ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)
z 28. marca 2019 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Prihlášky obrazových ochranných známok Európskej únie Simply. Connected. – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Rozsah preskúmania, ktoré má vykonať odvolací senát – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Článok 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 71 nariadenia 2017/1001)“
Vo veciach T‑251/17 a T‑252/17,
Robert Bosch GmbH, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: S. Völker a M. Pemsel, avocats,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: V. Mensing a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorého predmetom sú žaloby podané proti rozhodnutiam piateho odvolacieho senátu EUIPO z 9. marca 2017 (vec R 948/2016‑5) a z 10. marca 2017 (vec R 947/2016‑5) týkajúcim sa pri prihlášok dvoch obrazových označení Simply. Connected. ako ochranných známok Európskej únie,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia V. Kreuschitz, I. S. Forrester, N. Półtorak a E. Perillo,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žaloby podané do kancelárie Všeobecného súdu 28. apríla 2017,
so zreteľom na vyjadrenia k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 13. júla 2017,
so zreteľom na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 26. septembra 2018,
so zreteľom na postúpenie týchto vecí tretej rozšírenej komore Všeobecného súdu,
so zreteľom na rozhodnutie zo 17. januára 2019 o spojení týchto vecí,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporom
1 Žalobkyňa Robert Bosch GmbH podala 19. novembra 2015 na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) dve prihlášky ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), v znení zmien [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Prvá ochranná známka, ktorej zápis sa navrhoval (ďalej len „prvá prihlasovaná ochranná známka“, vec T‑251/17) je toto obrazové označenie:
3 Druhá ochranná známka, ktorej zápis sa navrhoval (ďalej len „druhá prihlasovaná ochranná známka“, vec T‑252/17), bolo nasledujúce obrazové označenie:
4 Tovary a služby, ktoré boli predmetom oboch prihlášok, boli rovnaké. Tovary a služby uvedené v prihláškach patria do tried 7, 9, 11, 12, 36 až 38, 41 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 7: „Motory (elektrické ‑), s výnimkou motorov pre pozemné vozidlá, Štartéry (okrem pre pozemné vozidlá), Generátory, Zapaľovacie systémy pre motory s vnútorným spaľovaním, Žeraviace sviečky, Zapaľovacie sviečky, Lambda sondy, Rozdeľovače zapaľovania, Zapaľovacie cievky, Magnetové zapaľovače, Konektory pre zapaľovacie sviečky, Vstrekovacie čerpadlá, Palivové čerpadlá, Rýchlostné regulátory, Injektory a Držiaky trysiek; Ventily strojov; Palivové filtre, olejové filtre, vzduchové filtre; Hydropumpy, hydromotory, hydroventily, hydrovalce, hydroakumulátory, hydrofiltre; Pneumatické ventily, servo riadenia, tlakové vzduchové brzdy, tlakovzdušné zariadenia, najmä tlakovzdušné kompresory, tlakovzdušné nádrže, riadiace ventily, brzdové ventily; Turbodúchadlá pre výfukové plyny; Elektronické riadiace prístroje pre výrobnú techniku, zariadenia na odporové zváranie, servopohony a prevodové cievky, riadenia robotov; Modulové elementy na automatickú montážnu/výrobnú techniku, vrátane vybavenia pracovísk, najmä pracovné stoly a pracovné lavice, držiaky strojov, bezpečnostné a ochranné zariadenia, výkyvné pracoviská, zdvíhacie zariadenia, stolové lisy, systémy na prípravu a zakladanie materiálu, najmä bežiace pásy a dopravné reťaze, striasadlové dopravníky, výkyvné zariadenia, ako aj programovateľné elektrické zariadenia vrátane chápačov a jednoramenných robotov; Stroje na odhrotovanie (mechanické, termické a elektrochemické); Baliace stroje; Motorové náradia a ich nadstavce; Elektrické kuchynské stroje a ich príslušenstvo; Umývačky na keramické nádoby, Umývacie zariadenia, Vysokofrekvenčné generátory; Zapaľovače zážihových motorov; Súčasti a príslušenstvo uvedených výrobkov, zahrnuté do triedy 7“,
– trieda 9: „Čidlá; Programovateľné radiče; Elektrické a elektronické meracie, kontrolné a regulačné prístroje na zabudovanie do vozidiel; Prístroje na záznam, spracovanie, posielanie, prijímanie a zobrazovanie signálov, údajov, obrazov a zvukov, elektro‑ a elektromagnetické dátové nosiče; Video kamery, obrazovky, reproduktory, antény pre rádiá a televízne prijímače, telefónne prístroje, autoantény, prenosné rádiové vysielačky, autotelefóny; Poplašné systémy; Prístroje na polohovanie a navigáciu na zabudovanie do pozemných, vzdušných a vodných dopravných prostriedkov; Zariadenia na zásobovanie elektrickým prúdom, elektrické filtre, polovodičové komponenty, optoelektronické komponenty; Tlačené, valcované a liate spínače, integrované obvody, relé, poistky, vedenia pre elektrické, elektronické a optické signály, káblové spojenia, elektrické spínače, elektronické zariadenia na nastavenie svetelnej diaľky, čidlá, detektory, spínacie zariadenia/skrinky, solárne bunky a generátory; Analýzne prístroje pre motorové vozidlá, najmä na analýzu výfukových plynov, na analýzu sadzí, s brzdiacou funkciou, diagnostické nástroje a zariadenia pre simulácie, motorové testy, servisné kontrolné prístroje pre vstrekovacie čerpadlá, štartéry a generátory; Batérie, nabíjačky, prístroje na testovanie batérií, zosilňovače, transformátory, káblové bubny; Počítačové systémy na reguláciu dynamiky jazdy; Súčiastky a armatúry pre vyššie uvedené tovary“,
– trieda 11: „Prístroje na vykurovanie, varenie, grilovanie, zohrievanie a chladenie; Plyn (zapaľovače na zapaľovanie ‑); Ak sú zaradené do 11 triedy; Reflektory a svietidlá vrátane automobilových; Ochladzovacie zariadenia a stroje; Zariadenia na vetranie; Sušiče na vlasy; Elektrické kanvice na kávu; Pražiace stroje; Rúry na pečenie; Elektrické variče na vajíčka; Opekače pečiva; Klimatizačné inštalácie; Kontrolné a regulačné prístroje pre plynové kúrenia; Sušičky na šaty; Časti a príslušenstvo všetkých uvedených výrobkov v triede 11“,
– trieda 12: „Retenčné systémy na zabudovanie do motorových vozidiel, najmä zaťahovadlá bezpečnostných pásov, airbagy; Rozmrazovacie zariadenia pre čelné okná; Servo a vzduchotlakové brzdy pre pozemné a vzdušné dopravné prostriedky, antiblokovacie brzdové systémy; Systémy na reguláciu pohonu proti prekĺzaniu; Riadenie prevodovky; Stierače; Hydraulické riadenia pre pozemné, vzduchové a vodné dopravné prostriedky; Elektrické hnacie motory do pozemných vozidiel; Súčiastky a armatúry zahrnuté v 12 triede pre všetky uvedené výrobky“,
– trieda 36: „Poisťovacie služby“,
– trieda 37: „Vstavanie, údržba a obnova častí a príslušenstva motorových vozidiel, autorádií, telefónnych vysielacích zariadení, ručných obrábacích strojov, dielenských prístroje a zariadenia, prístrojov na výrobu elektriny, domácich a kuchynských prístrojov, rozhlasových a televíznych zariadení, sanitárnych zariadení, vykurovacích a klimatizačných zariadení a nábytku; Opravy a obnova motorových vozidiel pri športových motoristických podujatiach“,
– trieda 38: „Vysielanie, prenos zvuku, údajov a obrazu cez satelity“,
– trieda 41: „Vzdelávanie a výučba tretích subjektov v oblasti elektrotechniky a elektroniky“,
– trieda 42: „Stavebníctvo a dizajn plánovania a poradenstvo; Vyhotovenie a inštalácia počítačových programov na spracovanie údajov; Realizácia vývoja, testov a výskumov; Technická poradenská služba a poskytovanie znaleckého posudku; Plánovanie a vývoj a technická skúška projektov kozmických letov; Technický monitoring budov a zariadení.“
5 Listami zo 16. marca 2016 prieskumový pracovník EUIPO informoval žalobkyňu, že proti zápisu dvoch prihlasovaných ochranných známok čiastočne stoja absolútne dôvody zamietnutia stanovené v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001].
