ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 22. novembra 2023 (*)

„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Riešenie krízovej situácie banky Banco Popular Español – Rozhodnutie SRB o zamietnutí vyplatenia náhrady akcionárom a veriteľom, v súvislosti s ktorými sa vykonali opatrenia na riešenie krízovej situácie – Ocenenie rozdielu v zaobchádzaní – Nezávislosť hodnotiteľa“

Vo veci T‑330/20,

ACMO Sàrl, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko), a ďalšie žalobkyne, ktorých mená sú uvedené v prílohe(1), v zastúpení: T. Soames a I. Prodromou‑Stamoudi, advokáti, a R. East, solicitor,

žalobkyňa,

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: M. Fernández Rupérez, A. Lapresta Bienz, L. Forestier a J. Rius Riu, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.‑G. Kamann, F. Louis, V. Del Pozo Espinosa de los Monteros a L. Hesse, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia G. De Baere (spravodajca), G. Steinfatt, K. Kecsmár a S. Kingston,

tajomník: P. Nuñez Ruiz, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na list doručený do kancelárie Všeobecného súdu 23. januára 2023, ktorým PIMCO Dynamic Income Fund informovala Všeobecný súd o svojom postavení univerzálneho právneho nástupcu spoločností PIMCO Income Opportunity Fund a PIMCO Dynamic Credit and Mortgage Income Fund,

so zreteľom na list doručený do kancelárie Všeobecného súdu 13. novembra 2023, ktorým Bybrook Capital Badminton Fund LP požiadala o vstup do konania namiesto spoločností Cairn Global Funds PLC a Cairn Special Opportunities Credit Master Fund Limited ako žalobkyne v tejto veci, pričom ostatní účastníci konania dostali možnosť predložiť svoje pripomienky,

so zreteľom na list doručený do kancelárie Všeobecného súdu 16. novembra 2023, ktorým PIMCO Global Cross‑asset Opportunities Master Fund LDC požiadala o vstup do konania namiesto spoločnosti PHFS series SPC – PHSF VII SP ako žalobkyne v tejto veci, pričom ostatní účastníci konania dostali možnosť predložiť svoje pripomienky,

po pojednávaní z 9. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobkyne, ACMO Sàrl a 65 ďalších právnických osôb, ktorých názvy sú uvedené v prílohe, sa svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ domáhajú zrušenia rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/EES/2020/52 zo 17. marca 2020 o tom, či je potrebné vyplatiť náhradu akcionárom a veriteľom, v súvislosti s ktorými sa vykonali opatrenia na riešenie krízovej situácie týkajúce sa banky Banco Popular Español S.A. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobkyne sú investičné fondy, ktoré pred prijatím programu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular Español, SA (ďalej len „Banco Popular“) vlastnili nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2 tejto spoločnosti, z ktorých niektoré boli vlastnené prostredníctvom podfondov, s výnimkou jednej z nich, ktorá nadobudla práva subjektu, ktorý vlastnil dlhopisy banky Banco Popular.

3        Dňa 7. júna 2017 bolo na výkonnom zasadnutí SRB prijaté rozhodnutie SRB/EES/2017/08 o prijatí programu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular Español (ďalej len „program riešenia krízovej situácie“) na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

4        Pred prijatím programu riešenia krízovej situácie 23. mája 2017 uzatvorila SRB na základe verejného obstarávania zmluvu so spoločnosťou Deloitte Réviseurs d’Entreprises ako hodnotiteľom (ďalej len „hodnotiaca spoločnosť“) v rámci prípravy prípadného riešenia krízovej situácie banky Banco Popular. S hodnotiacou spoločnosťou bola na základe výberového konania uzatvorená osobitná zmluva podľa viacnásobnej rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú SRB podpísala so šiestimi spoločnosťami, vrátane hodnotiacej spoločnosti. V súlade s osobitnou zmluvou bolo úlohou hodnotiacej spoločnosti vykonať ocenenie banky Banco Popular pred prípadným riešením krízovej situácie, ako aj ocenenie rozdielu v zaobchádzaní stanoveného v článku 20 ods. 16 až 18 nariadenia č. 806/2014 po prípadnom riešení krízovej situácie.

5        Dňa 5. júna 2017 SRB schválila prvé ocenenie podľa článku 20 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 806/2014, ktorého cieľom bolo poskytnúť informácie na účely určenia, či sú splnené podmienky na uplatnenie postupu riešenia krízovej situácie, vymedzené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014.

6        Dňa 6. júna 2017 hodnotiaca spoločnosť predložila SRB druhé ocenenie (ďalej len „ocenenie 2“) vypracované podľa článku 20 ods. 10 nariadenia č. 806/2014. Účelom ocenenia 2 bolo odhadnúť hodnotu aktív a pasív banky Banco Popular, poskytnúť odhad zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo v prípade, že by Banco Popular bola subjektom bežného konkurzného konania, ako aj podložiť informáciami rozhodnutie o akciách a nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, pričom tieto informácie umožňovali SRB určiť komerčné podmienky na účely nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

7        V programe riešenia krízovej situácie sa SRB vzhľadom na to, že podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 boli splnené, rozhodla začať riešiť krízovú situáciu banky Banco Popular. SRB rozhodla o odpise a konverzii kapitálových nástrojov banky Banco Popular podľa článku 21 nariadenia č. 806/2014 a uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa článku 24 nariadenia č. 806/2014 prevodom akcií na nadobúdateľa.

8        SRB rozhodla o zrušení 100 % akcií banky Banco Popular, o vykonaní konverzie a odpísaní celej výšky istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 vydaných bankou Banco Popular a o vykonaní konverzie celej výšky istiny nástrojov kapitálu Tier 2 vydaných bankou Banco Popular na „nové akcie II“. Na základe transparentného a otvoreného procesu prevodu, ktorý uskutočnil španielsky orgán poverený riešením krízových situácií Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria (FROB, Fond pre riadenú reštrukturalizáciu bankových inštitúcií, Španielsko), boli „nové akcie II“ prevedené na banku Banco Santander SA za kúpnu cenu vo výške 1 eura. Banco Santander sa následne stala 28. septembra 2018 na základe zlúčenia univerzálnym právnym nástupcom banky Banco Popular.

9        Dňa 7. júna 2017 prijala Komisia rozhodnutie (EÚ) 2017/1246, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízovej situácie banky Banco Popular (Ú. v. EÚ L 178, 2017, s. 15).

10      Dňa 14. júna 2018 hodnotiaca spoločnosť predložila SRB ocenenie rozdielu v zaobchádzaní, upravené v článku 20 ods. 16 až 18 nariadenia č. 806/2014, ktoré vykonala s cieľom určiť, či by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie, keby bola inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, subjektom bežného konkurzného konania (ďalej len „ocenenie 3“). Dňa 31. júla 2018 hodnotiaca spoločnosť zaslala SRB addendum k tomuto oceneniu, ktoré obsahovalo opravu určitých formálnych chýb.

11      Hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 odhadla zaobchádzanie, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo, keby Banco Popular v čase prijatia programu riešenia krízovej situácie vstúpila do bežného konkurzného konania. Toto posúdenie vykonala v rámci scenára likvidácie na základe Ley 22/2003 Concursal (zákon č. 22/2003 o konkurze) z 9. júla 2003 (BOE č. 164 z 10. júla 2003, s. 26905). Toto posúdenie vykonala v rámci scenára likvidácie na základe Ley 22/2003 Concursal (zákon č. 22/2003 o konkurze) z 9. júla 2003 (BOE č. 164 z 10. júla 2003, s. 26905).

12      Hodnotiaca spoločnosť uviedla, že hypotetický scenár likvidácie bol vypracovaný na základe neauditovaných finančných informácií zo 6. júna 2017, alebo ak neboli k dispozícii, z 31. mája 2017. Domnievala sa, že začatie bežného konkurzného konania voči banke Banco Popular dňa 7. júna 2017 by viedlo k neplánovanej likvidácii. Na účely posúdenia hodnoty speňaženia majetku zohľadnila hodnotiaca spoločnosť tri alternatívne časové scenáre likvidácie, a to v dĺžke 18 mesiacov, 3 roky a 7 rokov, pričom každý z nich zahŕňal najlepšiu a najhoršiu hypotézu. Dospela k záveru, že v prípade dotknutých akcionárov a podriadených veriteľov sa v rámci bežného konkurzného konania nebolo možné očakávať žiadne vymoženie ani v jednej z týchto hypotéz a teda neexistoval rozdiel v zaobchádzaní v porovnaní so zaobchádzaním vyplývajúcim z opatrenia na riešenie krízovej situácie.

13      Dňa 6. augusta 2018 uverejnila SRB na svojej internetovej stránke svoje stanovisko z 2. augusta 2018 k predbežnému rozhodnutiu o otázke, či je alebo nie je potrebné vyplatiť akcionárom a veriteľom, pri ktorých sa zmenili opatrenia na riešenie krízových situácií týkajúce sa banky Banco Popular náhradu a o začatí konania vo veci práva byť vypočutý (SRB/EES/2018/132) (ďalej len „predbežné rozhodnutie“), ako aj nedôvernú verziu ocenenia 3. Dňa 7. augusta 2018 bolo oznámenie o stanovisku SRB uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 277 I, 2018, s. 1).

14      V predbežnom rozhodnutí SRB konštatovala, že z ocenenia 3 vyplýva, že neexistuje rozdiel v zaobchádzaní, ktoré sa na akcionárov a dotknutých veriteľov skutočne vzťahovalo z dôvodu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular, a v zaobchádzaní, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby bola táto banka v čase riešenia krízovej situácie subjektom bežného konkurzného konania. SRB predbežne rozhodla, že nebola povinná vyplatiť náhradu dotknutým akcionárom a veriteľom podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014.

15      Aby mohla SRB prijať konečné rozhodnutie o tom, či je alebo nie je potrebné dotknutým akcionárom a veriteľom vyplatiť náhradu, vyzvala ich, aby ju informovali o svojom záujme uplatniť svoje právo byť vypočutý v súvislosti s predbežným rozhodnutím v súlade s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie.

16      SRB uviedla, že konanie týkajúce sa práva byť vypočutý bude prebiehať v dvoch fázach.

17      V prvej fáze, fáze registrácie, boli dotknutí akcionári a veritelia vyzvaní, aby vyjadrili svoj záujem uplatniť svoje právo byť vypočutý prostredníctvom osobitného online registračného formulára, ktorý bol k dispozícii do 14. septembra 2018. SRB mala následne overiť, či každá zo strán, ktorá prejavila svoj záujem, mala postavenie dotknutého akcionára alebo veriteľa. Dotknutí akcionári a veritelia museli predložiť dôkaz o svojej totožnosti a dôkaz o tom, že 6. júna 2017 vlastnili jeden alebo viac kapitálových nástrojov banky Banco Popular, ktoré boli odpísané alebo konvertované a prevedené v rámci riešenia krízovej situácie.

18      V druhej fáze, fáze konzultácie, mohli dotknutí akcionári a veritelia, ktorí počas prvej fázy vyjadrili záujem uplatniť svoje právo byť vypočutý a ktorých postavenie SRB overila, predložiť svoje pripomienky k predbežnému rozhodnutiu, ku ktorému bolo pripojené ocenenie 3.

19      SRB 16. októbra 2018 oznámila, že oprávnení akcionári a veritelia budú vyzvaní, aby od 6. novembra 2018 predložili písomné pripomienky k predbežnému rozhodnutiu. Dňa 6. novembra 2018 zaslala SRB oprávneným akcionárom a veriteľom jedinečný osobný internetový odkaz umožňujúci na internete prístup k formuláru, prostredníctvom ktorého mohli do 26. novembra 2018 predložiť pripomienky k predbežnému rozhodnutiu a k nedôvernej verzii ocenenia 3.

20      Po skončení fázy konzultácie SRB preskúmala relevantné pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov týkajúce sa predbežného rozhodnutia. Požiadala hodnotiacu spoločnosť, aby jej predložila dokument obsahujúci jej posúdenie relevantných pripomienok týkajúcich sa ocenenia 3, a preskúmala, či je ocenenie 3 vzhľadom na tieto pripomienky naďalej platné.

21      Dňa 18. decembra 2019 hodnotiaca spoločnosť poskytla SRB svoje posúdenie s názvom „Objasňujúci dokument k oceneniu rozdielu v zaobchádzaní“ (ďalej len „objasňujúci dokument“). V objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť potvrdila, že stratégia a rôzne hypotetické scenáre likvidácie podrobne opísané v ocenení 3 a použité metodiky a vykonané analýzy sú naďalej platné.

22      SRB prijala 17. marca 2020 napadnuté rozhodnutie. Oznámenie o tomto rozhodnutí bolo uverejnené 20. marca 2020 v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 91, 2020, s. 2).

23      V napadnutom rozhodnutí SRB konštatovala, že hodnotiaca spoločnosť bola nezávislá v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 20 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a v kapitole IV delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 184, 2016, s. 1).

24      V bode 5 napadnutého rozhodnutia s názvom „ocenenie 3“ SRB zhrnula obsah ocenenia 3 a konštatovala, že bolo v súlade s uplatniteľným právnym rámcom a bolo dostatočne odôvodnené a úplné, aby predstavovalo základ rozhodnutia podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014. Domnievala sa, že ocenenie 3 posudzovalo potrebné prvky stanovené v článku 20 ods. 17 nariadenia č. 8096/2014 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2018/344 zo 14. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá týkajúce sa metodík oceňovania rozdielu v zaobchádzaní pri riešení krízovej situácie (Ú. v. EÚ L 67, 2018, s. 3).

25      V bode 6 napadnutého rozhodnutia SRB predložila „pripomienky predložené dotknutými akcionármi a veriteľmi, ako aj ich posúdenie“. V bode 6.1 napadnutého rozhodnutia s názvom „posúdenie relevantnosti“ SRB vysvetlila, že niektoré z týchto pripomienok, ktoré sa netýkali ani jej predbežného rozhodnutia, ani ocenenia 3, neboli v rozsahu, v akom nespadali do rámca konania týkajúceho sa práva byť vypočutý, relevantné. V bode 6.2 napadnutého rozhodnutia „preskúmala relevantné pripomienky“ predložené dotknutými akcionármi a veriteľmi, ktoré sa týkali nezávislosti hodnotiacej spoločnosti a obsahu ocenenia 3, zoskupené podľa tém.

26      SRB dospela k záveru, že z ocenenia 3 v spojení s objasňujúcim dokumentom a závermi uvedenými v bode 6.2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že neexistuje rozdiel v zaobchádzaní, ktoré sa skutočne vťahovalo na dotknutých akcionárov a veriteľov, a v zaobchádzaní, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby Banco Popular vstúpila do bežného konkurzného konania v čase riešenia krízovej situácie.

27      V dôsledku toho SRB rozhodla:

„Článok 1

Ocenenie

S cieľom určiť, či sa má akcionárom a veriteľom dotknutým opatreniami na riešenie krízovej situácie týkajúce sa banky Banco Popular poskytnúť náhrada…, sa ocenenie rozdielu v zaobchádzaní v rámci riešenia krízovej situácie podľa článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 stanovuje v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu v spojení s objasňujúcim dokumentom… uvedeným v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Vyplatenie náhrady

Akcionári a veritelia dotknutí opatreniami na riešenie krízovej situácie týkajúce sa banky Banco Popular nemajú podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014 nárok na vyplatenie náhrady z jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

Článok 3

Adresát rozhodnutia

Toto rozhodnutie je určené FROB ako vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia č. 806/2014.“

II.    Návrhy účastníkov konania

28      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

29      SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom bola podaná zástupcom alebo žalobkyňami, ktoré sú dotknuté iba prostredníctvom podfondov,

–        subsidiárne, pokiaľ ide o ostatné žalobkyne, zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

30      Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A.      O prípustnosti

31      SRB tvrdí, že niektoré žalobkyne nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu. Domnieva sa, že žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú v rozsahu, v akom je podaná niektorými žalobkyňami konajúcimi v postavení zástupcu, a to ako správcovia fondov, ktoré vlastnili dlhopisy banky Banco Popular, a inými žalobkyňami, ktoré sú dotknuté len prostredníctvom ich podfondov, ktoré vlastnili kapitálové nástroje banky Banco Popular.

32      Treba konštatovať, že SRB nenamieta neprípustnosť žaloby vo vzťahu ku všetkým žalobkyniam.

33      V tejto súvislosti z formálnych dokumentov pripojených k žalobe vyplýva, že viaceré žalobkyne v čase prijatia programu riešenia krízovej situácie skutočne vlastnili nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 banky Banco Popular. Treba tiež uviesť, že sa zúčastnili na konaní týkajúcom sa práva byť vypočutý.

34      Z toho vyplýva, že tieto žalobkyne patria do kategórie akcionárov a veriteľov dotknutých riešením krízovej situácie banky Banco Popular. Sú teda priamo a osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím a majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, čo SRB ani nespochybňuje.

35      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade, že ide o jednu a tú istú žalobu a aspoň jeden zo žalobcov je aktívne legitimovaný, nie je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2011, Comitato „Venezia vuole vivere“ a i./Komisia, C‑71/09 P, C‑73/09 P a C‑76/09 P, EU:C:2011:368, bod 37; pozri v tomto zmysle aj rozsudok EPSU a Goudriaan/Komisia, T‑310/18, EU:T:2019:757, bod 38 a citovanú judikatúru).

36      V dôsledku toho nie je potrebné preskúmať námietku neprípustnosti vznesenú SRB, založenú na tom, že žalobkyne konajúce v postavení zástupcu alebo za ich podfondy nemajú aktívnu legitimáciu.

B.      O veci samej

37      Na odôvodnenie svojej žaloby uvádzajú žalobkyne tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorého sa dopustila SRB, keď schválila ocenenie 3, týkajúce sa posúdenia dĺžky obdobia konkurzu, splácaných úverov, nesplácaných úverov, nehnuteľného majetku a právnych rizík banky Banco Popular. Druhý žalobný dôvod, uvedený subsidiárne, je založený na tom, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že určila hodnotiacu spoločnosť za nezávislého hodnotiteľa. Tretí žalobný dôvod, ktorý je tiež uvedený subsidiárne, je založený na tom, že SRB neoprávnene preniesla na hodnotiacu spoločnosť rozhodovacie právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie č. 806/2014.

1.      Úvodné pripomienky

a)      O rozsahu preskúmania zo strany Všeobecného súdu

38      Treba poznamenať, že judikatúra obmedzila rozsah preskúmania zo strany Všeobecného súdu v situáciách, v ktorých je napadnutý akt založený na posúdení veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, ako aj vtedy, keď ide o komplexné ekonomické posúdenie.

39      Na jednej strane, čo sa týka situácií, v ktorých orgánom Európskej únie prináleží široká miera voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej miery voľnej úvahy. V takomto kontexte totiž súd Únie nemôže nahradiť svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva FEÚ zverila túto úlohu [pozri rozsudky z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10, EU:C:2011:504, bod 60 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 105 a citovanú judikatúru].

40      Na druhej strane pokiaľ ide o preskúmanie zložitých ekonomických posúdení orgánov Únie vykonávané súdmi Únie, má zúžený charakter a musí sa nevyhnutne obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci. V rámci tohto preskúmania teda súdu Únie neprislúcha ani to, aby nahradil ekonomické posúdenie príslušného orgánu Únie vlastným posúdením [pozri rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 66 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 106 a citovanú judikatúru].

41      Keďže rozhodnutia SRB, ktorých cieľom je určiť, či sa má poskytnúť náhrada akcionárom a veriteľom dotknutým opatreniami na riešenie krízovej situácie prijatými vo vzťahu k subjektu, sú založené na veľmi komplexnom ekonomickom a technickom posúdení, treba vychádzať z toho, že zásady vyplývajúce z judikatúry uvedenej v bodoch 39 a 40 vyššie sa uplatnia na preskúmanie zo strany súdu.

42      Hoci je SRB priznaná miera voľnej úvahy v ekonomickej a technickej oblasti, neznamená to, že súd Únie nesmie preskúmať, ako SRB interpretovala údaje ekonomickej povahy, z ktorých vychádza jej rozhodnutie. Ako totiž rozhodol Súdny dvor, aj v prípade komplexného posúdenia súd Únie musí overiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili [pozri rozsudky z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P, EU:C:2021:905, bod 117 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 108 a citovanú judikatúru].

43      V tomto smere, na preukázanie, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, musia byť totiž dôkazy predložené žalobcom dostatočné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu zohľadnené v rozhodnutí stalo neprijateľným [pozri analogicky rozsudky zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia, C‑148/19 P, EU:C:2020:354, bod 72 a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, 314, bod 109 a citovanú judikatúru].

44      V dôsledku toho treba žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení zamietnuť, ak napriek dôkazom predloženým žalobcom možno sporné posúdenie stále považovať za správne alebo platné (pozri rozsudky z 27. septembra 2018, Spiegel‑Verlag Rudolf Augstein a Sauga/ECB, T‑116/17, neuverejnený, EÚ:T:2018:614, bod 39 a citovanú judikatúru a z 25. novembra 2020, BMC/Spoločný podnik Clean Sky 2, T‑71/19, neuverejnený, EU:T:2020:567, bod 76 a citovanú judikatúru).

45      Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade, keď inštitúciám Únie prináleží miera voľnej úvahy, má dodržiavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väčší význam. Medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je uvedená v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv, ku ktorej sa viaže povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu. Len tak sú súdy Únie schopné overiť, či boli splnené skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon miery voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14).

b)      O prípustnosti dôkazov predložených v prílohe repliky

46      SRB v duplike tvrdí, že žalobkyne predložili v prílohe repliky druhé svedectvo A a addendum k ich znaleckému posudku, ktoré majú podporiť tvrdenia uvedené už v žalobe a teda mali byť k nej pripojené. Žalobkyne neodôvodnili oneskorené predloženie týchto nových dôkazov v rozpore s článkom 85 ods. 1 a 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a tieto dôkazy sú teda neprípustné.

47      Podľa článku 85 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku sa dôkazy a návrhy dôkazov predkladajú v rámci prvej výmeny vyjadrení a hlavní účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať na podporu svojich tvrdení, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené.

48      Na jednej strane treba uviesť, že žalobkyne predložili v prílohe žaloby svedectvo advokáta A, ktorý sa špecializuje na španielske konkurzné právo, z 28. mája 2020, týkajúce sa relevantných otázok konkurzného práva a praxe. Na druhej strane žalobkyne tiež v prílohe žaloby predložili znalecký posudok z 28. mája 2020, ktorého cieľom bolo pôvodne preskúmať predpoklady a metodiku použité v ocenení 3 v nadväznosti na formulár zaslaný SRB v rámci konania týkajúceho sa práva byť vypočutý, ktorý bol aktualizovaný po prijatí napadnutého rozhodnutia a objasňujúceho dokumentu.

49      V prílohe repliky žalobkyne predložili druhú svedeckú výpoveď A z 9. apríla 2021 týkajúcu sa určitých aspektov vyjadrenia k žalobe v súvislosti so španielskym konkurzným právom a addendum k ich znaleckému posudku z 13. apríla 2021, vypracovaný s cieľom odpovedať na určité otázky vznesené vo vyjadrení SRB k žalobe.

50      V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov v nadväznosti na dôkaz opaku druhého účastníka konania predložený v jeho vyjadrení k žalobe sa nevzťahuje pravidlo o vylúčení dôkazov uvedené v článku 85 ods. 1 rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie sa totiž týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápať vo vzťahu k článku 92 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý výslovne stanovuje, že právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté (pozri rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, EU:C:1998:608, bod 72 a z 5. mája 2021, ITD a Danske Fragtmænd/Komisia, T‑561/18, EU:T:2021:240, bod 102 a citovanú judikatúru).

