VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 15. septembra 2016 (*)
„REACH – Poplatok za registráciu látky – Zníženie pre mikropodniky a malé a stredné podniky – Chyba vo vyhlásení o veľkosti podniku – Odporúčanie 2003/361/ES – Rozhodnutie, ktorým sa ukladá administratívny poplatok – Určenie veľkosti podniku – Právomoc ECHA – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑620/13,
Marchi Industriale SpA, so sídlom vo Florencii (Taliansko), v zastúpení: M. Baldassarri a F. Donati, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: pôvodne M. Heikkilä, A. Iber, E. Bigi, J.‑P. Trnka a E. Maurage, neskôr M. Heikkilä, E. Bigi, J.‑P. Trnka a E. Maurage, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Garcia Molyneux, advokát,
žalovanej,
ktorej predmetom je jednak návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia ECHA SME(2013) 3747 z 19. septembra 2013, ktorým sa konštatuje, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie zníženia poplatku stanoveného v prospech stredných podnikov a ukladá sa jej administratívny poplatok, a jednak návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie faktúr, ktoré vydala ECHA po prijatí rozhodnutia SME(2013) 3747,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. decembra 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Marchi Industriale SpA, nechala 20., 22., 23. a 25. novembra 2010 zaregistrovať viaceré látky na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1).
2 V priebehu registračného konania žalobkyňa uviedla, že je „stredným podnikom“ v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 36). Toto vyhlásenie jej umožnilo dosiahnuť zníženie poplatku pri všetkých žiadostiach o registráciu, ako je stanovené v článku 6 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. V súlade s článkom 74 ods. 1 toho istého nariadenia bol uvedený poplatok vymedzený v nariadení Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch Európskej chemickej agentúre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 107, 2008, s. 6). V prílohe I nariadenia č. 340/2008 je najmä uvedená výška poplatkov za podanie žiadosti o registráciu podľa článku 6 nariadenia č. 1907/2006, ako aj zníženie priznané v prospech mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Európska chemická agentúra (ECHA) okrem toho podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 vyberá plný poplatok alebo platbu v plnej výške a ďalej administratívny poplatok, ak nemôže fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že má nárok na zníženie alebo odpustenie poplatku, svoj nárok na takéto zníženie alebo odpustenie preukázať. V tejto súvislosti prijala správna rada ECHA 12. novembra 2010 rozhodnutie MB/D/29/2010 o klasifikácii služieb, za ktoré sa vyberajú poplatky (ďalej len „rozhodnutie MB/D/29/2010“). V článku 2 a tabuľke 1 prílohy k tomuto rozhodnutiu v znení rozhodnutia správnej rady ECHA MB/21/2012/D z 12. februára 2013 sa uvádza, že administratívny poplatok podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 je 19 900 eur pre veľký podnik, 13 900 eur pre stredný podnik a 7 960 eur pre malý podnik.
3 ECHA vystavila 20., 22., 23. a 25. novembra 2010 šesť faktúr, pričom každá z nich bola na sumu 16 275 eur. Táto suma podľa prílohy I nariadenia č. 340/2008 v znení uplatniteľnom v čase, keď vznikli skutkové okolnosti, zodpovedala poplatku pre stredný podnik v prípade spoločnej žiadosti o registráciu látky v množstve prevyšujúcom 1 000 ton.
4 Dňa 24. augusta 2012 vyzvala ECHA žalobkyňu, aby predložila niektoré dokumenty na účely preskúmania vyhlásenia, v ktorom uviedla, že je stredný podnik.
5 Po výmene dokumentov a e‑mailov prijala ECHA 19. septembra 2013 rozhodnutie SME(2013) 3747 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V tomto rozhodnutí ECHA dospela k záveru, že žalobkyňa by sa mala považovať za veľký podnik a bude musieť uhradiť príslušný poplatok. Za týchto okolností informovala ECHA žalobkyňu, že jej zašle faktúry na zaplatenie rozdielu medzi poplatkami, ktoré boli zaplatené pôvodne, a poplatkami v konečnej výške, a ďalej faktúru na sumu 19 900 eur na zaplatenie administratívneho poplatku.
