokuratúry v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania (pozri odôvodnenie 24 uvedeného nariadenia), ako aj o všeobecných otázkach vyplývajúcich z konkrétnych vecí, predovšetkým s cieľom zabezpečiť súdržnosť a efektívnosť politiky Európskej prokuratúry v oblasti trestného stíhania v rámci členských štátov. Uvedené kolégium prijíma vnútorný rokovací poriadok Európskej prokuratúry, ako aj ďalšie rozhodnutia týkajúce sa vnútornej organizácie a rôznych administratívnych aspektov jej fungovania.

119    Okrem toho podľa článku 12 ods. 1, 3 a 5 nariadenia 2017/1939 európski prokurátori plnia rôzne úlohy. Vykonávajú najmä dozor nad trestným stíhaním alebo vyšetrovaním, za ktoré sú zodpovední európski delegovaní prokurátori konajúci vo veci v ich členskom štáte pôvodu. Môžu vydávať pokyny konajúcemu európskemu delegovanému prokurátorovi a plnia funkciu styčného bodu a informačného kanálu medzi stálymi komorami a európskymi delegovanými prokurátormi vo svojich členských štátoch pôvodu. Sledujú tiež vykonávanie úloh Európskej prokuratúry vo svojich členských štátoch, a to aj s cieľom predchádzať konfliktom právomoci medzi vnútroštátnymi orgánmi a Európskou prokuratúrou. Na rozdiel od európskych delegovaných prokurátorov nie sú európski prokurátori poverení vedením vyšetrovania, trestným stíhaním a podaním obžaloby na súdoch členských štátov.

120    Okrem toho Európska prokuratúra preberá funkcie ústredného orgánu na účely spolupráce na základe rôznych nástrojov medzinárodnej spolupráce v trestných veciach, podobne ako ústredné orgány členských štátov, ako to stanovuje článok 104 nariadenia 2017/1939 (pozri tiež odôvodnenie 109 tohto nariadenia).

121    Z toho vyplýva, že európski prokurátori majú niesť vysokú zodpovednosť, čo navyše potvrdzuje platová trieda AD 13, do ktorej sú vymenovaní a ktorá podľa prílohy I Služobného poriadku úradníkov Európskej únie zodpovedá funkcii poradcu alebo rovnocennej pozícii. Funkcia európskeho prokurátora sa teda nachádza medzi funkciou riaditeľa (AD 15‑AD 14) a funkciou vedúceho útvaru alebo rovnocennou pozíciou (AD 9‑AD 14).

122    Preto v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 116 a 117 vyššie má Rada širokú mieru voľnej úvahy pri hodnotení a porovnávaní kvalít kandidátov na pozíciu európskeho prokurátora členského štátu.

123    Tvrdenia uvádzané žalobcom je teda potrebné posúdiť vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Rada disponuje.

124    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že Rada nevykonala porovnanie kvalít troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom, ale sa opierala len o informácie poskytnuté týmto členským štátom, ktoré sa týkali výlučne kvalít vymenovaného kandidáta, treba uviesť, že belgické orgány vo svojom písomnom odôvodnení z 27. februára 2020 informovali Radu, že [dôverné].

125    Okrem toho treba poznamenať, že Rada vo svojom liste zo 7. októbra 2020 predtým, ako podrobne opísala odborné skúsenosti vymenovaného kandidáta, uviedla, že [dôverné].

126    Treba teda konštatovať, že aj keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako bolo doplnené listom zo 7. októbra 2020, neobsahuje podrobné porovnávacie posúdenie kvalít každého z troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom, aj tak však z tohto odôvodnenia vyplýva, že Rada považovala kvality vymenovaného kandidáta, podrobne opísané v uvedenom liste, za väčšie ako kvality ostatných dvoch uchádzačov vrátane žalobcu.

127    Treba teda zamietnuť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Rada nezaložila napadnuté rozhodnutie na porovnaní kvalít troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom na pozíciu európskeho prokurátora.

128    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že Rada nesprávne vychádzala zo stanoviska belgického Kolégia generálnych prokurátorov, pričom toto stanovisko nekonfrontovala so stanoviskom výberovej komisie, stačí pripomenúť, ako bolo konštatované v bode 63 vyššie, že poradie troch kandidátov nominovaných Belgickým kráľovstvom, ktoré určila výberová komisia, nemalo pre Radu záväzný charakter.

129    Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že Rada nesprávne uviedla, že belgické Kolégium generálnych prokurátorov vyjadrilo voči nemu dôležité výhrady, treba poznamenať, že stanovisko uvedeného Kolégia skutočne obsahuje takéto kladné hodnotenie: „predchádzajúce a súčasné funkcie [žalobcu] najmä v oblasti boja proti hospodárskej, finančnej a daňovej kriminalite, ako aj jeho skúsenosti v rámci riadenia OCSC (európske činnosti – ARO – a medzinárodné činnosti – CARIN), sú výhodami z hľadiska plnenia funkcií európskeho prokurátora na Európskej prokuratúre“. V tom istom stanovisku sa však uvádza, že „[žalobca] nedokázal presvedčiť Kolégium [generálnych prokurátorov], že má dostatočne jasnú predstavu o úlohách a činnostiach budúcej Európskej prokuratúry a jej národného prokurátora“. Okrem toho treba zdôrazniť, že na záver svojho stanoviska Kolégium generálnych prokurátorov prijalo voči žalobcovi „zdržanlivé stanovisko k mandátu európskeho prokurátora (na stupnici veľmi priaznivé – priaznivé – zdržanlivé – nepriaznivé)“. Rada sa teda nedopustila pochybenia, keď v liste zo 7. októbra 2020 uviedla, že Kolégium generálnych prokurátorov vyjadrilo dôležité výhrady, pokiaľ ide o kandidatúru žalobcu na pozíciu európskeho prokurátora.

130    Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že jeho odborné skúsenosti boli bohatšie ako skúsenosti vymenovaného kandidáta, treba poznamenať, že ako vyplýva z listu Rady zo 7. októbra 2020, [dôverné]. Za týchto podmienok vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Rada disponuje, okolnosť, že žalobcove odborné skúsenosti v týchto veciach boli bohatšie ako skúsenosti vymenovaného kandidáta, aj keby bola preukázaná, nemôže byť dôkazom o existencii zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Rady.

131    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že žalobca nepreukázal, že Rada v prejednávanej veci prekročila hranice svojej širokej diskrečnej právomoci tým, že vybrala a vymenovala pána van den Berga do funkcie európskeho prokurátora.

132    Okrem toho treba podobne ako Rada uviesť, že argumentácia žalobcu, ktorej cieľom bolo preukázať údajné porušenie zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti, vychádza z predpokladu, že ak by Rada v prejednávanej veci dodržala povinnosti vyplývajúce z týchto zásad, kandidatúra žalobcu na pozíciu európskeho prokurátora by bola nevyhnutne úspešná. Treba pritom konštatovať, že takáto argumentácia sa prelína s výhradami, ktoré žalobca uviedol v rámci druhého žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia, a tohto žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, ktoré už boli zamietnuté.

133    Za týchto podmienok je potrebné tretí žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

134    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba túto žalobu zamietnuť.

 O trovách

135    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade, v súlade s jej návrhmi.

136    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, svoje vlastné trovy konania. Belgické kráľovstvo teda znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Pán JeanMichel Verelst znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.

3.      Belgické kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Costeira

Kănčeva

Perišin

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. januára 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: francúzština.


1 Skryté dôverné údaje.