ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 11. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Rodinné dávky – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Článok 3 – Nemocenské dávky – Pôsobnosť – Príspevok na opatrovanie blízkej osoby – Štátny príslušník členského štátu, ktorý má bydlisko a pracuje v inom členskom štáte a opatruje svojho rodinného príslušníka v prvom uvedenom členskom štáte – Doplnková povaha k opatrovateľskému príspevku v stave odkázanosti – Článok 4 – Rovnosť zaobchádzania“
Vo veci C‑116/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) z 23. februára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 27. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:
XXXX,
za účasti:
Sozialministeriumservice,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory F. Biltgen, sudcovia N. Wahl a M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa),
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– XXXX, v zastúpení: K. Mayr a D. Menkovic, splnomocnení zástupcovia,
– rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll a C. Leeb, splnomocnené zástupkyne,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 ZFEÚ, článku 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článkov 3, 4, 7 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), ako aj zásady efektivity.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi XXXX a Sozialministeriumservice (Ministerstvo sociálnych vecí, Rakúsko) (ďalej len „ministerstvo“) vo veci odmietnutia tohto ministerstva priznať XXXX príspevok na opatrovanie blízkej osoby.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie č. 883/2004
3 Odôvodnenia 8, 9, 12 a 16 nariadenia č. 883/2004 znejú takto:
„(8) Všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov;
(9) Súdny dvor viac krát poskytol stanovisko o možnosti rovnakého zaobchádzania pri dávkach, príjme a faktoch; táto zásada by sa mala výslovne prijať a rozvíjať pri dodržaní podstaty a ducha právnych pravidiel;
…
(12) vzhľadom na proporcionalitu by sa mala venovať pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo, že zásada prispôsobenia faktov alebo udalostí nevedie k objektívne neopodstatneným výsledkom alebo k prekrývaniu dávok rovnakého druhu za tú istú dobu;
…
(16) v rámci spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku danej osoby; v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť.“
4 Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:
„Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:
a) nemocenské dávky;
…
h) dávky v nezamestnanosti;
…“
5 Článok 4 tohto nariadenia stanovuje:
„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu.“
6 Článok 5 tohto nariadenia stanovuje:
„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak a vzhľadom na osobitné vykonávacie ustanovenia, platí toto:
a) ak podľa právnych predpisov príslušného členského štátu má poskytnutie dávok sociálneho zabezpečenia a iného príjmu určité právne účinky, príslušné ustanovenia takýchto právnych predpisov sa uplatňujú tiež na poskytnutie rovnocenných dávok získaných podľa právnych predpisov iného členského štátu, alebo na príjem získaný v inom členskom štáte;
b) ak sú podľa právnych predpisov príslušného členského štátu právne účinky prisúdené výskytom určitých faktov alebo udalostí, takýto členský štát zohľadní podobné fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli v ktoromkoľvek členskom štáte, ako keby sa stali na jeho vlastnom území.“
7 Podľa článku 7 nariadenia č. 883/2004:
„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.“
8 Článok 11 tohto nariadenia stanovuje:
„1. Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
…
3. S výhradou článkov 12 až 16:
a) osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu;
…“
9 Článok 21 tohto nariadenia stanovuje:
„1. Poistenec a jeho rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, majú nárok na peňažné dávky poskytované príslušnou inštitúciou v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje. Na základe dohody medzi príslušnou inštitúciou a inštitúciou miesta bydliska alebo pobytu však takéto dávky môže poskytovať inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu na náklady príslušnej inštitúcie v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu.
…“
Nariadenie (EÚ) č. 492/2011
10 Článok 7 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1) stanovuje:
„1. S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak ako s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania.
2. Takýto pracovník požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.“
Rakúske právo
AVRAG
11 Ustanovenie § 14a ods. 1 Arbeitsvertragsrechts‑Anpassungsgesetz (zákon, ktorým sa mení právna úprava pracovných zmlúv, BGBl., 459/1993), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „AVRAG“), stanovuje:
„Zamestnanec môže písomne požiadať o skrátenie riadneho pracovného času, zmenu pracovného času alebo neplatenú dovolenku na účely paliatívnej starostlivosti o blízku osobu na dobu určitú nepresahujúcu tri mesiace, pričom uvedie začiatok a dĺžku trvania, a to aj vtedy, že zamestnanec a blízka osoba nežijú v spoločnej domácnosti. …“
12 Ustanovenie § 14c ods. 1 tohto zákona znie takto:
„Za predpokladu, že pracovný pomer trval nepretržite tri mesiace, zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu písomne dohodnúť na neplatenej dovolenke na účely starostlivosti o blízku osobu v trvaní od jedného do troch mesiacov, aby sa zamestnanec mohol starať o blízku osobu alebo jej pomáhať v zmysle § 14a, ktorá ku dňu začatia tohto voľna poberá opatrovateľský príspevok so stupňom 3 odkázanosti alebo vyššom podľa § 5 Bundespflegegeldgesetz (spolkový zákon o opatrovateľskom príspevku v odkázanosti, BGBl., 110/1993), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len ‚BPGG‘)]. …“
BPGG
13 Ustanovenie § 3a BPGG znie takto:
„1. Nárok na opatrovateľský príspevok v stave odkázanosti podľa tohto zákona majú rakúski štátni príslušníci, ktorí majú obvyklé bydlisko v tuzemsku, bez toho, aby poberali základnú dávku uvedenú v § 3 ods. 1 a 2, pokiaľ iný členský štát nie je príslušný na poskytovanie príspevkov na starostlivosť podľa nariadenia [č. 883/2004]…
2. Rovnako ako s rakúskymi štátnymi príslušníkmi sa zaobchádza:
(1) s cudzincami, na ktorých sa nevzťahuje žiadne z nasledujúcich ustanovení, pokiaľ rovnosť zaobchádzania vyplýva z medzinárodných dohovorov alebo z práva Únie, alebo
…
(3) s osobami, ktoré majú právo na pobyt v súlade s právom Únie…
…“
14 Ustanovenie § 21c BPGG znie:
„1. Osoby, ktoré sa dohodli na dovolenke na účely starostlivosti o blízku osobu podľa § 14c AVRAG…, majú počas tejto dovolenky, avšak najviac tri mesiace, nárok na príspevok na opatrovanie blízkej osoby podľa ustanovení tohto oddielu. … Na príspevok na opatrovanie blízkej osoby existuje právny nárok.
