Language of document : ECLI:EU:C:2016:35

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 21. januára 2016 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana zemepisných označení liehovín – Nariadenie (ES) č. 110/2008 – Článok 16 písm. b) – Napodobenie – Destilát z jablčného vína vyrobený vo Fínsku a uvedený na trh pod názvom ‚Verlados‘ – Chránené zemepisné označenie ‚Calvados‘“

Vo veci C‑75/15,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Markkinaoikeus (Súd pre hospodárske veci, Fínsko) z 13. februára 2015 a doručený Súdnemu dvoru 19. februára 2015, ktorý súvisí s konaním:

Viiniverla Oy

proti

Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory M. Ilešič (spravodajca), sudcovia C. Toader, A. Rosas, A. Prechal a E. Jarašiūnas,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a D. Colas a S. Ghiandoni, splnomocnení zástupcovia,

–        talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Russo, avvocato dello Stato,

–        Európska komisia, v zastúpení: P. Aalto, I. Galindo Martín a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, s. 16).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Viiniverla Oy (ďalej len „Viiniverla“), spoločnosťou založenou podľa fínskeho práva, a Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Povoľovací a kontrolný úrad pre sociálne veci a zdravotníctvo, ďalej len „úrad“), týkajúceho sa rozhodnutia úradu z 18. novembra 2013, ktorým zakázal spoločnosti Viiniverla uvádzať na trh nápoj s názvom „Verlados“ od 1. februára 2014.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Odôvodnenia 2 a 14 nariadenia č. 110/2008 znejú takto:

„(2)      Liehovarnícke odvetvie je dôležité pre spotrebiteľov, výrobcov a sektor poľnohospodárstva v [Európskej únii]. Opatrenia, ktoré sa vzťahujú na liehovarnícke odvetvie, by mali prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, predchádzaniu klamlivým praktikám, transparentnosti trhu a spravodlivej hospodárskej súťaži. …

(14)      Keďže nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín [(Ú. v. EÚ L 93, s. 12), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363 s. 1),] sa nevzťahuje na liehoviny, mali by sa v tomto nariadení stanoviť pravidlá na ochranu zemepisných označení liehovín. Mali by sa registrovať zemepisné označenia, ktoré označujú liehoviny ako liehoviny pochádzajúce z územia krajiny, regiónu alebo lokality na tomto území, ak možno danú kvalitu, povesť alebo inú vlastnosť liehoviny zásadne pripísať zemepisnému pôvodu.“

4        Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 110/2008 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky liehoviny uvedené na trh v [Únii] bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v [Únii], alebo v tretích krajinách, ako aj na liehoviny vyrábané v [Únii] na vývoz. …“

5        Článok 15 nariadenia č. 110/2008 s názvom „Zemepisné označenia“ stanovuje:

„1.      Na účel tohto nariadenia sa za zemepisné označenie považuje označenie, ktoré označuje liehovinu ako liehovinu pochádzajúcu z určitého územia, krajiny, regiónu alebo lokality na tomto území, ak možno pripísať danú kvalitu, povesť alebo iné charakteristické vlastnosti liehoviny v podstatnej miere jej zemepisnému pôvodu.

2.      Zemepisné označenia, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, sú zapísané v prílohe III.

3.      Zemepisné označenia zapísané v prílohe III sa nesmú stať druhovými.

Názvy, ktoré sa stali druhovými, sa nesmú zapísať do prílohy III.

Za názov, ktorý sa stal druhovým, sa považuje názov liehoviny, ktorý sa stal všeobecným názvom liehoviny v [Únii], hoci sa týka miesta alebo regiónu, kde sa tento výrobok pôvodne vyrábal alebo bol uvedený na trh.

4.      Liehoviny, ktoré majú zemepisné označenie zapísané v prílohe III, musia byť v súlade so všetkými špecifikáciami technickej dokumentácie stanovenými podľa článku 17 ods. 1.“

6        Článok 16 tohto nariadenia s názvom „Ochrana zemepisných označení“ znie takto:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, zemepisné označenia zapísané do prílohy III sú chránené pred:

b)      každým zneužitím, imitáciou alebo pripodobením [napodobením – neoficiálny preklad], hoci je uvedený skutočný pôvod produktu alebo je použité zemepisné označenie v preklade, alebo sprevádzané výrazmi, ako napríklad ‚ako‘, ‚typ‘, ‚štýl‘, ‚výrobok‘, ‚príchuť‘, alebo iným podobným výrazom;

…“

7        V prílohe III nariadenia č. 110/2008 s názvom „Zemepisné označenia“ sa uvádza, že „Calvados“ bol zapísaný do kategórie výrobkov č. 10 „Destilát z jablčného vína a destilát z hruškového vína“ s krajinou pôvodu Francúzsko.

