ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 29. septembra 2022 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Článok 16 – Náhrady a pomoc cestujúcim – Úloha vnútroštátneho orgánu zodpovedného za uplatňovanie tohto nariadenia – Vnútroštátna právna úprava, ktorá tomuto orgánu priznáva právomoc uložiť leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť cestujúcemu náhradu – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo podať žalobu na súde“
Vo veci C‑597/20,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) z 27. októbra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 12. novembra 2020, ktorý súvisí s konaním:
Polskie Linie Lotnicze „LOT“ S.A.
proti
Budapest Főváros Kormányhivatala,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), sudcovia N. Jääskinen, M. Safjan, N. Piçarra a M. Gavalec,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. februára 2022,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Polskie Linie Lotnicze „LOT“ S.A., v zastúpení: S. Berecz a A. Csehó, ügyvédek,
– Budapest Főváros Kormányhivatala, v zastúpení: G. Cziráky, právny poradca, a G. Tóth, splnomocnený zástupca,
– maďarská vláda, v zastúpení: Z. Biró‑Tóth a M. Fehér, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a J. Lachowicz, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka, L. Havas a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. apríla 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi leteckým dopravcom Polskie Linie Lotnicze „LOT“ SA (ďalej len „LOT“) a Budapest Főváros Kormányhivatala (Vládny úrad pre hlavné mesto Budapešť – Inšpektorát ochrany spotrebiteľov, Maďarsko) (ďalej len „inšpektorát ochrany spotrebiteľov“) vo veci rozhodnutia, ktorým tento inšpektorát uložil spoločnosti LOT povinnosť zaplatiť náhradu podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004.
Právny rámec
Právo Únie
3 V odôvodneniach 1, 2, 4, 21 a 22 nariadenia č. 261/2004 sa uvádza:
„(1) Konanie Spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa;
(2) Odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie;
…
(4) Spoločenstvo by preto malo zvýšiť štandardy ochrany ustanovené uvedeným nariadením tým, že posilní práva cestujúcich a zabezpečí, aby leteckí dopravcovia pôsobili na liberalizovanom trhu za harmonizovaných podmienok;
…
(21) Členské štáty by mali stanoviť pravidlá pre sankcie uplatniteľné pri porušení ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť, aby boli tieto sankcie uplatňované; sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce;
(22) Členské štáty by mali zabezpečiť a dohliadať nad všeobecným dodržiavaním ustanovení tohto nariadenia zo strany svojich leteckých dopravcov a mali by určiť orgán, ktorý by plnil také vynucovacie úlohy; dohľad by nemal mať vplyv na práva cestujúcich a leteckých dopravcov, ktorí žiadajú zákonné odškodnenie pred súdmi podľa vnútroštátnych právnych postupov.“
4 Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Zrušenie“ v odsekoch 1 a 3 stanovuje:
„1. V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:
…
c) príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:
…
iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.
…
3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.“
5 Článok 7 uvedeného nariadenia, nazývaný „Právo na náhradu“, v odseku 1 stanovuje:
„1. Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:
a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;
b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km;
c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).
Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.“
6 Článok 12 toho istého nariadenia s názvom „Ďalšia náhrada“ v odseku 1 stanovuje:
„Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva cestujúcich na ďalšiu náhradu. Náhrada poskytnutá podľa tohto nariadenia sa môže od takej náhrady odpočítať.“
7 Článok 16 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Porušenia“, znie:
„1. Každý členský štát menuje orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto nariadenia pokiaľ ide o lety z letísk, ktoré sa nachádzajú na jeho území a letov z tretích krajín na také letiská. Tento orgán, podľa potreby, prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie rešpektovania práv cestujúcich. Členské štáty oznámia Komisii orgán, ktorý menovali v súlade s týmto odsekom.
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, každý cestujúci môže vzniesť sťažnosť u ktoréhokoľvek orgánu podľa odseku 1, alebo u ktoréhokoľvek iného príslušného orgánu menovaného členským štátom, o údajných porušeniach tohto nariadenia na ktoromkoľvek letisku, ktoré sa nachádza na území členského štátu alebo týkajúcu sa ktoréhokoľvek letu z tretej krajiny na letisko, ktoré sa nachádza na takom území.
