Vec T‑88/09
Idromacchine Srl a i.
proti
Európskej komisii
„Mimozmluvná zodpovednosť – Štátna pomoc – Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania – Tvrdenia poškodzujúce spoločnosť, ktorá je treťou osobou – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Povinnosť dodržiavať služobné tajomstvo – Nemajetková ujma – Majetková ujma – Príčinná súvislosť – Úroky z omeškania a kompenzačné úroky“
Abstrakt rozsudku
1. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Sprístupnenie dôverných informácií v rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci – Porušenie povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo – Zahrnutie
(Článok 287 ES a článok 288 druhý odsek ES)
2. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda – Ujma spôsobená uverejnením informácií zhoršujúcich imidž a dobrú povesť podniku v úradnom vestníku – Zahrnutie
(Článok 288 druhý odsek ES)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby na predloženie ich pripomienok – Právo príjemcu pomoci byť vypočutý – Obmedzenia
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie rešpektovať služobné tajomstvo
(Články 88 ES a 287 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, odôvodnenie 21 a článok 24)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie rešpektovať služobné tajomstvo – Rozsah
(Články 88 ES a 287 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, články 24 a 25; oznámenie Komisie 2003/C 297/03, bod 25 a nasl.)
6. Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Náhrada – Zohľadnenie znehodnocovania meny – Úroky z omeškania – Spôsoby výpočtu
(Článok 288 ES)
7. Žaloba o náhradu škody – Právomoc súdu Únie – Zaviazanie Spoločenstva na náhradu ujmy v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti – Naturálna náhrada formou príkazu konať alebo zdržať sa konania
(Článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES)
8. Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Nahraditeľná ujma – Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním
(Článok 288 druhý odsek ES; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 90 a článok 91 ods. 2)
1. Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES z dôvodu protiprávneho konania jeho inštitúcií je podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to protiprávnosťou konania vytýkaného inštitúcii, vznikom škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou škodou.
Pokiaľ ide o prvú z podmienok týkajúcu sa protiprávnosti konania, ktoré sa vytýka inštitúcii alebo dotknutému orgánu, judikatúra vyžaduje, aby bolo preukázané dostatočne závažné porušenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom. Pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej musí byť porušenie dostatočne závažné, rozhodujúcim kritériom, na základe ktorého možno považovať túto požiadavku za splnenú, je kritérium zjavného a vážneho nerešpektovania obmedzení zo strany príslušnej inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva, ktoré sú stanovené na ich voľnú úvahu. Ak táto inštitúcia alebo tento orgán disponuje len značne obmedzenou mierou voľnej úvahy, či dokonca nedisponuje voľnou úvahou vôbec, na preukázanie dostatočne závažného porušenia môže postačovať obyčajné porušenie práva Spoločenstva.
V tejto súvislosti, keď Komisia v rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci sprístupní bez toho, aby sa to vyžadovalo na účely uvedeného rozhodnutia, informáciu dôverného charakteru poškodzujúcu dobrú povesť podniku a tým poruší služobné tajomstvo stanovené v článku 287 ES, dopustí sa porušenia práva Spoločenstva, ktoré postačuje na preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia, keďže cieľom tejto povinnosti je ochrana práv priznaných jednotlivcom a Komisia nedisponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o otázku, či sa v konkrétnom prípade treba odkloniť od pravidla zachovávania dôvernosti.
(pozri body 23, 24, 56)
2. Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES z dôvodu protiprávneho konania jeho inštitúcií môže vzniknúť len vtedy, ak žalobca skutočne utrpel skutočnú a určitú ujmu. Predloženie dôkazov o existencii a rozsahu takejto ujmy pred súdom Únie prináleží žalobcovi.
Samotné uverejnenie tvrdení menovite uvádzajúcich podnik v rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, ktoré tento podnik nepriaznivo vykresľujú a môžu zhoršiť jeho imidž a dobrú povesť, v Úradnom vestníku Európskej únie postačuje na to, aby sa preukázala skutočná a určitá povaha škody, ktorá vznikla tomuto podniku.
