ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 12. júla 2012 (*)
„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 40/94 – Článok 7 ods. 1 písm. b) – Slovná ochranná známka WIR MACHEN DAS BESONDERE EINFACH – Ochranná známka pozostávajúca z reklamného sloganu – Rozlišovacia spôsobilosť – Zamietnutie zápisu“
Vo veci C‑311/11 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané 17. júna 2011,
Smart Technologies ULC, so sídlom v Calgary (Kanada), v zastúpení: M. Edenborough, QC, a T. Elias, barrister,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca,
žalovaný v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory M. Safjan, sudcovia M. Ilešič (spravodajca) a J.‑J. Kasel,
generálny advokát: N. Jääskinen,
tajomník: K. Malaček, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. marca 2012,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa spoločnosť Smart Technologies ULC (ďalej len „Smart Technologies“) domáha toho, aby Súdny dvor Európskej únie zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 13. apríla 2011, Smart Technologies/ÚHVT („WIR MACHEN DAS BESONDERE EINFACH“) (T‑523/09, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 29. septembra 2009 (vec R 554/2009‑2), týkajúceho sa prihlášky slovného označenia „WIR MACHEN DAS BESONDERE EINFACH“ ako ochrannej známky Spoločenstva (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
2 Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) bolo nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1), ktoré nadobudlo platnosť 13. apríla 2009. Vzhľadom na čas vzniku skutkových okolností sporu sa však tento spor aj naďalej riadi nariadením č. 40/94.
3 Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94 stanovuje:
„Do registra sa nezapíšu:
…
b) ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;
…“
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
4 Na základe nariadenia č. 40/94 požiadala 17. októbra 2008 Smart Technologies ÚHVT o zápis slovného označenia „WIR MACHEN DAS BESONDERE EINFACH“ („Zjednodušujeme to, čo je zvláštne“) ako ochrannej známky Spoločenstva. Tovary, pre ktoré sa žiadalo o zápis, patria do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
„Počítačové systémy na zaznamenávanie súradnicových vstupov, menovite grafiky, pásma, nákresov a gest, určené na interakciu s počítačovým displejom pomocou pera, stylusu, prstu alebo ruky, zariadenia na zaznamenávanie súradnicových vstupov, určené pre predné projekčné displeje, zadné projekčné displeje a displeje s priamym náhľadom, zariadenia na detekciu absolútnej a relatívnej polohy, využívajúce mechanické a optické senzory, ktoré umožňujú interakciu medzi digitalizátorom, dotykovým povrchom, dotykovým panelom, obrazovým displejom alebo v rámci záujmovej oblasti displeja, rozšíriteľné systémy na detekciu polohy, do ktorých sa vstupy vkladajú prostredníctvom pasívnych a/alebo aktívnych nástrojov, snímacie systémy na zaznamenávanie textu a grafických obrazov, softvér na spracovanie textu a grafických obrazov a na zdieľanie a/alebo ukladanie textu a grafických obrazov prostredníctvom počítačovej siete, softvér na lokálne alebo globálnej zdieľanie údajov a obrazov, softvér na lokálne alebo globálne prezeranie, úpravu a zdieľanie dát a obrazov“.
5 Faxom z 21. januára 2009 vzniesol prieskumový pracovník v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 námietky voči prihlasovanej ochrannej známke. Smart Technologies reagovala na námietky prieskumového pracovníka listom z 19. marca 2009.
6 Rozhodnutím zo 7. apríla 2009 zamietol prieskumový pracovník prihlášku, ktorá mu bola predložená, pre všetky výrobky v nej uvedené na základe uvedeného ustanovenia z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
7 Sporným rozhodnutím druhý odvolací senát ÚHVT odvolanie podané spoločnosťou Smart Technologies proti uvedenému rozhodnutiu prieskumového pracovníka zamietol.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
8 V napadnutom rozsudku zamietol Všeobecný súd žalobu, ktorú podala spoločnosť Smart Technologies 23. decembra 2009 proti spornému rozhodnutiu. Všeobecný súd zamietol jediný dôvod žaloby uplatňovaný odvolateľkou, ktorým sa dovolávala porušenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 z toho dôvodu, že odvolací senát dospel údajne nesprávne k záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
9 Po prvé v bodoch 22 až 31 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul relevantnú judikatúru na určenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky a najmä rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 2010, Audi/ÚHVT (C‑398/08 P, Zb. s. 335), týkajúci sa rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok, ktoré predstavujú reklamné slogany. V tomto zmysle Všeobecný súd v bodoch 25 až 27 tohto rozsudku zdôraznil, že aj keď nie je potrebné uplatniť na reklamné slogany prísnejšie kritériá, než tie, ktoré sú uplatniteľné na iné ochranné známky, nie je možné vylúčiť, že judikatúra, podľa ktorej sa môže zdať ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť určitých kategórií ochranných známok, je tiež relevantná pre slovné ochranné známky, ktoré predstavujú reklamné slogany.
