Vec T‑299/08
Elf Aquitaine SA
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s chlorečnanom sodným – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia – Zásada individualizácie trestov a sankcií – Zásada zákonnosti trestov – Prezumpcia neviny – Zásada riadnej správy vecí verejných – Zásada právnej istoty – Zneužitie právomoci – Pokuty – Priťažujúca okolnosť – Odstrašenie – Poľahčujúca okolnosť – Spolupráca počas správneho konania – Významná pridaná hodnota“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 a článok 27 ods. 1)
3. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
6. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Rozhodnutie, ktoré je určené viacerým osobám – Nevyhnutnosť dostatočného odôvodnenia osobitne vo vzťahu k subjektu, ktorý má niesť zodpovednosť za porušenie
(Článok 81 ods. 1 ES a článok 253 ES)
7. Akty inštitúcií – Prezumpcia platnosti – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa materskej spoločnosti pripisuje zodpovednosť za porušenie práva hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť
(Článok 249 ES)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 25 a 30)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Nevyhnutnosť konania, ktoré Komisii uľahčilo zistenie porušenia
[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 a článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, body 20 a 21 a bod 23 písm. b)]
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
1. Správanie dcérskej spoločnosti môže byť pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, keď si dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi. Je to tak totiž preto, lebo v takej situácii sú materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik, čo Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.
V konkrétnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.
Na domnienku, že materská spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, za týchto podmienok postačuje, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená jej dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátiť túto domnienku, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne.
Komisia totiž nie je povinná potvrdiť uvedenú domnienku uplatňovania rozhodujúceho vplyvu doplňujúcimi dôkazmi. Aj keby predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie spočívala v potvrdzovaní tejto domnienky doplňujúcimi dôkazmi, toto konštatovanie nemá vplyv na záver, podľa ktorého je Komisia oprávnená predpokladať, že materská spoločnosť uplatňovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť, len na základe toho, že vlastnila takmer celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti.
(pozri body 49 – 52, 59)
2. Dodržiavanie práva na obhajobu vyžaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vyšetrovanie za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, mal možnosť v rámci správneho konania začatého pred Komisiou účinne vyjadriť svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porušenia Zmluvy.
Nariadenie č. 1/2003 v článku 27 ods. 1 upravuje zaslanie oznámenia o výhradách dotknutým osobám, v ktorom musia byť jasne uvedené všetky podstatné skutočnosti, o ktoré sa Komisia v tomto štádiu konania opiera, aby sa dotknuté osoby skutočne mohli oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka, a účinne uplatniť svoje právo na obhajobu pred prijatím konečného rozhodnutia Komisie.
Toto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatňujúcu základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá vyžaduje dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní. Táto zásada okrem iného vyžaduje, aby oznámenie o výhradách určené podniku, ktorému Komisia zamýšľa uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti svedčiace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutočnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol účinne uplatniť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voči nemu začaté.
V oznámení o výhradách musí byť najmä jednoznačne určená právnická osoba, ktorej môžu byť uložené pokuty, musí byť určené tejto osobe a musí v ňom byť uvedené, na základe akého postavenia sa tejto osobe vytýkajú namietané skutočnosti. Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiž dotknutý podnik informovaný o všetkých podstatných skutočnostiach, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza. V dôsledku toho dotknutý podnik môže úplne uplatniť svoje právo na obhajobu až po zaslaní uvedeného oznámenia.
Keď teda Komisia materskú spoločnosť v oznámení o výhradách informuje, že jej na základe domnienky o uplatňovaní rozhodujúceho vplyvu zamýšľa pripísať protiprávne správanie jej dcérskej spoločnosti, skutočnosť, že Komisia voči tejto spoločnosti nevykonala nijaké vyšetrovacie opatrenie pred doručením tohto oznámenia o výhradách, nie je v rozpore s právom tohto podniku na obhajobu. V tomto ohľade má uvedená spoločnosť možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k správnosti a relevantnosti skutkových zistení a okolností uvedených Komisiou v jej oznámení o výhradách, a to tak vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách, ako aj počas vypočutia pred vyšetrovateľom.
(pozri body 134 – 140)
3. Podľa zásady individualizácie trestov a sankcií možno fyzickú alebo právnickú osobu sankcionovať len za skutky, ktoré sa jej individuálne vytýkajú. Táto zásada je uplatniteľná v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa pravidiel hospodárskej súťaže.
Túto zásadu je však potrebné zosúladiť s pojmom podnik v zmysle článku 81 ES. Keď teda hospodársky subjekt poruší pravidlá hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti musí niesť zodpovednosť za toto porušenie.
Skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie o uložení pokút adresovala materskej spoločnosti skupiny spoločností, totiž nie je podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a už vôbec nie účasť materskej spoločnosti na tomto porušení, ale skutočnosť, že tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES.
Preto Komisia neporuší zásadu individualizácie trestov a sankcií, keď sankcionuje materskú spoločnosť za porušenie, v prípade ktorého sa predpokladá, že sa tohto porušenia dopustila sama, vzhľadom na jej hospodárske a právne väzby s dcérskou spoločnosťou, ktoré jej umožňovali určovať správanie tejto spoločnosti na trhu.
(pozri body 178 – 181)
4. Zásada zákonnosti trestov vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ právny subjekt môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednosť.
Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 pritom Komisia môže rozhodnutím uložiť pokuty podnikom, ktoré porušia okrem iného článok 81 ES. V rozsahu, v akom boli materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť považované za jeden podnik v zmysle uvedeného článku, Komisia je oprávnená bez toho, aby porušila zásadu zákonnosti trestov, uložiť pokutu právnickým osobám, ktoré boli súčasťou uvedeného podniku.
(pozri body 187 – 189)
5. Zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokiaľ takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené.
V kontexte rozhodnutia Komisie, ktorým sa materskej spoločnosti ukladá pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže jej dcérskou spoločnosťou, disponuje Komisia pri uplatnení domnienky rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti, ktorá vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spoločnosti, širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní, či treba zodpovednosť za porušenie pripísať materskej spoločnosti.
Vzhľadom na to, že Komisia je oprávnená, avšak nie povinná pripísať zodpovednosť za porušenie materskej spoločnosti, pokiaľ sú splnené podmienky pripísania takejto zodpovednosti, samotná skutočnosť, že Komisia nepripísala zodpovednosť týmto spôsobom v inom prípade, neznamená, že bola povinná vykonať v napadnutom rozhodnutí rovnaké posúdenie. Takéto pripísanie však podlieha preskúmaniu súdov Únie, ktorým prináleží overiť, či sú podmienky pripísania tejto zodpovednosti splnené.
(pozri body 196 ‑ 198)
6. Odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť.
Ak sa rozhodnutie o uplatnení článku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísateľnosti porušenia, musí obsahovať dostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku každému zo subjektov, ktorým je určené, najmä vo vzťahu k tým z nich, ktoré podľa tohto rozhodnutia musia niesť zodpovednosť za toto porušenie. Aby bolo rozhodnutie Komisie dostatočne odôvodnené vo vzťahu k materským spoločnostiam dcérskych spoločností, ktoré sa dopustili porušenia, musí teda obsahovať podrobné uvedenie dôvodov odôvodňujúcich pripísateľnosť porušenia týmto spoločnostiam.
(pozri body 216, 217)
7. Na rozhodnutia Komisie sa vzťahuje prezumpcia platnosti a vyvolávajú právne účinky, pokiaľ neboli zrušené alebo vzaté späť. Okrem toho Komisia nie je povinná prerušiť konanie začaté proti spoločnosti za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, kým súd Únie nerozhodne o žalobe, ktorú tá istá spoločnosť podala proti inému rozhodnutiu, ktorým bola sankcionovaná za iné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Nijaké právne ustanovenie totiž neukladá Komisii povinnosť odložiť prijatie rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa rozdielnych skutkových okolností.
(pozri bod 241)
8. V rámci právomoci Komisie uložiť podnikom pokuty za porušenie článku 81 ES zodpovedá za porušenie v zásade fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase, keď došlo k porušeniu, aj keď v čase prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie za prevádzkovanie podniku zodpovedala iná osoba. Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 81 ES však na účely ich uplatňovania a vykonávania musia byť adresované subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu. Ak teda Komisia prijme rozhodnutie na základe článku 81 ods. 1 ES, musí identifikovať fyzickú alebo právnickú osobu či fyzické alebo právnické osoby, ktoré možno uznať za zodpovedné za správanie predmetného podniku, ktoré môžu byť z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie určené.
Usmernenia, ktoré Komisia prijme na stanovenie výšky pokút, zabezpečujú právnu istotu podnikov, keďže stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovovaní výšky pokút. Správny orgán sa od týchto usmernení v konkrétnom prípade nemôže odkloniť bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.