 Fínske právo

8        Podľa § 43 ods. 1 zákona o alkohole [alkoholilaki (1143/1994), ďalej len „zákon o alkohole“] sú výrobca a dovozca alkoholického nápoja zodpovední za kvalitu a zloženie alkoholického nápoja, ktorý uviedli na trh, ako aj za to, že výrobok a jeho etiketa a iné jeho úpravy sú v súlade s relevantnými platnými predpismi a ustanoveniami.

9        Podľa § 49 ods. 2 zákona o alkohole úrad môže okrem iného zakázať uvádzanie výrobku na trh alebo nariadiť jeho odstránenie z trhu bez náhrady, ak alkoholický nápoj alebo jeho úprava sú v rozpore s relevantnými platnými predpismi a ustanoveniami.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10      Spoločnosť Viiniverla so sídlom vo Verle (Fínsko) od roku 2001 vyrába a uvádza na trh destilát z jablčného vína s názvom „Verlados“.

11      Dňa 23. novembra 2012 na základe sťažnosti týkajúcej sa údajného zneužívania francúzskeho zemepisného označenia „Calvados“ Európska komisia požiadala fínske orgány o vysvetlenie v súvislosti s používaním názvu „Verlados“.

12      Vo svojej odpovedi z 31. januára 2013 fínske orgány uviedli, že nápoj s názvom „Verlados“ je lokálnym výrobkom, ktorého názov priamo poukazuje na miesto jeho výroby, obec Verla a vinohradnícky podnik vo Verle. Okrem toho uviedli, že len posledná slabika označenia „Verlados“ je zhodná s označením „Calvados“, takže nie je splnená požiadavka stanovená v judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej na existenciu „napodobenia“ sú potrebné dve rovnaké slabiky.

13      Dňa 6. marca 2013 Komisia poslala fínskym orgánom žiadosť o doplňujúce informácie. V tejto žiadosti Komisia vyjadrila názor, že na základe článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 označenie „Verlados“ nebolo povolené, a oznámila Fínskej republike, že ak neprijme potrebné opatrenia, začne voči nej konanie o nesplnení povinnosti. Podľa Komisie postačuje v zmysle judikatúry Súdneho dvora koncovka „ados“ označenia „Verlados“ na vyvolanie spojitosti s výrobkom „Calvados“.

14      Úrad následne prijal na základe § 49 ods. 2 zákona o alkohole rozhodnutie, ktorým spoločnosti Viiniverla zakázal od 1. februára 2014 uvádzať na trh nápoj s označením „Verlados“.

15      Spoločnosť Viiniverla podala na markkinaoikeus (súd pre hospodárske veci) žalobu na zrušenie tohto rozhodnutia. Pred uvedeným súdom spoločnosť tvrdila, že používanie označenia „Verlados“ pre jej výrobok nie je zneužitím, imitáciou alebo napodobením výrobku „Calvados“, a preto neporušuje právo Únie týkajúce sa ochrany zemepisných označení.

16      Markkinaoikeus (súd pre hospodárske veci) zastával názor, že judikatúra Súdneho dvora neobsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú podľa neho potrebné na vyriešenie sporu pred ním, a preto rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa pri posúdení toho, či ide o napodobenie v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vychádzať z konceptu riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa?

2.      Aký význam majú pri posúdení zákazu používať označenie ‚Verlados‘ pre destilát z jablčného vína, ktorý sa na vnútroštátnom území uvádza na trh pod týmto označením, s cieľom chrániť zemepisné označenie ‚Calvados‘, tieto okolnosti týkajúce sa výkladu pojmu ‚napodobenie‘ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 a uplatnenia tohto nariadenia:

a)      začiatočná časť označenia ‚Verlados‘ je názvom obce Verla vo Fínsku, ktorú fínsky spotrebiteľ pravdepodobne pozná;

