Vec T‑35/01

Shanghai Teraoka Electronic Co. Ltd

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Uloženie konečných antidumpingových ciel – Elektronické váhy majúce pôvod v Číne – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Určenie ujmy – Príčinná súvislosť – Právo na obhajobu“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Individuálny prístup k vývozným podnikom krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom — Podmienky — Voľná úvaha inštitúcií — Súdne preskúmanie — Hranice

(Nariadenie Rady č. 384/96)

2.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Dumpingové rozpätie — Určenie normálnej hodnoty — Dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 384/96 — Uplatnenie pravidiel na krajiny s trhovým hospodárstvom — Uplatnenie vyhradené výrobcom spĺňajúcim kumulatívne kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) nariadenia č. 384/96 — Dôkazné bremeno zaťažujúce výrobcov

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 7, a nariadenie Rady č. 905/98)

3.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Ujma — Vývoj ukazovateľov ujmy prostredníctvom analýzy segmentov trhu dotknutého výrobku — Podmienky

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3)

4.      Právo Spoločenstva — Výklad — Metódy — Výklad medzinárodných dohôd uzatvorených Spoločenstvom — Výklad nariadenia č. 384/96 týkajúci sa Antidumpingového kódexu GATT z roku 1994

(Dohoda o výklade článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „Antidumpingový kódex z roku 1994“; nariadenie Rady č. 384/96)

5.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Ujma — Pojem „dumpingové dovozy“ — Zohľadnenie všetkých dovozov pochádzajúcich z krajiny, ktorá je posúdená za krajinu zapojenú do dumpingu — Hranice

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3)

6.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Ujma — Rozpor medzi predbežnými a konečnými číslami vyhodnocujúcimi ujmu — Prípustnosť

(Nariadenie Rady č. 384/96)

7.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Ujma — Dovoz — Povinnosť porovnať dumpingové rozpätie a rozpätie zníženia cien dovezených výrobkov majúcich dumpingovú cenu — Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3)

8.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ — Dosah

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 4 ods. 1)

9.      Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Ujma — Doby, ktoré sa majú zohľadniť — Voľná úvaha inštitúcií

(Nariadenie Rady č. 384/96)

10.    Právo Spoločenstva — Zásady — Právo na obhajobu — Dodržiavanie v rámci správnych konaní — Antidumping — Povinnosť inštitúcií zabezpečiť informovanie dotknutých podnikov — Dosah — Spôsob komunikácie — Nedodržanie lehoty 10 dní — Vplyv — Podmienky

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20)

11.    Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Priebeh konania — Lehota presahujúca jeden rok — Prípustnosť — Podmienka — Rešpektovanie záväznej lehoty 15 mesiacov

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 6 ods. 9)

1.      Vo sfére opatrení na ochranu obchodu požívajú inštitúcie Spoločenstva širokú mieru voľnej úvahy z dôvodu komplikovanosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré majú preskúmavať.

Z toho vyplýva, že preskúmanie súdmi Spoločenstva posúdení uskutočnených inštitúciami sa musí obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené a či neprišlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci. To isté sa vzťahuje na skutkové situácie právnej a politickej povahy v dotknutej krajine, ktoré musia inštitúcie Spoločenstva posúdiť, aby určili, či vývozca pôsobí za trhových podmienok bez výrazného zasahovania zo strany štátu, a môže mu byť preto priznaný štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

(pozri body 48 – 49)

2.      Z článku 2 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 a z preambule nariadenia č. 905/98, ktoré ho mení a dopĺňa, vyplýva, že po prvé inštitúcie Spoločenstva sú povinné, za predpokladu dovozov z Číny, viesť svoje prešetrovanie podľa okolností konkrétneho prípadu, pretože na túto krajinu ešte nemožno nazerať ako na krajinu s trhovým hospodárstvom. Normálna hodnota výrobku majúceho pôvod v Číne preto môže byť určená v súlade s pravidlami uplatniteľnými na krajiny s trhovým hospodárstvom, iba keď možno preukázať, že trhové podmienky prevládajú u jedného alebo viacerých dotknutých výrobcov.

Po druhé z tohto ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno spočíva na vyvážajúcom výrobcovi, ktorý si želá využívať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Preto nemajú inštitúcie Spoločenstva žiadnu povinnosť dokazovať, že vyvážajúci výrobca nespĺňa kritériá stanovené na uznanie takého štatútu. Naopak, je na inštitúciách Spoločenstva posúdiť, či dôkaz predložený vyvážajúcim výrobcom je dostatočný na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sú splnené, a je na súdoch Spoločenstva preskúmať, či posúdenie zo strany inštitúcií je postihnuté nesprávnym posúdením.

