Vec T‑496/11

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Hospodárska a menová politika – ECB – Žaloba o neplatnosť – Rámec politiky dohľadu Eurosystému – Napadnuteľný akt – Prípustnosť – Dohľad nad platobnými systémami a systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi – Požiadavka umiestnenia v členskom štáte Eurosystému uplatňovaná na systémy zúčtovania centrálnou protistranou – Právomoc ECB“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 4. marca 2015

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky – Rámec politiky dohľadu uverejnený Európskou centrálnou bankou stanovujúci požiadavku umiestnenia centrálnych protistrán, ktoré majú zúčtovávať transakcie týkajúce sa cenných papierov – Zahrnutie

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba proti aktu potvrdzujúcemu skorší akt, ktorý nebol v lehote napadnutý – Neprípustnosť – Pojem potvrdzujúci akt – Akt, ktorý mení ustanovenie skoršieho aktu – Vylúčenie

(Článok 263 ZFEÚ)

3.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba členských štátov – Žaloba proti aktu Európskej centrálnej banky – Prípustnosť nepodmienená preukázaním záujmu na konaní – Neúčasť dotknutého členského štátu na určitých aspektoch hospodárskej a menovej únie – Neexistencia vplyvu

(Článok 263 druhý a štvrtý odsek ZFEÚ; protokoly č. 4 a č. 15 pripojené k ZEÚ a ZFEÚ)

4.      Európska centrálna banka – Právomoc Európskeho systému centrálnych bánk – Podporovanie plynulého fungovania platobných systémov – Prijatie rámca dohľadu nad systémami zúčtovania cenných papierov – Vylúčenie

(Článok 127 ods. 2 ZFEÚ; protokol č. 4 pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, článok 22)

5.      Európska únia – Zverené právomoci – Implicitné zverenie – Podmienky – Implicitná právomoc Európskej centrálnej banky regulovať systémy zúčtovania cenných papierov – Neexistencia

(Článok 13 ods. 2 ZEÚ a článok 48 ZEÚ; článok 129 ods. 3 ZFEÚ; protokol č. 4 pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, článok 22)

1.      Rámec politiky dohľadu Eurosystému uverejnený Európskou centrálnou bankou stanovujúci politiku umiestnenia uplatniteľnú na centrálne protistrany so sídlom v členských štátoch, ktoré nie sú súčasťou Eurosystému, predstavuje akt, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ.

Schopnosť aktu vyvolať právne účinky, a teda byť predmetom žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ, predpokladá preskúmanie jeho znenia a kontextu, do ktorého patrí, ako aj zámeru jeho autora. Pokiaľ ide v prvom rade o znenie a kontext, do ktorého napadnutý akt patrí, toto preskúmanie umožňuje posúdiť, ako by ho dotknuté osoby rozumne mohli vnímať. V tejto súvislosti časť rámca politiky dohľadu uverejneného mimo vnútornej sféry Európskej centrálnej banky upravujúca umiestnenie centrálnych protistrán, ktoré majú zúčtovávať transakcie týkajúce sa cenných papierov, používa kogentnú formuláciu a má osobitne presnú povahu, aby sa uľahčilo jej uplatňovanie. Rovnako za predpokladu, že orgány pre reguláciu platobných systémov alebo systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi sa budú domnievať, že týmto systémom treba uložiť povinnosť dodržiavať požiadavku, aká sa nachádza v rámci politiky dohľadu, môže byť centrálna protistrana, ktorá nezodpovedá kritériám nachádzajúcim sa v uvedenom rámci, pozbavená prístupu k ďalším účastníkom v reťazci spracovania transakcií s cennými papiermi.

V druhom rade pokiaľ ide o obsah rámca politiky dohľadu, formulácia požiadavky umiestnenia vnútri eurozóny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorých činnosť prekračuje hranice, ktoré spresňuje, sa rovná pridaniu nového pravidla do právneho poriadku, keďže taká požiadavka sa nenachádza v žiadnej skôr existujúcej právnej norme. V treťom rade pokiaľ ide o zámer Európskej centrálnej banky pri prijatí rámca politiky dohľadu, tento rámec má viesť k dodržiavaniu požiadavky umiestnenia pre centrálne protistrany, ktorých činnosť prekračuje hranice, ktoré stanovuje, a keďže sa v texte nenachádza nič, čo by nasvedčovalo opak, predstavuje konečný postoj Banky.

(pozri body 31, 32, 34, 37, 39, 45, 48, 50, 51, 53, 54)

2.      Žaloba o neplatnosť podaná proti rozhodnutiu, ktoré iba potvrdzuje skoršie rozhodnutie nenapadnuté v lehote, je neprípustná. Rozhodnutie je iba potvrdzujúcim aktom, ktorým sa len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, ak neobsahuje žiadny nový prvok v porovnaní so skorším aktom, a ktorému nepredchádzalo opätovné preskúmanie situácie osoby, ktorej bol tento skorší akt určený. V tejto súvislosti keď je však ustanovenie nariadenia zmenené, žalobu možno znovu podať, a to nielen proti tomuto ustanoveniu, ale proti všetkým, ktoré s ním tvoria celok, aj keď neboli zmenené.