6 Listami z 18. apríla 2016 žalobkyňa predložila svoje pripomienky.
7 Rozhodnutiami z 25. apríla 2016 prieskumový pracovník zamietol na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 prihlášku oboch prihlasovaných ochranných známok pre tovary a služby, na ktoré sa vzťahovali tieto ochranné známky patriace do tried 9, 37, 38 a 41, ako aj pre služby nazvané „vyhotovenie a inštalácia počítačových programov na spracovanie údajov“ a „technická poradenská služba“, patriace do triedy 42.
8 Naopak, nevyslovil žiadne výhrady, pokiaľ ide o tovary a služby uvedené v prihláškach a patriace do tried 7, 11, 12, 36 a služby nazvané „stavebníctvo a dizajn plánovania a poradenstvo“, „realizácia vývoja, testov a výskumov“, „poradenstvo“, „plánovanie a vývoj a technická skúška projektov kozmických letov“ a „technický monitoring budov a zariadení“, patriace do triedy 42.
9 Dňa 23. mája 2016 žalobkyňa podala proti obom rozhodnutiam prieskumového pracovníka odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).
10 Rozhodnutiami z 9. marca 2017 (vec R 948/2016‑5 týkajúca sa prvej prihlasovanej ochrannej známky, ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“) a z 10. marca 2017 (vec R 947/2016‑5 týkajúca sa druhej prihlasovanej ochrannej známky, ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“) piaty odvolací senát EUIPO odvolanie z rovnakých dôvodov zamietol.
11 Po prvé odvolací senát sa domnieval, že slovné prvky, ktoré tvoria prihlasované ochranné známky, sa budú chápať ako slogan bez rozlišovacej spôsobilosti, ktorý znamená „jednoducho pripojený“ alebo „hlavne pripojený“ do siete. V tejto súvislosti odvolací senát usúdil, že príslušná skupina verejnosti neprisudzuje nijaký význam bodkám uvedeným po každom slovnom prvku, pretože spotrebitelia majú tendenciu vnímať sled písmen spôsobom, ktorý sa im zdá byť rozumný, a to nezávisle od interpunkcie a používania malých alebo veľkých písmen. Rovnako ani štvorec so zaoblenými rohmi s chýbajúcim pravým horným rohom, ktorý obopína slovné prvky, ani symbol známy ako bezdrôtové pripojenie (tvorené zobrazením troch zaoblených pásikov) nedávajú sporným označeniam rozlišovaciu spôsobilosť, pretože nie sú vnímané vedome a sú obvyklé v kontexte dotknutých tovarov a služieb (body 17 až 19 napadnutých rozhodnutí). Za týchto podmienok nemožno dotknuté označenia vnímať ako údaj o obchodnom pôvode tovarov a služieb uvedených v prihláškach (bod 20 napadnutých rozhodnutí).
12 Po druhé, keď odvolací senát zobral do úvahy takmer všetky tovary a služby uvedené v bode 4 vyššie a zoskupil ich podľa kategórií, dospel k záveru, že spotrebitelia očakávali buď bežné pripojenie do siete, alebo vzájomné prepojenie tovarov prostredníctvom „internetu vecí“, a že predmetné tovary a služby priamo súviseli s poskytovaním takýchto bezdrôtových pripojení (body 25 a 26 napadnutých rozhodnutí). Preto by sa údajne dali obidve označenia vnímať ako pochvalné označenie abstraktnej kvality tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahujú prihlášky (bod 27 napadnutých rozhodnutí).
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil obe napadnuté rozhodnutia,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania vrátane tých, ktoré vznikli pred odvolacím senátom.
14 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žaloby,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania v oboch veciach.
Právny stav
15 Na podporu každej z týchto dvoch žalôb, ktoré znejú rovnako, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení ustanovení článku 64 nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 263 ZFEÚ. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. V treťom predloženom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení článku 64 nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 263 ZFEÚ
16 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát preskúmal tovary a služby zaradené do tried 7, 11, 12 a 36, ako aj tie, ktoré sú zaradené do triedy 42 a ktoré nie sú službami vyhotovenia a inštalácie počítačových programov na spracovanie údajov a technickou poradenskou službou. Prieskumový pracovník by nemal výhrady voči zápisu pre tieto tovary a služby. Týmto postupom odvolací senát prekročil hranice svojej právomoci, a preto treba napadnuté rozhodnutia zrušiť [rozsudok z 18. novembra 2014, Lumene/ÚHVT (THE YOUTH EXPERTS), T‑484/13, neuverejnený, EU:T:2014:963].
17 EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.
18 Predovšetkým treba na úvod konštatovať, že ako správne tvrdí EUIPO, článok 263 ZFEÚ sa neuplatňuje na odvolania podané na odvolacie senáty, a že v dôsledku toho v rozsahu, v akom sa prvý žalobný dôvod zakladá na porušení tohto ustanovenia, ho treba zamietnuť ako neúčinný.
19 Po druhé, ako žalobkyňa tvrdí, a na rozdiel od návrhov, ktoré predložila odvolateľka pred odvolacím senátom vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. novembra 2014, THE YOUTH EXPERTS (T‑484/13, neuverejnený, EU:T:2014:963), nepožiadala, aby odvolací senát zrušil rozhodnutia prieskumového pracovníka len v rozsahu, v akom boli nepriaznivé.
20 Je však nesporné, že odvolací senát preskúmal v napadnutých rozhodnutiach rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaných ochranných známok pre tie tovary a služby, pri ktorých prieskumový pracovník nemal výhrady.
21 Ako totiž bolo uvedené v bode 7 vyššie, prieskumový pracovník odmietol prihlášku oboch prihlasovaných ochranných známok pre predmetné tovary a služby patriace do tried 9, 37, 38 a 41, ako aj služby nazvané „vyhotovenie a inštalácia počítačových programov na spracovanie údajov“ a „technická poradenská služba“, patriace do triedy 42. Z toho vyplýva, že prihlasované ochranné známky môžu byť zapísané pre ostatné tovary a služby uvedené v bode 4 vyššie, t. j. patriace do tried 7, 11, 12, 36, ako aj služby „stavebníctvo a dizajn plánovania a poradenstvo“, „realizácia vývoja, testov a výskumov“, „poradenstvo“, „plánovanie a vývoj a technická skúška projektov kozmických letov“ a „technický monitoring budov a zariadení“, patriace do triedy 42 (pozri bod 8 vyššie).
22 Niektoré z týchto tovarov a služieb, ktoré neboli predmetom sporu, boli však preskúmané odvolacím senátom v napadnutých rozhodnutiach a boli zoskupené v kategóriách a), f), g), h), i) a j) vytvorených odvolacím senátom v bodoch 23 a 24 napadnutých rozhodnutí. V bodoch 26 a 27 napadnutých rozhodnutí dospel odvolací senát k záveru, že prihlasované ochranné známky nemali rozlišovaciu spôsobilosť ani s ohľadom na tovary a služby patriace do kategórií a), f), g), h), i) a j) v zmysle napadnutých rozhodnutí, čo teda zahŕňalo aj tovary a služby, ktoré neboli predmetom sporu.
23 Je teda zrejmé, že odvolací senát rozšíril svoje preskúmanie tovarov a služieb, proti ktorých zápisu prieskumový pracovník nemal výhrady a ktorých sa netýkali odvolania predložené tomuto senátu. Hoci sa zmluvné strany zhodujú v názore, že odvolací senát nemohol vykonať také preskúmanie, ich názory sa líšia v súvislosti s dôsledkami, ktoré z toho treba vyvodiť.
