Language of document : ECLI:EU:T:2014:817

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 25. septembra 2014 (*)

„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva – Tvar napínacej skrutky – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009“

Vo veci T‑171/12,

Peri GmbH, so sídlom vo Weißenhorne (Nemecko), v zastúpení: J. Dönch, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: D. Walicka, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. januára 2012 (vec R 1209/2011‑1) týkajúcemu sa prihlášky trojrozmerného označenia, ktoré predstavuje tvar napínacej skrutky, ako ochrannej známky Spoločenstva,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kӑnčeva a C. Wetter (spravodajca),

tajomník: S. Bukšek Tomac, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 12. apríla 2012,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. júla 2012,

po pojednávaní z 5. júna 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 5. októbra 2010 podala žalobkyňa, Peri GmbH, prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

2        Trojrozmerný tvar, ktorý sa prihlasuje ako ochranná známka, je znázornený takto:

Image not found

3        Výrobky, o ktorých zápis sa žiada, patria do tried 6 a 19 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

–        trieda 6: „Debnenia na betónové konštrukcie a ich kovové príslušenstvo“,

–        trieda 19: „Debnenia na betónové konštrukcie a ich nekovové príslušenstvo“.

4        Dňa 21. apríla 2011 prieskumový pracovník zamietol prihlášku pre všetky dotknuté výrobky na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

5        Dňa 7. júna 2011 žalobkyňa podala proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka odvolanie podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

6        Rozhodnutím z 26. januára 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo žalobkyni doručené 13. februára 2012, prvý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie z dôvodu, že pokiaľ ide o predmetné výrobky, trojrozmerné označenie, pre ktoré sa žiadal zápis ako ochrannej známky Spoločenstva, nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

 Návrhy účastníkov konania

7        Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.

8        ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O predmete sporu

9        Žalobkyňa, ktorej bola počas pojednávania položená otázka v súvislosti s prípadnými pripomienkami, ktoré by mala, pokiaľ ide o zápisnicu z pojednávania, požiadala Všeobecný súd o zmenu tejto zápisnice na účely zohľadnenia zúženia jej prihlášky. V rámci výsluchu v tomto zmysle spresnila, že toto zúženie bolo vykonané po prijatí napadnutého rozhodnutia, pretože k nemu došlo 23. mája 2014, a pokiaľ ide o výrobky, ktoré boli predmetom prihlasovanej ochrannej známky, opísané v bode 3 vyššie, týkalo sa tohto spresnenia: „s výnimkou uzáver debnení“.

10      ÚHVT namietal, že Všeobecný súd nemôže prihliadnuť k tejto žiadosti, ako podľa neho vyplýva z judikatúry [rozsudok z 20. novembra 2007, Tegometall International/ÚHVT – Wuppermann (TEK), T‑458/05, Zb., EU:T:2007:349], keďže by to znamenalo protiprávnu zmenu predmetu konania v zmysle článku 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

11      Podľa ÚHVT je nesporné, že Všeobecný súd pripustil, že vyhlásenie prihlasovateľa ochrannej známky, ku ktorému došlo v období po rozhodnutí odvolacieho senátu a prostredníctvom ktorého prihlasovateľ vzal svoju prihlášku späť len v súvislosti s niektorými výrobkami alebo službami uvedenými v pôvodnej prihláške, možno vykladať tak, že jeho cieľom je spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia iba v rozsahu, v akom sa týka zostávajúcich výrobkov alebo služieb, a že toto vyhlásenie teda nemení predmet konania. To však neplatí v prejednávanom prípade, keďže zúženie prihlášky ochrannej známky neobsahuje zúženie zoznamu výrobkov, ale spočíva v úprave opisu predmetných výrobkov.

12      Bez ohľadu na túto námietku žalobkyňa nezmenila svoju analýzu.

13      Na úvod treba pripomenúť, že Všeobecný súd môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT iba vtedy, ak v čase prijatia tohto rozhodnutia nastali niektoré z dôvodov zrušenia alebo zmeny uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. V súlade s článkom 76 uvedeného nariadenia Všeobecný súd môže rozhodnúť len vzhľadom na skutkový a právny rámec sporu, ako bol predložený odvolaciemu senátu (pozri rozsudok TEK, už citovaný v bode 10 vyššie, EU:T:2007:349, bod 19 a citovanú judikatúru).

