ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
z 15. septembra 2016 (*)
„Dumping – Dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii – Konečné antidumpingové clo – Článok 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 – Normálna hodnota – Výrobné náklady“
Vo veci T‑120/14,
PT Ciliandra Perkasa, so sídlom v Jakarte (Indonézia), v zastúpení: F. Graafsma a J. Cornelis, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne S. Boelaert, neskôr H. Marcos Fraile, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci R. Bierwagen a C. Hipp, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland, M. França a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,
a
European Biodiesel Board (EBB), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: O. Prost, a M.‑S. Dibling, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je žaloba podaná na základe článku 263 ZFEÚ, ktorou sa navrhuje zrušenie vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1194/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 315, 2013, s. 2), v rozsahu, v akom toto nariadenie ukladá žalobkyni antidumpingové clo,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz (spravodajca) a A. Popescu,
tajomník: M. Junius, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 14. apríla 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
Administratívne konanie
1 Žalobkyňa, PT Ciliandra Perkasa, je indonézska spoločnosť, ktorá vyrába a vyváža bionaftu do Európskej únie.
2 Bionafta, alternatívne palivo podobné bežnej nafte, sa vyrába v Európskej únii, ale sa tiež vo veľkom množstve dováža do Únie. V Indonézií sa vyrába hlavne zo surového palmového oleja (ďalej len „SPO“), hlavnej suroviny používanej pri výrobe bionafty.
3 V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 17. júla 2012 podalo zoskupenie European Biodiesel Board (EBB) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 60 % celkovej výroby bionafty v Únii, Európska komisia v súlade s článkom 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), 29. augusta 2012 uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ C 260, 2012, s. 8).
4 Prešetrovanie týkajúce sa dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov, ktoré sú dôležité z hľadiska posúdenia ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca obdobia prešetrovania.
5 Žalobkyňa bola vybraná do vzorky indonézskych vyvážajúcich výrobcov vybranej v rámci daného prešetrovania a v tejto súvislosti odpovedala na otázky Komisie.
6 Dňa 27. mája 2013 prijala Komisia nariadenie (EÚ) č. 490/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 141, 2013, s. 6, ďalej len „dočasné nariadenie“). V tomto nariadení predovšetkým poskytla podrobné informácie podporujúce skutočnosti a hlavné úvahy, na základe ktorých boli dočasné antidumpingové opatrenia prijaté. Dočasné clo uplatniteľné na žalobkyňu malo nulovú sadzbu, lebo normálna hodnota podobného výrobku bola vypočítaná na základe údajov uvedených v odpovediach žalobkyne na dotazníky spomenuté v bode 5 vyššie, bez úpravy nákladov na SPO.
7 Podľa odôvodnenia 63 dočasného nariadenia Komisia vypočítala normálnu hodnotu podobného výrobku v súlade s postupom stanoveným v článku 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia, pričom vychádzala z výrobných nákladov vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, ku ktorým sa pripočítali predajné a administratívne výdavky, iné všeobecné výdavky a primerané ziskové rozpätie. Spresnila tiež, že otázka, či uvedené náklady primerane odrážali náklady spojené s výrobou príslušného výrobku, sa preskúma v konečnom štádiu prešetrovania, pretože nedisponuje dostatočnými informáciami v súvislosti s otázkou, či systém rozdielnej vývoznej dane platný v Indonézií (ďalej len „systém RVD“) stlačil ceny palmového oleja, čo viedlo k skresleniu nákladov výrobcov bionafty.
8 V odôvodneniach 64 a 65 dočasného nariadenia Komisia uviedla, že z prešetrovania vyplynulo, že indonézsky domáci trh s bionaftou významne reguluje štát, takže sa zisk nemohol zakladať na skutočných údajoch spoločností zaradených do vzorky, pričom domáci predaj sa nepovažuje za predaj pri bežnom obchodovaní. Spresnila tiež, že v dôsledku toho suma zodpovedajúca zisku, ktorá sa uplatnila pri výpočte normálnej hodnoty, bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.
9 Dňa 1. októbra 2013 Komisia informovala všetky dotknuté strany o skutočnostiach a hlavných úvahách, na základe ktorých mala v úmysle odporúčať uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz dotknutého výrobku (ďalej len „konečná informácia“), a každej strane bola poskytnutá lehota na predloženie pripomienok ku konečnej informácii.
