ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 29. septembra 2009 (*)
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Výberové konanie CAST 27/Relex – Nezaradenie do databázy – Zrušenie otázok – Test verbálneho a numerického uvažovania – Rovnosť zaobchádzania“
V spojených veciach F‑20/08, F‑34/08 a F‑75/08,
ktorých predmetom sú žaloby podané v zmysle článkov 236 ES a 152 AE,
Jorge Aparicio, bydliskom v Antiguo Cuscatlan (Salvádor) a 18 ďalších zmluvných zamestnancov Komisie Európskych spoločenstiev, ktorých mená a priezviská sú uvedené v prílohe rozsudku pod číslami 1 až 18, v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.‑N. Louis a É. Marchal, advokáti,
žalobcovia vo veci F‑20/08,
Anne Simon, zmluvná zamestnankyňa Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Nouakchotte (Mauritánia), v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.‑N. Louis a É. Marchal, advokáti,
žalobkyňa vo veci F‑34/08,
Jorge Aparicio, bydliskom v Antiguo Cuscatlan (Salvádor) a 46 ďalších zmluvných zamestnancov Komisie Európskych spoločenstiev, ktorých mená a priezviská sú uvedené v prílohe tohto rozsudku, v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.‑N. Louis a É. Marchal, advokáti,
žalobcovia vo veci F‑75/08,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Boruta a S. Van Raepenbusch (spravodajca),
tajomník: S. Cidéron, asistentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. marca 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobami podanými do kancelárie Súdu pre verejnú službu:
– dňa 19. februára 2008 elektronickou poštou (predloženie originálu sa uskutočnilo 27. februára 2008) vo veci F‑20/08 Aparicio a i./Komisia,
– dňa 11. marca 2008 elektronickou poštou (predloženie originálu sa uskutočnilo 12. marca 2008) vo veci F‑34/08 Simon/Komisia, a
– dňa 1. septembra 2008 elektronickou poštou (predloženie originálu sa uskutočnilo 8. septembra 2008) vo veci F‑75/08 Aparicio a i./Komisia,
žalobcovia navrhujú zrušenie rozhodnutí Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 25. októbra 2007 o ich nezapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov a nezaradení do databázy prijímacieho konania CAST 27/Relex.
2 Žalobcovia vo veci F‑20/08 a žalobkyňa vo veci F‑34/08 spoločne takisto podali žalobu vo veci F‑75/08 popri 26 ďalších nových žalobcoch (ďalej len „ďalší žalobcovia vo veci F‑75/08“).
Právny rámec
3 Článok 82 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „PZOZ“) stanovuje:
„…
2. Na prijatie za zmluvného zamestnanca sa musia splniť aspoň tieto požiadavky:
a) do funkčnej skupiny I úspešné dokončenie povinnej školskej dochádzky;
b) do funkčných skupín II a III:
i) úroveň postsekundárneho vzdelania, osvedčená diplomom, alebo
ii) úroveň stredoškolského vzdelania, osvedčená diplomom, poskytujúca prístup k postsekundárnemu vzdelaniu, a aspoň trojročná odborná prax, alebo
iii) ak je to odôvodnené v záujme služby, odborná príprava alebo odborná prax rovnakej úrovne;
c) vo funkčnej skupine IV:
i) úroveň vzdelania, ktorá zodpovedá aspoň trojročnému dokončenému vysokoškolskému štúdiu, osvedčená diplomom, alebo
ii) ak je to odôvodnené v záujme služby, odborná príprava rovnakej úrovne.
…
5. [EPSO] poskytne jednotlivým inštitúciám na ich žiadosť pomoc pri výbere zmluvných zamestnancov, najmä vymedzením obsahu skúšok a organizovaním výberových konaní. Úrad zabezpečí transparentnosť výberových konaní na miesta zmluvných zamestnancov.
6. Každá inštitúcia prijme v prípade potreby všeobecné ustanovenia o postupoch pre prijímanie zmluvných zamestnancov v súlade s článkom 110 Služobného poriadku [úradníkov Európskych spoločenstiev].“
4 Článok 5 všeobecných vykonávacích ustanovení zo 7. apríla 2004 týkajúcich sa konaní upravujúcich prijímanie a zamestnávanie zmluvných zamestnancov v Komisii Európskych spoločenstiev (Administratívne informácie č. 49‑2004, z 1. júna 2004, ďalej len „VVU‑ZZ“) stanovuje:
„1. Výberové konanie [na prijímanie zmluvných zamestnancov na základe článku 3a PZOZ] zahŕňa nasledujúce etapy:
a) vyhlásenie verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uvádzajúcej minimálne kritériá spôsobilosti v oblasti všeobecných schopností a základných kvalifikácií a upresňujúcej, že v závislosti od počtu prijatých kandidatúr, môže výberová komisia uvedená v písm. e) uplatňovať prísnejšie požiadavky v rámci uverejnených výberových kritérií;
b) elektronická registrácia uchádzačov v databáze zriadenej na tento účel;
c) vymedzenie [orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy] presných profilov schopností a osobitných požadovaných kvalifikácií po konzultácii s dotknutými oddeleniami alebo orgánmi;
d) uchádzači zodpovedajúci profilom a kvalifikáciám uvedeným v písm. c) sa podrobia testom zameraným na všeobecné schopnosti uchádzačov, najmä na verbálne a numerické uvažovanie, ako aj ich jazykové schopnosti. Uchádzači, ktorí úspešne absolvovali testy, sa zaradia do databázy a zložky ich kandidatúr sa v nej budú uchovávať po dobu dvoch rokov;
…
2. … Testy uvedené v odseku 1 písm. d) sú usporadúvané EPSO alebo pod jeho vedením.
3. Uchádzači sú informovaní o výsledkoch konaní opísaných v odseku 1 písm. d) až h).“
5 Článok 3 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a Európskeho ombudsmana 2002/620/ES z 25. júla 2002 o založení Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 53; Mim. vyd. 01/004, s. 46) stanovuje:
„Úrad môže pomáhať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram zriadeným zmluvami alebo na ich základe s internými výberovými konaniami a výberom ostatných zamestnancov.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
6 Žalobcovia sú zamestnanci pôsobiaci v rôznych režimoch v rámci zastúpení Komisie v tretích krajinách.
7 V oznámení z 19. februára 2007 riaditeľ vonkajšej služby generálneho riaditeľstva (GR) „Vonkajšie vzťahy“ informoval vedúcich zastúpení o tom, že EPSO organizuje v roku 2007 testy pre zmluvných zamestnancov (ďalej len „oznámenie vonkajšej služby“). Oznámenie upresnilo, že jedine tí, ktorí úspešne urobia tieto testy, môžu pokračovať vo svojom služobnom postupe ako zmluvní zamestnanci. Tieto testy mali obsahovať tri časti: skúška verbálneho a numerického uvažovania, skúška znalostí o Európskej únii a skúška schopností. Oznámenie vonkajšej služby spresnilo nasledujúce:
„Všetci uchádzači zo zastúpení [vonkajšie vzťahy]/vonkajšia služba vo funkčných skupinách III a IV sa podrobia testom…: Testy verbálneho a numerického uvažovania, test znalostí o Európskej únii a test schopností. Tieto testy budú prebiehať len v španielskom, nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku, pričom jazyk zvolený na účely týchto testov nemôže byť hlavným jazykom uchádzačov…
…
Testy nie sú svojou povahou eliminačné (ako výberové konania na miesta európskych úradníkov). Malo by sa na ne skôr hľadieť ako na test znalostí požadovanej kvalifikácie zahrnujúci schopnosť pracovať v druhom jazyku Spoločenstva, znalosť inštitúcií EÚ a ich práce a osobitné schopnosti v oblasti činnosti zastúpení [vonkajších vzťahov]/vonkajšej služby.“
8 Dňa 28. marca 2007 uverejnil EPSO na svojej internetovej stránke výzvu na vyjadrenie záujmu EPSO/CAST/EU/27/07 (ďalej len „výzva na vyjadrenie záujmu“) na účely vytvorenia databázy uchádzačov spôsobilých na prijatie ako zmluvných zamestnancov. Táto databáza bola určená inštitúciám a orgánom Spoločenstva, ako aj zastúpeniam Komisie v tretích krajinách. Výzva na vyjadrenie záujmu uvádzala najmä:
„Uchádzači, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v tejto výzve na vyjadrenie záujmu, budú koncom jari/začiatkom leta 2007 pozvaní na skúšky s cieľom posúdiť ich všeobecné schopnosti, konkrétne ich schopnosti verbálneho a numerického uvažovania, ako aj ich znalosti o Európskej únii. Uchádzači absolvujú testy vo svojom druhom jazyku, a preukážu tak svoje jazykové znalosti nemeckého, anglického alebo francúzskeho jazyka.
…
Uchádzači, ktorí úspešne absolvujú všetky skúšky, budú zaradení do databázy, ktorá bude poskytnutá inštitúciám a orgánom pre ich potreby prijímania zamestnancov.“
9 Dňa 20. apríla 2007 podpredseda Komisie a člen Komisie zodpovedný za vonkajšie vzťahy napísali zamestnancom na miestach v zastúpeniach predovšetkým nasledovné:
„Testy nie sú výberovým konaním – neexistuje obmedzenie počtu úspešných uchádzačov – v tom zmysle, že nie sú eliminačné, tak ako je to v prípade výberového konania.
Testy pripisujú väčšiu váhu skúškam schopností, pretože sú najdôležitejšou stránkou práce na zastúpení. Komisia však od zmluvných zamestnancov takisto očakáva, že preukážu svoju znalosť európskych inštitúcií a schopnosť pracovať v druhom jazyku Spoločenstva… ako to vyžadujú ustanovenia o zamestnancoch (PZOZ); takže tieto skutočnosti budú tiež tvoriť časť testov EPSO.“
10 Dňa 25. mája 2007 uverejnil EPSO na svojej internetovej stránke všeobecné informácie o štruktúre a hodnotení vyššie uvedených testov. Bolo v nich uvedené najmä:
„Aby mohol byť uchádzač uvedený v konečnej databáze, musí absolvovať rad testov:
– schopnosť verbálneho uvažovania… a numerického uvažovania…,
– znalosti o Európskej únii…,
– osobitné znalosti (v oblasti záujmu, ktorú uviedol uchádzač v prihláške).“
11 Všeobecné informácie o štruktúre a hodnotení testov ďalej uvádzali:
Výsledky testov budú zohľadnené ako celok; každý z testov bude mať nasledujúcu relatívnu váhu:
i) verbálne a numerické uvažovanie 30 % z celkového počtu;
ii) znalosti o EÚ 20 % z celkového počtu;
iii) osobitné znalosti 50 % z celkového počtu.“
12 Všeobecné informácie o štruktúre a hodnotení testov nakoniec upresnili, že „prahy úspešnosti“ priznávajúce nárok na zaradenie do databázy boli pre funkčnú skupinu IV:
– pokiaľ ide o minimum požadované v testoch verbálneho a numerického uvažovania: 50 %,
– pokiaľ ide o minimum požadované v teste osobitných znalostí: 55 %,
– pokiaľ ide o celkový výsledok testov: 60 %.
13 Všetci žalobcovia sa stali uchádzačmi v tomto výberovom konaní na funkčný profil „Vonkajšie vzťahy“ (ďalej len „CAST 27/RELEX“).
14 Testy na základe výzvy na vyjadrenie záujmu sa uskutočnili 13. júla 2007.
15 Každý zo žalobcov bol 25. októbra 2007 informovaný, že neuspel z dôvodu známky nižšej než bolo minimum požadované v teste verbálneho a numerického uvažovania (ďalej len „napadnuté akty“).
16 EPSO sa rozhodol zrušiť otázky č. 31 a 46 testu verbálneho a numerického uvažovania. Medzi účastníkmi konania je nepochybné, že toto zrušenie nemalo na osud žalobcov v rámci skúšok žiadny vplyv.
17 Žalobcovia vo veciach F‑20/08 a F‑34/08 interpelovali EPSO od 30. októbra do 25. novembra 2007, aby opätovne preskúmal ich výsledky z dôvodu, že niektoré otázky testu verbálneho a numerického uvažovania boli neprimerané.
18 V čase od 9. novembra 2007 do 22. januára 2008 EPSO odmietol vyhovieť požiadavkám žalobcov vo veciach F‑20/08 a F‑34/08.
19 Dňa 25. januára 2008 podali žalobcovia vo veciach F‑20/08 a F‑34/08 „doplňujúce sťažnosti“, zatiaľ čo ostatní žalobcovia vo veci F–75/08 podali podobné sťažnosti proti napadnutým aktom, ktoré sa ich dotýkali.
20 Žalobcovia vo veci F‑28/08 podali návrh na začatie konania na Súd pre verejnú službu 19. februára 2008. Žalobkyňa vo veci F‑34/08 tak urobila 11. marca 2008.
21 Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) 20. mája 2008 zamietol všetky sťažnosti a „doplňujúce sťažnosti“ podané 25. januára toho roku. Dňa 1. septembra 2008 žalobcovia vo veciach F‑20/08 a F‑34/08 podali spolu s ďalšími žalobcami vo veci F‑75/08 proti napadnutým aktom žalobu, ktorá bola pre prvých uvedených žalobcov už druhou žalobou a pre posledných uvedených žalobcov jedinou podanou žalobu. Táto žaloba bola zapísaná pod číslom F‑75/08.
Návrhy účastníkov konania a konanie
22 Žalobcovia navrhujú vo veciach F‑20/08, F‑34/08 a F‑75/08, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil napadnuté akty,
– zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.
23 Vo veci F‑75/08 žalobcovia vo svojom prvom žalobnom návrhu takisto navrhujú, aby Súd pre verejnú službu vyhlásil článok 5 ods. 1 písm. d) VVU‑ZZ za protiprávny.
24 Komisia vo veciach F‑20/08 a F‑34/08 navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žaloby ako neprípustné a subsidiárne ako nedôvodné,
– zaviazal žalobcov nahradiť trovy konania.
25 Komisia vo veci F‑75/08 navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcov nahradiť trovy konania.
26 Uznesením predsedu tretej komory Súdu pre verejnú službu z 1. júla 2008 boli veci F‑20/08 a F‑34/08 v súlade s článkom 46 ods. 1 rokovacieho poriadku spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí.
27 Uznesením predsedu druhej komory Súdu pre verejnú službu z 3. februára 2009 boli spojené veci F‑20/08 a F‑34/08 na jednej strane a vec F‑75/08 na druhej strane v súlade s článkom 46 ods. 1 rokovacieho poriadku spojené na spoločné konanie na účely ústnej časti konania a rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí.
Právny stav
1. O prvom žalobnom návrhu vo veci F‑75/08
28 V prvom žalobnom návrhu vo veci F‑75/08 žalobcovia navrhujú, aby Súd pre verejnú službu určil protiprávnosť článku 5 ods. 1 písm. d) VVU‑ZZ. Aj keď je v rámci návrhu na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu súd Spoločenstva skutočne oprávnený v incidenčnom konaní určiť protiprávnosť všeobecne platného ustanovenia, na ktorom je napadnutý akt založený, napriek tomu Súd pre verejnú službu nie je oprávnený na takéto určenie vo výroku svojich rozsudkov (rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 4. júna 2009, Adjemian a i./Komisia, F‑134/07 a F‑8/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 38).
2. O prípustnosti žalôb
29 Komisia sa domnieva, že kroky, ktoré žalobcovia podnikli vo veciach F‑20/08 a F‑34/08 medzi 30. októbrom a 25. novembrom 2007, sú obyčajnou žiadosťou o opätovné preskúmanie. Takisto údajné „doplňujúce sťažnosti“ z 25. januára 2008 by sa mali považovať za prvé sťažnosti podané žalobcami. Títo žalobcovia teda jednotlivo 19. februára a 11. marca 2008 podali žaloby F‑20/08 a F‑34/08 na Súd pre verejnú službu bez toho, aby počkali na odpoveď OOUPZ na ich sťažnosť, keďže tá prišla až 20. mája 2008. Tieto žaloby sú v dôsledku toho predčasné a neprípustné.
30 Komisia sa takisto vo svojich procesných písomnostiach domnieva, že žaloba F‑75/08 je neprípustná z dôvodu prekážky začatého konania, a to v rozsahu, v akom bola podaná vo veciach F‑20/08 a F‑34/08 žalobcami, ktorí navrhovali zrušenie tých istých napadnutých aktov na základe rovnakých žalobných dôvodov už v uvedených žalobách. Komisia sa však na pojednávaní vzdala tejto námietky, pretože neprípustnosť z dôvodu prekážky začatého konania sa nemôže uplatňovať, pokiaľ je samotná prvá žaloba neprípustná.
31 Komisia nakoniec uvádza, že 34 žalobcov vo veci F‑75/08 stratilo záujem na konaní, pretože boli zaradení do databázy poskytnutej inštitúciám a orgánom Spoločenstva pre potreby prijímania zamestnancov, a to po úspešnom absolvovaní výberovej skúšky usporiadanej v roku 2008, kým ešte mali zmluvu.
32 Z judikatúry však vyplýva, že súd Spoločenstva je oprávnený podľa okolností každej prejednávanej veci posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby sa predbežne rozhodlo o námietke neprípustnosti vznesenej žalovaným (rozsudky Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, Zb. s. I‑1873, body 51 a 52; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. marca 2006, Yedaş Tarim ve Otomotiv Sanayi ve Ticaret/Rada a Komisia, T‑367/03, Zb. s. II‑873, bod 30; rozsudky Súdu pre verejnú službu z 8. apríla 2008, Bordini/Komisia, F‑134/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 56, a Adjemian a i./Komisia, už citovaný, bod 37). Za okolností prejednávanej veci sa Súd pre verejnú službu domnieva, že najprv treba preskúmať podstatu sporu, a potom prípadne rozhodnúť o námietke neprípustnosti.
3. O veci samej
33 Na podporu svojich troch žalôb žalobcovia uvádzajú podobné tvrdenia. Vzhľadom na vývoj týchto žalôb sa opodstatnene možno domnievať, že v skutočnosti sa dovolávajú troch žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 82 ods. 5 PZOZ, VVU‑ZZ, výzvy na vyjadrenie záujmu a zásady, podľa ktorej musia výberové konania zabezpečiť prijatie najschopnejších zamestnancov. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti. Tretí žalobný dôvod vychádza z článku 1d Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) a z povinnosti odôvodnenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 82 ods. 5 PZOZ, VVU‑ZZ, výzvy na vyjadrenie záujmu a zásady, podľa ktorej výberové konania musia zabezpečiť prijatie najschopnejších zamestnancov
Tvrdenia účastníkov konania
34 Žalobcovia uvádzajú, že podľa oznámenia vonkajšej služby a podľa korešpondencie podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy bolo cieľom CAST 27/RELEX testovať uchádzačov zo znalostí o Európskej únii, z osobitných znalostí na účely obsadenia miesta v zastúpení a zo schopnosti pracovať v druhom jazyku Spoločenstva. V oznámení vonkajšej služby navyše nebola uvedená informácia o konaní eliminačnej skúšky verbálneho a numerického uvažovania.
35 Žalobcovia na základe tohto vyvodzujú, že táto skúška bola nezlučiteľná s účelom výberu, aký sledovala Komisia. Jej eliminačná povaha s ním bola ešte menej zlučiteľná.
36 Žalobcovia sa okrem toho domnievajú, že z článku 5 ods. 1 písm. d) VVU‑ZZ nevyplýva, že všetci uchádzači sa v teste musia podrobiť eliminačnej skúške verbálneho a numerického uvažovania. Pritom v prejednávanej veci je táto eliminačná povaha skúšky svojvoľná. Po prvé, nevzťahuje sa na test znalostí o Európskej únii. Po druhé, je nevysvetliteľné, prečo by zamestnanci, ktorí už sú v službách Komisie a ktorí už preukázali svoju všeobecnú spôsobilosť, mali byť eliminovaní na základe testu, ktorý neposkytuje žiadne údaje o ich kvalifikácii a schopnostiach. Po tretie, neprihliadlo sa na skutočnosť, že uchádzači s dlhšou odbornou praxou sú menej zvyknutí na prax testov verbálneho a numerického uvažovania ako iní, mladší uchádzači.
37 Vo veci F‑75/08 žalobcovia nakoniec z „článku 27 služobného poriadku a z článku 15 PZOZ“ (na ktorý treba s ohľadom na obsah ustanovenia hľadieť ako na článok 12 PZOZ) vyvodzujú zásadu, podľa ktorej výberové konania musia zabezpečiť prijatie najschopnejších uchádzačov. Tvrdia, že už preukázali svoju spôsobilosť pri plnení svojich úloh v rámci zastúpení Komisie pod rôznymi režimami a že VVU‑ZZ sú v rozpore s touto zásadou, keby sa museli vykladať tak, že ukladajú usporiadanie eliminačných skúšok, ktoré nie sú výlučne zamerané na zásluhy.
38 Komisia odpovedá, že článok 5 ods. 1 VVU‑ZZ ukladá eliminačnú skúšku z verbálneho a numerického uvažovania. Zdôrazňuje, že výzva na vyjadrenie záujmu a všeobecné informácie o štruktúre a hodnotení testov takisto jasne ukazujú, že jedine uchádzači, ktorí úspešne absolvovali všetky testy, môžu byť zaradení do databázy.
39 Účelom skúšky z verbálneho a numerického uvažovania je vylúčiť osoby, ktoré síce majú rozsiahle znalosti a osobitné schopnosti, ale nemajú schopnosť dostatočného uvažovania na to, aby ich využili. Táto skúška umožňuje Komisii zaradiť prijatých zamestnancov na výkon veľmi rôznorodých úloh. Táto požiadavka je zvlášť dôležitá pre tých, ktorí pracujú na zastúpení, pretože záujem služby si vyžaduje pravidelnú rotáciu. Skúška z verbálneho a numerického uvažovania napokon prispieva k zabezpečeniu rovnosti príležitostí medzi externými uchádzačmi a uchádzačmi, ktorí sú už vo funkcii, pretože poslední uvedení nemajú žiadne právo byť privilegovaní voľbou určitého typu testu.
40 Komisia okrem toho tvrdí, že zo všeobecných informácií o štruktúre a hodnotení testov vyplýva, že skúška z verbálneho a numerického uvažovania tvorí len 30 % celkových testov, a má teda nižšiu váhu ako test osobitných znalostí, ktorý tvorí 50 % celkového počtu bodov.
41 Komisia takisto tvrdí, že medzi výzvou na vyjadrenie záujmu, oznámením vonkajšej služby a korešpondenciou podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy nie je žiadny rozpor. Konkrétne, z tejto korešpondencie je zrejmé len to, že testy by nemali viesť k eliminácii uchádzačov na základe porovnávacieho hodnotenia, ako to býva v prípade výberových konaní, kde je počet úspešných uchádzačov vopred stanovený. Táto korešpondencia neinformovala, že uchádzači by boli zbavení povinnosti úspešne zložiť všetky skúšky. Účelom tejto korešpondencie a oznámenia vonkajšej služby bolo v každom prípade iba informovať zamestnancov služby a podnietiť ich k účasti na testoch. Nemohli zbaviť dotknuté služby povinnosti dodržiavať článok 5 VVU‑ZZ a výzvu na vyjadrenie záujmu, ani založiť žiadne právo v prospech dotknutých zamestnancov.
42 Napokon Komisia považuje za neprípustnú výhradu, podľa ktorej by boli VVU‑ZZ v rozpore s PZOZ, ak by sa mali vykladať tak, že ukladajú usporiadanie eliminačných skúšok, ktoré nie sú zamerané výlučne na zásluhy. Toto tvrdenie sa nenachádza v sťažnostiach z 25. januára 2008, kde sa sťažovatelia obmedzili len na tvrdenie, že eliminačná povaha verbálneho a numerického testu nie je zlučiteľná s osobitným účelom predmetnej výberovej skúšky. Tomuto tvrdeniu navyše chýba presnosť. V každom prípade článok 82 ods. 6 PZOZ priznáva OOUPZ širokú mieru voľnej úvahy pri stanovovaní podmienok prijímania zmluvných zamestnancov a eliminačná povaha testu verbálneho a numerického uvažovania je v súlade s záujmom služby z vyššie uvedených dôvodov.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
– Predbežná poznámka
43 Článok 82 ods. 6 PZOZ priznáva každej inštitúcii širokú mieru voľnej úvahy pri výbere spôsobov organizácie výberového konania na prijímanie zmluvných zamestnancov na základe článku 3a PZOZ.
44 Komisia využila toto oprávnenie na prijatie VVU‑ZZ. Ich článok 5 ods. 1 písm. d) okrem iného stanovuje, že „uchádzači… sa podrobia testom zameraným na všeobecné schopnosti uchádzačov, najmä na verbálne a numerické uvažovanie.“ To isté ustanovenie dodáva, že uchádzači budú zaradení do databázy danej k dispozícii inštitúciám a orgánom Spoločenstva pod podmienkou „úspešného absolvovania testov.“
45 Bez toho, aby bolo potrebné riešiť otázku, či každý test musí mať eliminačnú povahu, z takto použitých pojmov v každom prípade vyplýva, že článok 5 VVU‑ZZ viaže prijímanie zmluvných zamestnancov na podmienku, že uchádzači prinajmenšom celkovo uspeli vo výberových testoch, a že nezakazuje, aby niektoré tieto testy, posudzované samostatne, boli eliminačné.
46 EPSO uverejnil výzvu na vyjadrenie záujmu a všeobecné informácie o štruktúre a hodnotení testov na základe článku 5 VVU‑ZZ. Výzva na vyjadrenie záujmu teda len upresnila, že uchádzači „budú… pozvaní na skúšky s cieľom posúdiť… konkrétne ich schopnosti… uvažovania“ a že tí, ktorí „úspešne absolvovali všetky skúšky, budú zaradení do databázy“ uvedenej v bode 44 vyššie. Všeobecné informácie o štruktúre a hodnotení testov ďalej stanovujú 50 % bodov ako minimum požadované na úspešné zloženie skúšky verbálneho a numerického uvažovania.
47 Žalobcovia však tvrdia, že článok 5 VVU‑ZZ by bol v rozpore so zásadou vyvodenou z článku 27 služobného poriadku a z článku 12 PZOZ, podľa ktorej výberové konania musia zabezpečiť prijatie najschopnejších zamestnancov, ak by sa mal vykladať tak, že povoľuje zorganizovať test verbálneho a numerického uvažovania, ktorý by bol navyše eliminačný.
– O námietke nezákonnosti namierenej proti článku 5 VVU‑ZZ
48 Námietka nezákonnosti vznesená žalobcami je neprípustná a subsidiárne nedôvodná.
49 V prvom rade sa žalobcovia nemôžu platne dovolávať tejto námietky nezákonnosti v rámci posudzovaných žalôb. Pravidlo zhody medzi administratívnou sťažnosťou v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku a následnou žalobou pod sankciou neprípustnosti totiž vyžaduje, aby žalobný dôvod uplatnený pred súdom Spoločenstva bol uvedený už v rámci konania pred podaním žaloby, aby sa OOUPZ mohol dostatočne presne oboznámiť s výhradami, ktoré dotknutá osoba podáva proti rozhodnutiu, ktoré napáda. Toto pravidlo je odôvodnené samotným účelom konania pred podaním žaloby, ktoré má umožniť urovnanie sporov medzi úradníkmi a administratívou zmierom (rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 1976, Sergy/Komisia, 58/75, Zb. s. 1139, bod 32, a zo 14. marca 1989, Del Amo Martinez/Parlament, 133/88, Zb. s. 689, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, Zb. VS. s. I‑A‑2‑297, II‑A‑2‑1527, bod 32; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 13. novembra 2007, Tsirimokos/Parlament, F‑76/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 45). OOUPZ preto musí byť jednoznačne informovaný o výhradách vznesených sťažovateľom, aby mu mohol navrhnúť prípadné urovnanie sporu zmierom (rozsudok Campoli/Komisia, už citovaný, bod 32; rozsudok Tsirimokos/Parlament, už citovaný, bod 45).
50 Pritom aj keby boli námietky, ktoré žalobcovia podávali od 30. októbra do 25. novembra 2007 vo veciach F‑20/08 a F‑34/08, a „doplňujúce sťažnosti“ z 25. januára 2008 vykladané v duchu otvorenosti, je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci nespochybňujú zákonnosť VVU‑ZZ. Prvé kroky sa v podstate obmedzili na kritizovanie náročnosti testu verbálneho a numerického uvažovania a miestami na jeho selektívnosť bez toho, aby ju spájali s VVU‑ZZ. Napriek lepšie rozvinutej argumentácii „doplňujúce sťažnosti“ namietajú len to, že povaha sporných skúšok nezodpovedá výberovému konaniu „presne vymedzenému vonkajšou službou, podpredsedom [Komisie] a [členom Komisie] zodpovedným za vonkajšie vzťahy“, pričom nespochybňujú podstatu výberového konania.
51 V druhom rade je námietka nezákonnosti vznesená proti článku 5 VVU‑ZZ v každom prípade nedôvodná.
52 Článok 27 služobného poriadku a článok 12 PZOZ, na ktorom žalobcovia zakladajú svoje tvrdenia, nie sú totiž uplatniteľné na zmluvných zamestnancov v zmysle článku 3a PZOZ. Navyše treba pripomenúť, že hoci článok 82 PZOZ spočíva na zásade, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú a podľa ktorej musia inštitúcie prijímať najschopnejších zamestnancov, tento článok priznáva každej inštitúcii širokú mieru voľnej úvahy pri vymedzení spôsobu výberu uchádzačov s ohľadom na záujem služby (pozri bod 43 vyššie).
53 Komisia pritom uvádza, že účelom skúšky verbálneho a numerického uvažovania je eliminovať uchádzačov, ktorí síce majú rozsiahle znalosti a osobitné znalosti vo vzťahu k požadovanému pracovnému miestu, ale nemajú schopnosť dostatočného uvažovania na to, aby ich využili. Ďalej uvádza, že na základe tejto skúšky je schopná zabezpečiť, aby prijatí zamestnanci, ktorí nakoniec získajú zmluvu na dobu neurčitú, mohli byť zaradení na výkon rôznych funkcií. Komisia okrem toho upresňuje, že táto požiadavka je osobitne dôležitá pri zamestnancoch, ktorí pracujú na zastúpení, kde záujem služby vyžaduje pravidelnú rotáciu. Žalobcovia tieto vysvetlenia právne relevantným spôsobom nespochybnili. Ich relevancia sa navyše zdá byť prípustná. Nie je totiž nerozumné domnievať sa, že pri výbere najlepších uchádzačov musí administratíva hľadať tých, u ktorých sa spájajú dôležité znalosti s intelektuálnou spôsobilosťou uplatniť tieto znalosti v praxi a meniacom sa kontexte.
54 Z toho vyplýva, že článok 5 ods. 1 písm. d) VVU‑ZZ nie je v rozpore so zásadou, ktorá stojí v pozadí článku 82 PZOZ, pretože tento posledný menovaný článok nezakazuje usporadúvanie eliminačných testov verbálneho a numerického uvažovania.
55 V dôsledku toho je potrebné námietku nezákonnosti namierenú proti článku 5 VVU‑ZZ zamietnuť.
– O nezákonnosti eliminačného verbálneho a numerického testu stanoveného v danom prípade
56 Žalobcovia spochybňujú, že EPSO bol v prejednávanej veci oprávnený uložiť im eliminačný verbálny a numerický test. V tejto súvislosti sa odvolávajú najmä na oznámenia vonkajšej služby a korešpondenciu podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy, ako aj na osobitosť svojej situácie.
57 Podľa článku 82 ods. 5 a 6 PZOZ poskytuje EPSO jednotlivým inštitúciám na ich žiadosť pomoc pri výbere zmluvných zamestnancov vymedzením a usporiadaním výberových konaní v súlade so všeobecnými ustanoveniami vydanými uvedenými inštitúciami. Okrem toho z článku 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2 VVU‑ZZ vyplýva, že EPSO musí rešpektovať profily osobitných schopností a kvalifikácií, ktoré OOUPZ požaduje.
58 Z týchto ustanovení a článku 3 ods. 2 rozhodnutia 2002/620 však vyplýva, že EPSO disponuje značnou mierou voľnej úvahy pri organizácii výberových testov.
59 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že oznámenie vonkajšej služby a v menšej miere korešpondencia podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy sú dvojznačné, pokiaľ ide o skutočnosť, že sporné testy nemajú byť „eliminačné“. Preto ich treba vykladať v takom zmysle, ktorý výberové skúšky nepripraví o všetku užitočnosť. Toto oznámenie a túto korešpondenciu je navyše potrebné skúmať z hľadiska článku 5 VVU‑ZZ, ktorý viaže prijímanie zmluvných zamestnancov minimálne (pozri bod 45 vyššie) na celkovú úspešnosť v testoch. Tvrdenia vonkajšej služby a jednostranné vyhlásenia podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy sa totiž nemôžu platne odchýliť od VVU‑ZZ prijatých kolégiom komisárov.
60 Komisia pritom správne uvádza, že oznámenie vonkajšej služby a korešpondenciu podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy treba chápať tak, že sporné testy nie sú eliminačné ako výberové konania, pretože nie je vopred stanovený určitý počet úspešných uchádzačov, pričom však nedeklaruje, že tieto testy nie sú eliminačné.
61 Takýto pohľad na oznámenie vonkajšej služby a korešpondenciu podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy sa zhoduje s cieľom výberových skúšok a je zlučiteľný s článkom 5 VVU‑ZZ.
62 Na základe oznámenia vonkajšej služby a tohto listu podpredsedu Komisie a člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy preto nemožno usudzovať, že EPSO stanovením eliminačného verbálneho a numerického testu prekročil hranice jeho poslania vymedzené Komisiou.
63 Pokiaľ ide v druhom rade o nevyhnutnosť vybrať najlepších uchádzačov, treba pripomenúť, že výzva na vyjadrenie záujmu, tak ako to uvádzalo oznámenie vonkajšej služby, stanovila, že testy sa vykonajú v druhom jazyku každého z uchádzačov. Navyše, aj keby bola skúška z verbálneho a numerického uvažovania eliminačná, je celkovo menej významná ako vedomostné skúšky. Zahŕňa len 30 % z celkového počtu bodov. Napriek svojej eliminačnej povahe mala tak menšiu váhu ako test osobitných znalostí, ktorý bol takisto eliminačný, jeho prah úspešnosti bol stanovený na 55 % a predstavoval 50 % z celkového počtu bodov. Okrem toho nemožno zanedbať test „znalostí o EÚ“. Aj keby nebol tento test sám o sebe diskvalifikačný, tvoril by 20 % celkového počtu bodov. Zlý výsledok v tomto test tak mohol ovplyvniť celkový výsledok uchádzačov v situácii, kde bolo požadované minimum vo všetkých skúškach stanovené na 60 %.
64 Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že usporiadanie osobitnej výberovej skúšky na funkčný profil „Vonkajšie vzťahy“, eliminačná povaha testu osobitných znalostí a testu verbálneho a numerického uvažovania, ako aj okolnosť, že predstavujú 80 % z celkového počtu bodov, hoci test všeobecných znalostí nie je eliminačný a v tomto prípade tvorí nie viac ako 20 % z celkového počtu bodov, poukazujú na to, že úmyslom EPSO bolo uprednostniť prijímanie zamestnancov, ktorí majú jednak osobitné schopnosti v oblasti vonkajších vzťahov a jednak schopnosť uvažovania, vďaka ktorej sú spôsobilí tieto schopnosti uplatniť a v prípade potreby čeliť ďalším požiadavkám.
65 Vo svetle týchto upresnení je potrebné vyvodiť záver, že Komisia a EPSO v prejednávanej veci pri výkone svojich právomocí neprekročili medze svojej širokej miery voľnej úvahy tým, že stanovili organizáciu testu verbálneho a numerického uvažovania, pripísali mu eliminačnú povahu a podrobili mu zamestnancov už vykonávajúcim funkciu.
66 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy nie je prvý žalobný dôvod dôvodný, a preto musí byť zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti
Tvrdenia účastníkov konania
67 Žalobcovia v prvom rade pripomínajú, že test verbálneho a numerického uvažovania bol veľmi nekvalitný, o čom svedčí zrušenie otázky č. 46. Táto nízka kvalita vážne ovplyvnila ich výsledky, keďže museli stráviť príliš veľa času nad dvojznačnými otázkami a to im narušilo ďalší priebeh skúšok.
68 Žalobcovia v druhom rade uvádzajú, že rozhodnutie pripísať dodatočný bod všetkým uchádzačom za každú zrušenú otázku neumožnilo zaručiť rovnosť zaobchádzania a objektívnosť skúšok.
69 Žalobcovia tak uvádzajú, že EPSO zrušil 153 otázok v testoch schopností týkajúcich sa rôznych profilov. Citujú konkrétne testy týkajúce sa nasledujúcich profilov: „rozvoj vidieka, potravinová bezpečnosť a životné prostredie“, „hospodársky rozvoj, súkromný a obchodný sektor“ a „dobré riadenie a bezpečnosť“. Udelenie bodu za každú z týchto otázok spôsobilo podstatnú zmenu povahy skúšok a porušilo rovnosť medzi uchádzačmi. Touto kompenzáciu totiž došlo k zvýhodneniu uchádzačov zapísaných v profiloch schopností, kde sa zrušili otázky, v porovnaní s uchádzačmi zapísanými v iných profiloch, kde nedošlo k žiadnemu zrušeniu otázok. Navyše, s ohľadom na počet zrušených otázok mal test osobitných znalostí v týchto profiloch už len druhoradý význam. Nakoniec, EPSO zrušil otázky len v niektorých jazykoch. Týmto postupom boli znevýhodnení uchádzači, ktorí vykonali skúšky v iných jazykoch, a ktorí na tieto otázky museli odpovedať.
70 Komisia odpovedá, že EPSO disponuje, rovnako ako výberová komisia vo výberovom konaní, širokou mierou voľnej úvahy. Túto mieru voľnej úvahy využíva najmä vtedy, keď dochádza k nezrovnalostiam alebo chybám počas skúšok, ktoré nemôžu byť z dôvodu vysokého počtu účastníkov a v súlade so zásadami proporcionality a riadnej správy vecí verejných opätovne vykonané.
71 Podľa Komisie by bolo opakovanie veľkej časti skúšok v prejednávanej veci neprimerané, takže rozhodnutie zrušiť otázky č. 31 a 46 v teste verbálneho a numerického uvažovania bolo primerané.
72 V každom prípade Komisia spochybňuje to, že zrušením otázok mohli byť žalobcovia diskriminovaní.
73 Komisia po prvé uvádza, že rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi v sporných skúškach nehralo rovnakú úlohu ako vo výberovom konaní, pretože počet úspešných uchádzačov nebol vopred stanovený a nedochádzalo k porovnávaciemu hodnoteniu.
74 Po druhé trvá na skutočnosti, že pri zrušení otázok spôsobujúcich problém bola dodržaná zásada rovnosti v rámci každej funkčnej skupiny a v rámci každého profilu.
75 Pokiaľ ide o test verbálneho a numerického uvažovania usporiadaný pre funkčný profil „Vonkajšie vzťahy“, Komisia po tretie pripomína, že k omylu vo formulácii otázky č. 46 došlo len v anglickej verzii. Takže údajný problém, ktorý vyviedol žalobcov z miery, sa mohol dotknúť jedine zamestnancov, ktorí absolvovali test v tomto jazyku. Komisia navyše pripomína, že diskriminácia, ktorá by sa mohla dotknúť zákonnosti aktu, nemôže byť dôsledkom individuálneho správania samotných dotknutých osôb. Nakoniec zdôrazňuje, že hoci bola otázka č. 46 najprv zrušená len v anglickom znení, neskôr bola zrušená aj v iných jazykoch, aby sa zaručila rovnosť uchádzačov. Otázka č. 31 bola tiež zrušená rovnakým spôsobom a pre všetkých.
76 Pokiaľ ide o zrušenie otázok uvedených v testoch osobitných znalostí, Komisia po štvrté uvádza, že všetci žalobcovia neuspeli v skúške verbálneho a numerického uvažovania a že táto okolnosť ich odlišuje od ostatných uchádzačov. Nemali teda žiadny záujem na spochybnení dôvodnosti zrušenia otázok testu osobitných znalostí.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
77 Judikatúra priznáva širokú mieru voľnej úvahy výberovej komisii výberového konania, keď dochádza k nezrovnalostiam alebo chybám počas verejného výberového konania s početnou účasťou, ktoré v súlade so zásadami proporcionality a riadnej správy vecí verejných nemožno napraviť opätovným vykonaním skúšok výberového konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. mája 2001, Giulietti a i./Komisia, T‑167/99 a T‑174/99, Zb. VS. s. I‑A‑93 a II‑441, bod 58).
78 Hoci EPSO nie je výberovou komisiou a sporný test sa nevykonáva formou výberového konania, táto judikatúra sa naň môže uplatňovať, pokiaľ disponuje významnou mierou voľnej úvahy pri organizácii výberových testov (pozri bod 58 vyššie).
79 Okrem toho je nepochybné, že výzva na vyjadrenie záujmu v prejednávanej veci upútala veľký počet uchádzačov.
80 Pri konfrontácii s problémovými otázkami sa EPSO mohol v tejto súvislosti domnievať, že ich stačí len zrušiť, pretože riešenie spočívajúce v opätovnom vykonaní všetkých testov by bolo neprimerané a v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných.
81 Je však potrebné preskúmať, či použitá metóda zrušenia neporušila rovnosť medzi uchádzačmi.
82 V súlade s ustálenou judikatúrou zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokiaľ to nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C‑227/04 P, Zb. s. I‑6767, bod 63, a zo 17. júla 2008, Campoli/Komisia, C‑71/07 P, Zb. s. I‑5887, bod 50). Okrem toho porušenie zásady rovnosti predpokladá, že sporné zaobchádzanie znevýhodňuje niektoré osoby v porovnaní s inými osobami (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1962, Klöckner‑Werke a Hoesch/Vysoký úrad, 17/61 a 20/61, Zb. s. 615, 652, a zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a. i., C‑127/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 39; rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, T‑351/02, Zb. s. II‑1047, bod 137).
83 V prejednávanej veci je potrebné hneď na začiatku pripomenúť, že ani Komisia, ani EPSO vo výzve na vyjadrenie záujmu vopred nestanovili obmedzený počet úspešných uchádzačov. V dôsledku toho výberové testy neobsahovali žiadne priame porovnanie medzi uchádzačmi. Ako teda uvádza Komisia, rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi tu preto nezohráva rovnakú úlohu ako pri výberovom konaní.
84 V tejto súvislosti však takisto nemožno vylúčiť, že udelenie dodatočného bodu všetkým uchádzačom, ktorí museli riešiť problémové otázky, v rámci zrušenia týchto otázok, mohlo zvýhodniť niektorých uchádzačov tým, že im umožnilo ľahšie dosiahnuť prah úspešnosti skúšok.
85 Pokiaľ ide o test verbálneho a numerického uvažovania, je nepochybné, že zrušené boli výlučne otázky č. 31 a 46. Žalobcovia uvádzajú, že otázka č. 46 im však spôsobila také problémy, že im narušila ďalší priebeh skúšky. Na pojednávaní bolo upresnené, že niektorí uchádzači sa dostali za túto otázku, kým iní sa snažili na ňu odpovedať. Aj za predpokladu, že by táto otázka dotknuté osoby rozrušila alebo zdržala viac ako iné osoby, a to natoľko, že by narušila ich schopnosť odpovedať na celý test, táto situácia by bola dôsledkom ich vlastného správania pri riešení problémov. Tvrdenia žalobcov vôbec nepreukazujú, že by ich metóda zrušenia diskriminovala, naopak, zvýrazňujú existenciu rozdielu medzi nimi a inými uchádzačmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. januára 2001, Gerochristos/Komisia, T‑189/99, Zb. VS. s. I‑A‑11 a II‑53, bod 26). Okrem toho obe vyššie uvedené otázky boli zrušené vo všetkých jazykových zneniach testu práve preto, aby sa zaručila rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi.
86 Okrem toho výhrady podané proti zrušeniu 153 otázok v testoch osobitných znalostí týkajúcich sa rôznych profilov sú neúčinné. Žalobcovia totiž neuspeli v teste verbálneho a numerického uvažovania, ktorého eliminačná povaha bola prípustná, čo ukázalo preskúmanie prvého žalobného dôvodu.
87 Za týchto podmienok sa nezdá, že by riešenie EPSO spočívajúce v zrušení problémových otázok porušilo rovnosť uchádzačov v neprospech žalobcov.
88 Druhý žalobný dôvod je preto nedôvodný a treba ho zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 1d služobného poriadku a povinnosti odôvodnenia
Tvrdenia účastníkov konania
89 Žalobcovia tvrdia, že preukázali určitý počet nezrovnalostí, z ktorých vyplýva, že napadnuté akty porušujú zásadu rovnosti. V súlade s rozsudkami Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2001, Torre a. i./Komisia (T‑159/98, Zb. VS. s. I‑A‑83 a II‑395, body 46 a 47), a z 5. marca 2003, Staelen/Parlament (T‑24/01, Zb. VS s. I‑A‑79 a II‑423, body 47 až 58), je preto úlohou Komisie dokázať, že tieto nezrovnalosti neovplyvnili konečný výsledok skúšok. Komisia však takýto dokaz nepredložila.
90 Žalobcovia z toho vyvodzujú porušenie povinnosti odôvodnenia a článku 1d ods. 5 služobného poriadku.
91 Komisia odpovedá, že nie je povinná vyvracať tvrdenia žalobcov, keďže títo nepredložili žiadny dôkaz o akejkoľvek diskriminácii.
92 Okrem toho Komisia vo vyjadrení k žalobe vo veci F‑75/08 tvrdí, že výhrada založená na porušení povinnosti odôvodnenia je neprípustná, pokiaľ nie je ďalej rozvinutá. V každom prípade je nedôvodná, keďže žalobcovia poznali dôvody odôvodňujúce napadnuté akty z informácií poskytnutých uchádzačom počas výberového konania v odpovediach na „žiadosti o opätovné preskúmanie“ podané v čase od 30. októbra do 25. novembra 2007, ako aj v odpovediach na sťažnosti podané 25. januára 2008.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
93 Hneď na začiatku treba pripomenúť, že žalobcovia zakladajú svoj tretí žalobný dôvod najmä na článku 1d ods. 5 služobného poriadku, ktorý nie je uplatniteľný na zmluvných zamestnancov.
94 Ďalej sa žalobný dôvod javí ako spätý s prvým a druhým žalobným dôvodom. Vzhľadom na to, že Súd pre verejnú službu skonštatoval, že tieto žalobné dôvody nie sú dôvodné pre dôvody uvedené v bode 43 a nasl. a v bode 77 a nasl., nie je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobcovia preukázali existenciu nezrovnalostí, na základe ktorých by bolo možné predpokladať, že napadnuté akty porušujú zásadu rovnosti. Tento žalobný dôvod je neúčinný. Vzhľadom na to, že z preskúmania prvých dvoch žalobných dôvodov vyplýva, že počas skúšok sa žiadne nezrovnalosti nepreukázali, Komisia nemohla vychádzať z predpokladu, že k nim došlo, a dokazovať, že nemali žiadny vplyv na konečný výsledok týchto skúšok a neboli zdrojom diskriminácie.
95 Tento žalobný dôvod je napokon dvojznačný. Z jeho znenia a osobitne z odkazov na už citované rozsudky Torre a i./Komisia a Staelen/Parlament vyplýva, že žalobcovia Komisii zrejme vytýkajú, že pred Súdom pre verejnú službu nepreukázala neexistenciu vplyvu údajných nezrovnalostí, ktoré odhalila, na výsledky sporných testov.
96 Ak sa má tento žalobný dôvod vykladať takýmto spôsobom, treba tiež konštatovať, že žalobcovia si na jednej strane zamieňajú povinnosť odôvodnenia, ktorej sa dovolávajú, a ktorá podľa článku 25 služobného poriadku a článkov 11 a 81 PZOZ tvorí formálnu náležitosť pri prijímaní správnych rozhodnutí spôsobujúcich ujmu, ktoré môžu byť napadnuté na Súde pre verejnú službu, a na druhej strane sporovú diskusiu, ako aj výkon práv na obranu v rámci súdneho konania, na ktoré sa vyššie uvedené ustanovenia neuplatňujú.
97 V dôsledku toho musí byť tretí žalobný dôvod zamietnutý.
98 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy musí byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu.
O trovách
99 V súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy uvedeného rokovacieho poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 tohto istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, prípadne ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.
100 Z tohto rozsudku vyplýva, že účastníci konania, ktorí nemali vo veci úspech, sú žalobcovia. Okrem toho Komisia vo svojich návrhoch výslovne žiadala, aby žalobcovia boli povinní nahradiť trovy konania. Keďže okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, je preto opodstatnené zaviazať žalobcov na náhradu trov konania.
101 Je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobcovia vo veci F‑20/08 a žalobkyňa vo veci F‑34/08 podali jednak uvedené žaloby a jednak žalobu F‑75/08, a to súčasne s ďalšími žalobcami vo veci F‑75/08.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloby vo veciach F‑20/08, F‑34/08 a F‑75/08 sa zamietajú.
2. Jorge Aparicio a ďalší žalobcovia, ktorých mená a priezviská sú uvedené v prílohe pod číslami 1 až 18, sú povinní nahradiť trovy konania vo veci F‑75/08 a devätnásť štyridsať šestín trov konania vo veci F‑75/08. Anne Simon je povinná nahradiť trovy konania vo veci F‑34/08 a jednu štyridsať šestinu trov konania vo veci F‑75/08. Žalobcovia, ktorých mená a priezviská sú uvedené v prílohe pod číslami 19 až 40 a 42 až 46, sú povinní nahradiť dvadsaťšesť štyridsať šestín trov konania vo veci F‑75/08.
Kanninen | Boruta | Van Raepenbusch |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. septembra 2009.
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Európskej únie sú k dispozícii na internetovej stránke www.curia.europa.eu
PRÍLOHA
Vzhľadom na vysoký počet žalobcov v tejto veci, ich mená nie sú uvedené v tejto prílohe.