C1303SKCNCConversion2-30DEF0Texte pour publication0Document1Canevas 3.2.0 9.12.2005 13:58:23-CNC§37;pos=6981:lng=SKSLD@TRA-DOC-SK-CONCL-C-0013-2003-200407757-05_00„“NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ANTONIO TIZZANO

prednesené 25. mája 2004 (2)

Vec C‑13/03 P

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Tetra Laval BV

„Nariadenie (EHS) č. 4064/89 – Rozhodnutie nariaďujúce rozdelenie podnikov v dôsledku rozhodnutia o nezlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom“

1.       Predmetom tejto veci je odvolanie podané Komisiou Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, (T‑80/02, Zb. s. II‑4519), ktorým bolo zrušené „rozhodnutie Komisie z 30. januára 2002, prijaté na základe článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, a nariaďujúce prijatie opatrení na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže [vec COMP/M. (2416) – Tetra Laval/Sidel]“ [neoficiálny preklad].

I – Právny rámec

2.       Ako je známe, s cieľom prispieť k vytvoreniu „systém[u], ktorým sa zabezpečí, aby sa na vnútornom trhu nenarušila hospodárska súťaž“ [článok 3 písm. f) Zmluvy EHS, zmenený na článok 3 písm. g) Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 3 ods. 1 písm. g) ES], sa nariadením Rady č. 4064/89 (ďalej tiež ako „nariadenie o koncentráciách“ alebo jednoducho „nariadenie“) (3) zaviedla kontrola koncentrácií s významom pre celé Spoločenstvo (4) . Na tento účel sa najmä stanovilo, že sa tieto transakcie majú vopred oznamovať Komisii, ktorá má posúdiť ich zlučiteľnosť so spoločným trhom na základe kritérií uvedených v článku 2 nariadenia.

3.       V tejto veci treba pripomenúť, že v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia nesmú byť koncentrácie s významom pre celé Spoločenstvo uskutočnené bez predchádzajúceho oznámenia Komisii a bez toho, aby ňou boli výslovne či konkludentne schválené. Odsek 3 tohto článku však stanovuje, že to nebráni „predloženi[u] návrhu vo verejnej súťaži [vyhláseniu verejnej ponuky – neoficiálny preklad] oznámenej Komisii... za predpokladu, že nadobúdateľ neuplatňuje hlasovacie práva k príslušným cenným papierom alebo tak robí iba na udržanie plnej hodnoty týchto investícií a na základe výnimky udelenej Komisiou ...“.

4.       Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré môže Komisia prijať, je tu potrebné pripomenúť článok 8 ods. 3, podľa ktorého, ak je splnené stanovené kritérium, Komisia „vyhl[ási] koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom“. Nasledujúci odsek 4 ďalej stanovuje, že „ak už bola koncentrácia vykonaná, môže Komisia rozhodnutím podľa odseku 3 alebo samostatným rozhodnutím požadovať, aby boli zlúčené podniky alebo aktíva rozdelené, aby sa skončila spoločná kontrola alebo akýkoľvek iný náležitý krok na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže“.

II – Skutkový stav a konanie

Oznámená koncentrácia a rozhodnutia Komisie

5.       Z uvedenia skutkového stavu v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o to, čo nás v tejto veci zaujíma, vyplýva nasledujúce:

„6

Dňa 27. marca 2001 Tetra Laval SA, súkromná spoločnosť založená podľa francúzskeho práva a dcérska spoločnosť spoločnosti Tetra Laval BV, ktorá v nej má 100 % podiel a ktorá je finančnou spoločnosťou patriacou do skupiny Tetra Laval (ďalej len ‚Tetra‘ alebo ‚žalobkyňa‘), vyhlásila na účet posledne menovanej verejnú ponuku na kúpu všetkých v obehu sa nachádzajúcich akcií spoločnosti Sidel SA, ktorej akcie boli kótované na burze vo Francúzsku. Tetra Laval SA v ten istý deň nadobudla približne 9,75 % podiel na imaní spoločnosti Sidel od spoločnosti Azeo (5,56 %) a od riadiacich orgánov spoločnosti Sidel (4,19 %).

7

V nadväznosti na túto ponuku nadobudla Tetra asi 81,3 % akcií Sidelu, ktoré sa nachádzali v obehu. Po skončení ponukového konania nadobudla žalobkyňa ďalšie tieto akcie, takže v súčasnosti vlastní asi 95,20 % akcií a 95,93 % hlasovacích práv spoločnosti Sidel.

8

Dňa 18. mája 2001 bolo Komisii doručené oznámenie o koncentrácii, na základe ktorej spoločnosť Tetra nadobudla svoju účasť v spoločnosti Sidel. V súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia sa žalobkyňa zaviazala uplatňovať hlasovacie práva spojené s týmito akciami len s výslovným schválením Komisie.

