Language of document : ECLI:EU:C:2018:759

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

EVGENI TANČEV

prednesené 20. septembra 2018 (1)

Vec C430/17

Walbusch Walter Busch GmbH & Co. KG

proti

Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main eV

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Ochrana spotrebiteľa – Článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ – Požiadavky na informácie pri zmluvách uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov – Rozsah článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 a modifikované požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzavretých pomocou prostriedku komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií – Reklamný prospekt odkazujúci na hypertextový odkaz, pokiaľ ide o podrobnosti týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy – Povinnosť poskytnúť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa článku 6 ods. 1 písm. h) a časti B prílohy I smernice 2011/83 – Článok 16 Charty a sloboda podnikania – Sloboda prejavu a právo na informácie v súvislosti s reklamou podľa článku 11 Charty“






I.      Úvod

1.        Podstatou prejednávanej veci je výklad pojmu „prostriedok komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií“, ktorý je uvedený v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ(2), a okolností, pri ktorých dochádza k zmene požiadaviek stanovených v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83 vzhľadom na informácie, ktoré majú obchodníci povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi predtým, ako sa zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov stane pre spotrebiteľa záväznou.

2.        Smernica 2011/83 zrušila a nahradila smernicu Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov(3) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku(4), a tým zjednodušila a aktualizovala práva chránené týmito smernicami do jedného, maximálne harmonizovaného opatrenia.(5) Výsledkom toho je článok 8 ods. 4 smernice 2011/83 a od Súdneho dvora sa po prvýkrát žiada výklad pojmu „prostriedok komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií“, pokiaľ ide zmluvy uzatvárané na diaľku.

3.        Konkrétne ide o to, že obchodník, ktorý umiestnil do časopisov reklamné propagačné prospekty na predaj nepremokavých plášťov (s oddeliteľným objednávkovým lístkom), tvrdí, že sa môže odvolávať na článok 8 ods. 4 smernice 2011/83. Je teda sporné, či obchodník pred uzatvorením zmluvy na diaľku, týkajúcej sa predaja plášťov, je povinný iba poskytnúť zákazníkom informácie o existencii ich práva na odstúpenie od zmluvy alebo je povinný poskytnúť tiež ďalšie informácie stanovené v článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83. Tento výklad článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 spochybňuje Zentrale zur Bekämpfung des unlauteren Wettbewerbs eV („Združenie pre boj proti nekalej súťaži“) v Nemecku, ktoré v tomto členskom štáte podalo žalobu, ktorá je predmetom konania vo veci samej.

4.        V prípade, že sa obchodník môže odvolávať na článok 8 ods. 4 smernice 2011/83, bude sa pôvodné konanie týkať tiež toho, či údaje o práve na odstúpenie od zmluvy musia byť poskytnuté obchodníkom v samotnom propagačnom prospekte alebo či postačuje poskytnutie internetovej adresy, kde je možné tieto údaje nájsť. Rovnaká otázka vzniká, pokiaľ ide o vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý sa nachádza v časti B prílohy I smernice 2011/83 a na ktorý odkazujú článok 6 ods. 1 písm. h) a článok 11 ods. 1 smernice 2011/83.

II.    Právny rámec

A.      Právo Únie

1.      Charta základných práv a slobôd Európskej únie

5.        Článok 11 Charty nesie názov „Sloboda prejavu a právo na informácie“. Článok 11 ods. 1 stanovuje:

„Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.“

6.        Článok 16 Charty, nazvaný „Sloboda podnikania“, stanovuje:

„Sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.“

7.        Podľa článku 38 Charty s názvom „Ochrana spotrebiteľa“:

„Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“

2.      Smernica 2011/83

8.        Článok 1 smernice 2011/83, nazvaný „Predmet úpravy“, uvádza:

„Účelom tejto smernice je prispieť prostredníctvom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv uzavretých medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi.“

9.        Podľa článku 6 ods. 1 písm. a) až h) smernice 2011/83:

„1.      Predtým, ako sa zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov či akákoľvek zodpovedajúca ponuka stane pre spotrebiteľa záväznou, obchodník mu jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytne tieto informácie:

a)      hlavné vlastnosti tovaru alebo služieb v rozsahu primeranom nosiču a tovaru alebo službám;

b)      totožnosť obchodníka, napríklad jeho obchodný názov;

c)      poštovú adresu, na ktorej má obchodník sídlo, a jeho telefónne číslo, číslo faxu a e‑mailovú adresu, ak je k dispozícii, aby spotrebiteľ mohol rýchlo kontaktovať obchodníka a účinne s ním komunikovať, a prípadne poštovú adresu a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná;

d)      poštovú adresu miesta podnikania obchodníka (prípadne miesta podnikania obchodníka, v mene ktorého koná), ak sa líši od adresy uvedenej v súlade s písmenom c), na ktorú môže spotrebiteľ zaslať prípadnú reklamáciu;

e)      celkovú cenu tovaru alebo služieb vrátane daní, alebo ak vzhľadom na charakter tovaru alebo služieb nemožno cenu primerane stanoviť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, a prípadne všetky ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné a akékoľvek iné náklady, alebo ak tieto poplatky nemožno primerane vypočítať vopred, skutočnosť, že takéto ďalšie poplatky môžu byť do ceny zarátané. V prípade zmluvy na dobu neurčitú alebo zmluvy obsahujúcej predplatné celková cena zahŕňa celkové náklady za zúčtovacie obdobie. Ak sú takéto zmluvy účtované pevnou sadzbou, celková cena znamená zároveň celkové mesačné náklady. Ak celkové náklady nemožno vypočítať vopred, uvedie sa spôsob, akým sa cena vypočíta;

f)      náklady na používanie prostriedok komunikácie na diaľku na účel uzavretia zmluvy, ak sa tieto náklady počítajú na základe inej ako základnej sadzby;

g)      podmienky týkajúce sa platby, dodania a plnenia, lehotu, do ktorej sa obchodník zaväzuje dodať tovar alebo poskytnúť služby, a prípadne obchodníkove podmienky vybavovania reklamácií;

h)      v prípade, že existuje právo na odstúpenie od zmluvy, podmienky, lehotu a postupy na uplatnenie tohto práva v súlade s článkom 11 ods. 1, ako aj vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I.“

10.      Článok 8 ods. 1 a 4 až 7 smernice 2011/83 stanovuje:

„1.      V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku obchodník poskytne informácie stanovené v článku 6 ods. 1 alebo ich sprístupní spotrebiteľovi spôsobom, ktorý je primeraný použitému prostriedku komunikácie na diaľku, v jasnom a zrozumiteľnom jazyku. Pokiaľ sú uvedené informácie poskytnuté na trvalom nosiči, musia byť čitateľné.

4.      Ak je zmluva uzatvorená pomocou prostriedku komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený čas alebo priestor na zobrazenie informácií, obchodník poskytne na tomto osobitnom prostriedku pred uzatvorením takejto zmluvy aspoň predzmluvné informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, identite obchodníka, celkovej cene, práve na odstúpenie od zmluvy, dĺžke trvania zmluvy a v prípade zmluvy na dobu neurčitú o podmienkach vypovedania zmluvy, uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a), b), e), h) a o). Ostatné informácie uvedené v článku 6 ods. 1 poskytne obchodník spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s odsekom 1 tohto článku.

5.      Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak obchodník telefonicky kontaktuje spotrebiteľa s cieľom uzavrieť zmluvu na diaľku, na začiatku konverzácie spotrebiteľovi oznámi svoju totožnosť a v príslušných prípadoch totožnosť osoby, v mene ktorej hovor uskutočňuje, ako aj obchodný účel hovoru.

6.      Pri uzatváraní zmluvy na diaľku prostredníctvom telefónu môže členský štát stanoviť obchodníkovi povinnosť, aby potvrdil spotrebiteľovi ponuku, pričom spotrebiteľ je viazaný až po tom, čo podpíše ponuku alebo odošle svoj písomný súhlas. Členské štáty môžu taktiež stanoviť, aby tieto potvrdenia boli vydávané na trvalom nosiči.

7.      Obchodník poskytne spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvalom nosiči, v primeranom čase po uzavretí zmluvy na diaľku, a to najneskôr do momentu dodania tovaru alebo pred začiatkom poskytovania služby. Toto potvrdenie zahŕňa:

a)      všetky informácie uvedené v článku 6 ods. 1, pokiaľ obchodník neposkytol uvedené informácie spotrebiteľovi na trvalom nosiči už pred uzavretím zmluvy na diaľku, a

b)      prípadne potvrdenie o prechádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa a uznaní v súlade s článkom 16 písm. m).“

11.      Článok 11 smernice 2011/83 je nazvaný „Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy“. Článok 11 ods. 1 stanovuje:

„Pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľ informuje obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy. Na tento účel môže spotrebiteľ:

a)      použiť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I alebo

b)      urobiť akékoľvek jednoznačné vyhlásenie vyjadrujúce jeho rozhodnutie odstúpiť od zmluvy.

