ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 13. mája 2015 (*)

„Štátna pomoc – Pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá Rakúskom v prospech skupiny Austrian Airlines – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom s výhradou dodržania určitých podmienok – Privatizácia skupiny Austrian Airlines – Určenie príjemcu pomoci – Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach“

Vo veci T‑511/09,

Niki Luftfahrt GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: H. Asenbauer a A. Habeler, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Martenczuk a K. Gross, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Quardt, advokát, neskôr B. Martenczuk a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Quardt a J. Lipinsky, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Rakúska republika, v zastúpení: C. Pesendorfer a M. Klamert, splnomocnení zástupcovia,

Deutsche Lufthansa AG, so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), v zastúpení: pôvodne H.‑J. Niemeyer, H. Ehlers a M. Rosenberg, neskôr H.‑J. Niemeyer, H. Ehlers, C. Kovács a S. Völcker, advokáti,

Austrian Airlines AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: pôvodne H.‑J. Niemeyer, H. Ehlers a M. Rosenberg, neskôr H.‑J. Niemeyer, H. Ehlers a C. Kovács, advokáti,

a

Österreichische Industrieholding AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: T. Zivny, P. Lewisch a H. Kristoferitsch, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2010/137/ES z 28. augusta 2009 o štátnej pomoci C 6/09 (ex N 663/08) poskytnutej Rakúskou republikou v prospech Austrian Airlines – plán na reštrukturalizáciu (Ú. v. EÚ L 59, 2010, s. 1), v ktorom Komisia konštatuje, že pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá Rakúskou republikou v prospech skupiny Austrian Airlines v rámci jej prevzatia skupinou Lufthansa je za určitých podmienok zlučiteľná so spoločným trhom,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kănčeva (spravodajkyňa) a C. Wetter,

tajomník: K. Andová, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. júna 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Skupina Austrian Airlines (ďalej len „Austrian Airlines“) pozostáva z troch podnikov: Austrian Airlines Österreichische Luftverkehrs AG – sieťovej leteckej spoločnosti založenej v roku 1957, Tiroler Luftfahrt GesmbH – regionálnej dcérskej spoločnosti založenej v roku 1978 a Lauda Air Luftfahrt GmbH – charterovej spoločnosti založenej v roku 1979. Austrian Airlines je leteckým dopravcom, ktorý má svoje sídlo vo Viedni (Rakúsko), a svoju činnosť v oblasti leteckej dopravy vykonáva na leteckých uzloch na medzinárodnom letisku vo Viedni a na letisku v Innsbrucku (Rakúsko). Skupina Austrian Airlines je členom Star Alliance. Rakúska republika vlastnila v skupine Austrian Airlines podiel 41,56 %, a to prostredníctvom štátnej holdingovej spoločnosti Österreichische Industrieholding AG (ďalej len „ÖIAG“) a bola tak väčšinovým vlastníkom Austrian Airlines.

2        Žalobkyňa Niki Luftfahrt GmbH je spoločnosť založená podľa rakúskeho práva so sídlom vo Viedni, ktorá prevádzkuje leteckú spoločnosť známu pod označením „flyniki“ alebo „Niki“. Svoju činnosť vykonáva z Viedne, Linzu (Rakúsko), zo Salzburgu (Rakúsko), z Grazu (Rakúsko) a Innsbrucku, odkiaľ zabezpečuje najmä lety do celej Európy a severnej Afriky. Žalobkyňu vlastnila v čase podania žaloby v rozsahu 76 % Privatstiftung Lauda (súkromná nadácia Lauda) a v rozsahu 24 % druhá nemecká letecká spoločnosť Air Berlin.

3        Skupina Austrian Airlines už niekoľko rokov čelí značným finančným ťažkostiam. S ohľadom na tieto ťažkosti udelila rakúska spolková vláda 12. augusta 2008 privatizačné oprávnenie, na základe ktorého bola spoločnosť ÖIAG oprávnená predať všetky svoje podiely v skupine Austrian Airlines. Dňa 29. októbra 2008 bolo toto oprávnenie predĺžené do 31. decembra 2008.

4        Spoločnosť ÖIAG uverejnila 13. augusta 2008 v rakúskej a medzinárodnej v tlači oznámenie, v ktorom vyzvala potenciálnych investorov, aby prejavili záujem o získanie podielov, ktoré vlastnila v skupine Austrian Airlines. Uchádzači mohli prejaviť záujem do 24. augusta 2008. Svoj záujem oznámilo celkove dvanásť investorov.

5        Investori boli 28. augusta 2008 informovaní, že do 12. septembra 2008 je potrebné predložiť plán na prevzatie. Plán mal obsahovať informácie o uchádzačovi, strategický plán týkajúci sa budúcnosti skupiny Austrian Airlines, návrh štruktúry transakcie, informácie o plánovanom financovaní a niektoré ďalšie informácie o obsahu zmluvy (zabezpečenie, záruky). Nakoniec boli predložené len tri plány na prevzatie pochádzajúce od spoločností Air France‑KLM, Deutsche Lufthansa AG (ďalej len „Lufthansa“) a od ruského dopravcu S7.

6        Dňa 16. septembra 2008 boli tri podniky, ktoré predložili plány na prevzatie vyzvané, aby do 21. októbra 2008 predložili svoju konečnú ponuku bez uvedenia kúpnej ceny a do 24. októbra 2008 svoju konečnú ponuku s uvedením kúpnej ceny.

7        Dňa 21. októbra 2008 predložila spoločnosť Lufthansa ako jediný uchádzač ponuku vrátane zmluvy a strategického plánu bez uvedenia ceny, ako sa požadovalo. Dňa 24. októbra 2008 predložila spoločnosť Lufthansa záväznú ponuku s uvedením ceny, ktorú bola pripravená zaplatiť za podiely spoločnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines.

8        Podľa ponuky na prevzatie:

–        Lufthansa zaplatí spoločnosti ÖIAG kúpnu cenu vo výške 366 268,75 eura,

–        ÖIAG dostane konsolidačný prísľub, na základe ktorého môže v prípade návratu podniku k ziskovosti vzniknúť nárok na ďalšiu platbu do výšky až 162 000 000 eur,

–        ÖIAG zaplatí prostredníctvom osobitného subjektu 500 000 000 eur, ktoré sa použijú na zvýšenie kapitálu skupiny Austrian Airlines.

9        Pokiaľ ide o konsolidačný prísľub, bolo stanovené, že tri roky po uzatvorení alebo najneskôr po predložení finančných správ za obdobie do 31. decembra 2011 ÖIAG dostane ďalšiu platbu do výšky až 162 000 000 eur.

10      Podiely spoločnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines mala nadobudnúť spoločnosť Österreichische Luftverkehrs‑Holding‑GmbH, v ktorej patrí podiel vo výške 49,8 % spoločnosti Österreichische Luftverkehrs‑Beteiligungs‑GmbH, ktorej 100 % vlastníkom je Lufthansa, a podiel vo výške 50,2 % patrí spoločnosti Österreichische Luftverkehrs‑Privatstiftung, nadácii, ktorú podľa rakúskeho práva založila spoločnosť Österreichische Luftverkehrs‑Beteiligungs.

11      Paralelne s touto transakciou mala spoločnosť Österreichische Luftverkehrs‑Holding GmbH nadobudnúť všetky ostatné podiely v skupine Austrian Airlines, a to prostredníctvom ponuky na prevzatie alebo operácie „squeeze out“ (operácia vytláčanie akcionárov), aby si tak zabezpečila vlastníctvo všetkých podielov v skupine Austrian Airlines.

12      Dňa 3. decembra 2008 transakciu schválila dozorná rada spoločnosti Lufthansa AG a 5. decembra 2008 dozorná rada spoločnosti ÖIAG.

13      Rakúska republika oznámila 21. decembra 2008 Komisii Európskych spoločenstiev opatrenia týkajúce sa plánu predaja jej majetkovej účasti v skupine Austrian Airlines.

14      Rakúska republika zároveň oznámila Komisii 19. decembra 2008 svoje rozhodnutie poskytnúť skupine Austrian Airlines pomoc na záchranu vo forme 100 % záruky s cieľom umožniť tejto skupine získať úverové financovanie vo výške 200 miliónov eur.

15      Rozhodnutím z 19. januára 2009 o štátnej pomoci NN 72/08 Austrian Airlines – Pomoc na záchranu Komisia uvedenú pomoc na záchranu schválila vo forme záruky, ktorá sa mala skončiť, keď Komisia dospeje ku konečnému rozhodnutiu týkajúcemu sa oznámenej pomoci v rámci postupu predaja a/alebo plánu na reštrukturalizáciu, ktorý predložili rakúske orgány.

16      Listom z 11. februára 2009 Komisia oznámila Rakúskej republike svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania v zmysle článku 88 ods. 2 ES v súvislosti s opatreniami prednesenými Rakúskou republikou s cieľom previesť svoju majetkovú účasť v skupine Austrian Airlines.

17      Dňa 11. marca 2009 Rakúsko oznámilo Komisii svoje pripomienky týkajúce sa začatia konania vo veci formálneho zisťovania.

18      V rovnaký deň bolo rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky (Ú. v. EÚ, C 57, s. 8).

19      Vo svojom rozhodnutí Komisia predovšetkým spresnila, že musí určiť, či cena zaplatená spoločnosťou Lufthansa za majetkovú účasť spoločnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines zodpovedá trhovej cene. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s otvorenou, transparentnou a bezpodmienečnou povahou predaja, ako aj v súvislosti s hodnotou konsolidačného prísľubu. Komisia uviedla, že v prípade, že by suma zaplatená za Austrian Airlines nezodpovedala trhovej cene, bolo by potrebné rozdiel medzi uvedenými cenami považovať za štátnu pomoc.

20      Komisia ďalej usúdila, že musí preskúmať tvrdenie Rakúskej republiky, podľa ktorého suma, ktorú zaplatila Lufthansa, nepredstavuje štátnu pomoc, pretože akýkoľvek iný scenár by pre spoločnosť ÖIAG znamenal vyššie náklady.

21      Napokon keďže Rakúska republika navrhla plán na reštrukturalizáciu pre prípad, že by sa Komisia domnievala, že oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc, Komisia spresnila, že musí overiť, či uvedený plán bol v súlade s jej oznámením z 1. októbra 2004 o usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, s. 2) (ďalej len „usmernenia z roku 2004“) a s jej oznámením z 10. decembra 1994 o uplatnení článkov [87 ES] a [88 ES] a článku 61 Dohody o EHP na štátnu pomoc v leteckej doprave (Ú. v. ES C 350, s. 5) (ďalej len „usmernenia o leteckej doprave z roku 1994“).

22      Komisia dostala pripomienky od zainteresovaných strán, medzi ktorými boli aj pripomienky žalobkyne, a zaslala ich 15. apríla 2009 Rakúskej republike.

23      Rakúska republika zaslala Komisii svoje pripomienky k vyjadreniam zainteresovaných osôb 8. mája 2009.

24      V rovnaký deň bolo Komisii doručené oznámenie o pláne koncentrácie, na základe ktorého mala spoločnosť Lufthansa nadobudnúť výlučnú kontrolu nad skupinou Austrian Airlines.

25      Na žiadosť Rakúskej republiky sa 7. mája 2009 a 18. mája 2009 konali zasadnutia týkajúce sa privatizácie skupiny Austrian Airlines. Na základe týchto zasadnutí boli potom 22. mája a 18. júna 2009 predložené dodatočné informácie, ktoré požadovala Komisia.

26      Komisia prijala 28. augusta 2009 rozhodnutie 2010/137/ES o štátnej pomoci C 6/09 (ex N 663/08) poskytnutej Rakúskou republikou v prospech Austrian Airlines – plán na reštrukturalizáciu (Ú. v. EÚ L 59, 2010, s. 1), ktorým vyhlásila pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutú Rakúskou republikou Austrian Airlines za zlučiteľnú so spoločným trhom s výhradou dodržania určitých podmienok (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

27      Po tom, ako Komisia vyzvala Rakúsku republiku, aby jej v súlade s článkom 25 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti voľného pohybu tovaru, slobody pohybu osôb, práva obchodných spoločností, politiky hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva (vrátane veterinárnych a fytosanitárnych právnych predpisov), dopravnej politiky, daní, štatistiky, energetiky, životného prostredia, spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, colnej únie, vonkajších vzťahov, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a inštitúcií (Ú. v. EÚ L 363, s. 1), poskytla informácie, na ktoré sa podľa nej vzťahuje povinnosť rešpektovania služobného tajomstva, Komisia zverejnila 9. marca 2010 v zmysle článku 26 ods. 3 rovnakého nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie nedôvernú verziu napadnutého rozhodnutia.

28      Dňa 28. augusta 2009 Komisia prijala tiež rozhodnutie K(2009) 6690 v konečnom znení (vec COMP/M.5440 – Lufthansa/Austrian Airlines), v ktorom vyhlásila koncentráciu podnikov smerujúcu k nadobudnutiu výlučnej kontroly spoločnosti Lufthansa nad skupinou Austrian za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o EHP, pričom zhrnutie tohto rozhodnutia bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 16, s. 11, ďalej len „rozhodnutie povoľujúce koncentráciu“).

