ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 26. februára 2014 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška ochrannej známky Spoločenstva pozostávajúcej zo zobrazenia žltého oblúka na dolnom okraji displeja – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009“
Vo veci T‑331/12,
Sartorius Lab Instruments GmbH & Co. KG, so sídlom v Göttingene (Nemecko), v zastúpení: K. Welkerling, advokát, ktorej sa povolila zámena so spoločnosťou Sartorius Weighing Technology GmbH,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 3. mája 2012 (vec R 1783/2011‑1) týkajúcemu sa prihlášky označenia znázorňujúceho žltý oblúk na dolnom okraji displeja ako ochrannej známky Spoločenstva,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse a A. Collins (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 27. júla 2012,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. októbra 2012,
so zreteľom na uznesenie zo 6. januára 2014, ktorým sa povolila zámena účastníkov konania,
so zreteľom na neexistenciu návrhu na nariadenie pojednávania predloženého účastníkmi konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania a po tom, čo sa na základe správy sudcu spravodajcu a článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 7. februára 2011 spoločnosť Sartorius Weighing Technology GmbH, ktorej sa povolila zámena so žalobkyňou Sartorius Lab Instruments GmbH & Co. KG, podala prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
2 Ochrannú známku, o zápis ktorej sa žiadalo, Sartorius Weighing Technology vymedzila ako „inú ochrannú známku“ znázorňujúcu žltý oblúk v dolnej časti displeja, ktorá je stvárnená takto:
3 V prihláške ochrannej známky je predmetné označenie opísané ako:
„Pozičná ochranná známka, ktorú tvorí zhora otvorený žltý oblúk umiestnený v dolnej časti elektronického displeja, ktorý zaberá celú jeho šírku. Obrysy naznačené bodkovanou čiarou slúžia len na to, aby bolo možné vidieť, že oblúk je umiestnený na elektronickom displeji, a nie sú súčasťou ochrannej známky“.
4 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 7 a 9 až 11 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:
– trieda 7: „stroje pre chemický priemysel, stroje pre potravinársky priemysel a nápojový priemysel, miešačky, mixéry, vibrátory na priemyselné použitie, elektrické stroje na zváranie, odstredivky; odstreďovacie komory; všetky citované výrobky vybavené elektronickým displejom“,
– trieda 9: „vedecké nástroje a prístroje vrátane laboratórnych prístrojov, prístroje a nástroje na meranie a váženie, elektronické skúšobné prístroje pre vzduchové a kvapalinové filtre; meracie a kontrolné prístroje a ich časti; optické prístroje a nástroje na meranie, signalizáciu a kontrolu (inšpekciu), najmä mikroskopy, zariadenia na analýzu plynov, spektrometre, konkrétne fluorescenčné spektrá a prístroje na nefelometriu; sondy na vedecké účely, najmä snímače, prístroje na zber a filtráciu častíc vo vzduchu a ich časti; prístroje, kombinácie prístrojov a ich časti na fyzikálnu alebo chemickú analýzu; termostaty; zariadenia na spracovanie údajov, najmä zariadenia na vkladanie, memorovanie, reprodukciu alebo ovládanie údajov, vrátane procesu na konverziu materiálu; nádoby na fermentáciu a bioreaktory; prístroje na kontrolu teploty určené na vyrovnanie teploty v hĺbke biofarmaceutických materiálov v nádobách na jedno použitie; zariadenia na zváranie a oddeľovanie umelej hmoty; zariadenia na sterilné spojovanie nádob z umelej hmoty, ako sú trúbky, rúry, sáčky a kontajnery z umelej hmoty, elektrické prístroje na zváranie najmä na hadice z umelej hmoty; prístroje na pestovanie bunkových kultúr (nie na lekárske účely); laboratórne prístroje na pestovanie, inkubáciu, farbenie a analýzu takých biologických materiálov ako sú mikroorganizmy, bunky a tkanivá; laboratórne vibrátory; platformy na laboratórne vibrátory najmä s meracími bodmi pre fyzikálne veličiny a/alebo s rozhraním údajov, ktoré umožňujú výmenu údajov s externými prístrojmi; laboratórne odstredivky; laboratórne odstreďovacie komory; miešačky pre biofarmaceutické nosiče najmä na základe vibrácií, rotácie alebo vlnitých pohybov; elektrické detektory kovov; všetky citované výrobky vybavené elektronickým displejom“,
– trieda 10: „lekárske prístroje a nástroje; všetky citované výrobky vybavené elektronickým displejom“,
– trieda 11: „prístroje a zariadenia na úpravu a spracovanie vody a na úpravu a spracovanie roztokov vo farmaceutickej, lekárskej a laboratórnej oblasti, prístroje na deionizáciu vody a na čistenie vody, ako aj ich časti; prístroje na depyrogenizáciu roztokov a oddeľovanie škodlivých látok z kvapalín; filtračné zariadenia pre environmentálne technológie, potravinársky priemysel a nápojový priemysel; všetky citované výrobky vybavené elektronickým displejom“.