Nakoniec z tohto ustanovenia vyplýva, že kritériá stanovené v prvom odseku článku 2 ods. 7 písm. c) sú kumulatívne a že dotknutý výrobca ich musí splniť všetky, aby mu bol priznaný štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

(pozri body 52 – 54)

3.      Čo sa týka určenia ujmy, ktorému podlieha podľa článku 3 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, z odseku 8 uvedeného článku nevyplýva, že analýzu po segmentoch dotknutých výrobkov nemožno uskutočniť a že sa musí použiť metóda priemerného výpočtu. Inštitúcie Spoločenstva môžu teda uskutočniť analýzu po segmentoch trhu dotknutého výrobku, aby zhodnotili rozličné ukazovatele ujmy, najmä ak sa výsledky získané s použitím inej metódy ukážu byť skreslené z akéhokoľvek dôvodu, za predpokladu, že sa riadne vezme do úvahy relevantný výrobok ako celok.

V tomto ohľade, v dôsledku fenoménu známemu štatistikom, výpočet celkového cenového trendu (na základe trendu v hodnotách objemu a predajov) výrobku obsahujúceho rozličné kategórie je skreslený, ak sa ceny a trendy v objeme predajov od kategórie ku kategórii značne odlišujú. V takejto situácii je preto možné, aby Komisia vypočítala cenový trend pre každú kategóriu výrobku.

(pozri body 127, 196)

4.      Právne predpisy Spoločenstva sa majú, pokiaľ je to možné, vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodným právom, najmä vtedy, keď je cieľom ich ustanovení špecificky uviesť do praxe medzinárodnú dohodu uzatvorenú Spoločenstvom, čo je prípad základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, ktoré bolo prijaté na splnenie medzinárodných povinností vyplývajúcich z Antidumpingového kódexu z roku 1994.

(pozri bod 138)

5.      Pojem „dumpingové dovozy“ obsiahnutý v článku 3 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 pokrýva súhrn všetkých dumpingových transakcií. Keďže však nie je možné preskúmať všetky individuálne transakcie, treba na účely analyzovania ujmy vziať do úvahy všetky dovozy akéhokoľvek vyvážajúceho výrobcu, pri ktorom bolo dokázané, že je zapojený do dumpingových praktík. Naopak, dovozy vyvážajúceho výrobcu s dokázaným nulovým alebo de minimis dumpingovým rozpätím nemožno považovať na účely posúdenia ujmy za „dumpingové“.

Odsek 4 toho istého článku sa má vykladať tak, že umožňuje brať do úvahy dovozy z danej krajiny iba v rozsahu, v akom prichádzajú od vyvážajúceho výrobcu, pri ktorom bolo preukázané, že sa zapája do dumpingu. V dôsledku toho dovozy z krajiny, kde bolo preukázané dumpingové rozpätie väčšie ako de minimis, môžu byť vzaté do úvahy v ich celosti, iba ak v uvedenej krajine neexistuje žiaden vyvážajúci výrobca, vo vzťahu ku ktorému bolo preukázané nulové alebo de minimis dumpingové rozpätie.

Z toho vyplýva, že vo svetle cieľa a účelu článku 3 základného nariadenia, že pojem „dumpingové dovozy“ nepokrýva dovozy vyvážajúceho výrobcu, ktorý sa nezapája do dumpingu, ak aj je uvedený vývozca založený v krajine, v ktorej bolo identifikované dumpingové rozpätie väčšie ako de minimis.

(pozri body 158 – 162)

6.      Čo sa týka možných rozdielov medzi predbežnými a konečnými číslami vyhodnocujúcimi ujmu vyplývajúcu z dumpingových praktík, je potrebné uviesť, že antidumpingové prešetrovanie je kontinuálny proces, počas ktorého sú mnohé zistenia sústavne revidované. Nemožno preto vylúčiť to, že konečné zistenia spravené inštitúciami Spoločenstva sa budú líšiť od zistení uskutočnených v akúkoľvek inú etapu prešetrovania. Okrem toho môžu byť predbežné čísla z definície zmenené a doplnené počas prešetrovania. Z toho vyplýva, že podnik nemá pravdu, keď argumentuje, že rozpor medzi predbežnými a konečnými číslami vyhodnocujúcimi ujmu v každom prípade ilustruje nedostatok objektívnosti a spoľahlivosti predmetných čísiel. Napokon je potrebné podčiarknuť, že ujma musí byť určená vo vzťahu k času, kedy bol prijatý akýkoľvek akt ukladajúci ochranné opatrenia.