29      V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, že kúpna cena, ktorú Lufthansa zaplatila spoločnosti ÖIAG za podiely tejto spoločnosti v skupine Austrian Airlines, predstavovala zápornú cenu, keďže vyplývala z rozdielu medzi sumou subvencie poskytnutej v prospech skupiny Austrian Airlines na jednej strane a sumou konsolidačného prísľubu, ako aj sumou zaplatenou za nadobudnutie podielov spoločnosti ÖIAG na strane druhej. Po tom, čo Komisia preskúmala hodnotu podielových akcií spoločnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines, dospela k záveru, že záporná cena, ktorú navrhla Lufthansa zodpovedala trhovej cene, a preto nie je možné ju považovať za pomoc v prospech spoločnosti Lufthansa.

30      Komisia však pripomenula, že ak štát predá podnik za zápornú cenu, nie je okolnosť, že táto cena zodpovedá trhovej cene dostatočným kritériom na určenie, že štát konal ako investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve a že nebola poskytnutá nijaká štátna pomoc. Takýto investor totiž musí porovnať zápornú trhovú cenu s nákladmi, ktoré by znášal v prípade iných riešení. V tejto súvislosti Komisia usúdila, že v prejednávanej veci by konkurz skupiny Austrian Airlines, v súvislosti s ktorým by náklady štátu boli nulové, predstavoval pre tento štát výhodnejšiu možnosť ako predaj jeho podielovej účasti v skupine Austrian Airlines za zápornú cenu. Komisia preto usúdila, že celková výška zápornej ceny sa musí považovať za verejný zdroj, ktorý bol poskytnutý skupine Austrian Airlines a že poskytnutie tohto zdroja štátom v prospech podniku, ktorý konkuruje iným leteckým dopravcom Spoločenstva, poškodzuje obchod vo vnútri Spoločenstva, a preto predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

31      Komisia preskúmala dotknutú pomoc a následne usúdila, že s výhradou dodržania určitých podmienok a úplnej implementácie plánu na reštrukturalizáciu, ktorý bol oznámený Komisii, ide o pomoc, ktorá je zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

32      Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Článok 1

Pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá Rakúskom v prospech Austrian Airlines je s výhradou článku 2 [s výhradou dodržania podmienok uvedených v článku 2 – neoficiálny preklad] zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES, pokiaľ sa úplne realizuje Komisii oznámený plán na reštrukturalizáciu.

Článok 2

1.      Rakúsko prijme nevyhnutné opatrenia, aby Austrian Airlines do konca roka 2010 znížila svoju celkovú kapacitu počtu ponúkaných miest o 15 % úrovne z roku 2008. Potom sa zvyšovanie kapacity Austrian Airlines obmedzí na priemernú úroveň zvyšovania stanovenú pre letecké spoločnosti, ktoré sú členmi Association of European Airlines. Tento maximálny limit sa bude uplatňovať do konca roka 2015 alebo dovtedy, kým Austrian Airlines nedosiahne vyrovnanú hodnotu EBIT (nulový bod), podľa toho, ktorá situácia nastane skôr.

2.      Rakúsko prijme nevyhnutné opatrenia, aby Austrian Airlines do 30. septembra 2009 znížila svoj podiel v Schedule Coordination Austria GmbH na 25 % a aby po reštrukturalizácii spoločnosť Flughafen Wien AG ani žiadna iná strana, ktorú kontroluje Austrian Airlines alebo Flughafen Wien AG, nevlastnila väčšinový podiel v Schedule Coordination Austria.

3.      Rakúsko prijme nevyhnutné opatrenia, aby sa dodržali podmienky rozhodnutia o koncentrácii vo veci COMP/M.5440 – Lufthansa/Austrian Airlines.

4.      Rakúsko zruší bilaterálne dohody o leteckej doprave, ktoré neobsahujú doložku o určovaní Spoločenstvom, alebo o nich bude opätovne rokovať na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 847/2004. Rakúsko oznámi Komisii opatrenia, ktoré prijalo s cieľom zaručiť zlučiteľnosť uvedených dohôd s právnymi predpismi Spoločenstva v súvislosti s uznaním určovania Spoločenstvom.

5.      Rakúsko predloží Komisii do 31. decembra 2009 správu o pokroku a správe plánu na reštrukturalizáciu, ako aj o prijatých opatreniach, na základe ktorých sa zníži podiel Austrian Airlines v Schedule Coordination Austria GmbH. Do 31. apríla 2010 Rakúsko oznámi opatrenia, ktoré realizovalo na uplatňovanie článku 2 ods. 4 Každý rok do roku 2015 Rakúsko predloží Komisii výročnú správu o realizácii plánu na reštrukturalizáciu a o úrovniach zvyšovania kapacít.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Rakúskej republike.“

 Konanie

33      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu z 21. decembra 2009 podala podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

34      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. apríla 2010 podala Rakúska republika návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 15. júna 2010 predseda šiestej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.

35      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 27. apríla 2010 podala Lufthansa návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu Komisie.

36      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu zo 7. mája 2010 podala ÖIAG návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

37      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu z 30. augusta 2010 Rakúska republika predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

38      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k siedmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 27. septembra 2010 táto vec pridelená.

39      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu z 18. októbra 2010 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k vyjadreniu Rakúskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania.

40      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu z 11. novembra 2010 Komisia a Rakúska republika predložili svoje pripomienky k návrhom na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ako aj k návrhu dôkazných prostriedkov, teda k návrhom, ktoré predniesla žalobkyňa vo svojich pripomienkach k vyjadreniu Rakúskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania.

41      Uznesením z 29. novembra 2010 predseda siedmej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhom Lufthansa, Austrian Airlines a ÖIAG na vstup do konania ako vedľajším účastníkom.

42      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu zo 14. februára 2011 Lufthansa, Austrian Airlines a ÖIAG predložili svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania.

43      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. mája 2011 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k vyjadreniam spoločnosti Lufthansa, skupiny Austrian Airlines a spoločnosti ÖIAG ako vedľajších účastníkov konania.

44      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 16. mája 2012 táto vec pridelená.

45      V uznesení z 10. júla 2012 o dôkaznom prostriedku týkajúcom sa predloženia dokumentov Všeobecný súd najprv konštatoval, po prvé, že Komisia spochybnila prípustnosť niektorých tvrdení žalobkyne, pretože spočívali na podrobných informáciách, ktoré sa nenachádzali v nedôvernom znení napadnutého rozhodnutia zverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, po druhé, že žalobkyňa k svojej žalobe pripojila nedôverné znenie napadnutého rozhodnutia a po tretie, že informácie vylúčené z nedôverného znenia napadnutého rozhodnutia boli potrebné na účely správneho porozumenia rozhodnutia, a teda aj na účely rozhodnutia sporu, pričom následne Komisiu na základe článku 65 písm. b), článku 66 ods. 1 a článku 67 ods. 3 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzval, aby predložila úplné znenie napadnutého rozhodnutia, tak ako bolo oznámené Rakúskej republike, ktorej bolo určené. V uznesení bolo spresnené, že v tomto štádiu konania nebude úplné znenie napadnutého rozhodnutia zaslané ani žalobkyni, ani iným subjektom zúčastneným na konaní, okrem Rakúskej republiky, ktorej už v minulosti bolo zaslané. Komisia tejto žiadosti vyhovela 25. júla 2012.

46      Dňa 11. júla 2012 Všeobecný súd v zmysle článku 64 rokovacieho poriadku vyzval žalobkyňu, aby spresnila, či má prístup k úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia, tak ako bolo oznámené Rakúskej republike. Žalobkyňa na túto otázku odpovedala 26. júla 2012 kladne.

47      Všeobecný súd 18. februára 2013 zaslal účastníkom konania niekoľko žiadostí v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania uvedených v článku 64 ods. 3 písm. b) a c) rokovacieho poriadku.

48      Po tom, čo Všeobecný súd konštatoval, že podrobné informácie, ktoré boli uvedené v žalobe, ale nenachádzali sa v znení napadnutého rozhodnutia zverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, boli uvedené v úplnom znení tohto rozhodnutia a že žalobkyňa potvrdila, že sa s týmto úplným znením napadnutého rozhodnutia oboznámila pri príprave svojej žaloby, najprv vyzval Komisiu, aby doplnila svoju obranu a vyjadrila sa k úplnosti tých žalobných dôvodov, výhrad a tvrdení v uvedenej žalobe, ku ktorým ešte nezaujala svoje stanovisko, lebo by tak porušila povinnosť dodržania služobného tajomstva uvedeného v článku 339 ZFEÚ.

49      Všeobecný súd následne požiadal Komisiu, aby uviedla, či a v akom rozsahu možno na účely tohto konania zrušiť vo vzťahu k žalobkyni a ostatným účastníkom konania dôvernosť všetkých informácií obsiahnutých v úplnom znení napadnutého rozhodnutia. Za predpokladu, že by si Komisia želala zachovať dôvernosť všetkých týchto informácií, bola požiadaná o to, aby odôvodnila zachovanie dôverného zaobchádzania v prípade každej údajne dôvernej skutočnosti, aby Všeobecný súd mohol v tomto ohľade rozhodnúť na základe článku 67 ods. 3 druhého pododseku rokovacieho poriadku.

50      Všeobecný súd napokon vyzval aj vedľajších účastníkov konania, aby predložili odôvodnené stanovisko k dôvernej povahe úplného znenia napadnutého rozhodnutia.

51      Rakúska republika odpovedala na toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania 14. marca 2013 a ÖIAG 18. marca 2013. Komisia, Austrian Airlines a Lufthansa odpovedali 19. marca 2013.

52      Keďže Komisia vo svojej odpovedi z 19. marca 2013 poukázala na účely odôvodnenia zachovania dôvernosti úplného znenia napadnutého rozhodnutia len na to, že Rakúska republika odmietla zrušiť dôvernosť uvedeného rozhodnutia, Všeobecný súd požiadal 18. júla 2013 Komisiu na základe článku 64 ods. 3 písm. a) a b) rokovacieho poriadku, aby uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že vyhovela žiadosti Rakúskej republiky o zachovanie dôvernosti v prípade každej údajne dôvernej skutočnosti v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, a aby pritom spresnila kritériá, podľa ktorých rozhodla, že ide o informácie, ktoré môžu byť profesijným tajomstvom, najmä v zmysle oznámenia K(2003) 4582 z 1. decembra 2003 o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 297, s. 6). Komisia odpovedala na toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania 19. septembra 2013.

53      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 1. októbra 2013 táto vec pridelená.

54      Všeobecný súd po tom, čo preskúmal tvrdenia Komisie a vedľajších účastníkov konania týkajúce sa dôvernosti informácií obsiahnutých v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, 14. novembra 2013 rozhodol, že toto úplné znenie vráti Komisii, a prijal nové opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, v ktorom vyzval Komisiu, aby predložila nové znenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom mala zakryť len tie dôverné informácie, ktoré neboli uvedené v písomnostiach žalobkyne, tak aby mohlo byť jeho znenie doručené ostatným účastníkom konania.

55      Listom z 3. decembra 2013 Komisia odmietla vyhovieť tomuto opatreniu na zabezpečenie priebehu konania, a to najmä z toho dôvodu, že sa domnievala, že nie je povinná pripraviť nové znenie napadnutého rozhodnutia, lebo jej Všeobecný súd vrátil úplné dôverné znenie napadnutého rozhodnutia a nespochybnil dôvodnosť rozhodnutia, ktorým z verejného nedôverného znenia napadnutého rozhodnutia odstránila určité informácie.

56      Uznesením z 27. januára 2014, Všeobecný súd nariadil Komisii, aby predložila znenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom mala zakryť len tie dôverné informácie, ktoré neboli uvedené v písomnostiach žalobkyne, a ďalej rozhodol, že zástupcovia žalobkyne, ako aj zástupcovia Rakúskej republiky, spoločností ÖIAG, Lufthansa a skupiny Austrian Airlines, môžu do tohto dokumentu nahliadnuť v kancelárii Všeobecného súdu po tom, čo bude zverejnený a až do dňa pojednávania, bez toho, aby bolo možné z neho vyhotovovať kópie. Komisia vyhovela tomuto dôkaznému opatreniu 13. februára 2014.

57      Dňa 11. marca 2014 Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania rozhodol o vykonaní pojednávania s vylúčením verejnosti, ktoré sa uskutočnilo 25. júna 2014.

 Návrhy účastníkov konania

58      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

59      Komisia, ktorú podporuje Rakúska republika, ÖIAG, Lufthansa a Austrian Airlines, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako aspoň čiastočne neprípustnú, a subsidiárne ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

1.     O prípustnosti

 O chýbajúcom podpise na origináli žaloby

60      Vo vyjadrení k žalobe Komisia tvrdila, že žaloba, ktorá jej bola predložená, nespĺňala požiadavky článku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku, lebo nie je podpísaná, a je preto neprípustná. Na pojednávaní z 25. júna 2014 však Komisia od tejto námietky neprípustnosti upustila, a to v odpovedi na otázku Všeobecného súdu o následkoch, ktoré vyvodzuje z listu kancelárie Všeobecného súdu zo 14. apríla 2010, ktorým jej kancelária Všeobecného súdu potvrdila, že originál žaloby bol náležite podpísaný zástupcom žalobkyne.

