ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 6. júna 2019 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia – Zapísaný dizajn Spoločenstva zobrazujúci vozidlo VW Caddy – Skorší dizajn Spoločenstva – Dôvod výmazu – Osobitý charakter – Informovaný užívateľ – Celkovo odlišný dojem – Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002 – Dôkazné bremeno zaťažujúce navrhovateľa výmazu – Požiadavky súvisiace s vyobrazením skoršieho dizajnu“
Vo veci T‑192/18,
Rietze GmbH & Co. KG, so sídlom v Altdorfe (Nemecko), v zastúpení: M. Krogmann, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: S. Hanne, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Volkswagen AG, so sídlom vo Wolfsburgu (Nemecko), v zastúpení: C. Klawitter, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 11. januára 2018 (vec R 1244/2016‑3), týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Rietze a Volkswagen,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins (spravodajca), sudcovia M. Kănčeva a G. De Baere,
tajomník: R. Ūkelytė, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 16. marca 2018,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 31. mája 2018,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2018,
po pojednávaní z 24. januára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Vedľajší účastník konania, Volkswagen AG, je majiteľom medzinárodného zápisu dizajnu označujúceho Európsku úniu, ktorého prihláška bola podaná 1. februára 2010 a ktorý bol zapísaný v ten istý deň pod číslom DM/073118‑3 medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) a zverejnený vo Vestníku medzinárodného úradu WIPO 31. októbra 2010 (ďalej len „sporný dizajn“).
2 Výrobky, na ktoré sa má uplatniť sporný dizajn, patria do triedy 12‑08 v zmysle Locarnskej dohody o zavedení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov z 8. októbra 1968 v znení zmien a zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „Motorové vozidlá“. Sporný dizajn je vyobrazený takto:
|
|
|
Pohľad 1 | Pohľad 2 | Pohľad 3 |
|
|
|
Pohľad 4 | Pohľad 5 | Pohľad 6 |
|
|
|
Pohľad 7 | Pohľad 8 | Pohľad 9 |
|
Pohľad 10 |
3 Dňa 5. januára 2015 žalobkyňa, Rietze & GmbH & Co. KG, ktorá uvádza na trh zmenšené modely vozidiel, podala na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) návrh na výmaz účinkov sporného dizajnu v Európskej únii, založený na článku 106f nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142) v spojení s článkom 25 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia z dôvodu, že napadnutý dizajn nebol nový v súlade s článkom 5 tohto nariadenia a nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 tohto nariadenia.
4 Žalobkyňa na podporu svojho návrhu na výmaz tvrdila, že sporný dizajn bol dizajnom označujúcim jednopriestorové vozidlo VW Caddy, ktoré vedľajší účastník konania uviedol na trh v roku 2011. Na preukázanie sprístupnenia skoršieho dizajnu žalobkyňa odkázala na predchádzajúci dizajn tohto vozidla, a teda na dizajn vozidla VW Caddy (2K) Life, ktorý vedľajší účastník konania uviedol na trh v roku 2004. Žalobkyňa založila svoju žiadosť najmä na dizajne Spoločenstva č. 49895‑0002, ktorého prihlášku podal vedľajší účastník konania 7. júla 2003 a ktorý bol uverejnený 9. decembra 2003 (ďalej len „skorší dizajn“).
5 Rozhodnutím z 20. júna 2016 zrušovacie oddelenie EUIPO vyhlásilo výmaz sporného dizajnu z dôvodu, že nemá osobitý charakter v súlade s článkom 6 nariadenia č. 6/2002.
6 Vedľajší účastník konania podal 7. júla 2016 na základe článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002 odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia.
7 Rozhodnutím z 11. januára 2018 (vec R 1244/2016‑3) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát EUIPO vyhovel odvolaniu, pričom zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a zamietol návrh na výmaz sporného dizajnu. Odvolací senát rozhodol, že sporný dizajn bol v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002 nový a mal osobitý charakter v zmysle článku 6 tohto nariadenia.
Návrhy účastníkov konania
8 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vyhlásil výmaz sporného dizajnu,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
9 EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny rámec
10 Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 4 ods. 1 a článkom 6 toho istého nariadenia. V prejednávanej veci vytýka odvolaciemu senátu, že sa domnieval, že sporný dizajn mal osobitý charakter z dôvodu, že celkový dojem, ktorý vyvolával u informovaného užívateľa, sa odlišoval od celkového dojmu, ktorý skorší dizajn vyvolával u tohto užívateľa.