Členské štáty nestanovia žiadne formálne požiadavky týkajúce sa vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy okrem tých, ktoré sú ustanovené v časti B prílohy I.“

B.      Vnútroštátne právo

12.      § 355 Občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch, ďalej len „BGB“) má názov „Právo na odstúpenie od zmluvy v prípade spotrebiteľských zmlúv“. V § 355 ods. 1 je uvedené:

„Ak má spotrebiteľ na základe zákona právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, spotrebiteľ a obchodník nie sú viazaní svojimi prejavmi vôle uzavrieť zmluvu, ak spotrebiteľ odstúpi od svojho prejavu vôle v uvedenej lehote. Odstúpenie od zmluvy je účinné jeho oznámením obchodníkovi. Oznámenie musí jasne vyjadrovať rozhodnutie spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. Odstúpiť od zmluvy je možné bez uvedenia dôvodov. Odoslanie odstúpenia od zmluvy v primeranej lehote je postačujúce na to, aby bola lehota dodržaná.“

13.      § 312d BGB je nazvaný „Požiadavky na informácie“. V § 312d ods. 1 BGB sa uvádza:

„V prípade zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov a zmlúv uzavretých na diaľku má obchodník povinnosť informovať spotrebiteľa podľa § 246a zákona, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník (Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuche, ďalej len ‚EGBGB‘). Pokiaľ sa zmluvné strany vyslovene nedohodli inak, informácie, ktoré obchodník pri plnení tejto povinnosti poskytne, sa stávajú súčasťou predmetu zmluvy.“

14.      § 312g BGB nesie názov „Právo na odstúpenie od zmluvy“. V § 312g ods. 1 BGB sa stanovuje:

„V prípade zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov je spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy v súlade s § 355.“

15.      § 246a EGBGB je nazvaný „Požiadavky na informácie pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov a zmluvy uzatvárané na diaľku s výnimkou zmlúv o finančných službách“. § 1 tohto článku s názvom „Požiadavky na informácie“ stanovuje:

„…

(2)      Ak je spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy podľa § 312g ods. 1 BGB, obchodník je povinný informovať spotrebiteľa

1.      o podmienkach, lehotách a postupe na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy podľa § 355 ods. 1 BGB, ako aj o vzorovom formulári na odstúpenie od zmluvy uvedenom v prílohe 2,

…“

16.      § 246a ods. 3 EGBGB s názvom „Zjednodušené požiadavky na informácie v prípade obmedzeného priestoru na uvedenie informácií“ stanovuje:

„Ak je zmluva uzavretá na diaľku dohodnutá prostredníctvom prostriedku komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje iba obmedzený priestor alebo čas na uvedenie informácií pre spotrebiteľa, obchodník je povinný informovať spotrebiteľa prostredníctvom tohto prostriedku:

4.      ak je to uplatniteľné, o existencii práva odstúpiť od zmluvy a

Ďalšie informácie podľa § 1 musia byť spotrebiteľovi sprístupnené vhodným spôsobom v súlade s § 4 ods. 3“

17.      § 246a ods. 4 EGBGB má názov „Formálne podmienky na splnenie požiadaviek na informácie“ a stanovuje:

„(1)      Obchodník je povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie uvedené v § 1 až § 3 jasným a zrozumiteľným spôsobom skôr, ako spotrebiteľ oznámi svoje rozhodnutie uzavrieť zmluvu.

(3)      Ak je zmluva uzavretá na diaľku, obchodník je povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie spôsobom zodpovedajúcim použitému prostriedku komunikácie na diaľku. Ak je informácia poskytnutá na trvalom nosiči, musí byť čitateľná a musí tam byť uvedené meno obchodníka. Bez ohľadu na prvú vetu môže obchodník sprístupniť informáciu uvedenú v druhej vete § 3 vhodným spôsobom spotrebiteľovi.“

III. Skutkové okolnosti v konaní vo veci samej a prejudiciálna otázka

18.      Združenie pre boj proti nekalej súťaži vo Frankfurte nad Mohanom je žalobcom v konaní vo veci samej a odporcom v konaní o odvolaní (ďalej len „žalobca“). Odvolanie je prejednávané na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko, ďalej len „vnútroštátny súd“).

19.      V roku 2014 spoločnosť Walbusch Walter Busch, žalovaná v konaní vo veci samej a navrhovateľka v konaní o odvolaní (ďalej len „žalovaná“), distribuovala ako prílohu rôznych časopisov a novín šesťdielny rozkladací reklamný propagačný prospekt s rozmermi 19 × 23,7 cm (ďalej len „propagačný prospekt“). Dolná polovica pravej strany toho propagačného prospektu obsahovala oddeliteľný objednávkový lístok. Na prednej aj na zadnej strane objednávkového lístka bol uvedený odkaz na zákonné právo odstúpiť od zmluvy. Telefónne a faxové číslo, webová a poštovná adresa žalovanej boli uvedené v stĺpci pozdĺž prednej strany objednávkového lístka pod nadpisom „So bestellen Sie bei…“ („Takto objednáte od…“), pričom telefónne číslo a webová adresa boli uvedené pod nadpisom „Bestellservice“ (Objednávková služba) dole na prednej strane zloženého propagačného prospektu. Po zadaní internetovej adresy sa otvorila úvodná internetová stránka žalovanej. Prostredníctvom odkazu na všeobecné podmienky pod nadpisom „Rechtliches“ (Právne informácie) bolo možné nájsť poučenie o odstúpení od zmluvy a vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy).

20.      Žalobca kritizuje prospekt, pretože chýba riadne poučenie o odstúpení od zmluvy a vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy nie je priložený, je však dostupný na webovej stránke. Po neúspechu úradnej výzvy podal žalobca návrh na zdržanie sa konania a na náhradu trov, ktoré vznikli v súvislosti s úradnou výzvou pred začiatkom súdneho konania, vo výške 246,10 eura spolu s úrokmi.

21.      Žaloba podaná na Landgericht (krajinský súd) bola v podstate úspešná. Odvolací súd však uvedený rozsudok čiastočne zmenil a uviedol, inter alia, že žalovaná sa má v rámci obchodnej činnosti zdržať uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom o kúpe tovaru na diaľku prostredníctvom tlačeného média bez toho, aby priamo na samotnom tlačenom médiu informovala o nasledujúcich skutočnostiach: o podmienkach, lehote a postupe, ako uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy, predovšetkým o mene a adrese subjektu, voči ktorému treba uplatniť odstúpenie, a bez toho, aby bol k tlačenému médiu priložený vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy.

22.      V odvolaní podanom na vnútroštátnom súde žalovaná trvá na svojom návrhu na zamietnutie žaloby v plnom rozsahu. Žalobca navrhuje, aby bolo odvolanie zamietnuté.

23.      Podľa vnútroštátneho súdu závisí úspech odvolania od výkladu článku 6 ods. 1 písm. h) a článku 8 ods. 4 smernice 2011/83. Vnútroštátny súd uvádza, že prvá otázka, ktorá bola položená, sa týka kritéria na posúdenie, či prostriedok komunikácie na diaľku (v prejednávanej veci propagačný prospekt obsahujúci oddeliteľný objednávkový lístok) poskytuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií, ako je stanovené v prvej vete článku 8 ods. 4 smernice 2011/83. Odpoveď na túto otázku závisí od toho, či 1. prostriedok komunikácie na diaľku vo všeobecnosti podľa svojho typu poskytuje (abstraktne) iba obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií, alebo či 2. vo svojej konkrétnej forme, ktorú si vybral obchodník, ponúka iba obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií (prvá prejudiciálna otázka).

24.      Vnútroštátny súd by chcel taktiež zistiť, či na vyriešenie právnych otázok, ktoré boli položené v konaní vo veci samej, je relevantná sloboda obchodníka zvoliť si akýkoľvek druh reklamy a sloboda podnikania chránená článkom 16 Charty, rovnako ako aj technické obmedzenia vyplývajúce zo špecifickej povahy dotknutého prostriedku komunikácie na diaľku. Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či by záujmy spotrebiteľov boli lepšie chránené v prípade, ak by nedostali komplexné informácie o využití práva odstúpiť od zmluvy a vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, až pokiaľ by nebola uzavretá zmluva na diaľku.

25.      Ďalej vzniká otázka, či je zlučiteľné s článkom 8 ods. 4 a článkom 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83, aby informácie o práve odstúpiť od zmluvy boli obmedzené na odkaz o existencii toho práva, ako je stanovené v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, ak existuje obmedzený priestor na zobrazenie takých informácií. Má potreba zabrániť neprimeranému obmedzovaniu reklamnej slobody vplyv na odpoveď na túto otázku? Vnútroštátny súd poznamenáva okrem iného, že podľa odôvodnenia 4 smernice 2011/83 je jej cieľom vytvorenie správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov.

26.      Nakoniec, v prípade, že sa informácia o práve na odstúpenie od zmluvy, pri obmedzenej možnosti zobrazenia, nemôže obmedziť na existenciu tohto práva, vzniká ďalšia otázka, či je podľa článku 8 ods. 4 a článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83/EÚ pred uzavretím zmluvy na diaľku aj v prípade obmedzenej možnosti zobrazenia vždy nevyhnutné, aby sa k prostriedku komunikácie na diaľku priložil vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa časti B prílohy I smernice 2011/83/EÚ (tretia prejudiciálna otázka)?