51      Keďže z týchto príloh výslovne vyplýva, že ich účelom je podporiť tvrdenia smerujúce k spochybneniu posúdení uvedených vo vyjadrení k žalobe, treba ich považovať za prípustné.

2.      O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa posúdenia dĺžky obdobia konkurzu, splácaných úverov, nesplácaných úverov, nehnuteľného majetku a právnych rizík banky Banco Popular

52      Prvým žalobným dôvodom žalobkyne v podstate tvrdia, že SRB sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení, keď schválila ocenenie 3 a objasňujúci dokument a že hodnotiaca spoločnosť sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení pri uplatnení scenára likvidácie, pokiaľ ide o dĺžku hypotetickej likvidácie a ocenenie určitých kategórií aktív banky Banco Popular. Tieto pochybenia viedli k podhodnoteniu vymožiteľnosti pohľadávok žalobkýň v rámci hypotetického konkurzného konania banky Banco Popular, a teda k porušeniu práva vlastniť majetok.

53      Tento žalobný dôvod sa delí na päť častí. Po prvé žalobkyne tvrdia, že SRB a hodnotiaca spoločnosť sa dopustili pochybenia, pokiaľ ide o trvanie hypotetického scenára likvidácie. Po druhé tvrdia, že posúdenie splácaných úverov vykonané v ocenení 3 sa opiera o neprimerané predpoklady. Po tretie spochybňujú stratégiu prevodu použitú hodnotiacou spoločnosťou pre portfólio nesplácaných úverov banky Banco Popular. Po štvrté tvrdia, že ocenenie nehnuteľného portfólia banky Banco Popular v ocenení 3 obsahuje nedostatky a rozpory. Po piate spochybňujú prístup hodnotiacej spoločnosti týkajúci sa právnych rizík.

54      Na úvod treba pripomenúť, že SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podľa článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 806/2014 musí ocenenie 3 určiť, či sa s dotknutými akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo v rámci riešenia krízovej situácie horšie ako v prípade, ak by bola Banco Popular „zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania“. Rovnako ako hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente (bod 5.1.5) uviedla, že v Ley 11/2015 de recuperación y resolución de entidades de crédito y empresas de servicios de inversión (zákon 11/2015 o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií a podnikov poskytujúcich investičné služby) z 18. júna 2015 (BOE č. 146 z 19. júna 2015, s. 50797), ktorým sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190), sa konkrétne stanovuje, že ocenenie rozdielu v zaobchádzaní sa musí vykonať za predpokladu, že subjekt vstúpil do likvidácie.

55      V tejto súvislosti SRB uviedla, že v súlade s ocenením 3 by vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a najmä na skutočnosť, že banka Banco Popular nebola schopná splácať svoje splatné dlhy, by začatie bežného konkurzného konania v čase riešenia krízovej situácie viedlo k likvidácii banky Banco Popular, ktorá by viedla k rýchlemu speňaženiu majetku bez záväznej minimálnej ceny a k zaplateniu čistého výnosu zo speňaženia veriteľom v súlade s poradím stanoveným zákonom č. 22/2003.

56      V napadnutom rozhodnutí SRB konštatovala, že ocenenie 3 bolo v súlade s uplatniteľným právnym rámcom a predstavovalo vhodný a dostatočný základ na prijatie napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že vychádzala z ocenenia 3 a z objasňujúceho dokumentu, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu a tvoria neoddeliteľnú súčasť jeho odôvodnenia.

57      V ocenení 3 sa hodnotiaca spoločnosť domnievala, že vzhľadom na to, že banková licencia bola banke Banco Popular odňatá vyhlásením konkurzu, čo viedlo k okamžitému skončeniu činnosti a bránilo predaju ako podniku s predpokladom pokračovania v činnosti, likvidácia začala okamžite. Dodala, že podľa programu riešenia krízovej situácie Európska centrálna banka (ECB) 6. júna 2017 dospela na základe článku 18 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 806/2014 k záveru, že Banco Popular zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Hodnotiaca spoločnosť uviedla, že v tejto súvislosti bola likvidácia jediným možným scenárom konkurzu.

58      Hodnotiaca spoločnosť uviedla najmä nasledovné:

„Začatie riadneho konkurzného konania voči [banke Banco Popular] 7. júna 2017 by malo za následok neplánovanú likvidáciu. To vo svojej podstate ničí hodnotu z dôvodov, ako sú: náhle ukončenie činnosti, strata zákazníkov, neefektívny proces predaja majetku a dodatočné (často významné) náklady a nároky. V prípade [banky Banco Popular] by likvidácia v prípade platobnej neschopnosti bola v Španielsku bezprecedentnou udalosťou vzhľadom na jej postavenie šiestej najväčšej banky a významného hráča v kľúčových odvetviach, ako je hypotekárne financovanie a poskytovanie úverov [malým a stredným podnikom (MSP)] a malým podnikom.“

59      V objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť vysvetlila, že ocenenie 3 bolo svojou povahou hypotetickým a výhľadovým úkonom zameraným na odhad hodnoty vymožených pohľadávok veriteľov banky Banco Popular, pre ktorý bolo potrebné prijať rôzne hypotetické scenáre. Spresnil, že svoje predpoklady a odhady založil na informáciách poskytnutých bankou Banco Popular, ktoré boli analyzované a overené, ako aj na rôznych verejne dostupných informáciách.

60      V súlade s judikatúrou citovanou v bode 43 vyššie na účely preukázania, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, musia žalobkyne predložiť dostatočné dôkazy, ktoré môžu vyvrátiť hodnovernosť posúdení skutkového stavu uvedených v tomto rozhodnutí.

61      Preskúmanie Všeobecného súdu sa tak obmedzuje na overenie, či sa SRB dopustila zjavne nesprávnych posúdení tým, že schválila ocenenie 3, čo vyžaduje overiť, či sa hodnotiaca spoločnosť dopustila zjavne nesprávnych posúdení v ocenení 3, tým, že predpoklady a odhady, z ktorých vychádzala, neboli prijateľné. Naopak, Všeobecný súd nemôže nahradiť svojím posúdením posúdenie hodnotiteľa, ktorý vykonal ocenenie 3.

62      V tejto súvislosti žalobkyne v prvom žalobnom dôvode viackrát uvádzajú analýzu, ktorú vykonali ich znalci v posudku pripojenom k žalobe na účely porovnania s ocenením 3 s cieľom preukázať, že ocenenie aktív banky Banco Popular v rámci konkurzného konania vykonané v tomto posudku, založené na iných predpokladoch, než sú predpoklady použité v ocenení 3, viedlo k väčšej vymožiteľnosti pohľadávok v prípade rôznych kategórií aktív.

63      V rámci druhej časti žalobkyne uvádzajú analýzu týkajúcu sa vymožiteľnosti splácaných úverov za obdobie siedmich rokov uvedenú v ich znaleckom posudku, pričom uvádzajú, že táto analýza sa opiera o iné predpoklady ako boli použité v ocenení 3. V rámci tretej časti žalobkyne predkladajú analýzu týkajúcu sa vymožiteľnosti nesplácaných úverov, uvedenú v ich znaleckom posudku. Uvádzajú, že v porovnaní s ocenením 3 sa ich analýza zakladá na dlhšom období, na zrušení preradenia splácaných úverov na nesplácané úvery a na nižšej vnútornej miere návratnosti (IRR). V rámci štvrtej časti žalobkyne predkladajú analýzu uvedenú v ich znaleckom posudku týkajúcu sa vymoženia pohľadávok súvisiacich s nehnuteľným majetkom banky Banco Popular vrátane nehnuteľného majetku, ktorý vlastnila nepriamo, za predpokladu prevodu počas obdobia troch a siedmich rokov.

64      Treba uviesť, že znalecký posudok pripojený k žalobe bol vypracovaný s cieľom odpovedať na otázky uvedené vo formulári, ktorý SRB zaslala v rámci konania týkajúceho sa práva byť vypočutý. Tento posudok sa neobmedzuje na kritickú analýzu ocenenia 3, ale navrhuje svoje vlastné ocenenie aktív banky Banco Popular v scenári likvidácie na účely porovnania s ocenením, ktoré vykonala hodnotiaca spoločnosť.

65      Analýza vykonaná v tomto posudku je však založená na iných predpokladoch ako boli použité v ocenení 3, a vychádza z troch časových scenárov likvidácie v dĺžke piatich, siedmich a desiatich rokov, pričom posledný scenár nebol v ocenení 3 uvedený. V tomto posudku znalci žalobkyne uvádzajú najmä výsledok porovnania vlastných výpočtov s ocenením, ktoré vykonala hodnotiaca spoločnosť na základe scenára konkurzu v dĺžke sedem rokov. Uvádzajú tiež, že nemali prístup ku všetkým informáciám, ktoré mala k dispozícii hodnotiaca spoločnosť.

66      Treba pripomenúť, že ocenenie 3 obsahuje komplexné ekonomické a technické posúdenia. Posúdenie rôznych kategórií aktív banky Banco Popular v prípade hypotetického bežného konkurzného konania sa zo svojej podstaty opiera o predpoklady a nevyhnutne obsahuje odhady založené na informáciách dostupných v čase riešenia krízovej situácie.

67      Jediný predpoklad, v ktorom Všeobecný súd môže preskúmať posúdenia, ku ktorým dochádza v rozhodnutí prijatom na základe zložitých skutkových okolností, je prípad, keď žalobkyňa tvrdí, že predmetné posúdenia skutkového stavu nie sú prijateľné (rozsudok z 25. novembra 2020, BMC/Spoločný podnik Čisté nebo 2, T‑71/19, neuverejnený, EU:T:2020:567, bod 77).

68      Podľa judikatúry citovanej v bodoch 43 a 44 vyššie musia žalobkyne preukázať, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia zložitých skutkových okolností, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Musia teda predložiť dostatočné dôkazy, ktoré môžu spôsobiť neprijateľnosť odhadov rôznych kategórií aktív vykonaných hodnotiacou spoločnosťou v ocenení 3.

69      Okolnosť, že výsledok odhadu hodnoty aktív banky Banco Popular v prípade hypotetického bežného konkurzného konania, uvedeného v znaleckom posudku žalobkýň, je v rozpore s posúdeniami uvedenými v ocenení 3, však okrem prípadu, keď žalobkyne tvrdia, že tieto posúdenia nie sú prijateľné, predstavuje spochybnenie, ktoré presahuje rámec obmedzeného preskúmania zo strany Všeobecného súdu stanoveného v judikatúre uvedenej v bodoch 39 a 40 vyššie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 25. novembra 2020, BMC/Spoločný podnik Clean Sky 2, T‑71/19, neuverejnený, EU:T:2020:567, bod 78).

70      Preto skutočnosť, že žalobkyne v jednotlivých častiach prvého žalobného dôvodu predložili odhady rôznych kategórií aktív banky Banco Popular uvedené v ich znaleckom posudku, nemôže sama osebe spôsobiť neprijateľnosť ocenenia 3 a v dôsledku toho ani preukázať existenciu zjavne nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila SRB.

71      Prvý žalobný dôvod treba preto preskúmať s prihliadnutím na tieto úvahy.

a)      O prvej časti týkajúcej sa trvania scenára likvidácie

72      Žalobkyne tvrdia, že predpoklady prijaté SRB a hodnotiacou spoločnosťou, týkajúce sa trvania scenára likvidácie banky Banco Popular viedli k podhodnoteniu vymožiteľnosti pohľadávok a sú zjavne nesprávne. V rámci prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že tieto predpoklady sú založené na nesprávnom pochopení zásad, ktorými sa riadi zákon č. 22/2003. Druhou výhradou, opierajúc sa o príklady konkurzov bánk, vytýkajú hodnotiacej spoločnosti, že nezohľadnila obdobie likvidácie dlhšie ako sedem rokov, čo by viedlo k vyššej vymožiteľnosti pohľadávok.

73      V napadnutom rozhodnutí SRB uviedla:

„[Hodnotiaca spoločnosť] uviedla, že konečným cieľom likvidátora bolo speňaženie majetku v primeranej lehote. V tejto súvislosti preskúmala niekoľko možných alternatívnych scenárov a stratégií, ktoré by likvidátor mohol použiť na maximalizáciu vymoženia pohľadávok v prospech veriteľov v primeranej lehote. Vzhľadom na španielsky právny rámec uvedený v ocenení 3, ktorý stanovuje fázu likvidácie konkurzného konania na jeden rok, na konci ktorej môže ktorákoľvek dotknutá strana požiadať o výmenu likvidátora v prípade neoprávneného predĺženia tejto fázy, a zložitosť hypotetického likvidácie [banky Banco Popular], [hodnotiaca spoločnosť] vyhodnotila tri alternatívne časové scenáre, pričom predpokladala, že dlhšie obdobia by umožnili väčšiu vymožiteľnosť vďaka riadenejšiemu prevodu a likvidácii aktív: i) obdobie likvidácie v dĺžke 18 mesiacov, ii) obdobie likvidácie v dĺžke 3 rokov a iii) obdobie likvidácie v dĺžke 7 rokov. [Hodnotiaca spoločnosť] sa domnievala, že z hľadiska spôsobu, akým jednotliví veritelia posudzovali plán likvidácie, mohlo byť pozastavenie platenia úrokov po začatí likvidácie dôležité. To sa zakladalo na skutočnosti, že prioritní veritelia sa mohli domnievať, že je málo pravdepodobné, že by im bola vyplatená náhrada v prípade omeškania s platením dlžných súm, zatiaľ čo z pozastavenia platenia úrokov by mohli mať prospech veritelia, ktorí sa v poradí veriteľov nachádzajú na nižšom mieste. V tejto súvislosti mala [hodnotiaca spoločnosť] za to, že by bolo neprimerané vyžadovať od veriteľov, aby čakali na ukončenie likvidácie viac ako 7 rokov.“

74      SRB tiež uviedla, že dotknutí akcionári a veritelia predložili pripomienky v súvislosti s trvaním likvidácie v konaní týkajúcom sa práva byť vypočutý. Uviedla, že pre každý alternatívny časový scenár zvažovala hodnotiaca spoločnosť optimálnu stratégiu a obdobie prevodu umožňujúce maximalizovať speňaženie v prípade rôznych kategórií aktív v závislosti od ich povahy a likvidity. SRB uviedla, že v tejto súvislosti podľa objasňujúceho dokumentu sa v bode 2.2 ocenenia 3 uvádza, že v zmysle zákona č. 22/2003 by po reforme z roku 2015 bolo skutočné maximálne obdobie likvidácie banky Banco Popular 18 mesiacov. Vzhľadom na zložitosť hypotetického konkurzného konania banky Banco Popular a na skutočnosť, že veľmi rýchly proces by spôsobil problémy s kapacitou trhu, klesajúcimi cenami a nízkymi hodnotami speňaženia, však hodnotiaca spoločnosť uvažovala aj o dvoch dlhodobejších scenároch likvidácie než je 18‑mesačný scenár stanovený zákonom č. 22/2003, a to scenároch na obdobie 3 a 7 rokov. Hodnotiaca spoločnosť sa domnievala, že tieto dodatočné scenáre by umožnili majetok banky Banco Popular zlikvidovať účinnejšie a s vyššou mierou uspokojenia ako v prípade 18‑mesačného scenára, pričom by bola dodržaná zásada vrátenia hodnoty veriteľom v primeranej lehote. Zvážila, že obdobie likvidácie dlhšie ako 7 rokov by malo za následok vyššie náklady na likvidáciu, vyššie náklady na správu a prevádzku a zvýšenú neistotu, pokiaľ ide o úroveň speňaženia majetku. Okrem toho sa hodnotiaca spoločnosť domnievala, že dlhšie obdobie likvidácie by nebolo v súlade s logikou zákona č. 22/2003 a záujmami prioritných nezabezpečených veriteľov. SRB dospela k záveru, že hodnotiaca spoločnosť správne posúdila trvanie likvidácie.

1)      O prvej výhrade založenej na nesprávnom pochopení zákona č. 22/2003

75      Žalobkyne v podstate tvrdia, že predpoklady týkajúce sa trvania scenárov likvidácie, ktoré boli použité v ocenení 3, sa zakladajú na troch pochybeniach pri výklade zákona č. 22/2003.

76      V prvom rade tvrdia, že podľa svedeckej výpovede A, advokáta špecializovaného na španielske konkurzné právo, pripojenej k žalobe, závisí v zmysle zákona č. 22/2003 primeraná dĺžka obdobia likvidácie výlučne od kritéria maximalizácie uspokojenia pohľadávok v záujme veriteľov a že dĺžka konkurzného konania nie je a priori časovo obmedzená. Hoci SRB a hodnotiaca spoločnosť pripustili, že cieľom konkurzného konania je maximalizovať hodnotu majetku v záujme veriteľov, nesprávne sa domnievali, že táto zásada španielskeho práva ukladá povinnosť overiť „primeranosť“ obdobia likvidácie.

77      V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť uviedla, že pri speňažení majetku zákon č. 22/2003 vyžaduje, aby likvidátor konal s náležitou starostlivosťou, aby vzhľadom na okolnosti dosiahol najlepšiu hodnotu, ale že nie je povinný uvažovať o neistých výsledkoch a že musí zohľadniť želanie veriteľov dosiahnuť vyplatenie dlžných súm v primeranej lehote.

78      V objasňujúcom dokumente v odpovedi na pripomienky akcionárov a dotknutých veriteľov, podľa ktorých je trvanie scenárov likvidácie predpokladaných v ocenení 3 príliš krátke, hodnotiaca spoločnosť uviedla, že obdobie likvidácie trvajúce viac ako sedem rokov by nevyhnutne viedlo k vyšším nákladom na likvidáciu, správu a prevádzku a zvýšilo by neistotu likvidátora, pokiaľ ide o úroveň speňaženia aktív. Domnievala sa, že likvidátor by nechcel uvažovať o prípadných budúcich pozitívnych udalostiach, ktoré boli veľmi neisté.

79      Hodnotiaca spoločnosť sa domnievala, že ciele zákona č. 22/2003 a tlak veriteľov nepodporujú scenár dlhší ako sedem rokov. Po prvé uviedla, že zákon č. 22/2003 stanovil pravidlá likvidácie aktív banky v konkurze s celkovým cieľom dosiahnuť najvyššiu hodnotu speňaženia. Podľa tohto zákona bol likvidátor povinný konať s náležitou starostlivosťou, aby získal najlepšiu hodnotu speňaženia majetku subjektu v rámci parametrov povolených právnym rámcom (vrátane času určeného na likvidáciu), nebol však povinný uvažovať o neistých výsledkoch. Po druhé uviedla, že zákon č. 22/2003 podporuje včasný predaj majetku subjektu v likvidácii. Zmeny zákona č. 22/2003 z roku 2015 boli navrhnuté tak, aby urýchlili likvidačné konanie a zabránili jeho neurčitému predlžovaniu, ktoré bolo pred prijatím reforiem problémom. V tejto súvislosti konštatovala, že v nadväznosti na túto reformu z roku 2015 zákon č. 22/2003 stanovil právo veriteľov požiadať súd o výmenu likvidátora v prípade neodôvodneného predĺženia fázy likvidácie. Toto konštatovanie bolo relevantné najmä v prípade trhu, ktorý bol na začiatku likvidácie veľký a likvidný. Po tretie hodnotiaca spoločnosť uviedla, že veritelia, najmä tí, ktorí sú v poradí veriteľov prioritní, budú požadovať, aby ich pohľadávky boli uspokojené v primeranej lehote. Bolo by to tak najmä v prípade, ak by vzhľadom na ustanovenia zákona č. 22/2003 týkajúce sa úrokov z nezabezpečených pohľadávok (t. j. keď nie sú po likvidácii úroky splatné) mali prioritní veritelia (vrátane systému ochrany vkladov) malú šancu na vyplatenie náhrady v prípade omeškania so splácaním dlžných súm, preto by vyvíjali tlak na kratšie obdobie likvidácie.

80      Najskôr treba uviesť, že hoci maximalizácia uspokojenia pohľadávok predstavuje hlavný cieľ likvidátora, nie je jeho jediným cieľom. Konkrétne, ako zdôrazňujú SRB a Španielske kráľovstvo, likvidátor musí zohľadniť aj iné ciele a vyvážiť rôzne záujmy.

81      Ako uvádzajú SRB a Španielske kráľovstvo, niektorí veritelia v závislosti od ich poradia môžu mať záujem na rýchlom ukončení likvidácie. V tejto súvislosti žalobkyne nespochybňujú, že tento záujem vyplýva najmä zo zákona č. 22/2003, keďže stanovuje pozastavenie úročenia nezabezpečených pohľadávok, čo znamená, ako uvádza SRB, že prioritným veriteľom sa nevyplatí náhrada v prípade omeškania so zaplatením dlžných súm.

82      Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, skutočnosť, že hodnotiaca spoločnosť pri vyvažovaní záujmov rôznych kategórií veriteľov usúdila, že nie je možné uvažovať o scenári dlhšom ako sedem rokov, nemala za cieľ zvýhodniť určité skupiny veriteľov, ale maximalizovať vymoženie pohľadávok pre všetkých.

83      Na účely preukázania, že likvidácia sa mala uskutočniť v primeranej lehote, SRB a hodnotiaca spoločnosť ďalej zohľadnili skutočnosť, že jedným z cieľov zákona č. 22/2003 bolo vyhnúť sa neprimeranej dĺžke likvidácií.

84      V tejto súvislosti odôvodnenie VII zákona č. 22/2003 stanovuje, že „cieľom zákona je zabrániť nadmernému predlžovaniu procesu likvidácie, na tento účel ukladá správcom povinnosť podávať štvrťročné správy o priebehu týchto úkonov a stanovuje lehotu jedného roka na ich ukončenie so sankciami pre prípad nesplnenia povinnosti, ktoré zahŕňajú odvolanie správcov a stratu nároku na odmenu“.

85      Okrem toho článok 153 zákona č. 22/2003 stanovuje pre každú zúčastnenú osobu možnosť podať na konkurznom súde návrh na odvolanie správcov konkurznej podstaty a vymenovanie nových správcov, ak sa likvidácia neukončí jeden rok po jej začatí.

86      Okrem toho, ako uvádza Španielske kráľovstvo, Juzgado de lo Mercantil n° 6 Madrid (Obchodný súd č. 6 Madrid, Španielsko) v uznesení z 19. júna 2015 rozhodol, že zákon č. 22/2003 „v žiadnom prípade kogentne nestanovoval, že likvidácia mohla trvať maximálne jeden rok, pretože ako vyplýva zo znenia dôvodovej správy [oddiel VII] zákona [22/2003] a jeho článku 153, ktorá priznáva možnosť odvolať správcov v prípade ich nedbanlivosti, bolo zámerom zákonodarcu, aby proces likvidácie netrval dlhšie, ako je nevyhnutné, pričom obdobie jedného roka sa pôvodne považovalo za primerané na jeho vykonanie a ukončenie, vrátane uskutočnenia platieb, predkladania účtov a ukončenia konkurzného konania.“

87      Cieľ nepredĺžiť neoprávnene likvidáciu bol potvrdený zmenou zákona č. 22/2003 stanovenou v Ley 25/2015 de mecanismo de segunda oportunidad, reducción de la carga financiera y otras medidas de orden social (zákon č. 25/2015 o mechanizme druhej šance, znížení finančnej záťaže a ďalších sociálnych opatreniach) z 28. júla 2015 (BOE č. 180 z 29. júla 2015, s. 64479). Tretie prechodné ustanovenie zákona č. 25/2015 týkajúce sa sadzobníka odmien správcov konkurznej podstaty stanovuje:

„Od trinásteho mesiaca po začatí fázy likvidácie nedostáva správca konkurznej podstaty žiadnu odmenu, pokiaľ súd po vypočutí účastníkov konania, so zreteľom na okolnosti prípadu, nerozhodne odôvodneným rozhodnutím o predĺžení tejto lehoty. Stanovené predĺženia sú štvrťročné a celkovo nepresiahnu šesť mesiacov.“

88      Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) v rozsudku z 23. júna 2020 vyložil tretie prechodné ustanovenie zákona č. 25/2015 tak, že „vo všeobecnosti stanovuje, že nárok likvidátora na odmenu počas fázy likvidácie je obmedzený na prvých dvanásť mesiacov“ a že „od trinásteho mesiaca nemá nárok na odmenu z konkurznej podstaty, pokiaľ to súd odôvodneným spôsobom a po vypočutí účastníkov konania s prihliadnutím na osobitné okolnosti veci nepovolí“. Tribunal Supremo (Najvyšší súd) konštatoval, že „toto ustanovenie je súčasťou právnych predpisov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby fáza likvidácie netrvala príliš dlho (článok 152 zákona č. 22/2003)“.