11 Tento jediný žalobný dôvod sa delí na štyri časti. V prvom rade odvolací senát sa nesprávne obmedzil na jednoduchý výpočet údajných rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi bez toho, aby ich vyvážil a aby rozlišoval medzi estetickými a technickými znakmi. V druhom rade odvolací senát uplatnil mimoriadne vysoký stupeň pozornosti informovaného užívateľa a v dôsledku toho priznal rozdielom medzi kolidujúcimi dizajnmi príliš veľký význam. V treťom rade sa odvolací senát dopustil nesprávnych posúdení, čo sa týka hodnotenia voľnosti pôvodcu dizajnu. Vo štvrtom a poslednom rade odvolací senát nezohľadnil niektoré dôkazy.
12 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
13 Na úvod je potrebné pripomenúť, že nariadenie Rady (ES) č. 1891/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia č. 6/2002 a (ES) č. 40/94 a ktorým nadobúda platnosť pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov (Ú. v. EÚ L 386, 2006, s. 14), zaviedlo do nariadenia č. 6/2002 hlavu XIa obsahujúcu články 106a až 106f.
14 Podľa článku 106a nariadenia č. 6/2002 akýkoľvek záznam medzinárodného zápisu s vyznačením Európskej únie v medzinárodnom registri vedenom medzinárodným úradom WIPO má rovnaký účinok, ako keby bol urobený v registri dizajnov Spoločenstva na EUIPO, a akékoľvek uverejnenie medzinárodného zápisu s vyznačením Európskej únie vo Vestníku medzinárodného úradu WIPO má rovnaký účinok ako uverejnenie vo Vestníku dizajnov Spoločenstva.
15 Článok 106f nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že medzinárodný zápis v Únii EUIPO čiastočne alebo celkom vyhlási za vymazaný v súlade s postupom v hlavách VI a VII nariadenia č. 6/2002.
16 Článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že dizajn Spoločenstva sa vymaže, ak nespĺňa požiadavky uvedené v článkoch 4 až 9 toho istého nariadenia.
17 Podľa článku 4 nariadenia č. 6/2002 je dizajn chráneným dizajnom Spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.
18 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 sa v prípade zapísaného dizajnu Spoločenstva posúdi osobitý charakter v závislosti od celkového dojmu, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, ktorý sa musí odlišovať od celkového dojmu vyvolaného dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti. Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.
19 Osobitý charakter dizajnu tak vyplýva z celkového dojmu z rozdielu alebo neexistencie „déjà vu“ z hľadiska informovaného užívateľa vo vzťahu k existujúcim dizajnom bez zohľadnenia rozdielov, ktoré sú naďalej nedostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem, hoci idú nad rámec nevýznamných detailov, avšak s prihliadnutím na rozdiely, ktoré sú dostatočne výrazné na to, aby vznikli odlišné celkové dojmy [pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, Budziewska/ÚHVT – Puma (Skáčuca mačkovitá šelma), T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 29 a citovanú judikatúru].
20 Pri posúdení osobitého charakteru dizajnu vo vzťahu k existujúcim dizajnom treba zohľadniť povahu výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí, mieru tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu, eventuálnu saturáciu stavu v danej oblasti, ktorá môže spôsobiť, že informovaný užívateľ bude citlivejší na rozdiely v detailoch porovnávaných dizajnov, ako aj spôsob, ako sa predmetný výrobok používa, najmä v závislosti od toho, ako sa ním pri tejto príležitosti zvyčajne manipuluje (pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 31 a citovanú judikatúru).
21 Napokon je potrebné uviesť, že zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov sa musí posudzovať výlučne na základe nariadenia č. 6/2002 tak, ako ho vykladá súd Únie, a nie na základe vnútroštátnej judikatúry, aj keď je založená na ustanoveniach podobným ustanoveniam tohto nariadenia [pozri rozsudok zo 4. júla 2017, Murphy/EUIPO – Nike Innovate (Elektronické náramkové hodinky), T‑90/16, neuverejnený, EU:T:2017:464, bod 72 a citovanú judikatúru].