14      Naproti tomu Všeobecný súd nemôže zrušiť alebo zmeniť uvedené rozhodnutie z dôvodov, ktoré nastali po jeho prijatí [rozsudky z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P, Zb., EU:C:2006:310, bod 55, a z 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06, Zb., EU:T:2008:268, bod 24].

15      Navyše podľa článku 26 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 „prihláška ochrannej známky Spoločenstva obsahuje… zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada“.

16      Článok 43 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že „prihlasovateľ môže kedykoľvek vziať späť svoju prihlášku ochrannej známky Spoločenstva alebo zúžiť zoznam tovarov alebo služieb nachádzajúcich sa v tejto prihláške“.

17      V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobkyňa zúžila zoznam výrobkov uvedených v jej prihláške ochrannej známky Spoločenstva po tom, čo bolo prijaté napadnuté rozhodnutie.

18      Z toho vyplýva, že zúženie zoznamu výrobkov alebo služieb nachádzajúcich sa v prihláške ochrannej známky Spoločenstva v zmysle článku 43 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, ktoré sa vykoná v čase po prijatí rozhodnutia odvolacieho senátu, ktoré bolo napadnuté pred Všeobecným súdom, nemôže v zásade ovplyvniť zákonnosť uvedeného rozhodnutia, ktoré bolo jediné napadnuté v konaní pred Všeobecným súdom (pozri rozsudok Mozart, už citovaný v bode 14 vyššie, EU:T:2008:268, bod 25 a citovanú judikatúru).

19      Je však rovnako potrebné pripomenúť, že rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT môže byť napadnuté pred Všeobecným súdom výlučne v súvislosti s niektorými výrobkami alebo službami uvedenými na zozname v prihláške predmetnej ochrannej známky Spoločenstva. V takom prípade bude toto rozhodnutie, pokiaľ ide o ostatné výrobky alebo služby nachádzajúce sa na tom istom zozname, konečné (rozsudok Mozart, už citovaný v bode 14 vyššie, EU:T:2008:268, bod 26).

20      Vzhľadom na túto možnosť Všeobecný súd vyložil vyhlásenie prihlasovateľa ochrannej známky, ktoré bolo urobené v konaní pred ním, a teda po rozhodnutí odvolacieho senátu, a podľa ktorého prihlasovateľ vzal svoju prihlášku pre niektoré výrobky uvedené v pôvodnej prihláške späť, ako vyhlásenie, že napadnuté rozhodnutie je spochybnené iba v rozsahu, v akom sa týka zvyšku dotknutých výrobkov, alebo ako čiastočné späťvzatie v prípade, ak toto vyhlásenie bolo urobené v pokročilom štádiu konania pred Všeobecným súdom (pozri rozsudok Mozart, už citovaný v bode 14 vyššie, EU:T:2008:268, bod 27 a citovanú judikatúru).

21      Ak však zúžením zoznamu výrobkov uvedených v prihláške ochrannej známky Spoločenstva prihlasovateľ nechce stiahnuť jeden alebo viacero výrobkov z tohto zoznamu, ale zmeniť jednu alebo viaceré ich vlastnosti, nemožno vylúčiť, že táto zmena by mohla ovplyvniť preskúmanie ochrannej známky Spoločenstva zo strany jednotlivých inštancií ÚHVT počas správneho konania. Za týchto okolností by sa pripustenie takejto zmeny v štádiu žaloby pred Všeobecným súdom rovnalo zmene predmetu sporu počas konania, ktorú zakazuje článok 135 ods. 4 rokovacieho poriadku. Také zúženie preto Všeobecný súd nemôže zohľadniť na účely preskúmania dôvodnosti žaloby [rozsudky TEK, už citovaný v bode 10 vyššie, EU:T:2007:349, bod 25, a z 20. februára 2013, Caventa/ÚHVT – Anson’s Herrenhaus (B BERG), T‑631/11, EU:T:2013:85, bod 23].