10 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 29 tohto rozsudku pripomenul, že len samotná skutočnosť, že ochranná známka je vnímaná príslušnou skupinou verejnosti ako reklamný slogan, nie je sama osebe dostatočná na rozhodnutie, že táto ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Takáto ochranná známka totiž môže byť súčasne vnímaná ako reklamný slogan a ako údaj o obchodnom pôvode pre dotknuté tovary a služby. Všeobecný súd sa v bode 30 uvedeného rozsudku domnieval, že v rámci analýzy rozlišovacej spôsobilosti nestačí iba poukázať na skutočnosť, že túto ochrannú známku predstavuje reklamný slogan, ktorý je chápaný ako taký.
11 Všeobecný súd v bode 31 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že ochrannú známku, ktorá je tvorená reklamným sloganom, je potrebné považovať za ochrannú známku bez rozlišovacej spôsobilosti, pokiaľ ju príslušná skupina verejnosti môže vnímať iba ako reklamný slogan. Takejto ochrannej známke je však potrebné priznať rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ju nad rámec svojej propagačnej funkcie príslušná skupina verejnosti môže vnímať bez ďalšieho ako údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov a služieb.
12 Po druhé Všeobecný súd v bodoch 32 až 42 napadnutého rozsudku preskúmal existenciu rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky. Po tom, čo Všeobecný súd v bodoch 33 a 34 tohto rozsudku pripomenul, že príslušná skupina verejnosti predstavuje nemecky hovoriacu verejnosť špecializovanú v oblasti výpočtovej techniky a že táto ochranná známka sa skladá z kombinácie piatich bežných nemeckých slov, v bodoch 35 a 36 toho istého rozsudku uvedenú ochrannú známku kvalifikoval ako reklamný slogan obsahujúci výrok, ktorý z hľadiska nemeckej skladby vety a gramatiky neobsahuje neobvyklý prvok.
13 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 37 napadnutého rozsudku rozhodol, že stručnosť a znenie tohto sloganu nezavádzajú slovnú hračku ani prvky koncepčného napätia či prekvapenia, ktoré by mohli prihlasovanej ochrannej známke pri príslušnej skupine verejnosti priznať rozlišovaciu spôsobilosť. Všeobecný súd v bode 37 taktiež zdôraznil, že vlastnosti tejto ochrannej známky jej nedávajú osobitnú originalitu alebo výstižnosť a u príslušnej skupiny verejnosti nevyvolávajú rozpoznávací proces alebo výkladové úsilie, ktoré by z tejto ochrannej známky mohli uskutočniť niečo iné, než je iba reklamný oznam vychvaľujúci kvalitu výrobkov, ktorých sa prihlasovaná ochranná známka týka. Okrem toho Všeobecný súd v bode 38 uvedeného rozsudku uviedol, že konštatovanie, podľa ktorého uvedenú ochrannú známku tvorí jednoduchý reklamný slogan, ktorý odkazuje iba na kvalitu výrobkov, nie je spochybnené okolnosťou, že vyhľadávanie na internete nepreukázalo tie isté ochranné známky tretími osobami.