2. Skôr, než osoba, ktorá čerpá dovolenku, požiada o príspevok na opatrovanie blízkej osoby, musí byť v plnom rozsahu poistená v rámci pozastaveného pracovného pomeru počas nepretržitého obdobia troch mesiacov… Pokiaľ tento zákon alebo vyhláška prijatá na základe odseku 5 nestanovujú inak, príspevok na opatrovanie blízkej osoby sa vypláca vo výške základnej sumy príspevku v nezamestnanosti…
3. Osoby, ktoré na účely paliatívnej starostlivosti o blízku osobu alebo vážne choré dieťa čerpajú rodinnú dovolenku na opatrovanie,
(1) podľa § 14a alebo § 14b AVRAG…
…
počas tejto rodinnej dovolenky majú nárok na príspevok na opatrovanie blízkej osoby podľa tohto oddielu. …“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
15 Žalobca vo veci samej, taliansky štátny príslušník, ktorý má bydlisko a pracuje v Rakúsku od roku 2013, sa v súlade s § 14c ods. 1 AVRAG dohodol so svojím zamestnávateľom na dovolenke na účely opatrovania blízkej osoby na obdobie od 1. mája 2022 do 13. júna 2022, aby sa mohol starať o svojho otca, ktorý mal bydlisko v Taliansku.
16 Dňa 10. mája 2022 tento žalobca podal na ministerstvo žiadosť o príspevok na opatrovanie blízkej osoby na základe § 21c ods. 1 BPGG, a to na obdobie od 10. mája 2022 do 13. júna 2022 z dôvodu trvalej starostlivosti, ktorú si vyžadoval zdravotný stav jeho otca. Otec, ktorý podľa všetkého poberal opatrovateľský príspevok v stave odkázanosti podľa talianskych právnych predpisov a bol úplne odkázaný na starostlivosť, by mal – keby mal obvyklé bydlisko v Rakúsku – nárok na opatrovateľský príspevok so stupňom odkázanosti 3 na základe § 3a BPGG.
17 Otec žalobcu vo veci samej zomrel 29. mája 2022.
18 Rozhodnutím zo 7. júna 2022 ministerstvo zamietlo žiadosť žalobcu vo veci samej z dôvodu, že jeho otec nepoberal opatrovateľský príspevok v stave odkázanosti podľa rakúskeho práva, pričom poberanie takéhoto príspevku opatrovaným je nevyhnutnou podmienkou na to, aby opatrovateľovi mohol byť priznaný nárok na príspevok na opatrovanie blízkej osoby podľa platnej rakúskej právnej úpravy.
19 Dňa 7. júla 2022 žalobca vo veci samej podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdil, že príspevok na opatrovanie blízkej osoby nemá vo vzťahu k opatrovateľskému príspevku v stave odkázanosti doplnkovú povahu, keďže tento posledný uvedený príspevok sa priznáva a vypláca osobe, ktorá je odkázaná na starostlivosť, zatiaľ čo príspevok na opatrovanie blízkej osoby sa poskytuje a vypláca opatrujúcej osobe. Tento posledný uvedený príspevok teda predstavuje dávku sociálnej pomoci opatrujúcej osoby, a teda jeho priznanie je závislé od jej miesta výkonu práce. Takýto príspevok by sa totiž mal považovať za „nemocenskú dávku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004. Keďže žalobca vo veci samej pracuje v Rakúsku, domnieva sa, že rakúska právna úprava, ktorá stanovuje tento príspevok, sa na neho v prejednávanej veci uplatňuje v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia a že má na túto dávku, ktorá je peňažnou dávkou, nárok, aj keď má pobyt v inom členskom štáte, na základe článku 21 ods. 1 tohto nariadenia.
20 Okrem toho žalobca vo veci samej tvrdí, že výklad obsiahnutý v rozhodnutí ministerstva zo 7. júna 2022 v podstate vylučuje z nároku na príspevok na opatrovanie blízkej osoby štátnych príslušníkov Európskej únie, ktorí nemajú rakúsku štátnu príslušnosť, pretože len títo štátni príslušníci spravidla môžu mať rodičov s bydliskom mimo rakúskeho územia. Tento výklad teda predstavuje nepriamu diskrimináciu migrujúcich pracovníkov alebo prinajmenšom obmedzenie voľného pohybu pracovníkov, ktoré je v rozpore s článkom 45 ZFEÚ a článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.
