Žaloba podaná 19. októbra 2023 – Markov/Komisia

(vec T-1050/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Yavor Markov (Sofia, Bulharsko) (v zastúpení: I. Stoynev, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie výberovej komisie z 29. novembra 2022, rozhodnutie výberovej komisie z 28. februára 2023 a implicitné rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 20. júla 2023,

priznal náhradu škody podľa článku 270 ZFEÚ, ktorú žalobca údajne utrpel v dôsledku/z dôvodu výberového konania EPSO pre právnikov-lingvistov s bulharským jazykom EPSO/AD/383/21 (AD7) ako uchádzač č. 4657756, v ktorom sa dostal do záverečnej fázy výberového konania, a to do hodnotiaceho centra,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že EPSO nemohol zákonným spôsobom zmeniť štruktúru a rozsah testov ústnej prezentácie, a preto je potrebné zrušiť rozhodnutie z 29. novembra 2022.

Podstatné pochybenia v procese výberového konania a prípady nedodržania zákona mali za následok porušenie legitímnych očakávaní žalobcu, pokiaľ ide o štruktúru a rozsah testu ústnej prezentácie. EPSO nemohol zákonným spôsobom zmeniť štruktúru a rozsah testu ústnej prezentácie tým, že by doň doplnil tretí, samostatný segment venovaný výlučne znalosti práva Únie.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že EPSO neoprávnene poskytol žalobcovi nepresné, nejasné, dvojznačné, nekonzistentné a protichodné informácie, a preto je potrebné zrušiť rozhodnutie z 29. novembra 2022.

EPSO vydal niekoľko relevantných vyhlásení, a to verejne na svojej oficiálnej webovej stránke a súkromne v správach určených žalobcovi. Sú pre EPSO záväzné v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných zakotveným v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a zásadou patere legem quam ipse fecisti. Žalobca vychádzal z týchto informácií pri svojom prístupe k testu ústnej prezentácie a vytvoril si príslušné legitímne očakávania. Uvedené informácie poskytnuté úradom EPSO sa ukázali ako nepresné, nejasné, nejednoznačné, nekonzistentné a rozporuplné. Priamym dôsledkom toho bolo, že žalobca nedosiahol dostatočné výsledky.

Tretí žalobný dôvod je založený tvrdení, že rozhodnutie z 28. februára 2023 je nezákonné a musí sa zrušiť.

Rozhodnutie z 28. februára 2023 je po prvé nezákonné, pretože napriek tvrdeniam uvedeným v žiadosti o preskúmanie nezrušuje rozhodnutie z 29. novembra 2022. Po druhé, výberová komisia porušila právo žalobcu byť vypočutý tým, že nezohľadnila všetky jeho tvrdenia uvedené v sťažnosti a zohľadnila tvrdenia, ktoré nepredložil, čo je porušením článku 41 ods. 2 písm. a) Charty. Po tretie, tvrdenia, ktoré posúdila, posúdila povrchne, takže rozhodnutie je len všeobecným konštatovaním. Výberová komisia teda vo všetkých ohľadoch neodôvodnila svoje rozhodnutie z 28. februára 2023, čím porušila článok 296 ods. 2 ZFEÚ, článok 41 ods. 2 písm. c) Charty a svoju povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia vyplývajúcu z kódexu¹ , keďže v rozhodnutí neboli jasne uvedené dôvody, na ktorých sa zakladá.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že implicitné rozhodnutie EPSO z 20. júla 2023 sa musí zrušiť.

V rozsahu, v akom sa implicitné rozhodnutie EPSO z 20. júla 2023 považuje za potvrdenie rozhodnutia z 28. februára 2023, musí byť z vyššie uvedených dôvodov zrušené aj rozhodnutie z 28. februára 2023.

____________

¹ Kódex dobrého úradného postupu zamestnancov Európskej komisie vo vzťahu k verejnosti (ako je citovaný v žalobe).