14 Ďalej v bodoch 39 a 40 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol tvrdenie spoločnosti Smart Technologies, podľa ktorého prihlasovaná ochranná známka tým, že odkazuje na výrobcu prostredníctvom použitia výrazu „wir“ („my“), obsahuje údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov a služieb. Všeobecný súd v uvedenom bode 40 najmä uviedol, že užitie tohto prvku nemení nič na tej skutočnosti, že táto ochranná známka ostáva iba propagačným sloganom, ktorý môže použiť ktorýkoľvek subjekt tak v oblasti výpočtovej techniky, ako aj v iných oblastiach a že príslušná skupina verejnosti nebude vedená k tomu, aby túto ochrannú známku nad rámec tohto reklamného oznamu vnímala ako údaj o osobitnom obchodnom pôvode.
15 Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie vznesené spoločnosťou Smart Technologies, podľa ktorého odvolací senát vykonal určité konštatovania bez toho, aby ich podložil dôkazmi, Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku uviedol, že žiadna skutočnosť nezakazuje ÚHVT, aby na účely svojho posúdenia zohľadnil také všeobecne známe skutočnosti, ako je skutočnosť, že iné podniky vo svojich reklamných materiáloch na výrobky špičkovej technológie uvádzajú, že je jednoduché s nimi zaobchádzať alebo že sú spotrebitelia zvyknutí na krátke, kompaktné a energické reklamné oznamy bez toho, aby sa im priznala hodnota ochrannej známky.
Návrhy účastníkov konania
16 Svojím odvolaním sa spoločnosť Smart Technologies domáha, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, zmenil sporné rozhodnutie tak, že povolí zápis prihlásenej ochrannej známky alebo subsidiárne toto rozhodnutie zruší, ako aj zaviaže ÚHVT na náhradu trov konania.
17 ÚHVT navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať Smart Technologies na náhradu trov konania.
O odvolaní
18 Smart Technologies na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody založené na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, ako aj na skutočnosti, že niektoré skutkové zistenia Všeobecný súd kvalifikoval ako všeobecne známe bez toho, aby boli tieto zistenia podložené dôkazmi.
O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
19 Prvý odvolací dôvod obsahuje tri časti. V prvej časti Smart Technologies tvrdí, že Všeobecný súd uplatnil na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky nesprávne kritériá. V druhej časti táto spoločnosť tvrdí, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď túto ochrannú známku kvalifikoval ako slogan, ako aj tým, že sa domnieval, že je ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť reklamných sloganov než iných kategórií ochranných známok. Treťou časťou odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade stačila aj nižšia rozlišovacia spôsobilosť uvedenej ochrannej známky, než je rozlišovacia spôsobilosť spravidla vyžadovaná, keďže príslušná skupina verejnosti je špecializovaná verejnosť.
O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
20 V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Smart Technologies vytýka Všeobecnému súdu, že sa v rámci analýzy rozlišovacej spôsobilosti prihlásenej ochrannej známky obmedzil na preskúmanie, či ju príslušná skupina verejnosti vníma iba ako propagačný slogan. Všeobecný súd tak porušil kritériá na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti reklamného sloganu, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojom už citovanom rozsudku Audi/ÚHVT. Odvolateľka konkrétne tvrdí, že bod 31 napadnutého rozsudku je v rozpore s bodom 45 rozsudku Audi/ÚHVT, keďže v ňom Súdny dvor dospel k záveru, že skutočnosť, že je ochranná známka vnímaná ako propagačný slogan, na jej rozlišovaciu spôsobilosť nemá žiadny vplyv. Okrem toho k tomu istému nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo aj v bodoch 37 a 38 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd svoje preskúmanie zameral na otázku, či sa uvedená ochranná známka vníma iba ako reklamná informácia, zatiaľ čo mal preskúmať, či nezávisle od svojej propagačnej funkcie má takáto ochranná známka akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť.
21 ÚHVT sa domnieva, že sa v bode 31 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže prvá veta tohto bodu sa musí chápať v kontexte nasledujúcej vety, podľa ktorej je potrebné ochrannej známke, ktorú tvorí reklamný slogan, priznať rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ju príslušná skupina verejnosti môže vnímať ako údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov a služieb. Pokiaľ ide o body 37 a 38 tohto rozsudku, ÚHVT tvrdí, že v nich Všeobecný súd jasne analyzoval rozlišovaciu spôsobilosť prihlásenej ochrannej známky, keď odkázal na dotknuté výrobky a služby a keď bol presvedčený, že príslušná skupina verejnosti toto označenie nevníma ako údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov a služieb.