22 Tvrdenia žalobkyne treba skúmať z hľadiska týchto úvah.
23 O druhej časti jediného žalobného dôvodu týkajúcej sa stupňa pozornosti zo strany informovaného užívateľa treba rozhodnúť pred skúmaním prvej časti týkajúcej sa posúdenia celkového dojmu z hľadiska tohto užívateľa vyvolaného kolidujúcimi dizajnmi, aby sa následne vykonalo skúmanie tretej a štvrtej časti jediného žalobného dôvodu.
O druhej časti jediného žalobného dôvodu týkajúcej sa stupňa pozornosti informovaného užívateľa
24 Podľa žalobkyne odvolací senát uplatnil nadmerne vysoký stupeň pozornosti zo strany informovaného užívateľa a v dôsledku toho priznal rozdielom medzi kolidujúcimi dizajnmi príliš veľký význam.
25 Žalobkyňa na úvod tvrdí, že informovaný užívateľ je nad rámec skúseností, ktoré získal používaním výrobku, v ktorom je sporný dizajn stelesnený, schopný rozlíšiť aspekty vzhľadu výrobku, ktoré sú diktované technickou funkciou výrobku, od aspektov vzhľadu, ktoré sú voliteľné. Rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi uvedenými odvolacím senátom sa týkali technických podrobností, ktoré nemôže vnímať osoba, ktorá má určitý stupeň znalosti, čo sa týka prvkov, ktoré motorové vozidlá bežne obsahujú. Je to tak najmä v prípade nárazníkov, svetlometov, smerových svetiel a piatych zadných dverí.
26 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že informovaný užívateľ prizná menší význam rozdielom medzi dizajnmi vozidiel toho istého výrobcu, ktoré po sebe priamo nasledujú, než rozdielom medzi dizajnmi vozidiel rôznych výrobcov. Pokiaľ ide o dizajny vozidiel toho istého výrobcu, informovaný užívateľ bude venovať menšiu pozornosť dizajnu než technickým novinkám a vývoju v oblasti bezpečnosti, výkonu a pohodlia pri riadení. Navyše kupujúci pri svojom rozhodnutí o kúpe vozidla VW Caddy jednak nevychádza z porovnania s predchádzajúcimi sériami, ale z porovnania s vozidlami iných výrobcov. Žalobkyňa na podporu tohto tvrdenia odkazuje na rozhodnutie zrušovacieho oddelenia z 13. septembra 2016 v konaní o výmaze zapísanom pod číslom ICD 9742. Úspech vozidla VW Caddy jednak nespočíva v jeho vzhľade, ale v jeho spoľahlivosti.
27 Žalobkyňa napokon vychádza z článku uverejneného v nemeckej automobilovej tlači, ktorý zdôrazňuje neexistenciu rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi. Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nezohľadnil jeho obsah, pričom uviedla, že tento článok obsahuje konkrétne informácie o vnímaní informovaného užívateľa.
28 Treba pripomenúť, že podľa judikatúry znamená postavenie „užívateľa“ to, že dotknutá osoba používa výrobok, v ktorom je stelesnený dizajn v súlade s účelom, na ktorý je ten istý výrobok určený. Prívlastok „informovaný“ okrem toho naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká [pozri rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 59 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, EU:T:2010:248, body 46 a 47].
29 Pojem informovaný užívateľ sa má chápať ako pojem v strede medzi priemerným spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické znalosti a ktorý vo všeobecnosti priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a odborníkom s podrobnými technickými znalosťami. Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti (rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 53).
30 Napokon Súdny dvor rozhodol, že samotná povaha informovaného užívateľa znamená, že ak je to možné, porovná staršiu ochrannú známku a spochybňovaný dizajn priamo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2012, Neuman a Galdeano del Sel/Baena Grup, C‑101/11 P a C‑102/11 P, EU:C:2012:641, bod 54 a citovanú judikatúru).
