ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 25. mája 2005 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o neplatnosť – Slovná ochranná známka Spoločenstva TELETECH GLOBAL VENTURES – Slovná národná ochranná známka TELETECH INTERNATIONAL – Právo byť vypočutý – Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑288/03,
TeleTech Holdings, Inc., so sídlom v Denveri, Colorado (Spojené štáty), v zastúpení: E. Armijo Chávarri a A. Castán Pérez-Gómez, advokáti,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: I. de Medrano Caballero a S. Laitinen, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Teletech International SA, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: J.‑F. Adelle a F. Zimeray,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. mája 2003, v znení opráv (R 412/2001-1), týkajúceho sa konania o neplatnosť medzi Teletech International SA a TeleTech Holdings, Inc.,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij a I. Pelikánová,
tajomník: B. Pastor, zástupkyňa tajomníka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. augusta 2003,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. decembra 2003,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. januára 2004,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 26. apríla 2004,
po pojednávaní z 30. novembra 2004, ktorého sa vedľajší účastník konania nezúčastnil,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 22. apríla 1999 žalobca dosiahol zápis slovnej ochrannej známky Spoločenstva TELETECH GLOBAL VENTURES na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
2 Ochranná známka, ktorej deň vzniku práva prednosti je 1. apríl 1996, označuje najmä služby, ktoré patria do tried 35 a 38 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení. Tieto služby zodpovedajú, pre každú z tried, tomuto opisu:
– trieda 35: „Služby telefonickej odpovede; služby zamestnávateľskej agentúry; reklamné a propagačné služby; konzultačné služby administratívnej správy skladajúce sa zo služieb správy umiestnenia a výberu stránok a multimediálnych služieb [poskytnuté] zákazníkom iných spoločností zahŕňajúc telefonické služby, elektronickú poštu a služby viažuce sa na globálnu počítačovú sieť, aby pomáhali iným spoločnostiam pri predaji ich tovarov a služieb; služby prijímania zamestnancov a asistenčné služby správy umiestnenia a administratívnej správy v naliehavom prípade; pomoc iným spoločnostiam spočívajúca v predaji alebo prenájme ich tovarov alebo služieb telefonicky, elektronickou poštou a prostredníctvom globálnej počítačovej siete; odpovedať na otázky zákazníkov iných spoločností položených telefonicky, elektronickou poštou a globálnou počítačovou sieťou, po prevzatí; poskytnutie technickej pomoci zákazníkom používajúcich tovary iných spoločností; dočasné poskytnutie zamestnancov“,
– trieda 38: „Telekomunikačné služby“.
3 Dňa 29. septembra 1999 vedľajší účastník konania podal návrh na vyhlásenie neplatnosti tejto ochrannej známky Spoločenstva podľa článku 55 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 13. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001 s. 146), v znení zmien a doplnení.
4 Skoršia ochranná známka, na ktorú sa odvoláva návrh na vyhlásenie neplatnosti, je slovné označenie TELETECH INTERNATIONAL, ktoré bolo predmetom prihlášky z 10. januára 1996 a bolo zapísané vo Francúzsku pre pomenovanie nasledujúcich služieb týkajúcich sa tried 35 a 38 Niceskej dohody: „Inžinierske služby v prevádzke so správou komerčných alebo reklamných záležitostí a správou centra vzťahov so zákazníkmi a/alebo centier telefonických hovorov (správa kartotéky zákazníkov, služieb, objednávok, logistickej pomoci, technická pomoc, riadenie centra hovorov) a všetky služby spojené s predchádzajúcimi“ (ďalej len „francúzska skoršia ochranná známka“).
5 Návrh na vyhlásenie neplatnosti sa odvoláva na článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 a týka sa všetkých služieb označených skoršou ochrannou známkou. Podľa znenia návrhu tento smeruje proti nasledujúcim službám označených ochrannou známkou Spoločenstva „správa komerčných záležitostí pre inžinierske služby a centier vzťahov so zákazníkmi a/alebo centier telefonických hovorov“ týkajúcich sa triedy 35 a „telekomunikačné služby“ týkajúcich sa triedy 38.
6 Rozhodnutím z 22. februára 2001 výmazové oddelenie prijalo čiastočne návrh na vyhlásenie neplatnosti, opierajúc sa o článok 52 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Výmazové oddelenie tak vyhlásilo čiastočne ochrannú známku Spoločenstva za neplatnú, a to pre tieto služby: „Služby telefonickej odpovede; konzultačné služby administratívnej správy skladajúce sa zo služieb správy umiestnenia a výberu stránok a multimediálnych služieb [poskytujúcich] zákazníkom iných spoločností zahŕňajúc telefonické služby, elektronickú poštu a služby viažuce sa na globálnu počítačovú sieť, aby pomáhali iným spoločnostiam pri predaji ich tovarov a služieb; pomoc iným spoločnostiam spočívajúca v telefonickom predaji alebo prenájme ich tovarov alebo služieb telefonicky, elektronickou poštou a prostredníctvom globálnej počítačovej siete; odpovedanie na otázky zákazníkov iných spoločností položených telefonicky, elektronickou poštou a globálnou počítačovou sieťou, po prevzatí“ týkajúce sa triedy 35 a „telekomunikačné služby“ týkajúce sa triedy 38.
7 Dňa 23. apríla 2001 žalobca podal odvolanie na ÚHVT proti rozhodnutiu výmazového oddelenia.
8 Prvý odvolací senát ÚHVT svojím rozhodnutím z 28. mája 2003 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaniu čiastočne vyhovel v časti, ktorá sa týkala „konzultačných služieb administratívnej správy skladajúcich sa zo služieb správy umiestnenia a výberu stránok“, v podstate sa domnievajúc, že návrh na vyhlásenie neplatnosti sa týchto služieb netýkal. V zostávajúcej časti bolo odvolanie zamietnuté.
9 Odvolací senát sa domnieva, že cieľová skupina verejnosti zahŕňa francúzsku odbornú verejnosť v oblasti obchodu, ktorej stupeň pozornosti je vyšší ako stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa. V podstate odvolací senát tvrdí, že vo vnímaní verejnosti sú označenia podobné, pretože ich prevládajúci prvok pozostávajúci zo slova „teletech“ je zhodný. Okrem toho sa domnieva, že služby uvedené v návrhu o vyhlásenie neplatnosti sú sčasti zhodné a sčasti podobné. Z toho dôvodu rozhodol, že tu je pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, zdôvodňujúca čiastočné vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.