27.      Konanie bolo prerušené a Súdnemu dvoru boli položené tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je na účely uplatnenia článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 na otázku, či je v prípade prostriedku komunikácie na diaľku (v tomto prípade reklamný prospekt s objednávkovým kupónom vo forme korešpondenčného lístka,) na zobrazenie informácií k dispozícii iba obmedzený priestor alebo čas, relevantné,

a)      či prostriedok komunikácie na diaľku vo všeobecnosti podľa svojho typu poskytuje(abstraktne) iba obmedzený priestor alebo čas,

alebo to,

b)      či vo svojej konkrétnej forme, ktorú si obchodník vybral, ponúka iba obmedzený priestor alebo čas?

2.      Je zlučiteľné s článkom 8 ods. 4 a s článkom 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83, aby sa informácia o práve na odstúpenie od zmluvy v prípade obmedzenej možnosti zobrazenia v zmysle článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 obmedzila na informáciu o existencii práva na odstúpenie od zmluvy?

3.      Je podľa článku 8 ods. 4 a článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83 pred uzavretím zmluvy na diaľku aj v prípade obmedzenej možnosti zobrazenia vždy nevyhnutné, aby sa k prostriedku komunikácie na diaľku priložil vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa časti B prílohy I k smernici 2011/83?“

28.      Písomné vyjadrenia Súdnemu dvoru predložili žalobca, nemecká, fínska a poľská vláda a Komisia. Žalobca, nemecká vláda a Komisia, rovnako aj žalovaná predložili vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 7. júna 2018.

IV.    Zhrnutie písomných pripomienok

29.      Pokiaľ ide o prvú otázku, poľská vláda uvádza, že doslovný výklad článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 neposkytuje žiadne riešenie tohto problému a poukazuje na to, že v súlade s ustálenou judikatúrou je na výklad ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.(6)

30.      Žalobca, fínska a poľská vláda a Komisia tvrdia, pokiaľ ide o prvú otázku, vzhľadom na skutočnosť, že cieľom smernice 2011/83 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, určujúca je práve abstraktná povaha prostriedkov komunikácie na diaľku. Inými slovami, podporujú prvú možnosť navrhnutú vnútroštátnym súdom.

31.      Všetci štyria argumentujú, že tento výklad je rovnako v súlade s odôvodnením 36 smernice 2011/83, ktoré stanovuje, že v prípade zmlúv na diaľku požiadavky na informácie „by sa mali upraviť s cieľom zohľadniť technické obmedzenia určitých médií“.(7) Žalobca uvádza, že odôvodnenie 36 odkazuje napríklad na obmedzené možnosti zobrazenia na displejoch mobilných telefónov. Normotvorca Únie tým chcel zdôrazniť technické obmedzenia vlastné niektorým druhom médií.

32.      Žalobca a Komisia tvrdia, že akékoľvek zásahy do základných práv žalovanej sú primerané a že majú byť v každom prípade zaručené v rámci ochrany spotrebiteľa v zmysle článku 38 Charty.

33.      Fínska vláda a Komisia uvádzajú, že ak by „prostriedok komunikácie na diaľku“ uvedený v článku 8 ods. 4 odkazoval na prostriedok komunikácie na diaľku zvolený obchodníkom v konkrétnom prípade, mohol by obchodník voľbou prostriedku komunikácie na diaľku obchádzať povinnosti stanovené v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83. Článok 6 ods. 1 smernice 2011/83 by tak mohol byť zbavený právnej istoty a svojho effet utile.

34.      Komisia dodáva, že pravidlo stanovené v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 je zamerané na situácie, v ktorých majú média isté technické obmedzenia, ktoré vylučujú vloženie dlhšieho textu, ako je obmedzený počet znakov, ktoré je možné zobraziť na mobilnom telefóne, alebo časové obmedzenie pri televíznej reklame. V týchto prípadoch povoľuje smernica 2011/83 poskytnutie prístupu spotrebiteľovi k časti týchto informácií prostredníctvom hypertextového odkazu alebo uvedením bezplatného telefónneho čísla, na ktorom je možné tieto informácie získať. Ak sú tieto obmedzenia v dôsledku technologického vývoja odstránené, článok 8 ods. 4 smernice 2011/83 sa ďalej nepoužije.

35.      Komisia uvádza, že obmedzenie slobody obchodníka vyjadrené povinnosťou zvoliť vždy spôsob reklamy, ktorý je dostatočný na to, aby zahŕňal všetky informácie o odstúpení od zmluvy a ďalšie povinné informácie, je odôvodnené ochranou spotrebiteľa a nie je neprimerané. Taktiež to platí v kontexte článku 16 Charty. Okrem toho sa povinnosť stanovená v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83 vzťahuje len na zmluvy uzavreté na diaľku v súlade s článkom 2 ods. 7 smernice 2011/83.

36.      Komisia ďalej vychádza z rozsudku Súdneho dvora vo veci Canal Digital Denmark(8) a tvrdí, že určité body tohto rozsudku, ktoré vykladajú ustanovenia podobné článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, ktoré sa objavujú v smernici 2005/29/ES(9), podporujú jej argumentáciu.(10)

37.      Žalobca dodáva, že článok 8 ods. 7 písm. a) smernice 2011/83 nič nemení na ním navrhovanej odpovedi na prvú otázku. Toto ustanovenie ukladá obchodníkovi povinnosť, aby spotrebiteľovi poskytol potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvalom nosiči v primeranej lehote po uzavretí zmluvy na trvalom nosiči, v primeranom čase po uzavretí zmluvy na diaľku, a to najneskôr do momentu dodania tovaru alebo pred začiatkom poskytovania služby, vrátane informácií uvedených v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83, pokiaľ ich už neposkytol na trvalom nosiči. Ak by sa článok 8 ods. 7 písm. a) vykladal inak, bol by nadbytočný.

38.      Nakoniec žalobca, fínska vláda a Komisia tvrdia, že článok 8 ods. 4 je výnimka, ktorá sa má vykladať reštriktívne.

39.      Pokiaľ ide druhú otázku, žalobca, fínska a poľská vláda a Komisia tvrdia, že poskytované informácie nestačí obmedziť len na informáciu o existencii práva odstúpiť od zmluvy, bez toho, aby bolo potrebné oznámiť podrobnejšie informácie o spôsobe uplatnenia tohto práva, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83.

40.      Žalobca poznamenáva, že prvá veta článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 jasne uvádza, že vo všetkých prípadoch musia byť oznámené určité minimálne informácie. Toto ustanovenie odkazuje na článok 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83, podľa ktorého sa za tieto minimálne informácie považujú „podmienky, lehota a postupy na uplatnenie tohto práva“. Normotvorca Únie tak v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 zamýšľal upraviť výslovný a konkrétny režim pre poskytnutie informácií, ktoré musia byť uvádzané bez ohľadu na technické obmedzenia (pozri článok 8 ods. 4 smernice 2011/83 a spojenie „na tomto osobitnom prostriedku“). Fínska a poľská vláda zaujali podobný postoj.

41.      Žalobca ďalej uvádza, že odkaz na slobodu podnikania v prejudiciálnej otázke musí byť v tomto ohľade posudzovaný rovnakým spôsobom, ako tomu bolo v súvislosti so základnými právami a prvou otázkou; musí prevládať záujem na ochrane spotrebiteľa.

42.      Fínsko v súvislosti s druhou otázkou dopĺňa, že podporu nie je možné hľadať v článku 8 ods. 7 písm. a) smernice 2011/83, ktorý pre prípad poskytovania predzmluvných informácií obmedzených na oznámenie existencie práva odstúpiť od zmluvy stanovuje, že určité informácie majú obchodníci poskytnúť neskôr na „trvalom nosiči“. Fínsko taktiež tvrdí, že informácie poskytované spotrebiteľovi, ktorý zvažuje uzavretie zmluvy na diaľku, majú zásadný význam preto, lebo práve na ich základe sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce alebo nechce byť viazaný zmluvou.

43.      Pokiaľ ide o tretiu otázku, žalobca a Komisia tvrdia, že vzhľadom na článok 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83 musí byť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľovi poskytnutý aj v prípade použitia článku 8 ods. 4 Avšak Fínsko, s určitou podporou zo strany poľskej vlády, tvrdí, že formulár na odstúpenie od zmluvy nie je súčasťou „informácií“ o práve odstúpiť od zmluvy podľa smernice 2011/83, a preto nemusí byť poskytnutý predtým, ako je spotrebiteľ viazaný zmluvou uzavretou na diaľku.

44.      Nemecko navrhuje riešenie prejudiciálnej otázky, ktoré je odlišné od riešenia navrhovaného zo strany žalobcu, fínskej a poľskej vlády a Komisie. Pokiaľ ide o prvú otázku, nemecká vláda najmä tvrdí, že konkrétna forma komunikácie, ktorú si vybral obchodník, je určujúca pri rozhodovaní, či zmluva uzavretá na diaľku spadá do pôsobnosti článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, teda na propagačný prospekt, o ktorý ide v konaní vo veci samej, sa uplatní obmedzená informačná povinnosť upravená v článku 8 ods. 4 a článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83.