31 V prejednávanej veci odvolací senát v bodoch 18 a 20 napadnutého rozhodnutia opísal informovaného užívateľa ako osobu, ktorá bez toho, aby bola návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rôzne dizajny existujúce v oblasti motorových vozidiel, má určitý stupeň znalostí, pokiaľ ide o charakteristické znaky, ktoré tieto motorové vozidlá obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o dotknuté výrobky preukazuje pri ich užívaní vysoký stupeň pozornosti. Informovaným užívateľom motorových vozidiel je osoba, ktorá sa zaujíma o tieto vozidlá, riadi ich a užíva a na základe čítania príslušných časopisov, ako aj navštevovania výstav a predajcov vozidiel, je oboznámená s dizajnmi dostupnými na trhu. Informovaný užívateľ si je vedomý toho, že výrobcovia pravidelne modernizujú dizajny, ktoré sú dobre zavedené na trhu, tak z technického hľadiska, ako aj z hľadiska ich vzhľadu. Vie aj o tom, že toto „udržiavanie dizajnov“ slúži na uplatňovanie niektorých módnych trendov bez toho, aby sa celkom upustilo od charakteristických znakov vzhľadu dotknutého dizajnu vozidla. Podľa odvolacieho senátu žiadny z rozdielov vymenovaných v bodoch 40 až 42 nižšie neunikne pozornosti takto opísaného informovaného užívateľa.
32 Treba konštatovať, že tvrdenia žalobkyne nespochybňujú posúdenie stupňa pozornosti informovaného užívateľa zo strany odvolacieho senátu, ktoré je uvedené vyššie.
33 V prvom rade treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nie je informovaný užívateľ spôsobilý vnímať rozdiely identifikované odvolacím senátom týkajúce sa nárazníkov, svetlometov a piatych zadných dverí z dôvodu, že sa týkajú technických podrobností. Odvolací senát na jednej strane neuviedol rozdiely týkajúce sa smerových svetiel kolidujúcich dizajnov. Z napadnutého rozhodnutia na druhej strane vyplýva, že rozdiely identifikované odvolacím senátom, pokiaľ ide o nárazníky, svetlomety a piate zadné dvere, sa týkajú ich vzhľadu, a nie ich technických podrobností. Informovaný užívateľ je preto spôsobilý ich vnímať. Skutočnosť, že by zmena niektorých z týchto automobilových súčiastok mohla mať taktiež technický dopad, je v tejto súvislosti irelevantná.
34 Ďalej nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého informovaný užívateľ prizná menší význam rozdielom medzi dizajnmi vozidiel toho istého výrobku, ktoré po sebe priamo nasledujú, než rozdielom medzi dizajnmi vozidiel rôznych výrobcov. Žalobkyňa totiž neuvádza žiadnu skutkovú alebo právnu okolnosť na podporu tohto tvrdenia, ktorá by mohla spochybniť posúdenie odvolacieho senátu týkajúce sa stupňa pozornosti informovaného užívateľa v rámci porovnania kolidujúcich dizajnov. Časť rozhodnutia zrušovacieho oddelenia z 13. septembra 2016 citovaného žalobkyňou na podporu tohto tvrdenia nie je v tejto súvislosti relevantná, keďže sa netýka stupňa pozornosti, ktorú informovaný užívateľ venuje po sebe nasledujúcim dizajnom toho istého výrobcu v porovnaní so stupňom pozornosti venovanej dizajnom iných výrobcov. Navyše vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 28 a 29 vyššie je potrebné zastávať názor, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa odôvodnení rozhodnutí o kúpe a skutočnosť, že podľa nej úspech vozidla VW Caddy nespočíva v jeho vzhľade, ale v jeho spoľahlivosti, sú irelevantné.
35 Napokon tvrdenie, podľa ktorého mal odvolací senát zohľadniť hľadisko vyjadrené v nemeckej automobilovej tlači, treba zamietnuť. Nemožno vylúčiť, že by články z tlače mohli byť zohľadnené, ale odvolací senát ich nemá povinnosť zohľadniť, pokiaľ sa ako v prejednávanej veci domnieva, že vyjadrené hľadisko nie je relevantné, pretože neodráža celkový dojem vyvolaný u informovaného užívateľa.
36 Z toho vyplýva, že druhú časť jediného žalobného dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.
O prvej časti jediného žalobného dôvodu týkajúcej sa celkového dojmu vyvolaného u informovaného užívateľa
37 Žalobkyňa tvrdí, že z judikatúry vyplýva, že EUIPO musí vyvážiť charakteristické znaky kolidujúcich dizajnov v rozsahu, v akom môžu rôzne charakteristické znaky viac či menej silne ovplyvniť vzhľad dizajnov. Odvolací senát tak mal na jednej strane analyzovať spoločné body kolidujúcich dizajnov. Takáto analýza by ho viedla k záveru, že kolidujúce dizajny sú takmer totožné, čo sa týka základného tvaru ich karosérie, obrysu, tvaru a usporiadania okien, čelného skla a kapoty, masky chladiča a svetlometov. Na druhej strane mal rozlišovať estetické a technické znaky, keďže najmä vzhľadom na technickú funkciu svetlometov, ako aj rozdiely týkajúce sa len farieb nárazníkov a masiek chladiča, im informovaný užívateľ prizná, pokiaľ ide o celkový pohľad, len druhoradý význam. Naopak, jednoduchý výpočet údajných rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi, ako ich vykonal odvolací senát v bode 24 a nasl. a v bode 33 a nasl. napadnutého rozhodnutia, mu neumožňuje posúdiť, či bude celkový dojem u informovaného užívateľa odlišný.
