ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 11. mája 2005 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o neplatnosť – Článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 40/94 – Obrazová ochranná známka obsahujúca vyobrazenie meča z kartovej hry – Obrazová ochranná známka obsahujúca vyobrazenie jazdca s kyjakom z kartovej hry – Obrazová ochranná známka obsahujúca vyobrazenie kráľa s mečom z kartovej hry – Absolútne dôvody zamietnutia – Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94“
V spojených veciach T‑160/02 až T‑162/02,
Naipes Heraclio Fournier, SA, so sídlom vo Vitorii (Španielsko), v zastúpení: E. Armijo Chávarri, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: pôvodne J. Crespo Carrillo, neskôr O. Montalto a I. de Medrano Caballero, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
France Cartes SAS, so sídlom v Saint Max (Francúzsko), v zastúpení: C. de Haas, advokát,
ktorej predmetom je žaloba proti trom rozhodnutiam druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. februára 2002 (veci R 771/2000‑2, R 770/2000‑2 a R 766/2000‑2), týkajúcich sa konaní o neplatnosť medzi Naipes Heraclio Fournier, SA a France Cartes SAS,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz,
tajomník: I. Natsinas, referent,
so zreteľom na žaloby a repliku podané do kancelárie Súdu prvého stupňa postupne 17. mája 2002 a 16. júna 2003,
so zreteľom na vyjadrenia k žalobe a na dupliku ÚHVT podané do kancelárie Súdu prvého stupňa postupne 22. novembra 2002 a 5. augusta 2003,
so zreteľom na vyjadrenia k žalobe a na dupliku vedľajšieho účastníka konania podané do kancelárie Súdu prvého stupňa postupne 22. novembra 2002 a 7. novembra 2003,
so zreteľom na spojenie týchto vecí na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s článkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa,
po pojednávaní z 30. novembra 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca podal 1. apríla 1996 tri prihlášky ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001 s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Vo veci T‑160/02 bola prihláška ochrannej známky podaná na zápis obrazového označenia vyobrazeného nižšie, ktoré obsahuje podľa opisu uvedeného v prihláške modrú, svetlomodrú, žltú a červenú farbu a zobrazuje „meč“.
3 Vo veci T‑161/02 bola prihláška ochrannej známky podaná na zápis obrazového označenia vyobrazeného nižšie, ktoré obsahuje podľa opisu uvedeného v prihláške červenú, žltú, zelenú, okrovú, hnedú, modrú a svetlomodrú farbu.
4 Vo veci T‑162/02 bola prihláška ochrannej známky podaná na zápis obrazového označenia vyobrazeného nižšie, ktoré obsahuje podľa opisu uvedeného v prihláške žltú, okrovú, bielu, červenú, modrú a zelenú farbu.
5 Výrobky uvedené v prihláškach ochranných známok patria do triedy 16 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú opisu „hracie karty“.
6 Prihlasované ochranné známky boli zapísané 15. apríla 1998.
7 Zo spisu vyplynulo, že žalobca dosiahol roku 1998 zápis 23 obrazových ochranných známok zobrazujúcich španielske hracie karty alebo symboly na nich vyobrazené, vrátane troch ochranných známok, ktoré boli opísané vyššie, ako ochranných známok Spoločenstva.
8 Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca má autorské práva na vyobrazenie všetkých 48 hracích kariet španielskej kartovej hry do 10. februára 2000.
9 Vedľajší účastník konania podal 7. apríla 1999 návrh na vyhlásenie neplatnosti týchto zápisov podľa článku 51 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 40/94 z dôvodu, že, na strane jednej, sa na tieto zápisy vzťahujú absolútne dôvody zamietnutia upravené v článku 7 ods. 1 písm. b) až e) bode iii) predmetného nariadenia a, na strane druhej, že žalobca pri podávaní prihlášok ochranných známok nekonal v dobrej viere.
10 Výmazové oddelenie 15. júna 2000 zamietlo návrhy na vyhlásenie neplatnosti sporných ochranných známok z dôvodu, že zápisy boli zákonné a zaviazalo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania.
11 Vedľajší účastník konania 19. júla 2000 podal tri odvolania na ÚHVT podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94.