22      Je preto dôležité určiť, či zúženie prihlášky dotknutej ochrannej známky, ku ktorému došlo 23. mája 2014 a ktoré žalobkyňa uviedla na pojednávaní, možno vykladať ako vyhlásenie žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spochybňuje len v rozsahu, v akom sa týka výrobkov uvedených na zmenenom zozname, alebo ako čiastočné späťvzatie.

23      O taký prípad nejde. Týmto zúžením žalobkyňa totiž nestiahla niektoré výrobky zo zoznamu výrobkov uvedených v prihláške predmetnej ochrannej známky, ktorými sú aj naďalej na jednej strane, pokiaľ ide o triedu 6, debnenia na betónové konštrukcie a ich kovové príslušenstvo, a na druhej strane, pokiaľ ide o triedu 19, debnenia na betónové konštrukcie a ich nekovové príslušenstvo, ale uviedla, že týmito výrobkami treba rozumieť uvedené výrobky „s výnimkou uzáver debnení“. Nemožno teda vylúčiť, že takýmto postupom žalobkyňa vykonala zmenu, ktorá môže mať vplyv na preskúmanie ochrannej známky Spoločenstva vykonané inštanciami ÚHVT počas správneho konania. Ako bolo uvedené v bode 21 vyššie, také zúženie však Všeobecný súd nemôže zohľadniť, pretože by zmenilo predmet konania.

24      Treba preto prijať záver, že výrobkami, ktoré treba zohľadniť v rámci tejto žaloby, sú tie, ktoré sú uvedené na zozname výrobkov, ktorých sa týka pôvodná prihláška žalobkyne (pozri bod 3 vyššie).

25      V dôsledku toho treba žiadosť žalobkyne uvedenú v bode 9 vyššie zamietnuť.

 O veci samej

26      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý je založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 7 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

27      Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti zloženej z odborníkov, ktorý je vyšší než stupeň pozornosti typický pre priemerného bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, a tiež vzhľadom na ľahko rozlíšiteľné vlastnosti napínacej skrutky, ktorú zobrazuje predmetné označenie, mal odvolací senát prijať záver, že prihlasovaná ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť.

28      Žalobkyňa zastáva názor, že odvolací senát neposkytol konkrétne skutočnosti na podporu svojej analýzy, ktorá sa zakladá na obyčajných nepodložených domnienkach. Dodáva, že tieto domnienky boli vyvrátené prostredníctvom dôkazov predložených v konaní pred ÚHVT, a to najmä prostredníctvom ankety, ktorú predložila, a že odvolací senát nesprávne usúdil, že označenie sa týka iba nemecky hovoriacej skupiny verejnosti, zatiaľ čo napínacia skrutka je označením, ktoré možno „pochopiť“ bez akejkoľvek jazykovej znalosti.

29      ÚHVT popiera tvrdenia žalobkyne.

30      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť“.

31      Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok, pre ktorý sa zápis žiada, ako výrobok pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov [pozri rozsudok z 9. decembra 2010, Wilo/ÚHVT (Fazetový plášť elektrického motora a vyobrazenie zeleného fazetovania), T‑253/09, a T‑254/09, EU:T:2010:507, bod 17 a citovanú judikatúru].

32      Táto rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí na jednej strane posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorú predstavuje priemerný riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ predmetných výrobkov a služieb (pozri rozsudok Fazetový plášť elektrického motora a vyobrazenie zeleného fazetovania, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:T:2010:507, bod 18 a citovanú judikatúru).

33      Podľa ustálenej judikatúry kritériá posudzovania rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok tvorených vzhľadom samotného výrobku nie sú odlišné od kritérií uplatniteľných na iné kategórie ochranných známok (pozri rozsudok Fazetový plášť elektrického motora a vyobrazenie zeleného fazetovania, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:T:2010:507, bod 19 a citovanú judikatúru).