21 Vnútroštátny súd po prvé uvádza, že účastníci konania vo veci samej sa síce zhodujú na kvalifikácii príspevku na opatrovanie blízkej osoby ako „nemocenskej dávky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, je však možné si tiež predstaviť, že tento príspevok by mal povahu dávky v dočasnej nezamestnanosti, ktorá by sa potom považovala za dávku v nezamestnanosti.
22 Po druhé, pokiaľ ide o kvalifikáciu príspevku na opatrovanie blízkej osoby ako „peňažnej dávky“, tento súd odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa dávky vyplácané opatrujúcej osobe považujú za „nemocenské dávky“ podľa nariadenia č. 883/2004. Vzhľadom na to, že dotknutý príspevok sa poskytuje opatrujúcej osobe, ale v konečnom dôsledku z neho má prospech opatrovaná osoba, nemal by byť kvalifikovaný ako „peňažná dávka“, ale ako „vecná dávka“, ktorá sa poskytuje výlučne z dôvodu starostlivosti o osobu s bydliskom v Rakúsku. Možno sa však tiež domnievať, že na tento príspevok sa nevzťahuje nariadenie č. 883/2004, ale jeho úprava je závislá od pracovnoprávnej úpravy opatrujúcej osoby, čo by malo za následok, že tento príspevok by sa vyplácal, keby opatrujúca osoba spĺňala podmienky § 21c ods. 1 BPGG, a to nezávisle od miesta bydliska opatrovanej osoby.
23 Po tretie sa uvedený súd pýta, či skutočnosť, že žalobca vo veci samej využil svoje právo na voľný pohyb, keď sa pred desiatimi rokmi usadil v Rakúsku, má vplyv na uplatňovanie nariadenia č. 883/2004 a či v dôsledku toho skutočnosť, že mu nebol priznaný príspevok na opatrovanie blízkej osoby, nebráni výkonu tohto práva na voľný pohyb.
24 Po štvrté, pokiaľ ide o požiadavku stanovenú v § 3a BPGG, podľa ktorej je nárok na rakúsky opatrovateľský príspevok v stave odkázanosti vyhradený pre opatrované osoby, ktoré majú obvyklý pobyt na rakúskom území, tento súd uvádza, že je prirodzene jednoduchšie splniť toto kritérium pre rakúskych štátnych príslušníkov ako pre štátnych príslušníkov iných členských štátov, ako je v prejednávanej veci otec žalobcu vo veci samej, ktorý mal bydlisko v Taliansku, a zdá sa, že poberal taliansky príspevok v odkázanosti. Vnútroštátny súd sa preto pýta, či ide o nepriamu diskrimináciu v zmysle článku 4 nariadenia č. 883/2004 založenú na štátnej príslušnosti, ale aj na mieste bydliska, keďže požiadavka, podľa ktorej na vznik nároku na príspevok na opatrovanie blízkej osoby musí opatrovaná osoba poberať opatrovateľský príspevok so stupňom odkázanosti 3 alebo vyšším, sa dotýka oveľa viac migrujúcich pracovníkov, akým je žalobca vo veci samej, ako rakúskych štátnych príslušníkov, ktorých rodičia majú spravidla obvyklý pobyt v Rakúsku.
25 Po piate sa tento súd pýta – vzhľadom na judikatúru Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), z ktorej vyplýva, že každý orgán sociálneho zabezpečenia má posudzovať žiadosti v duchu sociálneho uplatňovania práva priaznivého pre poisteného – v akom rozsahu treba zohľadniť skutočnosť, že žalobca vo veci samej spĺňal podmienky na účel vyplácania iného priaznivejšieho vnútroštátneho príspevku, a to príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie, stanoveného v § 21c ods. 3 BPGG, ktorý nie je závislý od vyplácania rakúskeho opatrovateľského príspevku v odkázanosti opatrovanej osobe. Pýta sa, či napriek tomu, že táto judikatúra sa neuplatňuje na ministerstvo, ktoré nemá povahu orgánu sociálneho zabezpečenia, a napriek tomu, že žalobca vo veci samej nepožiadal o priznanie tohto príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie, dotknutá situácia nepredstavuje nepriamu diskrimináciu, ktorá je v rozpore najmä s článkom 4 nariadenia č. 883/2004 a článkom 7 Charty.
26 Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Predstavuje príspevok na opatrovanie blízkej osoby nemocenskú dávku v zmysle článku 3 nariadenia č. 883/2004, alebo v každom prípade inú dávku podľa tohto článku 3?
2. Keď ide o nemocenskú dávku, je príspevok na opatrovanie blízkej osoby peňažnou dávkou v zmysle článku 21 nariadenia č. 883/2004?
3. Je príspevok na opatrovanie blízkej osoby dávkou pre opatrovateľa alebo pre osobu, ktorá je odkázaná na opatrovanie?
4. Patrí preto skutkový stav, v ktorom taliansky štátny príslušník, ktorý od 28. júna 2013 trvale býva v Rakúsku (v spolkovej krajine Horné Rakúsko) a ktorý tam od 1. júla 2013 nepretržite pracuje u rovnakého zamestnávateľa – a teda nič nepoukazuje na to, že má postavenie cezhraničného pracovníka – a so svojím zamestnávateľom sa dohodol na pracovnom voľne na účely opatrovania blízkej osoby, svojho otca, ktorý je talianskym štátnym príslušníkom a trvale býva v Taliansku (Sassuolo), počas dotknutého obdobia od 1. mája 2022 do 13. júna 2022, a [ministerstvu] podal žiadosť o príspevok na opatrovanie blízkej osoby, do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004?