10 Komisia v konečnej informácii navrhla uložiť žalobkyni antidumpingové clo zodpovedajúce rozdielu medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím stanoveným v dočasnom štádiu, odôvodnenú úpravou nákladov na SPO. V sprievodnom liste Komisia informovala žalobkyňu o možnosti navrhnúť záväzok.
11 Dňa 15. októbra 2013 sa žalobkyňa zúčastnila na oficiálnom vypočutí, v rámci ktorého spochybnila úpravu nákladov vykonanú Komisiou, ako aj výpočet primeraného ziskového rozpätia na výpočet normálnej hodnoty podobného výrobku.
12 Dňa 17. októbra 2013 žalobkyňa predložila svoje pripomienky ku konečnej informácii, ako aj návrh záväzku.
13 Dňa 8. novembra 2013 Komisia oznámila žalobkyni, že návrh záväzkov nemožno prijať.
14 Dňa 19. novembra 2013 Rada Európskej únie prijala nariadenie (EÚ) č. 1194/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 315, 2013, s. 2, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
Napadnuté nariadenie
15 Po prvé v odôvodnení 28 napadnutého nariadenia Rada potvrdila záver dočasného nariadenia, podľa ktorého by sa táto hodnota mala vypočítať v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Rada v tejto súvislosti uviedla, že domáci predaj nemožno považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní, pretože indonézsky trh s bionaftou je do veľkej miery regulovaný štátom.
16 Čo sa týka výpočtu nákladov súvisiacich s výrobou výrobku, ktorý je predmetom skúmania, z odôvodnení 30, 34 a 66 až 74 napadnutého nariadenia vyplýva, že v nadväznosti na dodatočné prešetrovanie Rada prijala návrh Komisie zmeniť záver uvedený v odôvodnení 63 dočasného nariadenia. Potvrdila najmä analýzu, podľa ktorej systém RVD stlačil ceny hlavnej suroviny SPO na domácom trhu na umelo nízku úroveň, čo malo vplyv na náklady výrobcov bionafty. Keďže teda náklady týkajúce sa výroby a predaja príslušného výrobku neboli primerane vyjadrené v účtovných záznamoch indonézskych výrobcov, ktorí čelia prešetrovaniu, Rada na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia rozhodla nezohľadniť skutočné náklady na SPO a nahradiť ich cenou, za ktorú by sa táto surovina kúpila, ak by nedošlo k skresleniu, a to za referenčnú cenu, ktorú poskytli indonézske orgány a ktorá sa zakladala na zverejnených medzinárodných cenách (Rotterdam, Malajzia, Indonézia) (ďalej len „referenčná cena“).
17 Pokiaľ ide o výpočet predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov, Rada v odôvodneniach 77 až 84 napadnutého nariadenia predovšetkým pripustila uplatnenie ziskového rozpätia 15 %, keď v podstate potvrdila analýzu uvedenú v odôvodnení 65 dočasného nariadenia.
18 Po druhé v odôvodneniach 105 až 142 napadnutého nariadenia Rada potvrdila závery nachádzajúce sa v dočasnom nariadení v súvislosti s existenciou vážnej ujmy v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.
19 Po tretie v odôvodneniach 144 až 189 napadnutého nariadenia Rada potvrdila záver obsiahnutý v dočasnom nariadení v súvislosti s existenciou príčinnej súvislosti medzi dovozmi a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.
20 Po štvrté v odôvodneniach 190 až 201 napadnutého nariadenia Rada potvrdila, že uloženie dotknutých antidumpingových opatrení zostáva v záujme Únie.
21 Rada na záver vzhľadom na vytýkané dumpingové rozpätie a úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie hlavne rozhodla, že by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať (odôvodnenie 228 a článok 2 napadnutého nariadenia) a že by malo byť uložené konečné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii (článok 1 ods. 1).
22 Čo sa týka žalobkyne, v článku 1 ods. 2 napadnutého nariadenia je sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľného na daný výrobok, pokiaľ ide o indonézsky dovoz, stanovená na 76,94 eura za netto tonu.
Konanie a návrhy účastníkov konania
23 Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 18. februára 2014 podala žalobkyňa túto žalobu.
24 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 13. mája a 2. júna 2014 Komisia a EBB predložili návrhy na vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.