Konanie a návrhy účastníkov konania
10 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie hlavne z dôvodu, že porušuje „zásady koexistencie a porovnania ochranných známok Spoločenstva s národnými rozlišovacími ochrannými známkami a označeniami“ a porušuje právo na obranu žalobcu a, subsidiárne, že porušuje článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
11 Okrem toho, počas pojednávania žalobca požiadal Súd prvého stupňa, aby zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
12 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol odvolanie,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
13 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva hlavné žalobné dôvody, prvý sa týka porušenia „zásad koexistencie a porovnania ochranných známok Spoločenstva s národnými rozlišovacími ochrannými známkami a označeniami“, druhý sa týka porušenia práva na obranu. Subsidiárne žalobca vytýka odvolaciemu senátu, že porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
O hlavných žalobných dôvodoch
O žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia „zásad koexistencie a porovnania ochranných známok Spoločenstva s národnými rozlišovacími ochrannými známkami a označeniami“
– Tvrdenia účastníkov konania
14 Žalobca tvrdí, že od roku 1992 je majiteľom všeobecne známej ochrannej známky, v zmysle článku 6 bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného a zmeneného v Európskej únii, a teda vo Francúzsku. Táto všeobecne známa ochranná známka zahŕňa slovné označenie TELETECH GLOBAL VENTURES (ďalej len „všeobecne známa ochranná známka“).
15 Podľa žalobcu táto ochranná známka musí byť uznaná ako majúca prednosť vzhľadom na skoršiu ochrannú známku na základe francúzskej právnej úpravy, článku 6 bis Parížskeho dohovoru a článku 16 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 214, ďalej len „dohoda TRIPS“).
16 Zásada koexistencie ochranných známok Spoločenstva a národných ochranných známok podľa žalobcu vyžaduje, že treba v rámci konania o neplatnosť ochrannej známky Spoločenstva zobrať do úvahy to právo, ktoré je skoršie ako dotknutá francúzska skoršia ochranná známka. Počas pojednávania v odpovedi na otázku Súdu prvého stupňa upresnil, že tieto dve ochranné známky na francúzskom trhu nerušene koexistovali a že nevidí žiadny dôvod na napadnutie skoršej francúzskej ochrannej známky pred francúzskymi súdmi.
17 Žalobca sa domnieva, že je potrebné vykladať nariadenie č. 40/94 spôsobom zodpovedajúcim zásade koexistencie ochranných známok Spoločenstva a národných ochranných známok. Tento výklad zahŕňa analogické použitie článku 106 nariadenia č. 40/94. Z toho vyplýva, že na existenciu všeobecne známej ochrannej známky v členskom štáte, ktorá je zhodná s napadnutou ochrannou známkou Spoločenstva sa môže majiteľ týchto dvoch ochranných známok odvolávať pri obrane, v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva, keď skoršia ochranná známka, o ktorú sa opiera návrh na vyhlásenie neplatnosti, je zapísaná v rovnakom členskom štáte a keď deň vzniku práva prednosti tejto skoršej ochrannej známky sa nachádza medzi dňom vzniku práva prednosti všeobecne známej ochrannej známky a dňom vzniku práva prednosti napadnutej ochrannej známky Spoločenstva.
18 Podľa žalobcu odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia výslovne pripustil tvrdenie žalobcu, poukazujúc na to, že na dobré meno ochrannej známky sa možno odvolávať v rámci tvrdenia smerujúceho k preukázaniu právne účinnej formy koexistencie. Teda v rozpore s týmto zistením odvolací senát nepreskúmal existenciu dobrého mena všeobecne známej ochrannej známky, na ktoré sa odvoláva žalobca.
19 ÚHVT vyvracia tvrdenia žalobcu. ÚHVT okrem toho tvrdí, že žalobca v čase správneho konania pred výmazovým oddelením a pred odvolacím senátom ani neuviedol, ani nepreukázal existenciu rozlišovacieho označenia všeobecne známeho vo Francúzsku od roku 1992.
20 V tejto súvislosti žalobca odpovedal, že on uviedol, práve tak vo svojich pripomienkach pred výmazovým oddelením, ako aj v jeho vyjadreniach prednesených pred odvolacím senátom, že je majiteľom rozlišovacieho označenia všeobecne známeho od roku 1992 v Európskej únii. Keďže príslušným územím je Francúzsko, žalobca mohol nevyhnutne len odkázať na ochranu tohto všeobecne známeho označenia na francúzskom trhu.
21 Vedľajší účastník konania podčiarkuje, že francúzska ochranná známka TELETECH INTERNATIONAL má skorší deň vzniku práva prednosti ako dotknutá ochranná známka Spoločenstva. Existencia údajnej všeobecne známej ochrannej známky žalobcu je preto nepodstatná. Okrem toho, vedľajší účastník konania popiera existenciu takéhoto skoršieho práva žalobcu.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
22 Prvý hlavný žalobný dôvod odkazuje na tvrdenie, o ktorom odvolací senát rozhodol v bode 21 napadnutého rozhodnutia. Tento bod znie takto:
„[It] is [of no] assistance to the [Community trade mark] proprietor to attempt to rely on a claimed reputation for its mark [TELETECH GLOBAL VENTURES], whether in countries outside or even inside the Member States of the European Community. As the proprietor of a Community trade mark registration, it is obliged to give way in cancellation proceedings to an earlier mark which is held to come within any one of the categories described in Article 52 [of Regulation nº 40/94] unless reputation is claimed as part of an argument intended to demonstrate a legally effective form of co-existence. This is not the case here.“ („Je zbytočné pre majiteľa [ochrannej známky] skúsiť sa spoľahnúť na udajné dobré meno jeho ochrannej známky [TELETECH GLOBAL VENTURES], či už v tretích krajinách alebo v členských štátoch Európskeho spoločenstva. Ako majiteľ ochrannej známky Spoločenstva je povinný ustúpiť v konaní o neplatnosť skoršej ochrannej známke, ktorá napĺňa podmienky opísané v článku 52 [nariadenia č. 40/94], s výnimkou prípadu, že dobré meno je uplatňované ako súčasť tvrdenia zamýšľaného preukázať právne účinnú formu koexistencie. To nie je prípad prejednávanej veci.“)
23 Na úvod je potrebné poznamenať, že sa zdá, že tvrdenie uvedené odvolacím senátom v bode 21 napadnutého rozhodnutia zahŕňa viacero rôznych aspektov. Tento bod môže znamenať, v prvom rade, že odvolací senát sa domnieva, že koexistencia francúzskej skoršej ochrannej známky so všeobecne známou ochrannou známkou by mohla mať vplyv na posúdenie pravdepodobnosti zámeny, ale že žalobca sa neopieral o túto skutočnosť. V druhom rade môže byť vykladaný v tom zmysle, že odvolací senát sa domnieva, že žalobca nepredložil skutočnosti schopné dokázať túto koexistenciu. V treťom rade je možné usúdiť, že odvolací senát tvrdí, že samotná existencia všeobecne známej ochrannej známky bola nepodstatná v rámci konania o výmaze, o ktorom odvolací senát rozhodoval. Vzhľadom na takto stanovený význam je formulácia v bode 21 napadnutého rozhodnutia veľmi stručná.