6 Dňa 10. októbra 2013 podala žalobkyňa na základe článkov 91 a 92 nariadenia č. 1907/2006 proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie na odvolaciu radu ECHA.
7 Dňa 2. apríla 2014 odvolacia rada ECHA rozhodla prerušiť konanie až do rozhodnutia Všeobecného súdu v prejednávanej veci.
Konanie a návrhy účastníkov konania
8 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. novembra 2013 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Táto žaloba je súčasťou súboru navzájom súvisiacich vecí.
9 V prvej z týchto súvisiacich vecí sa rozhodlo zrušujúcim rozsudkom z 2. októbra 2014, Spraylat/ECHA (T‑177/12, EU:T:2014:849).
10 Dňa 8. januára 2015 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 boli účastníci konania vyzvaní, aby predložili pripomienky týkajúce sa prípadnej relevantnosti rozsudku z 2. októbra 2014, Spraylat/ECHA (T‑177/12, Zb., EU:T:2014:849), na tento spor a aby odpovedali na jednu otázku. Účastníci konania tejto výzve v stanovenej lehote vyhoveli.
11 Dňa 16. októbra 2015 na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov, aby odpovedali na jednu otázku a predložili niektoré dokumenty. Účastníci konania týmto výzvam v stanovenej lehote vyhoveli.
12 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 16. decembra 2015.
13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vyhlásil ho za neplatné, a teda aby uvedené rozhodnutie zbavil akýchkoľvek účinkov, a to vrátane zrušenia faktúr vystavených na účely vybratia vyšších poplatkov uložených údajne zo sankčných dôvodov.
14 Na pojednávaní žalobkyňa vzala späť ten bod žalobných návrhov, ktorým sa domáhala zrušenia faktúr vydaných na účely vykonania napadnutého rozhodnutia, čo bolo zaznamenané v spise.
15 ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O právomoci Všeobecného súdu
16 ECHA zdôrazňuje, že odvolacia rada nemá právomoc rozhodovať o tomto spore, hoci jej bol predložený, keďže napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, proti ktorému by na odvolaciu radu bolo možné podať odvolanie.
17 Žalobkyňa uvádza, že táto žaloba neznamená, že by brala späť odvolanie, ktoré podala na odvolaciu radu ECHA. Žalobkyňa na pojednávaní takisto spresnila, že sa domnieva, že Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť v tomto spore.
18 Treba pripomenúť, že článok 94 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že „v súlade s článkom [263 ZFEÚ] možno na [Všeobecnom súde] alebo na Súdnom dvore podať žalobu voči rozhodnutiu prijatému odvolacou radou alebo voči rozhodnutiu prijatému [ECHA] v prípadoch, keď nie je možné odvolať sa na odvolaciu radu“.
19 V tejto súvislosti článok 91 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že „odvolať sa možno proti rozhodnutiam [ECHA] prijatým podľa článku 9, článku 20, článku 27 ods. 6, článku 30 ods. 2 a 3 a článku 51 [nariadenia č. 1907/2006]“ na odvolaciu radu.
20 Napadnuté rozhodnutie však nebolo prijaté podľa ustanovení vymenovaných v článku 91 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006, ale podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 a článkov 2 a 4 rozhodnutia MB/D/29/2010. Je tiež potrebné zdôrazniť, že ani nariadenie č. 340/2008, ani rozhodnutie MB/D/29/2010 neboli prijaté podľa ustanovení vymenovaných v článku 91 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006.
21 Okrem toho je potrebné uviesť, že ustanovenia článkov 9, 27, 30 a 51 nariadenia č. 1907/2006, vymenované v článku 91 ods. 1 tohto istého nariadenia, sa týkajú rozhodnutí, ktoré nesúvisia s poplatkom, ktorý musia zaplatiť registrujúce sa podniky.