34      V rámci uplatnenia týchto kritérií však vnímanie príslušnou skupinou verejnosti nie je v prípade trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom samotného výrobku nevyhnutne rovnaké ako v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky, ktorá spočíva v označení nezávislom na vzhľade výrobkov, ktoré predstavuje. Priemerní spotrebitelia totiž nemajú pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku odvodzovať pôvod výrobkov od ich tvaru alebo tvaru ich obalu, a preto by mohlo byť náročnejšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k takejto trojrozmernej ochrannej známke než vo vzťahu k slovnej alebo obrazovej ochrannej známke (pozri rozsudok Fazetový plášť elektrického motora a vyobrazenie zeleného fazetovania, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:T:2010:507, bod 20 a citovanú judikatúru).

35      Navyše podľa judikatúry čím viac sa tvar, ktorý je prihlasovaný ako ochranná známka, približuje najpravdepodobnejšiemu tvaru predmetného výrobku, tým je pravdepodobnejšie, že uvedený tvar nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Za týchto podmienok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazne líši od normy alebo zvykov odvetvia, čím je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je zbavená rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (pozri rozsudok Fazetový plášť elektrického motora a vyobrazenie zeleného fazetovania, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:T:2010:507, bod 21 a citovanú judikatúru).

36      Vo svetle týchto úvah treba preskúmať tvrdenia žalobkyne.

37      Čo sa týka príslušnej skupiny verejnosti, odvolací senát správne usúdil, že ide o špecializovanú skupinu verejnosti (bod 11 napadnutého rozhodnutia). Žalobkyňa, ktorá sa stotožnila s touto analýzou, z nej vyvodila, že príslušnou skupinou verejnosti je odborná verejnosť, čo je iba čiastočne správne. Keďže – ako to tiež pripúšťa žalobkyňa – vzťah uvedenej skupiny verejnosti k dotknutej oblasti môže všeobecne zahrnovať aj osoby „ktoré sa zaujímajú iba o základy tejto oblasti“, môže tento vzťah na rozdiel od prijatia uvedeného chápania, ku ktorému sa priklonila žalobkyňa, zahrnovať prípadne striktne odborný rámec.

38      Vzhľadom na toto poskytnuté spresnenie treba uviesť, že účastníci konania sa správne zhodli na závere, ktorý treba vyvodiť z toho, že príslušná skupina verejnosti je špecializovanou verejnosťou, čo znamená, že vyšší stupeň pozornosti, ktorý má uvedená verejnosť voči takému trojrozmernému označeniu, akým je predmetné označenie, sa prejavuje najmä tým, že „táto skupina sa bude zaujímať o technické vlastnosti takého systému uzatvárania (prípadne o kvalitu materiálu a konštrukcie)“ (bod 11 napadnutého rozhodnutia).

39      Naproti tomu žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na tento vyšší stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti boli vlastnosti napínacej skrutky, ktorých sa týka trojrozmerné označenie, ktoré je prihlasované ako ochranná známka Spoločenstva, t. j. najmä nekrytá ozubená drážka a centrálne zárezy vo vertikálnej kotviacej tyči, zrejmé a uvedenej ochrannej známke preto dodávali rozlišovaciu spôsobilosť, čo podporuje výsledok ankety. Žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že neuviedol nijakú konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala to, že odmietol zapísať prihlasovanú ochrannú známku.

40      Odvolací senát sa domnieva, že konkrétne z dôvodu vyššieho stupňa pozornosti príslušnej skupiny verejnosti, ktorý bol zdôraznený v bode 38 vyššie, táto skupina vníma predovšetkým predmetné funkčné prvky ako technický prostriedok umožňujúci spojiť alebo uzavrieť najmä murované prvky alebo betónové časti. Keďže sa tieto technické prvky nachádzajú aj v iných napínacích skrutkách, malé rozdiely medzi napínacou skrutkou, o ktorú ide v prejednávanej veci, a ostatnými napínacími skrutkami neumožňujú podľa odvolacieho senátu prijať záver, že prihlasovaná trojrozmerná ochranná známka predstavuje jedinečnú a význačnú koncepciu.