24 Podľa žalobkyne, ktorá sa odvoláva na rozsudok z 18. novembra 2014, THE YOUTH EXPERTS (T‑484/13, neuverejnený, EU:T:2014:963), treba konštatovať, že pri preskúmaní tovarov a služieb, pri ktorých prieskumový pracovník nemal výhrady, odvolací senát prekročil svoju právomoc, čím spôsobil protiprávnosť napadnutých rozhodnutí, ktoré treba z tohto dôvodu zrušiť.
25 Naopak, podľa EUIPO preskúmanie odvolacím senátom rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaných ochranných známok pre tovary a služby, ktoré neboli predmetom odvolania, nemôže rozšíriť predmet tohto odvolania. Preto treba dospieť k záveru, že pozornosť venovaná v rámci preskúmania týmto tovarov a službám by sa mala považovať za čisto nadbytočnú, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, a preto treba prvý odvolací dôvod zamietnuť.
26 Po prvé treba poukázať na to, že výrok napadnutých rozhodnutí sa obmedzuje na zamietnutie odvolaní, ktoré boli predložené odvolaciemu senátu. Ako však bolo pripomenuté v bode 19 vyššie, odvolania žalobkyne pred odvolacím senátom sa týkali iba tovarov a služieb, pri ktorých mal prieskumový pracovník výhrady voči zápisu prihlasovaných ochranných známok.
27 Po druhé treba konštatovať, že podľa článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 odvolací senát v nadväznosti na preskúmanie odvolania po vecnej stránke o ňom rozhodne, pričom v rámci tohto rozhodnutia môže vykonávať právomoci oddelenia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v dôsledku odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí zápisu prieskumovým pracovníkom môže odvolací senát vykonať nové úplné preskúmanie veci vo vzťahu k prihláške tak z hľadiska právneho, ako aj skutkového stavu, t. j. v danom prípade sám rozhodnúť o prihláške tak, že ju zamietne, alebo ju vyhlási za dôvodnú, čím potvrdí alebo zruší napadnuté rozhodnutie [rozsudok z 3. júla 2013, Airbus/ÚHVT (NEO), T‑236/12, EU:T:2013:343, bod 21; pozri tiež analogicky rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, body 56 a 57].
28 Táto právomoc vykonať nové úplné preskúmanie prihlášky po vecnej stránke, je však tak z právneho hľadiska, ako aj z hľadiska skutkového stavu podmienená prípustnosťou odvolania podaného na odvolací senát (rozsudok z 3. júla 2013, NEO, T‑236/12, EU:T:2013:343, bod 22, pozri tiež analogicky uznesenie z 2. marca 2011, Claro/ÚHVT, C‑349/10 P, neuverejnené, EU:C:2011:105, bod 44).
29 V tejto súvislosti článok 59 prvá veta nariadenia č. 207/2009 spresňuje, že „každý účastník konania sa môže odvolať proti rozhodnutiu, ktorým mu nebolo vyhovené“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že tak, ako to urobila žalobkyňa v tomto prípade, účastníci konania pred ÚHVT môžu podať na odvolací senát odvolanie proti rozhodnutiu prijatému v nižšom stupni len v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zamietlo ich požiadavky alebo návrhy. Pokiaľ rozhodnutie prijaté v nižšom stupni naopak vyhovelo požiadavkám účastníka konania, nie je prípustné, aby tento účastník podal odvolanie na odvolací senát [rozsudok z 3. júla 2013, NEO, T‑236/12, EU:T:2013:343, bod 23, pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2011, Völkl/ÚHVT – Marker Völkl (VÖLKL), T‑504/09, EU:T:2011:739, bod 55 a citovanú judikatúru].
30 Z článku 59 prvej vety nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že pokiaľ tak ako v tejto veci prieskumový pracovník zamietol prihlášku ochrannej známky Európskej únie len pre časť tovarov a služieb uvedených v tejto prihláške, pričom povolil zápis pre inú časť tovarov a služieb, ktoré sú v nej uvedené, odvolanie podané prihlasovateľom ochrannej známky na odvolací senát sa môže platne vzťahovať len na tie tovary a služby, ktorých sa týkalo zamietnutie povolenia zápisu prieskumovým pracovníkom.
31 Ako bolo v prejednávanej veci pripomenuté, najmä v bodoch 19 a 26 vyššie, odvolanie podané žalobkyňou na odvolací senát sa týkalo zrušenia rozhodnutí prieskumového pracovníka v rozsahu, v akom boli jej prihlášky zamietnuté. Odvolací senát sa teda nesprávne v napadnutých rozhodnutiach v rámci svojho preskúmania zaoberal uplatniteľnosťou v prejednávanej veci článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 na tovary a služby, vo vzťahu ku ktorým nemal prieskumový pracovník výhrady. Podľa judikatúry uvedenej v bode 28 vyššie totiž odvolací senát nemá diskrečnú právomoc, ktorou by mohol rozšíriť rozsah odvolania na posúdenie otázok, ktoré odvolateľka nie je oprávnená predložiť.
32 Z výkladu výroku napadnutých rozhodnutí však vyplýva, že odvolací senát sa v prejednávanom prípade obmedzil na zamietnutie odvolaní (pozri bod 26 vyššie). Podľa článku 58 nariadenia č. 207/2009 takéto zamietnutie mohlo mať za následok len vykonanie rozhodnutí prieskumového pracovníka, s výhradou podania prípadného súdneho opravného prostriedku, ako sa stanovuje v článku 64 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.
33 Okrem toho, keď bola EUIPO v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania položená v tejto súvislosti otázka, potvrdil, že zohľadnenie odvolacím senátom tovarov a služieb, voči ktorým nemal prieskumový pracovník výhrady, nemalo samo osebe nijaký vplyv na práva žalobkyne na zápis prihlasovaných ochranných známok pre tieto tovary a služby. EUIPO totiž uviedol, že tieto práva by bolo možné spochybniť len vtedy, keby prieskumový pracovník opätovne z vlastného podnetu preskúmal absolútne dôvody zamietnutia, ktoré mohli brániť zápisu prihlasovaných ochranných známok z dôvodov, ktoré dovtedy ešte neboli vznesené. Viedlo by ho to teda k prijatiu nových rozhodnutí, ktoré by mohli byť predmetom odvolania na odvolacích senátoch a ktoré sú odlišné od tých, na ktoré sa vzťahujú tieto súdne konania.
34 Z toho vyplýva, že úvahy v napadnutých rozhodnutiach venované tovarom a službám, pri ktorých nemal prieskumový pracovník žiadne výhrady, prekračujú hranice odvolaní, ktoré boli riadne podané odvolaciemu senátu, a v dôsledku toho nemajú nijaký vplyv ani na dosah, ani na účinky napadnutých rozhodnutí. V dôsledku toho treba konštatovať, že nemajú povahu rozhodnutia, a preto ich zrušenie tiež nemá nijaký dosah.
35 Prvý žalobný dôvod treba preto zamietnuť ako neúčinný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009
36 Žalobkyňa v druhom žalobnom dôvode tvrdí, že v dvoch napadnutých rozhodnutiach sa odvolací senát dopustil porušenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
Napadnuté rozhodnutia
37 Dôvody, na základe ktorých sa odvolací senát domnieval, že prihlasované ochranné známky nemali rozlišovaciu spôsobilosť s ohľadom na sporné tovary a služby, sú uvedené v bodoch 14 až 30 napadnutých rozhodnutí.