89      Z toho vyplýva, že výklad zákona č. 22/2003 španielskymi súdmi podporuje posúdenie hodnotiacej spoločnosti, podľa ktorého sa postup likvidácie musí uskutočniť v primeranej lehote.

90      Okrem toho pri úvahe, že likvidácia nemôže trvať viac ako sedem rokov, SRB a hodnotiaca spoločnosť zohľadnili aj iné faktory. Poukázali najmä na to, že od určitej doby náklady na konanie a neistoty spojené so speňažením majetku neumožňujú zaručiť, že bude dosiahnutá maximalizácia uspokojenia pohľadávok. Ako uvádza SRB, dlhšie obdobia likvidácie vedú k zvýšenej neistote v súvislosti s možným poklesom hodnoty a makroekonomickými rizikami.

91      Ako zdôrazňujú SRB a Španielske kráľovstvo, žalobkyne nemôžu tvrdiť, že zohľadnenie dlhšieho trvania konania nevyhnutne prináša výhody a vedie nevyhnutne k maximalizácii uspokojenia pohľadávok.

92      Na jednej strane z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že účel likvidácie spočívajúci v maximalizácii vymoženia pohľadávok pre veriteľov bol v rozpore s posúdením hodnotiacej spoločnosti, podľa ktorého sa likvidácia musí uskutočniť v primeranej lehote. Na druhej strane nepreukázali, že toto posúdenie vyplývalo z nesprávneho výkladu španielskej právnej úpravy.

93      V druhom rade žalobkyne tvrdia, že SRB a hodnotiaca spoločnosť sa nesprávne domnievali, že článok 153 zákona č. 22/2003 v znení zmien z roku 2015 stanovoval na proces likvidácie lehotu jeden rok. Vytýkajú hodnotiacej spoločnosti, že sa domnievala, že ustanovenia zákona č. 22/2003 týkajúce sa odmeny likvidátora stanovovali na likvidáciu banky Banco Popular „skutočné maximálne“ obdobie 18 mesiacov.

94      V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť uviedla, že zvažovala 18‑mesačný scenár likvidácie, pričom zohľadnila, že podľa zákona č. 22/2003 by likvidátor poberal odmenu len počas obdobia 12 mesiacov s možným predĺžením o 6 mesiacov v prípade zložitých konaní. Domnievala sa však, že vzhľadom na veľkosť banky a jej zložitosť je takýto scenár mimoriadne nepravdepodobný.

95      V objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť pripomenula, že ako uviedla v ocenení 3, situácia podľa zákona č. 22/2003 v nadväznosti na reformu z roku 2015 spočívala v tom, že obdobie 18 mesiacov bude skutočné maximálne obdobie likvidácie banky Banco Popular. Uviedla, že cieľom týchto zmien bolo zabrániť neobmedzenému predlžovaniu likvidácie a že zákon č. 22/2003 v znení zmien a doplnení stanovil neodôvodnené predlžovanie fázy ako likvidácie dôvod na výmenu likvidátora. Hodnotiaca spoločnosť však pripomenula, že vzhľadom na zložitosť hypotetického konkurzného konania banky Banco Popular a na skutočnosť, že príliš rýchla likvidácia by viedla k problémom s kapacitou trhu, klesajúcimi cenami a nízkou vymožiteľnosťou, uvažovala o dvoch scenároch likvidácie, ktoré boli dlhšie ako 18‑mesačný scenár stanovený v zákone č. 22/2003. Dodala, že dodatočné scenáre v trvaní 3 a 7 rokov by umožnili majetok banky Banco Popular zlikvidovať účinnejšie a s vyššou mierou uspokojenia ako v prípade 18‑mesačného scenára, pričom by bola dodržaná zásada vrátenia hodnoty veriteľom v primeranej lehote.

96      Vzhľadom na to, že hodnotiaca spoločnosť považovala 18‑mesačný scenár likvidácie na za vysoko nepravdepodobný, a vypracovala teda dva ďalšie, dlhodobejšie scenáre, sú tvrdenia žalobkýň, vytýkajúce hodnotiacej spoločnosti nesprávny výklad zákona č. 22/2003, ktorý stanovuje „skutočne maximálne“ obdobie likvidácie 18 mesiacov, neúčinné. Rovnako nie sú relevantné príklady uvedené vo svedeckej výpovedi A, pokiaľ ide o konkurzné konanie, ktoré sa začalo po roku 2015 a trvalo viac ako tri roky.

97      V treťom rade žalobkyne, ktoré sa opierajú o svedeckú výpoveď A, spochybňujú jednak posúdenie hodnotiacej spoločnosti uvedené v objasňujúcom dokumente, podľa ktorého by niektorí prioritní veritelia, ktorí sú v poradí pred dotknutými akcionármi a veriteľmi, mohli požiadať o odvolanie likvidátora v prípade, že by sa obdobie likvidácie neprimerane predĺžilo na viac ako jeden rok, a jednak predpoklad, že likvidátor by predvídal takéto úkony a urýchlil likvidáciu.

98      Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, opierajúc sa o svedeckú výpoveď A, však vysvetlenia poskytnuté hodnotiacou spoločnosťou v objasňujúcom dokumente nemajú za cieľ odôvodniť „urýchlený“ scenár likvidácie, ale odôvodniť, prečo likvidácia netrvá viac ako sedem rokov.

99      Na jednej strane z napadnutého rozhodnutia citovaného v bode 73 vyššie, vyplýva, že SRB uviedla, že pokiaľ ide o spôsob, akým jednotliví veritelia posudzovali plán likvidácie, hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 zohľadnila skutočnosť, že by pozastavenie platenia úrokov po likvidácii mohlo mať značný význam, keďže prioritní veritelia sa domnievali, že je málo pravdepodobné, že by im bola v prípade omeškania so zaplatením dlžných súm vyplatená náhrada.

100    Jednotliví veritelia banky Banco Popular tak v závislosti od ich poradia mohli mať rozdielne záujmy pokiaľ ide o dĺžku likvidácie, a nie je možné vytýkať hodnotiacej spoločnosti a SRB, že zohľadnili všetky tieto záujmy.

101    Okrem toho vzhľadom na znenie zákona č. 22/2003, ktorý stanovuje možnosť odvolať likvidátora v prípade neodôvodneného predĺženia likvidácie, a na skutočnosť, že niektorí veritelia nemajú záujem na predĺžení konania, toto odvolanie predstavuje možnosť, ktorú hodnotiaca spoločnosť mohla zohľadniť pri posudzovaní dĺžky trvania likvidácie.

102    V tejto súvislosti treba uviesť, že vo svedeckej výpovedi A, o ktorú sa opierajú žalobkyne, táto uviedla, že „ak by niektoré skupiny veriteľov museli vyvíjať tlak na likvidátora, aby urýchlili proces likvidácie, iné skupiny veriteľov, ako sú držitelia podriadených pohľadávok, by mohli takejto stratégii čeliť“ prostredníctvom žaloby o náhradu škody proti likvidátorovi. Tento svedok dodal, že teda mal za to, „že [hodnotiaca spoločnosť] vychádza zo zásady, že záujmy a hypotetické žaloby prioritných veriteľov by ovplyvnili likvidátora viac ako záujmy podriadených veriteľov“ a že by neexistoval „žiadny dôvod predpokladať, že likvidátor by pri vypracovaní plánu likvidácie jednoducho zvýhodnil konkrétnu skupinu veriteľov pred ostatnými tým, že by neprimerane urýchlil konkurzné konanie a v dôsledku toho by sa potenciálne vzdal vymožiteľnosti pre držiteľov podriadených pohľadávok“.

103    Stačí uviesť, že svedecká výpoveď A predstavuje iba názor, ktorý nemôže spochybniť možnosť, ktorú zohľadnila hodnotiaca spoločnosť, podľa ktorej sa niektorí veritelia mohli domnievať, že likvidácia v dĺžke viac ako sedem rokov by bola neodôvodnená, a v dôsledku toho by mohli byť motivovaní podať návrh na odvolanie likvidátora s cieľom dosiahnuť splatenie svojich pohľadávok v primeranej lehote.

104    Na druhej strane žalobkyne neuvádzajú žiadne tvrdenie, ktoré by spochybňovalo ostatné skutočnosti zohľadnené hodnotiacou spoločnosťou v ocenení 3 a pripomenuté v objasňujúcom dokumente s cieľom odôvodniť, že likvidácia nebude trvať dlhšie ako sedem rokov, ako sú vyššie náklady na likvidáciu, správu a prevádzku, zvýšenie neistoty likvidátora, pokiaľ ide o úroveň dosiahnutého speňaženia majetku a skutočnosť, že likvidátor nechcel uvažovať o prípadných budúcich pozitívnych udalostiach, ktoré boli veľmi neisté.

105    Z toho vyplýva, že žalobkyne nemôžu platne tvrdiť, že predpoklady SRB alebo hodnotiacej spoločnosti týkajúce sa dĺžky scenárov likvidácie sa zakladali na nesprávnom pochopení zákona č. 22/2003, a preto sa prvá výhrada musí zamietnuť.

2)      O druhej výhrade založenej na nezohľadnení dlhšieho obdobia likvidácie

106    Žalobkyne tvrdia, že podľa svedeckej výpovede A pripojenej k žalobe a jej addenda pripojeného k replike, je rozumný odhad trvania konkurzu desať alebo viac rokov a minimálne sedem rokov. Opierajú sa tiež o ich znalecké posudky, podľa ktorých by desaťročný scenár likvidácie viedol k vyššiemu výťažku. Uvádzajú príklady konkurzov uvedených v ich znaleckých posudkoch a svedeckej výpovedi A, v ktorých trvanie likvidácie portfólia aktív prekročilo maximálne obdobie likvidácie sedem rokov, ktoré zohľadnila hodnotiaca spoločnosť.

107    Treba uviesť, že článok 4 ods. 3 delegovaného nariadenia 2018/344 stanovuje:

„Odhadca pri určovaní diskontovanej sumy očakávaných peňažných tokov v zmysle bežného konkurzného konania zohľadňuje:

a)      uplatniteľné konkurzné právo a prax v príslušnej jurisdikcii, ktoré môžu ovplyvniť faktory, akými sú očakávané obdobie odpredaja alebo miery návratnosti;

…

c)      informácie o predchádzajúcich prípadoch platobnej neschopnosti podobných subjektov, ak sú dostupné a relevantné.“

108    V odôvodnení 121 napadnutého rozhodnutia SRB uviedla, že niektorí dotknutí akcionári a veritelia sa odvolávali na predchádzajúce prípady platobnej neschopnosti v Španielsku a iných jurisdikciách. Uviedla, že v objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť poznamenala, že hoci do určitej miery zohľadnila konkurzné konanie banky Banco de Madrid, významné zmeny vnútroštátneho konkurzného práva (napríklad zmeny, ktoré majú vplyv na dĺžku tohto konania), neumožňujú porovnanie s predchádzajúcimi španielskymi prípadmi. Okrem toho konštatovala, že hodnotiaca spoločnosť preskúmala, či by iné prípady likvidácií v Európe mohli poskytnúť predstavu o hypotetickom scenári likvidácie. Z dôvodu neexistencie harmonizácie rôznych európskych právnych predpisov v oblasti konkurzu však hodnotiaca spoločnosť toto porovnanie považovala len za porovnanie s obmedzenou hodnotou. Okrem toho makroekonomický kontext, operácie, činnosti a aktíva subjektu sa mohli v jednotlivých prípadoch výrazne líšiť a ovplyvniť výsledok ocenenia v rámci konkurzného konania. SRB konštatovala, že hodnotiaca spoločnosť v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. c) delegovaného nariadenia 2018/344 zohľadnila informácie o predchádzajúcich prípadoch platobnej neschopnosti podobných subjektov a dostatočne odôvodnila ich relevantnosť.

109    V tejto súvislosti treba uviesť, že príklady uvedené žalobkyňami a citované v ich znaleckých posudkoch pripojených k žalobe a replike nepredstavujú relevantné referenčné body, pokiaľ ide o posúdenie trvania scenára likvidácie banky Banco Popular.

110    Pokiaľ ide o prípady spoločností AFINSA Bienes Tangibles SA, Ploder Uicesa SA, Assignia Infraestructruras SA a Essentium Grupo SL, uvedené v svedeckej výpovedi A a v znaleckom posudku pripojenom k žalobe, ktorých konkurzné konania trvali viac ako 18 mesiacov, stačí rovnako ako SRB konštatovať, že tieto podniky nie sú bankovými inštitúciami, a teda že nejde o relevantné príklady.

111    Pokiaľ ide o prípady bánk Northern Rock, Bradford & Bingley, Dexia SA, Heta Asset Resolution AG, SNS Bank alebo Banco Espírito Santo, treba uviesť, že sa netýkajú španielskych bánk, a preto sa ich konkurzné konanie riadilo vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sú odlišné od ustanovení uplatniteľných na situáciu banky Banco Popular.

112    Navyše znalci žalobkýň vo svojom posudku pripojenom k žalobe uviedli, že v Španielsku neexistujú prípady konkurzov bánk porovnateľných s bankou Banco Popular a že príklady portugalskej banky Banco Espírito Santo a holandskej banky SNS Bank sa opierajú o posudky týkajúce sa hypotetického konkurzu. Nemôžu teda slúžiť ako príklady postupu v oblasti konkurzu v Španielsku.

113    Okrem toho SRB uviedla, že prípady Sociedad de Gestión de Activos procedentes de la Reestructuración Bancaria (SAREB), Heta Asset Resolution, Northern Rock, Bradford & Bingley a Dexia sa netýkajú konkurzov, čo pripúšťajú žalobkyne ako aj ich znalci vo svojom posudku pripojenom k replike.

114    V tejto súvislosti, pokiaľ ide o SAREB, jediný príklad španielskej banky uvedený žalobkyňami, žalobkyne nespochybnili tvrdenie SRB, podľa ktorého obdobie pätnástich rokov stanovené na účely riadneho prevodu aktív zodpovedalo obdobiu reštrukturalizácie stanovenému v rámci všeobecného procesu reštrukturalizácie španielskeho bankového sektora a nie obdobiu likvidácie.

115    Napokon žalobkyne nevysvetľujú, do akej miery je situácia rôznych príkladov, ktoré spomenuli, porovnateľná so situáciou banky Banco Popular, najmä z hľadiska štruktúry portfólií aktív alebo makroekonomického kontextu.

116    Pokiaľ ide o prípad banky Banco de Madrid, žalobkyne tvrdia, že konkurz tejto banky, ktorý je menší a menej zložitý ako v prípade banky Banco Popular, trvá už viac ako šesť rokov a ukazuje, že by bol primeraný desaťročný scenár.

117    V tejto súvislosti hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 uviedla, že zohľadnila prípad banky Banco de Madrid, ktorý bol v čase jej posúdenia posledným prebiehajúcim prípadom španielskej banky v konkurze, pričom konštatovala, že sa od prípadu banky Banco Popular líšil z hľadiska jej systémového vplyvu. Uviedla tiež, že likvidácia banky Banco de Madrid sa uskutočnila pred určitými významnými právnymi zmenami zákona č. 22/2003, ktoré majú vplyv na scenár uplatnený v prípade banky Banco Popular. Uviedla však, že tento precedens bol užitočný pri potvrdení odňatia bankovej licencie a pri ocenení niektorých aktív.

118    Ako totiž uviedla aj hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente, konkurzné konanie banky Banco de Madrid nastalo pred novelou zákona č. 22/2003, ktorej možným dôsledkom bolo obmedzenie trvania likvidácie na 18 mesiacov. Ako je totiž uvedené v bode 87 vyššie, prijatie zákona č. 25/2015 malo za cieľ zabrániť neprimeranému predlžovaniu likvidácie stanovením možnosti obmedziť odmenu likvidátora na 18 mesiacov.

119    Okrem toho ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia likvidácia banky Banco de Madrid, ktorá sa začala v marci 2015, trvala už päť rokov, a preto nebola v rozpore s predpokladom maximálneho obdobia likvidácie v trvaní siedmich rokov. Napokon žalobkyne nevysvetlili, z akého dôvodu tento príklad preukazuje, že by bol primeraný desaťročný scenár likvidácie banky Banco Popular.

120    Príklady citované žalobkyňami preto nemôžu preukázať, že zohľadnenie maximálnej dĺžky trvania likvidácie banky Banco Popular v trvaní siedmich rokov bolo zjavne nesprávne.

121    Okrem toho treba tiež pripomenúť, že z bodov 66 až 70 vyššie vyplýva, že skutočnosť, že znalci žalobkýň vykonali svoje vlastné posúdenie likvidácie banky Banco Popular s cieľom preukázať, že vymoženie pohľadávok by bolo vyššie počas desaťročného obdobia, nemôže spôsobiť neprijateľnosť posúdení vykonaných v ocenení 3.

122    Okrem toho tvrdenie A, podľa ktorého „podľa [jeho] názoru je primeraný odhad trvania konkurzu 10 rokov alebo viac a minimálne 7 rokov“, predstavuje iba názor, ktorý nie je založený na konkrétnom posúdení situácie banky Banco Popular.

123    Z uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

124    Z analýzy prvej časti vyplýva, že žalobkyne neuviedli tvrdenia, ktoré by mohli spôsobiť neprijateľnosť posúdení hodnotiacej spoločnosti, podľa ktorých maximálna dĺžka konkurzného konania banky Banco Popular bola sedem rokov, najmä vzhľadom na cieľ uskutočniť likvidáciu v primeranej lehote, ako aj na neistoty vyplývajúce z predĺženého obdobia likvidácie. Nepreukázali teda, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z týchto posúdení.

125    Prvú časť preto treba zamietnuť.

b)      O druhej časti týkajúcej sa ocenenia splácaných úverov

126    Žalobkyne tvrdia, že predpoklady použité hodnotiacou spoločnosťou, z ktorých SRB v napadnutom rozhodnutí vychádzala, týkajúce sa ocenenia portfólia splácaných úverov banky Banco Popular, sú zjavne nesprávne a viedli k podstatnému podhodnoteniu tohto portfólia.

127    Táto časť sa delí na štyri výhrady týkajúce sa analýzy vykonanej hodnotiacou spoločnosťou, pričom prvá sa týka po prvé preradenia splácaných úverov na nesplácané úvery, druhá predpokladov predčasného splatenia splácaných úverov, tretia nových omeškaní so splácaním zostávajúcich splácaných úverov a štvrtá diskontnej sadzby pri prevode zostatku portfólia splácaných úverov.

1)      O prvej výhrade týkajúcej sa preradenia splácaných úverov na nesplácané úvery

128    Žalobkyne sa domnievajú, že dôvody, ktoré uviedla hodnotiaca spoločnosť na odôvodnenie preradenia splácaných úverov vo výške 1,1 miliardy eur na nesplácané úvery v ocenení 3, sú zjavne nesprávne.

129    V prvom rade tvrdia, že použitie štandardu IFRS 9 [International Financial Reporting Standard (Medzinárodný štandard finančného výkazníctva)] a cicrular 4/2017 del Banco de España, a entidades de crédito, sobre normas de información financiera pública y reservada, y modelos de estados financieros [obežník č. 4/2017 Národnej banky Španielska pre úverové inštitúcie o pravidlách pre verejné a vyhradené finančné informácie a vzory finančných výkazov) z 27. novembra 2017 (BOE č. 296 zo 6. decembra 2017, s. 119454) je v kontexte konkurzu nevhodné, a že hodnotiaca spoločnosť na účely preradenia splácaných úverov na nesplácané úvery uplatnila štandard IFRS 9 príliš reštriktívne. Kritériá použité hodnotiacou spoločnosťou nezodpovedajú tomu, čo štandard IFRS 9 definuje ako úver, ktorý má byť zaradený do fázy 3, a teda musí byť „odpísaný“ a vyradený zo skupiny splácaných úverov.

130    V tejto súvislosti v ocenení 3, pokiaľ ide o preradenie splácaných úverov na nesplácané úvery, hodnotiaca spoločnosť zohľadnila klientov, ktorí boli v účtovníctve banky Banco Popular podľa štandardu IFRS 9 zaradení do fázy 2, t. j. klientov s vysokým rizikom platobnej neschopnosti, a následne uplatnila objektívne kritériá s cieľom určiť, ktoré úverové zmluvy týchto klientov mohli byť preradené na nesplácané úvery, najmä v prípade platobnej neschopnosti banky. Hodnotiaca spoločnosť sa ďalej domnievala, že na nesplácané úvery sa mali preradiť úvery, ktoré nie sú splácané viac ako 30 dní a ktorých zostávajúca suma bola vyššia ako úroveň poskytnutých záruk, ako aj úvery klientov, ktorí sa už dostali do omeškania s plnením úverovej zmluvy, ak boli poskytnuté záruky nedostatočné, alebo bola zmluva v omeškaní významná v celkovom vzťahu s bankou.

131    Z toho teda vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť nemala za to, že určité úvery mali byť zaradené do fázy 3 podľa kritérií stanovených štandardom IFRS 9 a v súlade s týmto štandardom nepreradila niektoré splácané úvery na nesplácané úvery.

132    Okrem toho skutočnosť, že hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 uviedla, že jej metóda je v súlade s obežníkom Národnej banky Španielska č. 4/2017, na rozdiel od toho čo tvrdia žalobkyne neznamená, že ju uplatnila na účely preradenia splácaných úverov na nesplácané úvery.

133    Tvrdenie žalobkýň sa preto musí zamietnuť v rozsahu, v akom vychádza z nesprávneho výkladu ocenenia 3.

134    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že v objasňujúcom dokumente sa hodnotiaca spoločnosť na účely odôvodnenia ťažkostí dlžníka so splácaním úveru nesprávne opierala o zmrazenie jeho finančných prostriedkov, pričom nezohľadnila jednak skutočnosť, že dlžník by mohol mať účty v iných bankách, a jednak fungovanie španielskeho systému ochrany vkladov. Odkaz na nešpecifikované „vzájomné návrhy“ je čistou domnienkou. Tvrdia, že tieto tvrdenia sú nejasné a nepodložené a neumožňujú odôvodniť zásadné preradenie splácaných úverov na nesplácané úvery vykonané v ocenení 3.