24 Na základe prvej vety článku 73 nariadenia č. 40/94 musia byť rozhodnutia ÚHVT odôvodnené. Táto povinnosť má rovnaký význam ako povinnosť, ktorá je uložená článkom 253 ES [rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. apríla 2004, Sunrider/ÚHVT – Vitakraft-Werke Wührmann a Friesland Brands (VITATASTE a METABALANCE 44), T‑124/02 a T‑156/02, Zb. s. II‑1149, bod 72]. Ide o otázku verejného poriadku, ktorú môže Súd prvého stupňa vzniesť bez návrhu.
25 Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí má za cieľ umožniť, po prvé, zainteresovanej osobe poznať zdôvodnenie prijatého opatrenia, aby mohla chrániť svoje práva a, po druhé, súdu Spoločenstva výkon jeho preskúmania zákonnosti rozhodnutia (rozsudok VITATASTE a METABALANCE 44, už citovaný, bod 73 a tam citovaná judikatúra). Odôvodnenie musí jasným a jednoznačným spôsobom obsahovať úvahu autora aktu.
26 Súd prvého stupňa sa, použijúc tieto kritériá, domnieva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné na porozumenie úvah odvolacieho senátu. Následne, hoci nie je jednoduché určiť presný rozsah bodu 21 napadnutého rozhodnutia, je nesporné, že z neho jasne vyplýva, že odvolací senát sa domnieva, že v prejednávanej veci nemajú tvrdenia týkajúce sa existencie údajne všeobecne známej ochrannej známky žiadne následky na výsledné posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Podstata tejto úvahy je dostatočne jasná, aby ju žalobca mohol napadnúť. Nie je preto potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že porušuje povinnosť odôvodnenia.
27 Na základe článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 sa ochranná známka Spoločenstva vyhlási za neplatnú z podnetu ÚHVT v prípade, ak existuje skoršia ochranná známka, ako je uvedené v článku 8 ods. 2 toho istého nariadenia, a podmienky stanovené v článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia sú splnené.
28 Podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodov i) a ii) nariadenia č. 40/94, na ktorý článok 52 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia jasne odkazuje, vyplýva, že pod pojmom „skoršia ochranná známka“ je potrebné chápať najmä ochranné známky Spoločenstva, ako aj ochranné známky zapísané v členskom štáte alebo na Úrade pre ochranné známky štátov Beneluxu, len keď ich dátum podania prihlášky je skorší ako dátum podania prihlášky napadnutej ochrannej známky Spoločenstva. Navyše článok 8 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 40/94 stanovuje, že s výhradou ich zápisu sú prihlášky ochranných známok rovnako pokladané za „skoršie ochranné známky“.
29 Keďže ÚHVT sa v rámci konania o neplatnosť má uistiť o existencii skoršieho práva, ktoré je základom pre návrh na vyhlásenie neplatnosti, žiadne ustanovenie nariadenia neupravuje, že ÚHVT má sám vykonať predbežné posúdenie dôvodov na vyhlásenie neplatnosti alebo dôvodov na výmaz, na základe ktorých možno vyhlásiť toto právo za neplatné [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb. s. II‑4335, bod 55]. Okrem toho, nariadenie č. 40/94 nepredpokladá, že existencia ochrannej známky na rovnakom území, ktorej deň vzniku práva prednosti predchádza dňu vzniku práva prednosti skoršej ochrannej známky, ktorá je základom návrhu na vyhlásenie neplatnosti a ktorá je zhodná s napadnutou ochrannou známkou Spoločenstva, môže potvrdiť neskôr menovanú skoršiu ochrannú známku, i keď existuje relatívny dôvod na výmaz uvedenej ochrannej známky Spoločenstva.
30 Aj pri domnienke, že žalobca je od roku 1992 majiteľom všeobecne známej ochrannej známky vo Francúzsku, ktorá sa skladá zo slovného označenia TELETECH GLOBAL VENTURES, táto okolnosť nemá podľa znenia nariadenia č. 40/94 žiadny právny účinok.
31 Žalobca namieta takýto doslovný výklad článkov 8 a 52 nariadenia č. 40/94, domnievajúc sa, že to vedie k „nezmyselným záverom“, najmä, pokiaľ ide o skutočnosť, že majiteľ všeobecne známej ochrannej známky nemôže dosiahnuť konverziu svojej ochrannej známky Spoločenstva na národnú ochrannú známku práve v štátoch, v ktorých je, na základe všeobecne známej ochrannej známky, oprávnený používať toto označenie.
32 Súd prvého stupňa konštatuje, po prvé, že právo z údajnej všeobecne známej ochrannej známky je nepretržite chránené na vnútroštátnom stupni, bez ohľadu na konečné rozhodnutie prijaté v konaní o výmaze napadnutej ochrannej známky Spoločenstva. Teda aj keď žalobca nemôže konvertovať ochrannú známku Spoločenstva na národnú francúzsku ochrannú známku z dôvodu existencie francúzskej skoršej ochrannej známky TELETECH INTERNATIONAL, žalobca môže, v každom prípade, používať skoršiu ochrannú známku ako posledne menovanú, ktorej bol majiteľom vo Francúzsku.