5 Rozhodnutím z 28. júla 2011 prieskumový pracovník na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 zamietol prihlášku pre všetky výrobky uvedené v bode 4 vyššie z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá vzhľadom na ne rozlišovaciu spôsobilosť.
6 Dňa 26. augusta 2011 Sartorius Weighing Technology GmbH podala odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
7 Rozhodnutím z 3. mája 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. V podstate zastával názor, že predmet prihlášky pozostával zo žltého zhora otvoreného oblúka, ktorý je umiestnený v dolnej časti elektronického displeja. Uviedol, že všetky výrobky, ktorých sa prihláška ochrannej známky týka, sú vybavené elektronickým displejom a že príslušná skupina verejnosti, konkrétne odborníci zo špecializovaných priemyselných a technických odvetví, by označenie vnímali ako jednoduchú dekoráciu displeja. Zastával názor, že znázornený tvar neposkytuje nijakú informáciu o výrobcovi výrobku. Preto prijal záver, že toto označenie nemá vyžadovanú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť, aby ho bolo možné zapísať ako ochrannú známku Spoločenstva.
Návrhy účastníkov konania
8 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy tohto konania, ako aj trovy odvolacieho konania pred ním.
9 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
10 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
11 Na rozdiel od odvolacieho senátu žalobkyňa zastáva názor, že požadované označenie nebude príslušná skupina verejnosti vnímať len ako výlučne dekoratívny prvok, ale ako originálne označenie, ktoré má minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť, aby bolo schopné plniť funkciu ochrannej známky.
12 ÚHVT namieta proti argumentácii žalobkyne.
13 Žalobkyňa označuje požadované označenie ako „pozičnú ochrannú známku“. V tejto súvislosti treba uviesť, že ani nariadenie Rady (ES) č. 207/2009, ani nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení zmien a doplnení neuvádza „pozičné ochranné známky“ ako osobitnú kategóriu ochranných známok. Vzhľadom na to, že článok 4 nariadenia č. 207/2009 neobsahuje taxatívny zoznam označení, ktoré môžu byť zapísané ako ochranné známky Spoločenstva, je však táto skutočnosť, pokiaľ ide o spôsobilosť „pozičnej ochrannej známky“ na zápis, irelevantná.
14 Okrem toho sa zdá, že „pozičné ochranné známky“ sa približujú kategórii obrazových a trojrozmerných ochranných známok, keďže sa spájajú s použitím obrazových alebo trojrozmerných prvkov na povrchu výrobku. Žalobkyňa okrem toho netrvá na kvalifikácii tohto označenia ako obrazového, trojrozmerného alebo iného označenia.
15 Kvalifikácia „pozičnej ochrannej známky“ ako obrazovej alebo trojrozmernej ochrannej známky alebo ako osobitnej kategórie ochranných známok však nie je relevantná pri posúdení jej rozlišovacej spôsobilosti [rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2010, X Technology Swiss/ÚHVT (Oranžové sfarbenie špičky ponožky), T‑547/08, Zb. s. II‑2409, body 19 až 21].
16 Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa totiž do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.