5. Bráni článok 7 nariadenia č. 883/2004, resp. zákaz diskriminácie, ako je stanovený v rôznych predpisoch európskeho práva (napr. článok 18 ZFEÚ, článok 4 nariadenia č. 883/2004 atď.) takej vnútroštátnej úprave, ktorá príspevok na opatrovanie blízkej osoby podmieňuje tým, že osoba, ktorá je odkázaná na opatrovanie, poberá rakúsky opatrovateľský príspevok so stupňom odkázanosti 3 alebo vyšším?
6. Bráni zásada efektivity zakotvená v práve Únie alebo zásada zákazu diskriminácie a jej stanovenie v rôznych predpisoch práva Únie (napríklad článok 18 ZFEÚ, článok 4 nariadenia č. 883/2004 atď.) v takej situácii, o akú ide vo veci samej, uplatneniu vnútroštátnych predpisov, alebo ustálenej vnútroštátnej judikatúry, ktorá neposkytuje priestor na prekvalifikovanie ‚žiadosti o rodinnú dovolenku na opatrovanie‘ na ‚žiadosť o príspevok na opatrovanie blízkej osoby‘, pretože bol jednoznačne použitý formulár, ktorý sa týka ‚žiadosti o príspevok na opatrovanie blízkej osoby‘, a nie ‚žiadosť o rodinnú dovolenku na opatrovanie‘, a jednoznačne bola uzatvorená dohoda so zamestnávateľom, v ktorej sa uvádza ‚starostlivosť o blízkeho príbuzného‘, ale nie ‚paliatívna starostlivosť o umierajúceho‘ – hoci by predmetný skutkový stav z dôvodu úmrtia otca odkázaného na opatrovanie, ku ktorému medzičasom došlo, v zásade takisto spĺňal podmienky na poskytnutie príspevku na opatrovanie blízkej osoby z titulu domácej paliatívnej starostlivosti, keby bola so zamestnávateľom uzatvorená iná dohoda a orgánu by bola podaná iná žiadosť?
7. Bráni článok 4 nariadenia č. 883/2004 alebo iné ustanovenie práva Únie (napríklad článok 7 [Charty] vnútroštátnej právnej úprave (§ 21c ods. 1 [BPGG]), ktorá podmieňuje poskytnutie príspevku na opatrovanie blízkej osoby tomu, že opatrovanej osobe musí byť priznaný rakúsky opatrovateľský príspevok so stupňom odkázanosti 3 alebo vyšším, zatiaľ čo iná vnútroštátna právna úprava (§ 21c ods. 3 tohto zákona) uplatňovaná na rovnakú situáciu poskytnutie príspevku takto nepodmieňuje?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej až štvrtej otázke
27 Svojou prvou až štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má pojem „nemocenské dávky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že zahŕňa príspevok na opatrovanie blízkej osoby vyplácaný zamestnancovi, ktorý pomáha blízkemu príbuznému, ktorý poberá opatrovateľský príspevok v stave odkázanosti v inom členskom štáte, alebo sa oňho stará, a z tohto dôvodu má nárok na neplatenú dovolenku. V prípade kladnej odpovede sa tento súd pýta, či takýto príspevok patrí pod pojem „peňažné dávky“ v zmysle tohto nariadenia.
O prípustnosti
28 Európska komisia bez toho, aby formálne namietala neprípustnosť týchto otázok, tvrdí, že nie sú relevantné na vyriešenie sporu vo veci samej, pretože článok 45 ZFEÚ a článok 7 nariadenia č. 492/2011 sa uplatňujú bez ohľadu na to, či príspevok na opatrovanie blízkej osoby, o ktorý ide vo veci samej, patrí alebo nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004.
29 V tejto súvislosti treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh predložený vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok zo 7. decembra 2023, Obština Razgrad, C‑441/22 a C‑443/22, EU:C:2023:970, bod 44 a citovaná judikatúra).
30 V prejednávanej veci však z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd považuje na vyriešenie sporu vo veci samej za relevantnú odpoveď, ktorú Súdny dvor na uvedené otázky poskytne, najmä na účely kvalifikácie príspevku na opatrovanie blízkej osoby, o ktorú ide vo veci samej, z hľadiska práva Únie. Nemožno preto usudzovať, že výklad práva Únie požadovaný vnútroštátnym súdom zjavne nie je nevyhnutný na vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený.
31 Prvá a druhá otázka sú preto prípustné.
O veci samej
32 Na úvod treba zdôrazniť, že rozdiel medzi dávkami, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, a dávkami vylúčenými z jeho pôsobnosti spočíva v podstate v znakoch, ktoré tvoria každú dávku, najmä v účele takejto dávky a podmienkach jej priznania, a nie v tom, či vnútroštátna právna úprava dávku kvalifikuje ako dávku sociálneho zabezpečenia [rozsudok z 15. júna 2023, Thermalhotel Fontana, C‑411/22, EU:C:2023:490, bod 22 a citovaná judikatúra].