135    V objasňujúcom dokumente v odpovedi na pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov, ktorých cieľom bolo získať vysvetlenia týkajúce sa preradenia niektorých splácaných úverov na nesplácané úvery v rámci ocenenia 3, poskytla hodnotiaca spoločnosť tieto vysvetlenia:

„Ako sa uvádza v [ocenení 3], konkurz banky Banco Popular by mal značné dôsledky, a to aj pre dlžníkov, a mohol by viesť k zvýšeniu miery omeškaní so splácaním (napríklad dlžníkov, ktorí majú v Banco Popular aj bežné účty, by mohli byť tieto účty mohli zmrazené a nemohli by mať prístup k ich finančným prostriedkom, iní by mohli podať vzájomné návrhy aby nemuseli platiť stanovené splátky alebo ich splácanie oddialili). Toto zvýšenie sa sústreďuje na časti portfólia a/alebo dlžníkov, ktorí už majú problémy, a bolo by ešte zhoršené ťažkosťami spojenými so zachovaním proaktívneho prístupu pri správe týchto úverov vzhľadom na prerušenie činnosti zamestnancov a chodu banky Banco Popular v dôsledku konkurzu. Na základe [svojich] skúseností a odborného posudku [sa domnievala], že dlžníci identifikovaní ako dlžníci vo fáze 2 [podľa štandardu IFRS 9] by podľa údajov, ktoré boli poskytnuté, predstavovali vysoké riziko platobnej neschopnosti. Táto klasifikácia v spojení s inými faktormi (napr. súvisiacimi zárukami) [bola] pre odhad zvýšenia omeškaní a preradenia určujúca. V tejto súvislosti [bola] sa situácia líšila od analýzy v prípade nepretržitého pokračovania v činnosti.“

136    Stačí uviesť, že žalobkyne len tvrdia, že príklady možného správania dlžníkov v prípade likvidácie banky Banco Popular, ktoré uviedla hodnotiaca spoločnosť, neodôvodňujú rozsah preradenia vykonaného v rámci ocenenia 3. Tieto tvrdenia treba zamietnuť ako neúčinné.

137    Vysvetlenia uvedené v ocenení 3 a v objasňujúcom dokumente týkajúce sa preradenia splácaných úverov na nesplácané úvery totiž nie sú založené na týchto príkladoch. Zdá sa, že žalobkyne neberú do úvahy skutočnosť, že preradenie vykonané v ocenení 3 uvedené v bode 130 vyššie sa týkalo len niektorých úverov dlžníkov, ktorým už hrozilo riziko nesplácania. V tejto súvislosti neuvádzajú tvrdenia, ktoré by spochybňovali posúdenia hodnotiacej spoločnosti týkajúce sa dôsledkov náhleho ukončenia činností banky na jednej strane na zhoršenie situácie dlžníkov, ktorí už mali ťažkosti so splácaním svojich úverov v čase, keď Banco Popular vykonávala svoju činnosť, a na druhej strane na zvýšenie rizika nesplácania úverov, ktoré vzhľadom na svoje charakteristické znaky, ako je nízka úroveň súvisiaceho zabezpečenia, predstavovali riziko nesplatenia úveru už pred likvidáciou.

138    Z toho vyplýva, že žalobkyne nemôžu platne tvrdiť, že SRB mala mať za to, že preradenie splácaných úverov na nesplácané úvery vykonané pri ocenení 3 bolo zjavne nesprávne. Prvú výhradu preto treba zamietnuť.

2)      O druhej výhrade týkajúcej sa predpokladov predčasného splatenia splácaných úverov

139    Žalobkyne tvrdia, že záver hodnotiacej spoločnosti v ocenení 3 týkajúci sa zníženia veľkosti portfólia splácaných úverov z 59,5 miliardy eur na 24,9 miliardy eur za 18 mesiacov je založený na nereálnych predpokladoch predčasného splatenia. Spochybňujú tieto predpoklady, pokiaľ ide na jednej strane o splácané podnikové úvery a na druhej strane o splácané hypotekárne úvery.

140    Na úvod treba uviesť, že porovnanie, ktoré vykonali žalobkyne medzi úrovňami predčasného splácania na španielskom trhu v roku 2017 a predpokladmi, z ktorých vychádzala hodnotiaca spoločnosť, nie je relevantné. Keďže ocenenie 3 vychádza z predpokladu, že Banco Popular vstúpi do likvidácie, nie sú úrovne predčasného splatenia pre podniky s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti porovnateľné.

i)      O splácaných podnikových úveroch

141    Žalobkyne spochybňujú predpoklad použitý hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorého by 80,23 % portfólia splácaných úverov klientských podnikov banky Banco Popular bolo splatených predčasne v lehote jedného roka od vyhlásenia platobnej neschopnosti banky Banco Popular. Tento predpoklad údajne vychádza z nelogickej domnienky, ktorá je v rozpore s osobitosťami španielskeho trhu, podľa ktorého by profesionálni klienti, ktorí potrebujú banku poskytujúcu komerčné bankové služby, boli nútení refinancovať svoje úvery v novej banke, ktorá by tieto služby mohla ponúkať.

142    Po prvé žalobkyne tvrdia, že medzi úverom a bežným účtom neexistuje žiadna súvislosť, že nie je pravda, že podnik, ktorý je dlžníkom, má na všetky svoje potreby len jeden bankový vzťah a že treba uznať, že dlžníci nie sú ochotní meniť banku. Hodnotiaca spoločnosť to pripustila v objasňujúcom dokumente a vychádzala zo všeobecných vyhlásení týkajúcich sa úzkych vzťahov španielskych bánk s ich klientmi alebo stratégií konkurenčných bánk, pričom neidentifikovala, koľko podnikov, ktoré sú klientmi banky Banco Popular a boli im poskytnuté úvery, využívalo iné bankové funkcie, ktoré by museli presunúť.

143    V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť mala za to, že v scenári likvidácie by mohla byť miera predčasného splatenia podstatne vyššia ako v prípade fungujúcej banky, keďže klienti, ktorí mali kapacitu, by mali tendenciu prejsť do iných finančných inštitúcií a splatiť svoj dlh banke, a že aj iné veľké španielske banky by sa pravdepodobne aktívne snažili získať najlepších klientov banky v likvidácii. Domnievala sa, že tento predpoklad platí o to viac pre podnikových klientov, ktorí sa na účely správy svojich každodenných činností museli spoliehať na plne funkčnú banku, ktorá je schopná ponúkať produkty a služby, akými sú revolvingové úverové nástroje, iné čerpania, funkcia predajného miesta a mnohé ďalšie služby, ktoré by Banco Popular po vstupe do likvidácie nemohla naďalej poskytovať.

144    Uviedla tiež, že predpokladala migráciu všetkých podnikových klientov s výnimkou spoločností na zozname sledovaných subjektov, u ktorých je nepravdepodobné, že by získali refinancovanie v inej banke, a developerských spoločností, o ktoré konkurenčné banky v čase riešenia krízovej situácie nemali veľký záujem.

145    V objasňujúcom dokumente v nadväznosti na pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov, že predpoklady predčasného splatenia splácaných úverov sa zdajú byť príliš vysoké, hodnotiaca spoločnosť uviedla:

„Okrem toho sme zistili, že španielsky obchodný model retailového bankovníctva je založený na budovaní úzkych vzťahov s klientmi. V prípade tohto scenára likvidácie banky Banco Popular by veľký počet podnikových klientov začal obchodné rokovania s inými poskytovateľmi bankových služieb, počas ktorých by mal alternatívny subjekt dobré predpoklady na prevzatie úverov firemných klientov, ako aj ich transakčných bankových činností. Aby sme sa vyhli pochybnostiam, nepredpokladáme, že medzi týmito dvoma produktmi existuje funkčné prepojenie. Predpokladáme však, že výsledné obchodné rokovania by pokrývali všetky bankové potreby klienta (či už obchodné transakcie alebo úvery) a že iný poskytovateľ by chcel zabezpečiť čo najväčší počet nových činností. Takéto rokovania môžu byť jednoduchšie, ak už existuje bankový vzťah (klienti viacerých bánk). Podľa nášho názoru by v tom čase mali iné španielske banky strategický záujem najmä o MSP a o franšízy nižšej triedy banky Banco Popular, takže v prípade scenára likvidácie by bola pravdepodobným výsledkom proaktívna stratégia na získanie klientov banky Banco Popular jedným alebo viacerými konkurentmi. V tejto súvislosti sa domnievame, že predpoklady, z ktorých vychádza zvýšenie miery predčasného splatenia úverov, ako sú uvedené [v ocenení 3], sú primerané.“

146    Okrem toho v odpovedi na pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov, podľa ktorých by zotrvačnosť dlžníkov znížila úroveň migrácie a že správanie klientov nie je vždy racionálne, hodnotiaca spoločnosť uviedla, že by s týmto faktorom súhlasila v situácii nepretržitého pokračovania v činnosti, v scenári likvidácie by však bola situácia veľmi odlišná. Pripomenula, že klienti, ktorí boli závislí od banky Banco Popular v súvislosti s transakčnými bankovými službami, by boli nútení zmeniť banku, a aj keby neexistovalo žiadne prevádzkové prepojenie, pravdepodobne by zároveň presunuli svoje úvery, z dôvodu zachovania úrovne služieb a pohodlnejšej správy.

147    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, skutočnosť, že hodnotiaca spoločnosť pripustila neexistenciu prevádzkového prepojenia medzi úverom a bežným účtom, nespochybňuje jej posúdenie, podľa ktorého sa podnikoví klienti musia spoliehať na banku, ktorá im môže ponúknuť celú škálu produktov a služieb. Skutočnosť, že Banco Popular by im v dôsledku svojej likvidácie už nebola schopná poskytovať tieto služby, je faktorom, ktorý by mohol podporiť odchod týchto klientov do iných bánk, a teda predčasné splatenie ich úverov.

148    Navyše z ocenenia 3 nevyplýva, že by hodnotiaca spoločnosť vychádzala z predpokladu, že podnik má na pokrytie všetkých svojich potrieb vzťah iba s jednou bankou. Žalobkyne tak nemôžu tvrdiť, že hodnotiaca spoločnosť uznala nesprávnosť svojho predpokladu, keď v objasňujúcom dokumente v odpovedi na niektoré pripomienky uznala existenciu vzťahov s viacerými bankami. V tejto súvislosti hodnotiaca spoločnosť mala za to, že skutočnosť, že klient banky Banco Popular má účet v inej banke, by mohla byť faktorom, ktorý by uľahčil odkúpenie jeho úverov týmto iným poskytovateľom, a teda predčasné splatenie splácaných úverov.

149    Okrem toho, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente nepripustila neochotu dlžníkov zmeniť banku v prípade likvidácie banky Banco Popular.

150    Napokon, keďže hodnotiaca spoločnosť jasne uviedla, ktoré kategórie podnikových klientov vylúčila zo svojej hypotézy z dôvodu, že nemohli previesť svoje úvery, tvrdenie, že neidentifikovala, koľko z podnikových klientov, ktorým boli poskytnuté úvery, využívalo iné bankové funkcie, je irelevantné.

151    Okrem toho žalobkyne v replike tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť uprednostnila „úzke bankové vzťahy“ ako rozhodujúci faktor predčasného splatenia pred všetkými ostatnými úvahami, vrátane nákladov na úvery. Podľa ich názoru profesionálni klienti, najmä MSP, uprednostňujú náklady na úvery pred povahou svojich bankových vzťahov.

152    Stačí konštatovať, že toto tvrdenie žalobkýň nezohľadňuje dôsledky vstupu banky Banco Popular do likvidácie nielen na jej neschopnosť poskytovať všetky bankové služby, ale aj na postoj konkurenčných bánk. Konkrétne hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente uviedla, že časť podnikových klientov banky Banco Popular, najmä MSP, predstavujú strategický záujem pre ostatné španielske banky, ktoré by v prípade likvidácie mohli zaviesť stratégiu zameranú na získanie týchto klientov.

153    Žalobkyne preto neuvádzajú nijaké tvrdenie, ktorým by preukázali, že existencia úzkych vzťahov medzi španielskymi profesionálnymi klientmi a ich bankou nepredstavovala relevantný faktor, ktorý mohla hodnotiaca spoločnosť zohľadniť. Tvrdenia žalobkýň nespôsobujú neprijateľnosť hypotézy zohľadnenej hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorej by sa po likvidácii banky Banco Popular profesionálni klienti, ktorí museli previesť svoje obchodné transakcie do inej banky, rozhodli previesť aj svoje úvery, aby si zachovali vzťah pokrývajúci všetky bankové služby.

154    Po druhé žalobkyne v podstate poukazujú na nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom hodnotiaca spoločnosť neposkytla číselné údaje týkajúce sa relatívnych úrokových sadzieb a poplatkov za vypovedanie zmluvy, ktoré zohľadnila.

155    V objasňujúcom dokumente v odpovedi na pripomienky k relatívnym úrokovým sadzbám a nákladom na prevod uviedla, že pri formulovaní svojich predpokladov predčasného splatenia zohľadnila ochotu klienta odísť (napr. relatívne úrokové sadzby uplatňované medzi bankou Banco Popular a inými poskytovateľmi), možné prekážky (napr. náklady na prevod) a atraktívnosť klienta pre iné banky pri skúmaní refinancovania úverov klienta (pri zohľadnení rizikového profilu dlžníka, jeho úverovej histórie, segmentácie, finančnej situácie atď.). Uviedla, že preskúmala relatívne úrokové sadzby, pričom porovnala úrokovú sadzbu, splatnú za nesplatené úvery (ako je uvedené v poskytnutých údajoch) s úrokovými sadzbami uplatňovanými na nové analogické transakcie ku dňu skončenia zmluvy, a náklady na skončenie zmluvy, vrátane preskúmania vzorky zmlúv s cieľom získať prehľad o nákladoch na skončenie zmluvy stanovené pre každú štandardnú zmluvu, ako aj o rozsahu vplyvu vypovedania tejto zmluvy.

156    Treba konštatovať, že toto odôvodnenie je dostatočné na preukázanie, že hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 skutočne zohľadnila úrokové sadzby uplatňované bankou Banco Popular a ostatnými bankami, ako aj náklady na prevod úveru. Toto vysvetlenie je v súlade s požiadavkami článku 6 písm. b) delegovaného nariadenia 2018/344, podľa ktorého ocenenie musí obsahovať vysvetlenie hlavných použitých metód a predpokladov a uvedenie citlivosti ocenenia na tieto voľby. Nebolo úlohou hodnotiacej spoločnosti, aby v ocenení 3 uviedla všetky skutočnosti a číselné údaje, z ktorých vychádzala.

157    Z toho vyplýva, že žalobkyne neuviedli žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spôsobiť neprijateľnosť predpokladu použitého hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorej by bolo predčasne splatených 80,23 % portfólia splácaných úverov podnikových klientov banky Banco Popular.

ii)    O splácaných hypotekárnych úveroch

158    Žalobkyne tvrdia, že predpoklad použitý hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorého bude 33,55 % portfólia splácaných hypotekárnych úverov banky Banco Popular do 18 mesiacov splatených predčasne, je založený na nepodložených všeobecných tvrdeniach.

159    V prvom rade žalobkyne tvrdia, že hypotekárne úrokové sadzby na španielskom trhu boli podstatne vyššie ako sadzby vo výške 1 a 1,2 % uplatňované hodnotiacou spoločnosťou a opierajú sa o svoj znalecký posudok, ktorý odkazuje na údaje Štatistického vestníka Národnej banky Španielska z júla 2018 a údaje ECB zverejnené spoločnosťou Standard & Poor’s. Tvrdia, že klienti, ktorí platili za svoj hypotekárny úver úrokovú sadzbu vo výške 2 % alebo menej, zodpovedajúcu úrokovej sadzbe týchto úverov na španielskom trhu v júni 2017, nemali záujem zmeniť banku. Hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente tieto údaje ani ich relevantnosť nespochybnila, ale zaviedla údajne irelevantné rozlišovanie medzi úrokovými sadzbami na španielskom trhu v júni 2017 a úrokovými sadzbami platnými počas celej doby trvania hypotéky.

160    Žalobkyne spochybňujú použitie úrokových sadzieb platných počas celej doby trvania hypotéky, keďže klienti sa o hypotekárnom úvere nerozhodujú na základe takejto sadzby, ale len na základe počiatočnej sadzby dostupnej na trhu, pričom počiatočné sadzby majú tendenciu byť nižšie ako priemerná sadzba počas trvania úveru.

161    V ocenení 3 mala hodnotiaca spoločnosť za to, že klienti, ktorých pomer úveru k hodnote majetku kúpeného prostredníctvom tohto úveru (ďalej len „pomer úveru k hodnote“) bol nižší ako 90 % a ktorí neboli uvedení na zozname sledovaných subjektov, alebo klienti, ktorých doba splatnosti úveru bola dlhšia ako dva roky, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú chcieť odísť. Domnievala sa, že klienti s pomerom úveru k hodnote nižším ako 80 % by svoj úver predčasne splatili, ak by platili úrokovú sadzbu vo výške 1 % alebo viac, a že klienti s pomerom úveru k hodnote od 80 % do 90 % by svoj úver predčasne splatili, ak by platili úrokovú sadzbu vo výške 1,2 % alebo viac.

162    Treba uviesť, že tvrdenia žalobkýň smerujúce k spochybneniu zohľadnenia úrokových sadzieb vo výške 1 a 1,2 % už boli uplatnené niektorými dotknutými akcionármi a veriteľmi počas konania týkajúceho sa práva byť vypočutý.

163    V tejto súvislosti hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente uviedla, že údaje vyplývajúce zo Štatistického vestníka Národnej banky Španielska z júla 2018 a údaje ECB uverejnené spoločnosťou Standard & Poor’s, na ktoré sa odvolávajú dotknutí akcionári a veritelia, sa líšili od údajov použitých v ocenení 3, keďže odrážali len počiatočnú sadzbu hypotéky.

164    Hodnotiaca spoločnosť vysvetlila, že hypotekárne sadzby použité v ocenení 3 boli vypočítané na základe porovnania sadzieb (fixných a variabilných) portfólia banky Banco Popular so sadzbami, ktoré k 6. júnu 2017 ponúkali hlavní poskytovatelia hypotekárnych úverov na španielskom trhu. Okrem toho uviedla, že zohľadnila platné úrokové sadzby počas celej doby trvania hypotekárneho úveru (a nie len počas počiatočného obdobia), keďže hypotekárne úvery v Španielsku majú na začiatku úveru vo všeobecnosti odlišnú sadzbu v porovnaní so zvyšnou dobou trvania zmluvy. Hodnotiaca spoločnosť uviedla, že tieto sadzby boli vypočítané ako priemer percentuálneho podielu tak variabilných, ako aj fixných sadzieb hypotekárnych úverov na španielskom trhu v tom čase a že táto hodnota bola vynásobená ponukou priemernej úrokovej sadzby nových zmlúv o hypotekárnych úveroch s pohyblivou a s fixnou úrokovou sadzbou.

165    Z toho vyplýva, že žalobkyne nemôžu tvrdiť, že hodnotiaca spoločnosť nespochybnila relevantnosť ich údajov vyplývajúcich zo Štatistického vestníka Národnej banky Španielska z júla 2018 a údajov ECB uverejnených spoločnosťou Standard & Poor’s. Hodnotiaca spoločnosť jasne uviedla, že vzhľadom na to, že tieto údaje neodrážali hypotekárnu úrokovú sadzbu celej doby trvania úveru, neboli zohľadnené v ocenení 3.

166    Okrem toho tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého klienti zohľadňujú len počiatočnú úrokovú sadzbu úveru, a nie úrokovú sadzbu uplatniteľnú počas celej doby trvania hypotekárneho úveru, nie je podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Ako uvádza SRB, toto tvrdenie je v rozpore aj s tvrdením žalobkýň, podľa ktorého sa klienti snažia „získať nižšiu dlhodobú priemernú sadzbu“.

167    Rovnako tvrdenie žalobkýň, že počiatočné úrokové sadzby majú tendenciu byť nižšie ako priemerná sadzba počas trvania úveru, nebolo podložené žiadnym dôkazom.

168    Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkýň spočívajú výlučne v uvedení ich vlastných predpokladov s cieľom vyvrátiť tie, ktoré boli použité pri ocenení 3, a nemôžu spôsobiť neprijateľnosť posúdenia vykonaného hodnotiacou spoločnosťou. Okrem toho tieto tvrdenia nezohľadňujú ostatné skutočnosti, ako je pomer úveru k hodnote a doba splatnosti úveru, ktoré hodnotiaca spoločnosť zohľadnila pri určení, ktoré splácané hypotekárne úvery by boli splatené predčasne.

169    V druhom rade žalobkyne spochybňujú posúdenie hodnotiacej spoločnosti, podľa ktorého poplatok za predčasné splatenie hypotekárneho úveru nie je relevantným faktorom a domnievajú sa, že nesprávne vylúčila náklady spojené so zriadením nového hypotekárneho úveru.

170    V objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť uviedla, že pri vypracovaní predpokladov predčasného splatenia zohľadnila všetky faktory, ktoré mohli mať vplyv na proces prechodu klientov k inému subjektu, a to tak z hľadiska ponuky, ako je úverová kvalita zákazníka alebo dostupnosť zábezpeky, ako aj dopytu, teda vplyvu nákladov na zrušenie hypotekárnych úverov vedených v banke Banco Popular, ako aj nákladov spojených s vybavením nových hypotekárnych úverov u iného poskytovateľa.

171    Pripomenula svoje posúdenie uvedené v ocenení 3, podľa ktorého nič nebráni tomu, aby klient previedol svoj hypotekárny úver k inému poskytovateľovi napriek tomu, že v prípade niektorých úverov to bude viesť k vzniku poplatkov za predčasné splatenie. Usúdila, že klienti, ktorí majú vklady v banke Banco Popular, si musia nájsť pre tieto vklady iného poskytovateľa a že je pravdepodobné, že títo dodávatelia podporia a zjednodušia postup presunu ich ďalších produktov. Preto sa nedomnievala, že tieto poplatky odrádzajú klientov od prevodu ich hypotekárnych úverov. Taktiež mala za to, že likvidátor by nemusel byť schopný vymáhať poplatky za predčasné splatenie, ak by sa predpokladalo, že klienti musia zmeniť poskytovateľa z dôvodu prevádzkových ťažkostí, ktorým Banco Popular čelila v dôsledku likvidácie. Napokon odhadla tieto poplatky na približne 40 miliónov eur pre všetkých klientov odchádzajúcich z banky Banco Popular, a teda nezapočítala súvisiace príjmy.

172    Pokiaľ ide o posledný uvedený bod, hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente tiež uviedla, že preskúmala vzorku transakcií s cieľom pochopiť štandardné na zrušenie zmlúv, uzavretých s bankou Banco Popular a že na základe toho dospela k záveru, že sa pohybujú v rámci trhových hodnôt.

173    Z toho vyplýva, že žalobkyne nemôžu platne tvrdiť, že hodnotiaca spoločnosť pri svojom posúdení predpokladov predčasného splatenia splácaných hypotekárnych úverov nezohľadnila náklady spojené s presunom týchto úverov do inej banky.

174    Okrem toho žalobkyne iba tvrdia, že vysvetlenia poskytnuté hodnotiacou spoločnosťou ku skutočnosti, že nezohľadnila poplatky za predčasné splatenie sú povrchné a že neposkytla žiadne vysvetlenie týkajúce sa vylúčenia poplatkov spojených so zriadením nového úveru. Domnievajú sa, že vysvetlenie založené na stimuloch konkurenčných bánk je čisto špekulatívne, že likvidátor by neupustil od vymáhania poplatkov za predčasné splatenie a že aj keď suma 40 miliónov eur nebola na celkovej úrovni významná, preskúmanie sa malo vykonať na individuálnej úrovni.