22 Pokiaľ ide o článok 20 nariadenia č. 1907/2006, ten sa týka „povinností [ECHA]“. Tento článok v odseku 5 stanovuje, že „proti rozhodnutiam [ECHA] podľa odseku 2 tohto článku sa možno odvolať v súlade s článkami 91, 92 a 93“ nariadenia č. 1907/2006. Odsek 2 toho istého článku sa týka kontroly vykonávanej zo strany ECHA, pokiaľ ide o „úplnosť“ každej žiadosti o registráciu, a to vrátane zaplatenia registračného poplatku. Treba však uviesť, že táto kontrola „nezahŕňa posúdenie kvality alebo primeranosti predložených údajov alebo zdôvodnení“. Článok 20 ods. 2 tretí a štvrtý pododsek nariadenia č. 1907/2006 navyše stanovuje, že pokiaľ je žiadosť o registráciu „neúplná“ a žiadateľ „nedoplní svoju žiadosť o registráciu v stanovenej lehote“, ECHA „žiadosť o registráciu zamietne“. Napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci však nie je založené na článku 20 ods. 2 nariadenia 1907/2006, ani ním nedošlo k zamietnutiu registrácie dotknutých látok.
23 Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa teda treba domnievať, že Všeobecný súd má právomoc o tejto žalobe rozhodnúť, a to bez ohľadu na odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podané žalobkyňou takisto na odvolaciu radu ECHA (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. septembra 2015, Calestep/ECHA, T‑89/13, EU:T:2015:711, body 16 až 22).
O veci samej
24 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Druhý žalobný dôvod je založený v podstate na nesprávnom posúdení skutkových okolností prípadu.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia
25 Žalobkyňa tvrdí, že napriek podrobným a zdokumentovaným pripomienkam, ktoré formulovala, nevzala ECHA jej argumenty do úvahy. ECHA nevzala do úvahy najmä spresnenia predložené žalobkyňou listom z 8. júla 2013. Žalobkyňa tvrdí, že nie je schopná pochopiť odôvodnenie, na základe ktorého ECHA napadnuté rozhodnutie prijala. Skutočnosť, že ECHA vo svojich písomnostiach odkazuje na list z 5. septembra 2013, na tomto závere nič nemení. Žalobkyňa najmä tvrdí, že v liste z 8. júla 2013 spresnila, že nie je možné vziať do úvahy údaje o spoločnosti Esseco Group Srl. ECHA pritom v liste z 5. septembra 2013 na argumenty žalobkyne nereagovala. Odkaz na významný počet príloh v napadnutom rozhodnutí okrem toho sťažuje pochopenie odôvodnenia, z ktorého ECHA vychádzala.
26 ECHA spochybňuje argumenty žalobkyne.
27 Treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musí z neho jasne a jednoznačne vyplývať odôvodnenie inštitúcie, ktorá akt vydala, tak aby sa dotknuté osoby mohli zoznámiť s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu opatrenia, a príslušný súd mohol vykonať preskúmanie. Najmä pokiaľ ide o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, je cieľom povinnosti uviesť odôvodnenie takých rozhodnutí, okrem umožnenia súdneho preskúmania, poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje na zistenie, či nie je rozhodnutie postihnuté prípadnou vadou umožňujúcou spochybnenie jeho platnosti. Okrem toho musí byť požiadavka odôvodnenia posudzovaná v závislosti od okolností prejednávaného prípadu, najmä v závislosti od obsahu dotknutého aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na získaní týchto vysvetlení. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie spresňovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, musí byť posudzovaná nielen vzhľadom na jeho znenie, ale takisto vzhľadom na jeho kontext, ako aj vzhľadom na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, body 93 a 94 a citovanú judikatúru).
28 Okrem toho treba uviesť, že tak nariadenie č. 1907/2006 v článku 3, ako nariadenie č 340/2008 v odôvodnení 9 a článku 2 odkazujú na účely definície mikropodnikov a malých a stredných podnikov na odporúčanie 2003/361.
29 Odporúčanie 2003/361 obsahuje prílohu, ktorej kapitola I sa týka „vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov prijatého Komisiou“ [neoficiálny preklad]. Článok 2 tejto kapitoly sa nazýva „Počet zamestnancov a finančné stropy určujúce kategórie podnikov“ [neoficiálny preklad].