3. Sankcie uložené členskými štátmi za porušenia tohto nariadenia sú účinné, primerané a odradzujúce.“
Maďarské právo
8 Podľa § 43/A ods. 2 fogyasztóvédelemről szóló 1997. évi CLV. törvény (zákon č. CLV z roku 1997 o ochrane spotrebiteľov) z 15. decembra 1997 (Magyar Közlöny, 1997/119., s. 9558, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľov“):
„Orgán na ochranu spotrebiteľov – po tom, čo v prípade potreby kontaktuje letecký úrad – je zodpovedný za uplatňovanie [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 2017, s. 1)], pokiaľ ide o porušenia ustanovení nariadenia č. 261/2004 v rámci Európskej únie.“
9 Podľa § 47 ods. 1 písm. c) a i) zákona o ochrane spotrebiteľov má orgán na ochranu spotrebiteľov možnosť uložiť dotknutému podniku povinnosť ukončiť v stanovenej lehote zistené nezrovnalosti alebo nedostatky, ako aj právo uložiť tzv. „pokuty na ochranu spotrebiteľa“.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Po viac ako trojhodinovom meškaní letu z New Yorku (Spojené štáty americké) do Budapešti (Maďarsko) sa cestujúci obrátili na inšpektorát ochrany spotrebiteľov so žiadosťou, aby uložil spoločnosti LOT povinnosť zaplatiť im náhradu škody podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 za porušenie článku 5 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.
11 Rozhodnutím z 20. apríla 2020 tento inšpektorát konštatoval okrem iného porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 a uložil spoločnosti LOT povinnosť zaplatiť každému dotknutému cestujúcemu náhradu vo výške 600 eur.
12 LOT sa domnievala, že inšpektorát ochrany spotrebiteľov nemá právomoc uložiť povinnosť takejto náhrady škody, a preto napadla toto rozhodnutie na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
13 Na základe návrhov, ktoré predniesol generálny advokát v spojených veciach Ruijssenaars a i. (C‑145/15 a C‑146/15, EU:C:2016:12), LOT tvrdí, že vzťah medzi leteckým dopravcom a cestujúcim má občianskoprávnu povahu. Za týchto okolností maďarská prax, ktorá umožňuje inšpektorátu ochrany spotrebiteľov uložiť leteckým dopravcom povinnosť zaplatiť náhradu na základe nariadenia č. 261/2004, zbavuje maďarské občianskoprávne súdy ich právomoci.
14 Inšpektorát ochrany spotrebiteľov sa naopak považuje za príslušný podľa článku 16 ods. 1 a 2 tohto nariadenia. Podľa tohto inšpektorátu zákon o ochrane spotrebiteľov stanovuje, že v prípade porušenia ustanovení nariadenia č. 261/2004 je poverený uplatňovaním nariadenia 2017/2394. V tomto rámci má pritom právomoc ukladať tzv. pokuty „na ochranu spotrebiteľov“.
15 Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či inšpektorát ochrany spotrebiteľov môže uložiť leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť náhradu v zmysle článku 7 nariadenia č. 261/2004 za porušenie ustanovení tohto nariadenia.
16 Podľa tohto súdu výrok rozsudku zo 17. marca 2016, Ruijssenaars a i. (C‑145/15 a C‑146/15, EU:C:2016:187), neumožňuje určiť, či sa Súdny dvor odklonil od výkladu článku 16 nariadenia č. 261/2004, ktorý navrhol generálny advokát vo svojich návrhoch vo veciach, v ktorých bol vyhlásený tento rozsudok. Podľa tohto výkladu by vnútroštátny orgán, ktorému bola predložená individuálna sťažnosť leteckého cestujúceho, nemohol prijať donucovacie opatrenia voči dotknutému leteckému dopravcovi s cieľom prinútiť ho, aby zaplatil tomuto cestujúcemu náhradu, na ktorú by mal nárok podľa tohto nariadenia.
17 Okrem toho sa domnieva, že tento rozsudok nemožno priamo preniesť na vec samu. V Maďarsku totiž na rozdiel od situácie, o ktorú ide v uvedenom rozsudku, inšpektorát ochrany spotrebiteľov systematicky ukladá leteckým dopravcom povinnosť zaplatiť náhradu podľa nariadenia č. 261/2004, aj keď je možné obrátiť sa aj na občianskoprávne súdy.
18 Vnútroštátny súd však spresňuje, že hoci inšpektorát ochrany spotrebiteľov má všeobecnú právomoc rozhodovať o porušeniach ustanovení nariadenia č. 261/2004, v maďarskej právnej úprave neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré by mu umožňovalo prijať donucovacie opatrenia smerujúce k zaplateniu náhrady cestujúcim v prípade nedodržania tohto nariadenia.
19 Za týchto okolností Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 16 ods. 1 a 2 nariadenia [č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto nariadenia, ktorému bola podaná individuálna sťažnosť cestujúceho, nemôže uložiť dotknutému leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť náhradu, ktorá prináleží cestujúcemu podľa nariadenia?“
O prejudiciálnej otázke
20 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto nariadenia môže uložiť leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť cestujúcim na základe tohto nariadenia náhradu v zmysle článku 7 tohto nariadenia, ak tomuto vnútroštátnemu orgánu bola podaná individuálna sťažnosť cestujúceho.