45.      Nemecko tvrdí, že zo znenia článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 ani z odôvodnení smernice 2011/83 nevyplýva obmedzenie ustanovenia na určité prostriedky komunikácie na diaľku. Komunikačné prostriedky uvedené v odôvodnení 36 predstavujú iba príklady.

46.      Nemecko tvrdí, že cieľ sledovaný smernicou 2011/83 neukladá obchodníkom povinnosť vždy poskytnúť podrobné informácie o práve odstúpiť od zmluvy pred uzavretím zmluvy. Cieľom smernice 2011/83 je zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a vytvoriť pevný právny rámec pre spotrebiteľov, ako aj pre obchodníkov. Tento cieľ je tiež zaručený v článku 8 ods. 7 písm. a) smernice 2011/83. V skutočnosti nie je možné vylúčiť, že sa viacerí spotrebitelia zbavia reklamných propagačných prospektov hneď po tom, čo odošlú svoju objednávku. Je preto nevyhnutné oznámiť podrobné informácie o práve na odstúpenie od zmluvy najneskôr v momente dodania tovaru, aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia sú si vedomí tohto práva. Článok 8 ods. 7 písm. a) smernice 2011/83 zaručuje plné dodržiavanie práv spotrebiteľov.

47.      Uloženie povinností nad rámec znížených požiadaviek na informácie podľa článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 obmedzuje slobodu podnikania obchodníkov podľa článku 16 Charty bez toho, aby poskytovalo akékoľvek výhody pre spotrebiteľa. Podľa článku 52 ods. 1 Charty nemôže byť sloboda obchodníka zvoliť si spôsob reklamy obmedzená neprimeraným spôsobom. Pokiaľ spôsob komunikácie zvolený obchodníkom nemá vplyv na uplatnenie článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, existuje riziko, že obchodníci nebudú môcť využívať určité formy reklamy, lebo tieto formy reklamy ustúpia do úzadia vzhľadom na množstvo povinných informácií. Nemecko taktiež zdôrazňuje druhú vetu článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, ktorá stanovuje, že „ostatné informácie uvedené v článku 6 ods. 1 poskytne obchodník spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s odsekom 1 tohto článku“.

48.      Pokiaľ ide o druhú otázku, Nemecko zastáva názor, že pokiaľ je použitý prostriedok komunikácie na diaľku, „ktorý poskytuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií“ v zmysle článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, potom sú obchodníci povinní len informovať spotrebiteľov o existencii práva na odstúpenie od zmluvy, a nie je to na úkor vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Akákoľvek prísnejšia povinnosť vzhľadom na informácie, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľom s ohľadom na právo odstúpiť od zmluvy, by predstavovala neprimerané obmedzenie práva na reklamu.

49.      Vzhľadom na množstvo informácií o práve na odstúpenie od zmluvy, ktoré majú byť oznámené spotrebiteľovi, na cieľ smernice 2011/83 uvedený vyššie a na záujmy spotrebiteľov a obchodníkov je podľa nemeckej vlády zjednodušenie množstva informácií vhodné v prípade, ak sú možností na zobrazenia textu obmedzené.

50.      Nemecko odkazuje na odôvodnenie 4 smernice 2011/83, ktoré okrem iného uvádza, že musí byť vytvorená rovnováha medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov. Výnimka stanovená v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 zohľadňuje obmedzený priestor a čas vyplývajúci zo spôsobu komunikácie na diaľku a tiež reaguje na neprimerané obmedzenie reklamnej slobody obchodníkov. Aj tu nemecká vláda poznamenáva, že v každom prípade je to článok 8 ods. 7 písm. a) smernice 2011/83, ktorý je pre spotrebiteľov podstatný.

51.      Nakoniec, pokiaľ ide o tretiu otázku, Nemecko tvrdí, že pokiaľ existuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií, môže byť právo na odstúpenie od zmluvy obmedzené na oznámenie o existencii toho práva a nie je vždy nutné priložiť k prostriedku komunikácie na diaľku vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I smernice 2011/83.

V.      Posúdenie

A.      Zhrnutie

52.      Jadro prejednávanej veci spočíva v prvej prejudiciálnej otázke a v tom, či sa použijú objektívne alebo subjektívne kritéria, ak súd členského štátu rozhoduje o tom, či „je zmluva uzatvorená pomocou prostriedku komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií“ v zmysle článku 8 ods. 4 smernice 2011/83.

53.      Dospel som k záveru, že v zmysle práva Únie sa prvá možnosť navrhnutá vnútroštátnym súdom týka výkladu článku 8 ods. 4 smernice 2011/83. Otázka, či dotknutý propagačný prospekt obsahujúci objednávkový lístok je „prostriedkom komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený čas alebo priestor na zobrazenie informácií“, závisí od toho, či prostriedok (abstraktne) poskytuje iba obmedzený priestor alebo čas vzhľadom na svoju osobitnú povahu. Ako je zrejmé z nasledujúcej analýzy, tento objektívny prístup odráža význam článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, a nie subjektívnu analýzu spojenú s posúdením, či dotknutý prostriedok komunikácie na diaľku v konkrétnom prípade poskytuje obmedzený priestor alebo čas vo forme zvolenej obchodníkom, čo bola druhá alternatíva uvedená v prvej otázke.

54.      Vnútroštátny súd položil druhú otázku týkajúcu sa obsahu práva odstúpiť od zmluvy v súvislosti so vzorovým formulárom, len pokiaľ bude prijatá druhá alternatíva uvedená v prvej otázke. Na druhú a tretiu otázku odpoviem iba pre prípad, ak by Súdny dvor nesúhlasil s mojím návrhom odpovede na prvú otázku.

55.      Predtým by som rád uviedol niekoľko predbežných poznámok.

B.      Predbežné poznámky

56.      Je potrebné najprv zdôrazniť, že modifikácia v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 týkajúca sa požiadaviek na informácie stanovených v článku 6 ods. 1 tejto smernice je takého charakteru, že sa vzťahuje len na prostriedok, ktorým obchodník poskytuje spotrebiteľom informácie uvedené v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83 predtým, ako sú títo spotrebitelia viazaní zmluvami uzavretými na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, avšak nie na obsah toho, čo má byť oznámené. Ako je uvedené v odôvodnení 35 smernice 2011/83, informácie, ktoré má obchodník spotrebiteľovi poskytnúť, by mali byť povinné. Informácie, ktoré nie sú uvedené v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 ako informácie, na ktoré sa vzťahuje modifikácia stanovená týmto ustanovením, obchodník ich jednoducho musí poskytnúť spotrebiteľovi na základe poslednej vety článku 8 ods. 4 „primeraným“ spôsobom, v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2011/83. Vzhľadom na odkaz na článok 6 ods. 1 smernice 2011/83 v článku 8 ods. 1 smernice 2011/83 k tomu musí dôjsť predtým, ako je spotrebiteľ viazaný zmluvou uzavretou na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov.

57.      Rozhodnutie normotvorcu Únie ustanoviť výnimku, pokiaľ ide o prostriedok, a nie obsah, je v súlade so zárukou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo všetkých politikách EÚ podľa článku 38 Charty základných práv s oporou v článkoch 12, 114 ods. 3 a 169 ZFEÚ. Okrem toho vzhľadom na rastúci výskyt spotrebiteľských zmlúv uzavretých na diaľku, ktoré umožnil vzostup digitálnych technológií, je zabezpečenie effet utile smernice 2011/83 konfrontované so stále väčšími výzvami.

58.      Významná časť argumentácie žalovanej ďalej vychádza zo slobody podnikania podľa článku 16 Charty.(11) Tá sa niekedy v súvislosti s reklamou prekrýva so slobodou prejavu a právom na informácie, ktoré sú chránené článkom 11 Charty(12) a ktoré mal súd možnosť posúdiť vzhľadom na balenie a označovanie.(13) Toto právo je relevantné rovnako vtedy, ak sú uložené zákonné obmedzenia, pokiaľ ide o propagáciu uvádzania na trh a spôsoby a podmienky, za ktorých si spotrebitelia môžu objednávať tovar a služby, ako je tomu v konaní vo veci samej.