33 Po druhé je potrebné poznamenať, že keďže majiteľ napadnutej ochrannej známky Spoločenstva disponuje skorším právom, na základe ktorého možno vyhlásiť za neplatnú skoršiu ochrannú známku, ktorá je základom návrhu na vyhlásenie neplatnosti, je na ňom, aby sa obrátil, podľa okolností, na príslušný orgán alebo vnútroštátny súd s návrhom na výmaz tejto ochrannej známky.
34 Tvrdenie, podľa ktorého znenie nariadenia č. 40/94 vedie k „nezmyselným záverom“, musí byť teda zamietnuté.
35 Žalobca sa okrem toho domnieva, že záver prijatý napadnutým rozhodnutím je v rozpore so „zásadou koexistencie ochranných známok Spoločenstva a národných ochranných známok“, zásadou, ktorá požaduje analogické použitie článku 106 nariadenia č. 40/94 týkajúceho sa zákazu používania ochranných známok Spoločenstva.
36 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že situácia upravená článkom 106 nariadenia č. 40/94 nie je porovnateľná so situáciou v tomto spore. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa týka len „nárokov na porušenie skorších práv“ (odsek 1), ako aj „konaní za účelom zákazu používať ochrannú známku spoločenstva“ (odsek 2). Toto ustanovenie sa netýka správneho alebo právneho konania, ktorého predmetom je výmaz zápisu napadnutej ochrannej známky. Na základe článku 106 ods. 1 nariadenia č. 40/94 teda vedľajší účastník konania môže, podľa okolností, použiť svoju skoršiu ochrannú známku pre začatie konania o porušení ochrannej známky vo Francúzsku proti napadnutej ochrannej známke Spoločenstva. Naopak, otázka, či sa žalobca, zo svojej strany, môže pri svojej obrane spoliehať na svoju všeobecne známu ochrannú známku, spadá úplne do pôsobnosti vnútroštátneho francúzskeho práva. Článok 106 nariadenia č. 40/94 neobsahuje žiadne ustanovenie v tomto zmysle a nemôže byť preto analogicky uplatnený.
37 Je potrebné dodať, že nariadenie č. 40/94 neudeľuje ÚHVT ako úradu Spoločenstva právomoc zapísať alebo vyhlásiť za neplatné národné ochranné známky. Takéto právomoci by nemohli byť ÚHVT udelené bez výslovného splnomocnenia uvedeného v sekundárnom práve a pod podmienkou, že takéto splnomocnenie je dovolené v Zmluve. Splnomocniť ÚHVT zamietnuť existujúcu národnú ochrannú známku A ako skoršiu ochrannú známku podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 40/94 na základe existencie ochrannej známky B, ktorej deň vzniku práva prednosti predchádza takýto deň skoršej ochrannej známky chránenej na území rovnakého členského štátu, by umožnilo ÚHVT mať právomoc vyhlásiť túto skoršiu ochrannú známku A za neplatnú, aspoň medzi účastníkmi konania, bez toho, aby o tomto rozhodovali príslušné vnútroštátne orgány.
38 Z toho vyplýva, že tvrdenie týkajúce sa analogického použitia článku 106 nariadenia č. 40/94 musí byť zamietnuté.
39 Následne, prípadná existencia ochrannej známky všeobecne známej vo Francúzsku od roku 1992, ktorá sa skladá zo slovného označenia TELETECH GLOBAL VENTURES, je v zásade v rámci dotknutého konania o neplatnosť nepodstatná.
40 Žalobca ešte tvrdí, že tento záver je v rozpore s článkom 6 bis Parížskeho dohovoru a článkom 16 dohody TRIPS.
41 Článok 6 bis ods. 1 Parížskeho dohovoru znie:
„Únijné krajiny sa zaväzujú buď z úradnej povinnosti, ak to zákonodarstvo krajiny dovoľuje, alebo na žiadosť záujemcu, že odmietnu alebo zrušia zápis a zakážu používanie továrenskej alebo obchodnej známky, ktorá je reprodukciou, napodobením alebo prekladom, ktorý môže vyvolať zámenu so známkou, o ktorej podľa posudku príslušného úradu krajiny zápisu alebo používania je tam všeobecne známe, že je už známkou osoby oprávnenej používať výhody tohto dohovoru a používanou pre rovnaké alebo podobné výrobky. Rovnako tomu je, ak podstatná časť známky je reprodukciou takej známky všeobecne známej alebo napodobením, ktoré môže spôsobiť zámenu s ňou.“
42 Článok 16 dohody TRIPS s nadpisom „Udelené práva“ znie takto:
„1. Majiteľ zapísanej ochrannej známky bude mať výlučné právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú súhlas majiteľa, používať pri obchodnej činnosti rovnaké alebo podobné označenie pre tovary alebo služby, ktoré sú rovnaké alebo podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, a kde by takéto používanie malo za následok pravdepodobnosť zámeny. V prípade používania rovnakého označenia pre rovnaké tovary alebo služby sa bude pravdepodobnosť zámeny predpokladať. Už uvedené práva nebudú obmedzovať žiadne predchádzajúce práva, ani nebudú mať vplyv na možnosť členov, aby poskytovali práva na základe používania.
2. Článok 6 bis Parížskeho dohovoru (1967) sa použije mutatis mutandis na služby. Pri určovaní, či je ochranná známka všeobecne známa, budú členovia zohľadňovať, či je ochranná známka známa v príslušnom okruhu verejnosti vrátane príslušného člena, ktoré získal ako dôsledok propagácie tejto ochrannej známky.