175    Stačí konštatovať, že vysvetlenia hodnotiacej spoločnosti nemali preukázať, že náklady spojené s presunom splácaných hypotekárnych úverov do inej banky nemali byť zohľadnené, ale že neboli odrádzajúce. Tvrdenia žalobkýň sa zakladajú len na vyhláseniach, ktoré nepreukazujú zjavne nesprávnu povahu predpokladov zohľadnených hodnotiacou spoločnosťou.

176    Z toho vyplýva, že žalobkyne neuviedli žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spôsobiť neprijateľnosť predpokladu použitého hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorej by 33,55 % portfólia splácaných hypotekárnych úverov banky Banco Popular podliehalo predčasnému splateniu.

177    Z analýzy druhej výhrady vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí mala za to, že hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente „poskytla primerané tvrdenia na základe svojich predpokladov týkajúcich sa zvýšenia úrovne predčasného splatenia“ splácaných úverov. Druhú výhradu preto treba zamietnuť.

3)      O tretej výhrade týkajúcej sa nových omeškaní so splácaním zostávajúcich splácaných úverov

178    Žalobkyne uvádzajú, že nespochybňujú metódu výpočtu očakávaných výnosov z likvidácie zvyšných splácaných úverov, t. j. úverov zostávajúcich v portfóliu po odpočítaní úverov preradených na nesplácané úvery a úverov, ktoré mali byť podľa predpokladov predčasne splatené, a že súhlasia so skutočnosťou, že z niektorých z týchto úverov by sa počas svojej životnosti stali nesplácané úvery. Tvrdia však, že hodnotiaca spoločnosť neposkytla nijaký základ pre predpoklad uvedený v ocenení 3, podľa ktorého by v prípade platobnej neschopnosti došlo k „výraznému nárastu“ nových omeškaní.

179    Žalobkyne odkazujú na výňatok z tabuľky uvedenej v ocenení 3 obsahujúci zhrnutie stratégie uplatnenej hodnotiacou spoločnosťou na speňaženie aktív banky Banco Popular, podľa ktorej „bude portfólio splácaných úverov likvidované až do konca obdobia likvidácie vzhľadom na ich návratnosť, výrazné zvýšenie miery predčasného splatenia a nové omeškania s platbami, po ktorých nasleduje konečný prevod zostávajúceho portfólia“.

180    Z toho vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť spomenula výrazné zvýšenie miery predčasného splatenia splácaných úverov, a nie nové omeškania s platbami zostávajúcich splácaných úverov.

181    Preto stačí uviesť, ako to urobila SRB, že toto tvrdenie žalobkýň je založená na nesprávnom výklade ocenenia 3.

182    Tretiu výhradu preto treba zamietnuť.

4)      O štvrtej výhrade týkajúcej sa diskontnej sadzby pri prevode zostatku portfólia splácaných úverov.

183    Žalobkyne uvádzajú, že v rámci hypotetického scenára likvidácie v trvaní siedmich rokov uplatnila hodnotiaca spoločnosť diskontnú sadzbu pri prevode zostatku portfólia splácaných úverov („rump“) v rozmedzí od 5,1 % v prípade najlepšieho predpokladu a 6,1 % v prípade najhoršieho predpokladu, pričom tento rozdiel vo výške 1 % nevysvetlila.

184    V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť uviedla, že diskontná sadzba uplatnená na konci obdobia likvidácie v každom scenári odrážala miery návratnosti požadované na španielskom trhu pre jednotlivé kategórie aktív na základe prognózy rizikového profilu v čase likvidácie v čase likvidácie, čo si vyžadovalo vykonanie úprav. Hodnotiaca spoločnosť uviedla, z akých skutočností vychádzala pri vykonaní týchto úprav. Vysvetlila, že rôzne diskontné sadzby použité v rôznych scenároch likvidácie odrážali vývoj kombinácie rôznych kategórií aktív v portfóliu a ich predpokladaných diskontných sadzieb.

185    Stačí však konštatovať, že tieto vysvetlenia, ktoré žalobkyne nespochybňujú, sú dostatočné na odôvodnenie, prečo boli zohľadnené diskontné sadzby z prevodu zostávajúcej časti portfólia splácaných úverov, ktoré sú v každom alternatívnom časovom scenári v prípade najlepšieho a najhoršieho predpokladu odlišné.

186    Okrem toho, pokiaľ ide o odkaz žalobkýň na ich znalecký posudok, ktorý predpokladá maximálnu diskontnú sadzbu vo výške 5 %, je potrebné uviesť, že z vyššie uvedených bodov 66 až 70 je zrejmé, že porovnanie s analýzou vykonanou v znaleckom posudku žalobkýň nie je relevantné na účely určenia, či sa hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 dopustila zjavne nesprávnych posúdení.

187    Z toho vyplýva, že štvrtá výhrada musí byť zamietnutá.

188    Z analýzy druhej časti vyplýva, že žalobkyne neuviedli tvrdenia, ktoré by spôsobili neprijateľnosť posúdení hodnotiacej spoločnosti týkajúcich sa ocenenia portfólia splácaných úverov banky Banco Popular. Nepreukázali teda, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z týchto posúdení.

189    Druhú časť teda treba zamietnuť.

c)      O tretej časti týkajúcej sa ocenenia nesplácaných úverov

190    Žalobkyne tvrdia, že odhad návratnosti nesplácaných úverov v ocenení 3 s je založený na nekonzistentných a nedôvodných predpokladoch a je nezlučiteľný s referenčnými údajmi, čo viedlo k podhodnoteniu tejto návratnosti.

191    V prvom rade žalobkyne spochybňujú predpoklad uvedený v ocenení 3, že všetky nesplácané úvery budú predané do 18 mesiacov od likvidácie. Tvrdia, že portfólio zabezpečených nesplácaných úverov pozostáva predovšetkým z úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom, a preto sa jeho hodnota určuje na základe hodnoty podkladového nehnuteľného majetku. V ocenení 3 síce hodnotiaca spoločnosť údajne uznala, že hlavným kritériom ocenenia zabezpečených nesplácaných úverov je návratnosť súm získaných z predaja prevzatého majetku, nepostupovala však konzistentne, keď predpokladala odlišné optimálne obdobie prevodu nesplácaných úverov a nehnuteľného majetku.

192    V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť uviedla, že plánovaná stratégia likvidácie spočívala v prevode portfólia nesplácaných úverov v čo najkratšom čase, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu situácie banky a vzhľadom na „apetít“ španielskeho trhu vo vzťahu k týmto aktívam, čo bolo v súlade so skúsenosťami získanými pri likvidácii iných bánk. Domnievala sa, že nesplácané úvery by sa mali predať v decembri 2018, t. j. približne 18 mesiacov po riešení krízovej situácie, v troch alternatívnych scenároch v dĺžke 18 mesiacov, 3 rokov a 7 rokov.

193    V nadväznosti na pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov v rámci konania týkajúceho sa práva byť vypočutý, tvrdiac, že dlhšia lehota na prevod nesplácaných úverov by umožnila dosiahnuť vyšší výnos z prevodu, hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente uviedla, že pri vypracovaní ocenenia 3 bol zohľadnený predpoklad, že Banco Popular si nesplácané úvery ponechá počas dlhšieho obdobia. Trvala však na tom, že aj naďalej je najvhodnejšie načasovanie prevodu portfólia nesplácaných úverov v priebehu 18 mesiacov.

194    V tejto súvislosti mala hodnotiaca spoločnosť za to, že počas dlhšieho obdobia by bolo vyššie uspokojenie pohľadávok neisté, zatiaľ čo náklady spojené so zachovaním likvidačného tímu (vzhľadom na riziko spojené s odchodom kľúčových zamestnancov, ktoré by zvýšili úroveň možnej neefektívnosti), ako aj ďalšie faktory, ako napríklad neochota dlžníkov nesplácajúcich svoje záväzky začať rokovania s platobne neschopnou bankou, boli istejšie. Okrem toho hodnotiaca spoločnosť uviedla, že aj dlhšia lehota zvyšuje makroekonomické riziko, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že v druhej polovici roka 2017 existoval aktívny trh s nesplácanými úvermi, a domnievala sa, že je málo pravdepodobné, že by chcel likvidátor uvažovať o priaznivých podmienkach pretrvávajúcich počas dlhého obdobia (najmä v kontexte potenciálne výrazných makroekonomických otrasov, ktoré by mohli nasledovať po likvidácii banky Banco Popular). Preto dospel k záveru, že prevod v relatívne krátkej dobe je v konečnom dôsledku výhodnejší a nebude mať za následok problémy s kapacitou kupujúceho, ktoré by mali vplyv na úroveň dosiahnutého speňaženia.

195    V napadnutom rozhodnutí SRB tieto vysvetlenia hodnotiacej spoločnosti spomenula a schválila ich.

196    Okrem toho treba uviesť, že v objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť vysvetlila, že pokiaľ ide o metodiku použitú v ocenení 3, zvolila dynamický scenár, ktorý je definovaný ako metóda, ktorá stanovuje rôzne okamihy speňažovania v priebehu likvidácie a ktorá následne stanovuje hodnotu aktív najmä podľa okamihu speňaženia. Uviedla tak, že pre každý z alternatívnych časových scenárov zvážila optimálnu stratégiu a obdobie na prevod s cieľom maximalizovať speňaženie rôznych kategórií aktív v závislosti od ich základnej povahy a likvidity.

197    Žalobkyne však neuvádzajú žiadne tvrdenie, ktoré by túto metodiku spochybnilo.

198    Hoci 66,6 % portfólia nesplácaných úverov banky Banco Popular bolo zabezpečených nehnuteľným majetkom, tieto úvery a nehnuteľný majetok nepatria do rovnakej kategórie aktív a ich prevod v rámci likvidácie sa neriadi rovnakou stratégiou.

199    Skutočnosť, že hodnota zabezpečených nesplácaných úverov je zabezpečená hodnotou zabezpečenia nehnuteľnosťou, predstavuje nepochybne hlavný faktor pri ich ocenení. Nie je však relevantné, pokiaľ ide o otázku, aká je najvhodnejšia lehota na maximalizáciu vymoženia týchto úverov.

200    V dôsledku toho žalobkyne nemôžu tvrdiť, že existuje nekonzistentnosť vyplývajúca z toho, že je zohľadnené rozdielne obdobie na prevod nesplácaných úverov a nehnuteľného majetku.

201    Žalobkyne neuvádzajú žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť vysvetlenia poskytnuté v objasňujúcom dokumente uvedené v bode 194 vyššie, uvádzajúce dôvody, pre ktoré maximalizácia vymoženia týchto úverov predpokladala ich rýchly prevod po začatí likvidácie.

202    Žalobkyne sa totiž pri ich tvrdení, že dlhšie obdobie na prevod by umožnilo vyššie vymoženie, uspokojili s poukázaním na údajné rozdiely v prístupe hodnotiacej spoločnosti pri prevode portfólia nesplácaných úverov a pri prevode nehnuteľného majetku, pokiaľ ide o makroekonomické riziká, alebo uviedli, že ich znalci majú odlišný názor na náklady na zachovanie portfólia nesplácaných úverov a na neochotu dlžníkov nesplácajúcich svoje záväzky rokovať. Porovnanie s ocenením nehnuteľného majetku, ani porovnanie s ocenením obsiahnutým v ich znaleckom posudku, však nie je spôsobilé preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila znalecká spoločnosť tým, že zohľadnila 18‑mesačné obdobie prevodu.

203    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že odhad návratnosti nesplácaných úverov nie je v súlade s referenčnými údajmi. Tvrdia, že vnútorná miera návratnosti (IRR) vo výške 16 % uvedená v ocenení 3 je neprimerane vysoká, čo malo za následok zníženie ceny portfólia nesplácaných úverov.

204    Tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť odmietla skutočné údaje o trhu týkajúce sa IRR, pričom vychádzala z „nižšej kvality“ postupu prevodu a z neschopnosti likvidátora „poskytnúť vyhlásenia a záruky“. Tieto tvrdenia predpokladajú, že likvidátor vykonáva likvidáciu, čím porušil požiadavky zákona č. 22/2003. Navyše štúdie trhu vykonané ich znalcami preukazujú, že chýbajúce vyhlásenia a záruky majú na IRR obmedzený vplyv.

205    V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť uviedla:

„IRR: predpokladali sme, že investori v ťažkostiach, ktorí majú záujem o tento typ portfólia [zabezpečených nesplácaných úverov], by požadovali IRR v rozmedzí od 16 % v prípade najvyššieho predpokladu a 20 % v prípade najnižšieho predpokladu, ktoré sú vyššie ako tie, ktoré pozorujeme na trhu, vzhľadom na skutočnosť, že prevod portfólia nesplácaných úverov v prípade likvidačného scenára by musel zohľadniť:

–        očakávanú nižšiu kvalitu postupov a informácií poskytovaných potenciálnym kupujúcim,

–        neschopnosť predávajúceho (likvidátora) poskytnúť v zmluve o prevode vyhlásenia a záruky.“

206    Na jednej strane stačí uviesť, že hodnotiaca spoločnosť netvrdila, že nedostatok informácií možno pripísať likvidátorovi alebo že predpokladá čo i len najmenšie pochybenie v správe zo strany likvidátora. Na druhej strane sa žalobkyne uspokojili s prevzatím stanoviska svojich znalcov v nadväznosti na údajné prieskumy trhu, ktoré vykonali, bez toho, aby bolo uvedené akékoľvek spresnenie, pokiaľ ide o povahu týchto prieskumov alebo ich výsledok. Tieto tvrdenia treba preto zamietnuť.

207    Okrem toho, ako uvádza SRB, skutočné údaje o trhu nemôžu slúžiť ako referenčné údaje v rámci hypotetického konkurzného konania a vyžadujú si úpravy, aby sa zohľadnili najmä administratívne ťažkosti spojené s likvidáciou.

208    Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že SRB a hodnotiaca spoločnosť sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o ocenenie nesplácaných úverov.

209    Z analýzy tretej časti vyplýva, že žalobkyne neuviedli tvrdenia, ktoré by spôsobili neprijateľnosť posúdení hodnotiacej spoločnosti týkajúcich sa ocenenia portfólia nesplácaných úverov banky Banco Popular. Nepreukázali teda, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z týchto posúdení.

210    Tretiu časť preto treba zamietnuť.

d)      O štvrtej časti týkajúcej sa ocenenia nehnuteľného majetku

211    Žalobkyne tvrdia, že ocenenie nehnuteľného majetku nepriamo vlastneného bankou Banco Popular, ktoré vykonala hodnotiaca spoločnosť, vychádza z nekonzistentných predpokladov, a že SRB sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení, ktoré viedli k podhodnoteniu vymoženia pohľadávok týkajúcich sa tohto majetku.

212    Tvrdia, že predpoklad použitý hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorého sa nehnuteľný majetok, ktorý nepriamo vlastní Banco Popular, t. j. dcérske spoločnosti pôsobiace v oblasti nehnuteľností, prevedie v skrátenej lehote 18 mesiacov bez ohľadu na predpokladaný scenár likvidácie, je v rozpore s jej ocenením týkajúcim sa nehnuteľného majetku priamo vlastneného bankou Banco Popular, ktorého prevod je rozložený na celé obdobie likvidácie s cieľom maximalizovať vymoženie pohľadávok.

213    Tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť nevyčíslila a SRB nezohľadnila návratnosť dosiahnuteľnú počas dlhšieho obdobia prevodu, ktoré by zodpovedalo obdobiu, zohľadnenému v prípade nehnuteľného majetku v priamom vlastníctve banky Banco Popular. Na základe svojho znaleckého posudku spochybňujú dôvody uvedené hodnotiacou spoločnosťou v objasňujúcom dokumente, pre ktoré sa domnievala, že dlhšie obdobie na prevod dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností neumožňovalo maximalizovať vymoženie pohľadávok.

214    V napadnutom rozhodnutí SRB uviedla, že niektorí dotknutí akcionári a veritelia v konaní týkajúcom sa práva byť vypočutý tvrdili, že stratégia likvidácie navrhnutá hodnotiacou spoločnosťou pre dcérske spoločnosti pôsobiace v oblasti nehnuteľností bola neprimeraná a nezlučiteľná s informáciami obsiahnutými v ocenení 3 týkajúcimi sa nehnuteľného majetku priamo vlastneného bankou Banco Popular. Tvrdili, že objem speňaženia sa maximalizuje vďaka riadnemu predaju majetku počas celého obdobia likvidácie a že lehota 18 mesiacov bola zbytočne skrátená, čo viedlo k významnému podhodnoteniu vymoženia pohľadávok.

215    SRB uviedla, že ako je vysvetlené v objasňujúcom dokumente, v prípade dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností považovala hodnotiaca spoločnosť za optimálnu stratégiu speňaženia prevod dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností počas prvých 18 mesiacov likvidácie, pričom by pokračovali v činnosti. SRB uviedla, že skutočnosť, že dcérske spoločnosti pôsobiace v oblasti nehnuteľností sa považujú za podniky s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti a nielen za vlastníkov nehnuteľností umožňuje, aby sa tieto dcérske spoločnosti po prevode speňažili rýchlejšie a organizovanejšie, bez toho, aby došlo k narušeniu cien nehnuteľností alebo nasýteniu kapacity trhu. Dodala, že hoci hodnotiaca spoločnosť zvažovala iné stratégie vrátane toho, že by si Banco Popular ponechala subjekty a sama stanovila hodnotu aktív alebo že by predaj rozložila na dlhšie obdobie, tieto stratégie by predstavovali zložitejší a kapitálovo náročnejší proces, viedli by k vzniku dodatočných nákladov a rizík, ktoré by likvidátor nebol ochotný prijať bez istoty vyšších výnosov.

216    V tejto súvislosti hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente spresnila dôvody, pre ktoré pri ocenení 3 nepoužila stratégiu prevodu dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností počas dlhšieho obdobia. Hodnotiaca spoločnosť uviedla:

„[P]ri vypracovaní [ocenenia 3] sme zvažovali aj iné stratégie vrátane toho, že by si spoločnosť Banco Popular ponechala subjekty a sama by vypočítala aktíva za dlhšie obdobie alebo by sa predaj rozložil na dlhšie obdobie; išlo by však o potenciálne náročnejší proces z hľadiska kapitálu a z hľadiska zložitejšej správy, najmä s ohľadom na likvidáciu banky Banco Popular. Konkrétne, vzhľadom na to, že subjekty môžu potrebovať financovanie do momentu predaja aktív, a to aj v súvislosti so zlyhaním banky Banco Popular a možným makroekonomickým vplyvom na hodnotu aktív, takáto stratégia by vystavovala likvidátora dodatočnému riziku (aj z prevádzkového hľadiska), ktoré by podľa nášho názoru likvidátor nebol ochotný akceptovať. Okrem toho, vzhľadom na dodatočné náklady a riziká sme dospeli k záveru, že dlhšia lehota na predaj týchto subjektov by mohla mať negatívny vplyv na vymožiteľnú sumu vzhľadom na možný vplyv procesu likvidácie materskej spoločnosti na správu týchto subjektov. Okrem toho ak by až do ukončenia harmonogramu likvidácie nedošlo k predaju dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností, došlo by k nárastu nákladov na likvidáciu, ako aj nákladov na správu a prevádzku, a nie nevyhnutne výšky vymožených pohľadávok.“

217    Z toho vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť vysvetlila, že vzhľadom na to, že navrhovala predaj dcérskych spoločností banky Banco Popular pôsobiacich v oblasti nehnuteľností ako podnikov s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, a nie ako nepriamo vlastnený nehnuteľný majetok, predaj počas obdobia dlhšieho ako 18 mesiacov by neumožnil maximalizáciu vymoženia pohľadávok.

218    V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že odôvodnenia predložené hodnotiacou spoločnosťou sa vzťahovali tak na nehnuteľný majetok nepriamo vlastnený bankou Banco Popular, ako aj na nehnuteľný majetok, ktorý vlastnila priamo. Spochybňujú, že by správa nepriamo vlastneného nehnuteľného majetku viedla k vzniku dodatočných nákladov, keďže podľa ich znalcov by likvidátor využíval odborné vedomosti dcérskych spoločností pôsobiacich na trhu nehnuteľností, ktoré by mu pomohli riadiť riziko spojené s nehnuteľným majetkom. Uvádzajú, že si nie sú vedomé špecifických požiadaviek na financovanie, na ktoré sa odvoláva hodnotiaca spoločnosť.

219    Treba uviesť, že tieto tvrdenia nie sú dostatočné na spochybnenie vysvetlení poskytnutých SRB a hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorých by predaj dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností ako nepriamo vlastneného nehnuteľného majetku počas dlhšieho obdobia zvýšil náklady spojené s fungovaním týchto dcérskych spoločností, ako aj náklady spojené s likvidáciou a riziká, najmä s ohľadom na riziko nasýtenia trhu s nehnuteľnosťami, a teda neumožňoval maximalizáciu vymoženia pohľadávok.

220    Okrem toho tvrdenia žalobkýň nepreukazujú, že sa hodnotiaca spoločnosť dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zvážila predaj dcérskych spoločností banky Banco Popular pôsobiacich v oblasti nehnuteľností ako podnikov s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti. Skutočnosť, že podľa ich znaleckého posudku prichádzala do úvahy iná stratégia, a to predaj týchto dcérskych spoločností ako nepriamo vlastneného nehnuteľného majetku, nepostačuje na to, aby spôsobila neprijateľnosť predpokladu, z ktorého vychádzala hodnotiaca spoločnosť.

221    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 196 a 197 vyššie, žalobkyne nespochybňujú metodiku oceňovania uplatnenú hodnotiacou spoločnosťou, podľa ktorej zvážila optimálnu stratégiu a obdobie na predaj s cieľom maximalizovať speňaženie rôznych kategórií aktív v závislosti od ich základnej povahy a ich likvidity.

222    Žalobkyne tak nemôžu platne tvrdiť, že zohľadnenie odlišných období prevodu pre dve rôzne kategórie aktív, a to pre dcérske spoločnosti pôsobiace v oblasti nehnuteľností ako podniky s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti a nehnuteľný majetok priamo vlastnený bankou Banco Popular, je rozporuplné.

223    Okrem toho, keďže hodnotiaca spoločnosť odôvodnila, prečo by predaj dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností ako nepriamo vlastneného nehnuteľného majetku neumožňoval dosiahnuť vyššie vymoženie pohľadávok, žalobkyne jej nesprávne vytýkajú, že nevyčíslila výnosy vyplývajúce z takého predpokladu.

224    Napokon treba uviesť, že tvrdenia žalobkýň, ako aj znalecký posudok, o ktoré sa opierajú a ktoré majú preukázať, že hodnotiaca spoločnosť mala zohľadniť dlhšie obdobie prevodu, sú založené na predpoklade prevodu dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností ako nehnuteľného majetku nepriamo vlastneného bankou Banco Popular. Tieto tvrdenia teda nemôžu spochybniť posúdenie hodnotiacej spoločnosti týkajúce sa doby prevodu dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností ako podnikov s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti.

225    V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobkyne netvrdia, že v prípade prevodu dcérskych spoločností banky Banco Popular pôsobiacich v oblasti nehnuteľností ako podnikov s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti bolo nesprávne zohľadniť obdobie prevodu v dĺžke 18 mesiacov.

226    Z toho vyplýva, že žalobkyne neuviedli tvrdenia, ktoré by spôsobili neprijateľnosť posúdení hodnotiacej spoločnosti týkajúcich sa ocenenia dcérskych spoločností banky Banco Popular pôsobiacich v oblasti nehnuteľností. Nepreukázali teda, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z týchto posúdení.