(pozri body 25, 60, 61)
3. Konanie o preskúmaní štátnej pomoci je vzhľadom na svoj celkový systém konaním začatým proti členskému štátu, ktorý je vzhľadom na svoje povinnosti voči Spoločenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci. Navyše v rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci sa iné dotknuté osoby než členský štát nemôžu zapojiť do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môže urobiť tento členský štát. Napokon v rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci upraveného článkom 88 ES treba rozlišovať medzi jednak fázou predbežného preskúmania pomoci podľa článku 88 ods. 3 ES, ktorá slúži len na to, aby si Komisia mohla urobiť prvý názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a jednak fázou skúmania pomoci podľa článku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umožniť získať úplné informácie o všetkých údajoch veci, upravuje Zmluva o ES povinnosť Komisie poskytnúť dotknutým osobám možnosť predložiť svoje pripomienky. Z toho vyplýva, že Komisia nie je v rámci fázy predbežného preskúmania štátnej pomoci vôbec povinná vypočuť podnik, ktorý nie je príjemcom spornej pomoci a ktorý navyše nie je treťou osobou dotknutou v konaní, keďže nie je príjemcom ani konkurentom príjemcu uvedenej pomoci.
(pozri body 33 – 36)
4. Podľa článku 287 ES sú členovia orgánov Spoločenstva, členovia výborov, úradníci a ostatní zamestnanci Spoločenstva povinní zachovávať mlčanlivosť, ktorá sa vzťahuje na informácie chránené zo svojej podstaty služobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových položkách, pričom táto povinnosť trvá aj po skončení ich funkcie. Nariadenie č. 659/1999 týkajúce sa uplatňovania článku 88 ES upravuje povinnosť Komisie zachovávať služobné tajomstvo pri skúmaní štátnej pomoci.
Pri informáciách, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, môže ísť tak o dôverné informácie, ako aj obchodné tajomstvo. Pokiaľ ide všeobecne o povahu obchodného tajomstva alebo iných informácií, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, je v prvom rade nevyhnutné, aby toto obchodné tajomstvo alebo dôverné informácie boli známe iba obmedzenému počtu osôb. Ďalej musí ísť o informácie, ktorých sprístupnenie môže spôsobiť závažnú ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám. Nakoniec je nevyhnutné, aby si záujmy, ktoré by mohli byť poškodené sprístupnením informácií, objektívne zasluhovali ochranu. Posúdenie dôvernej povahy informácie v tejto súvislosti vyžaduje vyváženie legitímnych individuálnych záujmov, ktoré odporujú tomuto sprístupneniu, a všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby inštitúcie Spoločenstva pri výkone svojich činností čo najviac rešpektovali zásadu otvorenosti.
Pokiaľ ide o sprístupnenie informácií v rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, za informáciu dôvernej povahy treba považovať informáciu, podľa ktorej podnik, ktorý nebol príjemcom spornej pomoci, nebol schopný dodať svojmu zmluvnému partnerovi výrobky v súlade s platnými normami a so zmluvnými povinnosťami, keďže túto informáciu oznámil Komisii dotknutý členský štát výlučne na účely správneho konania o preskúmaní spornej pomoci a keďže táto informácia sa navyše týkala realizácie obchodných vzťahov medzi dotknutými podnikmi. Takéto informácie môžu okrem toho spôsobiť závažnú ujmu dotknutému podniku, keďže ho menovite nepriaznivo vykresľujú. Navyše, keďže sprístupnenie informácie môže poškodiť imidž a dobrú povesť podniku, záujem tohto podniku na tom, aby takáto informácia nebola prístupná, si objektívne zasluhuje ochranu. Napokon takéto sprístupnenie nie je proporcionálne vzhľadom na cieľ rozhodnutia Komisie, keďže postačuje, ak Komisia spomenie nedodržanie zmluvy veľmi všeobecným spôsobom alebo prípadne bližším spôsobom, bez toho, aby bolo potrebné v prvom alebo druhom z týchto dvoch prípadov uviesť obchodné meno podniku, čím môžu ostať zachované legitímne záujmy tohto podniku.