b)      slovný prvok ‚Verla‘, ktorým sa začína označenie ‚Verlados‘ poukazuje na výrobcu výrobku ‚Verlados‘, spoločnosť Viiniverla;

c)      ‚Verlados‘ je lokálny produkt vyrobený v obci Verla, ktorého sa priemerne predá v podnikovej reštaurácii niekoľko stoviek litrov za rok a ktorý si možno kúpiť v obmedzenom rozsahu na objednávku od štátnej spoločnosti pre distribúciu alkoholu v zmysle zákona o alkohole;

d)      slová ‚Verlados‘ a ‚Calvados‘ majú z troch slabík len jednu spoločnú (‚dos‘), ale zhodujú sa ich štyri posledné písmená (‚ados‘), t. j. polovica všetkých písmen?

3.      Ak konštatujeme, že ide o ‚napodobenie‘ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, možno napriek tomu povoliť používanie názvu ‚Verlados‘ z dôvodu vyššie uvedených okolností alebo inej okolnosti, napríklad toho, že prinajmenšom fínsky spotrebiteľ nemôže nadobudnúť dojem, že ‚Verlados‘ bol vyrobený vo Francúzsku?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

17      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vykladať v tom zmysle, že pri posúdení toho, či ide o „napodobenie“ v zmysle tohto ustanovenia, má vychádzať z konceptu vnímania riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa.

18      Zatiaľ čo francúzska vláda navrhuje odpovedať na prvú otázku kladne, talianska vláda a Komisia zastávajú názor, že netreba vychádzať z pojmu „spotrebiteľ“. V tejto súvislosti talianska vláda uvádza, že „napodobenie“ môže existovať aj v prípade, že neexistuje nebezpečenstvo zámeny zo strany verejnosti, pričom Komisia uvádza, že konštatovanie napodobenia má objektívny charakter založený na samotnom preskúmaní dotknutých názvov.

19      Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia č. 110/2008 výraz „zemepisné označenie“ znamená označenie, ktoré označuje liehovinu ako liehovinu pochádzajúcu z určitého územia, krajiny, regiónu alebo lokality na tomto území, ak možno pripísať danú kvalitu, povesť alebo iné charakteristické vlastnosti liehoviny v podstatnej miere jej zemepisnému pôvodu.

20      Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 chráni zemepisné označenia pred každým „napodobením“, „hoci je uvedený skutočný pôvod produktu alebo je použité zemepisné označenie v preklade, alebo sprevádzané výrazmi, ako napríklad ‚ako‘, ‚typ‘, ‚štýl‘, ‚výrobok‘, ‚príchuť‘, alebo iným podobným výrazom“.

21      Podľa judikatúry Súdneho dvora výraz „napodobenie“ zahŕňa situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené [pokiaľ ide o článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, pozri rozsudok Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 56; pozri tiež, pokiaľ ide o článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4), rozsudky Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 25, a Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 44].

22      Je nesporné, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 neodkazuje výslovne na pojem „spotrebiteľ“. Z judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku však vyplýva, že na to, aby sa dala konštatovať existencia „napodobenia“ v zmysle tohto ustanovenia, Súdny dvor uviedol, že je vecou vnútroštátneho súdu, aby okrem toho, či výraz použitý na označenie dotknutého výrobku zahŕňa časť chráneného označenia, overil aj to, či v prípade, keď sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku chráneného týmto označením. Z hľadiska výrazu použitého na opis dotknutého výrobku sa tak vnútroštátny súd v podstate musí oprieť o predpokladanú reakciu spotrebiteľa, pričom je podstatné to, či si spotrebiteľ vytvoril vzťah medzi týmto výrazom a chráneným označením.

23      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ochranu, ktorú zemepisným označeniam poskytuje článok 16 nariadenia č. 110/2008, treba vykladať so zreteľom na cieľ, ktorý tieto označenia sledujú, a tým je, ako vyplýva z odôvodnenia 14 tohto nariadenia, umožniť označenie alkoholických nápojov ako pochádzajúce z určeného územia, ak možno danú kvalitu, povesť alebo inú vlastnosť týchto nápojov zásadne pripísať zemepisnému pôvodu (rozsudok Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 47).