17 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle tohto článku znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok, pre ktorý sa zápis žiada, ako výrobok pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑473/01 P a C‑474/01 P, Zb. s. I‑5173, bod 32, a z 21. októbra 2004, ÚHVT/Erpo Möbelwerk, C‑64/02 P, Zb. s. I‑10031, bod 42).
18 Táto rozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky vníma príslušná skupina verejnosti (rozsudky Súdneho dvora Procter & Gamble/ÚHVT, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 33, a z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, Zb. s. I‑5719, bod 25).
19 Už minimálna rozlišovacia spôsobilosť však stačí na to, aby sa neuplatnil absolútny dôvod zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [rozsudky Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Biela a červená okrúhla tableta), T‑337/99, Zb. s. II‑2597, bod 44, a z 29. septembra 2009, The Smiley Company/ÚHVT (Zobrazenie polovice úsmevu emotikonu), T‑139/08, Zb. s. II‑3535, bod 16].
20 Vnímanie príslušnej skupiny verejnosti pritom môže byť ovplyvnené povahou označenia, pre ktoré sa zápis žiada. Vzhľadom na to, že priemerní spotrebitelia nemajú vo zvyku odvodzovať obchodný pôvod výrobkov z označení, ktoré splývajú so vzhľadom týchto výrobkov, takéto označenia majú rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, len pokiaľ sa výrazným spôsobom odlišujú od normy alebo zvykov odvetvia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, Zb. s. I‑9165, body 30 a 31; z 12. januára 2006, Deutsche SiSi‑Werke/ÚHVT, C‑173/04 P, Zb. s. I‑551, body 28 a 31, a zo 4. októbra 2007, Henkel/ÚHVT, C‑144/06 P, Zb. s. I‑8109, body 36 a 37).
21 Rozhodujúcim aspektom pre uplatnenie judikatúry citovanej v bode 20 vyššie nie je kvalifikácia dotknutého označenia ako obrazového, trojrozmerného alebo iného, ale skutočnosť, že splýva so vzhľadom označeného výrobku. Toto kritérium tak bolo uplatnené okrem trojrozmerných ochranných známok (rozsudky Procter & Gamble/ÚHVT, už citovaný v bode 17 vyššie; Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný v bode 20 vyššie, a Deutsche SiSi Werke/ÚHVT, už citovaný v bode 20 vyššie) aj na obrazové ochranné známky pozostávajúce z dvojrozmernej reprodukcie označeného výrobku (rozsudky Storck/ÚHVT, už citovaný v bode 18 vyššie, a Henkel/ÚHVT, už citovaný v bode 20 vyššie), alebo na označenie tvorené motívom použitým na povrchu výrobku (uznesenie Súdneho dvora z 28. júna 2004, Glaverbel/ÚHVT, C‑445/02 P, Zb. s. I‑6267). Podľa judikatúry tiež platí, že farbám a ich abstraktným kombináciám sa vzhľadom na to, že splývajú so vzhľadom označovaných výrobkov a v zásade sa nepoužívajú ako prostriedok identifikácie obchodného pôvodu, môže vlastná rozlišovacia spôsobilosť priznať len za výnimočných okolností (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 6. mája 2003, Libertel, C‑104/01, Zb. s. I‑3793, body 65 a 66, a z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C‑49/02, Zb. s. I‑6129, bod 39).
22 Za týchto okolností treba preveriť, či prihlasovaná ochranná známka splýva so vzhľadom označeného výrobku, alebo či sa naopak podstatne odlišuje od noriem a zvykov dotknutého odvetvia.
23 Podľa informácií, ktoré poskytla žalobkyňa najmä v bodoch 3.2.1 a 3.2.2 žaloby, prihlasovaná ochranná známka sa týka ochrany špecifického označenia umiestneného v stanovenej časti dolného okraja označených meracích prístrojov pod ich elektronickým displejom. Hoci je jasné, že obrysy displeja načrtnuté v označení znázornenom v bode 2 vyššie nie sú súčasťou prihlasovanej ochrannej známky, pozostávajúcej zo žltého oblúka, toto označenie tak nemožno oddeliť od tvaru časti výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky. Ako správne uvádza ÚHVT, žltý oblúk uvedený v prihláške ochrannej známky sa prispôsobuje tvaru každého označeného výrobku tak, že naznačuje jeho obrysy. Preto treba konštatovať, že prihlasovaná ochranná známka sa zhoduje so vzhľadom označených výrobkov a judikatúra citovaná v bode 20 vyššie sa teda uplatňuje [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. septembra 2009, Lange Uhren/ÚHVT (Geometrické polia na ciferníku hodiniek), T‑152/07, neuverejnený v Zbierke, body 79 až 83]. Žalobkyňa preto nemôže odvolaciemu senátu vytýkať, že sa v napadnutom rozhodnutí oprel o túto judikatúru.
