Language of document : ECLI:EU:T:2008:17

Vec T‑206/07

Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware Co. Ltd

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz žehliacich dosiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Právo na obranu – Článok 2 ods. 7 písm. c) a článok 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 384/96“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 7 písm. c)]

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 253 ES)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konania – Akt spôsobujúci ujmu

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20 ods. 4)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konania – Právo na obranu

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20 ods. 4 a 5)

1.      V rozsahu, v akom odmietnutie zmeniť pôvodné určenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve uvedené v predbežnom nariadení nebolo odôvodnené prekážkou nového posúdenia pôvodného skutkového stavu upravenou v článku 2 ods. 7 písm. c) poslednej vete základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, ale nesúladom účtovníctva podniku s medzinárodnými účtovnými normami a neexistenciou novej okolnosti spôsobilej ovplyvniť toto posúdenie, vychádza z uplatnenia hmotných kritérií článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku druhej zarážky tohto nariadenia.

(pozri body 44 – 50)

2.      Na základe povinnosti upravenej v článku 253 ES musí byť konečný akt prijatý na základe správneho postupu odôvodnený len vo vzťahu k súhrnu skutkových a právnych okolností relevantných na účel vykonaného posúdenia. Účelom povinnosti odôvodnenia nie je vysvetliť vývoj stanoviska tejto inštitúcie v priebehu uvedeného konania a táto povinnosť teda nie je určená na odôvodnenie odklonov medzi riešením prijatým v konečnom akte a predbežným stanoviskom vyjadreným v dokumentoch doručených zúčastneným subjektom v priebehu tohto konania s cieľom umožniť im oznámiť svoje pripomienky. Táto povinnosť teda inštitúciu ani nezaväzuje vysvetliť, prečo bolo stanovisko zaujaté v určitom štádiu správneho konania prípadne neopodstatnené.

(pozri bod 52)

3.      Účelom konečnej informácie stanovenej v článku 20 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 je v priebehu správneho konania vyjadriť podstatné skutočnosti a dôvody, na základe ktorých Komisia plánuje odporučiť Rade zavedenie konečných opatrení. Má informovať všetky zúčastnené subjekty o plánovanom smerovaní a zozbierať ich pripomienky v tejto súvislosti a nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu alebo priznávajúci práva. Stanovisko Komisie je vzhľadom na to, že môže byť zmenené v závislosti od prijatých pripomienok, nutne predbežné, v súlade s tým, čo uvádza posledná veta tohto ustanovenia, z čoho vyplýva, že odôvodnenie konečného nariadenia nemá vysvetľovať, v čom sú závery obsiahnuté v konečnej informácii, ktoré Komisia prehodnotila, neopodstatnené.

(pozri body 53, 54)

4.      Zásada dodržiavania práva na obranu je základnou právnou zásadou Spoločenstva, na základe ktorej podniky, ktorých sa týka prešetrovacie konanie pred prijatím nariadenia stanovujúceho konečné antidumpingové clo, musia mať počas správneho konania možnosť účinne dať na známosť svoje názory o správnosti a relevantnosti udávaných skutočností a okolností.

Tieto požiadavky vykonáva článok 20 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, ktorý vo svojom odseku 4 upravuje písomné poskytnutie konečných informácií dotknutým podnikom o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých Komisia plánuje odporučiť Rade zavedenie konečných opatrení, čo znamená, že každá zmena má byť v tejto súvislosti poskytnutá čo najskôr.

Vzhľadom na to, že článok 20 ods. 4 základného nariadenia výslovne odkazuje na „in[é] skutočnost[i] a dôvod[y]“, rovnako vyžaduje oznámenie dotknutým subjektom nového posúdenia skutkových okolností, ktoré ostali nezmenené, aby im bolo umožnené v tejto súvislosti dať na známosť svoje pripomienky.

Zo znenia článku 20 ods. 5 základného nariadenia vyplýva, že Komisia nemôže doručiť svoj návrh konečných opatrení Rade pred uplynutím lehoty desiatich dní od doručenia konečnej informácie uvedeným podnikom, čo umožňuje zabezpečenie toho, aby prípadné pripomienky podnikov, ktoré môžu mať významné dôsledky na obsah konečného aktu, Komisia pred doručením svojho návrhu Rade skutočne zohľadnila. Nedodržanie tejto lehoty však môže viesť k zrušeniu nariadenia Rady len vtedy, ak existuje možnosť, že správne konanie mohlo z dôvodu tejto nesprávnosti viesť k inému výsledku, čo by konkrétne zasiahlo právo dotknutých podnikov na obranu.

(pozri body 63 – 67, 69, 71)