Vec T‑210/15

Deutsche Telekom AG

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa konania o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Zamietnutie prístupu – Povinnosť odôvodnenia – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Prevažujúci verejný záujem – Konzultácia s tretími stranami – Transparentnosť – Neposkytnutie odpovede na opakovanú žiadosť v stanovenej lehote“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 28. marca 2017

1.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Zamietnutie prístupu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Možnosť opierať sa o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na niektoré kategórie dokumentov

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)

2.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Ochrana obchodných záujmov – Uplatnenie na administratívne spisy súvisiace s konaniami o zneužití dominantného postavenia – Všeobecná domnienka spočívajúca v zásahu do ochrany záujmov, ktoré sú predmetom takéhoto vyšetrovania, sprístupnením uvedených dokumentov – Zachovanie domnienky po ukončení konania

(Článok 15 ods. 3 ZFEÚ a článok 102 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá a tretia zarážka; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2 a článok 28; nariadenie Komisie č. 773/2004, články 6, 8, 15 a 16)

3.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť poskytnúť čiastočný prístup k údajom, na ktoré sa nevzťahujú výnimky – Uplatnenie na dokumenty patriace do kategórie, na ktorú sa vzťahuje všeobecná domnienka zamietnutia prístupu – Vylúčenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 6)

4.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Ochrana obchodných záujmov – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje sprístupnenie dokumentov – Pojem – Záujem na oboznámení sa s činnosťou Komisie v oblasti hospodárskej súťaže – Zahrnutie – Obmedzenia

(Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, odôvodnenie 6 a článok 4 ods. 2 prvá a tretia zarážka; nariadenie Rady č. 1/2003)

5.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje sprístupnenie dokumentov – Pojem – Osobitný záujem žiadateľa – Vylúčenie

(Článok 15 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, odôvodnenie 1 a 2 a článok 4 ods. 2)

6.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Rozhodnutie o zamietnutí pôvodnej žiadosti o prístup k dokumentom inštitúcie – Vylúčenie

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8)

7.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky zo zásady prístupu k dokumentom – Zamietnutie založené na viacerých výnimkách – Prípustnosť

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4)

8.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty tretej strany – Povinnosť predchádzajúcej konzultácie dotknutých tretích strán – Rozsah

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1, 2 a 4)

9.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Zamietnutie prístupu – Možnosť opierať sa o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na niektoré kategórie dokumentov – Povinnosť individuálneho preskúmania všetkých dokumentov, ktorých sa týka všeobecná žiadosť o prístup – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4)

10.    Základné práva – Právo na prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií Únie – Obmedzenia – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu – Preskúmanie zákonnosti z hľadiska sekundárnych aktov zakotvujúcich právo prístupu

(Článok 15 ods. 3 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 42; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

11.    Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Ochrana obchodných záujmov – Odôvodnenie na základe úvah týkajúcich sa verejného záujmu – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá a tretia zarážka)

12.    Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Lehota stanovená na odpoveď na opakovanú žiadosť o prístup – Prekročenie – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok – Oneskorená odpoveď dotknutej inštitúcie poskytnutá pred podaním žaloby – Okolnosť, ktorá svojou povahou odôvodňuje zrušenie rozhodnutia o zamietnutí prístupu – Vylúčenie

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 1 až 3)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 27 – 29, 87)

2.      Komisia správne vychádzala zo všeobecnej domnienky založenej na výnimkách stanovených v článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, keď odmietla sprístupniť dokumenty nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise týkajúceho sa konania o zneužití dominantného postavenia, s tvrdením, že zverejnenie týchto dokumentov by mohlo v zásade ohroziť ochranu obchodných záujmov podnikov, ktorých sa toto konanie týka, ako aj ochranu cieľov vyšetrovania súvisiaceho s týmto konaním.

Takáto všeobecná domnienka môže totiž vyplývať, pokiaľ ide o konania o uplatnení článku 102 ZFEÚ, z ustanovení nariadenia č. 1/2003 a nariadenia č. 773/2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ], ktoré osobitne upravujú právo na prístup k dokumentom nachádzajúcim sa v spisoch Komisie týkajúcich sa týchto konaní. V tejto súvislosti článok 27 ods. 2 a článok 28 nariadenia č. 1/2003, ako aj články 6, 8, 15 a 16 nariadenia č. 773/2004 reštriktívnym spôsobom upravujú používanie dokumentov obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania podľa článku 102 ZFEÚ, keď prístup k spisu obmedzujú na príslušné strany a sťažovateľov, ktorých sťažnosť Komisia zamýšľa zamietnuť, a to pod podmienkou, že nebude zverejnené obchodné tajomstvo a iné dôverné informácie o podnikoch, ako ani interné dokumenty Komisie a orgánov členských štátov pre hospodársku súťaž, a pokiaľ sa sprístupnené dokumenty použijú iba na účely súdnych alebo správnych konaní, ktorých predmetom je uplatnenie článku 102 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že nielen účastníci konania o uplatnení článku 102 ZFEÚ nemajú neobmedzené právo nahliadať do dokumentov obsiahnutých v spise Komisie, ale prístup k dokumentom v spise Komisie nemajú v rámci takého konania ani tretie osoby s výnimkou sťažovateľov.