25 Uznesením zo 17. júla 2014 bolo vyhovené návrhu Komisie na vedľajšie účastníctvo.
26 Listami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 9. júla a 8. augusta 2014 žalobkyňa požiadala, aby sa s niektorými dokumentmi a informáciami obsiahnutými v jej písomnostiach zaobchádzalo ako s dôvernými vo vzťahu k EBB v prípade, že bude môcť toto zoskupenie vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.
27 Uznesením z 22. septembra 2014 bolo vyhovené návrhu EBB na vedľajšie účastníctvo a rozhodnutie o dôvodnosti žiadosti o dôverné zaobchádzanie bolo odložené na neskôr.
28 Komisia podala svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania 1. októbra 2014.
29 Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. októbra 2014 EBB napadlo žiadosti žalobkyne o dôverné zaobchádzanie.
30 Listami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 22. októbra a 3. novembra 2014 Rada požiadala, aby sa s niektorými dokumentmi a informáciami obsiahnutými v jej písomnostiach zaobchádzalo ako s dôvernými vo vzťahu k EBB.
31 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 28. novembra 2014 žalobkyňa a Rada predložili svoje pripomienky k vyjadreniu Komisie ako vedľajšieho účastníka konania.
32 EBB podalo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania 12. decembra 2014. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. februára 2015 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu.
33 Uznesením z 18. mája 2015 bolo čiastočne vyhovené žiadosti žalobkyne o dôverné zaobchádzanie a žiadosti Rady o dôverné zaobchádzanie bolo vyhovené v celom rozsahu.
34 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu písomne položil otázky účastníkom konania, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote.
35 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
36 Komisia podporovaná Komisiou a EBB navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
37 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení v závere, podľa ktorého došlo k skresleniu jej kúpnych cien, druhý sa v podstate zakladá na porušení Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“) nachádzajúcej sa v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), v súvislosti s úpravou výrobných nákladov na SPO, tretí na porušení článku 2 ods. 5 základného nariadenia, štvrtý na nezákonnom stanovení primeraného ziskového rozpätia a piaty na nedostatku odôvodnenia a porušení povinnosti náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných.
38 Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv tretí žalobný dôvod.
39 Tento žalobný dôvod sa v podstate delí na tri časti. V rámci prvej časti žalobkyňa uvádza, že Rada a Komisia (ďalej spoločne len „inštitúcie“) nie sú zbavené dôkazného bremena, ktoré im prináleží, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázali existenciu skreslenia ceny SPO v dôsledku systému RVD s cieľom vyňať ceny SPO v jej účtovných záznamoch v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia a že napadnuté nariadenie je v tejto súvislosti nedostatočne odôvodnené. V druhej časti poukazuje na skutočnosť, že referenčná cena nepredstavuje primeraný základ na úpravu nákladov súvisiacich s SPO v účtovných záznamoch, pretože aj táto cena je poznačená vytýkaným skreslením, ktoré spôsobil systém RVD. Tretia časť sa týka výkladu článku 2 ods. 5 základného nariadenia prijatého v prejednávanej veci a najmä analogického uplatnenia rozsudku zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), inštitúciami.
40 Prvú a tretiu časť treba preskúmať spoločne.
41 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že základ, na ktorom inštitúcie dospeli k záveru, že cena SPO predávaného na domácom indonézskom trhu bola na umelo nízkej úrovni, nevyplýva jasne z napadnutého nariadenia, pričom neboli predovšetkým vysvetlené úrovne „medzinárodných“ cien, na ktoré odkazuje. V tejto súvislosti tiež tvrdí, že tvrdenie nachádzajúce sa v odôvodnení 68 napadnutého nariadenia, podľa ktorého systém RVD obmedzuje možnosti vývozu SPO, vyvracia skutočnosť, že Indonézia vyváža približne 70 % zo svojej celkovej výroby SPO. Okrem toho referenčná cena nie je primeraným referenčným základom, na základe ktorého možno dospieť k záveru, podľa ktorého indonézske ceny SPO boli skreslené. Žalobkyňa navyše spochybňuje prípustnosť štúdií, na ktoré sa inštitúcie odvolávajú na podporu ich tvrdenia, podľa ktorého ceny SPO v Indonézií boli skreslené po skreslení vyvolanom uvedeným systémom. Okrem toho článok 2 ods. 5 základného nariadenia nedovoľuje upraviť náklady len preto, že sú veľmi nízke. Napokon rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), nemôže poslúžiť ako precedens, keďže požaduje určitú formu priameho zásahu vlády, pričom možnosť upraviť náklady vyjadrené v účtovných záznamoch je len výnimkou zo všeobecného pravidla a treba ju vykladať doslovne.
