ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 24. októbra 2018 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie 42 BELOW – Nezapísaná skoršia národná obrazová ochranná známka VODKA 42 – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Používanie v obchodnom styku – Uplatnenie vnútroštátneho práva EUIPO‑m“
Vo veci T‑435/12,
Bacardi Co. Ltd, so sídlom vo Vaduze (Lichtenštajnsko), v zastúpení: pôvodne M. Reinisch, neskôr A. Parassina, L. Rigas a L. Lorenc, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: pôvodne P. Geroulakos, neskôr D. Gája a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Palírna U zeleného stromu a. s., predtým Granette & Starorežná Distilleries a.s., so sídlom v Ústí nad Labem (Česká republika), v zastúpení: T. Chleboun, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 9. júla 2012 (vec R 2100/2011‑2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Granette & Starorežná Distilleries a Bacardi,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg,
tajomník: X. Lopez Bancalari, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 24. septembra 2012,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 5. februára 2013,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 30. januára 2013,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 12. marca 2013,
so zreteľom na dupliku EUIPO podanú do kancelárie Všeobecného súdu 2. augusta 2013,
so zreteľom na dupliku vedľajšieho účastníka konania podanú do kancelárie Všeobecného súdu 20. augusta 2013,
so zreteľom na písomné otázky Všeobecného súdu položené účastníkom konania a na odpovede žalobkyne a EUIPO na tieto otázky podané do kancelárie Všeobecného súdu 13. a 20. mája 2015,
so zreteľom na návrh na prerušenie konania podaný žalobkyňou do kancelárie Všeobecného súdu 29. apríla 2015 a na pripomienky týkajúce sa tohto návrhu podané EUIPO‑m a vedľajším účastníkom konania 6. a 13. mája 2015,
so zreteľom na uznesenie predsedu prvej komory (pôvodné zloženie) z 10. júna 2015 o prerušení konania,
so zreteľom na pokračovanie v konaní 10. novembra 2015,
so zreteľom na návrh na prerušenie konania podaný žalobkyňou do kancelárie Všeobecného súdu 11. decembra 2015 a na pripomienky týkajúce sa tohto návrhu podané EUIPO‑m 7. januára 2016,
so zreteľom na rozhodnutie predsedu prvej komory (pôvodné zloženie) z 20. januára 2016 o prerušení konania,
so zreteľom na pokračovanie v konaní 20. júna 2016,
so zreteľom na návrh na prerušenie konania podaný žalobkyňou do kancelárie Všeobecného súdu 22. augusta 2016 a na pripomienky týkajúce sa tohto návrhu podané EUIPO‑m a vedľajším účastníkom konania 26. augusta a 8. septembra 2016,
so zreteľom na rozhodnutie predsedu prvej komory (pôvodné zloženie) z 12. septembra 2016 o prerušení konania,
so zreteľom na pokračovanie v konaní 13. marca 2017,
so zreteľom na odpovede účastníkov konania zo 16. a 17. mája 2017 na otázky položené Všeobecným súdom na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania,
po pojednávaní zo 7. novembra 2017,
vydal tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Bacardi Co. Ltd, podala 26. júna 2009 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je toto obrazové označenie:
3 Výrobky, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Alkoholické nápoje (okrem piva) vrátane vodky, nápojov obsahujúcich vodku a nápojov s arómou vodky“.
4 Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 59/2009 zo 14. decembra 2009.
5 Dňa 11. marca 2010 podal vedľajší účastník konania, Granette & Starorežná Distilleries a.s., na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka sa zakladala najmä na nezapísanej ochrannej známke používanej v Českej republike a na Slovensku pre „alkoholické nápoje, a to konkrétne vodku“ (ďalej len „nezapísaná ochranná známka“), ktorá je vyobrazená nižšie:
7 Dôvodmi uvádzanými na podporu námietky boli dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001].
8 Dňa 12. augusta 2011 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom rozsahu na základe článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 a uložilo vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať trovy súvisiace s námietkovým konaním.
9 Dňa 10. októbra 2011 vedľajší účastník konania podal podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001) na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.
10 Rozhodnutím z 9. júla 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát EUIPO vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka konania.
11 Po prvé odvolací senát pripomenul kumulatívne podmienky stanovené v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
12 Po druhé odvolací senát uviedol, že v Českej republike § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 441/2003 Sb. z 3. decembra 2003 (ďalej len „český zákon o ochranných známkach“) priznáva majiteľom nezapísaných označení, ktoré sa pred podaním prihlášky používali v obchodnom styku a nemajú iba miestny dosah, právo, aby zakázali neskoršie ochranné známky, pokiaľ sú označenia zhodné alebo podobné a vzťahujú sa na podobné výrobky alebo služby.
13 Po tretie odvolací senát usúdil, že v danom prípade vedľajší účastník konania jednak dostatočne preukázal, že výrobky, ktorých sa týka nezapísaná ochranná známka, boli uvádzané na trh na rôznych miestach, a to aspoň na území Českej republiky, a že jednak k tomuto uvedeniu na trh došlo pred dátumom podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky a v kontexte obchodnej činnosti, ktorej cieľom je získanie hospodárskej výhody.
14 Odvolací senát dospel k záveru, že práva k nezapísanej ochrannej známke boli nadobudnuté v nadväznosti na jej používanie vedľajším účastníkom konania, pokiaľ ide o „alkoholické nápoje, a to konkrétne vodku“, pred podaním prihlášky prihlasovanej ochrannej známky.
15 Po štvrté odvolací senát preskúmal, či nezapísaná ochranná známka poskytuje jej majiteľovi právo zakázať používanie prihlasovanej ochrannej známky, pričom v tomto rámci overil, či došlo k splneniu podmienok stanovených v § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach.
16 V tejto súvislosti odvolací senát najskôr uviedol, že dotknuté výrobky sú určené širokej verejnosti na území Českej republiky.
17 Následne odvolací senát jednak usúdil, že dotknuté výrobky sú zhodné alebo veľmi podobné, a jednak, že kolidujúce označenia sú z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska celkovo podobné.
18 Okrem toho sa odvolací senát domnieval, že nezapísaná ochranná známka má priemernú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť.
19 Vzhľadom na uvedené odvolací senát dospel k záveru, že v danom prípade existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany príslušnej skupiny verejnosti.
20 Odvolací senát napokon v podstate usúdil, že EUIPO nemá právomoc vysloviť sa k tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého používanie nezapísanej ochrannej známky predstavuje nekalú súťaž, ako aj porušenie autorských práv, pričom samotný EUIPO nemohol spochybniť existenciu a platnosť tejto ochrannej známky.