12 Rozhodnutiami z 28. februára 2000 (veci R 771/2000‑2, R 770/2000‑2 a R 766/2000‑2) (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), doručenými žalobcovi 9. marca 2002, druhý odvolací senát vyhovel odvolaniam vedľajšieho účastníka konania a zrušil rozhodnutia výmazového oddelenia z 15. júna 2000. Odvolací senát usúdil, že sporné označenia nemajú rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a zároveň sú opisné v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia, keďže priemerný používateľ týchto hracích kariet ich bude vnímať ako vyobrazenia vlastností španielskych hracích kariet.
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutia,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
14 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žaloby,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
15 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– potvrdil napadnuté rozhodnutia,
– vyhlásil sporné ochranné známky Spoločenstva za neplatné,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov vedľajšieho účastníka v konaniach o neplatnosť a o žalobe.
O prípustnosti návrhov a dôvodov vedľajšieho účastníka konania
16 Žalobca tvrdí, že návrhy a dôvody vedľajšieho účastníka konania nemôžu byť zohľadnené Súdom prvého stupňa, keďže nesmerujú k zrušeniu alebo k zmene napadnutých rozhodnutí. Podľa žalobcu nemôže Súd prvého stupňa potvrdiť napadnuté rozhodnutia a zároveň vyhovieť návrhom smerujúcim k tomu, aby Súd prvého stupňa vyhlásil neplatnosť sporných ochranných známok z iných dôvodov zamietnutia, ako boli uvedené v napadnutých rozhodnutiach.
17 V tejto súvislosti Súd prvého stupňa pripomína, že podľa článku 134 ods. 2 rokovacieho poriadku vedľajší účastníci konania majú rovnaké procesné práva ako účastníci konania. Môžu podporovať návrhy účastníka konania a môžu uvádzať návrhy a dôvody nezávisle od tých, ktoré uviedli účastníci konania. Podľa odseku 3 tohto článku vedľajší účastník konania môže vo svojom vyjadrení k žalobe uviesť návrh, ktorým sa domáha zrušenia alebo zmeny rozhodnutia odvolacieho senátu v bode, ktorý nie je uvedený v žalobe, a uvádzať dôvody, ktoré v žalobe nie sú uvedené.
18 Takže vedľajší účastník konania má právo uviesť návrhy a dôvody odlišné od návrhov a dôvodov účastníkov konania. Vedľajší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe formuloval svoje návrhy takto: „Súdu prvého stupňa sa navrhuje, aby potvrdil [napadnuté rozhodnutia], v časti v ktorej zruš[ili] rozhodnuti[a] prvého výmazového oddelenia, aby vyhlásil [sporné] ochrann[é] známk[y] za neplatné a aby zaviazal [žalobcu] na náhradu trov [vedľajšieho účastníka] v konaniach o neplatnosť a o žalobe.“ Podľa žalobcu z návrhov vedľajšieho účastníka konania jasne nevyplýva, že žiada Súd prvého stupňa, aby zmenil alebo doplnil napadnuté rozhodnutia na základe uplatnenia ustanovení článku 7 ods. 1 písm. a), d) a e) bodu iii) nariadenia č. 40/94 a subsidiárne článku 51 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.
19 Návrhy vedľajšieho účastníka konania uvedené v bode 62 jeho vyjadrení k žalobe je potrebné čítať v spojení s bodmi 8 a 9. Podľa bodu 8 „Súdu prvého stupňa sa navrhuje, aby potvrdil [napadnuté rozhodnutia], v časti v ktorej sa rozhodlo, že označeni[a] nemaj[ú] podľa článku 7 [ods.] 2 a [článku 7 ods.] 1 [písm.] b) a c) [nariadenia č. 40/94] rozlišovaciu spôsobilosť pre označenie hracích kariet v celom Spoločenstve, a aby vyhlásil, že ochrann[é] známk[y] s[ú] neplatn[é] na základe článku 7 [ods.] 1 [písm.] a), d) a e) bodu iii) [nariadenia č. 40/94] a subsidiárne na základe článku 51 [ods.] 1 [písm.] b) [nariadenia č. 40/94]“. Podľa bodu 9 „Súdu prvého stupňa sa však navrhuje, aby zmenil [napadnuté] rozhodnutia v časti, v ktorej sa rozhodlo, že označeni[a] [sú] rozlišovaci[e] v Španielsku a prípadne v Taliansku“.