38 Najmä v bodoch 14 a 15 napadnutých rozhodnutí odvolací senát uviedol, že sporné tovary a služby boli určené tak širokej verejnosti, ktorej úroveň pozornosti je priemerná, ako aj obchodníkom a len okrajovo aj montážnym firmám a špecializovanej verejnosti, ktorej úroveň pozornosti je všeobecne vyššia. Aj v prípade odbornej verejnosti môže byť však úroveň pozornosti pomerne nízka s ohľadom na údaje reklamného charakteru, ktoré sa nejavia ako rozhodujúce. To isté platí aj o úrovni pozornosti priemerného spotrebiteľa, keď sa stretne s odkazom, ktorý považuje za reklamný.
39 V bodoch 17 a 19 napadnutých rozhodnutí odvolací senát súhlasil s významom slovných prvkov tvoriacich dotknuté označenia, ako ich vyložil prieskumový pracovník. Slovný prvok „simply“ sa teda má chápať ako „len, jednoducho“ a slovný prvok „connected“ v zmysle „pripojený“. Slovné prvky nachádzajúce sa v prihlasovaných ochranných známkach Simply. Connected. teda predstavujú slogan znamenajúci „jednoducho pripojený“. Ani bod uvedený za každým z týchto slovných prvkov, ani obrazové prvky, t. j. štvorcový rámec otvorený v pravej hornej časti a symbol všeobecne známy ako bezdrôtové sieťové pripojenie nepriznávajú predmetným označeniam odlišný význam. Tieto obrazové prvky sú údajne bežné a nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.
40 Odvolací senát v bode 18 napadnutých rozhodnutí zamietol tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého v dôsledku napísania slovných prvkov nad sebou a na skutočnosti, že každý z nich sa začína veľkým písmenom a za ním je bodka by malo viesť k ich posudzovaniu samostatne.
41 Odvolací senát v bode 20 napadnutých rozhodnutí uviedol, že prihlasované ochranné známky posudzované ako celok vyjadrovali myšlienku, že sporné tovary a služby sú „hlavne“ alebo „v prvom rade“ „pripojené“ k sieti, pričom priamy odkaz šírený prostredníctvom slovných prvkov je navyše potvrdený prítomnosťou obrazového symbolu bezdrôtového pripojenia. Predmetné označenia sa teda vnímali ako slogan opisujúci požadovanú vlastnosť sporných tovarov a služieb, a nie ako označenie ich obchodného pôvodu. Podľa odvolacieho senátu bol totiž šírený odkaz jednoduchý, priamo zrozumiteľný a gramaticky správny, a mal tak obyčajnú povahu ako obrazové prvky, z ktorých boli označenia zložené.
42 V bodoch 22 až 24 napadnutých rozhodnutí odvolací senát dospel k záveru, že bolo potrebné overiť, či z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti existoval dostatočne priamy a konkrétny vzťah medzi dotknutými označeniami a spornými tovarmi a službami. Odvolací senát na tento účel zoskupil uvedené tovary a služby do kategórií. Rozdelil teda sporné tovary patriace do triedy 9 do troch rozdielnych kategórií, a to kategórie c) „Prístroje na záznam, spracovanie, posielanie, prijímanie a zobrazovanie signálov, údajov, obrazov a zvukov“, kategórie d) „Meracie, kontrolné a regulačné prístroje; analýzne prístroje“ a kategórie e) „Tovary určené na dodávku elektrickej energie“. Ďalej rozdelil sporné služby patriace do triedy 37 do dvoch kategórií, a to kategórie k) „Vstavanie, údržba a obnova častí a príslušenstva rôznych tovarov“ a kategórie l) „Opravy a obnova motorových vozidiel pri športových motoristických podujatiach“. Okrem toho dospel k záveru, že sporné služby patriace do tried 38 a 41 patrili každá do samostatnej kategórie pre každú triedu, t. j. kategórie m) „Vysielanie, prenos zvuku, údajov a obrazu cez satelity“ a kategórie n) „Vzdelávanie a výučba tretích subjektov v oblasti elektrotechniky a elektroniky“. Napokon uviedol, že sporné služby patriace do triedy 42 by mali byť rozdelené do dvoch kategórií, t. j. kategórie o) „Vyhotovenie a inštalácia počítačových programov na spracovanie údajov“ a kategórie p) „Technická poradenská služba“.
43 Odvolací senát v bode 25 napadnutých rozhodnutí dospel s ohľadom na všetky kategórie k záveru, že pojem prepojenie treba posudzovať vo vzťahu k pojmu „internet vecí“, ktorý označuje prepojenie fyzických predmetov v sieti podobnej internetu, s cieľom umožniť ich kontrolovanie na diaľku, alebo ich zmeniť na schopné oznamovať a vymieňať si informácie. Cieľom internetu vecí bolo znížiť nedostatok informácií medzi skutočným a virtuálnym svetom. V tejto súvislosti spojenie bolo očakávanou vlastnosťou týchto tovarov a služieb.
44 Odvolací senát sa v bode 26 napadnutých rozhodnutí domnieval, že pre tovary zoskupené do kategórií c), d) a e) prihlasované ochranné známky informovali spotrebiteľov, že tieto tovary, ktoré obsahujú súčasti a príslušenstvo iných tovarov, mali „hlavne“ alebo „v prvom rade“ za cieľ pripojenie do siete. To isté platí aj pre služby, ktoré patria do kategórií m), o) a p). Príjemcovia služieb patriacich do kategórie k) chápali predmetné označenia v tom zmysle, že tieto služby sa týkajú konštrukcie, údržby a obnovy tovarov, ktoré sú najmä pripojené do siete. Služby združené v kategórii l) by mohli tiež byť vykonané pripojením do siete, napríklad ak by prípadné poruchy boli oznamované do dielne, aby sa v nej mohli pripraviť diely potrebné na opravu. Služby, na ktoré sa vzťahuje kategória n), jasne odkazujú na elektrotechnické a elektronické podmienky a spôsoby umožňujúce pripojenie do siete.
45 Odvolací senát v bode 27 napadnutých rozhodnutí zo svojich predchádzajúcich zistení vyvodil, že v povedomí príslušnej verejnosti bola súvislosť medzi tovarmi a službami, na ktoré sa vzťahujú prihlasované ochranné známky, a obsahom sloganu tvoreného predmetnými označeniami zrejmá a nevyžadovala si nijakú ďalšiu reflexiu. Príslušná anglicky hovoriaca skupina verejnosti Európskej únie by mohla vnímať dotknuté označenia ako pochvalné označenie abstraktnej kvality tovarov a služieb, ktoré sú predmetom prihlášky.
Zásady týkajúce sa uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009
46 Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nemožno zapísať ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.
47 Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať tovar, pre ktorý sa zápis žiada, ako tovar pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov (rozsudky z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, EU:C:2004:258, bod 34, a z 15. mája 2014, Louis Vuitton Malletier/ÚHVT, C‑97/12 P, neuverejnený, EU:C:2014:324, bod 50).
48 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod tovaru alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý získa tovar alebo službu označenú ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom získaní uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola jeho skúsenosť negatívna [rozsudok z 27. februára 2002, REWE‑Zentral/ÚHVT (LITE), T‑79/00, EU:T:2002:42, bod 26, a z 20. novembra 2002, Bosch/ÚHVT (Kit Pro a Kit Super Pro), T‑79/01 a T‑86/01, EU:T:2002:279, bod 19].
49 Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať jednak vo vzťahu k tovarom alebo službám, ktoré sú uvedené v prihláške ochrannej známky, a jednak vo vzťahu k tomu, ako tieto tovary alebo služby vníma príslušná skupina verejnosti tvorená priemerným spotrebiteľom tovarov alebo služieb, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (rozsudky z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, EU:C:2004:258, bod 35; z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, EU:C:2006:422, bod 25, a z 20. októbra 2011, Freixenet/ÚHVT, C‑344/10 P a C‑345/10 P, EU:C:2011:680, bod 43).