21 Na záver odvolací senát na jednej strane vyhovel odvolaniu, v dôsledku čoho vyhovel aj námietke na základe nezapísanej ochrannej známky, a na druhej strane uložil žalobkyni povinnosť znášať trovy vynaložené na účely námietkového konania a odvolacieho konania podľa článku 85 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 109 ods. 1 nariadenia 2017/1001).
Návrhy účastníkov konania
22 Žalobkyňa v žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zamietol námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky,
– zaslal EUIPO rozsudok, ktorý má byť vydaný,
– uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.
23 Žalobkyňa po tom, čo sa v replike vzdala druhého a tretieho žalobného návrhu, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.
24 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
25 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O prípustnosti
26 EUIPO v podstate tvrdí, že žalobný návrh žalobkyne smerujúci k zrušeniu napadnutého rozhodnutia je neprípustný z dôvodu, že s výnimkou tvrdenia, podľa ktorého sa odvolací senát dopustil pochybenia, keď usúdil, že dôkazy o používaní nezapísanej ochrannej známky boli dostatočné na to, aby sa vyhovelo námietke, žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia alebo dostatočne jasné vysvetlenia dôvodov, pre ktoré by posúdenie uvedeného senátu bolo nesprávne.
27 Žalobkyňa tvrdí, že v tejto súvislosti poskytla v žalobe dostatočné vysvetlenia a preukázala, že podľa českého práva mal odvolací senát vyžadovať, aby vedľajší účastník konania predložil dodatočné dôkazy s cieľom preukázať nepretržité používanie nezapísanej ochrannej známky.
28 Na úvod treba konštatovať, že EUIPO vo svojej námietke neprípustnosti kritizuje nejasnú a všeobecnú povahu uvedeného tvrdenia a absenciu ďalších tvrdení na podporu výhrady, podľa ktorej podmienka týkajúca sa používania v obchodnom styku v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 nebola v podstate v prejednávanej veci splnená.
29 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v zmysle článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba obsahovať predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie týchto dôvodov. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bolo tvrdenie prípustné, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, aspoň stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom vyplývali zo znenia samotnej žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. júla 2000, RJB Mining/Komisia, T‑110/98, EU:T:2000:199, bod 23 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T‑195/00, EU:T:2003:111, bod 26).
30 V prejednávanej veci skutkové a právne okolnosti, ktoré sú základom tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého odvolací senát nesprávne usúdil, že dôkazy o používaní nezapísanej ochrannej známky boli dostatočné na to, aby sa vyhovelo námietke, pritom jednoznačne vyplývajú zo žaloby.
31 V bode B. III žaloby žalobkyňa v podstate tvrdí, že podmienka týkajúca sa používania v obchodnom styku, uvedená v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, nebola splnená, pokiaľ ide o nezapísanú ochrannú známku, pretože vedľajší účastník konania nepredložil dôkaz o nepretržitom a aktuálnom používaní tohto označenia až do dátumu prijatia rozhodnutia námietkového oddelenia, t. j. do 12. augusta 2011.
32 Takéto tvrdenie je pritom dostatočne jasné a presné, aby si EUIPO mohol pripraviť svoju obranu a aby Všeobecný súd mohol vykonať preskúmanie. Námietku neprípustnosti, ktorú vzniesol EUIPO, teda treba zamietnuť.
O veci samej
33 Žalobkyňa v podstate uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení pravidla 50 ods. 2 písm. g) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189). Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení pravidla 50 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 2868/95
34 Žalobkyňa sa domnieva, že odvolací senát vykonal nesprávne zhrnutie skutkových okolností vo veci. Podľa nej tento senát vykonal neúplné zhrnutie tvrdení, ktoré uviedla pred námietkovým oddelením, ako aj pred týmto senátom. V prvom rade tvrdenia, ktoré sa týkajú českého práva, a najmä tie, ktoré súvisia s nekalou súťažou a autorskými právami, neboli zohľadnené. Následne zhrnutie tvrdení nachádzajúce sa v bode 14 napadnutého rozhodnutia sa týkalo výlučne tých tvrdení, ktoré súviseli s českou ochrannou známkou č. 263350 prihlásenou 10. septembra 2003, ktorá bola základom námietky vedľajšieho účastníka konania, a nezohľadňovalo nijaké z tvrdení týkajúcich sa nezapísanej ochrannej známky. Napokon žalobkyňa uvádza, že odvolací senát nepreskúmal tvrdenia smerujúce k preukázaniu, že na uvedenú ochrannú známku sa nevzťahovala nijaká ochrana podľa českého práva, pretože bola prejavom nekalej súťaže a porušovala autorské práva k označeniu 42 BELOW. V dôsledku toho poukazuje na porušenie pravidla 50 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 2868/95, ako aj na nedostatočné preskúmanie jej tvrdení, ktorých časť nebola zohľadnená.
35 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.
36 Na úvod treba pripomenúť, že podľa pravidla 50 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 2868/95 musia rozhodnutia odvolacieho senátu obsahovať prehľad skutkovej podstaty.
37 Je teda potrebné preskúmať obsah napadnutého rozhodnutia s cieľom overiť, či toto rozhodnutie obsahuje zhrnutie skutkových okolností a najmä tvrdení, ktoré uviedla žalobkyňa počas správneho konania.
38 Na jednej strane, ako vyplýva z bodu 7 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát osobitne podrobným spôsobom zhrnul tvrdenia uvedené žalobkyňou pred námietkovým oddelením. Najmä v bode 7 siedmej a ôsmej zarážke napadnutého rozhodnutia uviedol tvrdenia žalobkyne týkajúce sa českého práva v oblasti nekalej súťaže, ako aj autorských práv. Navyše v bode 69 napadnutého rozhodnutia pripomenul tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bolo používanie nezapísanej ochrannej známky vedľajším účastníkom konania v podstate nezákonné z dôvodu, že išlo o nekalú súťaž a boli porušené autorské práva žalobkyne.
39 Na druhej strane, ako vyplýva z bodu 14 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát zhrnul tvrdenia žalobkyne, ktoré v podstate smerovali k zamietnutiu odvolania vedľajšieho účastníka konania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Konkrétne pripomenul tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pokiaľ vedľajší účastník konania posúdil prihlasovanú ochrannú známku a nezapísanú ochrannú známku ako celkovo podobné, potom sa nemohol odvolávať na fonetickú podobnosť, keďže slová „below“ a „vodka“ znejú úplne rozdielne.