33 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak vyplýva, že dávku možno považovať za dávku sociálneho zabezpečenia, pokiaľ sa priznáva príjemcom mimo akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb na základe zákonom stanovenej situácie a pokiaľ sa vzťahuje na jedno z rizík výslovne uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. Tieto dve podmienky sú kumulatívne (rozsudok z 15. júna 2023, Thermalhotel Fontana, C‑411/22, EU:C:2023:490, bod 23 a citovaná judikatúra).
34 Pokiaľ ide o prvú podmienku uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, je potrebné pripomenúť, že je splnená, keď priznanie dávky závisí od objektívnych kritérií, ktorých splnenie vedie ku vzniku nároku na túto dávku bez toho, aby príslušný orgán mohol zohľadniť iné osobné okolnosti (rozsudok z 15. júna 2023, Thermalhotel Fontana, C‑411/22, EU:C:2023:490, bod 24 a citovaná judikatúra].
35 V prejednávanej veci sa zdá, že táto prvá podmienka je splnená, keďže príspevok, o ktorý ide vo veci samej, sa automaticky poskytuje v súlade s § 21c ods. 1 poslednou vetou BPGG, ak žiadateľ čerpá dovolenku na opatrovanie blízkej osoby bez toho, aby ministerstvo zohľadňovalo iné osobné pomery žiadateľa.
36 Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 33 tohto rozsudku, článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 výslovne uvádza „nemocenské dávky“, ktoré sú dávkami, ktorých hlavným cieľom je vyliečenie pacienta zabezpečením starostlivosti, ktorú si vyžaduje jeho stav, a pokrývajú tak riziko spojené s chorobou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2023, Thermalhotel Fontana, C‑411/22, EU:C:2023:490, bod 27 a citovanú judikatúru).
37 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že za „nemocenské dávky“ v zmysle tohto ustanovenia sa považujú náklady vzniknuté v dôsledku odkázanosti opatrovanej osoby, ktoré súvisia, či už súbežne alebo nie, so starostlivosťou o túto osobu a zlepšením jej každodenného života, najmä výdavky, ktoré jej zabezpečujú pomoc poskytovanú tretími osobami, pokiaľ sú určené na zlepšenie zdravotného stavu a života osôb odkázaných na starostlivosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1998, Molenaar, C‑160/96, EU:C:1998:84, body 23 a 24, a z 25. júla 2018, A (Pomoc pre osobu so zdravotným postihnutím), C‑679/16, EU:C:2018:601, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru].
38 V prejednávanej veci poskytnutie príspevku na opatrovanie blízkej osoby, o ktorý ide vo veci samej, vyplýva z postavenia opatrovateľa ako zamestnanca. Toto poskytnutie je však podmienené tým, že opatrovaná osoba poberá podľa rakúskeho práva opatrovateľský príspevok s určitým stupňom odkázanosti.
39 Zároveň sa zdá, že príspevok na opatrovanie blízkej osoby, o ktorý ide vo veci samej, hoci sa poskytuje a vypláca opatrujúcej osobe s cieľom kompenzovať stratu mzdy, ktorú utrpela počas svojho neplateného voľna, má v konečnom dôsledku tiež a hlavne za cieľ umožniť opatrujúcej osobe zabezpečiť starostlivosť, ktorú si vyžaduje zdravotný stav opatrovanej osoby, a teda v konečnom dôsledku má z neho prospech predovšetkým táto osoba.
40 Za týchto podmienok treba usudzovať, že príspevok na opatrovanie blízkej osoby dotknutý vo veci samej patrí pod pojem „nemocenské dávky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004.
41 Pokiaľ ide ďalej o otázku, či sa tento príspevok má kvalifikovať ako „peňažná dávka“ v zmysle tohto nariadenia, treba spresniť, že uvedený príspevok pozostáva z pevnej peňažnej sumy pravidelne vyplácanej opatrujúcej osobe bez ohľadu na skutočné náklady na starostlivosť, a jeho cieľom je kompenzovať stratu na zárobku v súvislosti s dovolenkou na opatrovanie blízkej osoby, ako aj zmierniť náklady vyplývajúce z tejto dovolenky.
42 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že platenie príspevkov tretej osoby, ktorá vykonáva opatrovateľskú činnosť pre osobu odkázanú na starostlivosť v mieste bydliska, treba samo osebe kvalifikovať ako peňažnú dávku, pretože je ako taká doplnková vo vzťahu k poskytovaniu starostlivosti v tom zmysle, že jej účelom je uľahčiť využívanie starostlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2004, Gaumain‑Cerri a Barth, C‑502/01 a C‑31/02, EU:C:2004:413, bod 27).
43 V dôsledku toho príspevok na opatrovanie blízkej osoby, o ktorý ide vo veci samej, ktorý má vo vzťahu k samotnej dávke na účely starostlivosti doplnkovú povahu, treba tiež kvalifikovať ako „peňažnú dávku“ v zmysle nariadenia č. 883/2004.
44 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú až štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „nemocenské dávky“ v zmysle tohto nariadenia zahŕňa príspevok na opatrovanie blízkej osoby vyplácaný zamestnancovi, ktorý pomáha blízkemu príbuznému, ktorý poberá opatrovateľský príspevok v stave odkázanosti v inom členskom štáte, alebo sa oňho stará, a z tohto dôvodu má nárok na neplatenú dovolenku. V dôsledku toho takýto príspevok tiež patrí pod pojem „peňažné dávky“ v zmysle tohto nariadenia.