50 Preskúmanie absolútnych dôvodov zamietnutia sa musí týkať každého z tovarov alebo služieb, pre ktoré sa požaduje zápis ochrannej známky, a rozhodnutie, ktorým príslušný orgán zamieta zápis ochrannej známky, musí byť v zásade odôvodnené pre každý z uvedených tovarov alebo služieb. Ak je rovnaký dôvod zamietnutia namietaný proti kategórii alebo skupine tovarov alebo služieb, príslušný orgán sa môže obmedziť na celkové odôvodnenie pre všetky predmetné tovary alebo služby. Takáto možnosť sa vzťahuje len na tovary a služby, ktoré vykazujú dostatočne priamu a konkrétnu vzájomnú spojitosť do tej miery, že tvoria kategóriu alebo skupinu tovarov alebo služieb s dostatočnou rovnorodosťou. V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že dotknuté tovary alebo služby patria do tej istej triedy v zmysle Niceskej dohody, nestačí na vyvodenie záveru o takejto rovnorodosti, keďže tieto triedy často obsahujú množstvo tovarov alebo služieb, medzi ktorými nemusí existovať takáto dostatočne priama a konkrétna spojitosť (pozri uznesenie z 18. marca 2010, CFCMCEE/ÚHVT, C‑282/09 P, EU:C:2010:153, body 37 až 40 a citovanú judikatúru).
Preskúmanie žalobných dôvodov žalobkyne
51 Na úvod je potrebné potvrdiť definíciu príslušnej skupiny verejnosti, ako ju uviedol odvolací senát (pozri bod 38 vyššie), ktorú navyše žalobkyňa nespochybňuje.
52 Žalobné výhrady predložené žalobkyňou na podporu druhého žalobného dôvodu možno rozdeliť na päť častí. Prvá časť je založená na nepresnom stanovení obsahu slovných prvkov prihlasovaných ochranných známok. Druhá časť je založená na tom, že spojenie medzi slovnými prvkami prihlasovaných ochranných známok je jazykovo nezvyčajné. V rámci tretej časti žalobkyňa tvrdí, že neexistuje dostatočne priama súvislosť medzi prihlasovanými označeniami a spornými tovarmi a službami. Štvrtá časť je založená na existencii nezvyčajných jazykových zmien. Napokon piata časť je založená na nesprávnom celkovom posúdení prihlasovaných označení.
– O prvej časti založenej na nepresnom stanovení obsahu slovných prvkov prihlasovaných ochranných známok
53 Žalobkyňa pripúšťa, že pojem „simply“ sa dá chápať ako „jednoducho“ a slovo „connected“ ako odkazujúce na „pripojenie do siete“. Odvolací senát napriek tomu však dospel k nesprávnemu záveru, že celkový odkaz šírený prihlasovanými označeniami znamenal „jednoducho pripojený“ alebo „hlavne pripojený“. Odvolací senát totiž neprihliadol na to, že tieto dva výrazy boli napísané pod sebou, ani na prítomnosť bodky za každým z nich. Z dôvodu týchto typografických osobitostí sa slovné prvky, ktoré tvoria prihlasované označenia, nemôžu vnímať ako vyjadrujúce jednotný odkaz, ktorý sa skladá z dvoch slov, ale mali by sa považovať za dve samostatné a oddelené slová, a to jednak „simply“ a jednak „connected“.
54 V tejto súvislosti sa odvolací senát nesprávne odvolával na rozsudok z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT (C‑37/03 P, EU:C:2005:547). Za označením, ktoré bolo predmetom daného rozsudku, t. j. BioID®., nasledovala po všetkých slovných prvkov bodka, takže Súdny dvor mohol v danej veci dospieť k záveru, že uvedená bodka sama osebe nepredstavovala údaj o obchodnom pôvode tovarov a služieb, pre ktoré sa zápis ochrannej známky žiadal. V prejednávanej veci žalobkyňa netvrdí, že bodky umiestnené po každom zo slovných prvkov predstavujú ako také označenie obchodného pôvodu, ale to, že tieto bodky, ako aj napísanie týchto dvoch výrazov pod sebou ovplyvňujú vnímanie slovných prvkov.
55 Žalobkyňa tiež tvrdí, že judikatúra, na ktorú odvolací senát odkázal v bode 18 napadnutých rozhodnutí, nie je v prejednávanej veci relevantná. V týchto rozsudkoch [rozsudky z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, EU:T:2007:46; z 13. februára 2008, Sanofi‑Aventis/ÚHVT – GD Searle (ATURION), T‑146/06, neuverejnený, EU:T:2008:33, a zo 6. septembra 2013, Eurocool Logistik/ÚHVT – Lenger (EUROCOOL), T‑599/10, neuverejnený, EU:T:2013:399] sa totiž Všeobecný súd vyjadril k tomu, ako príslušná skupina verejnosti rozkladá slovné označenia na prvky, ktoré majú pre ňu konkrétny význam alebo sa podobajú na slová, ktoré pozná. V prejednávanej veci sa však slovné prvky líšili svojím vzájomným umiestnením a interpunkčnými znamienkami.
56 Napokon neprihliadnutie na prvky, ktoré obsahujú prihlasované ochranné známky, akými sú v prejednávanej veci bodky za každým slovným prvkom, a skutočnosť, že tieto dva slovné prvky sú umiestnené v samostatných riadkoch, je v rozpore s právnou normou, podľa ktorej ochranná známka musí byť preskúmaná v podobe, v akej bola prihláška podaná [pozri rozsudok zo 14. mája 2013, Unister/ÚHVT (fluege.de), T‑244/12, EU:T:2013:243].
57 Na základe všetkých týchto dôvodov žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že slovné prvky tvoriace prihlasované ochranné známky šírili jediný odkaz.
58 EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.
59 Je nesporné, že predmetné označenia uvedené v bodoch 2 a 3 vyššie, tvoria nad sebou napísané výrazy „simply“ a „connected“, z ktorých každý začína veľkým písmenom a za ním nasleduje bodka. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, tieto typografické osobitosti vôbec nebránia zbežnému prečítaniu týchto dvoch výrazov, pričom zvyčajný smer čítania pre príslušnú skupinu anglofónnej verejnosti, ako aj pre všetkých používateľov používajúcich latinku smeruje zľava doprava a zhora nadol. Odvolací senát teda správne rozhodol, že dotknuté označenia bude príslušná skupina verejnosti vnímať bez námahy ako sled slovných prvkov „simply“ a „connected“.
60 Žalobkyňa však tvrdí, že prítomnosť veľkého písmena na začiatku každého slovného prvku a bodky na ich konci môžu brániť tomu, aby sa predmetné pojmy čítali a chápali ako dve časti jedného odkazu, ktorým je „simply connected“, t. j. „jednoducho pripojený“. Podľa žalobkyne tieto typografické prvky mohli brániť príslušnej skupine verejnosti, aby si spojila slovné prvky, a mohli ju viesť k ich čítaniu ako dvoch oddelených a nezávislých slov.
61 V tejto súvislosti treba konštatovať, ako uviedol odvolací senát v bode 20 napadnutých rozhodnutí, že postupné výrazy „simply“ a „connected“ sú bežné v anglickom jazyku a okamžite pochopiteľné. Naopak, je všeobecne známe, že samotná príslovka „simply“, nie je spôsobilá na samostatné použitie, keďže príslovky sa vzťahujú na výraz, ktorému menia význam, a takýmto výrazom môže byť sloveso (v tomto prípade „connected“), prídavné meno alebo príslovka. Je preto nepravdepodobné, aby príslušná skupina verejnosti po vzhliadnutí prvkov „Simply.“ a „Connected.“ vnímala predmetné označenia ako zložené z dvoch samostatných pojmov autonómne, a nie ako výraz kombinujúci tieto výrazy podľa bežných pravidiel a syntaxe, pričom predstavujú okamžite pochopiteľný zmysel.