– Posúdenie Súdnym dvorom
22 Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.
23 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle tohto článku znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať tovar, pre ktorý sa zápis žiada, ako tovar pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov (rozsudky z 29. apríla 2004, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑468/01 P až C‑472/01 P, Zb. s. I‑5141, bod 32; z 21. októbra 2004, ÚHVT/Erpo Möbelwerk, C‑64/02 P, Zb. s. I‑10031, bod 42; z 8. mája 2008, Eurohypo/ÚHVT, C‑304/06 P, Zb. s. I‑3297, bod 66, a Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 33).
24 Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že táto rozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky vníma príslušná skupina verejnosti (rozsudky Procter & Gamble/ÚHVT, už citovaný, bod 33; Eurohypo/ÚHVT, už citovaný, bod 67, a Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 34).
25 Pokiaľ ide o ochranné známky zložené z označení alebo údajov, ktoré sa inak používajú ako reklamné slogany, údaje o kvalite a výrazy nabádajúce na nákup tovarov alebo služieb chránených týmito ochrannými známkami, ich zápis nie je vylúčený z dôvodu tohto používania (pozri rozsudky ÚHVT/Erpo Möbelwerk, už citovaný, bod 41, a Audi/ÚHVT, už citovaný bod 35). Na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti takýchto ochranných známok nie je potrebné uplatňovať striktnejšie kritériá, než sú kritériá uplatniteľné na iné označenia (rozsudky ÚHVT/Erpo Möbelwerk, už citovaný, bod 32, a Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 36).
26 Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že hoci sú kritériá týkajúce sa posúdenia rozlišovacej spôsobilosti rovnaké pre jednotlivé druhy ochranných známok, môže sa zdať, že pri uplatnení týchto kritérií vnímanie každého druhu ochranných známok príslušnou skupinou verejnosti nie je nevyhnutne rovnaké, a teda môže byť ťažšie určiť rozlišovaciu spôsobilosť niektorých druhov ochranných známok vo vzťahu k iným druhom (rozsudky Procter & Gamble/ÚHVT, už citovaný, bod 36; ÚHVT/Erpo Möbelwerk, už citovaný, bod 34, a Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 37).
27 Hoci Súdny dvor nevylúčil, že táto judikatúra sa môže za určitých podmienok zdať relevantná pre slovné ochranné známky zložené z reklamných sloganov, zdôraznil, že ťažkosti pri určovaní rozlišovacej spôsobilosti týchto ochranných známok z dôvodu ich samotnej povahy, ktoré je oprávnene potrebné zohľadniť, neodôvodňujú stanovenie osobitných kritérií nahradzujúcich kritérium rozlišovacej spôsobilosti alebo odchyľujúcich sa od neho v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 23 a 24 tohto rozsudku (rozsudky ÚHVT/Erpo Möbelwerk, už citovaný, body 35 a 36, ako aj Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 38).
28 Súdny dvor tiež rozhodol, že nie je možné vyžadovať, aby reklamný slogan musel mať „fantazijnú povahu“, či dokonca „koncepčné pole napätia, ktorého dôsledkom by bolo prekvapenie, ktoré by utkvelo v pamäti“, na to, aby mal minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť vyžadovanú v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (rozsudky ÚHVT/Erpo Möbelwerk, už citovaný, body 31 a 32, ako aj Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 39).
29 Okrem toho Súdny dvor dospel k záveru, aj keď je pravda, že ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť len v rozsahu, v akom je spôsobilá identifikovať tovary alebo služby, pre ktoré sa zápis žiada, ako pochádzajúce od určitého podniku, že je potrebné konštatovať, že len skutočnosť, že ochranná známka je vnímaná príslušnou skupinou verejnosti ako reklamný slogan a že so zreteľom na jej propagačnú povahu ju môžu v zásade použiť iné podniky, nie je sama osebe dostatočná na rozhodnutie, že táto ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť (rozsudok Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 44).