30 V prípade nezávislého podniku, t. j. podniku, ktorý nie je označený za „partnerský podnik“ alebo „prepojený podnik“ v zmysle článku 3 ods. 2 a 3 prílohy odporúčania 2003/361, sa údaje vrátane počtu zamestnancov v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedenej prílohy zostavujú výlučne na základe účtov tohto podniku.
31 V prípade podniku, ktorý má partnerské alebo prepojené podniky, sa údaje vrátane údajov o počtoch zamestnancov zostavujú na základe účtov a ďalších údajov podniku alebo na základe konsolidovanej účtovnej závierky podniku, ak sa zostavuje, alebo konsolidovanej účtovnej závierky, do ktorej je podnik zahrnutý v rámci konsolidácie, a to v súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom prílohy odporúčania 2003/361. Na základe článku 6 ods. 2 druhého a tretieho pododseku prílohy odporúčania 2003/361 treba k týmto údajom, proporcionálne k percentuálnemu podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia, pripočítať údaje o partnerských podnikoch daného podniku (ktoré na neho bezprostredne nadväzujú) a súčasne 100 % údajov o podnikoch, ktoré sú s daným podnikom priamo alebo nepriamo prepojené, ak tieto hodnoty už nie sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky.
32 Na účely uplatnenia článku 6 ods. 2 prílohy odporúčania 2003/361 sa údaje o partnerských podnikoch daného podniku získavajú z účtovných záznamov týchto partnerských podnikov a z ostatných ich údajov, prípadne konsolidovaných, ak existujú, ku ktorým sa pripočíta 100 % údajov o podnikoch, ktoré sú s týmito partnerskými podnikmi prepojené, iba žeby ich účtovné údaje už boli zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky, a to na základe článku 6 ods. 3 prvého pododseku prílohy odporúčania 2003/361. Pokiaľ ide o údaje o podnikoch, ktoré sú s daným podnikom prepojené, tie vyplývajú z ich účtovných záznamov a ostatných ich údajov, prípadne konsolidovaných, ak existujú. S týmito údajmi sú pomerným spôsobom agregované údaje o všetkých prípadných partnerských podnikoch týchto prepojených podnikov, ktoré na ne bezprostredne nadväzujú, iba žeby ich účtovné údaje už boli zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky v podiele zodpovedajúcom aspoň percentuálnemu podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach podľa toho, ktorá z percentuálnych hodnôt je vyššia, a to na základe článku 6 ods. 3 druhého pododseku prílohy odporúčania 2003/361.
33 V prejednávanom prípade vychádzala ECHA v napadnutom rozhodnutí z toho, že počet zamestnancov žalobkyne presahuje 250 osôb, jej ročný obrat presahuje 50 miliónov eur a bilančná suma jej ročnej účtovnej závierky presahuje 43 miliónov eur. Na tomto základe dospela ECHA k záveru, že žalobkyňu nie je možné kvalifikovať ako stredný podnik.
34 Výpočet ECHA bol podrobne rozpracovaný v správe pripojenej k napadnutému rozhodnutiu. V tejto správe ECHA prebrala údaje o podnikoch kvalifikovaných ako „prepojené“ (Crosfield Italia Srl) a „partnerské“ (Marfin Srl a Esseco Group) a následne ich ako celok alebo sčasti agregovala s údajmi o žalobkyni. Pokiaľ ide o podniky kvalifikované ako „partnerské“, ECHA vzala do úvahy najmä 49,9995 % údajov o podniku Esseco Group. Zohľadnenie údajov Esseco Group bolo žalobkyňou spochybnené v liste zaslanom ECHA 8. júla 2013.