62 Pokiaľ ide o okolnosť, že odvolací senát sa opieral o judikatúru, v ktorej išlo o rozloženie označenia na viaceré postupné výrazy, ktoré dávajú zmysel (rozsudky z 13. februára 2007, RESPICUR, T‑256/04, EU:T:2007:46; z 13. februára 2008, ATURION, T‑146/06, neuverejnený, EU:T:2008:33, a zo 6. septembra 2013, EUROCOOL, T‑599/10, neuverejnený, EU:T:2013:399), a nie na – ako v prejednávanej veci – spojenie dvoch graficky samostatných výrazov, táto okolnosť nie je relevantná. Podľa zásady dostatočne vyplývajúcej z judikatúry, ktorá bola uplatnená v daných veciach a musí byť uplatnená aj v prejednávanej veci, treba dospieť k záveru, že príslušná skupina verejnosti bude chápať význam tvorený označeniami zloženými zo zdanlivo viacerých slovných prvkov alebo z jedného slovného prvku tak, že si ich združí, pokiaľ si takéto chápanie nevyžaduje osobitné intelektuálne úsilie.
63 Práve o taký prípad ide aj v prejednávanej veci, keďže súslednosť výrazov „simply“ a „connected“ je v súlade s obvyklým poradím týchto výrazov v angličtine a znamená „jednoducho pripojený“, pričom pre anglofónnu verejnosť nie je na pochopenie potrebné vynaložiť nijaké ďalšie úsilie. Vzhľadom na tieto zrejmé skutočnosti predpoklad žalobkyne, podľa ktorého príslušná skupina verejnosti si z existencie typografických osobitostí, t. j. z napísania výrazov nad sebou, uvedenia veľkých písmen a bodiek, vyvodí, že ich nemožno chápať v tomto význame, je veľmi nepravdepodobný.
64 Z toho vyplýva, že prvú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť.
– O druhej časti založenej na tom, že spojenie medzi slovnými prvkami prihlasovaných ochranných známok je jazykovo nezvyčajné
65 Podľa žalobkyne sa prihlasované označenia skladajú z dvoch viet, z ktorých každá sa skladá len z jedného slova. V tomto zmysle prvú vetu tvorí príslovka „simply“ a druhú sloveso „connected“. Takéto vetné usporiadanie je zjavne v rozpore s pravidlami gramatiky. V súlade s judikatúrou takáto odchýlka, ktorá je vnímateľná v porovnaní s jazykom bežne používaným príslušnou skupinou verejnosti na označenie tak tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis ochrannej známky žiadal, ako aj ich podstatných vlastností, priznáva prihlasovaným ochranným známkam dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, aby mohli byť zapísané (rozsudok z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑383/99 P, EU:C:2001:461, a uznesenie z 30. apríla 2015, Castel Frères/ÚHVT, C‑622/13 P, neuverejnené, EU:C:2015:297).
66 Žalobkyňa totiž tvrdí, že príslušná skupina verejnosti nepoužíva vety obsiahnuté v prihlasovaných označeniach na označenie tak tovarov a služieb, pre ktoré sa zápis ochrannej známky žiadal, ako aj ich podstatných vlastností. Preto prihlasované ochranné známky údajne majú potrebnú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle judikatúry [rozsudok z 25. septembra 2015, Bopp/ÚHVT (Vyobrazenie zeleného osemuholníkového rámu), T‑209/14, neuverejnený, EU:T:2015:701].
67 EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.
68 Dôvody vedúce k odmietnutiu prvej časti druhého žalobného dôvodu sa zakladajú na skutočnosti, že sa javí pravdepodobnejšie, že príslušná skupina verejnosti bude vnímať predmetné označenia ako sled údajov nesúci význam dvoch pojmov usporiadaných v bežnom poradí anglického jazyka než dve samostatné vety, ktoré by nemali žiadny význam a z ktorých prvá je tvorená samostatnou príslovkou, a to aj napriek napísaniu výrazov nad sebou, použitiu veľkých písmen a bodiek (pozri body 59 až 63 vyššie).
69 Tieto dôvody tiež bránia tomu, aby uspeli tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých predmetné označenia budú vnímané ako dve vety, z ktorých každá pozostáva z jedného prvku, čo je údajne badateľnou odlišnosťou oproti pravidlám anglickej gramatiky bežne používanej príslušnou skupinou verejnosti a údajne priznáva prihlasovaným ochranným známkam rozlišovaciu spôsobilosť.
70 V dôsledku toho treba druhú časť druhého žalobného dôvodu tiež zamietnuť.
– O tretej časti založenej na neexistencii dostatočne priamej a konkrétnej súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré sa zápis žiadal
71 Žalobkyňa tvrdí, že aj za predpokladu – čo popiera –, že príslušná skupina verejnosti pochopí prihlasované označenie ako znamenajúce „jednoducho pripojený [do siete]“ alebo „najmä pripojený [do siete]“, ako to urobil odvolací senát, stále by to nedávalo zmysel s ohľadom na sporné tovary a služby. Hoci žalobkyňa pripúšťa, že pokiaľ ide o prenosné počítače, mobilné telefóny, tablety a mobilné slúchadlá, takéto tovary môžu byť skutočne pripojené do siete, najmä na internet, v súvislosti so spornými tovarmi a službami zaradenými do tried 9, 37, 38, 41 a 42 nebude príslušný spotrebiteľ podľa nej vnímať predmetné označenia ako majúce opisný význam.
72 Pokiaľ ide o tovary patriace do triedy 9, spotrebiteľ nevie o tom, že by „antény pre rádiá a televízne prijímače“, „autoantény“, „elektrické filtre“, „polovodičové komponenty“, „tlačené, valcované a liate spínače, integrované obvody, relé, poistky, vedenia pre elektrické, elektronické a optické signály, káblové spojenia, elektrické spínače“, „batérie“, „zosilňovače, transformátory, káblové bubny“ mohli byť pripojené do siete. To isté platí aj pre všetky tovary zaradené do triedy 9, pre ktoré prieskumový pracovník zamietol prihlášky.
73 Rovnako, pokiaľ ide o služby patriace do triedy 37, tvrdenie odvolacieho senátu v bode 26 napadnutých rozhodnutí, podľa ktorého príslušná skupina verejnosti bude vnímať predmetné označenia ako súvisiace so „vstavaním“, „údržbou“ a „obnovou častí a príslušenstva rôznych tovarov“, v zmysle opisujúcom jednu vlastnosť týchto služieb, t. j. že sú určené na pripojenie do siete, je nesprávne. Na jednej strane odvolací senát nič také nepreukázal. Bolo by nepredstaviteľné, ako by súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel, autorádií atď., na ktoré sa vzťahujú dotknuté služby patriace do triedy 37, mali predstavovať typické tovary pripojené do siete. Predovšetkým, pokiaľ ide o „ručné obrábacie stroje“ a „sanitárne zariadenia“, tvrdenia odvolacieho senátu sa javia ako úplne nezmyselné. Na druhej strane význam, ktorý uvádza odvolací senát, t. j. „jednoducho pripojený [do siete]“, neobsahuje žiaden odkaz na samostatne posudzované vlastnosti služieb, pre ktoré sa zápis žiada. Ak sú totiž tovary skonštruované, udržiavané alebo obnovované, príslušná skupina verejnosti neočakáva, aby boli pripojené do siete.
74 Okrem toho ani komunikačné služby zaradené do triedy 38 nie sú „jednoducho pripojené“. Tieto služby slúžia len na vykonávanie prenosu prostredníctvom telekomunikácií. Prihlasované označenia preto neopisujú dostatočne priamo obsah ani vlastnosti týchto služieb, a to na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát v bode 26 napadnutého rozhodnutia.
75 Okrem toho služby vzdelávania a vyučovania zaradené do triedy 41 nemajú ani dostatočne priamu či konkrétnu súvislosť s prihlasovanými označeniami. Na rozdiel od tvrdenia odvolacieho senátu uvedeného v bode 26 napadnutých rozhodnutí sa tieto služby totiž nesústredili v úzkom zmysle na jednoduché vytvorenie spojenia.