9

Je zrejmé, že transakcie predstavujú získanie kontroly v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktorá má v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia význam pre celé Spoločenstvo.

10

Dňa 30. októbra 2001 Komisia prijala rozhodnutie založené na článku 8 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 [K(2001) 3345, konečné znenie (vec COMP/M.2416 – Tetra Laval/Sidel), ďalej len ‚rozhodnutie o nezlučiteľnosti‘].

11      V zmysle článku 1 tohto rozhodnutia:

‚Koncentrácia oznámená Komisii spoločnosťou Tetra Laval BV... 18. mája 2000, ktorá jej umožnila získať výlučnú kontrolu nad podnikom Sidel SA, sa vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a fungovaním dohody o EHP‘. [neoficiálny preklad]

…

15      Dňa 30. januára 2002 prijala Komisia rozhodnutie o opatreniach určených na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia (vec COMP/M.2416 – Tetra Laval/Sidel) [neoficiálny preklad] (ďalej len ‚rozhodnutie o rozdelení‘). Rozhodnutie o rozdelení... nariaďuje, aby spoločnosť Tetra previedla akcie spoločnosti Sidel, a stanovuje podmienky, podľa ktorých sa má tento prevod vykonať.

...“.

Rozsudok Súdu prvého stupňa a odvolania podané Komisiou Súdnemu dvoru

6.       Žalobami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. januára 2002 a 19. marca 2002 napadla spoločnosť Tetra obidve rozhodnutia.

7.       Súd prvého stupňa rozhodol o týchto žalobách dvoma rozsudkami z 25. októbra 2002, ktorými: i) vo veci T‑5/02 zrušil „rozhodnutie o nezlučiteľnosti“, ii) vo veci T‑80/02 zrušil „rozhodnutie o rozdelení“.

8.       V tomto druhom – v tejto veci napadnutom rozsudku – Súd prvého stupňa predovšetkým vyslovil, že „predpokladom pre prijatie rozhodnutia o rozdelení nasledujúceho po prijatí rozhodnutia o vyhlásení nezlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom je však platnosť tohto posledne menovaného rozhodnutia“. (5) Po tom, čo pripomenul, že rozhodnutie o nezlučiteľnosti bolo zrušené rozsudkom vydaným vo veci T‑5/02 (6) , sa Súd prvého stupňa obmedzil na konštatovanie, že „keďže nezákonnosť rozhodnutia o nezlučiteľnosti spôsobuje aj nezákonnosť rozhodnutia o rozdelení, musí sa vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodnutia o rozdelení“. (7)

9.       Odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 8. januára 2003 Komisia napadla obidva rozsudky a žiadala ich zrušenie.

III – Právna analýza

10.     Na podporu svojho odvolania v predmetnej veci sa Komisia v podstate obmedzuje na tvrdenie, že ak vo veci C‑12/03 P Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa týkajúci sa „rozhodnutia o nezlučiteľnosti“, musí zrušiť aj rozsudok týkajúci sa „rozhodnutia o rozdelení“, ktorý sa na ňom zakladá.

11.     Vezmúc do úvahy, že vo veci C‑12/03 P som navrhol zamietnuť odvolanie Komisie, ostáva mi iba domnievať sa, že aj predmetné odvolanie musí byť zamietnuté bez toho, aby bolo potrebné preskúmať námietky týkajúce sa neprípustnosti, ktoré v tomto ohľade vzniesla Tetra (8) .

O trovách

12.     S prihliadnutím na článok 69 ods. 2 rokovacieho poriadku a vzhľadom na návrhy, v ktorých som dospel k zamietnutiu odvolania, sa domnievam, že Komisia musí byť zaviazaná na náhradu trov konania.

IV – Návrh

13.     S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil, že:

–        odvolanie sa zamieta,

–        Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

2 –

Jazyk prednesu: taliančina.

3 –

Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; oprava v Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31). Nariadenie č. 4064/89 bolo zmenené nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s.  164).

4 –

Čo sa rozumie pod „koncentráciou“, je upresnené v článku 3 nariadenia, zatiaľ čo v článku 1 odsekoch 2 a 3 je upresnené, kedy ide o koncentráciu „v rozsahu spoločenstva“ [s významom pre celé Spoločenstvo – neoficiálny preklad].

5 –

Bod 37.

6 –

Bod 41.

7 –

Bod 42.

8 –

Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, Zb. s. I‑1873, body 51 a 52, z ktorého vyplýva, že z dôvodov procesnej ekonómie môžu súdy Spoločenstva zamietnuť žalobu v jej podstate bez toho, aby sa museli vyjadriť k námietkam neprípustnosti vzneseným žalovaným.