O piatej otázke
45 Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd vo svojej piatej otázke odkazuje na článok 18 ZFEÚ.
46 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. V tomto smere Súdnemu dvoru prípadne prináleží právo preformulovať položené otázky. Okrem toho môže Súdny dvor vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok zo 7. septembra 2023, Groenland Poultry, C‑169/22, EU:C:2023:638, bod 47 a citovaná judikatúra).
47 Pokiaľ ide o článok 18 ZFEÚ, Súdny dvor opakovane uviedol, že toto ustanovenie sa môže samostatne uplatniť len v situáciách upravených právom Únie, pre ktoré Zmluva o FEÚ nestanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Caisse nationale d’assurance pension (C‑731/21, EU:C:2022:969, bod 28 a citovanú judikatúru).
48 Zásada zákazu diskriminácie však bola v oblasti sociálneho zabezpečenia vykonaná článkom 45 ZFEÚ a článkom 4 nariadenia č. 883/2004, ako aj článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C‑328/20, EU:C:2022:468, bod 98].
49 Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené vnútroštátnym súdom treba preto konštatovať, že svojou piatou otázkou sa tento súd v podstate pýta, či sa článok 45 ods. 2 ZFEÚ, článok 4 nariadenia č. 883/2004, ako aj článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej priznanie príspevku na opatrovanie blízkej osoby podlieha podmienke, že opatrovaná osoba poberá podľa právnych predpisov tohto členského štátu opatrovateľský príspevok s určitým stupňom odkázanosti.
50 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom článku 4 nariadenia č. 883/2004 je v súlade s článkom 45 ZFEÚ zabezpečiť rovnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na štátnu príslušnosť odstránením akejkoľvek diskriminácie v tejto súvislosti vyplývajúcej z vnútroštátnych právnych úprav členských štátov. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 pritom pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, požíva na území iných členských štátov rovnaké sociálne a daňové výhody ako pracovníci, ktorí sú ich vlastnými štátnymi príslušníkmi [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C‑328/20, EU:C:2022:468, body 93 až 94, ako aj citovanú judikatúru].
51 Pojem „sociálna výhoda“, ktorý článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 používa aj na pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, zahŕňa všetky výhody, či už sú alebo nie sú spojené s pracovnou zmluvou, ktoré sa vo všeobecnosti priznávajú pracovníkom, ktorí sú vlastnými štátnymi príslušníkmi, a to v zásade z dôvodu ich objektívneho postavenia ako pracovníkov alebo na základe samotnej skutočnosti, že majú pobyt na štátnom území, pričom rozšírenie týchto výhod na pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, sa zdá byť spôsobilé uľahčiť ich mobilitu v rámci Únie, a teda ich integráciu v hostiteľskom členskom štáte. Odkaz tohto ustanovenia na sociálne výhody sa nemôže vykladať obmedzujúcim spôsobom [rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C‑328/20, EU:C:2022:468, bod 95 a citovaná judikatúra].
52 Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že niektoré dávky môžu predstavovať tak nemocenské dávky v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, ako aj sociálnu výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C‑328/20, EU:C:2022:468, bod 96 a citovanú judikatúru].
53 V dôsledku toho skutočnosť, že z príspevku na opatrovanie blízkej osoby, o ktorý ide vo veci samej – ako bolo uvedené v bode 39 tohto rozsudku – má prospech predovšetkým opatrovaná osoba, nemá vplyv na jeho kvalifikáciu ako „sociálnej výhody“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, keďže tento príspevok je určený na zabezpečenie pracovníka, ktorý počas svojej dovolenky nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, a teda nepoberá žiadnu odmenu.
54 Platí to o to viac, ako bolo uvedené v bode 48 tohto rozsudku, že článok 4 nariadenia č. 883/2004 a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 konkretizujú pravidlo rovnosti zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia zakotvené v článku 45 ZFEÚ. Tieto dve ustanovenia sa preto majú v zásade vykladať rovnako a v súlade s článkom 45 ZFEÚ [rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C‑328/20, EU:C:2022:468, bod 98].
55 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora predstavuje takéto rozlišovanie založené na bydlisku, ktoré môže znevýhodniť najmä štátnych príslušníkov iných členských štátov, keďže osoby s bydliskom v inom členskom štáte sú najčastejšie cudzincami, nepriamu diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti, ktorá môže byť prípustná iba pod podmienkou, že je objektívne odôvodnená [rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C‑328/20, EU:C:2022:468, bod 99 a citovaná judikatúra].
56 V prejednávanej veci priznanie príspevku na opatrovanie blízkej osoby, o ktorý ide vo veci samej, podlieha v súlade s § 21c ods. 1 BPGG v spojení s § 14c ods. 1 AVRAG a § 3a BPGG podmienke, že opatrovaná osoba poberá podľa rakúskeho práva opatrovateľský príspevok so stupňom odkázanosti 3 alebo vyšším. Tento príspevok na opatrovanie sa teda poskytuje len za predpokladu, že rakúske orgány sú príslušné na poskytovanie opatrovateľského príspevku v stave odkázanosti opatrovanej osobe. V dôsledku toho treba priamu väzbu s členským štátom obvyklého bydliska opatrovaných osôb považovať za preukázanú.