40 Odvolací senát tak náležite zhrnul všetky tvrdenia uvedené žalobkyňou.
41 Prvý žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009
42 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát porušil článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, keďže dospel k záveru, že nezapísaná ochranná známka spĺňala podmienky stanovené v uvedenom článku, v dôsledku čoho bolo možné zabrániť zápisu prihlasovanej ochrannej známky.
43 Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 môže majiteľ nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia, než je ochranná známka, namietať proti zápisu ochrannej známky Únie, ak táto nezapísaná ochranná známka alebo toto označenie spĺňa súčasne štyri podmienky: musí sa používať v obchodnom styku; musí mať väčší ako iba miestny dosah; právo k tejto ochrannej známke alebo k tomuto označeniu musí byť nadobudnuté v súlade s právom členského štátu, na ktorého území sa ochranná známka alebo označenie používali pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie; a napokon táto ochranná známka alebo toto označenie musí priznávať jej alebo jeho majiteľovi možnosť zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže ak nezapísaná ochranná známka alebo označenie nespĺňa niektorú z týchto podmienok, nie je prípustná námietka, ktorá by sa zakladala na existencii nezapísanej ochrannej známky alebo iných označení používaných v obchodnom styku v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 [pozri rozsudok z 12. októbra 2017, Moravia Consulting/EUIPO – Citizen Systems Europe (SDC‑888TII RU), T‑317/16, neuverejnený, EU:T:2017:718, bod 38 a citovanú judikatúru].
44 Prvé dve podmienky, teda podmienky týkajúce sa používania a dosahu uvádzaného označenia alebo uvádzanej ochrannej známky, pričom tento dosah musí byť väčší ako iba miestny, vyplývajú zo samotného znenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, a preto sa musia vykladať vo svetle práva Únie. Toto nariadenie tak stanovuje jednotné pravidlá týkajúce sa používania označení a ich dosahu, ktoré sú v súlade so zásadami, ktorými sa riadi systém zavedený týmto nariadením [rozsudky z 24. marca 2009, Moreira da Fonseca/ÚHVT – General Óptica (GENERAL OPTICA), T‑318/06 až T‑321/06, EU:T:2009:77, bod 33; zo 4. júla 2014, Construcción, Promociones e Instalaciones/ÚHVT – Copisa Proyectos y Mantenimientos Industriales (CPI COPISA INDUSTRIAL), T‑345/13, neuverejnený, EU:T:2014:614, bod 41, a z 12. októbra 2017, SDC‑888TII RU, T‑317/16, neuverejnený, EU:T:2017:718, bod 39].
45 Naopak z formulácie „pokiaľ podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie“, vyplýva, že ďalšie dve podmienky uvedené následne v článku 8 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009 sú podmienkami stanovenými nariadením, ktoré sa na rozdiel od predchádzajúcich posudzujú vzhľadom na kritériá stanovené právom, ktorým sa spravuje uvádzané označenie. Tento odkaz na právo, ktorým sa spravuje uvádzané označenie, je odôvodnený, keďže nariadenie č. 207/2009 priznáva označeniam mimo systému ochrannej známky Únie možnosť odvolávať sa na ne proti ochrannej známke Únie. Preto výlučne právo, ktorým sa spravuje uvádzané označenie, umožňuje zistiť, či toto označenie je skoršie než ochranná známka Únie a či môže odôvodniť zákaz používania neskoršej ochrannej známky (rozsudky z 24. marca 2009, GENERAL OPTICA, T‑318/06 až T‑321/06, EU:T:2009:77, bod 34, a z 12. októbra 2017, SDC‑888TII RU, T‑317/16, neuverejnený, EU:T:2017:718, bod 40).
46 V prejednávanej veci nie je spochybnené, že nezapísaná ochranná známka má väčší ako iba miestny dosah. Žalobkyňa sa naopak domnieva, že odvolací senát nesprávne posúdil, či podmienka týkajúca sa používania v obchodnom styku bola splnená. Podľa nej mal odvolací senát totiž preukázať, že uvedená ochranná známka bola používaná nepretržite až do dátumu, keď námietkové oddelenie vydalo rozhodnutie z 12. augusta 2011. Navyše odvolaciemu senátu vytýka, že nevykonal úplné preskúmanie českého práva, a tak na základe ustanovení uvedeného práva, ktoré neboli v prejednávanej veci relevantné, dospel na jednej strane k záveru, že vedľajší účastník konania mal práva k tejto ochrannej známke, a na druhej strane, že mu táto ochranná známka priznávala právo zakázať používanie prihlasovanej ochrannej známky. Napokon odvolaciemu senátu vytýka, že usúdil, že nemá právomoc posúdiť platnosť tej istej ochrannej známky, a teda že vyhovel námietke na základe neplatného označenia.
47 Druhý žalobný dôvod sa v podstate delí na tri časti. Prvá časť sa zakladá na pochybení, ktorého sa dopustil odvolací senát v rámci posudzovania podmienky týkajúcej sa používania nezapísanej ochrannej známky v obchodnom styku, stanovenej v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009. Druhá časť sa zakladá na pochybení, ktorého sa dopustil odvolací senát tým, že nepreskúmal ustanovenia českého práva, ktoré sú v prejednávanej veci relevantné na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia. Tretia časť sa zakladá na pochybení, ktorého sa dopustil odvolací senát tým, že vyhlásil, že nemá právomoc posúdiť platnosť nezapísanej ochrannej známky z hľadiska ustanovení českého práva týkajúcich sa nekalej súťaže a autorských práv.
– O prvej časti druhého žalobného dôvodu
48 Žalobkyňa sa domnieva, že odvolací senát sa dopustil pochybenia tým, že usúdil, že v danom prípade bola splnená podmienka týkajúca sa používania nezapísanej ochrannej známky v obchodnom styku, ktorá je upravená v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009. Na jednej strane tvrdí, že táto podmienka mala byť posúdená k dátumu, ku ktorému námietkové oddelenie prijalo svoje rozhodnutie, a to k 12. augustu 2011, a na druhej strane, že vedľajší účastník konania mal preukázať nepretržité a aktuálne používanie nezapísanej ochrannej známky až do tohto dátumu. Domnieva sa, že keďže otázka, či táto ochranná známka existuje, závisí od vnútroštátneho práva, v tomto prípade od českého práva, treba tiež preukázať nepretržitú existenciu dotknutej ochrannej známky. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že vedľajší účastník konania prestal používať nezapísanú ochrannú známku približne v januári 2011, pričom táto ochranná známka bola nahradená logom VODKA 42 BLENDED.