 O použití informácií žalobkyňou, ktoré neboli uvedené v znení napadnutého rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré však boli obsiahnuté v znení napadnutého rozhodnutia oznámeného Rakúskej republike

61      Komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti v zmysle článku 114 rokovacieho poriadku, tvrdí, že žaloba je čiastočne neprípustná v rozsahu, v akom obsahuje tvrdenia týkajúce sa určitých informácií, na základe ktorých mala Komisia vyvodiť nesprávny záver o zlučiteľnosti dotknutej pomoci so spoločným trhom a ktoré nie sú uvedené v znení napadnutého rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré je priložené k žalobe.

62      Komisia sa domnieva, že k týmto tvrdeniam nemôže zaujať postoj bez toho, aby porušila povinnosť rešpektovať profesijné tajomstvo uvedenú v článku 339 ZFEÚ. Táto okolnosť však obmedzuje výkon jej práva na obhajobu, a vedie teda k čiastočnej neprípustnosti žaloby na základe článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, a to v rozsahu, v akom žaloba odkazuje na predmetné informácie.

63      Komisia okrem toho tvrdí, že žaloba je čiastočne neprípustná v rozsahu, v akom obsahuje predmetné informácie tiež z toho dôvodu, že žalobkyňa tieto informácie získala neoprávnene. Ak sa podľa Komisie v tomto ohľade nerozhodne o čiastočnej neprípustnosti žaloby, bude tak schválený spôsob, akým žalobkyňa získala prístup k predmetným informáciám, a bude tak podporená takáto prax. To by mohlo narušiť dôveru hospodárskych subjektov v ochranu poskytovanú dôverným informáciám, ktoré môžu tieto subjekty predkladať Komisii v rámci preskúmania štátnej pomoci, a podnietiť ich k tomu, aby už Komisii takéto informácie v budúcnosti neposkytovali, čo by narušilo účinnosť konaní o preskúmaní štátnej pomoci ako celku.

64      Pokiaľ ide po prvé o argumentáciu Komisie vychádzajúcej z porušenia článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, nie je presvedčivá.

65      Treba totiž pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou musí každá žaloba podaná na Všeobecný súd podľa článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku obsahovať predmet konania a zhrnutie žalobných dôvodov, na ktorých je založená. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné, aby si žalovaný mohol pripraviť svoju obhajobu a aby Všeobecný súd mohol uskutočniť súdne preskúmanie. S cieľom zaručiť právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je potrebné, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa žaloba zakladá, vyplývali aspoň stručne, ale koherentne a zrozumiteľne, zo znenia samotnej žaloby (uznesenia z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, Zb., EU:T:1993:39, bod 20, a z 11. júla 2005, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑294/04, Zb., EU:T:2005:280, bod 23).

66      Komisia však neuplatňuje nejasnosť alebo nepresnosť v zhrnutí žalobných dôvodov, ale len nemožnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalobkyne v dôsledku právnej povinnosti. Komisia teda nepreukázala existenciu porušenia formálnych náležitostí stanovených v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ktorá by mohla viesť k neprípustnosti žaloby v zmysle judikatúry citovanej v bode 65 vyššie.

67      Nemôže obstáť ani argumentácia Komisie vychádzajúca z porušenia jej práva na obhajobu, ktoré spočíva v údajnej nemožnosti reagovať na tvrdenia žalobkyne založené na informáciách neuvedených vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia.

68      Fyzická alebo právnická osoba, ktorá podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže napadnúť akt uvedený v prvom odseku tohto ustanovenia, totiž môže bez obmedzenia uplatňovať všetky dôvody uvedené v druhom odseku toho istého článku.

69      Akékoľvek obmedzenie práva takého žalobcu uviesť žalobné dôvody na zrušenie, ktoré považuje za primerané, teda musí byť s ohľadom na skutočnosť, že by predstavovalo aj obmedzenie práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, stanovené právom Únie v zmysle článku 2 ods. 1 tejto Charty, a musí byť v súlade s požiadavkami tohto druhého ustanovenia. Konkrétnejšie musí byť pri dodržaní zásady proporcionality nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe na ochranu práv a slobôd iných osôb.

70      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 339 ZFEÚ, ktorý uvádza Komisia na podporu svojej námietky neprípustnosti, stanovuje, že Komisia je povinná nezverejňovať informácie, na ktoré sa z dôvodu ich povahy vzťahuje profesijné tajomstvo, najmä údaje o podnikoch, ich obchodných vzťahoch alebo režijných cenách. Táto povinnosť je pripomenutá v článku 24 nariadenia č. 659/1999, pokiaľ ide o informácie získané pri uplatnení daného nariadenia. Podľa tohto ustanovenia je povinnosť dodržať profesijné tajomstvo uložená nielen Komisii, ale aj členským štátom, ich úradníkom a iným zamestnancom, vrátane nezávislých odborníkov splnomocnených Komisiou. Článok 25 nariadenia č. 659/1999 spresňuje, že Komisia bez zbytočného odkladu oznámi svoje rozhodnutia prijaté podľa kapitol II až V a VII toho istého nariadenia dotknutému členskému štátu a poskytne mu príležitosť, aby jej oznámil, ktoré informácie považuje za informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť dodržiavať profesijné tajomstvo. Komisia okrem toho vo svojom oznámení K(2003) 4582 (pozri bod 52 vyššie) opísala postup pri vybavovaní žiadostí, ktoré členské štáty, ktorým sú rozhodnutia o štátnej pomoci určené, predložili z dôvodu, aby sa určité časti týchto rozhodnutí považovali za časti, na ktoré sa vzťahuje profesijné tajomstvo, a teda ktoré sa nemali objaviť v uverejnenom znení.

71      Treba uviesť, že ani článok 339 ZFEÚ, ani článok 24 nariadenia č. 659/1999 výslovne nestanovujú, že žalobné dôvody založené na častiach rozhodnutia, ktoré je predmetom žaloby, ktoré boli zakryté vo verejnom znení tohto rozhodnutia a ku ktorým získala žalobkyňa prístup až vtedy, keď jej bolo bez schválenia Komisie doručené úplné dôverné znenie tohto rozhodnutia, sa majú zamietnuť ako neprípustné.

72      Aj za predpokladu, že by sa tieto ustanovenia mohli vyložiť v tomto zmysle, treba konštatovať, že by sa za okolností prejednávanej veci neuplatnili.

73      Z odpovede Komisie na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania Všeobecného súdu z 19. septembra 2013 totiž vyplýva, že Komisia zaslala 31. augusta 2009 napadnuté rozhodnutie Rakúskej republike, pričom ju zároveň vyzvala, aby v lehote pätnástich pracovných dní oznámila, ktoré informácie v tomto rozhodnutí sú podľa nej dôverné a nesmú sa zverejniť. Listom z 18. septembra 2009 Rakúska republika požiadala Komisiu o odstránenie určitých informácií uvedených v napadnutom rozhodnutí, a to z dôvodu ich dôvernosti. V liste z 29. septembra 2009 Komisia oznámila Rakúskej republike, že jej žiadosti nemôže v plnom rozsahu vyhovieť, a predložila jej predbežne upravené znenie napadnutého rozhodnutia, pričom ju požiadala, aby ho v lehote piatich pracovných dní schválila. Listom z 2. októbra 2009 Rakúska republika v podstate vyslovila súhlas so znením napadnutého rozhodnutia, ktoré predložila Komisia. Opäť však požiadala o odstránenie informácií obsiahnutých v bodoch 61 a 63 napadnutého rozhodnutia, pričom uviedla doplňujúce vysvetlenie, ktoré podľa nej odôvodňovalo dôverné zaobchádzanie s týmito informáciami. Po tom, čo Komisia znovu preskúmala odôvodnenia poskytnuté Rakúskou republikou, odstránila informácie, ktorých sa týkajú odôvodnenia 61 a 63 napadnutého rozhodnutia a oznámila toto rozhodnutie (ďalej len „verejné znenie napadnutého rozhodnutia“) dotknutým tretím osobám, vrátane žalobkyne, a 13. októbra 2009 ho uverejnila na svojich internetových stránkach. Verejné znenie napadnutého rozhodnutia bolo následne uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 9. marca 2010.

74      Všeobecný súd však podobne ako Komisia konštatoval, že žalobkyňa uviedla v žalobe tvrdenia vychádzajúce z informácií, ktoré sa síce údajne nachádzajú v napadnutom rozhodnutí, avšak nie sú uvedené vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia, ktoré je priložené k žalobe. Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že v odôvodneniach verejného znenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré žalobkyňa odkázala na podporu svojich tvrdení v súvislosti s predmetnými informáciami, sa uvádza, že určité informácie boli z dôvodu ich dôvernosti odstránené.

75      Predmetné informácie uvedené v žalobe sa týkajú výšky vlastného príspevku uhradeného len skupinou Austrian Airlines a percentuálnej výšky nákladov na reštrukturalizáciu, ktorú má tento príspevok predstavovať, výšky predpokladaných prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines, výšky vlastného príspevku spoločnosti Lufthansa, výšky kumulovaného vlastného príspevku spoločnosti Lufthansa a skupiny Austrian Airlines a výšky nákladov na reštrukturalizáciu za predpokladu, že sa úhrada prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines spoločnosťou Lufthansa a príspevok poskytnutý spoločnosťou Lufthansa na zníženie miery zadlženia skupiny Austrian Airlines nepovažujú za príspevok na náklady na reštrukturalizáciu.

76      Tieto informácie sa týkali tiež niektorých opatrení plánu reštrukturalizácie, optimalizácie dopravy medzi niektorými krajinami, percentuálnych hodnôt zníženia kapacity pravidelných liniek a charterových letov skupiny Austrian Airlines, ku ktorému došlo v rokoch 2008 a 2009, počtu strojov, ktoré mala mať skupina Austrian Airlines k dispozícii v roku 2011, ako aj počtu a typov strojov, ktoré mala skupina Austrian Airlines uviesť do prevádzky, spôsobu získania týchto strojov a predpokladaného dátumu ich uvedenia do prevádzky.

77      V tejto fáze Všeobecný súd nemohol pri neexistencii úplného znenia napadnutého rozhodnutia overiť, či tvrdenia žalobkyne týkajúce sa obsahu tohto rozhodnutia boli alebo neboli pravdivé.

78      Tieto tvrdenia sa však týkali informácií, ktoré sa pre rozhodnutie tohto sporu zdali byť relevantné, keďže žalobkyňa na podporu svojej žaloby najmä tvrdila, že došlo k porušeniu pravidiel v oblasti štátnej pomoci z dôvodu, že príspevok príjemcu pomoci na plán reštrukturalizácie bol nepostačujúci, neexistoval skutočný plán reštrukturalizácie a kompenzačné opatrenia nepostačovali na nápravu narušenia hospodárskej súťaže vyvolaného predmetnou štátnou pomocou.

79      Okrem toho v odpovedi na tvrdenia žalobkyne, ktoré boli založené na týchto informáciách, Komisia mohla byť, hoci implicitne, vedená k tomu, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa obsahu úplného znenia napadnutého rozhodnutia vyvráti, a poruší tak povinnosť rešpektovať profesijné tajomstvo stanovené v článku 339 ZFEÚ.

80      S prihliadnutím na význam predmetných informácií na riešenie sporu tak Všeobecný súd nariadil Komisii, aby predložila úplné znenie napadnutého rozhodnutia, pričom spresnil, že v tejto fáze konania sa neoznámi žalobkyni ani vedľajším účastníkom konania, s výnimkou Rakúskej republiky, a to na účely overenia, či informácie, ktoré sú uvedené v žalobe a ktoré neboli uvedené vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia, zodpovedali informáciám uvedeným v úplnom znení napadnutého rozhodnutia. V odpovedi na toto dôkazné opatrenie Komisia predložila úplné znenie napadnutého rozhodnutia. Všeobecný súd tak mohol konštatovať, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa obsahu úplného znenia napadnutého rozhodnutia sú správne.

81      Na základe opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Všeobecný súd zároveň vyzval žalobkyňu, aby uviedla, či mala prístup k úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia. V odpovedi na túto otázku žalobkyňa uviedla, že jej advokáti mali prístup k tomuto dokumentu na účely prípravy žaloby.

82      Za týchto podmienok sa Všeobecný súd domnieval, že pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v žalobe, ktoré neboli uvedené vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia, ale ktoré boli obsiahnuté v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, sa povinnosť Komisie rešpektovať profesijné tajomstvo stala vo vzťahu k žalobkyni bezpredmetnou, lebo žalobkyňa už o predmetných informáciách vedela.