21 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.
22 Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 16 nariadenia č. 261/2004, zo znenia odseku 1 tohto článku vyplýva, že každý členský štát je povinný určiť orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o lety z letísk nachádzajúcich sa na jeho území a lety na tieto letiská z tretích krajín, pričom tento orgán prípadne prijme opatrenia potrebné na dodržiavanie práv cestujúcich.
23 Článok 16 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 spresňuje, že každý cestujúci môže podať sťažnosť na každý orgán podľa odseku 1 tohto nariadenia, alebo na každý iný príslušný orgán určený členským štátom, týkajúcu sa porušení tohto nariadenia na ktoromkoľvek letisku, ktoré sa nachádza na území členského štátu alebo týkajúcu sa ktoréhokoľvek letu z tretej krajiny na letisko, ktoré sa nachádza na takom území.
24 Vzhľadom na znenie týchto ustanovení Súdny dvor rozhodol, že sťažnosti uvedené v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 treba považovať skôr za oznámenia umožňujúce prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia vo všeobecnosti bez toho, aby mal tento orgán povinnosť konať na základe takýchto sťažností s cieľom zabezpečiť nárok každého jednotlivého cestujúceho na náhradu (rozsudok zo 17. marca 2016, Ruijssenaars a i., C‑145/15 a C‑146/15, EU:C:2016:187, bod 31).
25 Pojem „sankcie“ uvedený v článku 16 ods. 3 tohto nariadenia v spojení s odôvodnením 21 tohto nariadenia treba podľa Súdneho dvora vykladať tak, že označuje opatrenia prijaté v dôsledku porušení, ktoré orgán odhaľuje v rámci výkonu svojho všeobecného dohľadu podľa článku 16 ods. 1, a nie správne donucovacie opatrenia, ktoré treba prijať v každom jednotlivom prípade (rozsudok zo 17. marca 2016, Ruijssenaars a i., C‑145/15 a C‑146/15, EU:C:2016:187, bod 32).
26 Treba však konštatovať, že nič v znení článku 16 nariadenia č. 261/2004 nezakazuje členskému štátu priznať takú donucovaciu právomoc orgánu zodpovednému za uplatňovanie tohto nariadenia. Naopak, ako uvádza generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, zo znenia tohto článku vyplýva, že členské štáty disponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o právomoci, ktoré chcú zveriť svojim vnútroštátnym orgánom na účely ochrany práv cestujúcich.
27 Súdny dvor navyše uviedol, že najmä vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty pri rozdeľovaní právomocí, ktoré chcú zveriť orgánom uvedeným v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, majú členské štáty na účely nápravy nedostatkov ochrany práv cestujúcich v leteckej doprave preto možnosť zveriť týmto orgánom právomoc prijať opatrenia v nadväznosti na individuálne sťažnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Ruijssenaars a i., C‑145/15 a C‑146/15, EU:C:2016:187, bod 36).
28 Po druhé kontext, do ktorého patrí článok 16 nariadenia č. 261/2004, tiež svedčí v prospech takéhoto výkladu.
29 V tejto súvislosti z článku 12 a článku 16 ods. 2 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 22 vyplýva, že jediným obmedzením právomoci orgánov určených na zabezpečenie uplatňovania tohto nariadenia je právo cestujúcich v leteckej doprave žiadať na súde ďalšiu náhradu k paušálnej náhrade stanovenej v článku 7 nariadenia č. 261/2004.
30 Paušálne sumy podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 síce majú za cieľ štandardným spôsobom a bezprostredne nahradiť ujmy, ktoré môžu zabrániť starostiam spojeným s podaním žalôb o náhradu škody na príslušných súdoch, ale ďalšia náhrada uvedená v článku 12 tohto nariadenia sa týka ujmy, ktorá je vlastná dotknutému cestujúcemu a ktorá sa má posúdiť individuálne a a posteriori (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Rusu, C‑354/18, EU:C:2019:637, body 28 a 36).
31 Paušálne sumy uvedené v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 sa naopak vzťahujú na náhradu len tej ujmy, ktorá je takmer rovnaká pre všetkých dotknutých cestujúcich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Rusu, C‑354/18, EU:C:2019:637, bod 30 a citovanú judikatúru).
32 Určenie týchto súm si nevyžaduje individuálne posúdenie rozsahu spôsobených škôd, keďže výška paušálnej náhrady stanovenej v článku 7 nariadenia č. 261/2004 sa vypočítava v závislosti od vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje dotknutý let, vzhľadom na posledné cieľové miesto cestujúceho (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2017, Bossen a i., C‑559/16, EU:C:2017:644, bod 17) a skutočné meškanie pri prílete prekračujúce tri hodiny sa pri výpočte tejto sumy nezohľadňuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 54).