35 Na úvod treba pripomenúť väzby, ktoré mala žalobkyňa v okamihu rozhodujúcich skutočností s ďalšími podnikmi. Žalobkyňa bola predovšetkým prepojená so spoločnosťou Crosfield Italia, lebo bola majiteľom väčšiny jej akcií tvoriacich základné imanie. Žalobkyňa bola ďalej partnerom spoločnosti Marfin (ktorá mala akcie zodpovedajúce medzi 25 % a 50 % základného imania žalobkyne) a spoločnosti Essemar SpA (v ktorej žalobkyňa mala akcie zodpovedajúce medzi 25 % a 50 % základného imania). Essemar bola okrem toho podľa ECHA prepojená s podnikom Esseco Group, keďže posledný uvedený podnik formálne mal akcie zodpovedajúce väčšine jej základného imania, a teda aj hlasovacích práv akcionárov spoločnosti Essemar, čo žalobkyňa na pojednávaní uznala.
36 Pokiaľ ide po prvé o zohľadnenie údajov o spoločnostiach Crosfield Italia a Marfin, správa pripojená k napadnutému rozhodnutiu umožnila žalobkyni zoznámiť sa s odôvodnením uvedeného rozhodnutia, a to najmä vzhľadom na príslušné ustanovenia odporúčania 2003/361. Z týchto ustanovení a z okolností prejednávaného prípadu jasne vyplýva najmä to, že ECHA vzala do úvahy všetky údaje o spoločnosti Crosfield Italia v rozsahu, v akom je táto spoločnosť (podľa článku 6 ods. 2 tretieho pododseku prílohy odporúčania 2003/361) prepojená s žalobkyňou, a pro rata údaje o spoločnosti Marfin v rozsahu, v akom je tento podnik vo vzťahu k žalobkyni partnerským podnikom (podľa článku 6 ods. 2 druhého pododseku prílohy odporúčania 2003/361). Žalobkyňa nakoniec ani zohľadnenie údajov o týchto podnikoch v rámci tejto žaloby osobitne nespochybňuje.
37 Po druhé, pokiaľ ide o zohľadnenie údajov o podniku Esseco Group, ktoré žalobkyňa spochybnila v priebehu správneho konania a ktoré je konkrétne predmetom prejednávanej žaloby, ECHA v liste z 5. septembra 2013 žalobkyni spresnila, že podnik Esseco Group je prepojený so spoločnosťou Essemar, ktorá je vo vzťahu k žalobkyni partnerským podnikom. ECHA takisto uviedla dôvody, prečo sa domnieva, že podnik Esseco Group je prepojený so spoločnosťou Essemar. Skôr, ako ECHA uviedla, že treba vziať do úvahy, že údaje o spoločnosti Essemar sú zahrnuté do konsolidovaných účtov podniku Esseco Group, okrem iného na základe článku 6 ods. 3 prílohy odporúčania 2003/361 uviedla:
„Údaje o partnerských podnikoch [v prejednávanom prípade o spoločnosti Essemar] daného podniku [v prejednávanom prípade žalobkyňa] sa získavajú z účtovných záznamov a z ostatných údajov, prípadne konsolidovaných, pokiaľ existujú. K nim sa pripočíta 100 % údajov o podnikoch, ktoré sú s týmto partnerským podnikom [Esseco Group] prepojené, iba žeby ich účtovné údaje už boli zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky. Keďže vo Vašom prípade bola Esseco Group prepojená so spoločnosťou Essemar, ktorá je partnerským podnikom [žalobkyne], musia byť v okamihu, keď sa zostavujú celkové údaje o [žalobkyni], údaje o Esseco Group vzaté do úvahy.“
38 Z týchto skutočností vyplýva, že žalobkyňa bola schopná zoznámiť sa s dôvodmi, ktorými bola vedená ECHA pri výpočte jej veľkosti, a najmä s dôvodmi, prečo boli zohľadnené údaje o podniku Esseco Group. Žalobkyňa bola najmä schopná pochopiť dôvody, prečo dospela ECHA k záveru, že Esseco Group je podnikom prepojeným so spoločnosťou Essemar. Žalobkyňa bola okrem toho schopná pochopiť, že údaje o Esseco Group boli vzaté do úvahy pri výpočte jej veľkosti preto, že Esseco Group bol podľa ECHA podnikom prepojeným s partnerským podnikom žalobkyne (spoločnosť Essemar). Žalobkyňa bola takisto schopná pochopiť, že na účely zohľadnenia údajov o podniku Esseco Group sa ECHA