(pozri bod 182)

7.      Čo sa týka určenia ujmy spôsobenej výrobného odvetviu Spoločenstva, základné antidumpingové nariadenia č. 384/96 neukladá uskutočniť porovnanie medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím zníženia cien dumpingových výrobkov vzhľadom k podobným výrobkom Spoločenstva a z tohto porovnania vyvodiť záver, keď je zjavné, že dumpingové rozpätie je nižšie ako rozpätie zníženia cien, že ujma utrpená výrobným odvetvím Spoločenstva je spôsobená nie dumpingom, ale inými faktormi, ako sú prirodzené nákladové výhody požívané dotknutými vývozcami.

(pozri bod 219)

8.      Článok 4 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 uvádza, že pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ odkazuje na všetkých výrobcov podobných výrobkov v Spoločenstve alebo na tých z nich, ktorých spoločný výstup výrobkov predstavuje značnú časť celkovej výroby uvedených výrobkov v Spoločenstve. Uvedený pojem teda pokrýva nielen výrobcov zo Spoločenstva, ktorí sa podieľali na prešetrovaní.

(pozri bod 257)

9.      Inštitúcie Spoločenstva disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní toho, aké obdobie treba brať do úvahy na účely určenia ujmy v antidumpingovom konaní.

(pozri bod 277)

10.    Zásada dodržiavania práva na obhajobu je základnou právnou zásadou Spoločenstva. V súlade s touto zásadou, ktorej požiadavky sú uvedené v článku 20 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, podniky ovplyvnené vyšetrovacím konaním a prijatím antidumpingového nariadenia musia byť v takej situácii počas správneho konania, že môžu účinne dať na známosť svoje názory o správnosti a relevantnosti udávaných skutočností a okolností a o dôkazoch predkladaných Komisiou na podporu jej tvrdení týkajúcich sa existencie dumpingu a ujmy utrpenej v dôsledku toho výrobným odvetvím Spoločenstva.

Čo sa týka konečného sprístupnenia podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých Komisia zamýšľa odporučiť Rade prijatie konečných opatrení, stanoveného v článku 20 ods. 4 základného nariadenia, jeho neúplnosť spôsobuje nezákonnosť nariadenia ukladajúceho konečné antidumpingové clá, iba ak v dôsledku opomenutia podniky dotknuté správnym konaním nemohli účinne brániť svoje záujmy.

Neuvedenie určitých faktorov v dokumente o sprístupnení takisto nie je porušením práv podnikov na obhajobu, keď bolo dokázané, že nadobudli vedomosť o uvedenom dôkaze pri inej príležitosti, v čase, keď stále mohli účinne dať na známosť svoj názor v uvedenom ohľade pred tým, ako Komisia prijala návrh na prijatie napadnutého nariadenia.

Nakoniec, ak aj má takýto podnik minimálne 10 dní na vznesenie akýchkoľvek námietok týkajúcich sa informácií neobsiahnutých v dokumente o sprístupnení, ktorý im bol zaslaný, a ak aj uvedená lehota nebola dodržaná, uvedená skutočnosť nemôže sama osebe viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia. Je tiež nevyhnutné dokázať, či to, že inštitúcie Spoločenstva nedali podnikom lehotu predpísanú článkom 20 ods. 5 základného nariadenia na predloženie akýchkoľvek pripomienok k horeuvedeným dodatočným informáciám zaslaným na ich žiadosť, bolo skutočne spôsobilé ovplyvniť ich práva na obhajobu v predmetnom konaní.

(pozri body 287 – 290, 292, 330 – 331)

11.    Článok 6 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 určuje poriadkovú lehotu jedného roka a záväznú lehotu 15 mesiacov. Skutočnosť, že ustanovenie uvádza tieto dve lehoty, znamená, že ak inštitúcie Spoločenstva neuzatvorili prešetrovanie v rámci poriadkovej lehoty jedného roka, na to, aby boli dodržané procesné pravidlá uvedené v základnom nariadení, postačuje, aby prešetrovanie uzatvorili v rámci záväznej lehoty 15 mesiacov, a nie je potrebné preskúmavať, či trvanie dlhšie ako poriadková lehota, ale kratšie ako záväzná lehota je primerané vo svetle okolností prípadu.

(pozri bod 348)