59.      Je však veľmi dôležité zdôrazniť, že ak je článok 16 Charty použitý v kontexte, v ktorom je relevantná ochrana spotrebiteľa, je potrebné vziať do úvahy tiež článok 38 Charty(14) bez ohľadu na to, či je článok 38 zásadou, a teda je v zmysle článku 52 ods. 5 Charty obmedzený na výklad práva Únie, alebo je ustanovením priznávajúcim subjektívne práva.(15) Článok 38 Charty hrá rovnakú úlohu, pokiaľ ide o relevantný článok 11 Charty vzhľadom na slobodu prejavu a právo na informácie v súvislosti s reklamou.(16)

C.      Odpoveď na prvú a druhú otázku

1.      Analýza prevej otázky

60.      Ako uvádza poľská vláda v písomnom vyjadrení, znenie článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 neobsahuje žiadny údaj o tom, či predmetný propagačný prospekt v prejednávanej veci predstavuje „prostriedok komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený čas alebo priestor na zobrazenie informácií“ v zmysle uvedeného článku. Ani dokumenty týkajúce sa histórie vzniku článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, ako sú travaux préparatoires, neposkytujú žiadnu významnú pomoc,(17) podotýkam však, že v usmernení Komisie týkajúcom sa smernice 2011/83 je na strane 33 uvedené, že „ustanovenie článku 8 ods. 4 by sa malo použiť najmä na zmluvy uzavreté pri využití technológií, ako sú SMS, ktoré podliehajú technickým obmedzeniam, pokiaľ ide o množstvo informácií, ktoré je možné poslať.“(18)

61.      Kontext a účel článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 však napovedá viac.

62.      Pokiaľ ide o účel, ako už bolo zdôraznené v písomných vyjadreniach Fínska a Komisie, keby bolo z hľadiska formy zvolenej obchodníkom použité kritérium „konkrétneho prípadu“, čo je druhá alternatíva uvedená vnútroštátnym súdom v prvej otázke, zostala by potom otázka okolností, za ktorých sa uplatní výnimka stanovená v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, ponechaná obchodníkom a ich výberu reklamných prostriedkov a ponuky zmlúv uzavretých na diaľku. To by bolo v rozpore s cieľom uvedeným v odôvodnení 2 smernice 2011/83, ktorým je „stanoviť štandardné pravidlá týkajúce sa spoločných aspektov zmlúv na diaľku a zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov“ a vytvoriť „jednotný regulačný rámec založený na jasne vymedzených právnych pojmoch“, ako je uvedené v odôvodnení 7. To by tiež viedlo k obmedzeniu effet utile článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 a bolo by to v protiklade k pravidlu, že odchýlky od pravidiel práva Únie, ktorých cieľom je ochrana spotrebiteľov, treba vykladať reštriktívne.(19)

63.      Súhlasím s tým, že účelom článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, v zmysle odôvodnenia 36, je zabezpečiť, aby spotrebiteľom boli poskytnuté všetky informácie uvedené v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83, a to aj v prípade, že nové technológie, ktoré použijú obchodníci na reklamu a ponuku zmlúv uzavretých na diaľku, predstavujú ťažkosti pri uvedení týchto informácií. Odôvodnenie 36 stanovuje, že je potrebné upraviť požiadavky na informácie „s cieľom zohľadniť technické obmedzenia určitých médií, ako sú obmedzenia počtu znakov na obrazovkách určitých mobilných telefónov“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Dôraz smernice 2011/83 na (objektívne) použité prostriedky komunikácie sa odzrkadľuje aj v odôvodnení 20, ktoré potvrdzuje, že vymedzenie pojmu zmluva uzavretá na diaľku sa týka len využitia takých prostriedkov komunikácie na diaľku, ako sú „objednávka poštou, internet, telefón alebo fax“.

64.      Vzhľadom na súvislosti, ako som uviedol v predchádzajúcich návrhoch, kontext zahŕňa pri výklade právnych predpisov Únie celý rad rôznych referenčných bodov. Zahŕňa porovnanie s právnou úpravou, ktorá predchádzala dotknutému predpisu, ale ktorú tento predpis zrušil. Zahŕňa právne predpisy Únie, ktoré súvisia alebo sú určitým podstatným spôsobom prepojené s dotknutým opatrením. Týka sa tiež kontextu dotknutého ustanovenia vo vzťahu k ostatným ustanoveniam právneho nástroja Únie, v ktorom sa nachádza, ako aj širokej štruktúry tohto nástroja.(20)

65.      V tomto ohľade môže byť okolnosť, že Komisia sa opiera o rozsudok Súdneho dvora vo veci Canal Digital Danmark,(21) potenciálne dôležitá.(22) Tu bol Súdny dvor požiadaný, aby rozhodol, či článok 7 ods. 1 a 3 smernice o nekalých obchodných praktikách sa má vykladať v tom zmysle, že na posúdenie toho, či sa obchodná praktika má považovať za klamlivé opomenutie konania, treba zohľadniť kontext, v akom sa táto praktika uskutočňuje, predovšetkým obmedzenia vlastné komunikačnému prostriedku použitému na účely uvedenej obchodnej praktiky, priestorové alebo časové obmedzenia kladené týmto komunikačným prostriedkom. Článok 7 ods. 1 smernice o nekalých obchodných praktikách stanovuje, že súčasne s posúdením, či je obchodná praktika klamlivá, je nevyhnutné vziať do úvahy jej skutkové súvislosti a „všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku“.

66.      Hoci nemôžem súhlasiť s tým, že body rozsudku Canal Digital Danmark, na ktoré sa Komisia odvoláva, podporujú objektívny prístup pred subjektívnym prístupom pri hľadaní odpovede na prvú otázku,(23) Súdny dvor v bode 42 uvedeného rozsudku pri posudzovaní významu pojmu „priestorové alebo časové obmedzenia týkajúce sa použitého komunikačného prostriedku“ odkázal na časové obmedzenia „ktorým môžu podliehať určité komunikačné prostriedky, akými sú televízne reklamné spoty“.(24)Preto konštatujem, že subjektívna voľba obchodníka v konkrétnom prípade sa nezdala byť natoľko relevantná pre výklad článku 7 ods. 1 smernice o nekalých obchodných praktikách, ako objektívne vlastnosti určitých prostriedkov.

67.      Okrem toho žiadne ustanovenie smernice 97/7, jednej zo smerníc, ktoré predchádzali smernici 2011/83, nenaznačuje zmiernenie jej požiadaviek týkajúcich sa tradičných foriem komunikácie na diaľku medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi, napríklad prostredníctvom katalógov a časopisov s takými propagačnými prospektami, ako je propagačný prospekt v prejednávanej veci. Ustanovenie takého opatrenia v nástupnickej smernici, v tomto prípade v smernici 2011/83, by nebolo zlučiteľné s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a vyžadovalo by jasnú formuláciu.

68.      Preto súhlasím s vyjadrením Komisie na pojednávaní v tom zmysle, že rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Verband Sozialer Wettbewerb(25) sa týkalo šírenia reklamy v tlačenom médiu, čo sa nijakým spôsobom nepodobá sporu v prejednávanej veci, a teda na základe týchto rozlišujúcich skutočností nepredstavuje pomoc pri odpovedi na prvú otázku. Odkaz žalovanej na toto rozhodnutie nie je na mieste.

69.      Vo veci Verband Sozialer Wettbewerb bola Súdnemu dvoru položená otázka, či musia byť informácie o adrese a totožnosti obchodníka v zmysle článku 7 ods. 4 písm. b) smernice 2005/29 uvedené už v reklamnej inzercii na konkrétne výrobky v tlačenom médiu, aj keď spotrebitelia môžu propagované výrobky kúpiť výlučne prostredníctvom internetovej stránky inzerujúceho podniku uvedenej v reklame a informácie vyžadované článkom 7 ods. 4 smernice možno získať jednoduchým spôsobom na tejto internetovej stránke alebo jej prostredníctvom.

70.      Súdny dvor konštatoval, že rozsah informácií o adrese a totožnosti obchodníka, ktorú musí obchodník poskytnúť v rámci výzvy na kúpu, sa musí posúdiť v závislosti od kontextu tejto výzvy, povahy a znakov produktu, ako aj použitého nosiča komunikácie.(26)

71.      Súdny dvor ďalej doplnil, že v prípade „ak je platforma na nákup online predmetom reklamy v tlačenom médiu a predovšetkým vtedy, ak sa v nej predstavuje veľké množstvo možností nákupu od rôznych obchodníkov, môžu existovať priestorové obmedzenia v zmysle článku 7 ods. 3 smernice 2005/29“.(27)

72.      Žiadna skutočnosť v spise však nenasvedčuje tomu, že propagačný prospekt, o ktorý ide v konaní vo veci samej, odkazoval na ponuky od viacerých obchodníkov alebo na rôzne portály internetových stránok.

73.      Napokon, ako tvrdí žalobca, reklamné prostriedky realizované v tradičných formách komunikácie, ako je tomu v konaní vo veci samej, sú často zamerané na spoločenské skupiny, ako sú staršie osoby, ktoré nie sú zvyknuté používať internet, aby na ňom získali prístup k doplňujúcim podmienkam navrhovanej zmluvy.

74.      Odôvodnenie 34 smernice 2011/83 odráža ochranu týchto skupín ako cieľ uvedenej smernice. Jeho druhá veta uvádza, že „pri poskytovaní týchto informácií by mal obchodník zohľadniť špecifické potreby spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní vzhľadom na ich oslabený duševný, fyzický alebo psychický stav, vek alebo dôverčivosť, a to spôsobom, ktorý môže obchodník v rozumnej miere predpokladať.“ Tento kontext taktiež hovorí v prospech odmietnutia obchodníkovej voľby formy a nosiča na účely určenia, či „prostriedok komunikácie na diaľku… poskytuje obmedzený čas alebo priestor na zobrazenie informácií“ podľa článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, lebo by nútil všetky spoločenské skupiny používať internet na účely získania informácií, ktoré sú obchodníci povinní podľa článku 6 ods. 1 smernice 2011/83 poskytnúť.

2.      Analýza druhej otázky

75.      V druhej otázke sa vnútroštátny súd pýta, či v prípade, keď sa použije článok 8 ods. 4 smernice 2011/83, stačí, že obchodník informuje spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy na diaľku o existencii práva odstúpiť od zmluvy.