Pokiaľ ide o žalobu proti rámcu politiky dohľadu, uverejneného Európskou centrálnou bankou, stanovujúceho politiku umiestnenia uplatniteľnú na centrálne protistrany so sídlom v členských štátoch, ktoré nie sú súčasťou Eurosystému, okolnosť, že Banka v skorších aktoch vyjadrila zásadu politiky umiestnenia, ktorá sa mohla uplatniť na centrálne protistrany, neznamená, že rámec politiky dohľadu treba kvalifikovať ako potvrdzujúci akt, pokiaľ sa politika umiestnenia v ňom nachádza v zmenenej podobe.

(pozri body 59 – 62)

3.      Spojené kráľovstvo má ako členský štát aktívnu legitimáciu proti aktom Európskej centrálnej banky na základe článku 263 druhého odseku ZFEÚ, pričom nepodlieha podmienkam článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Preto, aj keď sa podľa protokolu č. 15 Zmluvy o FEÚ určité ustanovenia Zmluvy o FEÚ a protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky neuplatnia voči Spojenému kráľovstvu, zostáva mu právo podať žalobu, aby sa umožnilo súdu Únie overiť, či Banka neprekročila svoje právomoci.

(pozri body 73, 75)

4.      Európska centrálna banka nemá právomoc nevyhnutnú na regulovanie činnosti systémov zúčtovania cenných papierov, takže rámec politiky dohľadu musí byť zrušený pre nedostatok právomoci, keď pre centrálne protistrany, ktoré sa zúčastňujú na zúčtovaní cenných papierov, stanovuje požiadavku umiestnenia vnútri eurozóny.

Článok 22 protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky stanovuje, že Banka môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči iným krajinám, táto právomoc je jedným z prostriedkov, ktoré má Banka k dispozícii na splnenie úlohy podporovať plynulé fungovanie platobných systémov, ktorú Eurosystému zveruje článok 127 ods. 2 ZFEÚ. Platobný systém v zmysle článku 127 ods. 2 ZFEÚ patrí do oblasti prevodu finančných prostriedkov. Taká definícia teda síce môže zahŕňať zložku „peniaze“ zúčtovacích transakcií, ale inak to bude pri zložke „cenné papiere“ zúčtovacích transakcií centrálnej protistrany, lebo také cenné papiere možno považovať za predmet transakcie, ktorá viedla k prevodu peňažných prostriedkov, ale samy osebe nepredstavujú platby. Analogický záver je opodstatnený aj vo vzťahu k výrazu „zúčtovacie a platobné systémy“ použitému v článku 22 štatútu.

Z uvedeného nutne vyplýva, že možnosť vydávať nariadenia, ktorú uvedený článok 22 dáva Európskej centrálnej banke, treba skôr považovať za obmedzenú iba na systémy zúčtovania platieb. Preto ak v článku 22 štatútu chýba výslovný odkaz na zúčtovanie cenných papierov, je opodstatnený záver, že voľba výrazu „zúčtovacie a platobné systémy“ má zdôrazniť, že Banka disponuje právomocou vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti platobných systémov vrátane tých, ktoré zahŕňajú fázu zúčtovania, ale nepriznáva jej samostatnú regulačnú právomoc vo vzťahu k všetkým systémom zúčtovania.

(pozri body 88, 89, 97 – 101, 110)

5.      Pokiaľ článok Zmluvy poveruje inštitúciu presnou úlohou, treba pripustiť, že jej sám nevyhnutne zveruje právomoci nevyhnutné na splnenie tejto úlohy, inak by bolo toto ustanovenie zbavené svojho potrebného účinku. Existencia implicitnej normotvornej právomoci, ktorá predstavuje odchýlku od zásady zverenia právomocí stanovenej v článku 13 ods. 2 ZEÚ, sa však musí posudzovať striktne. Takéto implicitné právomoci sú uznané judikatúrou len výnimočne a na to, aby boli uznané, musia byť nevyhnutné na zaistenie potrebného účinku ustanovení Zmluvy alebo dotknutého základného nariadenia.

V tejto súvislosti nemožno popierať existenciu veľmi úzkeho prepojenia medzi platobnými systémami a systémami zúčtovania cenných papierov, ani možnosť, že poruchy infraštruktúr zúčtovania cenných papierov sa odrazia na platobných systémoch, čím poškodia ich plynulé fungovanie, existencia tohto prepojenia však nemôže postačovať na odôvodnenie toho, že sa uzná implicitná právomoc Európskej centrálnej banky regulovať systémy zúčtovania cenných papierov, keďže Zmluva o FEÚ počíta s možnosťou, že taká právomoc bude Banke výslovne zverená. Článok 129 ods. 3 ZFEÚ upravuje zjednodušený mechanizmus zmeny, ktorý je odchýlkou od článku 48 ZEÚ, vo vzťahu k niektorým ustanoveniam Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky vrátane jeho článku 22.

(pozri body 104 – 108)