24      Okrem toho systém registrácie zemepisných označení liehovín, s ktorým počíta nariadenie č. 110/2008, má za cieľ nielen – ako sa to uvádza v odôvodnení 2 tohto nariadenia – predchádzať klamlivým praktikám, zabezpečiť transparentnosť trhu a spravodlivú hospodársku súťaž, ale zároveň prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

25      Z konsolidovanej judikatúry týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa pritom vyplýva, že vo všeobecnosti treba v tejto oblasti prihliadať na predpokladané očakávania priemerného spotrebiteľa riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (pozri najmä rozsudky Mars, C‑470/93, EU:C:1995:224, bod 24; Gut Springenheide a Tusky, C‑210/96, EU:C:1998:369, bod 31; Estée Lauder, C‑220/98, EU:C:2000:8, bod 30; Lidl Belgium, C‑356/04, EU:C:2006:585, bod 78; Severi, C‑446/07, EU:C:2009:530, bod 61; Lidl, C‑159/09, EU:C:2010:696, bod 47, a Teekanne, C‑195/14, EU:C:2015:361, bod 36).

26      S cieľom posúdiť schopnosť výrazu použitého na opis výrobku napodobiť chránené zemepisné označenie v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 treba tiež uplatniť kritérium, ktoré sa zakladá na zásade proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Estée Lauder, C‑220/98, EU:C:2000:8, bod 28).

27      Okrem toho, pokiaľ ide o pochybnosti, ktoré má vnútroštátny súd v rámci posúdenia pojmu „napodobenie“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 v súvislosti s relevantnosťou toho, že pojem „Verlados“ odkazuje na miesto výroby výrobku dotknutého vo veci samej, ktoré je známe fínskym spotrebiteľom, treba pripomenúť, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 chráni zemepisné označenia zapísané v jeho prílohe III pred každým „napodobením“ na celom území Únie. Vzhľadom na potrebu zaručiť účinnú a jednotnú ochranu uvedených zemepisných označení na tomto území pritom treba brať na zreteľ – podobne ako talianska vláda a Komisia –, že pojem „spotrebiteľ“, na ktorý odkazuje judikatúra uvedená v bode 21 tohto rozsudku, zahŕňa európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vedie k napodobeniu chráneného zemepisného označenia.

28      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia toho, či ide o „napodobenie“ v zmysle tohto ustanovenia, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa, pričom pod týmto pojmom treba chápať európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý znamená napodobenie chráneného zemepisného označenia.

 O druhej otázke

29      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vykladať v tom zmysle, že pri posúdení, či pri názve „Verlados“ ide o „napodobenie“ chráneného zemepisného označenia „Calvados“ pre analogické výrobky v zmysle tohto ustanovenia, treba brať do úvahy – okrem fonetickej a vizuálnej podobnosti týchto označení – aj existenciu okolností, ktoré naznačujú, že používanie pojmu „Verlados“ nebude mať za následok zavádzanie fínskeho spotrebiteľa.

30      Vnútroštátny súd sa predovšetkým pýta, aký význam treba prikladať skutočnostiam, po prvé, že začiatočná časť označenia „Verlados“ zodpovedá názvu obce Verla vo Fínsku a tento názov fínsky spotrebiteľ pravdepodobne pozná; po druhé, že prvok „Verla“ poukazuje na výrobcu výrobku „Verlados“, spoločnosť Viiniverla; po tretie, tento nápoj je lokálny produkt, ktorý sa vyrába a predáva v obmedzených množstvách, a po štvrté, slová „Verlados“ a „Calvados“ majú z troch slabík len jednu spoločnú, ale ich štyri posledné písmená, t. j. polovica všetkých písmen, sa zhodujú.

31      Na úvod treba pripomenúť, že je vecou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či názov „Verlados“ pre destilát z jablčného vína predstavuje „napodobenie“ chráneného zemepisného označenia „Calvados“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008. Napriek tomu Súdny dvor môže pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke prípadne poskytnúť spresnenia s cieľom usmerniť vnútroštátny súd v jeho rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky Severi, C‑446/07, EU:C:2009:530, bod 60, a Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 49).

32      Ako vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku, s cieľom posúdiť existenciu napodobenia v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa spotrebiteľovi pri stretnutí s názvom „Verlados“ v jeho mysli vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené, v prejednávanej veci „Calvados“.

33      V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že je legitímne sa domnievať, že ide o napodobenie chráneného názvu, ak sú pri výrobkoch podobných svojím vzhľadom ich predajné názvy foneticky a vizuálne podobné (pozri v tomto zmysle rozsudky Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 27; Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 46, a Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 57).