20 Z písomností vedľajšieho účastníka konania uvedených v bode 19 vyššie jasne vyplýva, že vedľajší účastník konania sa obmedzuje na spochybnenie niektorých dôvodov uvedených odvolacím senátom a na to, že navrhuje Súdu prvého stupňa uznať dodatočné dôvody, ktoré podľa neho odôvodňujú vyhlásenie neplatnosti sporných ochranných známok. Napriek tomu, vedľajší účastník konania nespochybňuje význam napadnutých rozhodnutí, ktorými bola vyhlásená neplatnosť týchto ochranných známok. Vedľajší účastník konania teda nemôže byť chápaný tak, že navrhuje zmenu napadnutých rozhodnutí v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94.
21 Okrem toho, vedľajší účastník konania v podstate žiada Súd prvého stupňa, aby nariadil ÚHVT vyhlásiť neplatnosť predmetných ochranných známok.
22 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 je ÚHVT povinný prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom súdu Spoločenstva. Súdu prvého stupňa teda neprináleží dávať ÚHVT príkazy. V skutočnosti prináleží ÚHVT, aby vyvodil dôsledky z výroku a dôvodov rozsudkov Súdu prvého stupňa [rozsudky Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/ÚHVT (Giroform), T‑331/99, Zb. s. II‑433, bod 33; z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T‑34/00, Zb. s. II‑683, bod 12, a z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUDMEN), T‑129/01, Zb. s. II‑2251, bod 22]. Návrhy vedľajšieho účastníka konania smerujúce k tomu, aby Súd prvého stupňa nariadil ÚHVT vyhlásiť neplatnosť predmetných ochranných známok, sú teda neprípustné.
23 Na záver vedľajší účastník konania navrhuje, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov v konaniach o neplatnosť a o žalobe.
24 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 136 ods. 2 rokovacieho poriadku „nutné výdavky vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom a náklady spojené so zabezpečením prekladov vyjadrení alebo iných podaní podľa článku 131 ods. 4 druhého pododseku do jazyka konania sú považované za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú“. Z uvedeného vyplýva, že náklady vynaložené na konania o neplatnosť nemôžu byť považované za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Návrhy vedľajšieho účastníka konania smerujúce k tomu, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania musia byť teda zamietnuté ako neprípustné v časti týkajúcej sa nákladov vynaložených na konanie o neplatnosť.
O veci samej
25 Žalobca na podporu svojich žalôb o zrušenie uvádza dva dôvody založené, po prvé, na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a, po druhé, na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.
26 Je potrebné začať preskúmaním druhého dôvodu.
O druhom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
27 Žalobca tvrdí, že zákaz upravený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sa týka údajov, ktoré môžu bežne slúžiť na označenie základných vlastností výrobku alebo služby, ako aj údajov, ktoré sú primerane spôsobilé naplniť túto informačnú funkciu. Jediným účelom tohto zákazu je teda vylúčiť zápis ako ochranných známok označení alebo údajov, ktoré z dôvodu ich podobnosti s bežnými prostriedkami označovania výrobkov, služieb alebo ich vlastností nemôžu naplniť funkciu identifikácie podnikov, ktoré ich uvádzajú na trh.
28 V prejednávanej veci odvolací senát podľa žalobcu nesprávne usúdil, že predmetné ochranné známky sú výlučne zložené z označení opisujúcich vlastnosti výrobkov, ktorých sa týkajú. Žalobca usudzuje, že odvolací senát sa obmedzil na preskúmanie symbolov meča a kyjaku z kartovej hry so zreteľom na ustanovenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
29 Týmto spôsobom odvolací senát v prípade sporných ochranných známok nevykonal samostatnú a nezávislú analýzu údajného porušenia článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94.
30 Navyše, podľa žalobcu odvolací senát neprimerane rozšíril rozsah uplatnenia zákazu upraveného v tomto ustanovení. Označenia zobrazujúce jazdca s kyjakom a kráľa s mečom nepozostávajú výlučne z opisných prvkov.
