ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 13. decembra 2007

Vec T‑113/05

Angel Angelidis

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Obsadenie miesta v platovej triede A 2 – Zamietnutie kandidatúry – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorým bola zamietnutá kandidatúra žalobcu na miesto riaditeľa Riaditeľstva pre rozpočtové veci Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky zodpovedného za organizovanie prác parlamentných výborov a ktorým bol na toto miesto vymenovaný iný uchádzač, a jednak návrh na náhradu škody, ktorú žalobca údajne utrpel v dôsledku odmietnutia jeho kandidatúry

Rozhodnutie: Rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu z 25. februára 2004, ktorým bol W vymenovaný na miesto riaditeľa pre rozpočtové veci Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky zodpovedného za organizovanie prác parlamentných výborov, sa zrušuje. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Obsadenie prostredníctvom povýšenia alebo preloženia – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 a článok 45 ods. 1)

2.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Preskúmanie súdom bez návrhu

(Článok 230 druhý odsek ES)

1.      Menovací orgán disponuje, najmä pokiaľ ide o obsadenie veľmi vysokého pracovného miesta zodpovedajúceho platovej triede A 1 alebo A 2, širokou mierou voľnej úvahy pri porovnaní zásluh uchádzačov o preloženie alebo povýšenie. Protiváhou tejto širokej miery voľnej úvahy je povinnosť orgánu Spoločenstva, ktorý ňou disponuje, dodržiavať záruky zakotvené právnym poriadkom Spoločenstva v administratívnych konaniach, a medzi nimi povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu.

Pri výkone tejto širokej miery voľnej úvahy však musia byť čo najúplnejšie dodržané všetky príslušné právne predpisy, teda nielen oznámenie o voľnom pracovnom mieste, ale aj prípadné procesné pravidlá, ktorými je tento orgán vybavený pri výkone svojej voľnej úvahy, ktoré takisto tvoria súčasť právneho rámca, ktorý musí menovací orgán striktne dodržiavať pri výkone svojej voľnej úvahy. Iba tak môže súd Spoločenstva overiť, či boli splnené skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon diskrečnej právomoci.

(pozri body 60 a 61)

Odkaz: Súdny dvor, 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14; Súd prvého stupňa, 6. júla 1999, Forvass/Komisia, T‑203/97, Zb. VS s. I‑A‑129, II‑705, bod 45; Súd prvého stupňa, 20. septembra 2001, Coget a i./Dvor audítorov, T‑95/01, Zb. VS s. I‑A‑191, II‑879, bod 113; Súd prvého stupňa, 9. júla 2002, Tilgenkamp/Komisia, T‑158/01, Zb. VS s. I‑A‑111, II‑595, bod 50; Súd prvého stupňa, 18. septembra 2003, Pappas/Výbor regiónov, T‑73/01, Zb. VS s. I‑A‑207, II‑1011, bod 53; Súd prvého stupňa, 4. júla 2006, Tzirani/Komisia, T‑88/04, Zb. VS s. I‑A-2-149, II‑A-2-703, body 77 a 78

2.      Nedodržanie procesných pravidiel týkajúcich sa prijímania aktu, stanovených samotnou príslušnou inštitúciou, predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 druhého odseku ES, ktoré môže byť preskúmané súdom Spoločenstva aj bez návrhu. Porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré sú podstatné pre právnu istotu, má za následok zrušenie vadného aktu. V tejto súvislosti nie je dôležité, že obsah vadného aktu by bol taký istý v prípade neexistencie uvedenej vady.

Preto treba rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu o vymenovaní na pracovné miesto v platovej triede A 2 vydané bez toho, aby boli dodržané vnútorné pravidlá inštitúcie upravujúce jednotlivé etapy postupu menovania vysokých úradníkov zrušiť. Tento záver nemôže byť spochybnený argumentom, podľa ktorého sa predsedníctvo môže odchýliť od procesných pravidiel, pokiaľ to považuje za nevyhnutné, aj keď si ich samo stanovilo. Inštitúcia sa nemôže odchýliť od vnútorných pravidiel, ktoré si sama stanovila, bez toho, aby formálne zmenila tieto pravidlá.

(pozri body 62 a 74 – 76)

Odkaz: Súdny dvor, 23. februára 1988, Spojené kráľovstvo/Rada, 68/86, Zb. s. 855, body 48 a 49; Súdny dvor, 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, Zb. s. I‑2341, bod 52; Súd prvého stupňa, 19. mája 1994, Consorzio gruppo di azione locale Murgia Messapica/Komisia, T‑465/93, Zb. s. II‑361, bod 56; Súd prvého stupňa, 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T‑228/99 a T‑233/99, Zb. s. II‑435, bod 143 a citovaná judikatúra