49 EUIPO navrhuje zamietnuť túto časť. Na jednej strane dátumom, ktorý treba na základe práva Únie zohľadniť na účely posúdenia používania nezapísanej ochrannej známky, je dátum podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, a to v tomto prípade 26. jún 2009. Na druhej strane podmienka týkajúca sa nepretržitého používania nezapísaného označenia, stanovená v českom práve, nebola relevantná na účely určenia dátumu, ku ktorému malo byť posúdené používanie nezapísanej skoršej ochrannej známky.
50 Vedľajší účastník konania sa domnieva, že tvrdenie založené na neexistencii používania nezapísanej ochrannej známky po roku 2011 nebolo uvedené v rámci námietkového konania, v dôsledku čoho ho EUIPO nemohol zohľadniť na základe článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001). Navyše tvrdí, že jediná otázka, ktorá je relevantná, je otázka, či používal túto ochrannú známku k dátumu podania svojej námietky, alebo najneskôr k poslednému dňu lehoty na predloženie dôkazov EUIPO.
51 Najskôr treba uviesť, že žalobkyňa poukázala na neprípustnosť dôkazov o používaní nezapísanej ochrannej známky, ktoré predložil vedľajší účastník konania v prílohe svojho vyjadrenia k žalobe. Žalobkyňa uviedla, že tieto dôkazy boli predložené po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom. V odpovedi na otázku, ktorú Všeobecný súd položil na pojednávaní, EUIPO z rovnakých dôvodov ako žalobkyňa vyhlásil, že dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania v jeho vyjadrení k žalobe boli neprípustné. Naproti tomu vedľajší účastník konania tvrdil, že dôkazy, ktoré predložil Všeobecnému súdu, sú prípustné, a v každom prípade to ponechal na rozhodnutí Všeobecného súdu.
52 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že cieľom žaloby podanej na Všeobecný súd je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO v zmysle článku 65 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 nariadenia 2017/1001). Z tohto ustanovenia vyplýva, že skutkové okolnosti, ktoré účastníci konania neuviedli pred inštanciami EUIPO, nemožno predložiť ani v štádiu konania o žalobe podanej na Všeobecný súd a že tento súd nemôže opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dôkazy, ktoré boli po prvýkrát predložené v konaní pred uvedeným súdom. Zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu EUIPO sa totiž musí posudzovať podľa informácií, ktoré mal odvolací senát k dispozícii v čase, keď toto rozhodnutie prijal [pozri rozsudky z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, C‑214/05 P, EU:C:2006:494, body 50 až 52; z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, EU:C:2008:739, body 136 až 138, a zo 16. januára 2014, Optilingua/ÚHVT – Esposito (ALPHATRAD), T‑538/12, neuverejnený, EU:T:2014:9, bod 19].
53 V prejednávanej veci vedľajší účastník konania v prílohe svojho vyjadrenia k žalobe predložil faktúry s cieľom preukázať nepretržité používanie svojej ochrannej známky na území Českej republiky od roku 2007 do dátumu rozhodnutia námietkového oddelenia, ba dokonca aj po tomto dátume.
54 Je pritom nesporné, že tieto dôkazy boli predložené po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 52 vyššie treba tieto dôkazy vyhlásiť za neprípustné.
55 Následne treba uviesť, že odvolací senát v bode 31 napadnutého rozhodnutia usúdil, že relevantné obdobie, ku ktorému by sa mali v zásade vzťahovať dôkazy o používaní nezapísanej ochrannej známky, sa „zhoduje s dátumom podania spornej prihlášky, t. j. 26. júnom 2009, alebo tomuto dátumu predchádza“. Okrem toho v bode 39 napadnutého rozhodnutia uvedený senát dospel k záveru, že právo k tejto ochrannej známke vedľajší účastník nadobudol „pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky [Európskej únie]“.
56 V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje, že by nezapísaná ochranná známka bola používaná v obchodnom styku v Českej republike v období od roku 2008 do roku 2009, t. j. pred podaním prihlášky prihlasovanej ochrannej známky.
57 Naproti tomu žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát mal od vedľajšieho účastníka konania vyžadovať, aby predložil dôkaz o nepretržitom a aktuálnom používaní nezapísanej ochrannej známky až do dátumu vydania rozhodnutia námietkového oddelenia, t. j. do 12. augusta 2011. V tejto súvislosti tvrdí, že vedľajší účastník konania nepredložil nijaký dôkaz o používaní nezapísanej ochrannej známky, pokiaľ ide o roky 2010 a 2011. Okrem toho uvádza, že vedľajší účastník konania prestal používať túto ochrannú známku približne v januári 2011.
58 Tvrdenia uvedené žalobkyňou smerujú k určeniu dátumu, ku ktorému mal odvolací senát posúdiť podmienku týkajúcu sa používania v obchodnom styku, ktorú stanovuje článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
59 Z judikatúry citovanej v bodoch 43 a 44 vyššie vyplýva, že prvú podmienku uvedenú v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, a to podmienku týkajúcu sa používania nezapísaného označenia v obchodnom styku, treba vykladať vo svetle práva Únie.
60 Okrem toho na podmienku týkajúcu sa používania označenia, ktoré bolo uvedené na podporu námietky, v obchodnom styku treba uplatniť rovnaké kritérium času, aké je výslovne stanovené v článku 8 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 207/2009, pokiaľ ide o nadobudnutie práva k tomuto označeniu, t. j. kritérium dátumu podania prihlášky ochrannej známky Únie (rozsudky z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P, EU:C:2011:189, bod 166, a zo 4. júla 2014, CPI COPISA INDUSTRIAL, T‑345/13, neuverejnený, EU:T:2014:614, bod 47).
61 Odvolací senát sa tak nedopustil pochybenia pri posudzovaní podmienky týkajúcej sa používania nezapísanej ochrannej známky k dátumu podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky.
62 Napokon treba konštatovať, že tvrdenia žalobkyne nemôžu spochybniť tento záver.
63 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát mal od vedľajšieho účastníka konania vyžadovať, aby preukázal nepretržité používanie nezapísanej ochrannej známky, keďže táto požiadavka je stanovená v českom práva a najmä v rozhodnutí Nejvyššího soudu z 19. apríla 2012 (č. 23 Cdo 3412/2010) (Najvyšší súd, Česká republika).