rozhodla uplatniť článok 6 ods. 3 prílohy odporúčania 2003/361, ktorý stanovuje, že „údaje o partnerských podnikoch daného podniku sa získavajú z účtovných záznamov týchto partnerských podnikov a z ostatných údajov, prípadne konsolidovaných, pokiaľ existujú; k týmto údajom sa pripočítava 100 % údajov o podnikoch, ktoré sú s týmito partnerskými podnikmi prepojené, iba žeby ich účtovné údaje už boli zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky“ [neoficiálny preklad]. Nakoniec od okamihu, keď konsolidované účty podniku Esseco Group podľa ECHA zahŕňali údaje o spoločnosti Essemar, bola žalobkyňa schopná pochopiť, že zohľadnenie údajov o podniku Esseco Group vo výške 49,9995 % odrážalo zohľadnenie údajov o spoločnosti Essemar vo výške podielu žalobkyne na základnom imaní tejto spoločnosti a ďalej zohľadnenie údajov o podniku Esseco Group (takisto vo výške zodpovedajúcej podielu žalobkyne na základnom imaní spoločnosti Essemar).
39 Preto hoci tým nie je dotknutá argumentácia rozvinutá žalobkyňou v rámci jej druhého žalobného dôvodu, je teda potrebné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s požiadavkou uviesť odôvodnenie stanovenou článkom 296 ZFEÚ.
40 V dôsledku toho teda treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako neodôvodnený.
O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom skutkovom posúdení
41 Podľa žalobkyne sa ECHA nesprávne domnievala, že Esseco Group a ona sú partnerskými podnikmi. Na účely určenia veľkosti žalobkyne boli teda vzaté do úvahy aj údaje o podniku Esseco Group. Esseco Group pritom nemá so žalobkyňou žiadne, a to ani nepriame vzťahy. S odkazom na talianske právne predpisy, v ktorých sa odporúčanie 2003/361 uplatňuje, žalobkyňa uvádza, že Esseco Group má na základnom imaní spoločnosti Essemar väčšinový podiel s tým, že ona sama vlastní zvyšok. Esseco Group však v spoločnosti Essemar nemá väčšinu hlasovacích práv, a to na základe písomných dohôd uzatvorených medzi jej spoločníkmi. Ani Esseco Group, ani Essemar nevykonávajú v rámci žalobkyne hlasovacie práva. Z tohto dôvodu nemali byť na účely stanovenia veľkosti žalobkyne údaje o podniku Esseco Group vzaté do úvahy. Do úvahy mohli byť vzaté len údaje o spoločnosti Essemar, ktorá bola vo vzťahu k žalobkyni partnerským podnikom. V tomto kontexte nemala ECHA žalobkyňu kvalifikovať ako veľký podnik.
42 V replike žalobkyňa uvádza, že výklad, ku ktorému sa priklonila ECHA vo vyjadrení k žalobe, aj keby ho bolo možné považovať za odôvodnený vzhľadom na znenie dotknutého ustanovenia, je neprimeraný. Tento výklad by totiž viedol k tomu, že sa budú zohľadňovať údaje o podnikoch, ktoré, a to ani nepriamo, dotknutý podnik nevlastní. Podľa žalobkyne treba dotknuté ustanovenia vykladať tak, že znamenajú, že údaje o danom podniku musia byť v pomere k percentuálnemu podielu na základnom imaní agregované s údajmi o podnikoch, ktoré sú vlastnené podnikmi, ktorého sú vo vzťahu k danému podniku partnerskými alebo prepojenými, a nie s údajmi o podnikoch, ktoré samy majú podiel v podnikoch, ktoré sú vo vzťahu k danému podniku partnerskými alebo prepojenými. Bez ohľadu na tento výklad žalobkyňa pripomína, že Esseco Group nemá v spoločnosti Essemar väčšinové hlasovacie práva. Subsidiárne žalobkyňa uvádza, že pri stanovovaní jej veľkosti sa ECHA dopustila pochybenia, keď sa rozhodla pripočítať 100 % údajov o podniku Esseco Group. ECHA mala údaje o podniku Esseco Group iba pripočítať k údajom o spoločnosti Essemar a potom ich agregovať s údajmi o žalobkyni, a to v pomere k podielu, ktorý má žalobkyňa na základnom imaní spoločnosti Essemar.
