Spojené veci T‑440/03, T‑121/04, T‑171/04, T‑208/04, T‑365/04 a T‑484/04

Jean Arizmendi a i.

proti

Rade Európskej únie a Európskej komisii

„Mimozmluvná zodpovednosť – Colná únia – Konanie o nesplnení povinnosti – Odôvodnené stanovisko – Zrušenie monopolu združenia sprostredkovateľov‑tlmočníkov a kormidelníkov vo francúzskej právnej úprave – Dostatočne závažné porušenie – Príčinná súvislosť“

Abstrakt rozsudku

1.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Skutočnosť, že Komisia nezačala konanie o nesplnení povinnosti

(Článok 226 ES a článok 288 druhý odsek ES)

2.      Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Predmet

(Článok 226 prvý odsek ES a článok 288 druhý odsek ES)

3.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom

(Článok 226 ES a článok 288 druhý odsek ES)

4.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pojem

(Článok 226 ES a článok 288 druhý odsek ES)

5.      Žaloba o nesplnenie povinnosti – Konanie pred podaním žaloby – Predmet

(Článok 226 ES)

1.      Žaloba o náhradu škody založená na nezačatí konania o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES zo strany Komisie je neprípustná. Keďže totiž Komisia nie je povinná začať konanie o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES, jej rozhodnutie o nezačatí tohto konania v každom prípade nepredstavuje protiprávne konanie, takže toto rozhodnutie nezakladá mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva. Preto vzhľadom na to, že neexistuje nijaká povinnosť Komisie, aby začala konanie o nesplnení povinnosti, jej nečinnosť nezakladá zodpovednosť Spoločenstva.

(pozri bod 62)

2.      Žaloba o náhradu škody je samostatným podaním, ktoré má osobitnú úlohu v rámci jednotlivých žalôb. Jej účelom je návrh na náhradu škody spôsobenej aktom alebo neoprávneným postupom inštitúcie.

Preto nezávisle od toho, či je akt inštitúcie napadnuteľným aktom, proti ktorému možno namietať žalobou o neplatnosť, každý akt inštitúcie, aj keď bol prijatý touto inštitúciou v rámci jej výkonu diskrečnej právomoci, môže byť v zásade predmetom žaloby o náhradu škody. Diskrečná právomoc, ktorou disponuje inštitúcia, nemá totiž za následok, že je zbavená povinnosti konať v súlade tak so všetkými vyššími právnymi normami, akými sú Zmluva a všeobecné zásady práva Spoločenstva, ako aj s príslušným sekundárnym právom. Keď je zákonnosť tohto aktu spochybnená v rámci žaloby o náhradu škody, možno ju posúdiť v súvislosti s povinnosťami, ktoré prislúchajú tejto inštitúcii. Opačný prístup by bol v rozpore so Spoločenstvom práva a zbavil by žalobu o náhradu škody jej potrebného účinku, pretože by bránil súdu posúdiť zákonnosť aktu inštitúcie v prípade takejto žaloby.

Hoci Komisia v rámci právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 226 ES, ľubovoľne posudzuje vhodnosť, či začať alebo nezačať konanie o nesplnení povinnosti proti členskému štátu bez nutnosti odôvodnenia jej rozhodnutia, a hoci môže za rovnakých podmienok zaslať odôvodnené stanovisko tomuto členskému štátu v rámci výkonu svojich právomocí, nemožno vylúčiť situáciu, že za úplne výnimočných okolností by určitá osoba mohla preukázať skutočnosť, že toto odôvodnené stanovisko je protiprávne a predstavuje dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá jej spôsobuje škodu.

Skutočnosť, že odôvodnené stanovisko Komisie prijaté podľa článku 226 prvého odseku ES nepredstavuje akt, ktorý vyvoláva právne záväzné účinky vo vzťahu k tretím osobám, a preto uvedené stanovisko nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť, nemá vplyv na toto posúdenie.

(pozri body 64 – 69)

3.      Pokiaľ je spochybnená zákonnosť právneho aktu, vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva je podmienený existenciou dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom. Pokiaľ ide o túto podmienku, rozhodujúcim kritériom pre určenie, že porušenie práva Spoločenstva je dostatočne závažné, je skutočnosť, že inštitúcia zjavne a závažne prekročila hranice stanovené pre jej voľnú úvahu.

V rámci konania o nesplnení povinnosti stanoveného v článku 226 ES je iba Súdny dvor príslušný konštatovať, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Spoločenstva. Hoci Komisia ľubovolne posúdi vhodnosť začatia konania o nesplnení povinnosti, nemôže záväzne konštatovať takéto nesplnenie. Keďže v odôvodnenom stanovisku sa Komisia obmedzuje len na prijatie stanoviska o existencii nesplnenia povinnosti, ktorá členskému štátu vyplýva z práva Spoločenstva, jeho prijatie nemôže vyvolať dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom. Preto aj zaujatie chybného postoja o rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva Komisiou v odôvodnenom stanovisku nie je dostatočne závažným porušením, ktoré zakladá zodpovednosť Spoločenstva.

Naopak, ak posúdenia uvedené v odôvodnenom stanovisku idú nad rámec určenia existencie nesplnenia povinnosti členským štátom alebo ak iné konanie Komisie v súvislosti s konaním o nesplnení povinností presahuje právomoci, ktoré jej boli zverené, ako napríklad protiprávne uverejnenie utajovaných skutočností o materiáloch alebo informáciách spôsobujúcich zásah do dobrého mena osoby, môže toto posúdenie alebo konanie predstavovať porušenie takej povahy, ktorou vzniká zodpovednosť Spoločenstva.

(pozri body 74 – 78)

4.      V kontexte žaloby o náhradu škody možno príčinnú súvislosť pripustiť, ak existuje dostatočne priama súvislosť medzi vytýkaným konaním inštitúcie a uvedenou škodou, pričom ide o súvislosť, o ktorej prislúcha žalobcovi predložiť dôkazy. Vytýkané konanie musí byť teda rozhodujúcou príčinou vzniknutej škody.

V rámci konania o nesplnení povinnosti začatého Komisiou podľa článku 226 ES je skutočnosť, že sa Komisia v odôvodnenom stanovisku domnieva, že vnútroštátna úprava je nezlučiteľná s právom Spoločenstva – a že prípadne v tejto súvislosti urobila nesprávne posúdenie –, v skutočnosti bezvýznamná, pretože uvedené odôvodnené stanovisko neukladá členskému štátu povinnosť zmeniť svoju právnu úpravu. V rámci konania o nesplnení povinnosti môže mať totiž tento záväzný účinok len rozsudok Súdneho dvora.

Z dôvodu neexistencie záväzného účinku odôvodneného stanoviska, v ktorom Komisia tvrdí, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Spoločenstva, teda nemožno toto stanovisko považovať za rozhodujúcu príčinu škody, ktorá vznikla v dôsledku zmeny predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy v súlade s uvedeným odôvodneným stanoviskom.

(pozri body 85, 90, 92, 93)

5.      Cieľom konania pred podaním žaloby v zmysle článku 226 ES je poskytnúť dotknutému členskému štátu príležitosť, aby uviedol do súladu povinnosti, ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva, a aby účelne uviedol svoje dôvody obrany proti výhradám Komisie. Členský štát nie je teda povinný riadiť sa podľa tohto odôvodneného stanoviska, ale môže, pokiaľ sa domnieva, že mu Komisia nesprávne vytýka nesplnenie povinnosti, nevyhovieť tomuto stanovisku.

(pozri bod 87)