34      Súdny dvor zastával názor, že taká podobnosť je zjavná, ak sa výraz použitý na označenie dotknutého výrobku končí dvoma rovnakými slabikami ako chránené označenie a obsahuje rovnaký počet slabík (pozri v tomto zmysle rozsudok Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 27).

35      Súdny dvor tiež uviedol, že treba prípadne zohľadniť aj „pojmovú blízkosť“ existujúcu medzi týmito dvomi výrazmi v rôznych jazykoch, pričom táto blízkosť, ako aj fonetická a vizuálna podobnosť uvedená v bode 33 tohto rozsudku môžu viesť k tomu, že ak sa spotrebiteľ stretne s porovnateľným výrobkom nesúcim sporný názov, v mysli sa mu ako referenčný obraz vybaví výrobok, ktorého zemepisné označenie je chránené (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, body 47 a 48).

36      Súdny dvor ďalej rozhodol, že ide o „napodobenie“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, ak zápis ochrannej známky obsahujúcej zemepisné označenie alebo výraz zodpovedajúci tomuto označeniu a jeho prekladu pre liehoviny nespĺňajú špecifikácie požadované týmto označením (rozsudok Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 58).

37      V prejednávanej veci treba uviesť, že podľa vnútroštátneho súdu je nesporné, že názov „Verlados“ sa vo Fínsku používa pre analogické výrobky ako výrobky chránené zemepisným označením „Calvados“, že tieto výrobky majú spoločné všeobecné vlastnosti a z hľadiska dotknutej skupiny verejnosti sa konzumujú pri príležitostiach, ktoré sú do značnej miery identické.

38      Pokiaľ ide o vizuálnu a fonetickú podobnosť medzi názvami „Verlados“ a „Calvados“, vnútroštátny súd musí vziať do úvahy skutočnosť, že oba tieto názvy obsahujú 8 písmen, z ktorých posledné štyri sú rovnaké, majú rovnaký počet slabík a majú rovnakú koncovku „dos“, v dôsledku ktorej sú do určitej miery vizuálne a foneticky podobné.

39      Podľa judikatúry Súdneho dvora musí vnútroštátny súd tiež vziať do úvahy určité informácie, ktoré môžu naznačovať, že vizuálna a fonetická podobnosť medzi týmito dvoma názvami nie je náhodná (pozri v tomto zmysle rozsudok Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 28).

40      V tejto súvislosti francúzska vláda tvrdí, že výrobok „Verlados“ sa pôvodne volal „Verla“ a koncovka „dos“ bola pridaná len nedávno po významnom náraste exportu nápoja „Calvados“ do Fínska v rokoch 1990 až 2001. Táto vláda ďalej uviedla, že slabika „dos“ nemá vo fínčine nijaký konkrétny význam. Z týchto skutočností, ktoré musí preveriť vnútroštátny súd, môžu vyplynúť dôkazy, na základe ktorých sa možno domnievať, že podobnosť uvedená v bode 38 tohto rozsudku nie je len náhodná.

41      Pokiaľ ide o skutočnosti vymenované vnútroštátnym súdom, treba v zhode s ostatnými účastníkmi konania, ktorí predložili písomné pripomienky, usudzovať, že tieto skutočnosti nie sú relevantné pre posúdenie existencie „napodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008.

42      Po prvé vnútroštátny súd zdôrazňuje, že názov „Verlados“ odkazuje sčasti na názov spoločnosti Viiniverla, ktorá vyrába tento nápoj, a sčasti na názov obce Verla, ktorá je známa fínskemu spotrebiteľovi, takže tento názov ho nemôže uviesť do omylu.

43      V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že podľa článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 môže ísť o „napodobenie“, aj keď je uvedený skutočný pôvod výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 59).

44      Ďalej treba spresniť, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 chráni zemepisné označenia zapísané v jeho prílohe III pred každým „napodobením“ na celom území Únie. V tejto súvislosti sa v bode 27 tohto rozsudku uviedlo, že pojem „spotrebiteľ“, na ktorý odkazuje judikatúra uvedená v bode 21 tohto rozsudku, zahŕňa európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý predstavuje napodobenie chráneného zemepisného označenia.