43 ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
44 Po prvé treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje konštatovanie ECHA, že spoločnosť Essemar a žalobkyňa sú „partnerskými“ podnikmi v zmysle článku 3 ods. 2 prílohy odporúčania 2003/361.
45 Po druhé je iste pravda, že ECHA v správe pripojenej k napadnutému rozhodnutiu spomenula partnerské podniky žalobkyne vrátane Esseco Group, aj keď tento podnik nebol partnerom žalobkyne v zmysle odporúčania 2003/361. Z listu ECHA z 5. septembra 2013 však vyplýva aj to, že bolo prevzaté znenie článku 6 ods. 3 prvého pododseku prílohy odporúčania 2003/361 a že na prejednávaný prípad bolo uplatnené toto ustanovenie.
46 Po tretie na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, zo správy pripojenej k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že údaje o podniku Esseco Group boli vzaté do úvahy iba v pomere k podielu, ktorý žalobkyňa mala na základnom imaní spoločnosti Essemar. Žalobkyňa napokon v replike uznala, že také pomerné agregovanie je možné.
47 Po štvrté, pokiaľ ide o žalobkyňou rozvíjanú argumentáciu, že Esseco Group nemá väčšinové hlasovacie práva v spoločnosti Essemar, táto argumentácia sa neopiera o žiadny presný prvok. Z predložených dokumentov vyplýva, že aktom z 30. marca 2004 sa Esseco Group a žalobkyňa rozhodli založiť spoločný podnik, t. j. spoločnosť Essemar s tým, že každá strana bude mať na základnom imaní tohto podniku polovičný podiel. Z písomnej dohody z 9. novembra 2006 medzi Esseco Group a žalobkyňou vyplýva takisto to, že žalobkyňa postúpila 0,0005% podiel na základnom imaní spoločnosti Essemar podniku Esseco Group a že žalobkyňa má súčasne opčné právo na nadobudnutie 0,0005 % podielu na základnom imaní spoločnosti Essemar. Z týchto skutočností vyplýva, že Esseco Group mala v okamihu registrácie látok na ECHA na základnom imaní spoločnosti Essemar väčšinový podiel, t. j. 50,0005 %, čo žalobkyňa na pojednávaní uznala. Žiadna skutočnosť okrem toho neumožňuje domnievať sa, že Esseco Group nemala v spoločnosti Essemar väčšinové hlasovacie práva. Skutočnosť, že žalobkyňa má opčné právo na nadobudnutie 0,0005 % podielu na základnom imaní spoločnosti Essemar, nemôže na tomto závere nič zmeniť, lebo dotknutá opcia nebola uplatnená. Žalobkyňa napokon na pojednávaní uznala, že vzhľadom na väčšinový podiel na základnom imaní v spoločnosti Essemar mala Esseco Group v tomto podniku formálne väčšinové hlasovacie práva.
48 Po piate, pokiaľ ide o to, ako žalobkyňa vykladá prílohu odporúčania 2003/361 a najmä jej článok 6, odchyľuje sa tento výklad zjavne od obvyklého zmyslu výrazov, ktoré uvedené odporúčanie používa, a nie je možné ho teda uznať (pozri analogicky rozsudok z 1. októbra 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑209/96, EU:C:1998:448, bod 35 a citovanú judikatúru).
49 Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, neumožňuje nič z toho, čo žalobkyňa uplatňuje, dospieť k záveru, že ECHA by sa pri posudzovaní jej veľkosti dopustila pochybenia.
50 Vzhľadom na to treba zamietnuť druhý žalobný dôvod ako nedôvodný, a teda aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
51 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ECHA.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Marchi Industriale SpA je povinná nahradiť trovy konania.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. septembra 2016.
Podpisy