76.      Ako je uvedené vyššie, na druhú otázku odpoviem iba pre prípad, ak by Súdny dvor nesúhlasil s mojimi závermi k prvej otázke, a že modifikácia požiadaviek na informácie stanovených v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 sa vzťahuje na propagačný prospekt, o ktorý ide v konaní vo veci samej.

77.      Pokiaľ ide o druhú otázku, súhlasím s názorom žalobcu, fínskej a poľskej vlády a Komisie. Znenie článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 vyžaduje viac ako oznámenie existencie práva odstúpiť od zmluvy. Uvádza sa v ňom, že obchodník „poskytne“ zoznam informácií, vrátane informácií o „podmienkach vypovedania zmluvy“(28) uvedených v článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83.

78.      Ako bolo uvedené v písomnom vyjadrení Fínska, informáciám uvedeným v článku 6 ods. 4 a článku 8 ods. 1 smernice 2011/83, ktoré musia byť poskytnuté spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, je podľa judikatúry Súdneho dvora prikladaný zásadný význam.(29) Súdny dvor už rozhodol v súvislosti s jednou zo smerníc, ktoré predchádzali smernici 2011/83, konkrétne so smernicou 97/7, že „ak sú informácie nachádzajúce sa na internetovej stránke predávajúceho dostupné len pomocou odkazu zaslaného spotrebiteľovi, tieto informácie nie sú tomuto spotrebiteľovi ‚dodané‘ ani ich ‚neobdržal‘ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 97/7“.(30) To je v súlade s odpoveďou na druhú otázku, ktorá bola uvedená v týchto návrhoch.

79.      Podobne ako fínska vláda a žalobca(31) odmietam tvrdenia, že článok 8 ods. 7 smernice 2011/83, ako aj povinnosť obchodníkov poskytovať informácie uvedené v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83 spotrebiteľom s „potvrden[ím] o uzavretí zmluvy na trvalom nosiči, v primeranom čase po uzavretí zmluvy na diaľku, a to najneskôr do momentu dodania tovaru alebo pred začiatkom poskytovania služby“ sú relevantné vo vzťahu k povinnosti uloženej smernicou 2011/83 pre obchodníkov, aby poskytli podrobné informácie o práve odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku predtým, ako sú spotrebitelia zmluvou viazaní.

80.      V ustanovení článku 8 ods. 7 smernice 2011/83 je kladený dôraz na „potvrdenie“ toho, čo bolo poskytnuté pred uzavretím zmluvy, a na „trvalý nosič“ vzhľadom na to, že smernica 2011/83 umožňuje poskytovanie príslušných informácií pred uzavretím zmluvy na „netrvalom“ nosiči. Obchodníci sú oslobodení od povinnosti stanovenej v článku 8 ods. 7 písm. a) smernice 2011/83 len vtedy, ak príslušné informácie „už“ boli poskytnuté na trvalom nosiči. To je zrejmé z použitia výrazu „pokiaľ“ v tomto ustanovení. Relevantné je rovnako odôvodnenie 23, ktoré stanovuje, že účelom poskytnutia informácií na trvalom nosiči je ich uchovanie. Okrem toho, ako tvrdí žalobca, ak by bol prijatý výklad, ktorý navrhuje nemecká vláda, článok 8 ods. 4 smernice 2011/83 by bol nadbytočný.

81.      Chcem však zdôrazniť, že ak by Súdny dvor súhlasil s mojimi odporúčaniami, pokiaľ ide o odpoveď na prvú otázku, bude žalovaná v každom prípade povinná poskytnúť propagačný prospekt so vzorovým formulárom na odstúpenie od zmluvy podľa článku 11 ods. 1 a časti B prílohy I smernice 2011/83, pretože konanie vo veci samej pravdepodobne nepatrí do rámca modifikovaných požiadaviek na informácie stanovených smernicou 2011/83.

3.      Význam základných práv pre prvú a druhú otázku

82.      Prístup navrhnutý na zodpovedanie prvej a druhej otázky predstavuje zásah do základných práv žalovanej, keďže ju núti k tomu, aby sa rozhodla pre formu, v ktorej môžu byť splnené informačné povinnosti, ktoré ukladá smernica 2011/83, a to tak, aby všetky informácie boli poskytnuté spotrebiteľovi „jasným a zrozumiteľným spôsobom“ v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2011/83 a odôvodnením 34. To zahŕňa informácie o práve odstúpiť od zmluvy a nielen o jeho existencii. V prípade, že môj návrh odpovede na prvú otázku bude prijatý, zahŕňa taktiež povinnosť poskytnúť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa časti B prílohy I smernice 2011/83 v propagačnom prospekte, o ktorý ide v konaní vo veci samej.

83.      To všetko obmedzuje možnosť žalovanej slobodne nakladať s disponibilnými ekonomickými, technickými a finančnými zdrojmi, ktorá je chránená článkom 16 Charty.(32) Predstavuje to rovnako zásah do slobody prejavu a práva na informácie v oblasti reklamy podľa článku 11 Charty, keďže obchodník je povinný oznamovať určité informácie.

84.      Podľa ustálenej judikatúry však sloboda podnikania v zmysle článku 16 Charty nie je absolútna. Táto sloboda môže byť predmetom širokej škály zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo verejnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti.(33) Okrem toho článok 16 Charty sa musí posudzovať vo vzťahu k jeho úlohe v spoločnosti.(34)

85.      Navyše základné práva chránené článkami 11 a 16 Charty nie sú absolútne. Obe ustanovenia podliehajú odôvodneným obmedzeniam podľa článku 52 ods. 1 Charty.(35) Ten stanovuje, že akékoľvek „obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných“.

86.      Požiadavka, že obmedzenie musí byť „ustanovené zákonom“, nachádza svoje naplnenie v článku 8 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice 2011/83. Nie je taktiež ohrozená podstata článku 16 ani článku 11 Charty, pretože smernica 2011/83 nenúti obchodníkov využívať konkrétne prostriedky komunikácie na diaľku. Obchodníci nie sú nútení používať tradičné reklamné propagačné prospekty v papierovej podobe. Sú však povinní konať v súlade s úplným znením článku 6 ods. 1 smernice 2011/83. Je to podobné ako kontrola informácií na výrobku v prísne vymedzenej oblasti.(36)

87.      V judikatúre Súdneho dvora sa uznáva, že vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa sú legitímnymi cieľmi všeobecného záujmu, o ktorých dosiahnutie sa Únia usiluje.(37) Jadro sporu medzi účastníkmi konania, pokiaľ ide o článok 52 ods. 1, teda spočíva v tom, či je pri plnení tohto cieľa dodržaná zásada proporcionality.(38)

88.      V tomto ohľade z ustálenej judikatúry vyplýva, že „zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom“.(39)

89.      Súhlasím s tvrdeniami uvedenými v písomnom vyjadrení Komisie v tom zmysle, že obmedzenie slobody obchodníka sa prejavuje povinnosťou vždy zvoliť formu reklamy, ktorá je dostatočná na to, aby zahŕňala všetky informácie o práve odstúpiť od zmluvy. Je ťažké predstaviť si, že by zachovanie povinností obsiahnutých v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83, pokiaľ ide o tradičné papierové propagačné prospekty, bolo nevhodne prispôsobené na dosiahnutie tohto cieľa, alebo žeby kládlo záťaž na obchodníkov nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Všeobecné úvahy, ako tie, ktoré boli uvedené v písomnom vyjadrení nemeckej vlády týkajúce sa objemu informácií požadovaných článkom 6 ods. 1 smernice 2011/83, sú nedostatočné(40) a vyjadrenie žalovanej na pojednávaní, podľa ktorého požiadavka, aby obchodníci pri zmluvách uzavretých na diaľku vynaložili viac ako 20 až 30 % reklamného priestoru na informačné povinnosti, má viesť k použitiu článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, je svojvoľná a nie je podložená znením smernice 2011/83.

90.      Papierový propagačný prospekt nepodlieha žiadnym technickým obmedzeniam. Za okolností v konaní vo veci samej, kde je reklama na jeden výrobok predávaný jedným podnikateľom umiestnená na klasickom papierovom propagačnom prospekte, ktorý obsahuje odnímateľný objednávkový lístok, môže byť tento propagačný prospekt jednoducho zväčšený tak, aby bolo zabezpečené, že informácie budú poskytnuté „jasným a zrozumiteľným spôsobom“, ako vyžaduje článok 6 ods. 1 smernice 2011/83. Na rozdiel od tvrdení žalovanej uvedených na pojednávaní, nemôžem súhlasiť s tým, že normotvorca Únie považoval „váhu“ za jedno z obmedzení uvedených v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, pretože toto ustanovenie odkazuje na „obmedzený čas alebo priestor“.

91.      Ako uvádza Komisia vo svojom písomnom vyjadrení, požiadavky na informácie uvedené v smernici 2011/83 sa použijú iba na zmluvy uzavreté na diaľku a na zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov. Neprekračujú preto rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý spočíva v zabezpečení ochrany spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých na diaľku, v ktorých nemá spotrebiteľ možnosť skontrolovať predmetný tovar alebo klásť otázky v obchode pred uzavretím zmluvy. Ako uvádza fínska vláda, povinnosť obchodníka v prípade zmlúv uzavretých na diaľku je prísnejšia, keďže spotrebiteľ nemôže predmetné výrobky posúdiť osobne skôr, ako sa rozhodne ich kúpiť. To je analyzované v odôvodnení 37.