76 Napokon rovnako to platí, aj pokiaľ ide o služby „vyhotovenia a inštalácie počítačových programov na spracovanie údajov“ a „technickej poradenskej služby“ zaradené do triedy 42. Podľa žalobkyne nie je tvrdenie odvolacieho senátu uvedené v bode 26 napadnutých rozhodnutí, podľa ktorého predmetné služby „mohli sledovať cieľ vytvoriť pripojenie do siete“, dostatočne odôvodnené. Okrem toho je podľa nej toto tvrdenie je nesprávne, pretože príslušná skupina verejnosti sa nemohla domnievať bez predchádzajúcej úvahy, že predmetné služby sledujú výlučne cieľ vytvoriť pripojenie do siete.
77 EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.
78 V prvom rade treba konštatovať, že odvolací senát nezaložil zamietnutie žaloby na uplatnení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, ale na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Hoci totiž tento senát spomenul v bode 5 jedného z dvoch napadnutých rozhodnutí článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 ako jeden zo základov pre svoje rozhodnutie, celé odôvodnenie, ktoré sleduje toto tvrdenie, je uvedené za jednotným názvom „O článku 7 ods. 1 písm. b) [nariadenia č. 207/2009]“. Z toho vyplýva, že odvolací senát nebol povinný preukázať opisný charakter dotknutých označení pre sporné tovary a služby.
79 V druhom rade je potrebné poukázať na to, ako bolo pripomenuté v bodoch 41 až 45 vyššie, že odvolací senát dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré mali byť dotknuté označenia vnímané spotrebiteľmi sporných tovarov a služieb ako pochvalný slogan odkazujúci na kvalitu, ktorú im možno pripísať.
80 Odvolací senát totiž najskôr zoskupil dotknuté tovary a služby do rovnorodých kategórií v zmysle judikatúry uvedenej v bode 50 vyššie, t. j. tovarov a služieb majúcich dostatok spoločných kvalít alebo vlastností na to, aby sa rovnaký dôvod mohol uplatniť na celú danú kategóriu. Treba poznamenať, že žalobkyňa nespochybňuje relevantnosť týchto kategórií. Vzhľadom na vývoj internetu vecí, odvolací senát dôvodne tvrdil, že príslušná skupina verejnosti bude dotknuté označenia vnímať ako označenie schopnosti sporných tovarov byť pripojené, a bude považovať sporné služby ako týkajúce sa takého pripojenia.
81 Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne sporné tovary patriace do triedy 9 sú, ako správne uviedol odvolací senát, časťami alebo príslušenstvom iných tovarov a sú alebo by mohli byť priamo pripojené do siete (to isté platí aj pre „antény pre rádiá a televízne prijímače“ a „autoantény“), alebo môžu byť zabudované do pripojených zariadení.
82 Pokiaľ ide o sporné služby zaradené do triedy 37, odvolací senát rovnako správne uviedol, že osoby, ktoré nadobúdajú tieto služby, budú chápať dotknuté označenia v tom zmysle, že sa týkajú tovarov, ktoré sa môžu pripojiť do siete, alebo že môžu byť samy poskytnuté pripojením do siete (napr. oznámením prípadných porúch do automobilovej dielne, aby sa v nej mohli pripraviť diely potrebné na opravu).
83 Čo sa týka sporných služieb patriacich do triedy 38, žalobkyňa sama uznala, že sa využívajú na vykonávanie operácií telekomunikačného prenosu. Takéto operácie si zjavne vyžadujú pripojenie, pričom dotknuté označenia môžu byť vnímané ako opisujúce toto pripojenie pochvalným spôsobom.
84 Žalobkyňa spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého služby „vzdelávania a výučby tretích subjektov v oblasti elektrotechniky a elektroniky“ jasne odkazujú na elektrotechnické a elektronické podmienky a spôsoby umožňujúce pripojenie do siete. Pritom je zrejmé, že vzhľadom na predmet dotknutých vzdelávacích služieb (v oblasti elektroniky a elektrotechniky) príslušná skupina verejnosti bude chápať v prípade týchto služieb predmetné označenia ako slogan o obsahu tohto vzdelávania.
85 Napokon odvolací senát mohol tiež správne rozhodnúť, že sporné služby patriace do triedy 42, t. j. jednak „vyhotovenie a inštalácia počítačových programov na spracovanie údajov“ a jednak „technická poradenská služba“, by mohli mať za cieľ pripojenie do siete. Hoci to žalobkyňa otvorene nespochybňuje, odvolaciemu senátu vytýka, že nepreukázal, že jediným cieľom týchto služieb bolo vytvorenie pripojenia do siete.
86 Isteže, v tejto súvislosti treba pripomenúť, že propagačný význam obsiahnutý v slovných prvkov ochrannej známky Európskej únie nevylučuje, že táto ochranná známka môže spotrebiteľom tiež zaručiť pôvod tovarov alebo služieb, ktoré označuje. Taká ochranná známka môže teda byť súčasne vnímaná príslušnou skupinou verejnosti ako reklamný slogan a údaj o obchodnom pôvode tovarov alebo služieb [pozri rozsudok zo 4. júla 2018, Deluxe Entertainment Services Group/EUIPO (deluxe), T‑222/14 RENV, neuverejnený, EU:T:2018:402, body 36 a 48 a citovanú judikatúru].
87 Treba však pripomenúť, že zápis slovného označenia sa musí zamietnuť, ak aspoň jeden z jeho prípadných významov predstavuje vlastnosť dotknutých tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Bayerische Motoren Werke/ÚHVT (ECO PRO), T‑145/12, neuverejnený, EU:T:2013:220, bod 34 a citovanú judikatúru]. Táto judikatúra, ktorá sa najprv vyvinula v rámci článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, sa analogicky uplatní aj na článok 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia [rozsudok z 28. júna 2017, Colgate‑Palmolive/EUIPO (AROMASENSATIONS), T‑479/16, neuverejnený, EU:T:2017:441, bod 24].
88 Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že neexistuje potenciálny význam sloganu „Simply. Connected.“ označujúci vlastnosť pripísateľnú sporným tovarom a službám, ktoré by mohla uvádzať na trh pod prihlasovanými ochrannými známkami [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2007, Tegometall International/ÚHVT – Wuppermann (TEK), T‑458/05, EU:T:2007:349, body 89 až 93 a citovanú judikatúru].
89 V dôsledku toho treba tretiu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.
– O štvrtej časti založenej na existencii neobvyklých zmien, ktoré umožňujú zápis prihlasovaných ochranných známok
90 Žalobkyňa tvrdí, že aj keby prihlasované označenia mohli – čo popiera – byť považované za jednak „jednoducho pripojené [do siete]“ a jednak, že existuje dostatočne priama a konkrétna súvislosť medzi týmto významom a spornými tovarmi a službami, ich nezvyčajné usporiadanie stačí na priznanie uvedeným označeniam potrebnej minimálnej rozlišovacej spôsobilosti, aby bol možný ich zápis. Prihlasované ochranné známky totiž pozostávali z dvoch vzájomne usporiadaných viet, z ktorých každá sa skladala z jedného slova, a to „simply“ a „connected“. Takéto zloženie je neobvyklé pre anglicky hovoriacu verejnosť a vytvára celkový dojem, ktorý prevyšuje súhrn jeho prvkov. Odvolací senát teda nesprávne v bode 20 napadnutých rozhodnutí uviedol, že „slovné spojenie Simply. Connected. predstav[ovalo] najmä jednoduchý odkaz, priamo zrozumiteľný a gramaticky správny, ktorý neobsahova[l] nezvyčajné jazykové prvky“.
91 Žalobkyňa navyše spochybňuje, že by príslušná skupina verejnosti mohla opísať sporné tovary a služby alebo ich základné vlastnosti ako „simply connected“ v zmysle, aký odvolací senát pripísal daným pojmom v napadnutých rozhodnutiach.