31 Čo sa totiž týka jazdca s kyjakom, podľa žalobcu táto ochranná známka pozostáva, po prvé, z údajného opisného prvku – kyjaku neseného jazdcom a, po druhé, z druhého prvku, ktorý v žiadnom prípade nemôže byť zadefinovaný ako opisný – ide o kresbu jazdca, ktorá svojou dôležitosťou poskytuje ochrannej známke osobitú povahu a rozlišovaciu spôsobilosť, ktoré prekonávajú údajný opisný charakter každého z týchto prvkov posudzovaných osobitne. Tieto isté úvahy platia aj na kresbu kráľa s mečom, pričom údajným opisným prvkom je meč, ktorý nesie kráľ.
32 Odvolací senát podľa žalobcu opomenul zohľadniť skutočnosť, že prvky tvoriace sporné ochranné známky nepredstavujú označenia, ktoré slúžia na určenie osobitného druhu výrobkov, akými sú španielske hracie karty so symbolom meča alebo kyjaku, ale že ide o osobité a jedinečné prvky spomedzi mnohých iných, ktoré slúžia na označenie meča alebo karty z tejto hry. Žalobca podčiarkuje, že existujú stovky rôznych vyobrazení identifikujúcich desať alebo dvanásť kariet so symbolom meča alebo kyjaku patriacich do španielskej kartovej hry zahŕňajúcej 40 alebo 48 kariet. Čo sa týka meča, kresba tvoriaca spornú ochrannú známku nepredstavuje žiadnu zo španielskych hracích kariet, pretože je výtvorom fantázie. Dokumenty predložené ÚHVT preukazujú, že neexistuje žiadne pravidlo alebo obmedzenie týkajúce sa tvaru, farby alebo detailov charakteristických pre podoby španielskej kartovej hry.
33 Žalobca spochybňuje úvahu odvolacieho senátu, podľa ktorej cieľová skupina verejnosti s bydliskom mimo španielskeho alebo talianskeho územia bude vnímať ochranné známky ako symboly španielskej kartovej hry. Je totiž nepravdepodobné, že verejnosť s bydliskom mimo uvedených území bude vedieť, že v španielskej kartovej hre sú karty so štyrmi symbolmi, vrátane meča a kyjaku, a že bude poznať jednotlivé karty uvedenej hry. Je v každom prípade nepravdepodobné, že spotrebiteľ spozná vyobrazenie kyjaku na karte jazdca s kyjakom alebo meča na karte kráľa s mečom, a že vytvorí priamy a okamžitý vzťah medzi sporným označením a jednotlivými symbolmi španielskej kartovej hry.
34 Podľa žalobcu, ak prípadný používateľ hracích kariet príde do styku so spornými grafickými vyobrazeniami, nebude vnímať tieto označenia ako narážku na niektorý zo symbolov španielskej kartovej hry (v prípade prvku zobrazujúceho malý meč) alebo na niektorú z kariet španielskej hry (pre vyobrazenia jazdca s kyjakom a kráľa s mečom), ale bude ich vnímať ako označenia spojené s výrobcom určitých hracích kariet.
35 ÚHVT tvrdí, že odvolací senát správne uplatnil nariadenie č. 40/94, pretože v žiadnom prípade neusúdil, že oba absolútne dôvody zamietnutia upravené v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia sú vzájomne závislé jeden od druhého, a nepoprel, že každý z týchto dôvodov má svoj vlastný rozsah uplatniteľnosti. Táto skutočnosť nie je prekážkou pre to, aby na základe tej istej argumentácie odvolací senát prišiel k záveru, že na predmetné označenia sa uplatnia obidva absolútne dôvody zamietnutia.
36 Odvolací senát teda správne usúdil, že jednoduchý a obyčajný meč a jednoduché a obyčajné karty obsahujúce vyobrazenie jazdca s kyjakom a kráľa s mečom okamžite a priamo odkazujú na výrobky, ktoré tieto označenia majú určiť, a správne rozhodol, že označenia sú opisné, pretože priemerný spotrebiteľ ich bude vnímať ako vyobrazenia vlastností španielskych hracích kariet.