42 Rada, ktorú podporuje Komisia a EBB, v podstate tvrdí, že inštitúcie vykonali svoju dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o existenciu skreslenia cien SPO a správne uplatnili článok 2 ods. 5 základného nariadenia. V napadnutom nariadení inštitúcie vysvetlili systém RVD a preukázali, že tento systém spôsobil skreslenie, v dôsledku ktorého ceny SPO na domácom trhu boli umelo nižšie, než referenčná cena pre SPO, ktorú poskytli indonézske orgány a ktorú založili na zverejnených medzinárodných cenách. Okrem toho účinok indonézskej právnej úpravy, pokiaľ ide o výhody pre odberateľský priemysel, bol údajne uznaný a vypočítaný vo viacerých štúdiách. Ani odlišne uvádzané skutkové okolnosti v porovnaní s vecou, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), nie sú relevantné, keďže Všeobecný súd v uvedenom rozsudku potvrdil všeobecnú zásadu, podľa ktorej ak nie sú náklady súvisiace s výrobou výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v účtovných záznamoch dotknutých spoločností, nemôžu slúžiť ako základ na výpočet normálnej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na skutkový stav v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o rozdielne formy štátnych zásahov, ktoré by boli údajne možné, toto tvrdenie je tiež irelevantné, lebo v prejednávanej veci ide o priamy zásah indonézskeho štátu stanovujúci sadzby vývoznej dane a ovplyvňujúci predaj. Inštitúcie teda neupravili náklady z dôvodu, že boli nízke, ale len preto, že boli skreslené, čo v silnej miere malo vplyv na domáce ceny SPO a v dôsledku toho na účtovné záznamy spoločností, ktoré tento vplyv spôsobili.
43 V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že v napadnutom nariadení inštitúcie v rámci určovania normálnej hodnoty podobného výrobku nevypočítali výrobné náklady na bionaftu s prihliadnutím na cenu SPO vyjadrenú v účtovných nákladoch žalobkyne, ale ako vyplýva predovšetkým z odôvodnenia 29 a nasl. uvedeného nariadenia, vylúčili túto cenu a nahradili ju referenčnou cenou na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia.
44 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj je nedostatočný, alebo ak z dôvodu osobitnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne. Toto isté ustanovenie spresňuje, že osobitná situácia na trhu pre príslušný výrobok v zmysle prvej vety sa môže považovať za existujúcu okrem iného vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.
45 Ďalej z článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia vyplýva, že ak je normálna hodnota podobného výrobku vypočítaná v súlade s článkom 2 ods. 3 uvedeného nariadenia, výrobné náklady sa spravidla vypočítajú na základe účtovných záznamov strany, ktorá čelí prešetrovaniu, za predpokladu, že tieto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.
46 Podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom príslušného výrobku primerane vyjadrené v záznamoch príslušnej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, alebo ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.
47 Cieľom článku 2 ods. 5 prvého a druhého pododseku základného nariadenia je, aby náklady súvisiace s výrobou a predajom podobného výrobku a zohľadnené pri výpočte normálnej hodnoty uvedeného výrobku odrážali náklady, ktoré by výrobca vynaložil na domácom trhu krajiny vývozcu.
48 Okrem toho zo znenia článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia vyplýva, že účtovné záznamy strany, ktorá čelí prešetrovaniu, sú prednostným zdrojom informácií na účely stanovenia výrobných nákladov na podobný výrobok a že použitie údajov uvedených v týchto záznamoch je zásadou a ich úprava alebo nahradenie iným primeraným základom len výnimkou.
49 S prihliadnutím na zásadu, podľa ktorej odchýlka alebo výnimka zo všeobecného pravidla sa má vykladať doslovne (pozri rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P, EU:C:2013:572, bod 17 a citovanú judikatúru), treba konštatovať, podobne ako to urobila žalobkyňa, že systém výnimky, ktorá vyplýva z článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa má vykladať reštriktívne.