92.      Nakoniec normotvorca Únie disponuje širokou diskrečnou právomocou v oblastiach, v ktorých sú od neho požadované politické, hospodárske a sociálne rozhodnutia a v ktorých musí urobiť komplexné posúdenie a hodnotenie. Za takých okolností, ako sú okolnosti v prejednávanej veci, by tak zásah do práva žalovanej podľa článku 16 Charty musel byť „zjavne neprimeraný“,(41) aby nemohol byť odôvodnený na základe článku 52 ods. 1 Charty. Nebolo preukázané, že tomu tak je v tomto prípade.

4.      Odpoveď na prvú a druhú otázku

93.      Navrhujem na prvú a druhú otázku odpovedať takto:

1.      Na účely uplatnenia článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 závisí odpoveď na otázku, či prostriedok komunikácie na diaľku (v tomto prípade reklamný propagačný prospekt obsahujúci objednávkový lístok) poskytuje iba obmedzený priestor alebo čas pre uvedenie informácií, od toho, či prostriedok komunikácie na diaľku (abstraktne) zo svojej povahy poskytuje iba obmedzený priestor alebo čas.

2.      V prípade, že bude prvá otázka zodpovedaná v tom zmysle, že na určenie vecnej pôsobnosti článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 je relevantný prostriedok komunikácie na diaľku zvolený v konkrétnom prípade obchodníkom (konkrétne), je v rozpore s článkom 8 ods. 4 a článkom 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83, pokiaľ je informácia o práve odstúpiť od zmluvy obmedzená len na údaj o existencii práva odstúpiť od zmluvy.

D.      Odpoveď na tretiu otázku

94.      Na túto otázku odpovedám len pre prípad, že v rozpore s vyššie uvedenými návrhmi bude prvá otázka zodpovedaná v tom zmysle, že vecný rozsah článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 je určený podľa toho, či prostriedok komunikácie na diaľku v konkrétnom prípade vo forme zvolenej obchodníkom poskytuje obmedzený priestor a čas.

95.      Pokiaľ ide o odpoveď na tretiu otázku, existuje nezhoda v nasledujúcich ohľadoch.

96.      Na jednej strane žalobca a Komisia tvrdia, že vzhľadom na ustanovenie smernice 2011/83 musí byť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy k dispozícii spotrebiteľovi, aj keď sa použije článok 8 ods. 4 Žalobca uvádza, že to vyplýva z formulácie použitej v časti B prílohy I smernice 2011/83, ktorá odkazuje na „tento formulár“, ako formulár, ktorý musí byť oznámený obchodníkovi, ktorý inzeroval.

97.      Komisia tvrdí, že podľa článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83 má obchodník predtým, ako môže byť spotrebiteľ viazaný zmluvou uzavretou na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom, pokiaľ existuje právo na odstúpenie od zmluvy, podmienky, lehoty a postupy pre uplatnenie tohto práva v súlade s článkom 11 ods. 1, ako aj vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I.(42) Podľa znenia tohto ustanovenia sa tak obe časti týchto povinností obchodníka vzťahujú na prostriedky komunikácie na diaľku, ktoré poskytujú obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií. Komisia tvrdí, že vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa časti B prílohy I je krátky, a ďalej, že článok 8 ods. 1 smernice 2011/83 umožňuje obchodníkom, aby informácie podľa článku 6 ods. 1 smernice 2011/83 dali k dispozícii spôsobom zodpovedajúcim použitému prostriedku komunikácie na diaľku. To poskytuje obchodníkovi dodatočnú flexibilitu.

98.      Na druhej strane fínska vláda, s určitou podporou zo strany poľskej a nemeckej vlády, tvrdí, že samotný formulár na odstúpenie od zmluvy nie je súčasťou „informácie“ o práve odstúpiť od zmluvy podľa smernice 2011/83, a preto nemusí byť poskytnutý predtým, ako je spotrebiteľ viazaný zmluvou uzavretou na diaľku, pri použití článku 8 ods. 4 Jedná sa skôr o dokument, na základe ktorého môže spotrebiteľ informovať obchodníka o svojom úmysle odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ by normotvorca chcel zahrnúť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, výslovne by to ustanovil v článku 8 ods. 4 smernice 2011/83. Vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy nie je „informácia“, ktorá ovplyvní rozhodovanie kupujúceho, či kúpi alebo nekúpi to, čo je ponúkané v zmluve uzavretej na diaľku.

99.      Fínsko tiež odkazuje na článok 8 ods. 5 smernice 2011/83 a na skutočnosť, že ustanovenia smernice 2011/83 sú uplatniteľné na telefonický predaj. Z toho vyplýva, že normotvorca nemal v úmysle zahrnúť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, pretože posielanie formulára po telefóne je technicky nemožné. Fínsko poznamenáva, že vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy môže byť poslaný neskôr na trvalom nosiči podľa článku 8 ods. 7 smernice 2011/83. Poľsko uvádza príklad zmluvy uzavretej telefonicky na diaľku ako spôsobu komunikácie, v ktorom by nebolo možné zahrnutie vzorového formulára.

100. Dospel som k záveru, že pokiaľ sa uplatní článok 8 ods. 4 smernice 2011/83, obchodníci nie sú povinní poskytnúť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa časti B prílohy I smernice 2011/83 pred uzavretím zmluvy na diaľku.

101. Aj keď uznávam, že nie je prekvapivé, že pokyny Komisie týkajúce sa smernice 2011/83(43) podporujú jej postoj, ktorý zaujala v konaní vo veci samej, napríklad tým, že uviedla, že pokiaľ ide o telefonické hovory, mal by byť obsah formulára spotrebiteľovi vysvetlený ústne,(44) smernica 2011/83 neobsahuje žiadne výslovné formulácie v tomto zmysle. Inými slovami, smernica 2011/83 neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa prostriedkov komunikácie na diaľku, u ktorých je nemožné alebo zložité poskytnúť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti sa javí, že nemohlo byť zámerom normotvorcu Únie uložiť obchodníkom povinnosť poskytnúť formulár v takých prípadoch.

102. Vo všeobecnej rovine môže byť uloženie povinnosti obchodníkom poskytnúť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, aj pri uplatnení článku 8 ods. 4 smernice 2011/83, v rozpore s pôvodom tohto ustanovenia a ustanovenia článku 6 ods. 1 smernice 2011/83, ktoré poukazujú na nevyhnutnosť zabrániť zbytočnému zaťažovaniu obchodníkov.(45)

103. Nakoniec v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. b) smernice 2011/83 má spotrebiteľ možnosť odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku tým, že urobí akékoľvek jednoznačné vyhlásenie vyjadrujúce jeho rozhodnutie odstúpiť od zmluvy. Spotrebitelia nie sú povinní používať štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I. To podporuje tvrdenie fínskej vlády, že slovo „informácie“ v smernici 2011/83 môže byť vykladané tak, že nezahŕňa prostriedky, ktorými sa spotrebiteľ rozhodne odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku. To znamená, že riešením, ktoré navrhujem, nie je dotknutá vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa.

104. Navrhujem preto nasledujúcu odpoveď na tretiu prejudiciálnu otázku.

3.      V prípade, že prvá otázka bude zodpovedaná v tom zmysle, že na určenie vecnej pôsobnosti článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 je relevantný prostriedok komunikácie na diaľku v konkrétnom prípade zvolený obchodníkom, nemusí byť k tomuto prostriedku pripojený vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I smernice 2011/83 pred uzavretím zmluvy na diaľku.

VI.    Návrh

105. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) takto:

1.      Na účely uplatnenia článku 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, závisí odpoveď na otázku, či prostriedok komunikácie na diaľku (v tomto prípade reklamný propagačný prospekt obsahujúci objednávkový lístok) poskytuje iba obmedzený priestor alebo čas pre uvedenie informácií, od toho, či prostriedok komunikácie na diaľku (abstraktne) zo svojej povahy poskytuje iba obmedzený priestor alebo čas.

2.      V prípade, že bude prvá otázka zodpovedaná v tom zmysle, že na určenie vecnej pôsobnosti článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 je relevantný prostriedok komunikácie na diaľku zvolený v konkrétnom prípade obchodníkom (konkrétne), je v rozpore s článkom 8 ods. 4 a článkom 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83, pokiaľ je informácia o práve odstúpiť od zmluvy obmedzená len na údaj o existencii práva odstúpiť od zmluvy.

3.      V prípade, že prvá otázka bude zodpovedaná v tom zmysle, že na určenie vecnej pôsobnosti článku 8 ods. 4 smernice 2011/83 je relevantný prostriedok komunikácie na diaľku v konkrétnom prípade zvolený obchodníkom, nemusí byť k tomuto prostriedku pripojený vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I smernice 2011/83 pred uzavretím zmluvy na diaľku.


1      Jazyk prekladu: angličtina.


2      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/557/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64).