64 V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať podmienku týkajúcu sa používania v obchodnom styku, ktorú treba posudzovať vo svetle práva Únie, ako to bolo uvedené v bode 44 vyššie, od podmienky stanovenej v článku 8 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 207/2009, ktorá sa týka nadobudnutia práva k nezapísanému označeniu a ktorá sa posudzuje vo svetle práva členského štátu, v ktorom sa označenie používalo pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie, ako bolo zdôraznené v bode 45 vyššie.
65 V prejednávanej veci skutočnosť, že české právo stanovuje ako podmienku existencie nezapísaného označenia dôkaz o jeho nepretržitom používaní, nemá nijaký vplyv na dátum, ku ktorému treba posúdiť používanie nezapísanej ochrannej známky a ktorým je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 60 vyššie dátum podania prihlášky ochrannej známky Únie.
66 Tvrdenie žalobkyne musí byť preto zamietnuté.
67 Vzhľadom na uvedené treba zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie tvrdenia žalobkyne týkajúce sa absencie nepretržitého používania nezapísanej ochrannej známky, keďže nezapísaná ochranná známka bola v januári 2011 zmenená doplnením slova „blended“ na konci označenia. Rovnako sa netreba vysloviť k tvrdeniam vedľajšieho účastníka konania, ktoré smerujú k spochybneniu prípustnosti tvrdenia založeného na neexistencii dôkazu o používaní tejto ochrannej známky po roku 2011.
– O druhej časti druhého žalobného dôvodu
68 Vedľajší účastník konania v rámci námietky v podstate uviedol, že nezapísaná ochranná známka mu priznáva právo namietať voči používaniu prihlasovanej ochrannej známky na základe § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach, ako aj § 44, 46, 47 a 53 českého obchodného zákonníka, tak ako bol ustanovený českým zákonom č. 513/1991 Sb.
69 § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach stanovuje:
„Prihlasované označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu ochrannej známky do registra podaných na Úrade (ďalej len ‚námietky‘)
…
g) užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, ktoré je zhodné alebo podobné s prihlasovaným označením, pokiaľ označenie nemá miestny dosah a právo k tomuto označeniu vzniklo predo dňom podania prihlášky.“
70 § 44 českého obchodného zákonníka stanovoval:
„Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom, spotrebiteľom alebo ďalším zákazníkom. Nekalá súťaž sa zakazuje.“
71 Podľa § 46 českého obchodného zákonníka:
„Klamlivé označenie tovaru a služieb
(1) Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť…
…“
72 § 47 českého obchodného zákonníka stanovoval prípady vyvolania nebezpečenstva zámeny z dôvodu použitia osobitného označenia.
73 § 53 českého obchodného zákonníka stanovoval:
„Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav…“
74 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil pochybenia, keď na účely overenia, či boli splnené podmienky podľa článku 8 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009, podrobne v danej veci nepreskúmal relevantné ustanovenia českého práva, hoci mu táto povinnosť prináležala. Domnieva sa, že odvolací senát síce overil, či nezapísaná ochranná známka poskytovala svojmu majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky na základe § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach, avšak toto overenie mal vykonať aj vzhľadom na podmienky stanovené v ustanoveniach § 44 a nasl. českého obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú nekalej súťaže.
75 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
76 V tejto súvislosti treba uviesť, že v prejednávanej veci odvolací senát neskúmal, či sa na nezapísanú ochrannú známku vzťahovala ochrana podľa § 44 a nasl. českého obchodného zákonníka, hoci na jednej strane vedľajší účastník konania založil svoju námietku najmä na týchto ustanoveniach a na druhej strane žalobkyňa výslovne uviedla, že ustanovenia českého zákona o ochranných známkach nie sú relevantné.
77 Podľa žalobkyne má toto nepreskúmanie vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že EUIPO mal v podstate povinnosť skúmať české právo zo širokého hľadiska s cieľom určiť, či nezapísaná ochranná známka poskytovala vedľajšiemu účastníkovi konania právo zakázať neskoršiu ochrannú známku, a teda či boli podmienky podľa článku 8 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009 v prejednávanej veci splnené. Domnieva sa, že táto povinnosť jasne vyplýva z článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, z usmernení týkajúcich sa konaní pred EUIPO v ich znení uplatniteľnom v čase prijatia napadnutého rozhodnutia (ďalej len „usmernenia EUIPO“) a z rozsudku z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar (C‑96/09 P, EU:C:2011:189).
78 Po prvé je vhodné pripomenúť, že v súvislosti s návrhmi na vyhlásenie neplatnosti založenými na skoršom práve, ktoré bolo nadobudnuté na základe pravidla vnútroštátneho práva, bolo už rozhodnuté, že pokiaľ ide o rozdelenie úloh medzi navrhovateľa vyhlásenia neplatnosti, príslušné inštancie EUIPO a Všeobecný súd, pravidlo 37 nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že navrhovateľovi prináleží predložiť dôkazy, ktoré preukazujú, že je v zmysle uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy oprávnený dovolávať sa uplatnenia skoršieho práva chráneného vo vnútroštátnom právnom rámci. Na základe tohto pravidla má navrhovateľ povinnosť predložiť EUIPO nielen dôkazy o tom, že v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorej uplatnenia sa domáha, spĺňa požadované podmienky, aby sa mohol domôcť vydania zákazu používania ochrannej známky Európskej únie na základe skoršieho práva, ale aj dôkazy o obsahu tejto právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, body 49 a 50; z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 34, a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 35).
79 Po druhé, pokiaľ ide presnejšie o povinnosti, ktoré má EUIPO, Súdny dvor rozhodol, že v prípade, že sa návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Európskej únie zakladá na skoršom práve, ktorému poskytuje ochranu vnútroštátny právny predpis, v prvom rade príslušným inštanciám EUIPO prislúcha posúdiť právnu silu a význam dôkazov predložených navrhovateľom na účely zistenia obsahu tohto predpisu. Okrem toho, keďže účinkom rozhodnutia príslušných inštancií EUIPO môže byť zbavenie majiteľa ochrannej známky práva, ktoré mu bolo priznané, z dosahu takéhoto rozhodnutia nevyhnutne vyplýva, že inštancia, ktorá ho prijíma, nie je obmedzená iba na úlohu overenia platnosti vnútroštátneho práva, ako ho prezentoval navrhovateľ vyhlásenia neplatnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 51; z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, body 35 a 43, a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 36).
80 Po tretie podľa článku 65 ods. 1 a 2 nariadenia č. 207/2009 má Všeobecný súd plnú právomoc preskúmavať zákonnosť posudzovania dôkazov zo strany EUIPO, ktoré predložil navrhovateľ, aby preukázal obsah vnútroštátnej právnej úpravy, ktorej ochrany sa domáha (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 52; z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 36, a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 37).