50 Hoci žalobkyňa v prejednávanej veci nespochybnila dôvody, ktoré viedli inštitúcie k tomu, aby uplatnili výpočet normálnej hodnoty podobného výrobku v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, namieta proti uplatneniu článku 2 ods. 5 uvedeného nariadenia, na základe ktorého v rámci uvedeného výpočtu inštitúcie nevychádzali z cien SPO vyjadrených v jej účtovných záznamoch.
51 V napadnutom nariadení inštitúcie netvrdia, že účtovné záznamy žalobkyne neboli v súlade s účtovnými zásadami, ktoré sú vo všeobecnosti akceptované v Indonézii. Uviedli však, že uvedené záznamy primerane neodrážajú náklady súvisiace s SPO potrebné na výrobu bionafty.
52 Ako totiž vyplýva z odôvodnení 29 až 34 a 66 až 70 napadnutého nariadenia, inštitúcie konštatovali, že systém RVD vzhľadom na to, že zahŕňal rozdielne vývozné dane na SPO a bionaftu, spôsobil skreslenie cien uvedených surovín tak, že uvedený systém stlačil cenu SPO na domácom trhu na umelo nízku úroveň.
53 S odvolaním sa na rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65) inštitúcie v odôvodnení 31 napadnutého nariadenia uviedli, že ak sa ceny hlavných surovín regulujú tak, že tieto ceny sú na domácom trhu umelo nízke, možno sa domnievať, že výrobné náklady na príslušný výrobok boli skreslené. Za týchto podmienok údaje uvedené v účtovných záznamoch vyvážajúcich výrobcov nemožno považovať za primerané, a preto je možné ich upraviť.
54 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 44 rozsudku zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65) konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že zemný plyn bol príslušným vyvážajúcim výrobcom povinne poskytovaný za veľmi nízku cenu podľa ruskej právnej úpravy, výrobná cena daného výrobku vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bola ovplyvnená skreslením ruského domáceho trhu v súvislosti s cenou zemného plynu, pričom táto cena nebola výsledkom pôsobenia trhových síl. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že inštitúcie z právneho hľadiska mohli konštatovať, že jeden z prvkov uvedených v účtovných záznamoch žalobkýň vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, nemožno považovať za primeraný a v dôsledku toho je potrebné ho upraviť s prihliadnutím na iné zdroje vyplývajúce z trhov, ktoré považovali za najreprezentatívnejšie.
55 Ako však správne tvrdia žalobkyne, na rozdiel od situácie, ktorá bola predmetom veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), zo spisu nevyplýva, že cena SPO bola v Indonézii priamo regulovaná. Systém RVD, ktorý skúmali inštitúcie, totiž len stanovuje vývoznú daň s rozdielnymi sadzbami v súvislosti s SPO a bionaftou.
56 Skutočnosť, že systém RVD nereguluje priamo ceny SPO v Indonézii, však sama osebe nevylučuje uplatnenie odchýlky uvedenej v článku 2 ods. 5 základného nariadenia.
57 Treba totiž pripomenúť, podobne ako uviedli inštitúcie, že ustanovenie zodpovedajúce článku 2 ods. 5 druhému pododseku základného nariadenia bolo vložené do skoršieho základného nariadenia, a to nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), nariadením Rady (ES) č. 1972/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96 (Ú. v. ES L 305, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 132).
58 Z odôvodnenia 4 nariadenia č. 1972/2002 pritom vyplýva, že vloženie ustanovenia zodpovedajúceho článku 2 ods. 5 nariadenia druhému pododseku základného nariadenia malo za cieľ poskytnúť usmernenia objasňujúce postup, ak záznamy primerane nevyjadrujú náklady súvisiace s výrobou a predajom príslušného výrobku, a to predovšetkým za okolností, keď z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. V takýchto prípadoch sa podľa toho istého odôvodnenia musia získať príslušné údaje zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené „touto deformáciou [týmto skreslením – neoficiálny preklad]“.
59 Odôvodnenie 4 nariadenia č. 1972/2002 teda stanovuje možnosť uplatniť článok 2 ods. 5 základného nariadenia najmä v prípade, ak predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie z dôvodu skreslenia. Vyplýva z toho tiež, že k takejto situácii môže dôjsť najmä vtedy, keď nastane mimoriadna situácia na trhu, ako je uvedené v článku 2 ods. 3 druhom pododseku základného nariadenia, v súvislosti s umelo zníženými cenami príslušného výrobku, pričom tento druh situácie nie je potrebné obmedziť na prípady, v ktorých existuje priama právna úprava cien podobného výrobku alebo hlavných surovín tohto výrobku štátom vývozcu.
