UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)

z 12. júla 2007

Vec T‑252/06 P

Marie-Yolande Beau

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Choroba z povolania – Zjavne neprípustné odvolanie – Zjavne nedôvodné odvolanie“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 28. júna 2006, Beau/Komisia (F‑39/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑51, II‑A‑1‑175) smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. M.‑Y. Beau znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Choroba z povolania – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 3)

2.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdom prvého stupňa – Vylúčenie s výnimkou skreslenia

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)

1.      Pojem choroby z povolania sa neobmedzuje na prípady, v ktorých invaliditu úradníka spôsobil výlučne výkon jeho povinností, ale môže sa uplatniť aj v prípade, keď invalidita vyplýva zo zhoršenia existujúcej choroby, ktorá má iné príčiny. Inými slovami, pokiaľ zhoršenie existujúcej choroby nastalo v súvislosti s výkonom povinností pre Spoločenstvá a viedlo k neschopnosti úradníka pokračovať vo výkone jeho povinností, táto invalidita sa musí považovať za spôsobenú chorobou z povolania.

Na to, aby mohol menovací orgán vyhovieť žiadosti úradníka o uznanie zhoršenia ochorenia za chorobu z povolania, je nutné, prípadne na základe záverov lekárskej komisie, pokiaľ bola o to požiadaná, zistiť také zhoršenie, pokiaľ posudzuje dôvodnosť takej žiadosti. Dočasná povaha zhoršenia choroby, na základe ktorej sa toto zhoršenie ukončilo, a teda sa už nemôže zistiť, keď tento orgán rozhoduje o uvedenej žiadosti o uznanie choroby z povolania, je preto relevantná. Pokiaľ totiž tento orgán nemôže zistiť predmetné zhoršenie ku dňu, keď rozhoduje, nemôže uznať, že dotknutý úradník trpí chorobou z povolania.

(pozri body 36, 41 a 42)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 26. septembra 1990, F/Komisia, T‑122/89, Zb. s. II‑517, bod 14; Súd prvého stupňa, 23. novembra 2004, O/Komisia, T‑376/02, Zb. VS s. I‑A‑349, II‑1595, body 68, 72 a 73

2.      Súd konajúci na prvom stupni, v tomto prípade Súd pre verejnú službu, má jediný právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, že by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Posúdenie skutkových okolností, s výhradou prípadu skresľovania dôkazov predložených tomuto súdu, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdu prvého stupňa ako odvolacieho súdu. Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

(pozri body 45 – 47)

Odkaz: Súdny dvor, 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, C‑8/95 P, Zb. s. I‑3175, bod 72; Súdny dvor, 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C‑551/03 P, Zb. s. I‑3173, bod 54; Súdny dvor, 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, bod 108