38 Je potrebné uviesť, že odvolací senát posúdil v bodoch 23 až 31 napadnutého rozhodnutia osobitý charakter sporného dizajnu v porovnaní so skorším dizajnom. Odvolací senát použil ako základ posúdenia nasledujúce pohľady na kolidujúce dizajny:
Sporný dizajn | Skorší dizajn |
|
2/5 
1/5 
3/5 
5/5 
4/5
|
39 Odvolací senát dospel v bodoch 24 až 29 napadnutého rozhodnutia k záveru, že kolidujúce dizajny vykazovali jasné rozdiely.
40 Odvolací senát v prvom rade konštatoval na základe pohľadov zboku, spredu a zozadu ako celku, že kapota dizajnu je kratšia a že celkový dojem vyvolaný vozidlom je, že je širšie a rozložitejšie, pričom sa zdá, že vozidlo zodpovedajúce skoršiemu dizajnu je užšie a má tvar skrine.
41 Odvolací senát v druhom rade konštatoval na základe pohľadov spredu, že existovali rozdiely, čo sa týka tvaru a usporiadania svetlometov a predného nárazníka. V spornom dizajne prechádza tmavá úzka maska chladiča harmonicky do svetlometov, ktoré sú natiahnuté smerom k vonkajšej strane, takže sa podobajú očiam mačky. Horná časť predného nárazníka má rovnakú farbu ako vozidlo, zatiaľ čo dolná časť je tmavá s dvomi malými guľatými doplnkovými svetlami, ktoré sa v skoršom dizajne nevyskytujú. Predné svetlá skoršieho dizajnu majú takmer obdĺžnikový tvar a sú jasne odlíšené od tmavej masky chladiča tej istej výšky, ktorý spolu s rovnakým tmavým nárazníkom tvorí kompaktnú jednotku, ktorá svojimi farbami kontrastuje so zvyšnou časťou karosérie (pohľad 1/5). Vzhľadom na to, že svetlomety sú mierne šikmé, pohľad na sporný dizajn spredu pripomína štylizovanú tvár mačkovitej šelmy, teda dojem, ktorý v skoršom dizajne chýba. Ďalej sú v spornom dizajne bočné spätné zrkadlá rovnakej farby ako vozidlo, sú sklopiteľné a všeobecne vypuklého tvaru, zatiaľ čo bočné zadné zrkadlá v skoršom dizajne sú ploché a tmavé a kontrastujú tak s farbou vozidla.
42 Odvolací senát v treťom rade konštatoval na základe pohľadu zozadu, že sporný dizajn obsahuje piate zadné dvere z jediného dielu a nárazník tej istej farby, ako má vozidlo. V skoršom dizajne sa piate zadné dvere nachádzajú nad poznávacou značkou a tmavý nárazník sa vizuálne odlišuje od farby vozidla. Vzhľadom na to, že nárazník je vizuálne začlenený do karosérie, je pohľad na sporný dizajn zozadu všeobecne „robustnejší“ ako pohľad zozadu na skorší dizajn. Pohľad na sporný dizajn zboku (pohľady 3.3 a 3.7) jasne ukazuje zafarbenie predného a zadného nárazníka, ako aj predných svetiel. Naopak, v rámci pohľadu na skorší dizajn zboku sa tmavé nárazníky zreteľne odlišujú od farby vozidla a predné svetlá sú sotva viditeľné.
43 Odvolací senát dospel k záveru, že žiadny z rozdielov uvedených v bodoch 40 až 42 vyššie neunikne pozornosti informovaného užívateľa. Tieto rozdiely vyvolávajú celkový dojem vozidla zodpovedajúceho spornému dizajnu, ktorý sa líši od celkového dojmu vyvolaného vozidlom, ktoré zodpovedá skoršiemu dizajnu. Odvolací senát okrem iného konštatoval, že odlišný tvar a usporiadanie predných svetlometov dáva vozidlu iný aspekt, ktorý sa prejavuje na celkovom dojme.