30 V tejto súvislosti Súdny dvor najmä zdôraznil, že propagačný význam slovnej ochrannej známky nevylučuje, že táto ochranná známka môže spotrebiteľom tiež zaručiť pôvod tovarov alebo služieb, ktoré označuje. Taká ochranná známka môže teda byť vnímaná príslušnou skupinou verejnosti ako reklamný slogan a údaj o obchodnom pôvode tovarov alebo služieb. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je ochranná známka vnímaná verejnosťou ako údaj o tomto pôvode, skutočnosť, že je súčasne, ba dokonca v prvom rade, chápaná ako reklamný slogan, nemá vplyv na jej rozlišovaciu spôsobilosť (rozsudok Audi/ÚHVT, už citovaný, bod 45).
31 Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, ktorý Smart Technologies uplatnila na podporu svojho odvolania, je teda potrebné preskúmať vo svetle týchto zásad.
32 V tejto súvislosti treba najmä zdôrazniť, na rozdiel od toho, čo tvrdí Smart Technologies, že zo zistení vykonaných Všeobecným súdom v bode 31 napadnutého rozsudku nevyplýva porušenie zásad stanovených Súdnym dvorom, najmä v bode 45 už citovaného rozsudku Audi/ÚHVT, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že v rozsahu, v akom je dotknutá ochranná známka vnímaná verejnosťou ako údaj o obchodnom pôvode, skutočnosť, že je súčasne, ba dokonca v prvom rade, chápaná ako reklamný slogan, nemá vplyv na jej rozlišovaciu spôsobilosť.
33 Aj keď sa formulácia použitá Všeobecným súdom v bode 31 napadnutého rozsudku líši od formulácie bodu 45 už citovaného rozsudku Audi/ÚHVT, Všeobecný súd v ňom s ohľadom na jeho kontext potvrdil, že rozlišovacia spôsobilosť prihlásenej ochrannej známky závisí iba od toho, či je príslušnou skupinou verejnosti vnímaná ako údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov a služieb, pričom pripustil, že tá istá skupina verejnosti túto ochrannú známku môže chápať ako propagačný slogan a zároveň ako údaj o obchodnom pôvode.
34 V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že Všeobecný súd v bode 29 napadnutého rozsudku nielenže výslovne odkázal na skutočnosti uvedené v bodoch 44 a 45 už citovaného rozsudku Audi/ÚHVT, ale rovnako v bode 32 a nasl. svojho rozsudku vykonal analýzu rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, keď z týchto skutočností vychádzal. Ako konkrétne vyplýva z bodu 40 napadnutého rozsudku, táto analýza viedla Všeobecný súd k záveru, podľa ktorého príslušná skupina verejnosti, ktorá sa s touto ochrannou známkou stretne, nebude vedená k tomu, aby túto ochrannú známku a nad rámec reklamnej informácie, podľa ktorej dotknuté výrobky uľahčia výkon zložitej úlohy, vnímala ako údaj o osobitnom obchodnom pôvode.
35 Z analýzy Všeobecného súdu tak jasne vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že uvedená ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť nie z dôvodu skutočnosti, že ide o reklamný slogan, ale z dôvodu, že ju príslušná skupina verejnosti nevníma ako údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov a služieb.
36 Z uvedených dôvodov preto musí byť prvá časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.
O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
37 Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu sa môže rozdeliť na dva odlišné body. V prvom bode tejto časti Smart Technologies uvádza, že napadnutý rozsudok je poznamenaný nesprávnym právnym posúdením, keďže podkategória „slogan“, do ktorej Všeobecný súd zaradil prihlasovanú ochrannú známku, nie je uvedená v nariadeniach upravujúcich oblasť ochranných známok Spoločenstva, keďže nie je uvedená v článku 4 nariadenia č. 40/94. Druhým bodom tejto časti odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 26 a 27 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť reklamných sloganov, ako aj trojrozmerných ochranných známok než preukázať rozlišovaciu spôsobilosť iných kategórií ochranných známok. V tomto ohľade odvolateľka spochybňuje najmä možnosť, ktorá sa potvrdila v bode 35 už citovaného rozsudku ÚHVT/Erpo Möbelwerk, uplatniť na slovné ochranné známky, ktoré tvoria reklamné slogany, analogicky úvahy Súdneho dvora vyjadrené v bode 36 už citovaného rozsudku Procter & Gamble/ÚHVT, podľa ktorých môže byť preukázanie rozlišovacej spôsobilosti trojrozmernej ochrannej známky ťažšie než preukázanie rozlišovacej spôsobilosti slovnej alebo obrazovej ochrannej známky.