227    Štvrtú časť je preto treba zamietnuť.

e)      O piatej časti týkajúcej sa ocenenia právnych rizík

228    Žalobkyne tvrdia, že odhad právnych rizík v ocenení 3 obsiahnutý vo veľmi širokom rozpätí od 1,8 miliardy eur v najlepšom prípade do 3,5 miliardy eur v najhoršom prípade vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávnych posúdení a viedol k svojvoľnému nadhodnoteniu rezerv na právne riziká, ako aj k zníženiu úrovne vymoženia pohľadávok.

229    V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť vysvetlila svoj všeobecný prístup k oceneniu právnych rizík. Uviedla, že overila účtovnú závierku banky Banco Popular a spolu s interným právnym oddelením banky preskúmala, či je potrebné odhady prehodnotiť alebo či by v prípade likvidácie banky mohli vzniknúť ďalšie nároky. Vysvetlila, že opätovne vyčíslila právne riziká uvedené v účtovnej závierke tak, že na základe informácií poskytnutých bankou použila svoje vlastné predpoklady a prípadne zohľadnila existujúcu judikatúru. Poznamenala, že vyhlásenie konkurzu nebráni účastníkom konania v uplatňovaní nových nárokov a že jej skúsenosti z iných situácií ukazujú, že v scenári likvidácie sa môžu vyskytnúť potenciálne významné dodatočné nároky, ktoré sa doteraz nepredpokladali, keďže klienti, veritelia alebo akcionári sa snažia maximalizovať svoje vyhliadky na vymoženie pohľadávok. Tiež spresnila, že rovnako ako v každom súdnom konaní nie je možné predvídať, akým spôsobom súdy rozhodnú o uplatnených nárokoch, najmä o tých, ktoré sú v danom čase čisto hypotetické. Za týchto okolností sa domnievala, že jej analýza môže predstavovať obozretné posúdenie prípadných právnych rizík na účely ocenenia.

230    Pokiaľ ide o použitú metodiku a predpoklady, hodnotiaca spoločnosť vysvetlila, že vychádzala z predpokladu, že hlavné právne riziká boli zahrnuté do účtovnej závierky banky Banco Popular a že preskúmala predpoklady formulované bankou a opätovne vypočítala potenciálnu sumu, ktorá by mohla byť predmetom nárokov. Spresnila, že riziko týkajúce sa nárokov súvisiacich s navýšením kapitálu zahrnula do svojej analýzy v scenári likvidácie na základe svojich vedomostí z tohto odvetvia.

231    Hodnotiaca spoločnosť ďalej vysvetlila metodiku, ktorú použila na ocenenie jednotlivých kategórií právnych rizík, konkrétne podmienok hypotekárnych úverov stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu, povinne prevoditeľných dlhopisov, poplatkov spojených s hypotekárnymi úvermi, zvýšení základného imania banky Banco Popular v rokoch 2012 a 2016 a záruk za developerskú činnosť v oblasti nehnuteľností.

232    V prvom rade žalobkyne tvrdia, že prístup hodnotiacej spoločnosti nie je v súlade so španielskym právom. Opierajúc sa o svedeckú výpoveď A pripojenú k žalobe tvrdia, že v rámci bežného konkurzného konania podľa španielskeho práva likvidátor vo všeobecnosti nevytvára rezervy na už uplatnené nároky alebo na potenciálne nároky voči subjektu v likvidácii. Španielske právo bráni likvidátorovi, aby uvažoval o výsledkoch nárokov, ktoré nie sú konkretizované, aby nepoškodzoval existujúcich veriteľov. Likvidátor by výnimočne mohol vytvoriť rezervu zodpovedajúcu hodnote už uplatneného nároku, ak by sa domnieval, že je veľmi pravdepodobné, že mu bude vyhovené, ale v súlade so svojou povinnosťou maximalizovať vymoženie pohľadávok pre existujúcich veriteľov by neposudzoval nároky, ktoré ešte neboli uplatnené.

233    V tejto súvislosti stačí konštatovať, že toto tvrdenie žalobkýň sa zakladá len na tvrdeniach ich svedka, A, ktorý výslovne neuvádza žiadne ustanovenie španielskej právnej úpravy.

234    Okrem toho, ako uvádza SRB, článok 87 ods. 4 zákona č. 22/2003 stanovuje:

„Ak sa konkurzný súd domnieva, že je pravdepodobné, že sa uplatní rozväzovacia podmienka alebo prípadná pohľadávka bude potvrdená, môže na návrh účastníka konania prijať ochranné opatrenia na vytvorenie rezerv z konkurznej podstaty, poskytnutie záruk účastníkmi konania a akékoľvek iné opatrenie, ktoré považuje v konkrétnom prípade za vhodné.“

235    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, zákon č. 22/2003 neobmedzuje možnosť likvidátora vo výnimočnom prípade zohľadniť nároky, ak sa domnieva, že je „veľmi pravdepodobné“, že im bude vyhovené.

236    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť opätovne vypočítala výšku rezerv na právne riziká, ktoré už boli stanovené v účtovnej závierke banky Banco Popular, nie na základe už uplatnených nárokov, ale na základe svojich skúseností alebo vlastných predpokladov. Nejde údajne o dostatočné odôvodnenie na odmietnutie účtovnej závierky banky Banco Popular. Zatiaľ čo v ocenení 2 hodnotiaca spoločnosť uviedla, že na posúdenie pravdepodobnosti vyhovenia nárokom je potrebné právne stanovisko, nič v ocenení 3 nenaznačuje, že také stanovisko získala.

237    Po prvé treba uviesť, že ako uviedla SRB v napadnutom rozhodnutí, hodnotiaca spoločnosť uviedla v ocenení 3 a v objasňujúcom dokumente, že uskutočnila konzultácie s právnym oddelením banky Banco Popular a spoločne s ním preskúmala, či je potrebné revidovať odhady obsiahnuté v účtovnej závierke alebo či v prípade likvidácie môžu byť uplatnené dodatočné nároky.

238    Navyše z ocenenia 3 vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť pri oceňovaní vychádzala z uplatniteľnej španielskej právnej úpravy. Žalobkyne pritom nespochybňujú, že hodnotiaca spoločnosť mala schopnosti potrebné na účinné vykonanie ocenenia 3 v zmysle článku 38 bodu 1 delegovaného nariadenia 2016/1075, čo zahŕňa aj právne znalosti.

239    Žalobkyne preto nemôžu tvrdiť, že na vypracovanie ocenenia 3 bolo potrebné ďalšie právne stanovisko.

240    Po druhé, pokiaľ ide o skutočnosť, že odhady hodnotiacej spoločnosti sa líšia od výšky rezerv uvedených v účtovnej závierke banky Banco Popular, SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla, že z objasňujúceho dokumentu vyplýva, že účtovné kritériá uplatnené bankou Banco Popular na výpočet rezerv na právne riziká na základe predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti sa v rámci konkurzného konania neuplatnia.

241    V tejto súvislosti hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente vysvetlila, že účtovné kritériá uplatňované bankou Banco Popular na výpočet rezerv na právne riziká mimo konkurzného konania sa líšia od kritérií uplatnených na výpočet, ktorý sa má vykonať v rámci scenára likvidácie, a že účtovné kritériá sa v prípade konkurzu neuplatnia. Okrem toho uviedla, že vytvorenie účtovnej rezervy nemá za následok osobitné práva v poradí veriteľov v prípade likvidácie a neuprednostňuje týchto veriteľov pri vymáhaní akejkoľvek sumy. Uviedla, že v dôsledku toho by výška rezerv vypočítaná bankou Banco Popular v jej účtovnej závierke bola pravdepodobne iná, keďže výška rezerv banky Banco Popular neodráža scenár likvidácie.

242    Okrem toho hodnotiaca spoločnosť tiež uviedla, že začatie bežného konkurzného konania by mohlo viesť k vzniku ďalších nárokov, ktoré by mohli uplatniť veritelia, ktorí by chceli maximalizovať ich výnos pred skončením likvidácie.

243    Z toho vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť dostatočne vysvetlila, prečo sa pri hodnotení právnych rizík v rámci scenára likvidácie v ocenení 3 odchýlila od účtovnej závierky banky Banco Popular a vychádzala z vlastných odhadov.

244    V replike žalobkyne tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť nepodložila svoje tvrdenie, podľa ktorého sú odhady právnych rizík vyššie v prípade konkurzu než v prípade podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti. Podľa ich znalcov treba očakávať, že v prípade konkurzu bude odhad nižší.

245    Stačí konštatovať, že okrem vysvetlenia uvedeného v bode 242 vyššie hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 uviedla, že likvidácie vo všeobecnosti vedú k vzniku veľkých sporov a nárokov založených na predpokladoch, ktoré je ťažké predvídať. Ako bolo uvedené v bode 229 vyššie, vysvetlila, že podľa jej skúseností sa v scenári likvidácie mohli vzniknúť potenciálne významné a doteraz nepredvídané dodatočné pohľadávky s cieľom maximalizovať vyhliadky na vymoženie pohľadávok.

246    Okrem toho v ocenení 3 poskytla hodnotiaca spoločnosť konkrétne vysvetlenia týkajúce sa rizika nárastu uplatnených nárokov pre každú kategóriu právnych rizík. Napríklad pokiaľ ide o podmienky stanovujúce minimálnu úrokovú sadzbu hypotekárnych úverov, zohľadnila nadobudnutie účinnosti nových právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v roku 2018.

247    Z toho vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť dostatočne odôvodnila prečo v ocenení 3 odhadla vyššie rezervy na právne riziká, než sú rezervy vyplývajúce z účtovnej závierky banky Banco Popular.

248    V treťom rade žalobkyne spochybňujú odhady rezerv na právne riziká týkajúce sa zvýšení základného imania banky Banco Popular v rokoch 2012 a 2016.

249    V ocenení 3 hodnotiaca spoločnosť pripomenula, že Banco Popular pristúpila k dvom zvýšeniam základného imania, a to v novembri 2012 a v máji 2016, v každom prípade o 2,5 miliardy eur. Poznamenala, že prípad Bankia vytvoril precedens v tom, ako môžu akcionári hľadať možné chyby alebo opomenutia v pôvodnom prospekte na zvýšenie základného imania ako základ pre uplatnenie nároku, ktorý by v prípade, že mu bude vyhovené, umožnil akcionárovi získať od banky náhradu škody. S cieľom odhadnúť prípadné nároky vysvetlila, že zohľadnila na jednej strane najmä uplynutý čas, pričom spresnila, že premlčacia lehota vo vzťahu k zvýšeniu základného imania v roku 2012 ešte neuplynula, a jednak profil investorov na základe dostupných verejných informácií a akcionárskej štruktúry poskytnutej bankou Banco Popular.

250    V napadnutom rozhodnutí SRB uviedla, že niektorí dotknutí akcionári a veritelia predložili pripomienky, podľa ktorých boli nároky týkajúce sa zvýšenia základného imania v roku 2012 vzhľadom na čas, ktorý uplynul, veľmi málo pravdepodobné. Uviedla, že v objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť mala za to, že hoci sú potenciálne menej pravdepodobné ako nároky týkajúce sa zvýšenia základného imania v roku 2016, nemožno ich uplatnenie úplne vylúčiť. Konkrétne podľa hodnotiacej spoločnosti mohli byť nároky vo vzťahu k zvýšeniu základného imania banky Banco Popular v roku 2012 uplatnené z dôvodu prípadných chýb alebo opomenutí v pôvodnom prospekte zvýšenia základného imania a táto možnosť nemohla byť vylúčená vzhľadom na skutočnosť, že ešte neuplynula premlčacia lehota. SRB uviedla, že v dôsledku toho hodnotiaca spoločnosť dospela k záveru, že hoci boli nároky týkajúce sa zvýšenia základného imania v roku 2012 vzhľadom na uplynutý čas veľmi málo pravdepodobné, nemohli byť vylúčené.

251    Treba uviesť, že hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente spresnila, že pri stanovení najlepšej hypotézy týkajúcej sa ohodnotenia rezerv na právne riziká predpokladala, že takéto nároky nevzniknú.

252    Po prvé, pokiaľ ide o právne riziká spojené so zvýšením základného imania v roku 2016, žalobkyne uvádzajú, že ich znalci odhadli, že spravodlivá, obozretná a primeraná rezerva predstavovala 1,1 miliardy eur na základe odhadu vypracovaného spoločnosťou Ernst & Young pre spoločnosť Bankia a odhadu, ktorý vypracovala spoločnosť Banco Santander.

253    Stačí konštatovať, že podľa bodov 67 až 70 vyššie toto tvrdenie, ktorým žalobkyne len odkazujú na výpočet vykonaný v ich znaleckom posudku, nie je relevantné na preukázanie existencie zjavne nesprávneho posúdenia v ocenení 3.

254    Po druhé, pokiaľ ide o právne riziká spojené so zvýšením základného imania v roku 2012, žalobkyne sa domnievajú, že v prípade najlepšieho, ako aj najhoršieho predpokladu by ich výška mala byť nulová, keďže nároky boli vzhľadom na uplynutý čas veľmi málo pravdepodobné a podľa svedeckej výpovede A by likvidátor nebol oprávnený vytvárať rezervy na takéto pohľadávky.

255    V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že z bodov 234 a 235 vyššie vyplýva, že likvidátor má možnosť zohľadniť prípadné pohľadávky a že toto tvrdenie už bolo zamietnuté.

256    Žalobkyne neuvádzajú tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť vysvetlenia uvedené v bode 250 vyššie, ktoré poskytla hodnotiaca spoločnosť a schválila SRB, ktoré by odôvodňovali, že nároky vo vzťahu k zvýšeniu základného imania v roku 2012 by mohli vzniknúť aj po likvidácii banky Banco Popular.

257    V tejto súvislosti skutočnosť, ktorú uviedli žalobkyne, že hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente pripustila, že možnosť uplatnenia nárokov súvisiacich so zvýšením základného imania v roku 2012 bola menej pravdepodobná ako v prípade nárokov z roku 2016, nepostačuje na to, aby spôsobila neprijateľnosť predpokladu, z ktorého vychádzala hodnotiaca spoločnosť, že nároky vo vzťahu k zvýšeniu základného imania v roku 2012 nemohli byť úplne vylúčené.

258    Okrem toho žalobkyne nemôžu tvrdiť, že výška rezervy na právne riziká v súvislosti so zvýšením základného imania v roku 2012, ktorá bola zohľadnená v ocenení 3 v rámci najhoršieho predpokladu, z dôvodu porovnania celkovej výšky rezerv na právne riziká podľa najlepšieho a najhoršieho predpokladu obsiahnutého v ocenení 3, bola podstatná a zjavne nesprávna. Táto celková suma totiž zahŕňa ocenenie všetkých kategórií právnych rizík uvedených v bode 231 vyššie.

259    Žalobkyne teda neuviedli žiadne tvrdenie, ktoré by spôsobilo neprijateľnosť posúdenia hodnotiacej spoločnosti, podľa ktorého výška rezerv na právne riziká týkajúcich sa zvýšenia základného imania v roku 2012 nemusí byť v prípade najhoršieho predpokladu nulová.

260    V štvrtom rade žalobkyne až v replike po prvýkrát tvrdia, že podľa účtovnej závierky banky Banco Santander za rok 2020 bola rezerva týkajúca sa podmienok stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu, ktorú uviedla Banco Popular vo svojej účtovnej závierke, správna a že zvýšenie tejto rezervy vykonané hodnotiacou spoločnosťou nebolo odôvodnené.

261    Stačí rovnako ako SRB konštatovať, že toto tvrdenie týkajúce sa podmienok stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu bolo po prvýkrát uvedené v štádiu repliky a že vzhľadom na to, že nepredstavuje rozšírenie žalobného dôvodu uvedeného v žalobe a žalobkyne neuviedli žiadnu právnu alebo skutkovú okolnosť, ktorá by vyšla najavo v priebehu konania, je neprípustné podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku. V každom prípade toto tvrdenie založené na skutkových okolnostiach, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia, nemôže spôsobiť neprijateľnosť predpokladov, ktoré hodnotiaca spoločnosť uviedla v ocenení 3.

262    Okrem toho žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd vykonal dôkazné prostriedky, prostredníctvom ktorých by SRB umožnila Všeobecnému súdu preskúmať spis a zaviesť primerané záruky, ktoré by umožnili ich zástupcovi do tohto spisu nahliadnuť.

263    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na to, aby mohol Všeobecný súd posúdiť užitočnosť opatrení na zabezpečenie priebehu konania, je potrebné, aby účastník konania, ktorý to navrhuje, označil požadované dokumenty a aby Všeobecnému súdu oznámil aspoň minimálne dôvody, ktoré by potvrdili užitočnosť týchto dokumentov pre prebiehajúce konanie (pozri rozsudky z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, C‑474/09 P až C‑476/09 P, neuverejnený, EU:C:2011:522, bod 92 a citovanú judikatúru a z 20. marca 2019, Hércules Club de Fútbol/Komisia, T‑766/16, EU:T:2019:173, bod 29 a citovanú judikatúru).

264    Stačí uviesť, že žalobkyne neuvádzajú, aké informácie požadujú predložiť, ani to, aký by bol ich prínos. Treba konštatovať, že návrh žalobkýň nie je dostatočne presný, a preto mu nemožno vyhovieť.

265    Z toho vyplýva, že žalobkyne neuviedli tvrdenia, ktoré by spôsobovali neprijateľnosť posúdení hodnotiacej spoločnosti týkajúcich sa ocenenia právnych rizík. Nepreukázali teda, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z týchto posúdení.

266    Piatu časť preto treba zamietnuť.

267    Na záver prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že bolo porušené ich právo vlastniť majetok. Tvrdia, že z ich tvrdení uvedených v piatich častiach tohto žalobného dôvodu vyplýva, že záver napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého im nevzniká nárok na vyplatenie žiadnej náhrady, nepredstavuje spravodlivé odškodnenie. Podľa dôkazov, ktoré predložili, získali v bežnom konkurznom konaní vymoženie celej sumy alebo aspoň podstatnej časti ich pohľadávok.

268    Keďže päť častí prvého žalobného dôvodu bolo zamietnutých, stačí konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že im nevyplatí náhradu. Nemôžu teda platne tvrdiť, že toto rozhodnutie porušuje ich právo vlastniť majetok.

269    Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.

3.      O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že určila hodnotiacu spoločnosť za nezávislého hodnotiteľa

270    Žalobkyne tvrdia, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rozpore s článkom 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 poverila hodnotiacu spoločnosť vykonaním ocenenia 3. Po prvé tvrdia, že SRB nepreskúmala nezávislosť hodnotiacej spoločnosti. Po druhé sa domnievajú, že hodnotiaca spoločnosť v každom prípade nebola nezávislým hodnotiteľom v zmysle článku 38 delegovaného nariadenia 2016/1075.

a)      O prvej časti založenej na tom, že SRB nepreskúmala nezávislosť hodnotiacej spoločnosti

271    Žalobkyne tvrdia, že SRB preniesla svoju povinnosť overiť nezávislosť hodnotiacej spoločnosti na samotnú hodnotiacu spoločnosť, čo je v rozpore s článkom 41 delegovaného nariadenia 2016/1075. SRB neposkytla podrobnosti o interných overeniach konfliktov záujmov, ktoré požadovala od hodnotiacej spoločnosti, ani o dostatočných zárukách, ktoré uplatnila hodnotiaca spoločnosť, ani o profesijných normách, ktorými sa riadila, ani o dohľade, ktorý vykonávala, aby sa uistila, že nevznikne žiadny významný skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý mohol ovplyvniť alebo by sa mohlo rozumne očakávať, že ovplyvní úsudok hodnotiacej spoločnosti v priebehu tohto procesu.

272    SRB podľa článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 zabezpečuje, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba uvedená v odseku 1 tohto článku, teda osoba nezávislá od akéhokoľvek verejného orgánu, vrátane SRB a vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od dotknutého subjektu.

273    V priebehu verejného obstarávania, ktoré viedlo k uzatvoreniu osobitnej zmluvy s hodnotiacou spoločnosťou uvedenej v bode 4 vyššie, táto spoločnosť 18. mája 2017 predložila SRB vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov vo vzťahu k banke Banco Popular. Dňa 22. mája 2017 hodnotiaca spoločnosť predložila vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov uvedené v jej „návrhu poskytovania poradenských a asistenčných služieb týkajúcich sa ekonomického a finančného ocenenia v rámci časti 2 (SRB/OP/1/2015)“, v ktorom uviedla služby, ktoré poskytla banke Banco Popular.

274    Dňa 23. mája 2017, ku dňu svojho určenia za hodnotiteľa, predložila aj vyhlásenie o jej nezávislosti v súlade s delegovaným nariadením 2016/1075, v ktorom najmä uviedla, že pozná právne požiadavky, a že v prípade potreby boli prijaté vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ani ona, ani žiadny člen tímu navrhnutého na plnenie osobitnej zmluvy nemali podstatný záujem v zmysle článku 41 delegovaného nariadenia 2016/1075. Zaviazala sa prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek budúca služba poskytovaná iným stranám neohrozila jej nezávislosť. Uviedla, že akékoľvek doplnenie nových členov jej tímu bude podmienené dodržaním požiadaviek nezávislosti, ako aj podliehať schváleniu zo strany SRB.

275    Po tom, čo bola hodnotiaca spoločnosť 21. septembra 2017 a 11. apríla 2019 určená za hodnotiteľa, poskytla dodatočné vyhlásenia týkajúce sa jej nezávislosti v nadväznosti na doplnenie tímu pracujúceho na ocenení 3 o nových členov.

276    Okrem toho 18. decembra 2019 na žiadosť SRB v nadväznosti na pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov v rámci konania týkajúceho sa práva byť vypočutý predložila hodnotiaca spoločnosť nové vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov. Potvrdila, že 15. novembra 2019 so zreteľom na svoje systémy a kontroly bola a je na účely vypracovania ocenenia 3 nezávislá a že si nie je vedomá žiadnych konfliktov s inými činnosťami, ktoré vykonávala, ani žiadnych individuálnych konfliktov záujmov. Uviedla najmä služby, ktoré poskytla banke Banco Santander, a spresnila, že neexistuje súvislosť medzi týmito službami a službami, ktoré poskytla SRB na účely vykonania ocenenia 3 alebo vypracovania objasňujúceho dokumentu. Dodala, že neposkytla služby týkajúce sa posúdenia alebo finančné informácie o aktívach a pasívach, ktoré sú predmetom ocenenia 3.

277    V napadnutom rozhodnutí SRB konštatovala, že hodnotiaca spoločnosť bola nezávislá v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 20 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a v kapitole IV delegovaného nariadenia 2016/1075. Uviedla, že hodnotiaca spoločnosť bola vybraná na základe verejného obstarávania, v dôsledku čoho mala SRB za to, že má potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti, schopnosti, odborné znalosti a zdroje na vykonanie ocenenia 3 bez neprimeranej závislosti na dotknutom verejnom orgáne alebo banke Banco Popular v súlade s požiadavkami článku 38 bodu 1 a článku 39 delegovaného nariadenia 2016/1075. SRB sa domnievala, že hodnotiaca spoločnosť má vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť ocenenia, ktoré sa má vykonať, primerané ľudské a technické zdroje na vypracovanie ocenenia 3 v súlade s článkom 39 ods. 2 delegovaného nariadenia 2016/1075.

278    SRB navyše mala za to, že hodnotiaca spoločnosť bola právnym subjektom nezávislým od verejných orgánov a banky Banco Popular a v tejto súvislosti sa domnievala, že bola úplne nezávislá od SRB a nebola poverená každoročnými účtovnými prácami pre banku Banco Popular.