41      Treba zdôrazniť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 35 vyššie v oblasti trojrozmerných známok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazne líši od normy alebo zvykov odvetvia, čím je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je zbavená rozlišovacej spôsobilosti.

42      Táto analýza si zachováva svoj význam v prípade, že predmetná skupina verejnosti je špecializovanou verejnosťou [pozri, pokiaľ ide o zúžený okruh spotrebiteľov v súvislosti s mikrofónmi, rozsudok z 12. septembra 2007, Neumann/ÚHVT (Tvar mikrofónového krytu), T‑358/04, Zb., EU:T:2007:263, bod 46, v súvislosti s prístreškami a tienidlami, rozsudok zo 17. decembra 2008, Somm/ÚHVT (Tieniaci prístrešok), T‑351/07, EU:T:2008:591, bod 29, a v súvislosti s luxusnými hodinkami a ciferníkmi luxusných hodiniek, rozsudok zo 14. septembra 2009, Lange Uhren/ÚHVT (Geometrické polia na ciferníku hodiniek), T‑152/07, EU:T:2009:324, bod 87].

43      Odvolací senát teda na základe správneho uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 poukázal na neexistenciu jedinečnej a význačnej koncepcie zobrazenej napínacej skrutky, ktorá predstavuje iba malé rozdiely v porovnaní s inými výrobkami tohto druhu. V prejednávanej veci sa totiž nezdá, že by predmetná napínacia skrutka mala takú neobvyklú povahu, aby bolo možné prijať záver, že jej samotné trojrozmerné zobrazenie umožňuje považovať prihlasovanú ochrannú známku za známku so skutočnou spôsobilosťou rozlíšiť výrobky, na ktoré sa má vzťahovať, od konkurenčných výrobkov.

44      Hoci žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že neuviedol nijakú konkrétnu skutočnosť na podporu tohto tvrdenia, nie je tento argument vecne podložený. Z napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, že odvolací senát preskúmal vzorky napínacích skrutiek vyrábaných konkurentmi žalobkyne, pričom zistil, že umožňujú preukázať iba to, že svorky môžu „mať rôzne funkčné alebo dokonca estetické tvary“, avšak na základe „týchto variácií výrobku“ nemožno konštatovať „funkciu ochrannej známky v rámci ich celkového dojmu“ (bod 17 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát žalobkyni správne oznámil, že nestačí, aby verejnosť mohla rozoznať rozdiely medzi jednotlivými napínacími skrutkami, čoho je taká špecializovaná skupina verejnosti, o akú ide v prejednávanom prípade, schopná, ale musí takisto schopná vnímať variant napínacej skrutky, ktorý žalobkyňa predstavila ako „tak významný, [že ho táto verejnosť] rozozná ako označenie pôvodu“ (bod 18 napadnutého rozhodnutia). Ako však náležite uvádza odvolací senát, rozdiely, ktoré vykazuje predmetná napínacia skrutka a ktoré sú nepochybne identifikovateľné, sa zdajú byť obyčajnými variantmi vyhotovenia napínacích skrutiek. Tieto vlastnosti teda nemôžu individualizovať predmetný výrobok ani označiť určitý obchodný pôvod.

45      Napokon, pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu ankety, ktorú žalobkyňa predložila počas konania pred ÚHVT v súvislosti s rozlišovacou spôsobilosťou predmetného trojrozmerného označenia, treba zdôrazniť, že odvolací senát správne tvrdil, že táto anketa sa uskutočnila len v rámci špecializovanej nemecky hovoriacej skupiny verejnosti a nie v rámci špecializovanej skupiny verejnosti Európskej únie, ktorá je v tomto prípade príslušnou skupinou verejnosti. Aj keď ide totiž o prihlášku trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva, ktorá teda nepredpokladá jazykové znalosti, aby ju bolo možné „pochopiť“ – ako správne tvrdí žalobkyňa – nič to nemení na tom, že nemecky hovoriaca špecializovaná skupina verejnosti má širšiu znalosť výrobkov uvádzaných na trh nemeckými alebo rakúskymi spoločnosťami a prirodzene teda v ankete uvádza častejšie ich názov, ako by tak robila špecializovaná skupina verejnosti Únie ako celok.

