Žaloba podaná 8. novembra 2007 - Ryanair/Komisia

(vec T-404/07)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca : Ryanair Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: E. Vahida, lawyer)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

určiť podľa článku 232 ES, že Komisia nekonala v zmysle svojich povinností podľa Zmluvy ES tým, že sa nevyjadrila k sťažnosti žalobcu doručenej Komisii 8. mája 2006, po ktorej nasledovala výzva z 31. júla 2007,

zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov konania žalobcu, a to aj v prípade, že po podaní žaloby Komisia bude konať, čím podľa Súdneho dvora zanikne potreba rozhodnúť alebo v prípade, že Súdny dvor žalobu zamietne ako neprípustnú a

prijať také následné opatrenia, aké Súdny dvor považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojej žalobe žalobca tvrdí, že Komisia nekonala tým, že sa nevyjadrila, po tom, ako bola vyzvaná tak urobiť v zmysle článku 232 ES k sťažnosti, ktorú podal žalobca 8. mája 2006: i) v súvislosti s nezákonnou štátnou pomocou poskytnutou Air France zo strany Francúzska vo forme rozdielnych letiskových poplatkov, ktoré francúzske letiská vyberajú podľa letových destinácií alebo ii) alternatívne v súvislosti s protisúťažnou diskrimináciou v rozpore s článkom 82 ES v prospech Air France, ak bude rozhodnuté, že francúzske letiská konali autonómne.

Na podporu svojej žaloby žalobca tvrdí, že Komisia bola povinná uskutočniť dôkladné a nestranné preskúmanie sťažnosti s cieľom:

prijať rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že tieto štátne opatrenia nie sú štátnou pomocou podľa článku 87 ods. 1 ES alebo že tieto opatrenia síce majú byť ako štátna pomoc klasifikované v zmysle uvedeného ustanovenia, ale sú v súlade so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 2 a 3 ES alebo

začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES.

Alternatívne žalobca tvrdí, že Komisia mala po tom, ako jej bola doručená dodatočná sťažnosť žalobcu týkajúca porušenia práva hospodárskej súťaže, buď začať konanie o predmete tejto sťažnosti alebo po poskytnutí príležitosti sťažovateľovi, aby sa vyjadril, prijať konečné rozhodnutie zamietajúce sťažnosť.

Žalobca ďalej tvrdí, že za týchto okolností a berúc do úvahy znalosť dotknutých otázok zo strany Komisie, bolo obdobie štrnástich mesiacov, ktoré uplynulo medzi sťažnosťou sťažovateľa a výzvou, neprimerane dlhé a pasivita Komisie v tomto období predstavuje nečinnosť podľa článku 232 ES.

Napokon žalobca tvrdí, že článok 232 ES podniku umožňuje podať proti Komisii žalobu, ak neprijala opatrenia, ktoré by sa podniku priamo a osobne týkali, a že opatrenia, ktoré v prejednávanej veci Komisia neprijala, by sa žalobcu ako konkurenta Air France priamo a osobne týkali.

____________