279    Napokon SRB uviedla, že pokiaľ ide o neexistenciu súčasných alebo potenciálnych podstatných spoločných záujmov alebo konfliktu záujmov v zmysle článku 41 delegovaného nariadenia 2016/1075, hodnotiaca spoločnosť vykonala interné overenie z hľadiska uplatniteľných odborných štandardov. Vzhľadom na výsledky tohto overovania mala hodnotiaca spoločnosť za to, že v súvislosti s jej určením za nezávislého hodnotiteľa nedošlo ku konfliktu záujmov. V tejto súvislosti SRB poukázala na jednotlivé vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov, ktoré poskytla hodnotiaca spoločnosť v priebehu verejného obstarávania a po jej poverení s cieľom zaručiť jej nezávislosť a nezávislosť členov jej tímov, najmä tých, ktoré boli poverené vykonaním ocenenia 3.

280    Vzhľadom na tieto vyhlásenia a uistenia poskytnuté hodnotiacou spoločnosťou sa SRB domnievala, že táto spoločnosť poskytla dostatočné záruky na to, aby zabránila akémukoľvek skutočnému alebo potenciálnemu podstatnému spoločnému záujmu alebo konfliktu záujmov s príslušným orgánom verejnej moci alebo s bankou Banco Popular. Dospela k záveru, že hodnotiaca spoločnosť bola nezávislá v súlade s požiadavkami článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 a článkov 39 až 41 delegovaného nariadenia 2016/1075.

281    Okrem toho v bode 6.2.1 napadnutého rozhodnutia s názvom „Pripomienky týkajúce sa nezávislosti hodnotiacej spoločnosti“ SRB konkrétne reagovala na pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov týkajúce sa nedostatočnej nezávislosti hodnotiacej spoločnosti vo vzťahu k SRB, banke Banco Santander a banke Banco Popular a skutočnosti, že vykonala ocenenie 2. V tomto bode napadnutého rozhodnutia sa nachádza podrobné odôvodnenie SRB, v ktorom sa vysvetľuje, že hodnotiaca spoločnosť v čase svojho poverenia a počas vypracúvania ocenenia 3 nemala skutočný alebo potenciálny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov v zmysle článku 41 delegovaného nariadenia 2016/1075.

282    Z napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že SRB preskúmala jednotlivé vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov predložené hodnotiacou spoločnosťou, uvedené v bodoch 273 až 276 vyššie, ktoré obsahovali najmä opis služieb poskytovaných hodnotiacou spoločnosťou bankám Banco Popular a Banco Santander. Navyše z vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov z 18. decembra 2019 vyplýva, že toto vyhlásenie bolo predložené hodnotiacou spoločnosťou na žiadosť SRB v nadväznosti na určité pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov s cieľom poskytnúť doplňujúce informácie týkajúce sa existencie prípadného konfliktu záujmov vzhľadom na služby poskytované banke Banco Santander.

283    Z toho vyplýva, že počas celého postupu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular SRB v súlade s jej povinnosťou zabezpečovala, aby hodnotiaca spoločnosť spĺňala požiadavky nezávislosti a najmä požiadavky týkajúce sa neexistencie konfliktu záujmov stanovené v článku 41 delegovaného nariadenia 2016/1075.

284    Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, napadnuté rozhodnutie obsahovalo dostatok informácií na to, aby bolo možné zistiť, aké požiadavky a postupy SRB použila na overenie nezávislosti hodnotiteľa.

285    V tejto súvislosti žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zabezpečil, aby SRB alebo hodnotiaca spoločnosť poskytli informácie potrebné na pochopenie vzťahov hodnotiacej spoločnosti s bankou Banco Popular a bankou Banco Santander.

286    Stačí uviesť, že pokiaľ ide o návrhy na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania podané účastníkom konania, len Všeobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje [pozri rozsudky zo 4. marca 2021, Liaño Reig/Komisia, C‑947/19 P, EU:C:2021:172, bod 98 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 435 a citovanú judikatúru].

287    Keďže však SRB pripojila k svojmu vyjadreniu k žalobe vyhlásenia hodnotiacej spoločnosti citované v bodoch 273 až 276 vyššie, v ktorých hodnotiaca spoločnosť opisuje služby, ktoré poskytla bankám Banco Popular a Banco Santander, opatrenie na zabezpečenie priebehu konania požadované žalobkyňami nie je potrebné.

288    Prvú časť preto treba zamietnuť.

b)      O druhej časti založenej na tom, že hodnotiaca spoločnosť nebola nezávislá v zmysle článku 38 delegovaného nariadenia 2016/1075

289    Žalobkyne tvrdia, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v článku 41 ods. 4 písm. a) a c) delegovaného nariadenia 2016/1075 hodnotiaca spoločnosť nespĺňala podmienky na to, aby sa považovala za osobu, ktorá nemá skutočný alebo potenciálny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov s ktorýmkoľvek príslušným orgánom verejnej moci alebo príslušným subjektom, a to z troch dôvodov týkajúcich sa vzťahov hodnotiacej spoločnosti s bankou Banco Popular, služieb poskytnutých banke Banco Santander a skutočnosti, že vykonala ocenenie 2.

290    V tejto súvislosti treba uviesť, že pravidlá v oblasti nezávislosti hodnotiteľov sú stanovené v kapitole IV delegovaného nariadenia 2016/1075, ktorej článok 38 stanovuje:

„Právnická alebo fyzická osoba môže byť vymenovaná ako odhadca. Odhadca sa považuje za nezávislého od akéhokoľvek príslušného verejného orgánu a príslušného subjektu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

1)      odhadca má potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti, schopnosti, odborné znalosti a zdroje a môže účinne vykonať ocenenie bez neprimeranej závislosti od akéhokoľvek príslušného verejného orgánu alebo príslušného subjektu v súlade s článkom 39;

2)      odhadca je právne oddelený od príslušných verejných orgánov a príslušných subjektov v súlade s článkom 40;

3)      odhadca nemá žiadny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov v zmysle článku 41.“

291    Článok 41 delegovaného nariadenia 2016/1075, ktorý sa týka podstatných spoločných záujmov alebo konfliktu záujmov, stanovuje:

„1. Nezávislý odhadca nesmie mať skutočný alebo potenciálny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov s ktorýmkoľvek príslušným orgánom verejnej moci alebo príslušným subjektom.

2. Na účely odseku 1 skutočný alebo potenciálny záujem sa považuje za podstatný vždy, keď by to podľa posúdenia menovacieho orgánu alebo iného takéhoto orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, mohlo ovplyvniť alebo by sa mohlo rozumne očakávať, že ovplyvní posudok nezávislého odhadcu pri vykonávaní oceňovania.

3. Na účely odseku 1 bude relevantný spoločný záujem alebo konflikt záujmov aspoň s jednou z týchto strán:

a)      vrcholový manažment a členovia riadiaceho orgánu príslušného subjektu;

b)      právnické alebo fyzické osoby, ktoré kontrolujú alebo majú kvalifikovaný podiel v príslušnom subjekte;

c)      veritelia, ktorých určí menovací orgán, alebo iný takýto orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, ktorý sa považuje za významný na základe informácií dostupných menovaciemu orgánu alebo inému takémuto orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte;

d)      každý subjekt skupiny.

4. Na účely odseku 1 budú relevantné aspoň tieto záležitosti:

a)      poskytovanie služieb nezávislého odhadcu vrátane predchádzajúceho poskytovania služieb príslušnému subjektu a osobám uvedeným v odseku 3, a najmä prepojenie medzi týmito službami a prvkami s významom pre ocenenie;

b)      osobné a finančné vzťahy medzi nezávislým odhadcom a príslušným subjektom a osobami uvedenými v odseku 3;

c)      investície alebo iné významné finančné záujmy nezávislého odhadcu;

d)      pokiaľ ide o právnické osoby, akékoľvek štrukturálne oddelenie alebo iné mechanizmy, ktoré sa zavedú na riešenie akýchkoľvek hrozieb brániacich nezávislosti, ako napríklad previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajoba, známosť, dôvera alebo zastrašovanie, vrátane opatrení na rozlíšenie medzi tými zamestnancami, ktorí môžu byť zapojení do oceňovania, a ostatnými zamestnancami.

…“

292    Na úvod treba spresniť, že žalobkyne nespochybňujú, že hodnotiaca spoločnosť spĺňala podmienky stanovené v článku 38 bodoch 1 a 2 delegovaného nariadenia 2016/1075, a to, že mala kvalifikáciu, skúsenosti, schopnosti, odborné znalosti a zdroje potrebné na účinné vykonanie ocenenia 3 a že bola právne oddelená od príslušných verejných orgánov a banky Banco Popular.

293    Netvrdia ani to, že hodnotiaca spoločnosť mala skutočný alebo potenciálny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov s príslušným orgánom verejnej moci, teda so SRB.

1)      O prvej výhrade týkajúcej sa väzieb medzi hodnotiacou spoločnosťou a bankou Banco Popular

294    Žalobkyne tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť nebola vo vzťahu k banke Banco Popular nezávislá, keďže sa zdá, že jej v rokoch 2012 až 2016 poskytovala služby, vrátane služieb relevantných pre ocenenie 3. SRB údajne nezohľadnila existenciu významných konfliktov záujmov medzi hodnotiacou spoločnosťou a bankou Banco Popular, čo je v rozpore s článkom 41 ods. 4 delegovaného nariadenia 2016/1075.

295    Po prvé žalobkyne tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť bola v roku 2012 audítorom banky Banco Popular.

296    V tejto súvislosti stačí na jednej strane konštatovať, že z informácií uvedených na internetovej stránke Comisión nacional del mercado de valores (CNMV, Národná komisia pre trh s cennými papiermi, Španielsko), na ktoré sa odvoláva SRB, jasne vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť nebola v rokoch 1991 až 2017 audítorom banky Banco Popular.

297    Na druhej strane sa tvrdenie žalobkýň opiera o nesprávny výklad dokumentu Národnej banky Španielska z 28. septembra 2012 s názvom „Proceso de recapitalización y reestructuración bancaria“ (proces rekapitalizácie a reštrukturalizácie bánk), ktorý predložili v prílohe žaloby.

298    V tabuľke vyňatej z tohto dokumentu sa totiž neuvádza, že hodnotiaca spoločnosť bola v roku 2012 audítorom banky Banco Popular, čo žalobkyne pripustili na pojednávaní. Z tohto dokumentu vyplýva, že Národná banka Španielska poverila hodnotiacu spoločnosť, aby v rámci nezávislého posúdenia španielskeho bankového sektora, ktoré sa uskutočnilo v roku 2012, vykonala účtovnú revíziu úverového portfólia a aktív zaistených alebo prijatých na úhradu dlhov banky Banco Popular a troch ďalších bánk.

299    Okrem toho treba uviesť, že hodnotiaca spoločnosť vo svojom vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov z 22. mája 2017 uvedenom v bode 273 vyššie uviedla, že nie je audítorom banky Banco Popular.

300    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, hodnotiaca spoločnosť neposkytovala banke Banco Popular audítorské služby.

301    Po druhé žalobkyne tvrdia, že v roku 2015 hodnotiaca spoločnosť poskytovala banke Banco Popular poradenstvo v súvislosti s predajom banky Popular Banca Privada, SA (ďalej len „Banca Privada“). Opierajú sa o výňatok z registračného dokumentu banky Banco Popular z roku 2015, podľa ktorého „v novembri 2015 [Banco] Popular poverila [hodnotiacu spoločnosť] predajom 40 % svojej dcérskej spoločnosti Banca Privada“ a podľa ktorého „k dátumu vypracovania tohto dokumentu nedošlo k žiadnemu predaju a pôvodné percento môže byť odlišné“.

302    V tejto súvislosti treba uviesť, že hodnotiaca spoločnosť vo svojom vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov uvedenom v bode 273 vyššie uviedla, že poskytla banke Banco Popular podporu v oblasti ocenenia a transakcií, ale že tieto služby nepredstavovali konflikt záujmov, keďže sa týkali buď pomoci pri predaji aktív alebo podnikov, ktoré už neboli súčasťou banky alebo podpory nákupných a predajných operácií pri bezvýznamných transakciách, ktoré sa neuskutočnili alebo nemali významnú hodnotu.

303    Stačí konštatovať, že z ocenenia 3 vyplýva, že v čase riešenia krízovej situácie bola Banca Privada dcérskou spoločnosťou vo vlastníctve banky Banco Popular a transakcia uvedená žalobkyňami sa v roku 2015 neuskutočnila.

304    Po tretie žalobkyne uvádzajú, že podľa novinového článku Banco Popular v roku 2016 poverila hodnotiacu spoločnosť poskytovaním poradenstva pri implementácii nových regulačných štandardov, a to obežníka č. 4/2017 Národnej banky Španielska a štandardu IFRS 9, ktorých použitie pri ocenení 3 spochybňujú. Takéto služby sú uvedené v odôvodnení 40 a článku 41 ods. 4 delegovaného nariadenia 2016/1075.

305    Žalobkyne sa opierajú o článok v denníku El Mundo z 13. februára 2018 s názvom „[Hodnotiaca spoločnosť] poskytovala spoločnosť Angel Ron v roku 2016 poradenstvo v oblasti účtovnej politiky banky Banco Popular“ ([hodnotiaca spoločnosť] advised Angel Ron in 2016 on Banco Popular’s accounting policy), z ktorého vyplýva, že Banco Popular poverila v roku 2016 hodnotiacu spoločnosť poskytovaním technického poradenstva o dôsledkoch nadobudnutia účinnosti štandardu IFRS 9 na nové regulačné ustanovenia uplatniteľné od 1. januára 2018.

306    Treba uviesť, že z toho istého článku vyplýva, že hodnotiaca spoločnosť uviedla, že nikdy nepracovala na akomkoľvek aspekte rezerv zaúčtovaných bankou Banco Popular a že išlo o poradenstvo týkajúce sa spôsobu, akým sa má banka prispôsobiť novej právnej úprave, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2018.

307    Žalobkyne nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by mohol spochybniť tieto tvrdenia hodnotiacej spoločnosti týkajúce sa povahy služieb poskytnutých banke Banco Popular v súvislosti s implementáciou štandardu IFRS 9.

308    Žalobkyne teda nepreukázali, že služby poskytované hodnotiacou spoločnosťou banke Banco Popular v súvislosti s navrhovaným predajom banky Banca Privada, ako aj v rámci implementácie štandardu IFRS 9 súviseli s relevantnými skutočnosťami na účely ocenenia 3 v zmysle článku 41 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia 2016/1075. Žalobkyne nevysvetľujú, v akom rozsahu by tieto služby, ktoré v minulosti poskytla hodnotiaca spoločnosť banke Banco Popular, mohli ovplyvniť úsudok hodnotiteľa pri vypracovaní ocenenia 3 a mohli teda preukázať existenciu skutočného alebo potenciálneho podstatného spoločného záujmu alebo konfliktu záujmov s bankou Banco Popular v zmysle článku 41 ods. 2 toho istého delegovaného nariadenia.

309    Prvú výhradu preto treba zamietnuť.

2)      O druhej výhrade týkajúcej sa väzieb medzi hodnotiacou spoločnosťou a bankou Banco Santander

310    Žalobkyne tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť poskytovala od roku 2002 do roku 2016 účtovné služby banke Banco Santander a v roku 2015 bola hlavným audítorom skupiny Santander. Tvrdia, že v rozpore s tým, čo uviedla SRB v napadnutom rozhodnutí, skutočnosť, že hodnotiaca spoločnosť mohla byť nezávislá 23. mája 2017, teda ku dňu, keď ju SRB poverila výkonom činnosti hodnotiteľa, je na účely ocenenia 3 irelevantná. Hoci SRB nemohla v máji 2017 predvídať účasť banky Banco Santander na riešení krízovej situácie, mala tento faktor zohľadniť v júni 2017, keď poverila hodnotiacu spoločnosť vykonaním ocenenia 3. SRB mala zohľadniť aj služby, ktoré hodnotiaca spoločnosť poskytla banke Banco Santander po riešení krízovej situácie banky Banco Popular, keď bola táto integrovaná do skupiny Santander.

311    Domnievajú sa, že služby poskytované hodnotiacou spoločnosťou banke Banco Santander sú relevantné vzhľadom na článok 41 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia 2016/1075, ktorý sa týka predchádzajúceho poskytovania služieb subjektu, ktorý je vo vlastníctve subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

312    V tejto súvislosti treba uviesť, že počas konania týkajúceho sa práva byť vypočutý niektorí dotknutí akcionári a veritelia predložili pripomienky týkajúce sa nezávislosti hodnotiacej spoločnosti, ktorá bola ohrozená skutočnosťou, že táto spoločnosť poskytovala služby banke Banco Santander pred a po riešení krízovej situácie banky Banco Popular.

313    Po prvé SRB v napadnutom rozhodnutí v odpovedi na tieto pripomienky konštatovala, že audítorské služby, ktoré poskytovala hodnotiaca spoločnosť banke Banco Santander, nemali byť zohľadnené pri posúdení nezávislosti, ktoré vykonala 23. mája 2017 v čase jej poverenia, keďže toto posúdenie bolo vykonané vo vzťahu k banke Banco Popular. SRB uviedla, že k tomuto dátumu nebolo posúdenie nezávislosti hodnotiacej spoločnosti vo vzťahu k potenciálnym nadobúdateľom vykonané, keďže jednak nebolo stanovené právnym rámcom a jednak sa postup oceňovania odlišuje od postupu predaja, ktorý určoval nadobúdateľa. Konkrétne hodnotiaca spoločnosť nemala pred prijatím programu riešenia krízovej situácie prístup k informáciám týkajúcim sa mien potenciálnych nadobúdateľov alebo totožnosti nadobúdateľa.

314    SRB sa domnievala, že vzhľadom na rozsah a cieľ ocenenia 3 audítorské služby, ktoré v minulosti poskytovala hodnotiaca spoločnosť banke Banco Santander, nenarušili jej nezávislosť, pokiaľ ide o vykonanie ocenenia 3, a nevytvárali skutočný alebo potenciálny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov v zmysle článku 41 delegovaného nariadenia 2016/1075. Konkrétne uviedla, že ocenenie 3 sa týkalo výlučne aktív a pasív banky Banco Popular pred jej predajom banke Banco Santander, a nie aktív a pasív banky Banco Santander.

315    Po druhé SRB mala za to, že služby týkajúce sa integrácie banky Banco Popular, ktoré poskytla hodnotiaca spoločnosť banke Banco Santander, nepreukazujú existenciu podstatných spoločných záujmov alebo konfliktu záujmov v zmysle článku 41 ods. 2 a 4 delegovaného nariadenia 2016/1075 s príslušnou osobou v zmysle článku 41 ods. 3 toho istého delegovaného nariadenia.

316    Na jednej strane SRB dospela k záveru, že vzhľadom na rozsah a cieľ ocenenia 3 nemohli služby poskytované hodnotiacou spoločnosťou po riešení krízovej situácie týkajúcej sa podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti ovplyvniť ocenenie 3 a skutočnosti, ktoré obsahuje. Okrem toho uviedla, že ocenenie 3 nemôže ovplyvniť postavenie banky Banco Popular alebo banky Banco Santander, keďže určuje len to, či má byť dotknutým akcionárom a veriteľom poskytnutá náhrada prostredníctvom Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF).

317    Na druhej strane SRB konštatovala, že v každom prípade po prijatí programu riešenia krízovej situácie poskytla hodnotiaca spoločnosť dodatočné uistenia s cieľom zabezpečiť, aby služby poskytované banke Banco Santander nemohli viesť k vzniku súčasných alebo potenciálnych podstatných spoločných záujmov alebo konfliktu záujmov. SRB uviedla, že hodnotiaca spoločnosť vo svojom vyhlásení z 18. decembra 2019 potvrdila, že žiadna zo služieb poskytovaných banke Banco Santander nesúvisela s ocenením aktív alebo pasív, ktoré boli predmetom ocenenia 3, ani s finančnými informáciami, ktoré sa ich týkajú. Okrem toho uviedla, že hodnotiaca spoločnosť potvrdila, že medzi vykonanou činnosťou v súvislosti s vykonaním ocenenia a inými projektmi neexistuje tok informácií vzhľadom na zavedené ochranné opatrenia a jej protokoly o dôvernosti informácií.

318    Konkrétne pokiaľ ide o služby týkajúce sa integrácie banky Banco Popular SRB uviedla, že hodnotiaca spoločnosť dostatočne spresnila, že hoci poskytovala poradenské služby banke Banco Santander, tieto služby nesúviseli so službami poskytovanými SRB, netýkali sa žiadnej otázky v súvislosti so službami oceňovania poskytovanými SRB a nezahŕňali ani oceňovacie alebo právne služby súvisiace s bankou Banco Popular.

319    V tejto súvislosti treba uviesť, že vo svojom vyhlásení z 18. decembra 2019 o neexistencii konfliktu záujmov, uvedenom v bode 276 vyššie, hodnotiaca spoločnosť uviedla, že neexistuje súvislosť medzi službami, ktoré poskytovala banke Banco Santander, a ocenením 3 alebo objasňujúcim dokumentom.

320    Podľa článku 41 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia 2016/1075 je na účely preukázania existencie skutočného alebo potenciálneho podstatného spoločného záujmu alebo konfliktu záujmov v zmysle odseku 1 tohto článku poskytovanie služieb nezávislého odhadcu vrátane predchádzajúceho poskytovania služieb príslušnému subjektu a osobám uvedeným v odseku 3, a najmä prepojenie medzi týmito službami a prvkami s významom pre ocenenie.

321    Treba však uviesť, že žalobkyne neuvádzajú nijaké tvrdenie, ktoré by malo spochybniť posúdenia SRB týkajúce sa neexistencie súvislosti medzi audítorskými službami a službami týkajúcimi sa integrácie banky Banco Popular, ktoré poskytla hodnotiaca spoločnosť banke Banco Santander na jednej strane, a na druhej strane skutočnosťami relevantnými pre ocenenie 3, ktoré sa týkalo len ocenenia banky Banco Popular, a nie ocenenia banky Banco Santander.

322    Žalobkyne nevysvetľujú, akým spôsobom tieto služby mohli ovplyvniť alebo by sa mohlo rozumne očakávať, že ovplyvnia úsudok hodnotiacej spoločnosti pri vypracovaní ocenenia 3 v zmysle článku 41 ods. 2 delegovaného nariadenia 2016/1075.

323    Okrem toho žalobkyne tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť mala podstatný finančný záujem na tom, aby bola banka Banco Popular ocenená negatívne, čo by vyhovovalo banke Banco Santander. Domnievajú sa, že skutočnosť, že náhrady vypláca SRF a nie Banco Santander, nezohľadňuje skutočnosť, že v prípade úspechu v konaniach prebiehajúcich pred Všeobecným súdom, ktorých cieľom je zrušenie programu riešenia krízovej situácie, Banco Santander by mohla byť nútená zaplatiť za banku Banco Popular vyššiu cenu. Je teda v záujme banky Banco Santander, aby z ocenenia 3 nevyplývala vyššia hodnota vymožených pohľadávok banky Banco Popular v prípade konkurzu ako je hodnota uvedená v ocenení 2.

324    V napadnutom rozhodnutí SRB uviedla, že vzhľadom na cieľ ocenenia 3, ktorým je určiť, či by sa s dotknutými akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie v rámci hypotetického bežného konkurzného konania, toto ocenenie nemôže mať vplyv na predaj banky Banco Popular a nemôže ovplyvniť postavenie banky Banco Santander. SRB mala za to, že ocenenie 3 malo účinok len voči nej, keďže v prípade rozdielu v zaobchádzaní by musela vyplatiť náhradu prostredníctvom SRF.