38 ÚHVT tvrdí, že pokiaľ ide o prvý bod tejto druhej časti odvolania, Všeobecný súd nezaviedol podkategóriu dotknutých ochranných známok týkajúcich sa „sloganov“, ale na dotknutú ochrannú známku odkázal ako na slogan, čo potvrdzujú body 24 a 29 napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o druhý bod tej istej časti, ÚHVT tvrdí, že je potrebné ho vyhlásiť za zjavne neprípustný, keďže konštatovanie Všeobecného súdu v bode 27 tohto rozsudku predstavuje doslovnú citáciu bodu 35 už citovaného rozsudku ÚHVT/Erpo Möbelwerk, ktorý nepredstavuje nesprávne právne posúdenie.
– Posúdenie Súdnym dvorom
39 Pokiaľ ide o prvý bod druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, je potrebné najprv učiť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Smart Technologies, Všeobecný súd tým, že prihlásenú ochrannú známku kvalifikoval ak slogan, nevytvoril osobitnú podkategóriu či prípadne podkategóriu oddelenú od podkategórie ostatných slovných označení. Touto kvalifikáciou Všeobecný súd naopak vyjadril iba to, že v prejednávanej veci ide o slovné označenie, ktoré, ako bolo zdôraznené v bode 35 napadnutého rozsudku, je pre príslušnú skupinu verejnosti pochvalnou informáciou, prípadne, ako bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, vychvaľuje kvalitu výrobkov a služieb, ktorých sa prihlasovaná ochranná známka týka.
40 Okrem toho okolnosť, že pojem „slogan“ nie je výslovne uvedený v nariadení č. 40/94, nemôže preukázať, že sa Všeobecný súd domnieval, že reklamné slogany sú podkategóriou ochranných známok. Predmetom článku 4 tohto nariadenia, ktorý vymenúva druhy označení, z ktorých môže ochranná známka Spoločenstva pozostávať v zmysle tohto nariadenia, totiž nie je vôbec určenie alebo vymedzenie rôznych kategórií ochranných známok, ktoré tvoria tieto označenia. Pojem „slogan“, rovnako ako aj pojmy „slovné označenie“ alebo „slovná ochranná známka“ bol vyvinutý judikatúrou týkajúcou sa výkladu uvedeného nariadenia bez toho, aby sa uvedené slogany považovali za osobitnú podkategóriu slovných označení, prípadne za kategóriu od nich odlišnú. Súdny dvor totiž niekoľkokrát ako slogany kvalifikoval slovné označenia, ktoré majú propagačný význam (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 4. októbra 2001, Merz & Krell, C‑517/99, Zb. s. I‑6959, body 39 a 40; ÚHVT/Erpo Möbelwerk, už citovaný, body 35, 36, 41 a 44, ako aj Audi/ÚHVT, už citovaný, body 56, 58 a 59).
41 Nakoniec hoci Všeobecný súd prihlásenú ochrannú známku charakterizoval ako reklamný slogan, je potrebné konštatovať, že v každom prípade na účely posúdenia jej rozlišovacej spôsobilosti nepoužil kritériá odlišné od kritérií používaných pre iné slovné označenia. Naopak, ako jasne vyplýva z bodu 25 napadnutého rozsudku, ktorý sa vykladá v spojení s jeho bodmi 24 a 28, Všeobecný súd sa domnieva, že nie je potrebné na slogany uplatňovať prísnejšie kritériá, než sú kritériá uplatniteľné na iné označenia.
42 Z uvedených dôvodov preto musí byť prvá časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.
43 Pokiaľ ide o druhý bod tejto časti, je potrebné uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 26 a 27 napadnutého rozsudku citoval judikatúru Súdneho dvora, ktorá sa pripomína v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku, podľa ktorej nie je vylúčené, že sa za určitých podmienok môže zdať ťažším preukázať rozlišovaciu spôsobilosť reklamných sloganov, no nič to nemení na tom, že v rámci konkrétnej analýzy rozlišovacej spôsobilosti prihlásenej ochrannej známky svoj záver nezaložil na domnienke, podľa ktorej je ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť tohto označenia, než preukázať rozlišovaciu spôsobilosť iných slovných označení.