60 Nemožno sa však odôvodnene domnievať, že akékoľvek opatrenie verejnej moci štátu vývozcu, ktoré môže mať vplyv na ceny hlavných surovín, a v dôsledku toho na ceny príslušného výrobku, by mohlo byť dôvodom skreslenia, ktoré umožňuje odchýliť sa pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku od cien uvedených v účtovných záznamoch strany, ktorá čelí prešetrovaniu. Ako totiž žalobkyňa správne uvádza, ak by bolo možné zohľadniť každé opatrenie prijaté verejnou mocou vývoznej krajiny, ktoré môže mať vplyv, hoci len minimálny, na ceny surovín, zásade zakotvenej v článku 2 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia, podľa ktorej sú záznamy prednostným zdrojom na stanovenie výrobných nákladov na podobný výrobok, by hrozilo, že stratí akýkoľvek potrebný účinok.
61 Akékoľvek opatrenie orgánov verejnej moci vývoznej krajiny preto nemôže viesť inštitúcie k tomu, aby pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku vylúčili ceny surovín uvedených v účtovných záznamoch strán, ktoré čelia prešetrovaniu, len vtedy, ak takéto opatrenie citeľne skresľuje ceny uvedených surovín. Odlišný výklad systému výnimky stanoveného v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktorý ako v prejednávanej veci umožňuje nahradiť tieto údaje sumou nákladov založenou na inom rozumnom základe, by totiž mohol neprimerane narušiť zásadu, podľa ktorej sú uvedené záznamy prednostným zdrojom informácií na stanovenie výrobných nákladov uvedeného výrobku.
62 Navyše, pokiaľ ide o dôkazné bremeno pri preukázaní existencie skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnenie článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia, treba konštatovať, že inštitúcie sa v prípade, že považujú za potrebné vylúčiť výrobné náklady obsiahnuté v účtovných záznamoch strany, ktorá čelí prešetrovaniu, aby ich nahradili inou cenou, ktorú považujú za primeranú, musia opierať o dôkazy, alebo prinajmenšom o skutočnosti, ktoré umožňujú preukázať existenciu faktora, na základe ktorého došlo k úprave (pozri analogicky rozsudok z 10. marca 2009, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada, T‑249/06, EU:T:2009:62, bod 180 a citovanú judikatúru).
63 Preto vzhľadom na skutočnosť, že postup, ktorý pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku nezohľadňuje výrobné náklady uvedeného výrobku obsiahnuté v účtovných záznamoch strany, ktorá čelí prešetrovaniu, vyplýva zo systému výnimiek (pozri bod 49 vyššie), ak skreslenie, na ktoré poukážu inštitúcie, nie je priamym dôsledkom opatrenia štátu, ktoré toto skreslenie spôsobilo, ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), ale účinkov, ktoré uvedené opatrenie môže vyvolať na trhu, inštitúcie musia náležite objasniť fungovanie dotknutého trhu a preukázať účinky tohto opatrenia na daný trh, pričom sa nemôžu v tejto súvislosti opierať o jednoduché odhady.
64 S prihliadnutím na tieto úvahy preto treba preskúmať, či inštitúcie z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že boli splnené podmienky na vylúčenie cien SPO uvedených v účtovných záznamoch žalobkyne pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku.
65 Po prvé, pokiaľ ide o opatrenie indonézskych štátnych orgánov, ktoré boli identifikované ako zdroj skreslenia cien SPO, ako je to uvedené v odôvodnení 29 napadnutého nariadenia, ide o systém RVD, keďže zahŕňa dve úrovne rozdielnych daní uložených v prípade SPO a bionafty, ako to potvrdili aj inštitúcie na pojednávaní. Z odôvodnenia 69 uvedeného nariadenia vyplýva, že počas obdobia prešetrovania sa na vývoz bionafty uplatňovala sadzba vývoznej dane od 2 do 5 %, zatiaľ čo v tom istom období sa na vývoz SPO uplatňovala sadzba vývoznej dane od 15 do 20 % a existovala sadzba vývoznej dane pre rafinovaný, bielený a dezodorizovaný palmový olej od 5 do 18,5 %.