44 Treba konštatovať, že tvrdenia žalobkyne nespochybňujú posúdenie formulované odvolacím senátom v bodoch 24 až 31 napadnutého rozhodnutia, ktoré je uvedené v bode 40 až 43 vyššie.
45 V prvom rade treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, sa odvolací senát neuspokojil len s výpočtom rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi. Z bodu 24 napadnutého rozhodnutia jednak vyplýva, že odvolací senát zohľadnil zhodu kolidujúcich dizajnov na základe karosérie v tvare skrine a počtu a usporiadaní okien, dverí, svetlometov, zadných svetiel a bočných spätných zrkadiel. Ďalej z bodov 25 až 31 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát posúdil celkový dojem vyvolaný kolidujúcimi dizajnmi, pričom ich analyzoval podľa pohľadu spredu, zboku a zozadu, a to oddelene a spoločne.
46 Žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého mal odvolací senát analyzovať spoločné prvky kolidujúcich dizajnov, odkazuje na skutočnosť, že v bode 73 rozsudku z 22. júna 2010, Komunikačné zariadenie (T‑153/08, EU:T:2010:248), sa Všeobecný súd domnieval, že štylizovaná ozdoba v spornom dizajne, o aký ide vo veci samej, nemôže vyvážiť zistené podobnosti, a v dôsledku toho nepostačuje na to, aby uvedenému dizajnu poskytovala osobitý charakter. V tejto súvislosti treba uviesť, že predmetná úvaha predstavuje skutkové zistenie, ktoré je vlastné konkrétnej veci, a nie zákonné požiadavky, pokiaľ ide o spôsob posúdenia osobitého charakteru dizajnu.
47 Ďalej treba konštatovať, že ustálená judikatúra Súdneho dvora citovaná v bodoch 19 a 20 vyššie nevyžaduje vyváženie charakteristických znakov, aby sa rozhodlo, či sporný dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa celkový dojem, ktorý sa líši od celkového dojmu vyvolaného skorším dizajnom. Za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, keď posúdenie dostatočne výrazných rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi naznačuje s dostatočnou mierou jasnosti, že sporný dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa celkový dojem, ktorý sa líši od celkového domu vyvolaného skorším dizajnom, nemožno vyžadovať, aby EUIPO vykonal vyvážanie každého z charakteristických znakov kolidujúcich dizajnov.
48 Nakoniec nemôže obstáť tvrdenie, podľa ktorého mal odvolací senát rozlíšiť medzi estetickými a technickými znakmi. Treba jednak konštatovať, že žalobkyňa nepredložila žiadnu skutkovú alebo právnu okolnosť na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého informovaný užívateľ prizná svetlometom z celkového pohľadu, z dôvodu ich hlavnej technickej funkcie a rozdielom, pokiaľ ide o farbu nárazníkov a masiek chladičov len druhoradý význam. Aj keď tieto charakteristické znaky majú technickú funkciu, jednak nie sú čisto funkčné a ich vzhľad možno meniť, takže prípadné rozdiely, pokiaľ ide o ich tvar a ich usporiadanie, môžu ovplyvniť celkový dojem z výrobku, do ktorého sú začlenené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2017, Elektronické náramkové hodinky, T‑90/16, neuverejnený, EU:T:2017:464, bod 61).
49 Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť prvú časť jediného žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
O tretej časti jediného žalobného dôvodu týkajúcej sa voľnosti pôvodcu dizajnu
50 Odvolací senát opísal v bode 17 napadnutého rozhodnutia voľnosť pôvodcu osobných vozidiel. Odvolací senát konštatoval, že táto voľnosť bola obmedzená technickou funkciou motorového vozidla, ktoré slúži na prepravu osôb a nákladu. Okrem toho existujú zákonné požiadavky najmä v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Naopak, voľnosť pôvodcu dizajnu nepodlieha žiadnemu obmedzeniu, pokiaľ ide o koncepciu technických a zákonných znakov. Potenciálne očakávania trhu alebo niektoré tendencie v oblasti dizajnu nepredstavujú relevantné obmedzenia voľnosti pôvodcu dizajnu.