3. Článok 6 bis Parížskeho dohovoru (1967) sa použije mutatis mutandis na tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré sa ochranná známka zapísala, za predpokladu, že používanie tejto ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom alebo k službám by ukazovalo na vzťah medzi týmito tovarmi alebo službami a majiteľom zapísanej ochrannej známky, a za predpokladu, že záujmy majiteľa zapísanej ochrannej známky by mohli byť týmto používaním poškodené.“ [neoficiálny preklad]
43 Ako ÚHVT správne zdôraznil, článok 8 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94 je v súlade s článkom 6 bis Parížskeho dohovoru v rozsahu, v akom dovoľuje majiteľovi všeobecne známej ochrannej známky v zmysle tohto ustanovenia namietať alebo – na základe článku 52 nariadenia č. 40/94 – iniciovať vyhlásenie zápisu neskoršej ochrannej známky Spoločenstva, z ktorej použitia vyplýva pravdepodobnosť zámeny, za neplatný. Naopak, článok 6 bis Parížskeho dohovoru nepožaduje, aby vlastníctvo všeobecne známej skoršej ochrannej známky bolo schopné potvrdiť zapísanú ochrannú známku rovnakému vlastníkovi v rámci konania o neplatnosť proti takémuto zápisu. Pre potreby článku 6 bis uvedeného dohovoru stačí, aby majiteľ všeobecne známej ochrannej známky mohol podať návrh na vyhlásenie neplatnosti neskoršej národnej ochrannej známky založený na jeho práve zo všeobecne známej ochrannej známky na príslušných vnútroštátnych orgánoch.
44 Článok 16 dohody TRIPS sa taktiež nevzťahuje na prejednávanú vec. Odsek 1 tohto ustanovenia, ako aj článok 6 bis Parížskeho dohovoru udeľuje výlučne majiteľovi skoršej ochrannej známky právo zabrániť používaniu neskorších zhodných alebo podobných označení, ale nie právo potvrdiť platnosť jednej z jeho neskorších ochranných známok, ktorá bola napadnutá návrhom na vyhlásenie neplatnosti. Odseky 2 a 3 ustanovenia rozširujú použitie článku 6 bis Parížskeho dohovoru bez zmeny normatívneho obsahu, ako bolo opísané v predchádzajúcom bode.
45 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát právne nepochybil, keď zamietol ako neúčinné tvrdenie žalobcu týkajúce sa prednosti údajnej ochrannej známky, ktorá bola všeobecne známa vo Francúzsku od roku 1992.
46 Okrem toho zo spisu vyplýva, že žalobca ani nedokázal existenciu všeobecne známej ochrannej známky, o ktorej tvrdil, že je jej majiteľom.
47 Počas konania o neplatnosť žalobca najskôr tvrdil, že vlastní ochrannú známku známu v Spojených štátoch. Toto tvrdenie bolo zopakované vo vyjadrení žalobcu zo 16. februára 2000 a počas konania pred odvolacím senátom.
48 Tvrdenie založené na existencii ochrannej známky známej v Spojených štátoch však nemá žiadnu spojitosť s týmto konaním, vzhľadom na to, že v každom prípade, ochranná známka všeobecne známa na americkom trhu v zmysle článku 6 bis Parížskeho dohovoru nemá za následok vyhlásenie neplatnosti národnej francúzskej ochrannej známky, i keď neskoršej.
49 Čo sa týka Európskeho spoločenstva, žalobca sa v jeho odvolaní proti rozhodnutiu výmazového oddelenia z 22. júna 2001 obmedzil na nasledujúce tvrdenie:
„TeleTech Holdings, Inc. has used the trademark TELETECH GLOBAL VENTURES and parts thereof in the European Union since at least as early as 1992.
TeleTech Europe (TeleTech Holdings, Inc.’s European arm) has grown to 10 costumer interaction centers including physical sites in the U.K., Spain and Germany employing 4 700 and serving more than 80 clients in 15 European nations. Its total EU revenues in 2000 amounted to US$ 82 700 000,00, a full 10,7 % of its worldwide revenues of US$ 885 000 000,00. As a result of its earnings and growth, and its listing on the NASDAQ stock exchange since 1996 TeleTech Holdings and its names and marks enjoy worldwide recognition.“
(„TeleTech Holdings, Inc. používa ochrannú známku TELETECH GLOBAL VENTURES, ako aj jej časti v Európskej únii od roku 1992.
TeleTech Europe (európska organizačná zložka TeleTech Holdings, Inc.) sa rozrástla na 10 centier pre styk so zákazníkmi vrátane pobočiek v Spojenom kráľovstve, Španielsku a Nemecku, zamestnávajúc 4 700 zamestnancov a poskytujúc služby pre viac ako 80 zákazníkov v 15 európskych štátoch. Jej celkový príjem v EU bol roku 2000 82 700 000 USD, čo predstavuje 10,7 % celosvetových príjmov vo výške 885 000 000 USD. Z dôvodu týchto príjmov a rastu, ako aj kótovania akcií na burze NASDAQ roku 1996 sa TeleTech Holdings a jeho mená a ochranné známky stali celosvetovo známe.“)
50 Súd prvého stupňa predovšetkým tvrdí, že toto znenie neobsahuje žiadny výslovný odkaz na územie Francúzska. Navyše, hoci z citovaného bodu vyplýva, že žalobca má zákazníkov v pätnástich európskych štátoch, nie je z toho možné odvodiť, že Francúzsko je nevyhnutne jedným z týchto štátov. Ak je žalobca činný na území Európskeho spoločenstva, to nevyhnutne neznamená, že vlastní ochrannú známku všeobecne známu na celom tomto území, vrátane Francúzska. Navyše, rozsiahle činnosti žalobcu, aj keď pokrývajú celé územie Spoločenstva, nezahŕňajú automaticky znalosť ochrannej známky TELETECH GLOBAL VENTURES v skupine verejnosti na trhu Spoločenstva, konkrétnejšie, na francúzskom trhu.
51 Z tohto dôvodu, aj za predpokladu, že tvrdenia žalobcu sú presné, nevyplýva z nich existencia ochrannej známky všeobecne známej vo Francúzsku od roku 1992. Z toho vyplýva, že žalobca nepredložil skutočnosti dovoľujúce prísť k záveru, že všeobecne známa ochranná známka TELETECH GLOBAL VENTURES vo Francúzsku existuje.
52 Pokiaľ ide o otázku určenia, či žalobca mal možnosť predložiť všetky tvrdenia a dôkazy schopné dokázať existenciu údajnej všeobecne známej ochrannej známky, ktorá je základom odpovede na návrh na vyhlásenie neplatnosti, to nie je v rozsahu tohto žalobného dôvodu, ale patrí to do rozsahu žalobného dôvodu týkajúceho sa porušenia práva na obranu.
53 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod nie je dôvodný.
O žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia práva na obranu
– Tvrdenia účastníkov konania
54 Žalobca tvrdí, že ak odvolací senát nebol presvedčený o skutočnosti, že všeobecne známa ochranná známka TELETECH GLOBAL VENTURES existovala na francúzskom trhu, mal vyzvať žalobcu predložiť o tomto dôkazy alebo ďalej rozvinúť jeho tvrdenia. Odvolací senát porušil právo na obranu žalobcu, ako aj zásadu funkčnej postupnosti medzi odvolacími senátmi a orgánmi ÚHVT na prvom stupni stanovenú najmä v rozsudku Súdu prvého stupňa z 23. septembra 2003, Henkel/ÚHVT – LHS (UK) (KLEENCARE) (T‑308/01, Zb. s. II‑3253).
55 ÚHVT podčiarkuje, že žalobca mal príležitosť predložiť všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné a náležité na podporu rôznych žalobných dôvodov uvádzaných v jeho pripomienkach predložených v odpovedi na návrh na vyhlásenie neplatnosti.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
56 Na základe druhej vety článku 73 nariadenia č. 40/94 môžu byť rozhodnutia ÚHVT založené len na dôvodoch, ku ktorým sa mohli účastníci konania vyjadriť.
57 Tieto dôvody môže predložiť nielen ÚHVT, ale aj účastník konania.
58 V prejednávanej veci sa odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia domnieval, že údajné dobré meno ochrannej známky TELETECH GLOBAL VENTURES vo Francúzsku bolo nepodstatné.
59 Žalobca naozaj mal možnosť vyjadriť sa z tejto otázke.
60 Predovšetkým to bol žalobca, ktorý predložil tvrdenie založené na údajnej existencii všeobecne známej ochrannej známky TELETECH GLOBAL VENTURES. Z toho dôvodu mal teda možnosť vyjadriť všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré sa mu zdali v tomto ohľade potrebné.
61 Následne, vedľajší účastník konania sa v rámci konania o neplatnosť vyjadril, že podľa jeho názoru žalobca nepriniesol dôkaz o tom, že ochranná známka TELETECH GLOBAL VENTURES bola vo Francúzsku známa. Listom zo 14. júna 2000 ÚHVT vyzval žalobcu na vyjadrenie postoja k pripomienkam vedľajšieho účastníka konania, čo žalobca urobil v písomnej forme 14. augusta 2000 bez toho, aby predložil dodatočné dôkazy.
62 Navyše, pokiaľ má byť žalobný dôvod vykladaný v tom zmysle, že vytýka ÚHVT, že z úradnej moci nepreskúmal tvrdenia týkajúce sa skoršej existencie všeobecne známej ochrannej známky, alebo že nevyzval žalobcu predložiť ďalšie dôkazy o tejto skutočnosti, je potrebné dodať nasledujúce.
63 Po prvé, ako to vyplýva z bodu 45 vyššie, otázka, či existovala skôr všeobecne známa ochranná známka TELETECH GLOBAL VENTURES ako skoršia ochranná známka TELETECH INTERNATIONAL alebo nie, je, čo sa týka záveru tohto konania, nepodstatná. Z toho vyplýva, že ÚHVT nebol povinný to skúmať.
64 Po druhé, podľa článku 74 ods. 1 in fine nariadenia č. 40/94 v konaní týkajúcom sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu je skúmanie ÚHVT obmedzené na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania a na požadovaný nárok.
65 Zatiaľ čo znenie tohto ustanovenia môže byť prípadne vykladané v tom zmysle, že sa týka len námietkového konania, relatívne dôvody neplatnosti, uvedené v článku 52 nariadenia č. 40/94, odkazujú priamo na článok 8 toho istého nariadenia, ktorý stanovuje relatívne dôvody zamietnutia zápisu. Tak ako relatívne dôvody zamietnutia zápisu v námietkovom konaní sú relatívne dôvody neplatnosti skúmané ÚHVT len na základe návrhu majiteľa dotknutej skoršej ochrannej známky. Následne konanie o neplatnosť zahŕňajúce dôvod relatívnej neplatnosti je v zásade spravované podľa rovnakých zásad ako konanie o námietkach. Je najmä na účastníkoch konania zabezpečiť predloženie všetkých skutočností a príslušných dôkazov. Teda článok 74 ods. 1 in fine nariadenia č. 40/94 sa použije rovnako na konania o výmaze týkajúce sa relatívnych dôvodov neplatnosti na základe článku 52 toho istého nariadenia.
66 Z článku 74 ods. 1 in fine nariadenia č. 40/94 vyplýva, že ÚHVT nemusí zobrať z úradnej moci do úvahy skutočnosti, ktoré neboli účastníkmi konania predložené. Z bodov 46 až 51 vyššie vyplýva, že žalobca nepreukázal, dokonca ani neuviedol, existenciu všeobecne známej ochrannej známky od roku 1992 vo Francúzsku.
67 Z toho vyplýva, že ÚHVT nemusela z úradnej moci skúmať, či žalobca bol majiteľom ochrannej známky všeobecne známej vo Francúzsku, ktorá bola skoršia ako francúzska ochranná známka TELETECH INTERNATIONAL.
68 Tvrdenie predložené v replike, založené na zásade funkčnej kontinuity, je v tomto kontexte neúčinné.
69 Z už citovaného rozsudku KLEENCARE vyplýva zo zásady funkčnej postupnosti medzi odvolacími senátmi a útvarmi ÚHVT rozhodujúcimi na prvom stupni, že odvolacie senáty sú povinné preskúmať vo svetle relevantných skutkových a právnych skutočností, či nové rozhodnutie s rovnakým výrokom ako rozhodnutie v odvolacom konaní môže alebo nemôže byť právoplatne prijaté v čase odvolania (rozsudok KLEENCARE, už citovaný, bod 29). Naopak, v rámci konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia alebo relatívnych dôvodov neplatnosti, funkčná postupnosť neobsahuje povinnosť, ba ani možnosť pre odvolací senát rozšíriť svoje skúmanie relatívneho dôvodu neplatnosti o skutočnosti, dôkazy a dôvody, ktoré účastníci konania nepredložili ani pred výmazovým oddelením, ani pred odvolacím senátom. Teda, ako to vyplýva z bodov 46 až 51 vyššie, žalobca nepredložil žiadnu skutočnosť ani dôkaz, ktorý by bol dostatočný, aby umožnil odvolaciemu senátu dospieť k záveru, že ochranná známka TELETECH GLOBAL VENTURES všeobecne známa vo Francúzsku existuje.