83      Vzhľadom na povahu predmetných informácií bola táto povinnosť bezpredmetná aj vo vzťahu k vedľajším účastníkom konania. Treba totiž pripomenúť, že úplné znenie napadnutého rozhodnutia bolo určené Rakúskej republike, ktorá teda bola oboznámená s obsahom tohto dokumentu. Pokiaľ ide o riziko porušenia povinnosti rešpektovania profesijného tajomstva vo vzťahu k ostatným vedľajším účastníkom konania, treba uviesť, že predmetné informácie, ktoré sa týkali nákladov na plán reštrukturalizácie skupiny Austrian Airlines, príspevku skupiny Austrian Airlines a spoločnosti Lufthansa na náklady na tento plán reštrukturalizácie, predvídateľných prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines a obsahu plánu reštrukturalizácie, spoločnosť ÖIAG, skupina Austrian Airlines a spoločnosť Lufthansa o nich s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli. Ak má Komisia v tomto ohľade pochybnosti, Všeobecný súd sa domnieva, že jej prislúchalo, aby vo vzťahu k týmto vedľajším účastníkom konania požiadala o dôverné zaobchádzanie so žalobou, čo neurobila.

84      V tejto súvislosti Všeobecný súd prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby sa vyjadrila ku všetkým výhradám, tvrdeniam a žalobným dôvodom, ku ktorým ešte nezaujala postoj z dôvodu, že tak nemohla vykonať bez porušenia článku 339 ZFEÚ, čo Komisia vykonala, keď 19. marca 2013 predložila doplňujúce vyjadrenie k žalobe.

85      Okrem toho vzhľadom na to, že úplné znenie napadnutého rozhodnutia obsahovalo tiež informácie, ktoré boli z verejného znenia napadnutého rozhodnutia odstránené z dôvodu svojej dôvernosti a ktoré neboli uvedené v žalobe, a ďalej že existovala určitá neistota, pokiaľ ide o otázku, či mala žalobkyňa skutočne prístup k celému úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd požiadal Komisiu, a to bez ohľadu na jej odpoveď na otázku, ktorú jej v tejto súvislosti položil, či môže na účely tohto sporu zrušiť dôvernosť všetkých informácií obsiahnutých v úplnom znení napadnutého rozhodnutia. Všeobecný súd vyzval aj vedľajších účastníkov konania, aby sa vyjadrili k dôvernosti úplného znenia napadnutého rozhodnutia.

86      Všeobecný súd po tom, čo preskúmal tvrdenia, ktorými Komisia a vedľajší účastníci konania odôvodnili, prečo bolo odmietnuté zrušenie dôvernosti úplného znenia napadnutého rozhodnutia, vrátil tento dokument Komisii a novým opatrením na zabezpečenie priebehu konania ju vyzval, aby predložila znenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom mala zakryť len tie dôverné informácie, ktoré neboli uvedené v písomnostiach žalobkyne, a to na účely jeho doručenia ostatným účastníkom konania. Po tom, čo Komisia odmietla predložiť uvedený dokument, Všeobecný súd prijal uznesenie o dôkaznom opatrení z 27. januára 2014, ktorému Komisia vyhovela 13. februára 2014.

87      Na zabezpečenie rešpektovania dôvernosti predmetných informácií vo vzťahu k tretím osobám Všeobecný súd okrem toho po vypočutí účastníkov konania rozhodol o konaní pojednávania s vylúčením verejnosti.

88      V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní uviedla, že aj napriek tomu, že sa pojednávanie konalo s vylúčením verejnosti, zastáva názor, že je stále viazaná povinnosťou rešpektovania profesijného tajomstva a že žaloba sa teda musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná v rozsahu, v akom jej neumožňuje v plnom rozsahu uplatniť svoje právo na obhajobu.

89      Všeobecný súd sa však vzhľadom na vyššie uvedené úvahy domnieva, že Komisia sa v prejednávanom prípade nemôže dovolávať porušenia svojho práva na obhajobu na základe údajnej nemožnosti vyjadriť sa k tvrdeniam žalobkyne bez toho, aby tak porušila povinnosť rešpektovať profesijné tajomstvo.

90      Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, ktorá je založená na nemožnosti vyjadriť sa k tvrdeniam založeným na informáciách, ktoré sú obsiahnuté len v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, sa musí zamietnuť.

91      Pokiaľ ide po druhé o názor Komisie, že žaloba by sa mala zamietnuť ako čiastočne neprípustná, lebo obsahuje informácie, ktoré žalobkyňa získala neoprávneným spôsobom, ani tento názor nie je presvedčivý.

92      Na podporu svojho názoru totiž Komisia tvrdí len to, že skutočnosť, že žalobkyňa môže v rámci konania na Všeobecnom súde použiť informácie, ktoré získala neoprávneným spôsobom, by mohla narušiť systém kontroly štátnej pomoci v Európskej únii, keďže by odradila hospodárske subjekty od toho, aby Komisii v rámci preskúmania štátnej pomoci zverili dôverné informácie.

93      Takéto úvahy, aj za predpokladu, že by boli dôvodné, však nepatria medzi okolnosti, ktoré by odôvodňovali, že žaloba podaná na základe článku 263 ZFEÚ bude odmietnutá ako neprípustná podľa judikatúry týkajúcej sa článku 44 rokovacieho poriadku, ktorá je uvedená v bode 65 vyššie. Ďalej pri neexistencii výslovných ustanovení, ktoré by určili, že žalobné dôvody založené na dôverných skutočnostiach v rozhodnutí o štátnej pomoci budú zamietnuté ako neprípustné, sú všeobecné úvahy uplatnené Komisiou irelevantné.

94      Je nepochybne pravda, že ako navrhla Komisia, žalobkyňa mala možnosť ju požiadať o poskytnutie prístupu k úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia, a to podľa postupov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) alebo spochybniť vo svojej žalobe, ako tvrdili Rakúska republika a Lufthansa, odstránenie určitých informácií z verejného znenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu ich údajnej dôvernosti a navrhnúť Všeobecnému súdu, aby prijal organizačné procesné opatrenie na účely získania úplného znenia tohto rozhodnutia.

95      Treba však zdôrazniť, že žalobkyňa na rozdiel od Komisie a Rakúskej republiky nie je viazaná povinnosťou rešpektovať profesijné tajomstvo, ktorá je stanovená v článku 339 ZFEÚ a v článku 24 nariadenia č. 659/1999.

96      Keďže teda žalobkyňa už mala prístup k informáciám obsiahnutým v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, nebola nijako nútená využiť niektorý z procesných postupov uvedených v bode 94 vyššie.

97      Žalobkyňa sa totiž mohla v žalobe tiež obmedziť na tvrdenia týkajúce sa obsahu úplného znenia napadnutého rozhodnutia, čo urobila.

98      Za takýchto okolností sa Všeobecný súd domnieva, že keďže sa predmetné tvrdenia týkali informácií, ktoré boli podstatné pre vyriešenie sporu, musel overiť pravdivosť uvedených tvrdení, a to tak, že nariadil predloženie úplného znenia napadnutého rozhodnutia.

99      Z toho vyplýva, že námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, ktorá je založená na tom, že v žalobe sú použité informácie obsiahnuté len v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, sa musí takisto zamietnuť.

2.     O veci samej

100    Na podporu tejto žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých je prvý založený na porušení ustanovení Zmluvy o FEÚ, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia a tretí na zneužití právomoci.

101    Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

102    Druhý žalobný dôvod uvedený žalobkyňou sa skladá z dvoch častí, z ktorých prvá je založená na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dostatočnosti kompenzačných opatrení, a druhá na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dodržania zásady jednorazovej pomoci.

 O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom odôvodení týkajúcom sa dostatočnosti kompenzačných opatrení s ohľadom na situáciu na dotknutých trhoch

103    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie jednak neobsahuje nijaký odkaz na situáciu na trhu, ktorý môže byť ovplyvnený poskytnutím dotknutej pomoci a jednak nie je odôvodnené, pokiaľ ide o dostatočnosť kompenzačných opatrení, ktoré toto rozhodnutie stanovuje s ohľadom na situáciu na uvedenom trhu.

104    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky opodstatnenosti odôvodnenia, ktorá patrí do zákonnosti sporného aktu z vecného hľadiska. Výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnosť tohto aktu, teda nemajú účinok v rámci žalobného dôvodu založeného na neexistencii alebo nedostatočnosti odôvodnenia (rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, Zb., EU:C:2001:178, body 35 až 38, a z 15. júna 2005, Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, T‑349/03, Zb., EU:T:2005:221, body 52 a 59; pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 2006, Schmitz‑Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T‑17/03, Zb., EU:T:2006:109, body 70 a 71).

105    Treba rovnako pripomenúť, že rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovať úvahu inštitúcie, ktorá akt vydala, takým spôsobom, aby na jednej strane umožnilo súdu Únie vykonať preskúmanie jeho zákonnosti a na druhej strane umožnilo dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva a overiť, či rozhodnutie je dôvodné. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb., EU:C:1998:154, bod 63, a z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen/Komisia, T‑102/07 a T‑120/07, Zb., EU:T:2010:62, bod 180).

106    Komisia konkrétne nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktorých sa pred ňou dovolávali dotknuté osoby. Stačí, ak uvedie skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam (rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, Zb., EU:C:2008:375, bod 96, a Freistaat Sachsen a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, EU:T:2010:62, bod 180).

107    Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje údaj o situácii na trhu, ktorá môže byť ovplyvnená poskytnutím dotknutej pomoci, treba pripomenúť, že dodržanie povinnosti odôvodnenia uloženej v článku 296 ZFEÚ sa musí posúdiť s ohľadom na kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté. V tejto súvislosti treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v ten istý deň ako rozhodnutie povoľujúce koncentráciu medzi spoločnosťou Lufthansa a skupinou Austrian Airlines, v ktorom Komisia posúdila práve účinky tejto koncentrácie na trh. Z odôvodnenia 316 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, že Komisia usúdila, že v prejednávanej veci si situácia na trhu vyžaduje zníženie dodatočnej kapacity na kapacitu, ktorá je už stanovená v pláne reštrukturalizácie. Navyše z odôvodnení 322 a 324 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že plán reštrukturalizácie vychádzal z predpokladu, že počnúc rokom 2010 dôjde k zvratu vo vývoji trhu, ktorý bol dôvodom zvýšenia kapacity skupiny Austrian Airlines, obmedzenej na priemernú mieru rastu stanovenú pre európskych leteckých dopravcov do konca roka 2015 alebo do okamihu, keď skupina Austrian Airlines dosiahne prah rentability.

108    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, napadnuté rozhodnutie obsahuje údaj týkajúci sa situácie na trhu, ktorý môže byť ovplyvnený poskytnutím dotknutej pomoci.

109    Pokiaľ ide po druhé o údajné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa dostatočnosti kompenzačných opatrení, ktoré toto rozhodnutie ukladá s ohľadom na situáciu na trhu, treba pripomenúť argumenty, ktoré žalobkyňa uvádza na podporu tohto tvrdenia.

110    V žalobe a v replike tak žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že pripustila zlučiteľnosť dotknutej pomoci, podporí praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktorých sa dopúšťa spoločnosť Lufthansa a skupina Austrian Airlines od roku 2006 prostredníctvom ich spoločného podniku, ďalej že kompenzačné opatrenia neumožnia zmierniť protisúťažné účinky, ktoré vyplývajú z poskytnutia pomoci, že napadnuté rozhodnutie nestanoví nijaké kompenzačné opatrenie týkajúce sa trhu spojení medzi Rakúskom a východnou Európou, ako aj medzi Rakúskom a Stredným východom, na ktorom má skupina Austrian Airlines dominantné postavenie, a napokon že napadnuté rozhodnutie nestanovuje kompenzačné opatrenia na účely boja proti nekalej cenovej politike vedenej spoločnosťou Lufthansa a skupinou Austrian Airlines.

111    Napriek názvu tohto žalobného dôvodu tak z formulácie tvrdení žalobkyne v žalobe, ako aj v replike vyplýva, že tieto tvrdenia v skutočnosti smerujú k spochybneniu dôvodnosti posúdenia Komisie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť dotknutej pomoci so spoločným trhom. Tieto tvrdenia bude potrebné preskúmať v rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nedostatočnosti plánu reštrukturalizácie a kompenzačných opatrení. Ako však bolo pripomenuté v bode 104 vyššie, takéto tvrdenia sú neúčinné v rámci žalobného dôvodu založeného na neexistencii alebo nedostatočnosti odôvodnenia.

112    Z toho vyplýva, že prvú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

 O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dodržania zásady jednorazovej pomoci

113    Žalobkyňa v podstate Komisii vytýka, že sa jednak v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila k viacerým prípadom pomoci, ktoré dostala skupina Austrian Airlines v minulosti, a ktorých existenciu žalobkyňa preukázala v rámci svojej sťažnosti, a jednak že usúdila, že predmetná pomoc nie je v rozpore so zásadou jednorazovej pomoci.

114    V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 106 vyššie Komisia nie je v prípade rozhodnutí prijatých na základe článku 87 ods. 3 ES povinná sa vyjadriť ku všetkým tvrdeniam, ktorých sa pred ňou dovolávajú dotknuté osoby. Postačuje, aby popísala skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia (rozsudky Chronopost a La Poste/UFEX a i., už citovaný v bode 106 vyššie, EU:C:2008:375, bod 96, a Freistaat Sachsen a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, EU:T:2010:62, bod 180).

115    Treba však rovnako pripomenúť, ako vyplýva z bodu72 usmernení z roku 2004, ktoré sú v prejednávanej veci uplatniteľné, že zásada jednorazovej pomoci má osobitný význam pri posúdení zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu so spoločným trhom.