51 Žalobkyňa jednak tvrdí, že tvrdenia uplatnené v rámci prvých dvoch častí jediného žalobného dôvodu platia o to viac, že má pôvodca dizajnu značnú voľnosť. Žalobkyňa jednak uvádza, že existencia prípadných obmedzení, ktoré pôvodcovi dizajnu ukladá trh, nemá byť zohľadnená pri posúdení osobitého charakteru sporného dizajnu.
52 EUIPO namieta, že žalobkyňa neuplatňuje žiadnu výhradu a že nemôže preto v tejto súvislosti podať žiadne vyjadrenie.
53 Treba pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom v zmysle článku 53 prvého odseku tohto štatútu a podľa článku 177 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, musí každá žaloba obsahovať najmä stručné zhrnutie uplatnených dôvodov. Uvedené údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe. To isté platí pre každý žalobný návrh, ku ktorému musia byť uvedené žalobné dôvody a tvrdenia umožňujúce tak žalovanému, ako aj súdu posúdiť ich dôvodnosť. Podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, tak musia vyplývať prinajmenšom stručne, ale koherentne a zrozumiteľne z textu samotnej žaloby. Podobné požiadavky sa uplatnia aj pre výhrady alebo tvrdenia uvádzané na podporu žalobného dôvodu [pozri rozsudok z 13. marca 2013, Biodes/ÚHVT – Manasul Internacional (FARMASUL), T‑553/10, neuverejnený, EU:T:2013:126, bod 22 a citovanú judikatúru].
54 Treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje konštatovania odvolacieho senátu, podľa ktorých je voľnosť pôvodcu dizajnu obmedzená jednak technickou funkciou motorového vozidla, ktoré slúži na prepravu osôb a nákladu, a jednak existenciou zákonných požiadaviek najmä v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Okrem toho EUIPO a žalobkyňa pripúšťajú, že potenciálne očakávania trhu alebo niektoré tendencie v oblasti dizajnu nepredstavujú relevantné obmedzenia voľnosti pôvodcu dizajnu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2014, Sachi Premium‑Outdoor Furniture/ÚHVT – Gandia Blasco (Kreslo), T‑357/12, neuverejnený, EU:T:2014:55, body 23 a 24 a citovanú judikatúru].
55 Navyše treba pripomenúť, že žalobkyňa nepredložila žiadnu skutkovú alebo právnu okolnosť na podporu tejto časti jediného žalobného dôvodu. Nevysvetľuje v čom spočíva nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustil odvolací senát pri posúdení miery voľnosti pôvodcu dizajnu.
56 Z toho vyplýva, že tretiu časť jediného žalobného dôvodu treba zamietnuť ako neprípustnú.
O štvrtej časti jediného žalobného dôvodu založenej na tom, že odvolací senát mal zohľadniť niektoré dôkazy
57 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát mal zohľadniť jednak obrázok s názvom „VW Caddy Life (2004 – 2010)“ uvedený v článku on‑line encyklopédie Wikipédia a jednak obrázok uvedený v ponuke na ojazdené vozidlo, ktoré sú pripojené k jeho žiadosti o výmaz. Zohľadnenie týchto obrázkov je dôležité, keďže vozidlo, ktoré je na nich vyobrazené, má nárazníky rovnakej farby ako zostávajúca časť vozidla. Farebné rozdiely, pokiaľ ide o nárazníky, ktoré boli niekoľkokrát zdôraznené v napadnutom rozhodnutí, sú teda irelevantné.
58 Žalobkyňa taktiež vytýka odvolaciemu senátu, že nezohľadnil on‑line článok, keďže nebol priložený. Podľa žalobkyne bol tento článok priložený k vyjadreniu z 13. januára 2017 určenému odvolaciemu senátu.
59 Je potrebné konštatovať, že odvolací senát v rámci svojej analýzy správne vylúčil obrázok uvedený v článku on‑line encyklopédie Wikipédia. Treba pripomenúť, že na účely posúdenia dôkaznej hodnoty dokumentu je potrebné overiť hodnovernosť a pravdivosť informácií, ktoré obsahuje. Treba zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný [pozri rozsudok z 9. marca 2012, Coverpla/ÚHVT – Heinz‑Glas (Flacon), T‑450/08, neuverejnený, EU:T:2012:117, bod 26 a citovanú judikatúru]. V prejednávanej veci vzhľadom na skutočnosť, že Wikipédia je on‑line encyklopédiou, ktorá môže byť kedykoľvek zmenená akýmkoľvek užívateľom internetu, je potrebné domnievať sa, že uvedený obrázok má mimoriadne obmedzenú dôkaznú hodnotu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2010, O2 (Germany)/ÚHVT (Homezone), T‑344/07, EU:T:2010:35, bod 46].