24 Žalobkyňa v prejednávanej veci nespochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého dotknuté výrobky sú špeciálne technické výrobky a sú určené odborníkom.
25 Naopak spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého príslušná skupina verejnosti venuje „stredne veľkú až zvýšenú pozornosť“ výrobkom uvedeným v prihláške ochrannej známky. V rámci prvej časti svojho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti je veľmi vysoký. Odvolaciemu senátu vytýka, že v tejto súvislosti nepostupoval v súlade s konštatovaním prieskumového pracovníka, ktoré účastníci konania nespochybnili.
26 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 odvolací senát v nadväznosti na skúmanie veci samej rozhodne o odvolaní a že pri takomto postupe môže vykonávať právomoci oddelenia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v dôsledku odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí zápisu prieskumovým pracovníkom môže odvolací senát vykonať nové úplné skúmanie veci samej vo vzťahu k prihláške tak z hľadiska právneho stavu, ako aj z hľadiska skutkového stavu, čiže v tomto prípade sám rozhodnúť o prihláške tak, že ju zamietne, alebo ju vyhlási za dôvodnú, čím potvrdí alebo zruší rozhodnutie, ktoré pred ním bolo napadnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, Zb. s. I‑2213, body 56 a 57).
27 Odvolací senát preto mohol vykonať právomoci prieskumového pracovníka a rozhodnúť o odvolaní tak, ako rozhodol v bodoch 12 až 14 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s určením príslušnej skupiny verejnosti a úrovňou jej pozornosti voči sporným výrobkom. To isté platí, aj pokiaľ ide o jeho posúdenie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.
28 V bode 14 napadnutého rozhodnutia odvolací senát vyjadril názor, že prihláška ochrannej známky sa týka predovšetkým strojov na priemyselné použitie uvedených v triede 7, prístrojov, najmä na vedecké účely, uvedených v triede 9, lekárskych prístrojov a nástrojov uvedených v triede 10, ako aj prístrojov a inštalácií na úpravu vody a úpravu roztokov vo farmaceutickej a lekárskej oblasti a filtračných laboratórií a zariadení pre environmentálne techniky, potravinársky a nápojový priemysel uvedených v triede 11. Následne uviedol, že tieto výrobky sú špecifickej technickej povahy a sú určené odborníkom, ktorí im venujú stredne veľkú až veľkú pozornosť.
29 Odvolací senát sa preto nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 15 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ ide o ochranné známky, ktoré tak ako sporné označenie nie sú nezávislé od vzhľadu výrobkov, ktoré označujú, jedine ochranná známka, ktorá sa výrazným spôsobom odlišuje od normy alebo zvykov odvetvia, má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1) písm. b) nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát preto uplatnil judikatúru citovanú v bodoch 20 a 21 vyššie na spotrebiteľov špecifického odvetvia dotknutého prihlasovanou ochrannou známkou a nie, ako to žalobkyňa tvrdí, na priemerných spotrebiteľov vo všeobecnosti.
30 Žalobkyňa okrem iného nespochybňuje posúdenie odvolacieho senátu obsiahnuté v bode 17 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého všetky výrobky dotknuté v prihláške ochrannej známky sú vybavené elektronickým displejom. Odvolací senát sa preto v bode 18 napadnutého rozhodnutia správne oprel o skutočnosti vyplývajúce „zo všeobecných praktických skúseností s elektronickými displejmi technických prístrojov, ktoré sú pravdepodobne známe každej osobe a najmä spotrebiteľom týchto výrobkov“. Treba preto zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého odvolací senát nevzal do úvahy „predchádzajúce očakávania alebo znalosti“ ani „zvyky“ príslušnej skupiny verejnosti.