66 Po druhé, čo sa týka účinkov systému RVD, Rada v odôvodnení 30 napadnutého nariadenia predovšetkým uviedla, že ďalšie prešetrovanie preukázalo, že uvedený systém stlačil domáce ceny hlavných surovín na indonézskom trhu na umelo nízku úroveň.
67 Hoci Rada v tomto kontexte v odôvodnení 68 napadnutého nariadenia uviedla, že pokiaľ ide o účinky systému RVD uplatňovaného v Indonézii, uvedený systém obmedzil vývozné možnosti SPO, čo spôsobilo, že tento olej bol dostupný vo väčšom množstve na domácom trhu a tlačili nadol ceny SPO na uvedenom trhu, treba uviesť, že Rada v uvedenom nariadení nepreukázala, do akej miery tento systém v rozsahu, v akom sa týkal vývoznej dane s rozdielnou sadzbou na SPO a bionaftu, vyvolal citeľné skreslenie cien týchto surovín na indonézskom trhu.
68 V odôvodnení 68 napadnutého nariadenia Rada tiež uviedla, že rozdiel medzi cenou SPO predávaného na domácom trhu a jeho referenčnou medzinárodnou cenou sa približoval k sadzbe vývoznej dane uplatňovanej na SPO. Rada podľa tohto teda nepreukázala účinky, ktoré mohol mať rozdiel sám osebe medzi sadzbou dane na SPO a sadzbou dane na bionaftu na ceny uvedených surovín na indonézskom trhu. Konštatovanie uvedené v tomto odôvodnení totiž umožňuje o to viac vyvodiť záver, pokiaľ ide o niektoré účinky, ktoré mohlo mať zavedenie vývoznej dane na SPO na jeho cenu, ale neumožňuje vyvodiť záver o účinkoch, ktoré mohol mať rozdiel medzi sadzbou tejto dane a sadzbou dane na bionaftu na cenu SPO na indonézskom trhu.
69 Údaje Rady uvedené v odôvodneniach 67 a 70 napadnutého nariadenia, podľa ktorých cena SPO uvedená s v účtovných záznamoch príslušných spoločností boli nahradené cenou, za ktorú tieto spoločnosti údajne kúpili SPO na domácom trhu bez skreslenia, t. j. referenčnou cenou, tiež neumožňujú vyvodiť záver, pokiaľ ide o účinky, ktoré mohol mať rozdiel medzi sadzbou vývoznej dane na SPO a sadzbou vývoznej dane na bionaftu na cenu uvedenej suroviny na uvedenom trhu. Ak by sa tieto úvahy mali chápať ako konštatovanie Rady, podľa ktorého ak by neexistovala rozdielna sadzba, cena SPO by na tomto trhu bola na tej istej úrovni ako referenčná cena, stačí uviesť, že táto skutočnosť nebola preukázaná ani v napadnutom nariadení ani v rámci konania na Všeobecnom súde.
70 Napokon z odôvodnení 73 a 74 napadnutého nariadenia vyplýva, že inštitúcie nespochybňujú skutočnosť, že SPO sa z Indonézie naďalej vyváža vo veľkých množstvách. Existencia tejto skutočnosti však nepostačuje na to, aby sa v odôvodnení 68 dospelo k záveru o väčšej dostupnosti SPO na domácom trhu a znížení jeho ceny bez akýchkoľvek vysvetlení, ktoré by tento záver podložili.
71 Pokiaľ ide o ekonomické štúdie, na ktoré poukázali inštitúcie v rámci konania na Všeobecnom súde, pričom nie je potrebné skúmať ich prípustnosť, treba uviesť, že istotne z nich možno vyvodiť, že vývozné dane vedú k zvýšeniu vývoznej ceny zdaneného výrobku v porovnaní s jeho cenou na domácom trhu, k zníženiu objemu vývozu uvedeného výrobku, ako aj k stlačeniu cien nadol tohto výrobku na domácom trhu. Možno z nich tiež vyvodiť, že systém vývozných daní, ktorý zdaňuje hlavné suroviny na vyššej úrovni než výrobky na odberateľskom trhu chráni a uprednostňuje druhotný domáci priemysel tak, že mu v dostatočnom množstve poskytuje hlavné suroviny za výhodné ceny.
72 Treba však konštatovať, že tieto štúdie analyzujú len účinky vývozných daní na ceny hlavných surovín a nie účinky rozdielnych sadzieb uplatňovaných na vývozné dane na hlavné suroviny a bionaftu.