92 EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.
93 V štvrtej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa vyvodzuje z napísania slovných prvkov nad sebou v rámci predmetných označení nové tvrdenie.
94 Z dôvodov uvedených v bode 59 vyššie však nie je toto napísanie slovných prvkov nad sebou vôbec neobvyklé. Treba dodať, že pri celkovom zvážení označenia sa toto napísanie prvkov „simply“ a „connected“ môže z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti zdať ako predurčený zámerom zachovať tieto prvky v štvorci so zaoblenými rohmi, ktorý ich ohraničuje. Preto je len málo pravdepodobné, aby príslušná skupina verejnosti priznala tomuto napísaniu akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť.
95 Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že príslušná skupina verejnosti nebude opisovať sporné tovary a služby alebo ich podstatné vlastnosti ako „simply connected“, je neúčinné, pretože odvolací senát nezaložil zamietnutie odvolaní, ktoré mu boli predložené, na ustanoveniach článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.
96 Z tohto dôvodu je potrebné štvrtú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť čiastočne ako nedôvodnú a čiastočne ako neúčinnú.
– O piatej časti založenej na nesprávnom celkovom posúdení prihlasovaných označení
97 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát v rámci spôsobu, akým postupoval v bodoch 17 až 19 napadnutých rozhodnutí, správne neposúdil označenia ako celok. Tento senát totiž mal zohľadniť jednak otvorený štvorec, ktorého rohy sú zaoblené, ako aj tri zaoblené pásiky, ktoré sú uvedené v každom z prihlasovaných označení. Toto originálne grafické zobrazenie spolu so slovnými prvkami, na ktoré sa odvolací senát nesprávne sústredil pri svojom preskúmaní, bolo ľahko a okamžite zapamätateľné príslušnou skupinou verejnosti v tom zmysle, že prihlasované ochranné známky by jej umožnili rozlíšiť obchodný pôvod sporných tovarov a služieb.
98 EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.
99 Po prvé treba konštatovať, že odvolací senát v bode 17 napadnutých rozhodnutí vzal do úvahy prítomnosť týchto dvoch obrazových prvkov a dospel k záveru, že nie sú relevantné s ohľadom na význam predmetných označení vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti. Odvolací senát v bode 19 napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že vzhľadom na podpriemernú úroveň pozornosti, akú venuje príslušná skupina verejnosti sloganom, obrazový prvok, ktorý tvorí rám, ostane nepovšimnutý a v dôsledku toho nebude mať rozlišovaciu spôsobilosť. V tom istom bode, ako aj v bode 29 napadnutých rozhodnutí navyše uviedol, že prítomnosť troch ohnutých pásikov, ktoré symbolizujú pripojenie do bezdrôtovej siete, len posilní význam uvedený v slovných prvkoch.
100 Po druhé, so všetkými vyššie uvedenými úvahami odvolacieho senátu v tejto súvislosti treba súhlasiť. Celkové posúdenie predmetných označení totiž posilňuje význam slovných prvkov na úkor obrazových prvkov preskúmaných v bode 99 vyššie, pričom tieto označenia ako celok nebudú vnímané ako označenie obchodného pôvodu sporných tovarov a služieb.
101 Z uvedeného vyplýva, že piatu časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť a v dôsledku toho aj druhý žalobný dôvod ako celok.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009
102 Žalobkyňa tvrdí, že napriek tomu, že odvolací senát uviedol v bode 5 jedného z napadnutých rozhodnutí, že článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 bránili zápisu prihlasovaných ochranných známok, následne vykonal svoje preskúmanie v oboch napadnutých rozhodnutiach len uplatnením článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia. Tvrdenie uvedené v bode 30 napadnutých rozhodnutí, podľa ktorého žiadosť o zápis prihlasovaných ochranných známok musí byť tiež zamietnutá podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je teda zjavne nesprávne a má sa nepochybne chápať ako týkajúce sa uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. Tento záver však nie je nijako podložený v napadnutých rozhodnutiach.
103 Okrem toho žalobkyňa popiera, že by sa prihlasované ochranné známky dali považovať za opisné v zmysle uvedeného ustanovenia s ohľadom na sporné tovary a služby.
104 EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.
105 Treba poznamenať, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú žiadne posúdenie týkajúce sa opisného charakteru predmetných označení. Navyše odvolací senát v bode 28 napadnutých rozhodnutí zamietol tvrdenie založené na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ išlo o opisný charakter prihlasovaných ochranných známok, ako neúčinné z dôvodu, že absolútny dôvod zamietnutia zápisu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nezávisí od opisného charakteru označení.
106 Okrem toho odvolací senát uviedol v bode 29 napadnutých rozhodnutí nasledujúce:
„Zvyšná časť vysvetlení odvolateľky nie je dostatočná na spochybnenie záverov prieskumového pracovníka. Grafické usporiadanie vôbec nedáva prihlasovanému označeniu potrebnú rozlišovaciu spôsobilosť. Cieľová skupina verejnosti nebude vnímať jednoduchý rám a bodky chápané ako interpunkčné znamienka ako rozlišovacie vlastnosti o obchodnom pôvode [len vo veci T-252/17, modrá farba]. Okrem toho obrazový prvok nachádzajúci sa v pravom hornom rohu vyzerá ako symbol bezdrôtového pripojenia, a preto len posilňuje koncepciu pripojenia vyjadreného slovnými prvkami. Označenie teda okrem svojej pochvalnej povahy nemá žiadny prvok, ktorý by mu vo vnímaní cieľovej skupiny verejnosti mohol priznať rozlišovaciu spôsobilosť. Keďže celkové prihlasované označenie vykonáva iba reklamnú funkciu, spotrebiteľ si z neho nevyvodí pôvod tovarov alebo služieb.“
107 Bod 30 napadnutých rozhodnutí znie:
„Z týchto dôvodov sa zápis ochrannej známky zamieta z dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. b) [nariadenia č. 207/2009].“
108 Žalobkyňa tiež založila argument na prítomnosti príslovky „tiež“ v bode 30 napadnutých rozhodnutí, pričom s ohľadom na spomenutie článku 7 ods. 1 písm. c), ktoré sa nachádza v bode 5 jedného z napadnutých rozhodnutí, tvrdí, že odvolací senát spravil preklep. Podľa nej chcel odvolací senát uviesť v bode 30 napadnutých rozhodnutí, že absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 tiež bráni zápisu prihlasovaných ochranných známok. Keďže však v napadnutých rozhodnutiach nie sú výslovne uvedené dôvody, pre ktoré tento iný absolútny dôvod zamietnutia zápisu bol tiež uplatniteľný, odvolací senát sa dopustil v týchto rozhodnutiach nedostatku odôvodnenia.
109 Treba však konštatovať, že odvolací senát nijako neodôvodnil svoje posúdenie týkajúce sa opisného charakteru prihlasovaných ochranných známok a že použitie príslovky „tiež“ v bode 30 napadnutých rozhodnutí sa musí chápať tak, že sa odvoláva na dodatočné dôvody rozvinuté v bode 29 daných rozhodnutí.
110 V dôsledku toho tretí žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa ním tvrdí, že je potrebné urobiť zjavnú opravu v bode 30 napadnutých rozhodnutí, vychádza z nesprávneho pochopenia týchto rozhodnutí. V dôsledku toho, keďže odvolací senát nezaložil svoje posúdenie na uplatnení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, žalobné dôvody založené na nedostatku odôvodnenia a na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o uplatnenie tohto ustanovenia, možno len zamietnuť ako neúčinné.
111 Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že žaloby treba zamietnuť.
O trovách
112 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),
rozhodol takto:
1. Veci T-251/17 a T-252/17 sa spájajú na účely vyhlásenia rozsudku.
2. Žaloby sa zamietajú.
3. Robert Bosch GmbH je povinná nahradiť trovy konania.
Frimodt Nielsen | Kreuschitz | Forrester |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. marca 2019.
Podpisy