116    Treba pritom konštatovať, že Komisia sa k dodržaniu tejto zásady v prejednávanej veci vyjadrila, keď v odôvodnení 339 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že samotná skupina Austrian Airlines ani nijaký podnik v skupine predtým nezískali pomoc na reštrukturalizáciu.

117    Žalobkyňa teda nemôže tvrdiť, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia tým, že sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila ku všetkým tvrdeniam, ktoré žalobkyňa uplatnila v rámci správneho konania, aby preukázala existenciu protiprávnej pomoci, ktorá bola v minulosti poskytnutá skupine Austrian Airlines.

118    Okrem toho, pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že sa Komisia nesprávne domnievala, že poskytnutie predmetnej pomoci nie je v rozpore so zásadou jednorazovej pomoci, treba konštatovať, že táto výhrada sa pokúša spochybniť vecné posúdenie Komisie, a že je teda v rámci žalobného dôvodu založeného na chybnom alebo nedostatočnom odôvodnení neúčinná, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 104 vyššie.

119    Druhú časť druhého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú, a v dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy o ES

120    Prvý žalobný dôvod uvedený žalobkyňou sa skladá zo štyroch častí, z ktorých prvá je založená na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o totožnosť príjemcu pomoci a jeho oprávnenosť získať pomoc, druhá na nedostatočnosti vlastného príspevku príjemcu pomoci k plánu reštrukturalizácie, tretia na nedostatočnosti plánu reštrukturalizácie a kompenzačných opatrení a štvrtá na porušení článku 43 ES.

 O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o totožnosť príjemcu pomoci a jeho oprávnenosť získať pomoc

121    Žalobkyňa Komisii v podstate vytýka, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o totožnosť príjemcu pomoci, ktorým nie je skupina Austrian Airlines, ale spoločnosť Lufthansa. Toto počiatočné pochybenie sa odráža v zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže spoločnosť Lufthansa nebola podnikom v ťažkostiach, a nebola teda oprávnená získať dotknutú pomoc na reštrukturalizáciu. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že aj za predpokladu, že by skupina Austrian Airlines bola príjemcom dotknutej pomoci, nesplňovala by podmienky na jej poskytnutie.

122    Pokiaľ ide po prvé o výhradu týkajúcu sa údajného nesprávneho posúdenia Komisie, pokiaľ ide o totožnosť príjemcu predmetnej pomoci, treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že kvalifikácia pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES vyžaduje, aby boli splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí ísť o zásah zo strany štátu alebo financovaný zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí mať schopnosť ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí poskytnúť výhodu jej príjemcovi tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov. Po štvrté musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C‑280/00, Zb., EU:C:2003:415, body 74 a 75, a z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, T‑34/02, Zb., EU:T:2006:59, bod 110).

123    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb za preferenčných podmienok môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb., EU:C:1988:38, body 28 a 29; z 20. novembra 2003, GEMO, C‑126/01, Zb., EU:C:2003:622, bod 29, a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia, T‑53/08, Zb., EU:T:2010:267, bod 59).

124    Keď sa táto zásada uplatní na predaj veci verejným orgánom súkromnej osobe, dôsledkom tejto zásady je, že treba najmä určiť, či predajná cena tejto veci zodpovedá trhovej cene, teda či zodpovedá cene, ktorú by mohol nadobúdateľ dosiahnuť za obvyklých trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T‑274/01, Zb., EU:T:2004:266, bod 45 a citovanú judikatúru). Z tohto pohľadu treba, aby Komisia použila kritérium súkromného investora, ktorý podniká v trhovej ekonomike, aby sa zistilo, či je cena, ktorú zaplatil údajný príjemca pomoci, taká, akú by mohol stanoviť súkromný investor konajúci za normálnych podmienok hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, Zb., EU:C:2010:480, bod 68, a zo 16. decembra 2010, Seydaland Vereinigte Agrarbetriebe, C‑239/09, Zb., EU:C:2010:778, bod 34 a citovanú judikatúru). Konkrétne uplatnenie uvedeného kritéria v zásade implikuje komplexné ekonomické posúdenie (rozsudok Komisia/Scott, už citovaný, EU:C:2010:480, bod 68).

125    Pokiaľ ide o rozsah a povahu súdneho preskúmania, treba rovnako pripomenúť, že pojem štátna pomoc, tak ako je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a má sa vykladať na základe objektívnych skutočností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohľadom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou vykonávať celkové preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C‑83/98 P, Zb., EU:C:2000:248, bod 25, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb., EU:C:2008:757, bod 111). Súd Únie totiž musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a súladnosť, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či môžu opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Komisia/Scott, už citovaný v bode 124 vyššie, EU:C:2010:480, bod 65 a citovanú judikatúru).

126    Súdu Únie však neprináleží, aby v rámci tohto preskúmania nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúžený charakter a musí sa nevyhnutne obmedziť na overenie dodržiavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (pozri rozsudky Komisia/Scott, už citovaný v bode 124 vyššie, EU:C:2010:480, bod 66 a citovanú judikatúru, a zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T‑196/04, Zb., EU:T:2008:585, bod 41).

127    Okrem toho treba spresniť, že zákonnosť rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci sa má posúdiť podľa informácií, o ktorých mohla Komisia v čase prijatia rozhodnutia vedieť (rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb., EU:C:1986:302, bod 16; zo14. septembra 2004, Španielsko/Komisia, C‑276/02, Zb., EU:C:2004:521, bod 31, a Valmont/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, EU:T:2004:266, bod 38). Z toho konkrétne vyplýva, že pokiaľ pojem štátna pomoc zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v čase, keď Komisia prijíma rozhodnutie, treba pri vykonávaní tohto súdneho preskúmania vziať do úvahy posúdenia vykonané práve k tomuto dátumu (rozsudok Chronopost a La Poste/UFEX a i., už citovaný v bode 106 vyššie, EU:C:2008:375, bod 144).

128    S ohľadom na tieto zásady treba overiť, či sa Komisia v prejednávanej veci nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zastávala názor, že príjemcom dotknutej pomoci bola skupina Austrian Airlines, a nie spoločnosť Lufthansa.

129    Žalobkyňa v prejednávanom prípade v podstate tvrdí, že predmetná dotácia vo výške 500 000 000 eur predstavuje štátnu pomoc v prospech spoločnosti Lufthansa. Na podporu tohto názoru tvrdí, že uvedená dotácia zodpovedá cene, ktorú zaplatil predávajúci, a to spoločnosť ÖIAG, kupujúcemu, ktorým je spoločnosť Lufthansa, za prevzatie záporných aktív. To potvrdzuje okolnosť, že dotácia bola najprv vyplatená spoločnosti Suriba Beteiligungsverwaltungs GmbH (ďalej len „Suriba“), ktorá je pod plnou kontrolou spoločnosti Lufthansa, a potom bola prevedená na skupinu Austrian Airlines, ktorá sa in fine stala 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Lufthansa. Vyplatenie tejto dotácie však predstavovalo pre štát menej priaznivý scenár než konkurz skupiny Austrian Airlines.

130    V tejto súvislosti treba uviesť, že z ponuky na prevzatie za podiel Rakúskej republiky v skupine Austrian Airlines, ktorú predložila spoločnosť Lufthansa, vyplýva, že podmienkou tohto prevzatia bolo vyplatenie verejnej dotácie vo výške 500 000 000 eur v prospech skupiny Austrian Airlines a zároveň zaplatenie kúpnej ceny vo výške 366 268,75 eura spoločnosťou Lufthansa v prospech spoločnosti ÖIAG a existencia konsolidačného prísľubu, z ktorého mohol vzniknúť nárok na dodatočnú platbu vo výške 162 000 000 eur, takže túto dotáciu možno posúdiť ako záporný prvok v kúpnej cene, ktorú Rakúska republika akceptovala ako protiplnenie za svoj podiel v skupine Austrian Airlines.

131    Komisia prijala toto posúdenie kúpnej ceny v napadnutom rozhodnutí a žalobkyňa ho formálne nespochybňuje.

132    Treba tiež uviesť, že po tom, čo Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala trhové podmienky, konštatovala, že cena, ktorú navrhla spoločnosť Lufthansa vo svojej ponuke na prevzatie za podiel Rakúskej republiky v skupine Austrian Airlines zodpovedal trhovej cene, čo je okolnosť, ktorú žalobkyňa v rámci tejto žaloby nespochybňuje.

133    Podľa ustálenej judikatúry, ak bol podnik, ktorému bola poskytnutá štátna pomoc, odkúpený za trhovú cenu, to znamená za najvyššiu cenu, akú by bol súkromný investor pôsobiaci v bežných podmienkach hospodárskej súťaže ochotný zaplatiť za tento podnik v situácii, v akej sa podnik nachádzal, najmä po tom, čo mu bola poskytnutá štátna pomoc, v takom prípade bol prvok pomoci ohodnotený trhovou cenou a zahrnutý v kúpnej cene. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že kupujúci mal prospech z výhody oproti iným hospodárskym subjektom na trhu (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C‑390/98, Zb., EU:C:2001:456, bod 77).

134    Z toho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, v čom sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že skupina Austrian Airlines bola príjemcom dotknutej pomoci.

135    Tento záver nemôže byť spochybnený tvrdením žalobkyne, že by vyplatenie verejnej dotácie nebolo nevyhnutné, pokiaľ by skupina Austrian Airlines bola prevzatá iným hospodárskym subjektom, ani pokiaľ by skupina Austrian Airlines mohla samostatne pokračovať vo svojej činnosti po zavedení alternatívneho plánu reštrukturalizácie, ktorý Rakúska republika údajne držala v tajnosti.

136    Týmto argumentom totiž žalobkyňa tvrdí, že Rakúska republika sa tým, že prijala ponuku na prevzatie so záporným prvkom vo výške 500 000 000 eur za svoj podiel v skupine Austrian Airlines, nesprávala ako súkromný investor v trhovom hospodárstve.

137    A práve to konštatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, keď zastávala názor, že scenár konkurzu skupiny Austrian Airlines, ktorého náklady pre štát sa rovnali nule, by pre tento štát predstavoval výhodnejšiu možnosť než predaj skupiny Austrian Airlines, ktorý vyžadoval, aby jej bola vyplatená verejná dotácia vo výške 500 000 000 eur. Na základe tohto konštatovania Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že túto verejnú dotáciu treba považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ktorú skupine Austrian Airlines poskytla Rakúska republika.

138    Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobkyne, že skupina Austrian Airlines nebola príjemcom verejnej dotácie, keďže po vyplatení tejto dotácie, ktorú vykonala spoločnosť ÖIAG v prospech spoločnosti Suriba, dcérskej spoločnosti spoločnosti Lufthansa, nedošlo k zvýšeniu základného imania skupiny Austrian Airlines. Hoci z ustanovení spolkového zákona o prevode spolkových investícií spoločnosti ÖIAG (Bundesgesetz über die Übertragung von Bundesbeteiligungen in das Eigentum der ÖIAG) z 23. októbra 2009 (BGB1. I, 87/1998) vyplýva, že finančná pomoc vo výške 500 000 000 eur musí umožniť zvýšenie kapitálu tejto spoločnosti, nie je tu spresnené, že toto opatrenie musí mať nevyhnutne podobu zvýšenia základného imania. Ako správne tvrdí Komisia, cieľom tohto opatrenia je znížiť mieru zadlženia skupiny Austrian Airlines tým, že sa zväčší objem jej vlastných prostriedkov. Zo spisu však vyplýva, že objem vlastných prostriedkov skupiny Austrian Airlines bol zväčšený prostredníctvom jej fúzie so spoločnosťou Suriba.

139    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tvrdenie žalobkyne, že predmetnú dotáciu in fine získala spoločnosť Lufthansa, pretože priamo či nepriamo prevzala všetky podiely v skupine Austrian Airlines, zamietnuť ako nedôvodné, keďže nebolo spochybnené, že verejná dotácia bola súčasťou zápornej kúpnej ceny, ktorú spoločnosť Lufthansa zaplatila za skupinu Austrian Airlines a že táto kúpna cena zodpovedala trhovej cene.

140    Za týchto podmienok treba konštatovať, že otázka, či je spoločnosť Lufthansa podnikom, ktorý spĺňa podmienky v zmysle usmernení z roku 2004, je irelevantná.

141    Pokiaľ ide po druhé o výhradu, podľa ktorej sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, že skupina Austrian Airlines je podnikom, ktorý spĺňa podmienky na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu, treba uviesť, že takáto výhrada súvisí s posúdením, ktoré Komisia vykonala v rámci uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

142    Na tomto mieste treba pripomenúť relevantný právny rámec týkajúci sa preskúmania poskytovania pomoci na reštrukturalizáciu.

143    Po prvé v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES možno za zlučiteľnú so spoločným trhom považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

144    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 písm. c) ES disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorej výkon zahŕňa komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byť vykonávané v kontexte Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb., EU:C:1987:96, bod 18; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑372/97, Zb., EU:C:2004:234, bod 83, a Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, EU:T:2005:221, bod 137).