Pokiaľ ide o dva podniky, a to materskú a dcérsku spoločnosť, ktoré v období, keď došlo k porušeniu, tvorili jeden podnik v zmysle článku 81 ES, ale v tejto forme už neexistovali ku dňu prijatia rozhodnutia, ktorým sa im ukladá pokuta, Komisia je oprávnená jednak uložiť v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 pokutu spoločne a nerozdielne týmto dvom podnikom, ktoré musia zodpovedať za predmetné porušenie, a jednak na základe bodu 30 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 uložiť zvýšenie základnej sumy pokuty len materskej spoločnosti, keďže jej mimoriadne vysoký obrat v porovnaní s ostatnými sankcionovanými subjektmi v čase prijatia rozhodnutia jej umožňuje ľahšie získať prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty.
V tomto ohľade skutočnosť, že pokuta uložená z dôvodu odstrašenia len materskej spoločnosti je vypočítaná na základe základnej sumy pokuty uloženej spoločne a nerozdielne obom spoločnostiam a už zahŕňa osobitné zvýšenie z dôvodu odstrašenia, nemôže byť nespravodlivá.
Pokuta uložená spoločne a nerozdielne obom spoločnostiam totiž zodpovedá základnej sume pokuty, ktorá zahŕňa dodatočné zvýšenie vypočítané na základe určitej časti tržieb dcérskej spoločnosti v súlade s bodom 25 týchto usmernení, „aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie“.
Naproti tomu pokuta uložená len materskej spoločnosti a zahŕňajúca výrazné zvýšenie základnej sumy pokuty má v súlade s bodom 30 uvedených usmernení „zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokút“ pre podniky, ktoré majú zvlášť vysoký obrat okrem tovarov alebo služieb, ktoré sú spojené s porušením.
Preto dodatočná suma uplatnená podľa bodu 25 uvedených usmernení na jednej strane a osobitné zvýšenie uložené materskej spoločnosti podľa bodu 30 týchto usmernení na druhej strane zodpovedajú dvom rozdielnym cieľom odstrašenia, ktoré je Komisia oprávnená vziať do úvahy pri stanovení pokuty.
(pozri body 250 – 253, 255, 256, 288, 289)
9. Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu výpočtu pokút, a v tejto súvislosti môže zohľadniť viaceré skutočnosti, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov počas vyšetrovania vedeného jej oddeleniami. V tejto súvislosti musí Komisia vykonať komplexné skutkové posúdenie, akým je posúdenie týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov. V rámci posudzovania spolupráce členov kartelu možno Komisii vytknúť len zjavne nesprávne posúdenie, keďže Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení kvality a užitočnosti spolupráce podniku, a to najmä v porovnaní s prínosmi iných podnikov.
Hoci Komisia je povinná odôvodniť príčiny, pre ktoré sa domnieva, že dôkazy predložené podnikom v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov predstavujú prínos odôvodňujúci alebo neodôvodňujúci zníženie uloženej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybniť rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázať, že Komisia by bez takýchto informácií dobrovoľne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázať podstatu porušenia, a teda prijať rozhodnutie ukladajúce pokuty.
Základom zníženia pokút v prípade spolupráce podnikov podieľajúcich sa na porušeniach práva hospodárskej súťaže je domnienka, podľa ktorej takáto spolupráca uľahčuje úlohu Komisie spočívajúcu v zistení existencie porušenia a v jeho prípadnom ukončení. Vzhľadom na dôvod existencie zníženia Komisia nemôže nezohľadniť užitočnosť poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré už mala k dispozícii.
Pokiaľ podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, určité informácie, ktoré už poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemožno mieru spolupráce tohto podniku, akokoľvek je nepopierateľné, že bola do istej miery pre Komisiu užitočná, považovať za porovnateľnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, že v určitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré už Komisia mala k dispozícii, totiž neuľahčuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Takéto vyhlásenie teda nemôže postačovať na odôvodnenie zníženia pokuty z dôvodu spolupráce. Navyše spolupráca podniku v rámci vyšetrovania vôbec nezakladá nárok na zníženie pokuty, ak táto spolupráca neprekročila rámec povinností, ktoré mu vyplývali z článku 18 nariadenia č. 1/2003.
(pozri body 340 – 344)
10. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej súťaže vykonávané súdmi Únie, okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umožňuje len zamietnuť žalobu o neplatnosť alebo zrušiť napadnutý akt, z neobmedzenej právomoci, ktorú Všeobecnému súdu priznáva na základe článku 229 ES článok 31 nariadenia č. 1/2003, vyplýva oprávnenie tohto súdu zmeniť napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti s cieľom zmeniť napríklad výšku pokuty.
(pozri bod 379)