31 Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát oprávnene prihliadol na skutočnosti, ktoré sú pravdepodobne známe každej osobe alebo o ktorých sa možno dozvedieť prostredníctvom všeobecne dostupných zdrojov [rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. júna 2004, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT – DaimlerChrysler (PICARO), T‑185/02, Zb. s. II‑1739, body 28 a 29, a rozsudok Všeobecného súdu z 13. júna 2012, XXXLutz Marken/ÚHVT – Meyer Manufacturing (CIRCON), T‑542/10, bod 38].
32 Žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by spochybňoval posúdenie, podľa ktorého odborníci tvoriaci príslušnú skupinu verejnosti venujú stredne veľkú až veľkú pozornosť sporným výrobkom. Uspokojila sa totiž len s tým, že odkázala jednak na tvrdenia uvedené v jej vlastných vyjadreniach predložených pred jednotlivými orgánmi ÚHVT a jednak na prílohy A.6 až A.14 žaloby. Tieto prílohy obsahujú brožúrky s výrobkami, ktoré sú údajne porovnateľné so spornými výrobkami, ale žalobkyňa neuvádza, ako by tieto brožúrky mali preukázať, že „príslušnú skupinu verejnosti tvoria špecialisti, ktorí majú väčší záujem a sú viac informovaní ako priemerný spotrebiteľ, a na zobrazení dotknutých výrobkov ich zaujme aj najmenšia zvláštnosť“. Preto treba prvú časť jediného žalobného dôvodu žalobkyne zamietnuť.
33 Subsidiárne treba uviesť, že v týchto brožúrkach, vrátane tej, ktorá je uvedená v prílohe A.14, sú uvedené technické vlastnosti predmetných výrobkov vo všeobecnosti vo forme tabuľky, z čoho by mohlo vyplývať, že spotrebitelia ‒ za predpokladu, že úroveň ich pozornosti je veľmi vysoká, ako to tvrdí žalobkyňa ‒ sa pri nákupe skôr zamerajú na tieto technické detaily ako na fyzickú stránku vzhľadu predmetných výrobkov.
34 V rámci druhej časti svojho žalobného dôvodu žalobkyňa spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu týkajúce sa rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.
35 Treba pripomenúť, že pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky, napriek analýze ÚHVT, je jej povinnosťou predložiť konkrétne a podložené dôkazy preukazujúce, že prihlasovaná ochranná známka má vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2007, Develey/ÚHVT, C‑238/06 P, Zb. s. I‑9375, bod 50).
36 Z opisu prihlasovaného označenia uvedeného v bode 3 vyššie vyplýva, že sa skladá zo zhora otvoreného žltého oblúka umiestneného na presne stanovenom mieste elektronického displeja. Odvolací senát preto prijal správny záver, ktorý žalobkyňa nespochybnila, že toto označenie nie je nezávislé od vzhľadu výrobku, ktorý označuje.
37 Odvolací senát zastával názor, že ak sa žltý oblúk umiestni na vonkajší okraj elektronického displeja, spotrebiteľ dotknutých výrobkov to bude považovať len za dekoráciu displeja. Spotrebiteľ nebude túto veľmi jednoduchú dekoráciu vnímať ako označenie pôvodu výrobkov. Odvolací senát uviedol, že napriek skutočnosti, že spotrebiteľ vo všeobecnosti nevenuje nijakú pozornosť estetickému vzhľadu displejov, prípadne mu venuje len zníženú pozornosť, neznamená to, že výrobky určené na priemyselné účely nemajú vo všeobecnosti nijaké estetické prvky.