57 Z toho vyplýva, že keďže príspevok na opatrovanie blízkej osoby má doplnkovú povahu k opatrovateľskému príspevku v stave odkázanosti poskytovanému na základe platnej rakúskej právnej úpravy, môže mať väčší vplyv na migrujúcich pracovníkov, akým je žalobca vo veci samej, ktorého otec má bydlisko v inom členskom štáte, než na rakúskych štátnych príslušníkov, ktorých rodina, a najmä rodičia, majú vo všeobecnosti obvyklé bydlisko v Rakúsku.
58 Zdá sa teda, že táto doplnková povaha príspevku na opatrovanie blízkej osoby vedie k nepriamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, ktorú možno pripustiť len vtedy, ak je objektívne odôvodnená.
59 V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že na to, aby bola takáto nepriama diskriminácia odôvodnená, musí byť vhodná na zabezpečenie dosiahnutia legitímneho cieľa a nesmie ísť nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné [rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C‑328/20, EU:C:2022:468, bod 104 a citovaná judikatúra].
60 Hoci návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu skutočnosť týkajúcu sa prípadného odôvodnenia doplnkovej povahy príspevku na opatrovanie blízkej osoby vo vzťahu k opatrovateľskému príspevku so stupňom odkázanosti 3 alebo vyšším, ktorý je poskytovaný na základe platnej rakúskej právnej úpravy, Komisia vo svojich písomných pripomienkach poukazuje na cieľ zachovania finančnej rovnováhy vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia.
61 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Súdny dvor už rozhodol, že nariadenie č. 883/2004 nezavádza spoločný systém sociálneho zabezpečenia, ale zachováva existenciu rôznych vnútroštátnych systémov. Členské štáty si zachovávajú právomoc organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia a v prípade neexistencie harmonizácie na úrovni Únie prináleží každému členskému štátu, aby vo svojej právnej úprave určil najmä podmienky, ktoré zakladajú nárok na sociálne dávky (rozsudok z 15. septembra 2022, Rechtsanwaltskammer Wien, C‑58/21, EU:C:2022:691, bod 61 a citovaná judikatúra).
62 Ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, vzhľadom na to, že stupeň odkázanosti môže naznačovať stupeň starostlivosti, ktorú dotknutá osoba potrebuje, čo prípadne môže znamenať, že opatrujúca osoba nemôže vykonávať svoju profesijnú činnosť, cieľ obmedziť poberanie dávok financovaných z verejných zdrojov na prípady odkázanosti so stupňom 3 alebo vyšším sa zdá byť legitímny.
63 Treba však zdôrazniť, že takáto podmienka týkajúca sa odkázanosti so stupňom 3 alebo vyšším môže byť splnená aj vtedy, keď sa príspevok na opatrovanie poskytuje v súlade s právnou úpravou iného členského štátu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 5 nariadenia č. 883/2004 v spojení s jeho odôvodnením 9 zakotvuje zásadu vyplývajúcu z judikatúry, ktorá sa týka rovnakého zaobchádzania pri dávkach, príjmoch a faktoch, ktorú mal normotvorca Únie v úmysle zaviesť do textu uvedeného nariadenia s cieľom rozvíjať ju pri dodržaní podstaty a ducha rozhodnutí Súdneho dvora (rozsudok z 12. marca 2020, Caisse d’assurance retraite et de la santé au travail d’Alsace‑Moselle, C‑769/18, EU:C:2020:203, bod 42, ako aj citovaná judikatúra).
64 Vzhľadom na to prináleží v konečnom dôsledku vnútroštátnemu súdu, aby najmä vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 61 až 63 tohto rozsudku a na základe všetkých dostupných relevantných dôkazov posúdil, či vzhľadom na odôvodnenia uznané v práve Únie, ktoré sú pripomenuté v bode 59 tohto rozsudku, najmä pokiaľ ide o existenciu prípadného rizika vážneho narušenia finančnej rovnováhy vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 1998, Kohll, C‑158/96, EU:C:1998:171, bod 41, a z 15. septembra 2022, Rechtsanwaltskammer Wien, C‑58/21, EU:C:2022:691, bod 74, ako aj citovanú judikatúru), môže byť odôvodnená doplnková povaha príspevku na opatrovanie blízkej osoby vo vzťahu k opatrovateľskému príspevku so stupňom odkázanosti 3 alebo vyšším poskytovanému podľa rakúskej právnej úpravy. Nepriama diskriminácia, o ktorú ide vo veci samej, založená na štátnej príslušnosti, ako je uvedená v bode 58 tohto rozsudku, pritom môže byť odôvodnená len vtedy, ak smeruje k dosiahnutiu sledovaného cieľa koherentným a systematickým spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Caisse nationale d’assurance pension, C‑731/21, EU:C:2022:969, bod 37 a citovanú judikatúru), čo tiež prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
65 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 45 ods. 2 ZFEÚ, článok 4 nariadenia č. 883/2004, ako aj článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej priznanie príspevku na opatrovanie blízkej osoby podlieha podmienke, že opatrovaná osoba poberá podľa právnych predpisov tohto členského štátu opatrovateľský príspevok s určitým stupňom odkázanosti, pokiaľ táto podmienka nie je objektívne odôvodnená legitímnym cieľom, ktorý spočíva najmä v zachovaní finančnej rovnováhy vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia a nepredstavuje primeraný prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa.