73 Inštitúcie teda len vysvetlili vzťah medzi medzinárodnými cenami a domácimi cenami SPO a poskytli informácie o vplyve vývoznej dane na dostupnosť SPO na domácom trhu a na jeho cenu, pričom presne nepreukázali účinky, ktoré systém RVD ako taký mohol mať na domáce ceny hlavných surovín a do akej miery sú tieto účinky odlišné od účinkov daňového systému, ktorý neobsahuje rozdielnu sadzbu pre vývozné dane na SPO a bionaftu.
74 Treba preto konštatovať, že inštitúcie z právneho hľadiska nepreukázali dostatočne existenciu citeľného skreslenia ceny SPO v Indonézií v dôsledku systému RVD, ktorý uplatňoval rozdielne sadzby na vývozné dane na SPO a bionaftu. Vzhľadom teda na skutočnosť, že inštitúcie konštatovali, že cena SPO nebola primerane vyjadrená v účtovných záznamoch skúmaných indonézskych výrobcov a preto ju vylúčili, porušili článok 2 ods. 5 základného nariadenia.
75 V rozpore s tým, čo uvádzajú inštitúcie, tomuto záveru neodporuje ani skutočnosť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky disponujú širokou mierou voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o zložité ekonomické posúdenia v oblasti opatrení na ochranu obchodu, a že v tejto súvislosti súd Únie musí obmedziť svoje skúmanie na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2002, Since Hardware (Guangzhou)/Rada, T‑156/11, EU:T:2012:431, body 134 až 136 a citovanú judikatúru].
76 Preskúmanie Všeobecným súdom, ktoré sa obmedzuje len na zistenie toho, či dôkazy, na ktorých inštitúcie zakladajú svoje konštatovania, svojou povahou môžu podložiť závery, ktoré z nich vyvodia, totiž nemá vplyv na ich širokú mieru voľnej úvahy v oblasti obchodnej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 68).
77 V prejednávanej veci Všeobecný súd pritom len preskúmal, či inštitúcie preukázali, že boli splnené podmienky na to, aby sa pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku nezohľadnili náklady súvisiace s výrobou a predajom uvedeného výrobku, ako sú vyjadrené v účtovných záznamoch skúmaných indonézskych výrobcov, podľa pravidla stanoveného v článku 2 ods. 5 základného nariadenia.
78 Z toho vyplýva, že prvej a tretej časti tretieho žalobného dôvodu sa musí vyhovieť, pričom nie je potrebné preskúmať druhú časť uvedeného dôvodu týkajúcej sa primeranosti referenčnej ceny ako náhradnej hodnoty.
79 Je potrebné ešte preskúmať, v akej miere konštatované pochybenie odôvodňuje zrušenie napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom ukladá žalobkyni antidumpingové clo.
80 V rozpore s tým, čo uvádzajú inštitúcie, za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, nemožno vykonať čiastočné zrušenie článku 1 napadnutého nariadenia len v súvislosti s konštatovaným pochybením týkajúcim sa metódy výpočtu sadzby antidumpingového cla.
81 Podľa judikatúry je totiž čiastočné zrušenie právneho aktu Únie možné len vtedy, ak sú časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, oddeliteľné od zvyšku aktu. Táto požiadavka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie malo za následok zmenu podstaty tohto aktu (rozsudok z 10. decembra 2002, Parlament/Rada, C‑29/99, EU:C:2002:734, body 45 a 46).
82 Ako bolo uvedené v rámci skúmania tretieho žalobného dôvodu, výpočet normálnej hodnoty podobného výrobku, ktorý urobili inštitúcie, sa zakladá na nesprávnych úvahách. Keďže normálna hodnota je podstatnou podmienkou na určenie sadzby uplatneného antidumpingového cla, článok 1 napadnutého nariadenia nemôže byť zachovaný v rozsahu, v akom žalobkyni ukladá individuálne antidumpingové clo.
83 Napadnuté nariadenie sa preto musí zrušiť v rozsahu, v akom ukladá žalobkyni antidumpingové clo, pričom nie je potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody.
O trovách
84 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
85 Komisia a EBB znášajú svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 138 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1194/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii, sa v rozsahu, v akom sa týka PT Ciliandra Perkasa, zrušuje.
2. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti PT Ciliandra Perkasa.
3. Európska komisia a European Biodiesel Board (EBB) znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. septembra 2016.
Podpisy