60 Pokiaľ ide o výhradu, podľa ktorej odvolací senát nezohľadnil obrázok uvedený na ponuke na ojazdené vozidlo, treba uviesť, že je dôležité, aby inštancie EUIPO mali k dispozícii skorší dizajn, ktorý umožňuje zachytiť vonkajšiu úpravu výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený, a identifikovať presným a určitým spôsobom skorší dizajn s cieľom pristúpiť v súlade s článkami 5 až 7 nariadenia č. 6/2002 k posúdeniu novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu a k porovnaniu medzi dotknutými dizajnmi. Preskúmanie, či sa napadnutý dizajn skutočne nevyznačuje novosťou alebo osobitým charakterom, si totiž vyžaduje mať k dispozícii presný a určitý skorší dizajn (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 64).
61 Prináleží účastníkovi konania, ktorý podal návrh na výmaz, aby EUIPO poskytol nevyhnutné informácie, a najmä presné a úplné označenie a vyobrazenie dizajnu, vo vzťahu ku ktorému sa uvádza, že má prednosť, a to s cieľom preukázať, že sporný dizajn nemožno platne zapísať (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 65).
62 Od EUIPO nemožno vyžadovať, aby najmä v rámci posúdenia novosti sporného dizajnu kombinoval jednotlivé prvky skoršieho dizajnu, pretože prináleží navrhovateľovi výmazu, aby predložil úplné vyobrazenie tohto skoršieho dizajnu. Navyše akákoľvek prípadná kombinácia by obsahovala nedostatky, keďže by nevyhnute vychádzala z približných odhadov (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 69). To isté platí, pokiaľ ide o posúdenie osobitej povahy napadnutého dizajnu. Dizajn sa totiž môže považovať za dizajn s osobitým charakterom v prípade, ak je celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišný od celkového dojmu, ktorý vyvoláva u takéhoto užívateľa nie kombinácia izolovaných prvkov vychádzajúcich z viacerých skorších dizajnov, ale jeden alebo viac skorších individualizovaných dizajnov (rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions, C‑345/13, EU:C:2014:2013, bod 35).
63 V prejednávanej veci žalobkyňa očakáva, že EUIPO nielen skombinuje rôzne vyobrazenia výrobku, v ktorom bol stelesnený skorší dizajn, ale tiež, že nahradí prvok, ktorý sa objavuje na väčšine vyobrazení, a to nárazník inej farby, ako je farba vozidla, prvkom, ktorý sa objavuje len na jedinom vyobrazení, a to nárazníkom tej istej farby, ako je farba vozidla. Žalobkyňa teda neposkytla EUIPO presné a úplné označenie a vyobrazenie dizajnu, v súvislosti s ktorým sa v rámci tohto žalobného dôvodu uplatňuje právo prednosti. Z toho vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď nezohľadnil skutočnosť, že výrobok, v ktorom je stelesnený skorší dizajn uvedený v ponuke na ojazdené vozidlo, má nárazník rovnakej farby, ako je farba vozidla.
64 Pokiaľ ide o on‑line článok, ktorý odvolací senát nezohľadnil, treba konštatovať, že odvolací senát nemal povinnosť zohľadniť ho, keďže nebol relevantný, pretože ako vyplýva z bodu 34 napadnutého rozhodnutia, neposkytoval informácie o celkovom dojme vyvolanom u informovaného užívateľa. Okrem toho poznámka uvedená taktiež v bode 34 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej predmetný článok nebol skutočne priložený k vyjadreniam žalobkyne, bola formulovaná len pre úplnosť, takže vytýkaná skutočnosť žalobkyne vychádzajúca z toho, že odvolací senát ju mal zohľadniť, keďže bol riadne priložený, je irelevantná.
65 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že je potrebné zamietnuť štvrtú časť jediného žalobného dôvodu, a preto žalobu v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti druhého žalobného návrhu, ktorého cieľom je, aby Všeobecný vymazal napadnutý dizajn.
O trovách
66 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Rietze GmbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. júna 2019.
Podpisy