45      Súdny dvor napokon už rozhodol, že môže dôjsť k „napodobeniu“, aj pokiaľ neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými výrobkami (rozsudky Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 26, a Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 45), keďže dôležité je predovšetkým to, aby sa v mysli verejnosti nevyvolala myšlienková asociácia týkajúca sa pôvodu výrobku a aby hospodársky subjekt nemohol neoprávnene ťažiť z povesti chráneného zemepisného označenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 46).

46      Po druhé vnútroštátny súd zdôrazňuje skutočnosť, že nápoj „Verlados“ je lokálnym výrobkom, ktorý sa vyrába v obci Verla, predáva sa len lokálne a v malých množstvách a možno si ho kúpiť na objednávku od štátnej spoločnosti pre distribúciu alkoholu v zmysle zákona o alkohole.

47      V tejto súvislosti bez ohľadu na to, že francúzska vláda túto skutočnosť spochybňuje, pričom aj predložila dokumenty o tom, že nápoj nazvaný „Verlados“ si môžu kúpiť na diaľku aj spotrebitelia v iných členských štátoch, stačí konštatovať, že táto skutočnosť je v každom prípade irelevantná, keďže nariadenie č. 110/2008 sa podľa svojho článku 1 ods. 2 uplatňuje na všetky liehoviny uvádzané na trh v Európskej únii.

48      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posúdení, či pri názve „Verlados“ ide o „napodobenie“ chráneného zemepisného označenia „Calvados“ pre analogické výrobky v zmysle tohto ustanovenia, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, musí zobrať do úvahy fonetickú a vizuálnu podobnosť týchto označení, ako aj prípadné skutočnosti, ktoré môžu naznačovať, že táto podobnosť nie je náhodná, a musí overiť, či sa riadne informovanému, primerane pozornému a obozretnému priemernému európskemu spotrebiteľovi pri názve výrobku vybaví v mysli ako referenčná predstava výrobok chránený zemepisným označením.

 O tretej otázke

49      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vykladať v tom zmysle, že používanie označenia považovaného v zmysle tohto ustanovenia za „napodobenie“ zemepisného označenia uvedeného v prílohe III tohto nariadenia možno napriek tomu povoliť na základe niektorej z okolností uvedených v druhej otázke alebo v prípade, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými výrobkami.

50      Ako vyplýva zo znenia článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, „bez toho, aby bol dotknutý článok 10 [vrátane osobitných pravidiel týkajúcich sa používania predajných názvov a zemepisných označení], zemepisné označenia zapísané do prílohy III sú chránené pred… b) každým… napodobením…“. Preto v prípade neexistencie týchto osobitných pravidiel, ktoré by bolo možné uplatniť za okolností existujúcich vo veci samej, ak vnútroštátny súd konštatuje, že ide o „napodobenie“ v zmysle tohto ustanovenia, nemôže povoliť názov „Verlados“ za okolností uvedených v druhej otázke.

51      Okrem toho, ako sa už pripomenulo v bode 45 tohto rozsudku, môže ísť o „napodobenie“ aj pokiaľ neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými výrobkami.

52      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu položenú otázku odpovedať tak, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že používanie označenia považovaného v zmysle tohto ustanovenia za „napodobenie“ zemepisného označenia uvedeného v prílohe III tohto nariadenia nemožno povoliť ani v prípade, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

 O trovách

53      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.      Článok 16 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia toho, či ide o „napodobenie“ v zmysle tohto ustanovenia, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa, pričom pod týmto pojmom treba chápať európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý predstavuje napodobenie chráneného zemepisného označenia.

2.      Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posúdení, či pri názve „Verlados“ ide o „napodobenie“ chráneného zemepisného označenia „Calvados“ pre analogické výrobky v zmysle tohto ustanovenia, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, musí zobrať do úvahy fonetickú a vizuálnu podobnosť týchto označení, ako aj prípadné skutočnosti, ktoré môžu naznačovať, že táto podobnosť nie je náhodná, a musí overiť, či sa riadne informovanému, primerane pozornému a obozretnému priemernému európskemu spotrebiteľovi pri názve výrobku vybaví v mysli ako referenčná predstava výrobok chránený zemepisným označením.

3.      Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že používanie označenia považovaného v zmysle tohto ustanovenia za „napodobenie“ zemepisného označenia uvedeného v prílohe III tohto nariadenia nemožno povoliť ani v prípade, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

Podpisy


* Jazyk konania: fínčina.