Vec C‑207/16

Konanie začaté na návrh Ministerio Fiscal

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Tarragona)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikácie – Spracovávanie osobných údajov – Smernica 2002/58/ES – Články 1 a 3 – Pôsobnosť – Dôvernosť elektronických komunikácií – Ochrana – Článok 5 a článok 15 ods. 1 – Charta základných práv Európskej únie – Články 7 a 8 – Údaje spracovávané v rámci poskytovania elektronických komunikačných služieb – Prístup vnútroštátnych orgánov k údajom na účely vyšetrovania – Hranica závažnosti trestného činu spôsobilá odôvodniť prístup k údajom“

1.        Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia v sektore elektronických komunikácií – Smernica 2002/58 – Pôsobnosť – Žiadosť o prístup orgánu verejnej moci v rámci trestného vyšetrovania k údajom uchovávaným poskytovateľmi služieb elektronických komunikácií – Začlenenie

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 2 písm. b), a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58, zmenená smernicou 2009/136, odôvodnenie 15 a článok 1 ods. 1 a 3 a článok 2 prvý a druhý odsek písm. b)]

2.        Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia v sektore elektronických komunikácií – Smernica 2002/58 – Možnosť členských štátov obmedziť rozsah niektorých práv a povinností – Doslovný výklad – Ciele, ktoré môžu odôvodňovať prijatie obmedzenia – Výlučný charakter

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58, zmenená smernicou 2009/136, článok 15 ods. 1)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia v sektore elektronických komunikácií – Smernica 2002/58 – Možnosť členských štátov obmedziť rozsah niektorých práv a povinností – Prístup orgánov verejnej moci k údajom týkajúcim sa identifikácie držiteľov SIM kariet aktivovaných s odcudzeným mobilným telefónom – Zásah do práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov – Nedostatok závažnosti – Odôvodnenie cieľom prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov

(Charta základných práv Európskej únie, článok 7 a 8; smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58, zmenená smernicou 2009/136, článok 15 ods. 1)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 32, 38 – 42)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 52)

3.      Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení s článkami 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že prístup orgánov verejnej moci k údajom týkajúcim sa identifikácie držiteľov SIM kariet aktivovaných s odcudzeným mobilným telefónom, ako sú meno, priezvisko a prípadne adresa týchto držiteľov, predstavuje zásah do ich základných práv upravených v uvedených článkoch Charty základných práv, ktorý nie je tak závažný, že by mal byť tento prístup obmedzený v oblasti prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov na boj proti závažnej kriminalite.

V tomto ohľade je jediným predmetom žiadosti dotknutej vo veci samej, ktorou kriminálna polícia žiada pre potreby trestnoprávneho vyšetrovania o povolenie súdu na prístup k osobným údajom uchovávaným poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, identifikácia držiteľov SIM kariet aktivovaných počas obdobia dvanástich dní s kódom IMEI odcudzeného mobilného telefónu. Ako sa uviedlo v bode 40 tohto rozsudku, predmetom tejto žiadosti je výlučne prístup k telefónnym číslam zodpovedajúcim týmto SIM kartám, ako aj k údajom týkajúcim sa občianskej totožnosti držiteľov uvedených kariet, ako sú ich meno, priezvisko a prípadne adresa. Naopak, tieto údaje sa netýkajú, ako to potvrdili španielska vláda a prokuratúra na pojednávaní, komunikácií uskutočnených s odcudzeným mobilným telefónom ani jeho lokalizácie. Bez porovnania s údajmi vzťahujúcimi sa na komunikácie uskutočnené s uvedenými SIM kartami a lokalizačnými údajmi tieto údaje neumožňujú dozvedieť sa ani dátum, hodinu, trvanie a adresátov komunikácií uskutočnených s dotknutou SIM kartou alebo SIM kartami a ani miesta, kde k týmto komunikáciám došlo alebo ich frekvenciu s určitými osobami počas daného obdobia. Uvedené údaje teda neumožňujú vyvodiť presné závery o súkromnom živote osôb, ktorých údaje sú dotknuté. Za týchto podmienok nemožno prístup výlučne k údajom, ktoré sú predmetom žiadosti dotknutej vo veci samej, považovať za „závažný“ zásah do základných práv osôb, ktorých údaje sú dotknuté.

Ako teda vyplýva z bodov 53 až 57 tohto rozsudku, zásah, ktorý predstavuje prístup k takýmto údajom, môže byť odôvodnený cieľom prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania „trestných činov“ vo všeobecnosti, na ktorý odkazuje článok 15 ods. 1 prvá veta smernice 2002/58 bez nutnosti, aby boli tieto trestné činy považované za „závažné“.

(pozri body 59 – 63 a výrok)