Language of document :

Žaloba podaná 20. septembra 2023 – Evroins inshurans grup/EIOPA

(vec T-586/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Evroins inshurans grup AD (Sofia, Bulharsko) (v zastúpení: A. Morogai, H. Drăghici a F. Giurgea, advokáti)

Žalovaný: Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie odvolacej rady európskych orgánov dohľadu (ďalej len „odvolacia rada“) z 19. júla 2023 (BoA-D-2023-02), doplnené touto odvolacou radou 25. júla 2023 (ďalej len „rozhodnutie BoA-D-2023-02“), a v dôsledku toho:

zrušil správu EIOPA o posúdení ohodnotenia hrubých a čistých technických rezerv na zaistenie portfólia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vo vzťahu k spoločnosti Euroins Romania Asigurare – Reasigurare SA (EIOPA-23 – 149) z 28. marca 2023, ktorú vydal EIOPA (ďalej len „správa EIOPA“), alebo subsidiárne aby nariadil odvolacej rade opätovne preskúmať odvolanie žalobkyne proti správe EIOPA,

uložil európskym orgánom dohľadu a EIOPA povinnosť nahradiť spoločnosti Evroins trovy spojené s týmto konaním.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa päť žalobných dôvodov.

1.    Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že odvolacia rada porušila nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/20101 , smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES2 a rokovací poriadok odvolacej rady:

odvolacia rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že správa EIOPA nepredstavuje rozhodnutie v zmysle nariadenia č. 1094/2010,

odvolacia rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že správa EIOPA nepredstavuje „rozhodnutie“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie,

odvolacia rada opomenula uviesť, že ustanovenia smernice 2009/138 vedú k záveru, že v tomto právnom akte nie je EIOPA zverená žiadna osobitná právomoc posudzovať/hodnotiť/overovať hrubé a čisté technické rezervy poisťovateľa na zaistenie. Okrem toho bola takáto „právomoc“ zverená výlučne členským štátom prostredníctvom ich vnútroštátnych dozorných orgánov.

2.    Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie BoA-D-2023-02 bolo vydané v rozpore so všeobecnými zásadami práva EÚ:

rozhodnutie BoA-D-2023-02 bolo vydané v rozpore so zásadou proporcionality. Odvolacia rada neoverila súlad správy EIOPA s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä či je táto správa vhodná a nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa,

rozhodnutie BoA-D-2023-02 bolo vydané v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, najmä preto, že odvolacia rada nepreskúmala, či konal EIOPA vo vzťahu k žalobkyni neobjektívne a diskriminačne,

na základe uplatnenia zásady ochrany legitímnych očakávaní, s poukázaním na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, mohla žalobkyňa legitímne očakávať, že samotný EIOPA nezačne a neuskutoční žiadne posúdenie,

zásada účinnej súdnej ochrany sa vzťahuje nielen na uplatňovanie práva EÚ, ale aj na ochranu práv priznaných právom EÚ. Právo obrátiť sa na odvolaciu radu však nebolo účinné, pretože uvedená rada odmietla riadne posúdiť skutočnú povahu správy EIOPA a overiť jej skutočné dôsledky.

3.    Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie BoA-D-2023-02 bolo vydané v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Neboli dodržané ustanovenia článku 47 Charty, pretože právo žalobkyne podať odvolanie proti správe EIOPA na odvolaciu radu bolo iluzórne, a teda neúčinné, a to z dôvodu, že odvolacia rada nevykonala rozumné posúdenie skutočností a dôkazov predložených žalobkyňou.

4.    Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie BoA-D-2023-02 bolo vydané na základe zneužitia právomoci odvolacej komisie, keď táto zamietla odvolanie pre neprípustnosť.

Spoločný výklad niektorých aspektov zahrnutých v rozhodnutí BoA-D-202-02 by mohol viesť k záveru, že právna konštrukcia uvedená odvolacou radou v rozhodnutí BoA-D-2023-02, je dosť cirkulárna a vyvodzuje, že správa EIOPA nie je rozhodnutím v zmysle nariadenia č. 1094/2010, a to bež poskytnutia dostatočného odôvodnenia a odkazu na uznané dôkazy.

5.    Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že správa EIOPA bola vydaná na základe prekročenia právomocí EIOPA, ktoré sú upravené smernicou 2009/138 a nariadením č. 1094/2010.

Tým, že EIOPA začal a uskutočnil posúdenie ohodnotenia hrubých a čistých technických rezerv na zaistenie, konal na základe prekročenia svojej regulovanej právomoci podľa nariadenia č. 1094/2010 a mimo rámca svojich právnych oprávnení a právomoci. EIOPA konal v rozpore s úlohou, ktorá mu bola zverená a ktorá spočíva v zabezpečení konvergencie dohľadu v celej Európskej únii.

____________

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 2010, s. 48).

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 2009, s. 1).