145    Okrem toho si môže Komisia určiť pomôcky na výkon svojej voľnej úvahy prostredníctvom prijatia aktov, ako sú usmernenia o podnikoch v ťažkostiach, pokiaľ takéto akty obsahujú pravidlá určujúce smer, ktorým sa má táto inštitúcia uberať, a nie sú v rozpore s normami Zmluvy (pozri rozsudok z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T‑35/99, Zb., EU:T:2002:19, bod 77 a citovanú judikatúru).

146    V tomto rámci treba uviesť, že pokiaľ ide o pojem pomoc na reštrukturalizáciu, z bodov 16 a 17 usmernení z roku 2004 v podstate vyplýva, že Komisia sa domnieva, že na rozdiel od pomoci na záchranu, ktorá spočíva v dočasnej pomoci a je určená na zavedenie okamžitých opatrení, účelom takejto pomoci je obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku.

147    Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdne preskúmanie výkonu voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 písm. c) ES, sa obmedzuje na preverenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutočností a neexistencie právneho omylu, zjavne nesprávneho posúdenia skutočností alebo zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C‑409/00, Zb., EU:C:2003:92, bod 93, a Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, EU:T:2005:221, bod 138 a citovanú judikatúru). Všeobecnému súdu naopak neprináleží nahrádzať ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím vlastným posúdením (rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb., EU:T:1998:140, bod 79, a Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, EU:T:2005:221, bod 138).

148    Všeobecný súd musí okrem iného preskúmať, či boli splnené požiadavky, ktoré si Komisia stanovila v daných usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Keller a Keller Meccanica/Komisia, už citovaný v bode 145 vyššie, EU:T:2002:19, bod 77 a citovanú judikatúru).

149    Naproti tomu nie je úlohou súdu Únie, aby namiesto Komisie uskutočnil posúdenie, ktoré nikdy nevykonala, a aby odhadol, aké závery by z neho vyvodila (rozsudok z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia, T‑266/02, Zb., EU:T:2008:235, bod 95; pozri v tomto zmysle rozsudok Valmont/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, EU:T:2004:266, bod 136).

150    S ohľadom na tieto zásady treba preskúmať výhradu, podľa ktorej sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, že skupina Austrian Airlines bola podnikom, ktorý splnil podmienky na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu, keďže sa schyľovalo k jej prevzatiu spoločnosťou Lufthansa, ktorá bola sama schopná čeliť ťažkostiam skupiny Austrian Airlines.

151    Bod 13 usmernení z roku 2004, ktorý sa nachádza v časti usmernení, v ktorých Komisia spresňuje pojem podnik v ťažkostiach, znie:

„Firma, ktorá patrí alebo ktorú preberá väčšia obchodná skupina, nie je bežne oprávnená na pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že ťažkosti firmy sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozvrhu nákladov v rámci skupiny, a vtedy, keď sú ťažkosti príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina…“

152    Najprv treba overiť, či skupina Austrian Airlines patrila ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia k väčšej obchodnej skupine alebo či ju bolo možné klasifikovať ako podnik prevzatý väčšou obchodnou skupinou v zmysle 13 usmernení z roku 2004, a ďalej bude treba sa prípadne zaoberať otázkou, či skupina Lufthansa bola schopná vyriešiť ťažkosti, ktorým bola vystavená skupina Austrian Airlines.

153    V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, skutočnosť, že spoločnosť ÖIAG prijala 5. decembra 2008 ponuku na prevzatie skupiny Austrian Airlines spoločnosťou Lufthansa, neznamená, že skupina Austrian Airlines patrila spoločnosti Lufthansa už k tomuto dátumu. Skutočný prevod účasti spoločnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines na spoločnosť Lufthansa bol totiž podmienený povolením Komisie, ku ktorému došlo až následne 28. augusta 2009, a to rozhodnutím povoľujúcim koncentráciu.

154    V prejednávanej veci žalobkyňa okrem toho na pojednávaní pripustila, že transakcia prevzatia skupiny Austrian Airlines, teda transakcia, pri ktorej spoločnosť Lufthansa prevzala účasť spoločnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines, bola k 5. decembru 2008 naďalej podmienená vyplatením predmetnej pomoci, aj keď táto dotácia bola sama osebe podmienená povolením Komisie.

155    Vyplatenie predmetnej dotácie však nebolo možné posudzovať oddelene, lebo bola zahrnutá do zápornej kúpnej ceny, ktorú spoločnosť Lufthansa navrhla zaplatiť a ktorú spoločnosť ÖIAG akceptovala.

156    Zaplatenie zápornej ceny, a teda prevod účasti spoločnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines na spoločnosť Lufthansa tak bol viazaný na vyplatenie dotknutej dotácie.

157    Treba preto zastávať názor, že skupina Austrian Airlines ešte nepatrila ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia do skupiny Lufthansa.

158    Otázkou je teda to, či sa skupina Austrian Airlines mohla k tomu istému dňu považovať za spoločnosť prevzatú väčšou obchodnou skupinou v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2004.

159    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že jednou zo zásad stanovených v bode 13 usmernení z roku 2004 je to, že je zakázané poskytnúť podniku v ťažkostiach, ktorý patrí väčšej obchodnej skupine, pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, pokiaľ dané ťažkosti nie sú jeho vlastné a sú výsledkom svojvoľného rozvrhnutia nákladov v rámci danej skupiny alebo pokiaľ má skupina prostriedky na to, aby tieto ťažkosti sama vyriešila. Cieľom tohto zákazu je teda zabrániť skupine podnikov, aby zaťažila štát nákladmi na plán reštrukturalizácie jedného z podnikov v tejto skupine, pokiaľ je tento podnik v ťažkostiach a samotná skupina je ich pôvodcom alebo má prostriedky na to, aby týmto ťažkostiam sama čelila.

160    V tejto súvislosti je cieľom rozšírenia zákazu poskytovania pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu podnikom v ťažkostiach, ktoré sú „prevzaté“ väčšou obchodnou skupinou, zabrániť skupine podnikov, aby uvedený zákaz obchádzala tým, že by využila okolnosť, že podnik, ktorý sa preberá, tejto skupine ešte v čase, keď sa mu vypláca pomoc na reštrukturalizáciu, formálne nepatrí.

161    Takúto situáciu však nemožno prirovnať k situácii, o ktorú ide v prejednávanej veci, v ktorej dotknutá dotácia, ktorú štát vyplatil skupine Austrian Airlines, predstavuje, ako bolo spresnené v bode 130 vyššie, záporný prvok v cene, ktorú spoločnosť Lufthansa zaplatila spoločnosti ÖIAG za prevzatie skupiny Austrian Airlines.

162    Treba teda konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zastávala názor, že podmienky uplatnenia bodu 13 usmernení z roku 2004 neboli v prejednávanej veci splnené.

163    Prvú časť prvého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú bez toho, aby bolo potrebné preskúmať otázku, či bola spoločnosť Lufthansa ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia schopná čeliť ťažkostiam skupiny Austrian Airlines.

 O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nedostatočnosti vlastného príspevku príjemcu pomoci na plán reštrukturalizácie

164    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že sa Komisia nesprávne domnievala, že vlastný príspevok príjemcu predmetnej pomoci je primeraný z hľadiska bodu 43 usmernení z roku 2004.

165    Bod 43 usmernení z roku 2004 stanovuje:

„Rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu, aby sa mohla reštrukturalizácia uskutočniť vzhľadom na existujúce finančné zdroje firmy, jej akcionárov alebo obchodnú skupinu, do ktorej patrí. Takéto posúdenie bude zohľadňovať akúkoľvek vopred poskytnutú pomoc na záchranu. Od príjemcov pomoci sa očakáva, že na plán na reštrukturalizáciu prispejú značnou čiastkou z vlastných finančných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prežitie firmy podstatné, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok. Takýto príspevok je znakom toho, že trhy veria v uskutočniteľnosť návratu životaschopnosti. Takýto príspevok musí byť reálny, t. j. skutočný, vylučujúci všetky budúce očakávané zisky, ako tok hotovosti, a musí byť čo najvyšší.“

166    Z bodu 44 usmernení z roku 2004 predovšetkým vyplýva, že Komisia bude za normálnych okolností v prípade veľkých podnikov považovať za primeraný príspevok príjemcov pomoci vo výške 50 %.

167    Z odôvodnenia 307 napadnutého rozhodnutia, ktoré predložila Komisia v nadväznosti na uznesenie Všeobecného súdu z 27. januára 2014 o dôkaznom opatrení, takisto vyplýva:

„… Komisia dospela k záveru, že celková výška nákladov na reštrukturalizáciu dosiahne približne 1 405 mil. EUR (alebo 1 048 mil. EUR v prípade, že Lufthansa nezníži zadlženosť Austrian Airlines o 357 mil. EUR), pričom príspevok z vlastných zdrojov (ktorý Lufthansa a/alebo Austrian Airlines poskytnú spoločne alebo jednotlivo) dosiahne 905 mil. EUR (alebo 548 mil. EUR). To zodpovedá 64 % (alebo 52 %) nákladov na reštrukturalizáciu. Komisia môže preto konštatovať, že požiadavka dostatočného príspevku z vlastných zdrojov k nákladom na reštrukturalizáciu je v uvedenom prípade splnená.“

168    Na tvrdenia žalobkyne treba odpovedať s ohľadom na tieto skutočnosti.

169    Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie žalobkyne, že na účely overenia primeranosti príspevku na plán reštrukturalizácie sa musí zohľadniť len príspevok príjemcu dotknutej pomoci z jeho vlastných prostriedkov, stačí uviesť, že z bodu 43 usmernení z roku 2004 vyplýva, že príjemca pomoci môže prispieť na reštrukturalizáciu prostredníctvom externého financovania za trhových podmienok.

170    Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne, že príspevok spoločnosti Lufthansa nie je externým financovaním v zmysle bodu 43 usmernení z roku 2004, jednak z dôvodu, že sa spoločnosť nemohla považovať za externého investora, pokiaľ sa ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia nechystala prevziať skupinu Austrian Airlines, a jednak z dôvodu, že skupine Austrian Airlines neposkytla na jej reštrukturalizáciu finančný ani vecný kapitál, toto tvrdenie nemožno prijať.

171    Najprv treba uviesť, že okolnosť, že skupina Austrian Airlines nebola v postavení podniku, ktorý je prevzatý skupinou podnikov v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2004, ako sa konštatovalo v bode 162 vyššie, je irelevantná, pokiaľ ide o skutočnosť, že spoločnosť Lufthansa bola v čase prijatia napadnutého rozhodnutia súkromným investorom, ktorého ponuka na prevzatie zahŕňala okrem platby sumy 366 268,75 eura a poskytnutia záväzku kupujúceho až do výšky 162 000 000 eur tiež platbu zápornej ceny spočívajúcej v tom, že Rakúska republika zaplatila v prospech skupiny Austrian Airlines pomoc na reštrukturalizáciu, v súvislosti s ktorou sa spoločnosť Lufthansa zaviazala podieľať v rámci plánu reštrukturalizácie predloženého Komisiou.

172    Ďalej zo samotného znenia bodu 43 usmernení z roku 2004 vyplýva, že tieto usmernenia nestanovujú, že externé financovanie sa má poskytnúť vo forme finančného alebo vecného kapitálu. Komisia sa teda mohla v odôvodneniach 303 a 304 napadnutého rozhodnutia domnievať, že takéto externé financovanie môže mať formu úhrady prevádzkových strát alebo takých nákladov, ktoré obvykle vzniknú na základe koncentrácie, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

173    Napokon z odôvodnenia 302 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že zníženie dlhu skupiny Austrian Airlines prostredníctvom spoločnosti Lufthansa bude možné považovať za vlastný príspevok len vtedy, ak bude mať formu kapitálového príspevku, a nie čistého prevzatia dlhu, treba konštatovať, že cieľom je zabezpečiť, aby zníženie dlhu skupiny Austrian Airlines bolo efektívne, a nie stanoviť, že príspevok spoločnosti Lufthansa musí nevyhnutne spočívať vo vyplatení finančného kapitálu.

174    Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie žalobkyne, že za príspevok na reštrukturalizáciu nemožno v nijakom prípade považovať zaplatenie prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines za obdobie od roku 2009 do roku 2013 zo strany spoločnosti Lufthansa z dôvodu, že jednak nejde o skutočný príspevok, keďže uvedené straty ešte neboli dosiahnuté a mohli by byť menšie, než sa predpokladalo, a jednak preto, že zaplatenie týchto budúcich prevádzkových strát nemožno prirovnať, ako to robí Komisia, k hotovostnej platbe príspevku na reštrukturalizáciu, toto tvrdenie treba takisto zamietnuť, lebo vychádza z nesprávneho predpokladu.

175    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, z odôvodnení 302 a 303 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Komisia k hotovostnej platbe ako príspevku na reštrukturalizáciu neprirovnáva vyplatenie prípadných prevádzkových strát, ale prípadnú kapitálovú injekciu spoločnosti Lufthansa v prospech skupiny Austrian Airlines, ktorej cieľom je znížiť mieru jej zadlženia.

176    Z odôvodnenia 295 napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, že Komisia sa domnievala, že negatívne výhľady v súvislosti s vývojom celkového výsledku skupiny Austrian Airlines predložené v pláne reštrukturalizácie sú, pokiaľ ide o cenu paliva, výmenné kurzy, objem prepravy a vývoj trhu, založené na realistických predpokladoch. Žalobkyňa však neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo prijateľnosť týchto predpokladov spochybniť. Nevysvetľuje tak, prečo by budúce prevádzkové straty skupiny Austrian Airlines mohli byť menšie ako straty predpokladané v pláne reštrukturalizácie.