33 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, tak cestujúci, ako aj dopravcovia môžu ľahko určiť výšku dlžnej náhrady škody. To isté platí a fortiori pre orgány určené na základe článku 16 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.
34 Okrem toho vyhradenie sporov súvisiacich s náhradou škody podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 súdom síce len umožňuje, aby sa pri posudzovaní tej istej individuálnej situácie zabránilo akémukoľvek rozdielnemu posúdeniu, ktoré by poškodzovalo práva cestujúcich v leteckej doprave, jednak zo strany orgánov uvedených v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 a jednak zo strany vnútroštátnych súdov, ktoré rozhodujú o individuálnych žalobách (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Ruijssenaars a i., C‑145/15 a C‑146/15, EU:C:2016:187, bod 34), ale takéto riziko možno zmierniť aj prostredníctvom vhodného prepojenia správnych a súdnych konaní.
35 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu upraviť procesné postupy potrebné na tento účel.
36 Uznanie donucovacej právomoci vnútroštátneho orgánu uvedeného v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 však v žiadnom prípade nemôže zbaviť ani cestujúcich ani leteckých dopravcov možnosti podať žalobu na príslušný vnútroštátny súd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, Cuadrench Moré, C‑139/11, EU:C:2012:741, bod 23).
37 Vzhľadom na to, že žiadosť cestujúceho v leteckej doprave o náhradu škody podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 predstavuje uplatnenie práva zaručeného právom Únie, článok 47 Charty základných práv Európskej únie priznáva takému cestujúcemu právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktorý má prípadne možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania na základe článku 267 ZFEÚ. Letecký dopravca musí mať tiež možnosť podať žalobu proti rozhodnutiu, ktorým vnútroštátny orgán uvedený v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ktorému bola predložená individuálna sťažnosť zo strany cestujúceho, uložil tomuto dopravcovi povinnosť zaplatiť náhradu, ktorá sa má vyplatiť uvedenému cestujúcemu podľa tohto nariadenia.
38 Po tretie výklad článku 16 nariadenia č. 261/2004 uvedený v predchádzajúcich odsekoch je podporený cieľmi, ktoré toto nariadenie sleduje, ako sú uvedené v jeho odôvodneniach 1, 2 a 4. Ide o cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich pri plnom zohľadnení požiadaviek ochrany spotrebiteľa vo všeobecnosti a posilniť práva cestujúcich zmiernením ťažkostí a nepríjemností spôsobených dlhým meškaním alebo zrušením letov.
39 Osobitný cieľ paušálnej náhrady poskytnutej na základe nariadenia č. 261/2004 smeruje práve k tomu, aby sa bezprostredne a štandardizovaným spôsobom napravila ujma spočívajúca v trojhodinovej alebo aj dlhšej časovej strate, ktorá je základom takéhoto meškania a ktorá predstavuje „nepríjemnosť“ v zmysle tohto nariadenia, bez toho, aby dotknutí cestujúci museli znášať nepríjemnosti spojené s podávaním súdnych žalôb o náhradu škody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Rusu, C‑354/18, EU:C:2019:637, bod 28).
40 Priznanie donucovacej právomoci vnútroštátnemu orgánu určenému na základe článku 16 ods. 1 uvedeného nariadenia určite prispieva k tomu, aby cestujúci nemuseli znášať nepríjemnosti spojené s podávaním súdnych žalôb. Takáto právomoc umožňuje z dôvodov jednoduchosti, rýchlosti a efektívnosti, ktoré uviedol generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave, a vzhľadom na potenciálne vysoký počet žalôb o náhradu škody zároveň zamedzuje hromadeniu sporov na súdoch.
41 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 16 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty majú možnosť poveriť vnútroštátny orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto nariadenia právomocou uložiť leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť cestujúcim na základe tohto nariadenia náhradu v zmysle článku 7 tohto nariadenia, ak tomuto vnútroštátnemu orgánu bola podaná individuálna sťažnosť cestujúceho, za predpokladu, že tento cestujúci aj letecký dopravca majú k dispozícii aj súdny prostriedok nápravy.
O trovách
42 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
členské štáty majú možnosť poveriť vnútroštátny orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto nariadenia právomocou uložiť leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť cestujúcim na základe tohto nariadenia náhradu v zmysle článku 7 tohto nariadenia, ak tomuto vnútroštátnemu orgánu bola podaná individuálna sťažnosť cestujúceho, za predpokladu, že tento cestujúci aj letecký dopravca majú k dispozícii aj súdny prostriedok nápravy.
Podpisy