81 Navyše v rozsahu, v akom môže mať uplatnenie vnútroštátneho práva v dotknutom kontexte procesného práva za následok pozbavenie majiteľa ochrannej známky Európskej únie jeho práva, ktoré mu bolo priznané, je nevyhnutné, aby Všeobecný súd mohol napriek prípadným nedostatkom v dokumentoch predložených z titulu dôkazu uplatniteľného vnútroštátneho práva skutočne vykonať účinné preskúmanie. Na tento účel musí mať teda možnosť overiť nad rámec predložených dokumentov aj obsah, podmienky uplatnenia a rozsah právnych pravidiel uvádzaných navrhovateľom vyhlásenia neplatnosti. V dôsledku toho súdne preskúmanie vykonávané Všeobecným súdom musí spĺňať požiadavky zásady účinnej súdnej ochrany (rozsudky z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 44, a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 38).
82 Je potrebné zdôrazniť, že preskúmanie vykonané EUIPO‑m a Všeobecným súdom sa má vykonať s prihliadnutím na požiadavku zabezpečiť potrebný účinok nariadenia č. 207/2009, ktorým je zabezpečiť ochranu ochrannej známky Európskej únie (rozsudky z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 40, a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 39).
83 Pokiaľ ide o námietky založené na skoršom práve, ktoré sa opiera o pravidlo vnútroštátneho práva, je potrebné konštatovať, že úvahy podobné tým, ktoré sú uvedené v bodoch 78 až 82 vyššie, môžu byť uplatnené, pokiaľ ide o dôkazné bremeno a rozdelenie úloh medzi účastníkov konania, príslušné inštancie EUIPO a Všeobecný súd.
84 Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že namietateľovi prináleží preukázať, že predmetná nezapísaná ochranná známka alebo predmetné označenie patrí do pôsobnosti uvedeného práva členského štátu a umožňuje zakázať používanie neskoršej ochrannej známky [rozsudok z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P, EU:C:2011:189, bod 190; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 20. apríla 2005, Atomic Austria/ÚHVT – Fabricas Agrupadas de Muñecas de Onil (ATOMIC BLITZ), T‑318/03, EU:T:2005:136, bod 33].
85 Okrem toho EUIPO prináleží preskúmať, či boli v rámci námietkového konania splnené podmienky uplatnenia uvedeného dôvodu zamietnutia zápisu. V tomto rámci je potrebné posúdiť vecnú správnosť uvedených skutočností a dôkaznú silu podkladov, ktoré účastníci konania predložili. Môže nastať situácia, že EUIPO musí vziať do úvahy najmä vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom skoršie označenie, na ktorom je založená námietka, požíva ochranu. V takomto prípade sa musí na základe prostriedkov, ktoré na tento účel považuje za užitočné, ex offo oboznámiť s vnútroštátnymi právnymi predpismi daného členského štátu, ak sú takéto informácie potrebné na posúdenie podmienok uplatnenia daného dôvodu zamietnutia zápisu a najmä vecnej správnosti predkladaných skutkových okolností alebo dôkaznej sily predložených dokumentov (rozsudok z 20. apríla 2005, ATOMIC BLITZ, T‑318/03, EU:T:2005:136, body 34 a 35).
86 Je užitočné spomenúť, že z bodu 5.3.6 časti C „Námietkové konanie“ kapitoly 4 „Práva podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009“ usmernení EUIPO, ktoré uviedla žalobkyňa, vyplýva, že:
„je potrebné všeobecne preukázať, že podľa príslušného vnútroštátneho práva môžu byť [nezapísané označenia] predmetom predbežnej vykonateľnosti voči neskorším ochranným známkam, [a že je] tiež potrebné preukázať, že v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia (rozsah ochrany), ak bola prihlasovaná ochranná známka [Európskej únie], voči ktorej sa namieta, používaná na danom území.
Pokiaľ ide o prvú otázku (všeobecná ochrana), tá bude všeobecne zodpovedaná použitím zoznamu nachádzajúceho sa v prílohe, ktorá obsahuje uplatniteľné skoršie práva.
Pokiaľ ide o druhú otázku, tá bude takisto zodpovedaná na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva…“ [neoficiálny preklad]
87 Podľa bodu 5.3.6 usmernení EUIPO treba tak na účely uplatnenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 jednak preukázať, že právo dotknutého členského štátu priznáva ochranu nezapísaným označeniam, a jednak, že podmienky, ktoré na tento účel stanovuje vnútroštátna právna úprava, boli splnené.
88 Je potrebné dodať, že v bode 5.4 tej istej časti C kapitoly 4 usmernení EUIPO je spresnené, že:
„… je na účastníkovi konania, ktorý vychádza z osobitného návrhu alebo dôsledku, aby Úradu predložil tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú potrebné na podporu uvedených záverov.
…
Pokiaľ ide o skutočnosti potrebné na preukázanie právnych dôsledkov, napríklad dobrého mena alebo konkrétneho používania, uplatní sa od začiatku všeobecná zásada podľa článku 74 [ods. 1 nariadenia č. 207/2009].
Tieto skutočnosti sa týkajú týchto aspektov:
– …
– Rozsah ochrany (podobnosť označení, výrobkov a služieb, pravdepodobnosť zámeny) (vnútroštátna norma).
– Právo členských štátov uplatniteľné podľa článku 8 ods. 4 bude Úrad posudzovať rovnako ako otázku skutkového stavu. Úrad nie je schopný určiť ex offo a presne, aká je právna úprava všetkých členských štátov týkajúca sa práv patriacich do rámca článku 8 ods. 4 Posúdenie tohto aspektu ako otázky skutkového stavu, ktorý musí účastník konania, ktorý sa odvoláva na toto právo, podporiť dôkazmi, sa zhoduje s kritériami uplatňovanými súdmi členských štátov v oblasti zahraničného práva podľa ich zásad medzinárodného práva súkromného.
– Pokiaľ ide teda o právne otázky, t. j. pravidlá a normy rôznych vnútroštátnych právnych poriadkov uplatniteľné v konkrétnom prípade, Úrad bude všeobecne požadovať, aby namietateľ predložil nevyhnutné dôkazy, na základe ktorých bude môcť rozhodnúť.