325    Treba uviesť, že žalobkyne netvrdia, že výsledok ocenenia 3 mal vplyv na zákonnosť a legitimitu rozhodnutia o začatí postupu riešenia krízovej situácie Banco Popular alebo na výsledok tohto riešenia, t. j. jej predaj banke Banco Santander.

326    Navyše treba pripomenúť, že ocenenie 2 malo iný účel ako ocenenie 3, a to odhadnúť hodnotu celej banky Banco Popular pre prípadného nadobúdateľa v rámci uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti. Odhad hodnoty aktív banky Banco Popular v rámci hypotetického bežného konkurzného konania vykonaný v ocenení 3 teda nemôže spochybniť posúdenie vykonané v ocenení 2.

327    Napokon podľa článku 85 ods. 4 posledného pododseku smernice 2014/59, ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli na základe použitia nástrojov na riešenie krízových situácií akcie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí.

328    Preto na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, prípadné zrušenie rozhodnutia o riešení krízovej situácie nemôže viesť k zmene podmienok predaja banky Banco Popular banke Banco Santander. Preto v každom prípade nemožno spochybniť predaj banky Banco Popular banke Banco Santander za cenu jedného eura a výsledok ocenenia 3 je v tomto ohľade irelevantný.

329    Okrem toho žalobkyne na pojednávaní poukázali na vplyv, ktorý by mohlo mať zrušenie napadnutého rozhodnutia na žaloby v trestných konaniach vedených pred španielskymi súdmi.

330    V tejto súvislosti stačí uviesť, že Súdny dvor konštatoval, že tak žaloba o náhradu škody, ako aj žaloba o neplatnosť vyžadujú buď to, aby úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo jej právny nástupca odškodnili akcionárov za straty, ktoré vznikli v dôsledku výkonu právomoci odpísania a konverzie pasív tohto subjektu priznanej orgánu na riešenie krízových situácií, alebo aby v celom rozsahu vrátili sumy investované pri upísaní akcií, ktoré boli odpísané na základe tohto postupu riešenia krízovej situácie. Takéto žaloby by spochybnili celé ocenenie, na ktorom sa zakladá rozhodnutie o riešení krízovej situácie, pretože zloženie imania patrí medzi objektívne údaje tohto ocenenia. Ako uviedol generálny advokát Richard de la Tour v bodoch 82 a 95 svojich návrhov, bránilo by to samotnému postupu riešenia krízovej situácie, ako aj dosiahnutiu cieľov sledovaných smernicou 2014/59 [rozsudok z 5. mája 2022, Banco Santander (Riešenie krízovej situácie banky Banco Popular), C‑410/20, EU:C:2022:351, bod 43].

331    Preto vzhľadom na to, že ocenenie 3, bez ohľadu na jeho výsledok, nemohlo ovplyvniť postavenie banky Banco Santander, žalobkyne nesprávne tvrdia, že hodnotiaca spoločnosť mala záujem ju zvýhodniť.

332    Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že sa SRB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že služby poskytované hodnotiacou spoločnosťou banke Banco Santander nepreukazujú existenciu podstatných skutočných alebo potenciálnych záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť alebo by sa mohlo rozumne očakávať, že ovplyvnia jej úsudok v zmysle článku 41 delegovaného nariadenia 2016/1075.

333    Druhú výhradu preto treba zamietnuť.

3)      O tretej výhrade týkajúcej sa skutočnosti, že hodnotiaca spoločnosť vykonala ocenenie 2

334    Žalobkyne tvrdia, že predchádzajúca účasť hodnotiacej spoločnosti na postupe riešenia krízových situácií mohla ovplyvniť jej úsudok. Zdá sa, že ocenenie 3 bolo navrhnuté tak, aby viedlo k záveru, ktorý je v súlade s posúdením rozdielu v zaobchádzaní uvedeným v ocenení 2. Domnievajú sa, že SRB mala možnosť vymenovať iného hodnotiteľa.

335    Treba uviesť, že táto výhrada sa týka druhej časti ocenenia 2, ktorá obsahuje simuláciu scenára likvidácie a jej cieľom je v súlade s článkom 20 ods. 9 nariadenia č. 806/2014 odhadnúť zaobchádzanie, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov v prípade ak by sa subjekt, na ktorý sa vzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie, zlikvidoval v rámci bežného konkurzného konania podľa španielskej právnej úpravy.

336    V prvom rade treba uviesť, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 806/2014 ani delegovaného nariadenia 2016/1075 výslovne nebráni tomu, aby ocenenia 2 a 3 vykonal ten istý hodnotiteľ.

337    Po druhé, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v konaní týkajúcom sa práva byť vypočutý niektorí dotknutí akcionári a veritelia predložili pripomienky týkajúce sa nezávislosti hodnotiacej spoločnosti, ktorá bola údajne ohrozená skutočnosťou, že táto spoločnosť vykonala ocenenie 2 a zároveň aj ocenenie 3. SRB uviedla, že niektorí z nich tvrdili, že hodnotiaca spoločnosť sa snaží potvrdiť závery analýzy zásady, že s nijakým veriteľom sa nezaobchádza horšie, ktorú vykonala v ocenení 2.

338    SRB uviedla, že ocenenia 2 a 3 boli vypracované na rôzne účely, a preto sa v nich použili rôzne prístupy. Účelom ocenenia 2 bolo podľa článku 20 ods. 5 nariadenia č. 806/2014 objasniť opatrenie na riešenie krízovej situácie odhadom hospodárskej hodnoty aktív a pasív banky Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie, zatiaľ čo cieľom ocenenia 3 bolo odhadnúť zaobchádzanie s dotknutými akcionármi a veriteľmi v rámci hypotetického konkurzného konania, teda vo vzťahu k podniku, ktorý ukončil svoju činnosť, v súlade s článkom 20 ods. 18 písm. a) tohto nariadenia.

339    SRB uviedla, že právny rámec jej nebráni v tom, aby poverila toho istého hodnotiteľa vykonaním rôznych ocenení v rámci toho istého riešenia krízovej situácie a že takéto poverenie samo osebe nezasahuje do nezávislosti hodnotiteľa.

340    SRB uviedla, že zatiaľ čo ex ante posúdenie zaobchádzania, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo v hypotetickom konkurznom konaní, ako je uvedené v ocenení 2, bolo vykonané v určitom časovom rámci a vychádzalo z informácií, ktoré mala hodnotiaca spoločnosť k dispozícii pred riešením krízovej situácie, a to najmä informácií dostupných k 31. marcu 2017, ocenenie 3 vychádzalo z presnejších informácií dostupných k 6. júnu 2017, teda k dátumu ukončenia obchodnej činnosti. SRB sa domnievala, že vzhľadom na rozdielne informácie, z ktorých tieto ocenenia vychádzali, ako aj na ich odlišný účel, mohla hodnotiaca spoločnosť dospieť k odlišným záverom.

341    SRB v napadnutom rozhodnutí tiež zdôraznila, že uplatniteľný právny rámec uznáva, že v rámci ocenenia 2 nemôže byť predbežný odhad pravdepodobného zaobchádzania s dotknutými akcionármi a veriteľmi v prípade likvidácie subjektu taký presný ako odhad v ocenení 3 to z viacerých dôvodov, najmä z dôvodu časového obmedzenia a nedostatku údajov, ktoré by boli dostatočne aktuálne vzhľadom na čas riešenia krízovej situácie v rámci ocenenia 2. Podľa článku 20 ods. 9 nariadenia č. 806/2014 teda malo ocenenie 2 obsahovať „odhad“ tohto zaobchádzania, zatiaľ čo podľa článku 20 ods. 17 toho istého nariadenia sa toto zaobchádzanie malo v ocenení 3 „stanoviť“. SRB uviedla, že samotná skutočnosť, že predbežný odhad uvedený v ocenení 2 a ocenení 3 má podobné závery, ale je založený na rôznych predpokladoch, sa nemôže považovať za dostatočný dôkaz o tom, že ocenenie 3 nebolo vykonané v súlade s právnymi požiadavkami.

342    Okrem toho treba na jednej strane uviesť, že v ocenení 2 vyjadrila hodnotiaca spoločnosť početné výhrady k spoľahlivosti simulácie scenára likvidácie, ktorá je v ňom obsiahnutá.

343    V tejto súvislosti hodnotiaca spoločnosť v ocenení 2 spresnila, že nemá k dispozícii všetky potrebné informácie a údaje ani dostatočný čas na to, aby v tomto štádiu vykonala viac než len približný odhad. Viackrát uviedla, že simulácia scenára likvidácie bola založená na mnohých nejasnostiach a ak budú k dispozícii presnejšie informácie, bude môcť spresniť svoje predpoklady a pripraviť „dôkladnejší“ a spoľahlivejší scenár likvidácie.

344    Žalobkyne teda nemôžu tvrdiť, že hodnotiaca spoločnosť nebola nezávislá z dôvodu, že sa domnievala, že je viazaná závermi uvedenými v ocenení 2.

345    Na druhej strane v ocenení 2 sa simulácia scenára likvidácie banky Banco Popular zakladala na údajoch dostupných k 31. marcu 2017 a stanovovala trojročný scenár. V ocenení 3 vychádzala hodnotiaca spoločnosť na účely stanovenia troch rôznych časových scenárov likvidácie z neauditovaných finančných informácií k 6. júnu 2017 alebo ak neboli k dispozícii, k 31. máju 2017.

346    V ocenení 3 sa teda hodnotiaca spoločnosť neuspokojila len s potvrdením výsledku simulácie v ocenení 2.

347    V tejto súvislosti tak napríklad v ocenení 2 bola celková hodnota speňaženia majetku banky Banco Popular pre veriteľov podľa trojročného scenára likvidácie odhadovaná na 120,9 miliardy eur v prípade najlepšieho predpokladu a 116,5 miliardy eur v prípade najhoršieho predpokladu. V ocenení 3 podľa trojročného scenára likvidácie viedlo ocenenie aktív k odlišnému výsledku, a to 101,546 miliardy eur v prípade najlepšieho predpokladu a 97,593 miliardy eur v prípade najhoršieho predpokladu.

348    Samotná skutočnosť, že hodnotiaca spoločnosť dospela k rovnakému záveru, a to, že dotknutí akcionári a veritelia by v prípade likvidácie banky Banco Popular nezískali náhradu, nemôže stačiť na preukázanie, že sa počas výkonu ocenenia 3 považovala za viazanú svojím posúdením vykonaným v ocenení 2.

349    Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sa hodnotiaca spoločnosť snažila v ocenení 3 potvrdiť ocenenie 2, je v rozpore s obsahom týchto ocenení.

350    Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že SRB sa nesprávne domnievala, že skutočnosť, že hodnotiaca spoločnosť vykonala ocenenie 2, nemôže spochybniť jej nezávislosť na účely vykonania ocenenia 3 a jej určenia za nezávislého hodnotiteľa. V tejto súvislosti je tvrdenie, podľa ktorého SRB mohla určiť iného hodnotiteľa, irelevantné.

351    Tretiu výhradu preto treba zamietnuť.

352    Z analýzy druhej časti vyplýva, že žalobkyne neuviedli tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť záver SRB, podľa ktorého bola hodnotiaca spoločnosť nezávislá v zmysle článkov 38 a 41 delegovaného nariadenia 2016/1075.

353    Z toho vyplýva, že druhú časť, a teda aj druhý žalobný dôvod ako celok, treba zamietnuť.

4.      O treťom žalobnom dôvode založenom na tom, že SRB neoprávnene preniesla na hodnotiacu spoločnosť rozhodovacie právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie č. 806/2014

354    Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie, v ktorom bola uplatnená široká diskrečná právomoc, pokiaľ ide o vyplatenie náhrady akcionárom a veriteľom dotknutým rozhodnutím o riešení krízovej situácie, prijala SRB na základe ocenenia 3 vykonaného súkromným subjektom. Tvrdia, že SRB v napadnutom rozhodnutí iba zhrnula ocenenie 3 a objasňujúci dokument, teda základné aspekty výkonu právomoci poskytnúť im náhradu. Delegovanie posúdenia všetkých otázok týkajúcich sa ocenenia na hodnotiacu spoločnosť bez preskúmania podkladových údajov alebo pripomienok dotknutých akcionárov a veriteľov a bez overenia zjavne nekonzistentných predpokladov uvedených v prvom žalobnom dôvode by bolo v rozpore so zásadou stanovenou v rozsudku z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7).

355    Žalobkyne tvrdia, že SRB nepredložila dôkazy o tom, že vykonala viac ako len povrchné preskúmanie ocenenia 3 a že vzala do úvahy len objasňujúci dokument, ktorý vypracovala hodnotiaca spoločnosť, a nie pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov k oceneniu 3. SRB sa neodchýlila od ocenenia 3 a rozhodnutie o tom, či dotknutí akcionári a veritelia majú nárok na náhradu, bolo údajne prijaté hodnotiacou spoločnosťou, ktorá tým vykonala rozhodovaciu právomoc SRB. Domnievajú sa, že zásada stanovená v rozsudku z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7), sa uplatní v prípade, keď sú právomoci SRB, aj keď ide o jasne vymedzené vykonávacie právomoci, prenesené na hodnotiacu spoločnosť bez primeraného dohľadu zo strany SRB.

356    Na úvod treba poukázať na to, že Zmluvy neobsahujú nijaké ustanovenie, ktoré by priznávalo právomoci orgánu alebo agentúre Únie. Ani v článku 290 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty, ani v článku 291 ZFEÚ, ktorý členským štátom, Komisii a v niektorých osobitných prípadoch Rade zveruje vykonávacie právomoci, sa nenachádza nijaká zmienka o agentúrach (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2013:562, bod 75).

357    Zásady v oblasti delegovania právomocí teda stanovila judikatúra, a najmä rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7) a následne rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada (C‑270/12, EU:C:2014:18), v ktorom boli tieto zásady uplatnené na prípady, keď boli právomoci zverené agentúre normotvorcom Únie.

358    V bode 41 rozsudku z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada (C‑270/12, EU:C:2014:18), Súdny dvor uviedol, že v rozsudku z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7) v podstate zdôraznil, že dôsledky vyplývajúce z delegovania právomocí sú veľmi odlišné v závislosti od toho, či sa predmetné delegovanie týka jasne definovaných vykonávacích právomocí, ktorých použitie teda môže podliehať prísnej kontrole vzhľadom na objektívne kritériá stanovené delegujúcim orgánom, alebo ide o „diskrečnú právomoc zahŕňajúcu široký priestor pre posúdenie, ktorej použitie môže vyjadrovať skutočnú hospodársku politiku“.

359    Súdny dvor dodal, že v rozsudku z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7) ďalej uviedol, že prvý typ delegovania právomocí nemôže výrazne zmeniť dôsledky výkonu právomocí, ktorých sa týka, zatiaľ čo druhý typ delegovania právomocí tým, že nahrádza rozhodnutia delegujúceho orgánu rozhodnutiami povereného orgánu, vykonáva „skutočný presun zodpovednosti“. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7), tak Súdny dvor rozhodol, že delegovanie právomocí na predmetné orgány povolené Vysokým úradom jeho rozhodnutím č. 14‑55 z 26. marca 1955, ktorým sa zavádza finančný mechanizmus pre zabezpečenie pravidelného zásobovania spoločného trhu šrotom (Ú. v. ESUO 8, 1955, s. 685), im dáva „priestor pre posúdenie, ktoré zahŕňa širokú diskrečnú právomoc“, a nemôže sa považovať za zlučiteľné s „požiadavkami Zmluvy“ (rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2014:18, bod 42).

360    Z tejto judikatúry vyplýva, že nariadenie č. 806/2014 môže priznať SRB jasne definované vykonávacie právomoci, ktorých použitie teda môže podliehať prísnej kontrole vzhľadom na objektívne kritériá, ale že jej nemôže priznať právomoci zahŕňajúce diskrečnú právomoc, ktorá zahŕňa široký priestor pre posúdenie.

361    Treba však uviesť, že v prejednávanej veci žalobkyne nevznášajú námietku nezákonnosti nariadenia č. 806/2014. Netvrdia, že SRB ako agentúra Únie vykonala diskrečnú právomoc, ktorú mala vykonávať inštitúcia Únie. Žalobkyne tiež netvrdia, že vykonávacie právomoci SRB nie sú v nariadení č. 806/2014 jasne vymedzené, ani že SRB porušila nariadenie č. 806/2014 tým, že konala nad rámec právomocí, ktoré jej toto nariadenie priznáva.

362    Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkýň, ktorými vytýkajú SRB, že zverila hodnotiacej spoločnosti rozhodovaciu právomoc, nemôžu preukázať porušenie zásad týkajúcich sa delegovania právomoci stanovených v rozsudku z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7).

363    Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého SRB delegovala na hodnotiacu spoločnosť svoju rozhodovaciu právomoc, treba najskôr pripomenúť, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady dotknutým akcionárom a veriteľom prijala SRB a nie hodnotiaca spoločnosť.

364    Ďalej článok 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014 výslovne stanovuje, že SRB sa pri rozhodovaní o tom, či má byť dotknutým akcionárom a veriteľom priznaná náhrada, musí opierať o výsledky nezávislého ocenenia stanoveného v článku 20 ods. 16 tohto nariadenia. Okrem toho je obsah tohto ocenenia vymedzený článkom 20 ods. 17 a 18 nariadenia č. 806/2014 a kritériá týkajúce sa metódy ocenenia rozdielu v zaobchádzaní sú stanovené delegovaným nariadením 2018/344.

365    Podľa nariadenia č. 806/2014 tak ekonomické a technické aspekty posúdenia zaobchádzania, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo v prípade, že by Banco Popular bola subjektom bežného konkurzného konania, mal posúdiť nezávislý hodnotiteľ, a nie samotná SRB. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, skutočnosť, že SRB zverila vykonanie ocenenia 3 hodnotiacej spoločnosti, nemožno vykladať ako delegovanie jej právomoci prijať rozhodnutie.

366    Napokon SRB pred prijatím rozhodnutia o prípadnom vyplatení náhrady dotknutým akcionárom a veriteľom musí overiť, či ocenenie vykonané nezávislým znalcom spĺňa požiadavky nariadenia č. 806/2014 a delegovaného nariadenia 2018/344 a tiež či tento znalec spĺňa požiadavky nezávislosti stanovené delegovaným nariadením 2016/1075.

367    V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že skutočnosť, že SRB schválila závery ocenenia 3, nemožno vykladať tak, že SRB nekontrolovala dodržiavanie požiadaviek, ktoré musí nezávislý hodnotiteľ dodržiavať pri vykonávaní svojho ocenenia.

368    Na druhej strane tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého SRB len zhrnula ocenenie 3 a objasňujúci dokument a podľa ktorého nepreskúmala pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov týkajúce sa ocenenia 3, je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia.

369    V bode 4 napadnutého rozhodnutia totiž SRB posúdila nezávislosť hodnotiacej spoločnosti vzhľadom na požiadavky článku 20 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a kapitoly IV delegovaného nariadenia 2016/1075 a v bode 6.2.1 napadnutého rozhodnutia odpovedala na „pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov týkajúce sa nezávislosti hodnotiteľa“.

370    V bode 5 napadnutého rozhodnutia s názvom „ocenenie 3“ SRB po tom, čo zhrnula obsah ocenenia 3, dospela k záveru, že toto ocenenie spĺňa požiadavky uplatniteľného právneho rámca, najmä požiadavky stanovené v článku 20 ods. 17 nariadenia č. 806/2014 a v článku 3, článku 4 ods. 1 až 5, ako aj v článku 6 písm. a) a b) delegovaného nariadenia 2018/344 a že bolo dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné na to, aby predstavovalo základ rozhodnutia podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014.

371    V bode 6.2.2 napadnutého rozhodnutia SRB odpovedala na „pripomienky k obsahu ocenenia 3“, ktoré sa týkali najmä informácií a predpokladov použitých v ocenení 3, ako aj scenára likvidácie a metodiky, ktorú zohľadnila hodnotiaca spoločnosť. Pokiaľ ide o posúdenie rôznych kategórií aktív vykonané v ocenení 3, SRB preskúmala, či je toto posúdenie vzhľadom na pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov a objasňujúci dokument naďalej platné.

372    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyne nesprávne tvrdia, že SRB neoprávnene preniesla na hodnotiacu spoločnosť rozhodovacie právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie č. 806/2014.

373    Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť a v dôsledku toho treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

IV.    O trovách

374    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila SRB, v súlade s jej návrhmi.

375    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo teda znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Spoločnosti Bybrook Capital Badminton Fund LP sa povoľuje vstúpiť do konania namiesto spoločností Cairn Global Funds PLC a Cairn Special Opportunities Credit Master Fund Limited ako žalobkyni.

2.      Spoločnosti PIMCO Global Cross‑asset Opportunities Master Fund LDC sa povoľuje vstúpiť do konania namiesto spoločnosti PHFS series SPC – PHSF VII SP ako žalobkyni.

3.      Žaloba sa zamieta.

4.      ACMO Sàrl a ostatné žalobkyne, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (CRU).

5.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

van der Woude De Baere Steinfatt

Kecsmár       Kingston

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. novembra 2023.

Podpisy

Obsah

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

II. Návrhy účastníkov konania

III. Právny stav

A. O prípustnosti

B. O veci samej

1. Úvodné pripomienky

a) O rozsahu preskúmania zo strany Všeobecného súdu

b) O prípustnosti dôkazov predložených v prílohe repliky

2. O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa posúdenia dĺžky obdobia konkurzu, splácaných úverov, nesplácaných úverov, nehnuteľného majetku a právnych rizík banky Banco Popular

a) O prvej časti týkajúcej sa trvania scenára likvidácie

1) O prvej výhrade založenej na nesprávnom pochopení zákona č. 22/2003

2) O druhej výhrade založenej na nezohľadnení dlhšieho obdobia likvidácie

b) O druhej časti týkajúcej sa ocenenia splácaných úverov

1) O prvej výhrade týkajúcej sa preradenia splácaných úverov na nesplácané úvery

2) O druhej výhrade týkajúcej sa predpokladov predčasného splatenia splácaných úverov

i) O splácaných podnikových úveroch

ii) O splácaných hypotekárnych úveroch

3) O tretej výhrade týkajúcej sa nových omeškaní so splácaním zostávajúcich splácaných úverov

4) O štvrtej výhrade týkajúcej sa diskontnej sadzby pri prevode zostatku portfólia splácaných úverov.

c) O tretej časti týkajúcej sa ocenenia nesplácaných úverov

d) O štvrtej časti týkajúcej sa ocenenia nehnuteľného majetku

e) O piatej časti týkajúcej sa ocenenia právnych rizík

3. O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že určila hodnotiacu spoločnosť za nezávislého hodnotiteľa

a) O prvej časti založenej na tom, že SRB nepreskúmala nezávislosť hodnotiacej spoločnosti

b) O druhej časti založenej na tom, že hodnotiaca spoločnosť nebola nezávislá v zmysle článku 38 delegovaného nariadenia 2016/1075

1) O prvej výhrade týkajúcej sa väzieb medzi hodnotiacou spoločnosťou a bankou Banco Popular

2) O druhej výhrade týkajúcej sa väzieb medzi hodnotiacou spoločnosťou a bankou Banco Santander

3) O tretej výhrade týkajúcej sa skutočnosti, že hodnotiaca spoločnosť vykonala ocenenie 2

4. O treťom žalobnom dôvode založenom na tom, že SRB neoprávnene preniesla na hodnotiacu spoločnosť rozhodovacie právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie č. 806/2014

IV. O trovách

*      Jazyk konania: angličtina.

1      Zoznam ďalších žalobkýň je pripojený iba k zneniu doručenému účastníkom konania.