37 Vedľajší účastník konania uvádza, že predmetné ochranné známky sú zložené výlučne z označení opisujúcich vlastnosti sporných výrobkov, konkrétne španielskeho druhu hracej karty so symbolom meča a hodnotou jeden, španielskeho druhu hracej karty so symbolom kyjaku a postavou jazdca, španielskeho druhu hracej karty so symbolom meča a postavou kráľa. Tieto označenia nemôžu byť v žiadnom prípade vnímané ako označujúce inú hraciu kartu. Cieľová skupina verejnosti bude teda okamžite oboznámená s druhom výrobku (hracia karta), s účelom tohto výrobku (časť balíčka kariet určeného na hru) a s kvalitou, množstvom a hodnotou tohto výrobku.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
38 Treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré pozostávajú výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných charakteristík tovarov alebo služieb“. Okrem toho, článok 7 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že „odsek 1 sa bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti spoločenstva“.
39 Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 bráni tomu, aby uvedené označenia alebo údaje boli vyhradené jedinému podniku z dôvodu ich zápisu ako ochrannej známky. Zámerom tohto ustanovenia je teda ochrana verejného záujmu, ktorý vyžaduje, aby takéto označenia alebo údaje mohli byť slobodne všetkými používané (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, Zb. s. I‑2779, bod 25; z 8. apríla 2003, Linde a i., C‑53/01 až C‑55/01, Zb. s. I‑3161, bod 73; zo 6. mája 2003, Libertel, C‑104/01, Zb. s. I‑3793, bod 52; z 12. februára 2004, Campina Melkunie, C‑265/00, Zb. s. I‑1699, bod 35, a Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, Zb. s. I‑1619, bod 95).
40 Označenia a údaje uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sú takými označeniami a údajmi, ktoré môžu z hľadiska spotrebiteľa pri bežnom používaní slúžiť na určenie buď priamo, alebo prostredníctvom zmienky o niektorej zo základných vlastností výrobku alebo služby, akými sú tie uvedené v prihláške (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑383/99 P, Zb. s. I‑6251, bod 39).
41 Opisná povaha ochrannej známky musí byť posudzovaná, na strane jednej, vo vzťahu k výrobkom alebo službám, na ktoré sa vzťahuje prihláška označenia ako ochrannej známky, a, na strane druhej, vo vzťahu k vnímaniu cieľovou skupinou verejnosti, ktorú predstavuje spotrebiteľ týchto výrobkov alebo služieb [rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, DaimlerChrysler/ÚHVT (CARCARD), T‑356/00, Zb. s. II‑1963, bod 25].
42 V prejednávanej veci je potrebné najprv podčiarknuť, že výrobky označené spornými ochrannými známkami sú hracími kartami. Je preukázané, že ide menovite o hracie karty nazývané španielske, ktoré sa bežne používajú v Španielsku, aj keď žalobca tvrdí, že tiež používa sporné ochranné známky na iné druhy hracích kariet.
43 Zo spisu vyplýva, že španielska kartová hra („la baraja española“) obsahuje 40 alebo 48 kariet, od esa po sedem alebo deväť, potom nasleduje sluha – dolník („sota“), jazdec – horník („caballo“) a kráľ („rey“). Štyrmi symbolmi sú zlaté mince („oros“), kalichy („copas“), kyjaky („bastos“) a meče („espadas“).
44 Je teda preukázané, že dve z troch predmetných ochranných známok predstavujú dve španielske karty: jazdca s kyjakom (vec T‑161/02) a kráľa s mečom (vec T‑162/02). Čo sa týka vyobrazenia meča (vec T‑160/02), toto vyobrazenie ako také nepredstavuje niektorú z týchto kariet, ale pozostáva z prvku, znaku, ktorý je použitý ako symbol pre karty patriace do skupiny meča. V rozpore s tvrdením vedľajšieho účastníka konania nepredstavuje hodnotu jeden alebo „eso“ meča. Z písomností v spise totiž vyplýva, že karta predstavujúca eso so symbolom meča sa líši od znaku reprodukovaného v bode 2 vyššie.