46      Navyše žalobkyňa, ktorá uviedla výsledky uvedenej ankety, pred odvolacím senátom tvrdila (bod 6 štvrtá zarážka napadnutého rozhodnutia), že „veľká časť nemeckej špecializovanej skupiny verejnosti“ identifikovala výrobcu trojrozmerného tvaru, pre ktorý sa žiada zápis ako ochrannej známky Spoločenstva. Samotnú rozlišovaciu spôsobilosť však treba vnímať z hľadiska celej príslušnej skupiny verejnosti (a to príslušnej skupiny verejnosti v rámci Únie). Z toho vyplýva, že odvolací senát správne odmietol túto anketu, keďže neumožnila vyvrátiť jeho záver o neexistencii rozlišovacej spôsobilosti predmetného trojrozmerného označenia.

47      V rozsahu, v akom sa žalobkyňa odvolávala na výsledky tejto ankety ako na preukazujúce rozlišovaciu spôsobilosť uvedeného označenia v rámci príslušnej skupiny verejnosti v prípade výrobku, ktorý žalobkyňa uviedla na trh a ktorý toto označenie zobrazuje, treba uviesť, že také tvrdenie sa týka rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním prihlasovanej ochrannej známky. Odvolací senát teda bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pripomenul, že taká skutočnosť nemôže viesť k vylúčeniu uplatnenia absolútneho dôvodu zamietnutia v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 zo strany ÚHVT [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2002, Mag Instrument/ÚHVT (Tvar vreckových bateriek), T‑88/00, Zb., EU:T:2002:28, bod 39], a možno ju zohľadniť len v rámci uplatnenia článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, ktorého sa žalobkyňa počas konania vôbec nedomáhala.

48      Z toho vyplýva, že odvolací senát správne konštatoval, že predmetná trojrozmerná ochranná známka nemá v prípade všetkých dotknutých výrobkov rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

49      Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod je potrebné zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 207/2009

50      Treba konštatovať, že odvolací senát v závere bodu 23 napadnutého rozhodnutia uviedol možnosť, ktorú mal prieskumový pracovník, a to zamietnuť prihlášku ochrannej známky žalobkyne tiež na základe článku 7 ods. 1 písm. e) bodov i) a ii) nariadenia č. 207/2009, iba nadbytočne a bez jej uplatnenia. Zo znenia tohto bodu totiž vyplýva, že z dôvodu hospodárnosti konania odvolací senát odmietol predložiť vec prieskumovému pracovníkovi na účely doplňujúceho rozhodnutia, keďže prihláška mala byť „v každom prípade zamietnutá na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009“, čo je posúdením, ktorého zákonnosť bola potvrdená v bodoch 30 až 48 vyššie.

51      Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie sa nezakladalo na článku 7 ods. 1 písm. e) bodoch i) a ii) nariadenia č. 207/2009, ako pripomína ÚHVT vo vyjadrení k žalobe, žalobný dôvod založený na jeho porušení nemôže mať vplyv na zákonnosť uvedeného rozhodnutia.

52      Z toho istého dôvodu nebol porušení článok 75 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého sú v rozhodnutiach ÚHVT uvedené dôvody. Pokiaľ ide o dôkaz, v súvislosti s ktorým odvolací senát ex offo rozhodol, že nebude tvoriť základ jeho rozhodnutia, nebola predchádzajúca konzultácia so žalobkyňou potrebná.

53      Z uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

54      Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti dokumentu, ktorý žalobkyňa predložila na pojednávaní, je preto potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

55      Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

56      Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom ÚHVT.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Peri GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

Gratsias

Kӑnčeva

Wetter

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. septembra 2014.

Podpisy


* Jazyk konania: nemčina.