O šiestej a siedmej otázke
66 Svojou šiestou a siedmou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa má článok 4 nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo judikatúre, ktoré jednak podmieňujú poskytnutie príspevku na opatrovanie blízkej osoby a priznanie príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie splneniu odlišných podmienok, a jednak neumožňujú prekvalifikovať žiadosť o príspevok na opatrovanie blízkej osoby na žiadosť o príspevok na rodinnú dovolenku na opatrovanie.
67 V tejto súvislosti z článku 48 ZFEÚ, ktorý stanovuje systém koordinácie právnych predpisov členských štátov, a nie ich harmonizáciu, a na základe ktorého bolo prijaté nariadenie č. 883/2004, vyplýva, že hmotnoprávne a procesné rozdiely medzi systémami sociálneho zabezpečenia každého členského štátu, a teda ani rozdiely v nárokoch osôb, ktoré sú do nich začlenené, nie sú týmto ustanovením dotknuté, pričom každý členský štát zostáva príslušný na to, aby vo svojich právnych predpisoch určil podmienky poskytovania dávok systému sociálneho zabezpečenia [rozsudok z 25. novembra 2021, Finanzamt Österreich (Rodinné prídavky pre rozvojového pracovníka), C‑372/20, EU:C:2021:962, bod 70 a citovaná judikatúra].
68 Nariadenie č. 883/2004 pritom nezavádza spoločný systém sociálneho zabezpečenia, ale zachováva existenciu rozdielnych vnútroštátnych systémov a jeho jediným cieľom je zabezpečiť koordináciu týchto systémov, aby bol zaručený skutočný výkon voľného pohybu osôb. Členské štáty si tak ponechávajú právomoc upraviť príslušné systémy sociálneho zabezpečenia [rozsudok z 25. novembra 2021, Finanzamt Österreich (Rodinné prídavky pre rozvojového pracovníka), C‑372/20, EU:C:2021:962, bod 71 a citovaná judikatúra].
69 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podmienky priznania príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie na základe § 21c ods. 3 BPGG sa líšia od podmienok stanovených v odseku 1 tohto paragrafu, pokiaľ ide o priznanie príspevku na opatrovanie blízkej osoby, o ktorý ide vo veci samej, keďže § 21c ods. 3 BPGG nevyžaduje, aby opatrovaná osoba poberala rakúsky opatrovateľský príspevok so stupňom odkázanosti 3 alebo vyšším, ako to stanovuje § 21c ods. 1 BPGG.
70 Zároveň v situácii, o akú ide vo veci samej, sa nezdá, že by ministerstvo bolo v súlade s ustálenou judikatúrou Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) povinné posúdiť žiadosť o príspevok na opatrovanie blízkej osoby v duchu sociálneho uplatňovania práva priaznivého pre žiadateľa, aj keď žiadateľ spĺňa podmienky na poberanie priaznivejšieho vnútroštátneho príspevku, a to príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie na základe § 21c ods. 3 BPGG.
71 Ako však uvádza rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach, rozdielne ponímanie dvoch nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré sledujú odlišné ciele, ako aj spôsob uplatnenia týchto nárokov pred príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, sa riadia výlučne vnútroštátnym právom.
72 Zdá sa teda, že odlišné ponímanie podmienok priznania príspevku na opatrovanie blízkej osoby a príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie nemá diskriminačné účinky v neprospech osôb, ktoré využili svoje právo na voľný pohyb.
73 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na šiestu a siedmu otázku treba odpovedať tak, že článok 4 nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave alebo judikatúre, ktoré jednak podmieňujú poskytnutie príspevku na opatrovanie blízkej osoby a priznanie príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie splneniu odlišných podmienok, a jednak neumožňujú prekvalifikovať žiadosť o príspevok na opatrovanie blízkej osoby na žiadosť o príspevok na rodinnú dovolenku na opatrovanie.
O trovách
74 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
1. Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pojem „nemocenské dávky“ v zmysle tohto nariadenia zahŕňa príspevok na opatrovanie blízkej osoby vyplácaný zamestnancovi, ktorý pomáha blízkemu príbuznému, ktorý poberá opatrovateľský príspevok v stave odkázanosti v inom členskom štáte, alebo sa oňho stará, a z tohto dôvodu má nárok na neplatenú dovolenku. V dôsledku toho takýto príspevok tiež patrí pod pojem „peňažné dávky“ v zmysle tohto nariadenia.
2. Článok 45 ods. 2 ZFEÚ, článok 4 nariadenia č. 883/2004, ako aj článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej priznanie príspevku na opatrovanie blízkej osoby podlieha podmienke, že opatrovaná osoba poberá podľa právnych predpisov tohto členského štátu opatrovateľský príspevok s určitým stupňom odkázanosti, pokiaľ táto podmienka nie je objektívne odôvodnená legitímnym cieľom, ktorý spočíva najmä v zachovaní finančnej rovnováhy vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia a nepredstavuje primeraný prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa.
3. Článok 4 nariadenia č. 883/2004
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave alebo judikatúre, ktoré jednak podmieňujú poskytnutie príspevku na opatrovanie blízkej osoby a priznanie príspevku na rodinnú dovolenku na opatrovanie splneniu odlišných podmienok, a jednak neumožňujú prekvalifikovať žiadosť o príspevok na opatrovanie blízkej osoby na žiadosť o príspevok na rodinnú dovolenku na opatrovanie.
Podpisy