– Takýto dôkaz nebude potrebný v jedinom prípade, keď tieto skutočnosti už predtým stanovil Úrad, napríklad ich zahrnutím do zoznamu nachádzajúceho sa v prílohe. Je však na účastníkoch konania, či predložia dôkazy o tom, že informácie, ktoré sú uvedené v zozname alebo ich Úrad iným spôsobom stanovil, už nie sú správne alebo aktuálne.
– …“ [neoficiálny preklad]
89 V prejednávanej veci treba teda overiť, či vo svetle toho, čo účastníci konania predložili Všeobecnému súdu, odvolací senát prihliadol k relevantným vnútroštátnym ustanoveniam a či vzhľadom na tieto ustanovenia správne preskúmal podmienky uplatnenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
90 Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v súvislosti so skorším právom a rozsah takéhoto práva, zo žaloby vyplýva, že v prípade nezapísanej ochrannej známky žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že preskúmal iba § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach, a teda že nepreskúmal, či táto ochranná známka spĺňa podmienky na získanie ochrany na základe § 44 a nasl. českého obchodného zákonníka. Podľa žalobkyne odvolací senát neoveril, či na základe týchto posledných uvedených ustanovení bol vedľajší účastník konania skutočne majiteľom nezapísaného práva, z ktorého mu vyplýva právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky.
91 V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že v zozname nachádzajúcom sa v prílohe časti C kapitoly 4 usmernení EUIPO je medzi vnútroštátnymi právami, ktoré predstavujú skoršie práva v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, uvedený § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach. Naproti tomu ustanovenia § 44 a nasl. českého obchodného zákonníka sa v tejto prílohe nespomínajú.
92 Žalobkyňa, keďže chcela spochybniť, že § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach môže zakladať právo k nezapísaným ochranným známkam, tak znášala dôkazné bremeno. Rovnako mala preukázať, keďže sa na to chcela odvolávať, že právo k nezapísaným ochranným známkam bolo v českom práve zakotvené aj v iných ustanoveniach než len v § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach a najmä v ustanoveniach § 44 a nasl. českého obchodného zákonníka týkajúcich sa nekalej súťaže a porušenia autorských práv.
93 Je potrebné dodať, že v rozsahu, v akom sa Všeobecný súd musí na základe prostriedkov, ktoré sa mu zdajú byť užitočné, informovať aj ex offo o vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, aby zistil, či sú takéto informácie potrebné na posúdenie podmienok uplatnenia dotknutého dôvodu zamietnutia zápisu a najmä vecnej správnosti predložených skutkových okolností alebo dôkaznej sily predložených dokumentov, prijal najmä vo vzťahu k žalobkyni opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, aby získal informácie týkajúce sa ustanovení českého práva, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala, a najmä celý komentár k § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach [HORÁČEK, R. a kol.: Práva na označení (zákon o ochranných známkách a zákon o ochraně označení původu a zeměpisnych označení) Komentář – Praha: C.H.Beck 2004], z ktorého citovala výňatok vo svojej žalobe, ako aj úplné znenie viacerých vnútroštátnych súdnych rozhodnutí, ktoré tiež citovala vo svojej žalobe.
94 Zo spisového materiálu a z odpovedí účastníkov konania pritom nevyplýva, že by sa odvolací senát dopustil pochybenia, keď na účely uplatnenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 usúdil, že jednak v súlade s § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach majú majitelia nezapísaných ochranných známok používaných v obchodnom styku, ktorých dosah nie je iba miestny, právo podať námietku proti zápisu nových ochranných známok, pokiaľ sú označenia zhodné alebo podobné a označujú zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, a jednak ustanovenia českého obchodného zákonníka, ktoré boli v tejto veci uvedené, sú irelevantné, pretože otázky nekalej súťaže a porušenia autorských práv, ktorých sa tieto ustanovenia týkajú, nepatria do právomoci EUIPO.
95 V prvom rade podľa § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach môže námietku proti zápisu českej ochrannej známky podať „užívateľ nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, ktoré je zhodné alebo podobné s prihlasovaným označením, pokiaľ označenie nemá miestny dosah a právo k tomuto označeniu vzniklo predo dňom podania prihlášky“.
96 § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach tak správne definuje podmienky, na základe ktorých môže nezapísaná ochranná známka brániť zápisu neskoršej ochrannej známky.
97 Pokiaľ ide o otázku, či v bodoch 25 a 30 napadnutého rozhodnutia mohol odvolací senát správne konštatovať, že je potrebné, aby nezapísané ochranné známky boli nadobudnuté používaním v obchodnom styku pred dátumom podania prihlášky, a či v bode 39 uvedeného rozhodnutia mohol posúdiť dôkazy na určenie toho, či právo k nezapísanej ochrannej známke bolo získané v dôsledku používania vedľajším účastníkom konania, je potrebné pripomenúť, že podľa prílohy časti C kapitoly 4 usmernení EUIPO je základom ochrany nezapísanej ochrannej známky, pokiaľ ide o právo Českej republiky, § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach.
98 Hoci žalobkyňa v žalobe tvrdila, že usmernenia EUIPO nie sú právne záväzné, nemôže to spochybniť skutočnosť, že § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach priznáva ochranu nezapísaným označeniam, keďže ich majiteľom výslovne priznáva právo namietať proti zápisu neskoršej ochrannej známky, ani skutočnosť, že v Českej republike predstavuje používanie v obchodnom styku nevyhnutnú podmienku nadobudnutia práv k nezapísanému označeniu, ktorá vyplýva z tohto ustanovenia.
99 Vzhľadom na dokumenty a odpovede, ktoré poskytli účastníci konania, z toho nevyplýva, že sa odvolací senát dopustil pochybenia, keď usúdil, že § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach priznáva nezapísaným označeniam ochranu a že z tohto ustanovenia vyplýva, že k nadobudnutiu práva k nezapísanému označeniu, ktoré nemá iba miestny dosah, dôjde používaním v obchodnom styku pred dátumom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky.
100 Je potrebné dodať, že majitelia práv k skorším označeniam chcú tým, že namietajú proti zápisu neskoršej ochrannej známky, dosiahnuť účinnú ochranu proti každému budúcemu používaniu uvedenej ochrannej známky.
101 Ako správne uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe, § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach umožňuje majiteľovi skoršieho platného práva napadnúť prihlášku ochrannej známky pred jej zápisom namiesto toho, aby sa musel obrátiť na súd na účely určenia nezákonného používania ochrannej známky a zrušenia ochrannej známky podľa § 31 ods. 2 uvedeného zákona.