Za týchto okolností všeobecný prístup k dokumentom, ktoré si Komisia navzájom vymenila v rámci konania o uplatnení článku 102 ZFEÚ so stranami dotknutými týmto konaním alebo tretími stranami na základe nariadenia č. 1049/2001, by mohol svojou povahou ohroziť rovnováhu, ktorú normotvorca Únie zamýšľal v nariadeniach č. 1/2003 a 773/2004 zabezpečiť medzi povinnosťou dotknutých podnikov oznámiť Komisii prípadne citlivé obchodné informácie a zárukou zvýšenej ochrany, ktorá sa s ohľadom na služobné a obchodné tajomstvo vzťahuje na informácie oznámené Komisii. V tejto súvislosti administratívna činnosť Komisie nevyžaduje rovnaký rozsah prístupu k dokumentom, ako si vyžaduje normotvorná činnosť inštitúcie Únie.

Okrem toho vzhľadom na povahu chránených záujmov je existencia všeobecnej domnienky nutná bez ohľadu na to, či sa žiadosť o prístup týka vyšetrovania, ktoré už bolo ukončené, alebo ktoré ešte len prebieha. Zverejnenie citlivých informácií, ktoré sa týkajú obchodných činností zúčastnených podnikov, totiž môže poškodiť obchodné záujmy týchto podnikov nezávisle od existencie prebiehajúceho vyšetrovania. Navyše možnosť takéhoto zverejnenia po ukončení vyšetrovania by mohla znížiť ochotu podnikov spolupracovať v priebehu takéhoto konania.

(pozri body 32, 37, 38, 41, 42, 45, 53)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 46, 54, 55, 107)

4.      Verejnosť musí mať možnosť oboznámiť sa s činnosťou Komisie v oblasti hospodárskej súťaže, aby bolo možné jednak zabezpečiť, že dostatočne jasne budú odhalené konania, za ktoré môžu byť hospodárskym subjektom uložené sankcie, a jednak zrozumiteľnosť rozhodovacej praxe Komisie, keďže táto prax má zásadný vplyv na fungovanie vnútorného trhu, ktorý sa týka všetkých občanov Únie buď v postavení hospodárskeho subjektu, alebo spotrebiteľa. Existuje teda prevažujúci verejný záujem na tom, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s niektorými zásadnými zložkami činnosti Komisie v oblasti hospodárskej súťaže. Existencia tohto verejného záujmu však neukladá Komisii povinnosť povoliť na základe nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie všeobecný prístup k všetkým informáciám zhromaždeným v rámci konania o uplatnení článku 102 ZFEÚ.

Takýto všeobecný prístup by totiž mohol ohroziť rovnováhu, ktorú chcel normotvorca Únie v nariadení č. 1/2003 zabezpečiť medzi povinnosťou dotknutého podniku alebo podnikov oznámiť Komisii prípadne citlivé obchodné informácie a zárukou zvýšenej ochrany, ktorá sa s ohľadom na služobné a obchodné tajomstvo vzťahuje na informácie oznámené Komisii. Okrem toho z odôvodnenia 6 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že záujem verejnosti na získaní oznámenia dokumentu na základe zásady transparentnosti nemá rovnakú váhu, pokiaľ ide o dokument týkajúci sa správneho konania alebo dokument týkajúci sa konania, v rámci ktorého inštitúcia Únie vystupuje ako normotvorca.

(pozri body 64 – 67)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 68, 69, 71)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 80, 81)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 82, 84)

8.      Podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, pokiaľ ide o dokumenty tretej strany a nie je jasné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, orgány sa poradia s treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže použiť výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 alebo 2. Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 neukladá inštitúciám povinnosť za každých okolností poradiť sa s tretími stranami.

(pozri body 96, 97)

9.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 105)

10.    Podľa článku 42 Charty základných práv Európskej únie a článku 15 ods. 3 ZFEÚ je právo na prístup k dokumentom zaručené v závislosti od zásad a podmienok, ktoré vymedzí nariadeniami Parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom. V rámci žaloby podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k dokumentom sa preskúmanie súdom Únie preto musí týkať zákonnosti tohto rozhodnutia s prihliadnutím len na nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, a nie zákonnosti tohto nariadenia z hľadiska Charty základných práv v prípade, že proti uvedenému nariadeniu nebola vznesená nijaká námietka nezákonnosti.

(pozri body 113, 114)

11.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 118, 119)

12.    Lehota pätnásť pracovných dní, v rámci ktorej musí inštitúcia odpovedať na opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom, stanovená v článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, je záväzná. Uplynutie tejto lehoty však nezbavuje inštitúciu právomoci prijať rozhodnutie. Normotvorca totiž stanovil dôsledky prekročenia lehoty uvedenej v článku 8 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia č. 1049/2001, a to tak, že v článku 8 ods. 3 tohto nariadenia určil, že jej nedodržanie zo strany inštitúcie zakladá právo na podanie žaloby na súd.

V prípade teda, že Komisia oneskorene odpovie na žiadosť o prístup skôr, než žalobkyňa vyvodí dôsledky z neposkytnutia odpovede v lehote v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, a to podaním žaloby na súde, hoci je prekročenie lehoty poľutovaniahodné, toto prekročenie nemôže poznačiť napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou odôvodňujúcou jeho zrušenie.

(pozri body 126 – 129)