Odvolanie podané 16. decembra 2021: Covestro Deutschland AG proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 6. októbra 2021 vo veci T-745/18, Covestro Deutschland AG/Európska komisia

(vec C-790/21 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Covestro Deutschland AG (v zastúpení: T. Hartmann, M. Kachel, D. Fouquet, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie vydaný 6. októbra 2021 vo veci T-745/18 a rozhodnutie Európskej komisie SA.34045 (2013/C) (ex 2013/NN) z 28. mája 2018, C(2018) 3166 za roky 2012 a 2013,

podporne zrušil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie vo vzťahu k odvolateľke,

podporne k prvému bodu návrhov zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o tom, či treba sporné rozhodnutie zrušiť,

podporne k druhému bodu návrhov zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o tom, či treba sporné rozhodnutie zrušiť vo vzťahu k odvolateľke,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka štyri odvolacie dôvody.

Prvý a druhý odvolací dôvod: porušenie práva byť vypočutý a povinnosti odôvodnenia

V rámci svojich prvých dvoch odvolacích dôvodov odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil procesné ustanovenia práva Únie, a síce právo od odvolateľky byť vypočutá, ako aj svoju povinnosť odôvodniť rozsudok. Na základe týchto porušení dospel Všeobecný súd k nesprávnemu záveru o existencii štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Prvá časť týchto dvoch odvolacích dôvodov je založená na tom, že Všeobecný súd v rámci preskúmania štátnej kontroly nezohľadnil argumentáciu odvolateľky o určení výšky prirážky podľa § 19 ods. 2 Stromnetzentgeltverordnung (nemecký predpis o sieťových poplatkoch, ďalej len „StromNEV“) (bod 8 napadnutého rozsudku).

Druhá časť týchto dvoch odvolacích dôvodov je založená na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil argumentáciu odvolateľky o určení výšky prirážky podľa § 19 ods. 2 StromNEV (body 12, 94, 103, 129, 135 a 146 napadnutého rozsudku).

Tretia časť týchto dvoch odvolacích dôvodov je založená na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil argumentáciu odvolateľky o nepreplatení všetkých strát príjmov a nákladov plynúcich z poskytovania oslobodenia od sieťových poplatkov (body 130 a 143 napadnutého rozsudku).

Štvrtá časť týchto dvoch odvolacích dôvodov vychádza z toho, že Všeobecný súd v rámci preskúmania štátnej povahy prostriedkov nezohľadnil argumentáciu odvolateľky o neplatnosti rozhodnutia Bundesnetzagentur z roku 2011 (body 107 a 125 napadnutého rozsudku).

Tretí odvolací dôvod: porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ

V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka navyše tvrdí, že Všeobecný súd porušil hmotnoprávne ustanovenie práva Únie, keď vychádzal z toho, že prirážka podľa § 19 ods. 2 StromNEV je štátnou pomocou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (body 78 až 145 napadnutého rozsudku).

Po prvé odvolateľka v tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania použil nesprávne právne kritériá štátnej pomoci, keďže vychádzal z toho, že sporná prirážka predstavuje výhodu. Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru o výhode a nezohľadnil absenciu selektívnosti, ktorá vyplýva z podstaty veci a zo systematiky StromNEV.

Po druhé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vychádzal z toho, že prirážka podľa § 19 ods. 2 StromNEV je štátnou pomocou poskytnutou zo štátnych prostriedkov. V tejto súvislosti Všeobecný súd pri posudzovaní štátnej povahy prostriedku pochybil už na začiatku a nesprávne vychádzal z toho, že existuje povinný poplatok naznačujúci štátnu povahu prostriedkov.

Po tretie odvolateľka tiež tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru o existencii štátnej kontroly nad prostriedkami pochádzajúcimi z prirážky podľa § 19 ods. 2 StromNEV.

Štvrtý odvolací dôvod: porušenie zákazu diskriminácie

Štvrtý odvolací dôvod napokon vychádza z porušenia zákazu diskriminácie spočívajúceho po prvé v tom, že Všeobecný súd nezohľadnil protiprávne rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z vrátenia pomoci uloženého sporným rozhodnutím v porovnaní s prechodným pravidlom podľa § 32 ods. 7 StromNEV z roku 2013, po druhé v tom, že Všeobecný súd zavádza protiprávne rozlišovanie medzi odberateľmi základného zaťaženia, a po tretie v tom, že Všeobecný súd neoprávnene zaobchádza rovnako s nešpičkovými odberateľmi a s odberateľmi základného zaťaženia (body 192 až 210 napadnutého rozsudku).

____________