177    Žalobkyňa teda nepreukázala, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o primeranosť vlastného príspevku skupiny Austrian Airlines na financovanie plánu reštrukturalizácie z hľadiska bodu 43 usmernení z roku 2004.

178    Z toho vyplýva, že druhú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

 O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nedostatočnosti plánu reštrukturalizácie a kompenzačných opatrení

179    V rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa kritizuje primeranosť jednak opatrení stanovených v pláne reštrukturalizácie, ktorých cieľom je obnovenie životaschopnosti skupiny Austrian Airlines a jednak kompenzačných opatrení stanovených v napadnutom rozhodnutí.

–       O opatreniach stanovených v pláne reštrukturalizácie

180    Pokiaľ ide po prvé o výhradu žalobkyne, že sa Komisia nesprávne domnievala, že plán reštrukturalizácie, ktorý jej bol predložený na preskúmanie, je v súlade s usmerneniami z roku 2004, pričom predmetná pomoc je určená výhradne na finančnú reštrukturalizáciu skupiny Austrian Airlines, treba pripomenúť, že podľa bodu 17 usmernení z roku 2004:

„… reštrukturalizácia bude založená na uskutočniteľnom, koherentnom a ďalekosiahlom pláne na obnovu dlhodobej životaschopnosti firmy. Reštrukturalizácia obyčajne zahŕňa jeden alebo niekoľko nasledujúcich prvkov: reorganizáciu a racionalizáciu aktivít firmy na výkonnejšom základe, kde je typické zanechanie stratových činností, reštrukturalizáciu takých existujúcich aktivít, ktoré sa môžu opäť stať konkurencieschopnými, a prípadne diverzifikáciu nasmerovanú na nové a životaschopné aktivity. Finančnú reštrukturalizáciu (kapitálové injekcie, zníženie dlhov) musí obvykle sprevádzať fyzická reštrukturalizácia. Reštrukturalizačné operácie v rámci rozsahu týchto usmernení však nemôžu byť obmedzené na finančnú pomoc určenú na úhradu minulých strát bez toho, aby sa pozornosť venovala príčinám takýchto strát.“

181    Reštrukturalizácia obvykle zahŕňa v zmysle usmernení z roku 2004 priemyselný aspekt, ktorý stanovuje opatrenia smerujúce k reorganizácii a racionalizácii činností podniku, a finančný aspekt, ktorý môže mať formu najmä kapitálovej injekcie alebo zníženia zadlženia. V tomto zmysle sa reštrukturalizácia nemôže obmedzovať len na finančnú pomoc.

182    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, to však neznamená, že pomoc na reštrukturalizáciu musí nevyhnutne financovať opatrenia prijaté v rámci priemyselného aspektu reštrukturalizácie. Treba zohľadniť bod 43 usmernení, z ktorého vyplýva, že výška pomoci sa musí obmedziť na úplné minimum nákladov, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie reštrukturalizácie v závislosti od existujúcich finančných zdrojov podniku. V prípade podniku, ktorý čelí značnému zadlženiu, ako je to v prejednávanej veci v prípade skupiny Austrian Airlines, pritom bude pomoc logicky určená najmä na zníženie dlhu, zatiaľ čo opatrenie priemyslovej reštrukturalizácie vykoná príjemca pomoci zo svojich vlastných zdrojov, ako aj z prípadného externého financovania za trhových podmienok.

183    Tento žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

184    Pokiaľ ide po druhé o výhradu žalobkyne, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, že opatrenia na reštrukturalizáciu skupiny Austrian Airlines vytvoria synergiu v oblasti nákladov a výnosov, aj keď je takáto synergia vlastná každej koncentrácii, treba uviesť, že táto naposledy uvedená okolnosť, za predpokladu, že by sa preukázala, nepreukazuje, že tieto opatrenia nie sú v prejednávanej veci primerané a že neumožnia zlepšiť situáciu skupiny Austrian Airlines a zabezpečiť obnovenie jej životaschopnosti, čo je cieľom každej reštrukturalizácie. Takéto tvrdenie tak treba zamietnuť ako neúčinné.

185    Po tretie rovnaká odpoveď platí aj pokiaľ ide o výhradu žalobkyne, že opatrenia stanovené v pláne reštrukturalizácie týkajúce sa zníženia počtu zamestnancov skupiny Austrian Airlines nesúvisia s reštrukturalizáciou tejto skupiny, lebo jej marketingová činnosť nebude obmedzená, ale len prevzatá spoločnosťou Lufthansa tak, aby bol pokrytý rakúsky trh. Aj keby sa takéto tvrdenie preukázalo, nemá vplyv na skutočnosť, že toto opatrenie povedie k zníženiu nákladov skupiny Austrian Airlines a že je klasickým opatrením na zabezpečenie obnovy životaschopnosti podniku, čo je cieľom reštrukturalizácie, ako vyplýva z bodu 43 usmernení z roku 2004.

186    Po štvrté žalobkyňa Komisii vytýka, že zastávala názor, že opatrenia súvisiace so synergiou výnosov stanovené v pláne reštrukturalizácie sú primerané, hoci tieto opatrenia vychádzajú z politiky nekalej cenovej hospodárskej súťaže, ktorá predstavuje porušenie článkov 81 ES a 82 ES.

187    Žalobkyňa opísala Komisii nekalú cenovú stratégiu skupiny Austrian Airlines v sťažnosti z 26. januára 2009. Pokiaľ ide o spoločnosť Lufthansa, žalobkyňa spresňuje, že táto politika je organizovaná prostredníctvom rámcových dohôd uvedených v programe „PartnerPlus Progress 2008/2009“, ktoré sú uzavreté s obchodnými zákazníkmi a na základe ktorých sa ponúkajú značné zľavy na spojenia, ktoré sú monopolom spoločnosti Lufthansa, ako protiplnenie za to, že si títo zákazníci kúpia letenky na konkurenčné spojenia najmä medzi Rakúskom a Nemeckom. Synergia výnosov, ktorej sa dosiahlo začlenením skupiny Austrian Airlines do rámcových dohôd spoločnosti Lufthansa, nemohla byť uznaná za súčasť plánu reštrukturalizácie podniku v ťažkostiach, ktorý dostal štátnu pomoc a ospravedlniť tak porušenie článkov 81 ES a 82 ES. Kompenzačné opatrenia, ktoré Komisia uložila v napadnutom rozhodnutí, neposkytujú podľa žalobkyne proti takémuto správaniu nijakú ochranu a skutočnosť, že ostatné podniky navrhujú rámcové dohody, ktoré upravujú rôzne možnosti zliav, nemôže tento záver spochybniť.

188    V tejto súvislosti treba uviesť, že takáto výhrada je v rámci žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým sa Komisia vyjadrila k zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom, irelevantná. Ak sa žalobkyňa domnieva, že cenová politika spoločnosti Lufthansa a skupiny Austrian Airlines porušuje články 81 ES a 82 ES, prináleží jej, aby v tomto ohľade podala sťažnosť na Komisiu, čo žalobkyňa v konečnom dôsledku urobila v súvislosti s údajnou vylučujúcou cenovou politikou, ktorú podľa nej uplatňuje skupina Austrian Airlines. Navyše treba pripomenúť, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 127 vyššie, že zákonnosť rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci sa musí posúdiť s ohľadom na informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii pri jeho prijímaní. Žalobkyňa sa teda nemôže účinne dovolávať cenovej politiky spoločnosti Lufthansa, proti ktorej nepodala ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia pred Komisiu sťažnosť. Táto naposledy uvedená úvaha sa vzťahuje aj na cenové správanie spoločnosti Lufthansa a skupiny Austrian Airlines po prijatí napadnutého rozhodnutia.

189    Pokiaľ ide po piate o výhradu, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne schválila plán reštrukturalizácie, hoci obsahoval expanzívne opatrenie, keďže v rozpore s usmerneniami o leteckej doprave z roku 1994 stanovil počnúc rokom 2010 zvýšenie kapacity skupiny Austrian Airlines, treba uviesť, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, že obmedzenie kapacity skupiny Austrian Airlines nie je opatrením plánu reštrukturalizácie, ale kompenzačným opatrením.

190    Okrem toho treba takisto uviesť, že z bodu 38 ods. 4 usmernení o leteckej doprave z roku 1994 takisto vyplýva, že reštrukturalizácia nemôže viesť k zvýšeniu počtu strojov a ponúkaných sedadiel na dotknutých trhoch, ktorý je väčší ako rast týchto trhov.

191    Toto obmedzenie však musí byť v súlade s cieľom stanoveným v bode 38 ods. 1 usmernení o leteckej doprave z roku 1994, ktorý bol prevzatý do bodu 38 usmernení z roku 2004, a to že plán reštrukturalizácie musí umožniť, aby spoločnosť v primeranej lehote obnovila svoju dlhodobú životaschopnosť. Takýto cieľ by sa pritom dosiahol len ťažko, ak by kapacity spoločnosti, ktorá je príjemcom pomoci na reštrukturalizáciu, nemohli rásť rovnakým tempom ako jej konkurenti, a to predovšetkým za predpokladu rýchleho rastu trhu.

192    V prejednávanej veci z odôvodnenia 322 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že plán reštrukturalizácie predpokladal, že v roku 2010 dôjde k priaznivému zvratu vo vývoji trhu a k zvýšeniu kapacity.

193    Komisia tým, že v článku 2 napadnutého rozhodnutia stanovila, že Rakúska republika je povinná prijať potrebné opatrenia, aby skupina Austrian Airlines znížila svoju celkovú kapacitu voľných sedadiel/kilometer o 15 % v porovnaní s úrovňou v januári 2008, a to do konca roka 2010, a obmedzila zvyšovanie kapacity voľných sedadiel/kilometer skupiny Austrian Airlines na priemerné tempo rastu, ktoré bolo stanovené pre letecké spoločnosti, ako sú členmi Asociácie európskych leteckých spoločností do konca roka 2015 alebo do okamihu, keď skupina Austrian Airlines dosiahne prah rentability, teda zabezpečila obmedzenie rozširovania kapacity skupiny Austrian Airlines, pričom zároveň zabezpečila, že bude v primeranej lehote obnovená životaschopnosť.

194    Táto výhrada sa teda musí zamietnuť ako nedôvodná.

195    Pokiaľ ide po šieste o výhradu, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, že zmenšenie lietadlového parku skupiny Austrian Airlines je primeraným opatrením, aj keď zmenšenie regionálneho lietadlového parku bude na účely zvýšenia kapacity skupiny Austrian Airlines na tomto trhu v každom prípade kompenzované nákupom veľkokapacitných lietadiel, ako aj používaním strojov určených na lety na veľké vzdialenosti na krátke a stredne dlhé vzdialenosti, treba uviesť, že keďže Komisia v napadnutom rozhodnutí vyjadrila zníženie kapacity, pokiaľ ide o voľné sedadlá/kilometer, skupina Austrian Airlines má naďalej možnosť premietnuť toto zníženie kapacity do zloženia svojho lietadlového parku podľa vlastného uváženia, pokiaľ bude toto zníženie súčasťou plánu reštrukturalizácie v súlade s bodom 40 usmernení z roku 2004.

196    Takáto výhrada sa teda musí takisto zamietnuť ako nedôvodná.

–       O kompenzačných opatreniach stanovených v napadnutom rozhodnutí

197    Po prvé žalobkyňa Komisii v podstate vytýka, že zastávala názor, že opatrenie zamerané na zníženie kapacity o 15 % oproti úrovni z januára 2008 bolo kompenzačným opatrením, ktoré je primerané na nápravu dôsledkov narušujúcich hospodársku súťaž, ktoré vyvoláva predmetná pomoc. Na podporu tejto výhrady žalobkyňa uvádza niekoľko tvrdení.

198    Po prvé tvrdí, že takéto opatrenie totiž nemá praktický dopad na hlavný trh skupiny Austrian Airlines, ktorým je trh letov na krátke a stredne dlhé vzdialenosti z a do Rakúska a konkrétnejšie letov medzi Rakúskom a Nemeckom, ako aj medzi Rakúskom a východnou Európou.

199    V tejto súvislosti treba uviesť, že bod 40 usmernení z roku 2004 stanovuje, že opatrenia poskytnuté v rámci kompenzačného opatrenia musia byť proporcionálne relatívnej dôležitosti podniku na trhoch a že by sa teda mali uskutočniť predovšetkým na trhoch, na ktorých bude mať daný podnik po reštrukturalizácii významnú pozíciu.

200    Z odôvodnenia 320 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že k zníženiu kapacity skupiny Airlines došlo v prípade pravidelných ako aj charterových letov v priebehu roka 2008.

201    Z odôvodnenia 322 napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, že na začiatku roka 2009 boli prijaté reštrukturalizačné opatrenia, ktoré viedli k ďalšiemu zníženiu kapacity v prípade pravidelných ako aj charterových letov.

202    Z napadnutého rozhodnutia teda nevyplýva, že by k zníženiu kapacity v rokoch 2008 a 2009 došlo len v prípade diaľkových a charterových letov skupiny Austrian Airlines.