102 Právo namietať proti zápisu neskoršej ochrannej známky na základe § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach takisto implicitne, ale nevyhnutne zahŕňa právo namietať proti používaniu uvedenej ochrannej známky.
103 V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či existujú iné ustanovenia než ustanovenia § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach, ktoré majiteľom nezapísaného označenia umožňujú zakázať používanie neskoršej ochrannej známky po jej zápise, ako sú napríklad ustanovenia § 44 a nasl. českého obchodného zákonníka, ako aj otázku, či sa odvolací senát dopustil pochybenia tým, že nepreskúmal, či boli podmienky na získanie práva k nezapísanej ochrannej známke, ktoré sú stanovené uvedenými ustanoveniami, v prejednávanej veci splnené, je potrebné uviesť, že skutočnosti uvedené účastníkmi konania neumožňujú preukázať, že by sa odvolací senát dopustil pochybenia, keď usúdil, že tieto ustanovenia sa týkajú otázok, ktoré nepatria do právomoci EUIPO.
104 Ustanovenia § 44 a nasl. českého obchodného zákonníka sa totiž vzťahujú na nekalú súťaž, klamlivé ochranné známky a porušenie autorských práv, pričom z predložených dokumentov týkajúcich sa § 7 ods. 1 písm. g) českého zákona o ochranných známkach nevyplýva, že by sa posledné uvedené ustanovenie malo vykladať v spojení s týmito ustanoveniami, bez ohľadu na skutočnosť, že § 47 uvedeného obchodného zákonníka sa týka prípadov vyvolania nebezpečenstva zámeny.
105 Z uvedeného vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil pochybenia v rámci svojho posúdenia podmienok uplatnenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 z hľadiska ustanovení českého práva.
– O tretej časti druhého žalobného dôvodu
106 Žalobkyňa tvrdí, že označenie, ktoré je predmetom prihlasovanej ochrannej známky, sa v Českej republike používalo skôr ako nezapísaná ochranná známka vedľajšieho účastníka konania, ktorá z tohto dôvodu predstavuje nekalú súťaž na jej úkor, ako aj porušenie jej autorských práv, v dôsledku čoho nie je z hľadiska českého práva platná. V tomto kontexte odvolaciemu senátu v podstate vytýka, že vyhovel námietke a určil, že nemá právomoc preskúmať, ako bol na to vyzvaný, či táto nezapísaná ochranná známka bola platná z hľadiska českého práva. V tejto súvislosti žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že potvrdil, že jej prináležalo preukázať, že právo vedľajšieho účastníka konania nebolo platné alebo že nemohlo byť voči nej uplatnené. Vedľajšiemu účastníkovi konania totiž prináležalo preukázať, že má práva založené na vnútroštátnom práve, a EUIPO prináležalo preskúmať ich platnosť.
107 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
108 Z judikatúry vyplýva, že aby mohol namietateľ zabrániť zápisu ochrannej známky Únie na základe článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, treba a stačí, aby v čase, keď EUIPO overuje, či sú splnené všetky podmienky námietky, bolo možné odvolať sa na existenciu skoršieho práva, ktoré nebolo vyhlásené za neplatné konečným súdnym rozhodnutím (rozsudok z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P, EU:C:2011:189, bod 94).
109 Za týchto podmienok, hoci EUIPO pri prijímaní rozhodnutia o námietke založenej na článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 prináleží zohľadniť súdne rozhodnutia dotknutých členských štátov týkajúce sa platnosti alebo kvalifikácie uvádzaných skorších práv, aby sa ubezpečil, že tieto práva majú stále účinky požadované týmto ustanovením, neprináleží mu nahradiť svojím posúdením posúdenie príslušných vnútroštátnych súdov, keďže túto právomoc mu nariadenie č. 207/2009 nezveruje (rozsudok z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P, EU:C:2011:189, bod 95).
110 Okrem toho platnosť národnej ochrannej známky nemožno spochybňovať v rámci konania o zápis ochrannej známky Únie, ale iba v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti začatého v dotknutom členskom štáte [pozri rozsudok z 13. decembra 2007, Xentral/ÚHVT – Pages jaunes (PAGESJAUNES.COM), T‑134/06, EU:T:2007:387, bod 36 a citovanú judikatúru]. Okrem toho, hoci EUIPO prináleží, aby na základe dôkazov, ktoré má predložiť namietateľ, overil existenciu národnej ochrannej známky uvedenej na podporu námietky, neprináleží mu vyriešiť rozpor medzi touto ochrannou známkou a inou národnou ochrannou známkou na vnútroštátnej úrovni, keďže skúmanie tohto rozporu patrí do právomoci vnútroštátnych orgánov [rozsudky z 21. apríla 2005, PepsiCo/ÚHVT – Intersnack Knabber‑Gebäck (RUFFLES), T‑269/02, EU:T:2005:138, bod 26, a z 13. decembra 2007, PAGESJAUNES.COM, T‑134/06, EU:T:2007:387, bod 36].
111 V dôsledku toho, pokiaľ je skoršia národná ochranná známka skutočne chránená, existencia skoršieho národného zápisu alebo iného práva, ktoré je skoršie než táto ochranná známka, nie je v rámci námietky podanej proti prihláške ochrannej známky Európskej únie relevantná, hoci je prihlasovaná ochranná známka zhodná so skoršou národnou ochrannou známkou podniku, ktorý podal prihlášku, alebo s iným právom, ktoré je skoršie než národná ochranná známka, ktorá je základom námietky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2007, PAGESJAUNES.COM, T‑134/06, EU:T:2007:387, bod 37 a citovanú judikatúru).
112 Nič neumožňuje prijať záver, že takéto úvahy nie sú uplatniteľné v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, keď sa námietka zakladá na skoršej nezapísanej národnej ochrannej známke.
113 V tomto kontexte sa odvolací senát nedopustil pochybenia, keď v bode 69 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nemá právomoc posudzovať platnosť nezapísanej ochrannej známky, a teda vysloviť sa k tomu, že vedľajší účastník konania prípadne porušil autorské práva žalobkyne alebo sa dopustil prípadnej nekalej súťaže na jej úkor.
114 V dôsledku toho sa odvolací senát nedopustil pochybenia, keď v podstate usúdil, že žalobkyni prináleží preukázať, že nezapísaná ochranná známka je neplatná, tým, že prípadne predloží právoplatné súdne alebo správne rozhodnutia, v ktorých bolo v tomto zmysle rozhodnuté.
115 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy musí byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu.
O trovách
116 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
117 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Bacardi Co. Ltd je povinná nahradiť trovy konania.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. októbra 2018.
Podpisy