38 S týmto záverom odvolacieho senátu treba súhlasiť. Treba uviesť, že aj keď prístroje, ktorých sa prihláška ochrannej známky týka, majú vo všeobecnosti jednoduchý vzhľad, nie sú úplne bez estetických prvkov. Ako totiž vyplýva z príloh A.6 až A.14 žaloby, nie je nezvyčajné, ak sa okolo displeja týchto prístrojov umiestni farebný prvok, buď na tlačidlách na boku displeja alebo ako výrazne farebné orámovanie samotného displeja. Konkrétne napríklad jeden z výrobcov, ktorý je uvedený v brožúrke v prílohe A.12, umiestňuje cez displej štyri vlnovky výraznej žltej farby. Na rozdiel od žalobkyne ďalší výrobcovia, ktorých brožúrky boli uvedené v prílohách k žalobe, uvádzajú na displejoch svojich výrobkov svoje meno. Spotrebiteľ je tak zvyknutý na to, že na prístrojoch, ktorých sa prihláška ochrannej známky týka, vidí farebné motívy. Vníma ich preto ako dekoratívny prvok, nie ako označenie pôvodu týchto výrobkov, o to viac preto, že výrobcovia tam vo všeobecnosti uvádzajú na označenie pôvodu svoje meno.
39 Prihlasované označenie tvorí jednoduchý motív. Napriek výraznej farbe označenie neobsahuje nijaký prvok, ktorý by skutočne pritiahol pozornosť príslušnej skupiny verejnosti, ani keby išlo o skupinu so zvýšenou pozornosťou. Ako vyplýva z bodu 38 vyššie a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, v dotknutom odvetví nie je nezvyčajné, že sa okolo displeja prístroja umiestňuje farebné „vizuálne označenie“. Okrem toho žalobkyňa netvrdí, že prihlasovaná ochranná známka sa týka presného odtieňa žltej farby. Treba preto prijať záver, že prihlasovaná ochranná známka nemá jedinečný, pôvodný alebo nezvyčajný charakter.
40 Skutočnosť, že umiestnenie prihlasovaného označenia nemá podľa žalobkyne nijaký technický alebo funkčný vplyv, uvedené posúdenie nespochybňuje. Aby bola splnená podmienka minimálneho stupňa rozlišovacej spôsobilosti podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, stačí, aby sa prihlasované označenie javilo a priori schopné umožniť príslušnej skupine verejnosti, aby rozlíšila obchodný pôvod tovarov a služieb označených v prihláške ochrannej známky Spoločenstva a aby ich bez možnej zámeny odlíšila od tovarov a služieb iného pôvodu [rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2007, IVG Immobilien/ÚHVT (I), T‑441/05, Zb. s. II‑1937, bod 55]. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Prihlasované označenie neobsahuje nijaký charakteristický prvok, ani nemá zapamätateľný alebo výrazný charakter, na základe ktorého by mohlo nadobudnúť minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť a ktorý by spotrebiteľovi umožňoval, aby ho vnímal inak ako bežnú dekoráciu displeja výrobkov patriacich do tried 7 a 9 až 11.
41 Skutočnosť, že iné ochranné známky, hoci sú tiež jednoduché, boli posúdené tak, že majú schopnosť označovať pôvod označených výrobkov, a teda že majú aspoň nejakú rozlišovaciu spôsobilosť, tak nie je dostatočne presvedčivá na určenie toho, či prihlasovaná ochranná známka má tiež minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť, aby mohla byť zapísaná (pozri v tomto zmysle rozsudok Zobrazenie polovice úsmevu emotikonu, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 34). Ochranná známka však môže nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť aj svojím používaním, ale žalobkyňa v prejednávanej veci neuvádza nijaké tvrdenie na základe článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.
42 Vzhľadom na uvedené treba prijať záver, že odvolací senát sa nedopustil pochybenia, keď konštatoval, že z dôvodu neexistencie podstatného odlíšenia od normy alebo zvykov v dotknutom odvetví by príslušná skupina verejnosti vnímala prihlasovanú ochrannú známku ako dekoratívny prvok, a preto táto ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Druhú časť žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.
43 Vzhľadom na to, že boli zamietnuté obe časti žalobného dôvodu, tento žalobný dôvod, ako aj žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
44 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, treba ju zaviazať ju na náhradu trov konania ÚHVT v súlade s jeho návrhom.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Sartorius Lab Instruments GmbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. februára 2014.
Podpisy