203    Okrem toho aj za predpokladu, že k zníženiu kapacity, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí, došlo len v prípade diaľkových alebo charterových letov, možno sa dôvodne domnievať, že by k ďalšiemu zníženiu kapacity uloženému v napadnutom rozhodnutí mohlo navyše dôjsť v prípade ďalších typov letov ponúkaných skupinou Austrian Airlines, vrátane letov na krátke alebo stredne dlhé vzdialenosti medzi Rakúskom a Nemeckom alebo medzi Rakúskom a východnou Európou.

204    Navyše účinnosť opatrenia spočívajúceho v znížení kapacity sa musí takisto posúdiť s ohľadom na záväzky prijaté na základe rozhodnutia povoľujúceho koncentráciu. V tomto ohľade z odôvodnení 328 a 329 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť Lufthansa a skupina Austrian Airlines sa zaviazali, že poskytnú prevádzkové intervaly na spojenia z Viedne do Stuttgartu, Kolína nad Rýnom/Bonnu, Mníchova, Frankfurtu nad Mohanom a Bruselu, aby tak umožnili konkurentom vstup na tieto spojenia.

205    Za týchto podmienok sa uloženie opatrenia spočívajúceho v znížení kapacity, ktoré je založené na ponúkanom počte sedadiel/kilometer, nejaví ako zjavne neprimerané.

206    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala na účely stanovenia zníženia kapacity o 15 % zohľadniť úroveň kapacity skupiny Austrian Airlines ku dňu napadnutého rozhodnutia, teda 28. augusta 2009, a nie v januári 2008. Podľa žalobkyne by aj za predpokladu, že by Komisia mohla zohľadniť zníženie kapacity, ku ktorému došlo v rámci reštrukturalizácie pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nemohla zohľadniť zníženie kapacity, ku ktorému došlo pred tým, než Rakúska republika udelila spoločnosti ÖIAG oprávnenie k privatizácii skupiny Austrian Airlines, teda 12. augusta 2008. Medzi znížením kapacity, ku ktorému došlo z dôvodu reštrukturalizácie skupiny Austrian Airlines na účely jej privatizácie, v rámci ktorej bola poskytnutá dotknutá pomoc, a znížením kapacity, ku ktorému došlo pred touto privatizáciou, totiž neexistuje spojitosť.

207    V tejto súvislosti treba uviesť, že z bodu 40 usmernení z roku 2004 vyplýva, že miera zníženia kapacity sa musí stanoviť v každom jednotlivom prípade a že skutočnosť, že k zníženiu kapacity došlo pred poskytnutím pomoci nevylučuje, že ho možno zohľadniť ako kompenzačné opatrenie, pokiaľ je neoddeliteľnou súčasťou reštrukturalizácie podniku v ťažkostiach, ktorý je príjemcom pomoci, tak ako je stanovená v pláne reštrukturalizácie.

208    Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, že Komisia nebola na účely stanovenia miery zníženia kapacity povinná zohľadniť len úroveň kapacity ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia, ale mohla zohľadniť aj zníženie kapacity, ku ktorému došlo skôr, pokiaľ bolo toto zníženie neoddeliteľnou súčasťou reštrukturalizácie skupiny Austrian Airlines, ktorá je stanovená v pláne reštrukturalizácie, ktorý Rakúska republika oznámila Komisii.

209    Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že Komisia v nijakom prípade nemohla zohľadniť zníženie kapacity, ku ktorému došlo pred 12. augustom 2008, teda dňom, keď Rakúska republika udelila spoločnosti ÖIAG oprávnenie k privatizácii skupiny Austrian Airlines, treba poznamenať, ako bolo pripomenuté vyššie, že možnosť zohľadniť opatrenia spočívajúce v znížení kapacity, ktoré boli vykonané pred poskytnutím pomoci, závisí od okolnosti, či tieto opatrenia boli uskutočnené v rámci reštrukturalizácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci. Skutočnosť, že Rakúska republika formálne udelila spoločnosti ÖIAG 12. augusta 2008 privatizačné oprávnenie, sama osebe nevylučuje, že zníženie kapacity, ku ktorému došlo od januára 2008, možno k uvedenému dátumu považovať za neoddeliteľnú súčasť reštrukturalizácie skupiny Austrian Airlines, ktorej cieľom je jej privatizácia. Z napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, že zníženie kapacity, ktoré skupina Austrian Airlines vykonávala od roku 2008, nebolo súčasťou zníženia stanoveného v pláne „Go4Profit“, ktoré bolo vykonané v roku 2007 a vypracované v súvislosti s riešením založeným na samostatnosti podniku.

210    Výhradu založenú na neprimeranosti zníženia kapacity sedadiel/kilometer o 15 %, ktoré bolo uložené skupine Austrian Airlines ako kompenzačné opatrenie, treba za týchto okolností zamietnuť ako nedôvodnú.

211    Po druhé žalobkyňa Komisii vytýka, že ako kompenzačné opatrenia zohľadnila prípadné pokusy o reštrukturalizáciu, ktoré sa uskutočnili viac ako jeden rok pred oznámením dotknutej pomoci.

212    V tejto súvislosti pokiaľ sa má toto tvrdenie chápať tak, že je namierené proti odkazu na opatrenia zavedené v roku 2006 v rámci plánu „Go4Profit“, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí, postačuje uviesť, že na rozdiel od toho, čo naznačuje žalobkyňa, z odôvodnenia 319 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uvedený plán sa nepovažoval za kompenzačné opatrenie.

213    Preto treba tretiu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

 O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 43 ES

214    V tejto časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že vzhľadom na judikatúru Komisia nemohla vyhlásiť predmetnú pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom, lebo je nerozlučne spätá so zachovaním práv leteckej prepravy priznaných na základe doložky o štátnej príslušnosti, čo je v rozpore s článkom 43 ES.

215    V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako tvrdí žalobkyňa, že hoci konanie uvedené v článkoch 87 ES a 88 ES ponecháva Komisii mieru voľnej úvahy na posúdenie zlučiteľnosti schémy štátnej pomoci s požiadavkami spoločného trhu, z celkovej štruktúry Zmluvy o ES vyplýva, že toto konanie nemá nikdy viesť k výsledku, ktorý by odporoval špecifickým ustanoveniam uvedenej Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, 73/79, Zb., EU:C:1980:129, bod 11; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑156/98, Zb., EU:C:2000:467, bod 78, a z 31. januára 2001, Weyl Beef Products a i./Komisia, T‑197/97 a T‑198/97, Zb., EU:T:2001:28, bod 75). Táto povinnosť Komisie rešpektovať koherenciu medzi článkami 87 ES a 88 ES a ostatnými ustanoveniami Zmluvy o ES je namieste najmä za predpokladu, keď tieto ustanovenia tiež sledujú cieľ neskreslenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, ako v danom prípade článok 43 ES, ktorého cieľom je zachovať slobodu usadiť sa a voľnú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi subjektmi členského štátu usadenými v inom členskom štáte a hospodárskymi subjektmi naposledy uvedeného členského štátu. Pri prijímaní rozhodnutia o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom Komisia nemôže prehliadnuť nebezpečenstvo narušenia hospodárskej súťaže na spoločnom trhu zo strany jednotlivých hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, T‑359/04, Zb. EU:T:2010:366, body 91 a 92).

216    Rovnako bolo rozhodnuté, že tie aspekty pomoci, ktoré sú v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy o ES inými ako s článkami 87 ES a 88 ES, môžu byť tak nerozlučne späté s predmetom pomoci, že sa nemôžu hodnotiť oddelene (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli Volpi, 74/76, Zb., EU:C:1977:51, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, Zb., EU:C:1993:239, bod 41).

217    Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci nebolo zachovanie práv leteckej prepravy skupiny Austrian Airlines aspektom predmetnej pomoci. Hoci mala spoločnosť Lufthansa záujem na zachovaní práv leteckej prepravy, a to v tom zmysle, že takéto práva zodpovedajú významnej časti aktív leteckej spoločnosti, zachovanie týchto práv nebolo v nijakom prípade podmienkou poskytnutia predmetnej pomoci. Išlo skôr o podmienku úspechu pri prevzatí skupiny Austrian Airlines, ktorá bola uložená každému nadobúdateľovi bez ohľadu na to, či bola Rakúskej republike podaná žiadosť o platbu zápornej kúpnej ceny zahrňujúcej prípadne aj vyplatenie štátnej pomoci v prospech skupiny Austrian Airlines.

218    Za týchto okolností, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nemožno právnu fikciu použitú na založenie nadácie podľa rakúskeho práva na účely zachovania rakúskej príslušnosti skupiny Austrian Airlines, a teda zachovania práv leteckej prepravy, ktoré jej boli priznané na základe doložky o štátnej príslušnosti obsiahnutej v bilaterálnych dohodách uzatvorených s tretími krajinami, považovať za nerozlučne spätú s predmetnou pomocou v zmysle judikatúry citovanej v bode 216 vyššie.

219    Komisii preto nemožno vytýkať, že porušila článok 43 ES tým, že zastávala názor, že predmetná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom.

220    Okrem toho tento záver nijako neovplyvňuje preskúmanie zákonnosti doložiek o štátnej pomoci obsiahnutých v bilaterálnych dohodách o leteckých dopravných službách, ktoré Rakúska republika uzavrela s tretími krajinami z hľadiska článku 43 ES.

221    V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uložila Rakúskej republike povinnosť, aby takéto dohody vypovedala alebo ich opätovne prerokovala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 847/2004 z 29. apríla 2004 o rokovaniach a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej službe medzi členskými štátmi a tretími krajinami (Ú. v. ES L 157, s. 7; Mim. vyd. 07/007, s. 193). Rakúska republika je navyše podľa článku 2 napadnutého rozhodnutia povinná informovať Komisiu o opatreniach, ktoré prijala na zabezpečenie zlučiteľnosti takýchto dohôd s právom Spoločenstva.

222    Za týchto podmienok treba štvrtú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú a v dôsledku toho sa musí prvý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na zneužití právomoci

223    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa pri prijatí napadnutého rozhodnutia v rámci preskúmania primeranosti vlastného príspevku skupiny Austrian Airlines, reštrukturalizačných opatrení a kompenzačných opatrení odchýlila od vlastných usmernení, a teda zneužila svoju právomoc.

224    V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keby sa toto tvrdenie, že Komisia sa pri prijatí napadnutého rozhodnutia odchýlila od vlastných usmernení, preukázalo, pričom v prejednávanej veci o takýto prípad nejde, nemohlo by to preukázať existenciu zneužitia právomoci, a to s ohľadom na podmienky stanovené judikatúrou.

225    Podľa judikatúry je totiž rozhodnutie postihnuté zneužitím právomoci iba vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov javí, že bolo prijaté za jedným alebo prinajmenšom rozhodujúcim účelom, ktorým bolo dosiahnuť iné ciele ako tie, ktoré boli zamýšľané (rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑92/00 a T‑103/00, Zb., EU:T:2002:61, bod 84, a z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T‑68/03, Zb., EU:T:2007:253, bod 484). V prejednávanej veci treba uviesť, že žalobkyňa neuvádza nijakú indíciu, ktorá by naznačovala, že Komisia z dôvodu účelnosti uplatňovala pravidlá Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci mimoriadne prísne alebo mimoriadne mierne a že neuplatnila správny postup a uplatniteľné kritériá v súlade s relevantnými ustanoveniami Zmluvy a sekundárnym právom.

226    Preto sa tretí žalobný dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

227    Z toho vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

228    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

229    Keďže žalobkyňa nemala vo svojich návrhoch úspech a Komisia, ako aj spoločnosti ÖIAG, Lufthansa a skupina Austrian Airlines navrhovali zaviazať ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ju, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania, ktoré vznikli Komisii, spoločnostiam ÖIAG, Lufthansa a skupine Austrian Airlines.

230    Rakúska republika znáša svoje vlastné trovy konania podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Niki Luftfahrt GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, spoločnostiam Österreichische Industrieholding AG a Deutsche Lufthansa AG a skupine Austrian Airlines AG.

3.      Rakúska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

Gratsias Kănčeva Wetter

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. mája 2015.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O prípustnosti

O chýbajúcom podpise na origináli žaloby

O použití informácií žalobkyňou, ktoré neboli uvedené v znení napadnutého rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré však boli obsiahnuté v znení napadnutého rozhodnutia oznámeného Rakúskej republike

2. O veci samej

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom odôvodení týkajúcom sa dostatočnosti kompenzačných opatrení s ohľadom na situáciu na dotknutých trhoch

O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dodržania zásady jednorazovej pomoci

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy o ES

O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o totožnosť príjemcu pomoci a jeho oprávnenosť získať pomoc

O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nedostatočnosti vlastného príspevku príjemcu pomoci na plán reštrukturalizácie

O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nedostatočnosti plánu reštrukturalizácie a kompenzačných opatrení

– O opatreniach stanovených v pláne reštrukturalizácie

– O kompenzačných opatreniach stanovených v napadnutom rozhodnutí

O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 43 ES

O treťom žalobnom dôvode založenom na zneužití právomoci

O trovách

* Jazyk konania: nemčina.