70 Následne, keďže je druhý žalobný dôvod rovnako nedôvodný, je potrebné zamietnuť hlavné žalobné dôvody žalobcu a preskúmať subsidiárne žalobné dôvody.
O subsidiárnom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
71 Žalobca na pojednávaní uznal, že príslušná skupina verejnosti je zložená z francúzskych odborníkov v obchodnej oblasti.
72 Žalobca tvrdí, že služby označené dotknutými ochrannými známkami nie sú zhodné, pretože také nie je znenie zoznamu tovarov. Potvrdzuje však, že sú „príbuzné“.
73 Žalobca tvrdí, že dotknuté označenia sú dostatočne rozdielne pre to, aby bola vylúčená pravdepodobnosť zámeny zo strany príslušnej skupiny verejnosti. Po prvé, ak sa slovo „teletech“ nachádza v oboch označeniach, slová „global ventures“ na strane jednej a „international“ na strane druhej, sú z vizuálneho a fonetického hľadiska úplne odlišné. Navyše, slovo „teletech“ je napísané rovnakým písmom ako ostatné slová, aby tieto neboli z vizuálneho hľadiska považované za menej dôležité. Po druhé žalobca tvrdí, že označenia sú rozdielne z koncepčného hľadiska. Zatiaľ čo francúzske slovo „international“ má rovnaký zmysel ako anglické slovo, francúzske slovo „global“ neznamená „international“, ale skôr „úplný [alebo] celkový“. Žalobca však pripúšťa, že tieto slová môžu predstavovať určitú koncepčnú podobnosť. Táto podobnosť sa však podľa žalobcu stratí z dôvodu, že francúzska verejnosť nerozumie anglickému slovu „ventures“. Keďže slovo „ventures“, je vo francúzštine vymyslený pojem, musí byť považované za prevládajúci prvok slovného označenia TELETECH GLOBAL VENTURES.
74 ÚHVT a vedľajší účastník konania vyvracajú tvrdenia žalobcu a podporujú stanovisko odvolacieho senátu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
75 Relatívne dôvody neplatnosti vyplývajúce z článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 zodpovedajú relatívnym dôvodom zamietnutia zápisu uvedeným v tomto neskôr spomenutom ustanovení. Z tohto dôvodu judikatúra týkajúca sa pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia je v tomto kontexte taktiež relevantná [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO AIRE), T‑156/01, Zb. s. II‑2789, body 61 až 64].
76 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené.
77 Podľa rovnakej judikatúry sa musí pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako vníma príslušná skupina verejnosti označenia a predmetné tovary alebo služby, so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci, najmä vzájomnej závislosti medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb. s. II‑2821, body 31 až 33 a tam citovanú judikatúru].
– O cieľovej skupine verejnosti
78 Účastníci konania súhlasia s tvrdením, že spotrebitelia služieb označených spornými ochrannými známkami sú riaditeľmi alebo vedúcimi malých alebo veľkých podnikov vo Francúzsku.
79 Súd prvého stupňa sa v súlade s názorom ÚHVT domnieva, že dotknutý spotrebitelia ovládajú anglický jazyk lepšie ako priemerne, keďže tento jazyk je dnes v obchode široko uplatňovaný.
– O podobnosti služieb
80 Žalobca vážne nenamieta, že sporné služby sú aspoň podobné.
81 Čo sa týka „služieb telefonickej odpovede, telefonických služieb, s cieľom asistencie iným spoločnostiam pri predaji ich tovarov a služieb, pomoci iným spoločnostiam spočívajúcej v umiestnení ich tovarov alebo služieb na predaj alebo prenájom telefonicky, odpovedania na otázky zákazníkov iných spoločností položených telefonicky, po prevzatí“ označených ochrannou známkou Spoločenstva, žalobca neupresnil, v čom nie sú zhodné so službami „správy centra vzťahov so zákazníkmi a/alebo centier telefonických hovorov (správa kartotéky zákazníkov, služieb, objednávok, logistickej pomoci, technická pomoc, riadenie centra hovorov)“ označenými skoršou francúzskou ochrannou známkou TELETECH INTERNATIONAL. Samotná skutočnosť, že znenie zoznamu služieb nie je rovnaké, nepostačuje na dokázanie nedostatku zhodnosti služieb, iba ak na prvý pohľad a bez dodatočných vysvetlení vyplýva, že nejde o rovnakú činnosť.
82 Súd prvého stupňa sa domnieva, že z dôvodov uvedených v bodoch 30 a 42 napadnutého rozhodnutia znenie dotknutých zoznamov služieb nevylučuje na prvý pohľad, že ide o zhodné činnosti. Z toho dôvodu, pretože žalobca nepredložil skutočnosti podporujúce jeho výhradu, je potrebné ju zamietnuť.
– O podobnosti označení
83 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a prevládajúcich prvkov [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2003, Phillips‑Van Heusen/ÚHVT – Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T‑292/01, Zb. s. II‑4335, bod 47 a tam citovanú judikatúru].
84 Z vizuálneho hľadiska je prvé slovo dotknutých označení, t. j. „teletech“, zhodné. Nasledujúce slová („global ventures“ a „international“) sú rozdielne. Určitá prevaha pojmu „teletech“ vyplýva zo skutočnosti, že je to prvé slovo v relatívne dlhom slede slov, takže stupeň pozornosti spotrebiteľa je vyšší pri vnímaní začiatku označení ako ich zakončenia. Naopak, dĺžka dvoch označení, a najmä slov „global ventures“ a „international“, zmenšuje váhu slova „teletech“ v rámci celkového vizuálneho hľadiska označení.
85 To isté možno konštatovať, mutatis mutandis, pri celkovom fonetickom dojme vytvorenom týmito dvoma ochrannými známkami.
86 Čo sa týka koncepčnej podobnosti, Súd prvého stupňa pripomína, že zo všeobecného hľadiska verejnosť neberie do úvahy opisný prvok celkovej ochrannej známky ako rozlišujúci a prevládajúci prvok v celkovom dojme vytvorenom touto ochrannou známkou [rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser Busch (BUDMEN), T‑129/01, Zb. s. II‑2251, bod 53]. Pri prítomnosti prvkov viac či menej pripomínajúcich alebo opisujúcich výrobky alebo služby označené celkovou ochrannou známkou však nemožno vylúčiť, že jeden z týchto prvkov, hoci pripomínajúci alebo dokonca opisný, bude vnímaný ako prevládajúci prvok, ak ostatné prvky označenia sú ešte menej charakteristické.
87 V prejednávanej veci Súd prvého stupňa najskôr konštatuje že prvky „tele“ a „tech“ sú narážkou na predponu „télé“, nachádzajúcu sa najmä v slovách „télécommunications“ (telekomunikácie) a „téléphone“ (telefón), ako aj vo francúzskom slove „technologie“ (technológia). Teda slovo „teletech“ za určitých okolností pripomína služby označené dotknutými ochrannými známkami.
88 Faktom však zostáva, že slovo „teletech“ je vymyslený pojem bez konkrétneho významu. Nie je teda vylúčené, že tento pojem tvorí prevládajúci prvok označení.
89 Čo sa týka francúzskej skoršej ochrannej známky, skladá sa z vymysleného pojmu („teletech“) a slova „international“. Toto slovo existuje s rovnakým významom tak vo francúzštine, ako aj v angličtine. Teda u dotknutej skupiny verejnosti bude vnímané ako opisný prvok naznačujúci medzinárodnú povahu poskytovania služieb alebo zákazníkov, ktorým sú služby určené. Prevažujúcim prvkom v skoršej ochrannej známke je tak slovo „teletech“.
90 Čo sa týka ochrannej známky Spoločenstva, je potrebné poznamenať, že slovo „global“ má vo francúzštine dva významy. Prvý zodpovedá významu „úplný alebo celkový“. Druhý je anglicizmus označujúci „svetový“. Druhý význam má očividne blízky význam k slovu „international“. Hoci je výraz cieľovým spotrebiteľom chápaný, význam slova „global“ nie je vhodný, aby tvoril prevládajúci prvok označenia TELETECH GLOBAL VENTURES, pretože v každom prípade ide o opisný prvok.
91 Podľa žalobcu teda pojem „ventures“ tvorí prevládajúci prvok označenia. Toto tvrdenie však nie je presvedčivé.
92 Po prvé, slovo „venture“ je bežné v ekonomickom jazyku, ktorý je anglicizmom zvlášť otvorený. Výraz „joint venture“ alebo „joint-venture“ bude príslušnej skupine verejnosti bežne známy. Z toho dôvodu, hoci spotrebiteľ dotknutých služieb nepozná presný význam anglického slova „ventures“, priradí mu zmysel zhodujúci sa približne s pojmami „projet“ alebo „enterprise“.
93 Po druhé, keďže slovo „ventures“ neexistuje vo francúzštine, cieľová skupina verejnosti bude vnímať ochrannú známku ako sled cudzích slov, dokonca anglických. Použitie ochranných známok zložených z anglických slov je zvlášť časté. Podnikatelia a príslušní francúzski vedúci majú aspoň takú znalosť angličtiny, aby vedeli, že v tomto jazyku prídavné meno nenasleduje za podstatným menom, ale mu normálne predchádza, preto budú slovo „global“ vnímať ako vzťahujúce sa na pojem „ventures“.
94 Potom slová „global ventures“ budú vnímané ako označujúce približne „projets mondiaux, enterprises mondiales“ (celosvetové projekty, celosvetové podniky). Týka sa to opisného významu povahy alebo účelu služieb, aj keď konkrétny zmysel ostane nejasný. Spotrebiteľ teda rozloží označenie Spoločenstva na časť „teletech“ a časť „global ventures“.
95 Po tretie, keďže slovo „ventures“ sa nachádza na konci označenia, je nepravdepodobné, v prejednávanej veci, že ho spotrebiteľ bude vnímať ako prvok, ktorý charakterizuje ochrannú známku.
96 Z vyššie uvedeného vyplýva, že slovo „teletech“ bude vnímané cieľovými spotrebiteľmi ako prevládajúci prvok ochrannej známky Spoločenstva a skoršej francúzskej ochrannej známky. Z tohto dôvodu odvolací senát správne uviedol, že označenia sú podobné.
– O pravdepodobnosti zámeny
97 Keďže služby označené dotknutými ochrannými známkami sú sčasti zhodné a sčasti podobné a kolidujúce označenia sú rovnako podobné, odvolací senát usúdil, bez toho, aby sa dopustil právneho omylu, že tu existuje pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami. Spotrebiteľ, konfrontovaný s dotknutými ochrannými známkami, si zapamätá najmä slovo „teletech“, ktoré sa nachádza v oboch sporných označeniach, a to na začiatku každého z nich. Je teda možné si ich priamo zameniť.
98 Tento záver nie je spochybnený údajnou skoršou existenciou všeobecne známej ochrannej známky žalobcu, nezávisle od otázky, ktorou sa určí, či táto skoršia existencia môže spôsobiť pravdepodobnosť zámeny.
99 Po prvé sa žalobca v rámci svojho subsidiárneho žalobného dôvodu neopiera o toto tvrdenie. Odvoláva sa na koexistenciu porovnávaných ochranných známok len v rámci prvého žalobného dôvodu.
100 Po druhé, aj keď prvý žalobný dôvod žalobcu musí byť chápaný v tom zmysle, že má za cieľ rovnako posúdiť pravdepodobnosť zámeny, je potrebné uviesť, že dobré meno skôr existujúcej ochrannej známky TELETECH GLOBAL VENTURES nebolo žalobcom počas konania pred ÚHVT dokázané, ako to vyplýva z bodov 46 až 51 a 56 až 69 vyššie, hoci žalobca mal príležitosť predložiť všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré uznal v tejto súvislosti za vhodné.
101 Následne je namieste subsidiárny žalobný dôvod žalobcu taktiež zamietnuť.
102 Keďže žalobné dôvody žalobcu neboli dôvodné, žaloba musí byť zamietnutá.
O trovách
103 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. mája 2005.
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O hlavných žalobných dôvodoch
O žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia „zásad koexistencie a porovnania ochranných známok Spoločenstva s národnými rozlišovacími ochrannými známkami a označeniami“
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
O žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia práva na obranu
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
O subsidiárnom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O cieľovej skupine verejnosti
– O podobnosti služieb
– O podobnosti označení
– O pravdepodobnosti zámeny
O trovách