44 Druhý bod druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorým sa Smart Technologies usiluje spochybniť judikatúru týkajúcu sa rozlišovacej spôsobilosti slovných označení, sa musí teda zamietnuť ako neúčinný.
O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
45 Treťou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Smart Technologies tvrdí, že na umožnenie zápisu prihlasovanej ochrannej známky postačuje nižšia rozlišovacia spôsobilosť, než je rozlišovacia spôsobilosť spravidla požadovaná, pretože príslušnou skupinou verejnosti je špecializovaná verejnosť, ktorej úroveň pozornosti a znalostí je vyššia než úroveň pozornosti a znalostí priemerného spotrebiteľa. Tvrdí, že skutočnosť, že je jedinou užívateľkou takejto ochrannej známky, ako ukázala analýza uskutočnená na internete, preukazuje, že je táto ochranná známka dostatočne originálna na prekonanie tejto nízkej úrovne rozlišovacej spôsobilosti a že môže túto ochrannú známku identifikovať ako pôvod dotknutých výrobkov a služieb.
46 ÚHVT tvrdí, že Smart Technologies sa touto časťou prvého odvolacieho dôvodu usiluje spochybniť posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Všeobecný súd. Vzhľadom na to, že odvolateľka žiadne skreslenie stavu a dôkazov neuplatnila a nie je možné ho v prejednávanej veci namietať, treba podľa ÚHVT tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu vyhlásiť za zjavne neprípustnú.
– Posúdenie Súdnym dvorom
47 Pokiaľ ide o tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu, je potrebné na úvod konštatovať, že Všeobecný súd v bod 33 napadnutého rozsudku určil, že príslušná skupina verejnosti predstavuje nemecky hovoriacu verejnosť špecializovanú v oblasti výpočtovej techniky, ktorej úroveň znalostí a pozornosti v tejto oblasti je vyššia než úroveň znalostí a pozornosti širokej verejnosti.
48 V tomto smere je potrebné konštatovať, že skutočnosť, že je príslušná skupina verejnosti špecializovaná, nemôže mať určujúci vplyv na právne kritériá uplatnené na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti označenia. Hoci je pravda, že stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti je z podstaty veci vyšší než stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa, nevyhnutne z toho však nevyplýva, že je nižšia rozlišovacia spôsobilosť označenia dostatočná, pokiaľ je príslušná skupina verejnosti špecializovaná.
49 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, je na účely posúdenia, či má ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť, relevantný celkový dojem, ktorý vyvoláva (pozri v tomto zmysle rozsudky Procter & Gamble/ÚHVT, už citovaný, bod 44; z 30. júna 2005, Eurocermex/ÚHVT, C‑286/04 P, Zb. s. I‑5797, bod 22, a z 25. októbra 2007, Develey/ÚHVT, C‑238/06 P, Zb. s. I‑9375, bod 82).
50 Táto zásada by pritom mohla byť spochybnená, pokiaľ by minimálna požadovaná úroveň rozlišovacej spôsobilosti slovného označenia všeobecne závisela od stupňa špecializácie príslušnej skupiny verejnosti.
51 V každom prípade, pokiaľ ide o otázku, či prihlasovaná ochranná známka dosiahla minimálnu úroveň rozlišovacej spôsobilosti, je potrebné zdôrazniť, že zistenia týkajúce sa pozornosti, vnímania a správania sa príslušnej skupiny verejnosti sú zisteniami skutkovej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2007, Henkel/ÚHVT, C‑144/06 P, Zb. s. I‑8109, bod 51; uznesenia z 9. júla 2010, The Wellcome Foundation/ÚHVT, C‑461/09 P, bod 20, a z 21. marca 2012, Fidelio/ÚHVT, C‑87/11 P, bod 66).