(pozri body 42, 43, 45, 47 – 51)
5. Hoci články 24 a 25 nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatňovania článku 88 ES a bod 25 a nasledujúce oznámenia Komisie o služobnom tajomstve pri rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci v podstate určujú, že Komisia oznámi svoje rozhodnutie dotknutému členskému štátu, ktorý má potom v zásade pätnásť dní na to, aby vzniesol otázku dôvernosti informácií, na ktoré sa podľa neho vzťahuje služobné tajomstvo, tieto ustanovenia Komisiu nezbavujú povinnosti v zmysle článku 287 ES nesprístupniť informácie chránené služobným tajomstvom a nebránia tomu, aby sa Komisia z vlastného podnetu rozhodla nesprístupniť informácie, na ktoré sa podľa nej vzťahuje služobné tajomstvo, hoci v tomto zmysle nedostala žiadosť dotknutého členského štátu.
(pozri bod 55)
6. Len čo sú splnené podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, nemôže sa neprihliadnuť na nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z časového intervalu, ktorý uplynul medzi vznikom škodnej udalosti a dátumom zaplatenia náhrady škody, v tom zmysle, že treba zohľadniť znehodnocovanie meny. Toto znehodnocovanie meny je vyjadrené ročnou sadzbou inflácie, ktorú, pokiaľ ide o dotknuté obdobie, konštatuje Eurostat v členskom štáte, kde majú spoločnosti sídlo. Spolu so sumou náhrady škody môžu byť priznané aj úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku stanovujúceho povinnosť nahradiť škodu. Úroková sadzba, ktorá sa použije, sa vypočíta na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania uplatniteľnej počas dotknutého obdobia, zvýšenej o dva body.
(pozri body 77, 79)
7. Z článku 288 druhého odseku ES a článku 235 ES, ktoré nevylučujú priznanie náhrady v naturálnej forme, vyplýva, že súd Únie má právomoc uložiť Spoločenstvu akúkoľvek formu náhrady škody, ktorá je v súlade s všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, vrátane, ak sa to javí v súlade s týmito zásadami, náhrady v naturálnej forme, a v prípade potreby aj formou príkazu na konať alebo zdržať sa konania.
(pozri bod 81)
8. Podľa článku 91 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa ako trovy konania nahrádzajú nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním.
V tejto súvislosti výdavky spojené so znaleckým posudkom, ktoré žalobca vynaložil, aby v rámci konania o žalobe smerujúcej k určeniu mimozmluvnej zodpovednosti Komisie preukázal výšku údajne spôsobenej škody, predstavujú výdavky vynaložené na účely konania, ktoré nemožno považovať za ujmu, ktorá nie je súčasťou trov konania spojených so žalobou. Preto žalobca nie je oprávnený na náhradu škody v zmysle článku 288 ods. 2 ES za výdavky spojené so znaleckým posudkom, ktorý si objednal na účely tohto konania.
Navyše, pokiaľ ide o náklady na právneho zástupcu a cestovné výdavky, ktoré žalobca vynaložil v rámci štádia predchádzajúceho konaniu, hoci je v priebehu tohto štádia vo všeobecnosti vykonané rozsiahle právne poradenstvo, uznanie takýchto nákladov ako ujmy, ktorá je nahraditeľná v rámci žaloby o náhradu škody, by bolo v rozpore s nenahraditeľnou povahou trov vynaložených počas štádia predchádzajúceho súdnemu konaniu. Článok 91 rokovacieho poriadku sa totiž vzťahuje len na konanie pred Všeobecným súdom a netýka sa štádia, ktoré mu predchádza. Vyplýva to predovšetkým z článku 90 tohto rokovacieho poriadku, ktorý uvádza „konanie pred Všeobecným súdom“.
(pozri body 97 – 100)