3      Ú. v. ES L 372, 1985, s. 31.


4      Ú. v. ES L 144, 1997, s. 19.


5      Pozri WEATHERILL, S.: The Consumer Rights Directive: how and why a quest for „coherence“ has (largely) failed. In: Common Market Law Review, 49 (2012), 1279, s. 1290. Ako je však uvedené v odôvodnení 2 smernice 2011/83, malo by sa umožniť členským štátom, aby v súvislosti s určitými aspektmi ponechali v platnosti alebo prijali vnútroštátne pravidlá. Smernica 2011/83 tiež obsahuje menšie zmeny smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 1999, s. 12; Mim. vyd. 15/4, s. 223).


6      Poľská vláda odkazuje na rozsudok zo 17. marca 2016, Liffers (C‑99/15, EU:C:2016:173, bod 14 a citovanú judikatúru).


7      Kurzívou zdôraznil generálny advokát.


8      Rozsudok z 26. októbra 2016 (C‑611/14, EU:C:2016:800).


9      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a o zmene smernice Rady 84/450/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).


10      Pozri ďalej body 65 a 66 nižšie.


11      Pokiaľ ide o toto právo, pozri rozsudky zo 14. marca 2017, G4S Secure Solutions (C‑157/15, EU:C:2017:203); z 26. októbra 2017, BB construct (C‑534/16, EU:C:2017:820); z 20. decembra 2017, Global Starnet (C‑322/16, EU:C:2017:985); z 20. decembra 2017, Polkomtel (C‑277/16, EU:C:2017:989); z 30. júna 2016, Lidl (C‑134/15, EU:C:2016:498); zo 4. mája 2016, Pillbox 38 (C‑477/14, EU:C:2016:324); z 21. decembra 2016, AGET Iraklis (C‑201/15, EU:C:2016:972); zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution (C‑157/14, EU:C:2015:823); z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43); z 22. januára 2013, Sky Österreich (C‑283/11, EU:C:2013:28), a z 12. júla 2012, Association Kokopelli (C‑59/11, EU:C:2012:447).


12      Pozri napríklad Neptune Distribution, tamže.


13      V bode 147 rozsudku Súdneho dvora zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands (C‑547/14, EU:C:2016:325), sa konštatovalo, že „[č]lánok 11 Charty zakotvuje slobodu prejavu a právo na informácie. Túto slobodu tiež chráni článok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme, ktorý sa, ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, uplatňuje konkrétne na rozširovanie informácií obchodnej povahy najmä v podobe reklamných oznámení zo strany podnikateľa. Keďže sloboda prejavu a právo na informácie stanovené v článku 11 Charty majú, ako vyplýva z článku 52 ods. 3 Charty a vysvetliviek k nej týkajúcich sa jej článku 11, rovnaký význam a rozsah ako táto sloboda a právo zaručené EDĽP, treba sa domnievať, že uvedená sloboda sa vzťahuje na používanie podnikateľom takých odkazov na baleniach a etiketách tabakových výrobkov, aké sú predmetom článku 13 ods. 1 smernice 2014/40 (rozsudok Neptune Distribution, C‑157/14, EU:C:2015:823, body 64 a 65)“. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Google Spain a Google (C‑131/12, EU:C:2013:424, body 120 až 125).


14      Pozri rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43, bod 63). Je zaujímavé, že v bode 62 rozsudku McDonagh Súdny dvor konštatoval, že „ak dôjde k stretu viacerých práv chránených právnym poriadkom Únie, toto posúdenie sa musí uskutočniť tak, aby sa zachoval nevyhnutný súlad požiadaviek spojených s ochranou týchto rozličných práv a spravodlivej rovnováhy medzi nimi (v tomto zmysle pozri rozsudky z 29. januára 2008, Promusicae, C‑275/06, EU:C:2008:54, body 65 a 66, a zo 6. septembra 2012, Deutsches Weintor, C‑544/10, EU:C:2012:526, bod 47)“.


15      Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci OTP Bank a OTP Faktoring (C‑51/17, EU:C:2018:303, bod 64). Vplyv práva na ochranu spotrebiteľa dokazuje skutočnosť, že jeho neprítomnosť medzi cieľmi daných opatrení práva Únie môže byť určujúca pre jeho výklad. Pozri napríklad rozsudok z 21. mája 2015, El Majdoub (C‑322/14, EU:C:2015:334, body 36 až 38).


16      Rozsudok zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution (C‑157/14, EU:C:2015:823).


17      Pokiaľ ide o zmluvy uzatvárané na diaľku, pozri rozsudok z 5. júla 2012, Content Services Limited (C‑49/11, EU:C:2012:419, bod 32). Vzhľadom na travaux préparatoires, ktoré sú relevantné pre pôvodné konanie, však poznamenávam, že v relevantných prípravných dokumentoch sa niekedy nachádza odkaz na „technologický rozvoj“. Pozri okrem iného Komisia, Zelená kniha o revízií spotrebiteľského acquis (Ú. v. EÚ C 61, 2007, s. 1). Pozri tiež Rada EÚ, pracovný dokument útvarov Komisie – Sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov – Prílohy z 8. októbra 2008, Dok. SEC (2008) 2547, s. 4.


18      https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/crd_guidance_en_0.pdf


19      Rozsudok z 15. apríla 2010, E. Friz (C‑215/08, EU:C:2010:186, bod 32 a citovaná judikatúra).


20      Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Pinckernelle (C‑535/15, EU:C:2016:996, bod 40 a citovanú judikatúru).


21      Rozsudok z 26. októbra 2016 (C‑611/14, EU:C:2016:800).


22      Ako je uvedené v bode 36 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Content Services (C‑49/11, EU:C:2012:126), definície rovnakých pojmov, ktoré sú použité v iných smerniciach, hoci nie sú priamo uplatniteľné v prejednávanej veci, môžu byť určite „nápomocné“ pre výklad.


23      Na pojednávaní Komisia uviedla body 80, 58 a 63. Vo svojom písomnom vyjadrení Komisia odkazuje na body 62 a 63.


24      Kurzívou zdôraznil generálny advokát.


25      Rozsudok z 30. marca 2017 (C‑146/16, EU:C:2017:243).


26      Tamže, bod 28 a citovaná judikatúra.


27      Tamže, bod 29.


28      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


29      Fínsko odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2017, Andriciuc a i. (C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 48 a citovanú judikatúru). Pokiaľ ide o význam práva odstúpiť od zmluvy, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Content Services (C‑49/11, EU:C:2012:126, bod 28).


30      Rozsudok z 5. júla 2012, Content Services(C‑49/11, EU:C:2012:419, bod 37).


31      Uznávam, že žalobca uviedol argumenty, čo sa týka článku 8 ods. 7 písm. a) smernice 2011/83, v súvislosti s prvou otázkou.


32      Rozsudok z 30. júna 2016, Lidl (C‑134/15, EU:C:2016:498 bod 27 a citovaná judikatúra).


33      Napríklad rozsudok z 26. októbra 2017, BB construct (C‑534/16, EU:C:2017:820, bod 36 a citovaná judikatúra).


34      Napríklad rozsudok zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution (C‑157/14, EU:C:2015:823, bod 66 a citovaná judikatúra); napríklad rozsudok z 30. júna 2016, Lidl (C‑134/15, EU:C:2016:498, bod 30 a citovaná judikatúra).


35      Pozri, pokiaľ ide o slobodu podnikania, najnovšie rozsudky z 12. júla 2018, Spika a i. (C‑540/16, EU:C:2018:565, bod 36), a z 26. októbra 2017, BB construct (C‑534/16, EU:C:2017:820, bod 37). Pozri tiež napríklad rozsudok z 30. júna 2016, Lidl (C‑134/15, EU:C:2016:498, bod 31). Pre uplatnenie článku 52 ods. 1 Charty na slobodu prejavu pozri rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i. (C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 149).


36      Rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i. (C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 151).


37      Rozsudok zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution (C‑157/14, EU:C:2015:823, bod 73). Pozri tiež rozsudok z 30. júna 2016, Lidl(C‑134/15, EU:C:2016:498, bod 32).


38      Pre podrobnú analýzu zásady proporcionality v kontexte slobody podnikania pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Lidl (C‑134/15, EU:C:2016:169, body 40 až 62).


39      Rozsudok z 30. júna 2016, Lidl (C‑134/15, EU:C:2016:498, bod 33 a citovaná judikatúra).


40      Pozri v tomto ohľade rozsudok z 30. marca 2017, Verband Sozialer Wettbewerb (C‑146/16, EU:C:2017:243).


41      Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Poľsko/Parlament a Rada (C‑358/14, EU:C:2015:848, body 87 a 89 a citovaná judikatúra). Pozri tiež bod 42 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Lidl (C‑134/15, EU:C:2016:169).


42      Kurzívou uvedené vo vyjadrení Komisie.


43      https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/crd_guidance_en_0.pdf


44      Tamže, s. 34.


45      Pod nadpisom „Požiadavky na informácie“ pozri Poznámku Predsedníctva, Pracovná skupina pre ochranu a informovanosť spotrebiteľa z 13. mája 2009, 9833/09, CONSOM 113, JUSTCIV 122, CODEC 720, s. 11.