52 V súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je teda jediný príslušný na konštatovanie a posúdenie relevantných skutočností, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov. Posúdenie týchto skutočností a dôkazných prostriedkov nezakladá, teda s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudky z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb. s. I‑10053, bod 68; z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, Zb. s. I‑7989, bod 49, a z 10. novembra 2011, LG Electronics/ÚHVT, C‑88/11 P, bod 36).
53 Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri najmä rozsudky Les Éditions Albert René/ÚHVT, už citovaný, bod 69; Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, už citovaný, bod 50, a LG Electronics/ÚHVT, už citovaný, bod 37).
54 Vzhľadom na to, že odvolateľka neuviedla skutočnosti, ktoré by umožnili sa domnievať, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav vzhľadom na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti prihlásenej ochrannej známky, je potrebné tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako neprípustnú, a teda tento odvolací dôvod zamietnuť.
O druhom odvolacom dôvode založenom na zistení skutkového stavu Všeobecným súdom v prípade neexistencie akéhokoľvek dôkazu
Argumentácia účastníkov konania
55 Svojím druhým odvolacím dôvodom Smart Technologies tvrdí, že Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku potvrdil niektoré skutkové zistenia odvolacieho senátu, ktoré neboli podložené dôkazmi, najmä skutočnosť, ktorú Všeobecný súd kvalifikoval ako všeobecne známu, že spotrebitelia reklamným oznámeniam nepriznávajú hodnotu ochrannej známky. Z bodu 59 už citovaného rozsudku Audi/ÚHVT však vyplýva, že spotrebitelia môžu skutočne pôvod výrobkov predpokladať na základe sloganov. V dôsledku toho nie je možné považovať za všeobecne známu tú skutočnosť, že spotrebitelia nemôžu vnímať reklamné oznámenia ako ochranné známky.
56 ÚHVT tvrdí, že v skutočnosti je všeobecne známe, že sú spotrebitelia zvyknutí sa stretávať s krátkymi, kompaktnými a energickými reklamnými oznámeniami a že takéto oznámenia v zásade nepriznávajú hodnotu ochrannej známky. Okrem toho ÚHVT nepopiera, že takéto oznámenia môžu byť vnímané ako údaj o pôvode tovarov pod podmienkou, že nie sú výrazmi čisto propagačnými a pochvalnými, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, alebo že nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Tak je to v prípade už citovaného rozsudku Audi/ÚHVT, v ktorom ide o známy slogan, na rozdiel od sloganu dotknutého v prejednávanom spore.
Posúdenie Súdnym dvorom
57 Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod uplatňovaný spoločnosťou Smart Technologies na podporu svojho odvolania, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora konštatovania alebo nekonštatovania všeobecne známej povahy skutočností Všeobecným súdom, na ktorých odvolací senát ÚHVT založil svoje rozhodnutie, predstavuje posúdenie skutkovej povahy, ktoré sa s výnimkou skreslenia vymyká preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri rozsudok z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, Zb. s. I‑5719, bod 53; uznesenia z 3. júna 2009, Zipcar/ÚHVT, C‑394/08 P, bod 42, ako aj z 15. januára 2010, Messer Group/Air Products a Chemicals, C‑579/08 P, bod 37).
58 V rozsahu, v akom má Smart Technologies výhrady voči Všeobecnému súdu, že v bode 41 napadnutého rozsudku odmietol jej tvrdenie, podľa ktorého odvolací senát uskutočnil niektoré skutkové zistenia bez toho, aby predložil dôkazy, stačí uviesť, že táto spoločnosť tým, že uplatňuje takýto dôvod v rámci svojho odvolania spochybňuje zistenie skutkovej povahy, ktoré patrí výhradne do právomoci Všeobecného súdu.
59 Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo uvedené žiadne skreslenie skutkového stavu ani dôkazov predložených Všeobecnému súdu, pokiaľ ide o uvedené zistenia, je potrebné druhý odvolací dôvod uplatnený spoločnosťou Smart Technologies na podporu svojho odvolania zamietnuť ako neprípustný.
60 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že ani jednému z dvoch dôvodov uvádzaných spoločnosťou Smart Technologies na podporu svojho odvolania nemožno vyhovieť a toto odvolanie sa teda musí zamietnuť.
O trovách
61 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT navrhol zaviazať Smart Technologies na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Spoločnosť Smart Technologies ULC je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy