UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 20. septembra 2013
Vec T‑113/13 P
Kris Van Neyghem
proti
Rade Európskej únie
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2007 – Rozhodnutie o nepovýšení žalobcu do platovej triedy AST 7 – Zamietnutie žaloby v prvostupňovom konaní – Povinnosť odôvodnenia – Článok 266 ZFEÚ – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“
Predmet: Odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 12. decembra 2012, Van Neyghem/Rada (F‑77/11), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Kris Van Neyghem znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie v tomto konaní.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 45 a článok 90 ods. 2)
2. Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Zohľadnenie odôvodnenia ako aj výroku rozsudku – Zrušenie rozhodnutia o nepovýšení – Nové porovnávacie hodnotenie zásluh – Primeraný spôsob vykonania
(Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 45)
3. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Skutočnosti, ktoré sa môžu zohľadniť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
4. Odvolanie – Dôvody – Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní – Neprípustnosť
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2, článok 139 ods. 2 a článok 144)
5. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Článok 257 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 17)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. apríla 1978, Ganzini/Komisia, 101/77, Zb. s. 915, bod 10; 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, Zb. s. I‑225
2. Na dosiahnutie súladu s rozsudkom o zrušení a na jeho úplné vykonanie je inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná rešpektovať nielen výrok rozsudku, ale aj odôvodnenie, ktoré k nemu viedlo a ktoré predstavuje jeho potrebnú oporu v tom zmysle, že je nevyhnutné na určenie presného významu toho, o čom bolo rozhodnuté vo výroku. Tieto dôvody totiž jednak presne identifikujú ustanovenie považované za nezákonné a jednak presne vysvetľujú dôvody nezákonnosti konštatovanej vo výroku a dotknutá inštitúcia musí na ne prihliadnuť pri nahrádzaní zrušeného aktu. Konanie, v ktorom má byť takýto akt nahradený, tak môže byť opätovne uskutočnené presne od toho bodu, v ktorom došlo k protiprávnosti.
Tým, že inštitúcia uskutočnila nové porovnávacie hodnotenie zásluh s prihliadnutím na všetky tri kritériá uvedené v článku 45 služobného poriadku na účely vykonania rozsudku zrušujúceho rozhodnutie o nepovýšení úradníka z dôvodu nezrovnalostí, ku ktorým došlo pri porovnávacom hodnotení zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, tak nielen dodržala ustanovenia článku 266 ZFEÚ, ale aj vlastné pravidlá konania na povýšenie, ako sú stanovené v článok 45 služobného poriadku.
(pozri body 21 a 22)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. júla 2000, Gómez de Enterría y Sanchez/Parlament, C‑8/99 P, Zb. s. I‑6031, body 19 a 20 a tam citovaná judikatúra
3. Článok 45 služobného poriadku stanovuje, že menovací orgán pri porovnávacom hodnotení zásluh vezme do úvahy najmä správy o úradníkoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o dôkladnej znalosti ktorého predložili dôkaz a v prípade potreby aj úroveň nimi vykonávaných povinností.
V tejto súvislosti má administratíva určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o dôležitosť, akú prisúdi každému z troch kritérií stanovených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku, pričom znenie tohto článku nevylučuje možnosť prisúdenia určitej váhy.
Menovací orgán má teda pri porovnávacom hodnotení zásluh určiť význam, ktorý prikladá každému kritériu, čo znamená, že pritom skúma všetky tri kritériá stanovené v článku 45 služobného poriadku, ktoré musia byť predmetom spoločného posúdenia, ktoré nemožno rozdeliť.
(pozri bod 23)
Odkaz:
Všeobecný súd: 16. mája 2013, Canga Fano/Rada, T‑281/11 P, bod 123
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 27)
Odkaz:
Všeobecný súd: 28. júna 2011, van Arum/Parlament, T‑454/09 P, bod 79 a tam citovaná judikatúra
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 31)
Odkaz:
Súdny dvor: 16. septembra 1997, Koelman/Komisia, C‑59/96 P, Zb. s. I‑4809, bod 31
Všeobecný súd: 7. decembra 2011, Mioni/Komisia, T‑274/11 P, bod 18