45 Čo sa týka cieľovej skupiny verejnosti, je potrebné poznamenať, že ide o všetkých prípadných spotrebiteľov, najmä španielskych, hracích kariet. Sporné výrobky sú určené na všeobecnú spotrebu a nie výlučne profesionálnym alebo amatérskym hráčom kariet, keďže akákoľvek osoba môže kedykoľvek pravidelne alebo len výnimočne nadobudnúť tieto výrobky. Cieľovú skupinu verejnosti teda predstavuje priemerný spotrebiteľ primerane informovaný a obozretný, predovšetkým v Španielsku.
46 Je teda potrebné, po prvé, preskúmať na účely uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, či existuje z hľadiska cieľovej skupiny verejnosti dostatočne priamy a konkrétny vzťah medzi obrazovými ochrannými známkami zobrazujúcimi jazdca s kyjakom a kráľa s mečom a druhmi výrobkov, pre ktoré bol zápis povolený [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, DaimlerChrysler/ÚHVT (TELE AID), T‑355/00, Zb. s. II‑1939, bod 28].
47 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v cieľovej skupine verejnosti kresby jazdca s kyjakom a kráľa s mečom priamo vyvolávajú predstavu hracích kariet, aj keď časť tejto verejnosti nevyhnutne nepozná španielske hracie karty. Totiž všetci, ktorí hrali karty s akýmkoľvek druhom kariet, spoznajú v týchto kresbách vyobrazenie hracej karty, keďže jazdec (horník) a kráľ sú bežne používanými znakmi na hracích kartách. Tento fakt nespochybňuje skutočnosť, že časť verejnosti, ktorá nepozná španielske hracie karty, nie je nevyhnutne schopná vytvoriť priamy vzťah medzi týmito kresbami a osobitnými symbolmi a hodnotami každej z týchto dvoch kariet.
48 V každom prípade, vo vedomí španielskej verejnosti, predmetné kresby priamo označujú presný symbol a hodnotu obidvoch španielskych hracích kariet. Prípadný španielsky spotrebiteľ hracích kariet bude totiž vnímať každé z predmetných označení ako odkazujúce na určitú kartu.
49 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď existuje množstvo rôznych vyobrazení umožňujúcich určiť karty patriace k tomu istému symbolu, ako to tvrdí žalobca, každý podnik vyrábajúci a uvádzajúci na trh španielske hracie karty nevyhnutne používa vyobrazenia jazdca a kyjaku pre označenie karty s hodnotou jedenásť a symbolom kyjaku alebo vyobrazenia kráľa a meča pre označenie karty s hodnotou dvanásť a symbolom meča. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého neexistuje žiadne pravidlo alebo obmedzenie týkajúce sa tvaru, farby alebo detailov charakteristických pre podoby španielskej kartovej hry, nemôže byť prijaté.
50 Navyše je potrebné pripomenúť, že aj keď článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 stanovuje, že preto, aby sa na ochrannú známku uplatnil v tomto ustanovení uvedený dôvod zamietnutia, ochranná známka musí „výlučne“ pozostávať z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie vlastností dotknutých výrobkov alebo služieb, napriek tomu nevyžaduje, aby boli tieto označenia alebo údaje výlučným spôsobom označenia spomínaných vlastností (pozri analogicky rozsudky Campina Melkunie, už citovaný, bod 42, a Koninklijke KPN Nederland, už citovaný, bod 57). Možnosť nakresliť trocha odlišne jazdca, kráľa, meč alebo kyjak teda nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že predmetné ochranné známky sú opisné vo vzťahu k vlastnostiam hracích kariet.
51 Takže najmä pre španielsku verejnosť existuje priamy a konkrétny vzťah medzi predmetnými ochrannými známkami a hracími kartami.
52 Je potrebné, po druhé, preskúmať, či existuje z hľadiska cieľovej skupiny verejnosti dostatočne priamy a konkrétny vzťah medzi obrazovou ochrannou známkou zobrazujúcou meč a druhmi výrobkov, pre ktoré bol zápis povolený.
53 Treba poznamenať, že prípadný spotrebiteľ, používateľ hracích kariet, bude prinajmenšom v Španielsku vnímať predmetné označenie ako odkazujúce na jeden zo symbolov španielskej kartovej hry. Takže prinajmenšom pre španielsku verejnosť, existuje priamy a konkrétny vzťah medzi predmetnou ochrannou známkou a dotknutými výrobkami, teda hracími kartami.
