Žaloba podaná 18. februára 2014 – PT Ciliandra Perkasa/Rada

(vec T-120/14)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: PT Ciliandra Perkasa (Západná Jakarta, Indonézia) (v zastúpení: F. Graafsma a J. Cornelis, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1194/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 315, s. 2) v rozsahu, v akom ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť antidumpingové clo, a

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodli, že predajné ceny surového palmového oleja (ďalej len „CPO“) žalobkyne sú skreslené. Presnejšie inštitúcie nezohľadnili, že žalobkyňa je v plnej miere vertikálne integrovaným výrobcom bionafty, a že teda nijaký údajný účinok systému rozdielnej vývoznej dane na ňu nemá vplyv. Navyše sa inštitúcie dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď jednak nedospeli k záveru, že žalobkyňa a s ňou spojení dodávatelia CPO predstavujú jeden a ten istý subjekt, a to na všetky praktické, ale i právne účely, a jednak rozhodli, že nákupné ceny CPO od s ňou spojených spoločností neprebiehali za trhové ceny.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že antidumpingová dohoda WTO neumožňuje úpravu cien len z toho dôvodu, že tieto ceny sú nižšie než na iných trhoch, alebo že sú „skreslené“ v dôsledku zásahov vlády. Článok 2 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), by sa teda mal považovať za neuplatniteľný, pretože stanovuje takúto možnosť upraviť náklady.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že úprava cien CPO v prejednávanom prípade predstavuje porušenie článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Presnejšie žalobkyňa uvádza tieto tvrdenia:

chýba nevyhnutný dôkaz, na ktorého základe bolo rozhodnuté, že ceny CPO na indonézskom trhu sú skreslené, a teda inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodli, že ceny CPO na indonézskom trhu sú skreslené,

inštitúcie svojím rozhodnutím použiť referenčnú vývoznú cenu na úpravu cien nevykonali úpravu ceny na „rozumnom základe“, ako vyplýva z článku 2 ods. 5 základného nariadenia, a/alebo na základe „zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené touto deformáciou“, a

článok 2 ods. 5 základného nariadenia neumožňuje upraviť ceny v situáciách, ak sú ceny jednoducho údajne „nízke“.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Rada pri stanovení primeraného ziskového rozpätia nesplnila právnu povinnosť stanovenú v článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Podľa tohto článku sa totiž vyžaduje, že výška primeraného zisku nemôže presiahnuť zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že inštitúcie nezohľadnili informácie a tvrdenia, ktoré predložila žalobkyňa v priebehu vyšetrovania. Týmto svojím konaním porušili nielen povinnosť starostlivosti a riadnej správy vecí verejných tým, že nevykonali podrobné a nestranné preskúmanie všetkých relevantných dôkazov, ktoré im boli predložené, ale porušili aj povinnosť stanovenú v článku 20 ods. 5 základného nariadenia, ako aj povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 253 Zmluvy o ES (článok 296 ZFEÚ).