54 Navyše, každý podnik vyrábajúci a uvádzajúci na trh španielske hracie karty nevyhnutne používa vyobrazenie meča na označenie kariet so symbolom meča.
55 Keďže pre zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky postačuje, aby absolútny dôvod zamietnutia existoval iba v časti Spoločenstva, postačuje, že obrazová ochranná známka zobrazujúca meč je opisná v Španielsku.
56 Po tretie, v rozpore s tvrdením žalobcu môže byť dôsledkom zápisu sporných označení znemožnenie zápisu alebo používania iných kresieb symbolu meča alebo hracích kariet zobrazujúcich jazdca s kyjakom a kráľa s mečom patriacich k španielskym hracím kartám.
57 Za týchto okolností je potrebné poznamenať, že predmetné ochranné známky sú opisné vo vzťahu k vlastnostiam označených výrobkov.
58 Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že odvolací senát nevykonal samostatnú a nezávislú analýzu údajného porušenia článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, je potrebné uviesť, že každý z dôvodov zamietnutia prihlášky uvedených v článku 7 ods.1 nariadenia č. 40/94 je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie. Okrem toho je vhodné vykladať tieto dôvody zamietnutia s prihliadnutím na verejný záujem, ktorý je základom každého z nich. Verejný záujem, zohľadňovaný pri prieskume každého z týchto dôvodov, môže alebo dokonca musí vyjadrovať rozličné hľadiská, v závislosti od dotknutého dôvodu zamietnutia (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, Zb. s. I‑5089, body 45 a 46, a zo 16. septembra 2004, SAT.1/ÚHVT, C‑329/02 P, Zb. s. I‑8317, bod 25).
59 Napriek tomu existuje zjavné prekrývanie rozsahu uplatnenia jednotlivých dôvodov uvedených v písmenách b) až d) článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94. Najmä ochranná známka, ktorá je opisnou vo vzťahu k vlastnostiam výrobkov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, nevyhnutne nemá z tohto dôvodu rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k týmto istým výrobkom alebo službám v zmysle rovnakého ustanovenia písmena b). Ochranná známka však môže nemať rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k výrobkom alebo službám z iných dôvodov ako jej prípadná rozlišovacia spôsobilosť (pozri analogicky rozsudok Campina Melkunie, už citovaný, body 18 a 19, a rozsudok Koninklijke KPN Nederland, už citovaný, body 85 a 86).
60 V prejednávanej veci skutočnosť, že odvolací senát rozhodol, že predmetné označenia nemajú rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a zároveň, že sú opisné v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, keďže budú chápané priemerným používateľom týchto hracích kariet ako vyobrazenia vlastností španielskych hracích kariet, nemôže predstavovať porušenie článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94. V rozpore s tvrdením žalobcu počas pojednávania nie je úvaha, na ktorej sa zakladajú napadnuté rozhodnutia, v rozpore so zásadami ustanovenými v už citovanom rozsudku SAT.1/ÚHVT, keďže podmienka uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 je splnená.
61 Následne je teda potrebné zamietnuť druhý dôvod žalobcu.
62 Za týchto okolností, keďže postačuje, aby sa uplatnil jeden z ustanovených absolútnych dôvodov zamietnutia preto, aby označenie nemohlo byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva [rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, Zb. s. I‑7561, bod 29; rozsudok Giroform, už citovaný, bod 30, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. novembra 2003, Quick/ÚHVT (Quick), T‑348/02, Zb. s. II‑5071, bod 37], nie je viac potrebné preskúmať prvý dôvod žalobcu.
63 Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá.
O trovách
64 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania, s výnimkou jeho nákladov vynaložených v konaní pred výmazovým oddelením, v súlade s ich návrhmi.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloby sa zamietajú.
2. Návrhy vedľajšieho účastníka konania smerujúce k tomu, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania, musia byť zamietnuté ako neprípustné v časti týkajúcej sa nákladov vynaložených na konania pred výmazovým oddelením.
3. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a v zostávajúcej časti aj trovy konania vedľajšieho účastníka konania.
4. V zostávajúcej časti sa návrhy vedľajšieho účastníka konania zamietajú.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. mája 2005.